51. schôdza

Pán poslanec, dám hlasovať o vašom návrhu. Len aby som vám uzrejmil moju motiváciu, keďže vidím, ako je program, a zajtra nás o 14.00 hod. čaká bod programu informácia vlády o aktuálnom stave čerpania implementácie štrukturálnych fondov, ktorú takisto táto Národná rada si vyžiadala a chcem zabezpečiť, aby diskusia a rozprava a samotná voľba predsedu NKÚ prebiehala dôstojne a nebola pretrhnutá a trvala možno štyri až päť dní, preto bola moja motivácia.
Ale dávam návrh o tom, aby sme hlasovali o návrhu pána poslanca Lipšica, to znamená, v prípade, že rozprava neskončí skôr ako do 21.00, budeme rokovať dnes len do 21.00 hodiny.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za hlasovalo 115, proti bolo 8, zdržalo sa 10 poslancov, nehlasovali 2.
Konštatujem, že dnes budeme o tomto bode rokovať do 21.00 hod. Potom budeme pokračovať zajtra o 9.00 hod. a v prípade, že neskočí návrh do 12.00 hod. budeme rokovať o ďalších bodoch, ktoré sú termínované.
Pán poslanec Přidal.

Pán predseda, ja mám predsa len návrh, aby sme o zákone pána Martvoňa a Brixiho o ochrane spotrebiteľa hlasovali teraz, pretože do 11.00 hod. do zajtra môžu rôzne firmy namontovať stovky, ba tisícky kazítok. (Smiech v sále.) A keď ste presvedčený (potlesk), že tomu treba zabrániť, tak tomu seknime hneď teraz. (Smiech v sále a potlesk.)

Pán poslanec, v tejto veci už Národná rada rozhodla hlasovaním, preto nedám hlasovať o vašom pozmeňujúcom návrhu. Už bude môcť ísť pani poslankyňa Šípošová v tejto dôležitej rozprave vystúpiť, kolegovia?
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, tlač 1546.)

Ďakujem pekne. Ja by som len sa chcela ubezpečiť, že keď začnem rozprávať, sa nezdvihne vlna odchodov, a že ma niekto bude počúvať. Dobre, tak odchádzajú. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Panie kolegyne, páni poslanci, vyhlasujem dvojminútovú prestávku, aby ste mohli opustiť rokovaciu sálu, tí, ktorí nechcú pokračovať v rozprave (smiech v sále), a naozaj vytvorte pani poslankyni dôstojné miesto na vystúpenie v pléne. (Ruch v sále, reakcia z pléna a smiech v sále.)

(Dvojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. (Ruch v sále.) Poprosím, kľud v rokovacej sále, kolegovia, kolegyne, diskutujte mimo rokovacej sály. Pani poslankyňa potrebuje vystúpiť v kľude.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne za pochopenie, pán predseda. Aj pánom poslancom. Ďakujem vám. Tak ja budem pokračovať. Našťastie to prerušenie prišlo v takom bode, kedy prejdem k trochu niečomu inému, a to sa týka vlastne toho, o čom sa hovorilo alebo čo, čo bolo na programe dňa v čase, keď kulminovala kauza Váhostav.
Bol to uverejnený blog pod názvom Nahnevaný občan píše vláde. A tým, že sa teraz o tejto kauze menej hovorí, neruší to jeho slová ani jeho hodnotenie. Lajtmotívom jeho listu a odkazu vláde je táto veta:
"Dávate to nadrzovku a už sa ani netvárite, že sa aspoň tvárite." (Ruch v sále.) Nebudem to čítať celé, pretože je to dlhé. Chcem len prečítať časti, ktoré sa mi zdajú dôležité. On v tom liste píše, že oveľa tvrdšie, ako je to napísané, to myslí, a píše, že:
"Toto nie je žiadne j’accuse ani je suis, normálne po slovensky mám toho plné zuby. Prečo? Pretože ste urobili toto: oklamali a obtiahli ste svojich voličov."
"Okradli ste tisíce bežných ľudí, ktorí od vás nič nechcú. Naopak, robia všetko preto, aby stáli na vlastných nohách a ani nepotrebovali ten štát, ktorý ich zdiera a pod nohy im kladie všetky možné prekážky. Aby s ním, preboha, len nemali nič do činenia. Toto sú ľudia, ktorí makajú deň aj noc, nemajú pracovnú dobu, maródky ani dovolenky, len aby si nejako vybudovali to svoje malé šťastie. Celé roky drú a snažia sa. Čoho sa za to od vás dočkali? Úplne ste ich okašľali. Ukázali ste im, čo sú zač, ako si ich vážite a čo si o nich myslíte.
Je to o to bezohľadnejšie, že nespravili nič zlé. Previnili sa len vierou, že ak budú pracovať na štátnej zákazke, môžu sa spoľahnúť na to, že za to dostanú zaplatené. Viac sa mýliť nemohli, lenže úprimne, že dokážete až toto, že až sem zájdete, to by napadlo naozaj málokomu. Sprosto, otvorene, verejne, pred očami celej republiky ste ich okradli. Uvedomujete si, že ste im zničili životy?" (Ruch v sále.)
Ďalej píše: "Čiže ste človeka okradli a vytreli s ním dlážku, ale ani tam ste neskončili. Máte toľko drzosti, že otvorene dávate najavo, ako strašne jedno vám to je. Toto vám síce môže byť trochu cudzie, ale ja vám to poviem: v slušnej krajine sa nekradne.(Ruch v sále.) V menej slušnej krajine sa kradne, a keď sa na to príde, tak sa za to preberá zodpovednosť. No a u nás sme si akosi zvykli na to, že sa síce kradne a neodstupuje, ale aspoň sa tvári. Že sa to nestalo, že sa za to nemôže, že to bolo inak. Skrátka, zmierili sme sa s tým, že čo nie je prizvárané, to ukradnete, a čo prizvárané je, to aspoň zničíte, ale naivne sme si mysleli, že sme sa dohodli, že to aspoň zahráte.
Lenže už aj na to ste sa vykašľali. Dávate to nadrzovku, už sa ani netvárite, že sa aspoň tvárite."
"Idete ako valec, nič vás nezastaví, stratili ste kontakt s realitou. Ste ako napikovaný hiphoper v poslednom ťažení."
A ďalej: "Myslím na tých, ktorí mi pred pár mesiacmi vraveli, že som blázon, ak platím dane. Vedel som, že majú pravdu, a srdce mi pukalo, keď som tie peniaze posielal na vaše účty. Ale prečo ste mi to museli hneď o pár týždňov pripomenúť? Myslím na to, čo mi občas napadne - či náhodu najistejšou cestou k úspechu v tejto krajine nie je niekoho bohapusto a bezohľadne okradnúť." (Ruch v sále.)
A zase o kus ďalej: "To vy ste na vine. Kvôli takým, ako ste vy tu, ľudia majú pocit, že tá revolúcia vlastne žiadnou zmenou k lepšiemu nebola, to vďaka vám si decká chcú brať späť svoju krajinu. Samozrejme, že majú pocit, že ju ktosi uniesol, rozkradol a prichádza na stále nové spôsoby, ako ukradnúť ešte niečo. Každý deň im predsa dávate najavo, že vy môžete všetko. Ja viem, vám je to jedno. Vy by ste sa mali dobre za každého zriadenia. Ale ako im to máme vysvetliť my, ktorým záleží na tom, či žijú v komunizme alebo v demokracii? Uvedomujete si, do akej situácie nás dostávate? Veď my tu nejako musíme žiť. A ešte sa máme za vás starať o to, aby tu príliš veľa ľuďom definitívne nepreskočilo z toho, čo robíte? Veď už majte toho Boha."
Neprečítala som zďaleka všetko, čo je tam. Doplním k tomu len toto. Maroš Žilinka bol pre mňa nádejou, že sa podarí nastaviť systém, ktorý pomôže vrátiť našu krajinu na lepšiu cestu a vráti dôstojnosť jej obyvateľom. Teraz sa obávam, že táto nádej bola márna. Aj tak ale dám môj hlas Marošovi Žilinkovi.
Ďakujem, pán predseda, skončila som.

S faktickou pripomienkou na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, pán poslanec Frešo,
nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. K tomu komentáru, že prečo, či si to ešte niekto iný myslí. No vychádzalo to z kritérií, ktoré sú naozaj aplikované v okolitých krajinách. To znamená, že v žiadnej inej krajine to nie je tak, že človeka, ktorý robil len jednu funkciu, napríklad hoci aj prokurátora, vymenujete do takto vážnej funkcie. V každej z tých krajín, ktoré som vymenoval, vždy hľadali človeka, ktorý prierezovo pôsobil vo viacerých častiach či samosprávy, verejnej správy alebo štátnej správy. Inými slovami povedané, jasne človeka, ktorý má skúsenosti z rôznych oblastí, ktoré Najvyšší kontrolný úrad kontroluje. To znamená, že keď tieto kritériá naozaj dokážu naplniť v Čechách, v Poľsku, v Maďarsku, v Rakúsku, v Nemecku alebo dokonca vo Francúzsku, tak, samozrejme, že tieto kritériá sú dosť dobré na to, aby boli naplnené aj na Slovensku.
A ja si myslím, že naozaj napriek tomu, že ten politický tlak je pomerne silný, mali by sme sa držať zdravého rozumu a ten hovorí, že nepodliezajme túto latku. Inak povedané, že nájdime, keď máme, lepšieho kandidáta, tak jednoducho mu dajme hlas. Ja som presvedčený o tom, že keď naozaj táto, poviem to otvorene, aj trochu hystéria opadne, a pokiaľ Karol Mitrík bude zvolený, tak môžeme byť naňho hrdí takisto, ako sme boli naňho hrdí ako na šéfa tajnej služby, ktorá nemala žiaden škandál počas svojej tvorby, nebolo treba kvôli tomu odvolať príslušného ministra, nebolo treba nijak zakročiť a udržala si poriadnu povesť. Nie je to žiadna hanba o veciach hovoriť otvorene, kľudne sa na to pýtajte aj opakovane. Môžeme si to prejsť. A práve tento typ diskusie je ďaleko múdrejší ako to, keď sa tu len politikárči či dokonca amatérsky psychologizuje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. S reakciou na faktickú pani poslankyňa Šípošová.

Pán poslanec Frešo, veď to som presne povedala. Nechcem vyvolať, aby ste znovu hovorili to isté. Ja som to už počula naozaj veľakrát vo všetkých vašich televíznych vystúpeniach aj tu. Moja otázka je, prečo neuznávate to, že 60 poslancov za niekoho sa postavilo a navrhuje ho, a prečo ste presvedčený o tom, že práve váš kandidát je najlepší? Áno, súhlasím, keby bola regulárna súťaž, postavme aj osem kandidátov a diskutujme o nich a hlasujme o nich. Ale toto regulárna súťaž nie je.
Ďakujem.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kadúc. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vážení hostia, dovoľte aj mne teda vystúpiť k tejto pomerne závažnej téme, ktorá, s ktorou sa stretávame už vlastne od začiatku volebného obdobia, už tri roky. Tri roky, odkedy plynie toto 6. volebné obdobie tejto Národnej rady Slovenskej republiky, a v podstate tie isté tri roky, čo nadsluhuje bývalý poslanec za HZDS pán Jasovský. Tá voľba je tu opakovane.
My - a teraz hovorím v rámci opozície - sme sa pokúšali túto voľbu navrhnúť tak, aby NKÚ dostalo nového predsedu. Ja osobne som sa o to pokúšal trikrát. Nebolo mi vyhovené a väčšinou mi bolo odkázané, a teda nebol som to iba ja, komu bolo odkázané, že predsa nie ste dohodnutí na spoločnom kandidátovi. Na to nezabúdajme, lebo môže sa javiť očami možno nezaujatého pozorovateľa, že ani dnes nie sme dohodnutí na jednom kandidátovi. Úplne pokojne. Potom by pán premiér Fico sa mal na to pozrieť asi rovnakým metrom. Ale voľba by mala prebehnúť tak, že nebude zvolený nikto. Aj takto to možno chápať. Ja som preto veľmi zvedavý, ako dopadne voľba a ako to my vnímame. Ale po poriadku.
O čom vlastne hovoríme pri NKÚ. Málokto vie, najmä z verejnosti, že Najvyšší kontrolný úrad kontroluje takmer všetko. Ja si pomôžem ústavou, keď prečítam jednotlivé časti, čo kontroluje Najvyšší kontrolný úrad, a to sú:
a) prostriedky rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje NR SR, majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami a záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majetku, obcí, vyšších územných celkov, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu a tak ďalej.
V zásade možno povedať, že Najvyšší kontrolný úrad dohliada nad hospodárením alebo kontroluje hospodárenie so všetkými peniazmi, ktoré sa v tomto štáte vyzbierajú na daniach a odvodoch, ktoré občania tohto štátu alebo presnejšie možno rezidenti zaplatia do štátneho rozpočtu. Bavíme sa o sume 15 mld. eur. To je suma, ktorá si zaslúži pána, zaslúži si niekoho, kto ju bude dôsledne kontrolovať. A keď si len pozrieme na to, ako reagovali čelní predstavitelia súčasného vedenia NKÚ, kedy si nevedeli spomenúť na najväčšie kauzy, ktoré riešili, niečo je zlé. Niekde je nepochybne chyba.
Rovnako je treba spomenúť, možno to bol minuloročný blog Pavla Lacka z Aliancie Fair Play, ktorý sa celkom podrobne pozrel na správy NKÚ, NKÚ pod súčasným vedením, kedy rozanalyzoval alebo vytiahol z toho pre mňa dva základné údaje, a to, že za roky 2010 - 2012 ministerstvá plytvali vo výške - a teraz počúvajte dobre - 28 120 371 eur. Skoro 30 mil., povedalo NKÚ, že bolo plytvania. To bolo pri ministerstvách. Pri obciach táto suma bola vo výške 352-tisíc eur. Podľa mňa dobrý hospodár si povie, že tieto peniaze treba späť. Netreba ich mať iba vo vzduchu a povedať, plytvali sme a máme A a teraz to B, kto to nahradí, pretože to je škoda nás všetkých. Pavol Lacko z Aliancie Fair Play, informácia: peniaze získané späť pri ministerstvách, ktoré hospodárili tak, že mali plytvanie vo výške takmer 30 mil., získané späť - nula. Pri obciach z tých 352-tisíc peniaze získané späť 21-tisíc. 15 %. Ani nie 15 %. Jasné. My tu žijeme v klíme, kedy štátu tie peniaze nechýbajú, pretože nikto nenesie zodpovednosť. Politickú ako kedy, ako je treba. Hmotnoprávnu, to nehrozí, to tento parlament ďalej nepustí, nech to akokoľvek forsírujeme, akýmkoľvek spôsobom v akejkoľvek podobe, nie a nie zaviesť hmotnú zodpovednosť verejných činiteľov a ona tu zreteľne chýba, lebo obciam tie peniaze chýbajú.
Dnes tu máme troch kandidátov na predsedu NKÚ, pána Mitríka, pani Crkoňovú a pána Žilinku, pani Crkoňová navrhnutá dvomi poslancami z radov opozície, pán Mitrík navrhnutý jedným poslancom z radov opozície, pán Žilinka, navrhnutý 60 poslancami zo 67 možných. Takmer 90 %. 89,55 % opozície chce Maroša Žilinku za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Jasné, je jedno, či to chce, alebo nechce opozícia, lenže dnes tu vládne SMER, a jeho čelný predstaviteľ, pán premiér povedal, tento post patrí opozícii. Prináleží opozícii. Je to v rámci delenia moci a vyváženosti a kontroly vlády úplne samozrejmé. Nikto to nikdy nespochybňoval a v demokracii úplne bežné. A my sa teraz škriepime o to, kto opozičný je a kto nie je. Predstavitelia SMER-u hovorili počas víkendových diskusií o tom, že veď všetci splnili legálne podmienky na to, aby mohli kandidovať, preto sú opoziční. Ale kde je tá legitimita, o ktorej zvykneme hovoriť? A ja teda častokrát mám debatu nielen tu, ale aj zákulisnú s pánom podpredsedom Čížom, s ktorým sa zhodneme, že legitimita musí byť. Chcete niečo presadiť? Potrebujete legitimitu, potrebujete tú silu, potrebujete opodstatnenosť. Legitimita je v tomto prípade najdôležitejšie kritérium, pretože je nepochybné, že legitimitu, či chceme, alebo nechceme, nemá ani pani Crkoňová, ani pán Mitrík. V zásade naozaj v zásade je to dnes jedno, aké majú kvality. Opozícia sa 90 % zhodla na tom, že jej kandidát je pán Maroš Žilinka. Toto je, myslím, najpodstatnejší fakt, ktorý tu musí odznievať stále dookola. Akýkoľvek iný kandidát nebude opozičný.
Ja musím povedať, že chápem aj Števa Kuffu, aj, aj Mariána Kvasničku, aj, aj Pala Freša, aj keď s nimi nesúhlasím, ale ich názor sme si vypočuli, ich názor bol uplatnený, ale o tom je predsa demokracia. Ale demokratické princípy sú aj také, že ak sa väčšina rozhodne, menšina sa má podriadiť, pokiaľ to nie je v príkrom rozpore s tým, čo veria. To je treba podľa mňa skúmať, čo je ten rozpor, a kde je tá druhá strana. Ja tiež nie vždy súhlasím s tým, čo náš klub, na čom sa uznesie, o čom rozhodne, ale v záujme stability, v záujme toho, aby fungoval celok, ustúpim zo svojich osobných ambícií a poviem, toto je v poriadku, ja som ochotný za to zahlasovať, som ochotný za to bojovať, pretože v záujme stability ideme do toho spolu, a tak to má byť. A tak by to malo byť podľa mojej mienky aj v tomto prípade, aj v tomto prípade by mali ísť osobné ambície a možno osobné záväzky. Pokiaľ nie sú, ja neviem, či to je záväzok krvou, ktoré dali pán Kuffa, pán Kvasnička, pán Pavol Frešo, mali by ísť bokom. Tá väčšina opozície, ktorej prináleží a musí prináležať tento post, sa rozhodla, že má to byť Maroš Žilinka. Pretože je to o zodpovednosti.
A dnes, dámy a páni, tá zodpovednosť, keď už opozícia je kvantifikovateľná v 90 %, zodpovednosť, ktorú traja páni, ktorí sa odlišujú od drvivej väčšiny opozície, je kvantifikovateľná v podobe 15 mld. euro. 15 mld. euro, to je nepredstaviteľný balík. Ak prejde akýkoľvek iný kandidát ako kandidát väčšiny opozície, ako kandidát opozície, s týmito peniazmi, je vysoká pravdepodobnosť, že sa bude šafáriť, že sa bude zle hospodáriť, že sa bude plytvať tak, ako tomu bolo koniec koncov doteraz, a to si, myslím, tento štát nemôže dovoliť.
A v zásade platí ešte jedna hypotéza a možnože aj téza, čo ukázal čas. Ak vládna strana kričí, tento je zlý, tento je najhorší, ak vyťahuje podpásovky alebo ak mlčí pri niektorých z kandidátov a ostatných vyvyšuje, tak právom ten kandidát, na ktorého sa najviac nadáva, to je ten správny kandidát opozície. To je ten opozičný, pretože ide presne proti tomu, čo chce vládna strana. A tu nejde o škriepku a hádku, tu ide o kontrolu, ktorá tu musí byť. Na úplný záver, ak pôjdeme takýmito v zásade skratkovitými riešeniami a tým, že budeme hovoriť o tom, že jeden alebo dve osoby, ktoré sú navrhnuté dokopy tromi ľuďmi, sú opoziční kandidáti. Sú to, bude to ako bumerang a toto sa nám všetkým skôr či neskôr vráti. Ten pojmový relativizmus nás nevedie vpred, ale vedie nás vzad a toto si, myslím, nemôžme dovoliť.
Preto pre mňa je opozičným kandidátom a podľa mňa dokázateľne opozičným kandidátom aj s morálnymi, aj odbornými kvalitami pán Maroš Žilinka, a verím, že niektorí kolegovia z opozície zvážia svoje rozhodnutie pri nomináciách pána Mitríka a pani Crkoňovej.
Ďakujem veľmi pekne.