51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Čo sa vám ja snažím povedať, pán kolega Martvoň aj pán kolega Brixi, je, že ste na to proste išli zo zlej strany. Vy sa zaštiťujete legislatívou v zahraničí, ktorá ale robí niečo úplne iné, než ste navrhli vy. Vytvárate logické väzby v historických súvislostiach, ktoré som vám dnes dokázal, že neexistujú. To znamená, vy ste na dvoch veciach logicky vystavali to, že chcete zaťažiť štát novou byrokraciou, a z môjho príspevku musí byť každému rozumnému človeku jasné, že ani jedna z tých dvoch vecí neplatí.
Francúzsky model, ako ste ho popísali, neexistuje. Neprešiel ani parlamentom, ani senátom. A to, že sa v teórii ekonomickej popisuje plánované zastaranie, je pravda a je legitímna akademická diskusia o tom, či je to udržateľné, či je to ekonomické, či je to ekonomické, môžme dlhé traktáty písať a čítať o tom, že či môžeme kľudne hovoriť o tom, že či sa takéto niečo dá dlhodobo udržať. Ale nemôžme robiť skratkovité, jednoduché, ľahké a populistické riešenia s prinášaním takýchto štvorriadkových nezmyslov.
A už sa teším na pána Číža, že s čím príde ten.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka.
Zbytočné vzrušenie, pán poslanec Poliačik, absolútne vecne dva dôvody mám, prečo som požiadal o slovo.
Prvý je, že v kontexte tej našej diskusie vystúpenie pána Poliačika bolo presne to, jak to predkladá rokovací poriadok. Chcem vám povedať, že to bolo vystúpenie k veci, hovoril o veci, ktorú prerokovávame, a ten rámec mimodramatický neprekračoval. To chcem teda vo väzbe na to, aby sme zjednocovali svoje názory na to, čo je to vystúpenie k veci a od veci, keďže rokovací poriadok hovorí, že predsedajúci musí, ak niekto hovorí od veci, ho na to upozorniť. Čiže bona fide, naozaj dobromyseľná poznámka.
Druhý problém je, počúvam vážených kolegov s reakciami na tento zákon, ja skúsim tento predsa len verejnosti, ak pozerá, aby bola lepšie informovaná, o čom hovoria navrhovatelia. Hovoria o tom, že ak "výrobca, dovozca a dodávateľ a predávajúci nesmú do výrobku integrovať súčasť, ktorá spôsobí alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku alebo jeho nefunkčnosť, prípadne vznikla by na výrobku, ktorá by nevznikla, keby výrobok neobsahoval túto súčasť". Túto povinnosť potom kvalifikuje ako závažnú, závažné porušenie povinnosti podľa iných ustanovení zákona. To je celé.
Vážené kolegyne, kolegovia, aj pán Jurzyca sa zapojil do diskusie a požíva moju osobitnú vážnosť. Pán Jurzyca, koľko sme čítali obidvaja článkov na túto tému, že takéto kazítka sú problém a diskutuje sa o ňom veľmi zásadne. Ja dám k dispozícii ktorémukoľvek z vás, vážené kolegyne, kolegovia, najmenej desať a ten čas si dám, aby som vám ich doniesol.
Prvý zásadný problém, že tieto tendencie sú.
Po druhé je, keď už teda pán kolega hovorí, Európska únia vo väzbe na diskusiu TTIP, viete, obavy o tom, že či po, ak schválime tú dohodu, či sa budú, nebudú znižovať štandardy. V danom prípade jeden významný autor hovorí toto: "Že to je teda presne ten prístup, ktorý v Európskej únii zaručuje vysoký stupeň ochrany, a to na základe princípu predbežnej opatrnosti."
To, čo hovoríte, pán Poliačik, tu v zásade je konflikt, ktorý vidíme, je konflikt medzi tým, že je možnou tendenciou, ktorú, vy tvrdíte, má riešiť trh a podobne, na druhej strane teda možné regulačné oprávnenie štátu, do akej miery vstúpiť a regulovať tento proces. Toto, jak to dávajú tí navrhovatelia, má len profylaktický účinok, každý právnik, ktorý sa nato pozrie, to vidí. Nesmú uvádzať, to znamená, aj orgány, ktoré budú posudzovať spôsobilosť výrobku, ktorý funguje na tomto trhu, budú musieť teoreticky sa pozrieť, že či teda je tam tento typ, či tam náhodou nie je niečo, čo by mohlo byť v rozpore s tým, s týmto a zámerne by znižovalo účinok výrobku. Nič iné z nich nikto nebude robiť. Ten orgán, ktorý vám to bude posudzovať, to jednoducho posúdi. Či to tam je, pokiaľ sa to neobjaví, pokiaľ nebude zásadná indícia, nebude s tým pracovať.
Na druhej strane, pokiaľ nejaký náš občan bude za týchto okolností mať pocit, že výrobok, ktorý si kúpil, drahý, že je poškodený ako spotrebiteľ, lebo je presvedčený, že je tam to kazítko takzvané, sa bude môcť legitímne na príslušných orgánoch s touto svojou sťažnosťou obrátiť. Nezavádzame nič, nevzniká žiadna dramatická administratívna náročnosť, profylakticky zvyšujeme priestor pre ochranu spotrebiteľa.
Na druhej strane je tendencia toho, že o tom predsa osobitne v ekologickej, ochranárskej činnosti sa zásadne, pán poslanec Přidal, diskutuje o tom, že naozaj výrobcovia dneska vzhľadom na ekonomické problémy, ktoré tu sú, keď napríklad na výrobu automobilov máme dneska kapacitu takú výrobnú, že teoreticky by mali stopercentnú vyťaženosť fabriky vtedy, keby si kúpil občan každé dva roky jedno nové auto. A že tým pádom sa vytvára spotrebiteľský tlak a na druhej strane že dramaticky, energeticky náročne poškodzujeme prírodu a tak ďalej atď. atď. Nechcem to tu viesť. A chcem, aby aj táto poznámka bola pochopená ako bona fide.
Ja osobne, keď som pozeral tento návrh zákona, a pripúšťam, že tie diskusie o tom, aká miera regulácie, následne prípadne iná, či miera intenzity prípadnej sankcie povedzme, že či je to trestný čin ako vo Francúzsku, minimálne, ja nepoznám detaily vo Francúzsku, ako je, ale nemám dôvod celkom neveriť navrhovateľom, že jednoducho veľmi intenzívne pracoval parlament s takýmto nápadom. To znamená, že intenzita problému je dostatočne veľká, keď tak veľká krajina, ak teda pripustíte obidvaja, vážení páni, že tam nebude toľko ľudí, ktorí stratili súdnosť a že jednoducho o tom minimálne diskutujú, minimálne to predkladajú a možno v nejakej miere to aj schválili.
Takže v každom prípade hovoríme o vážnej veci, hovoríme o novej tendencii, v tejto fáze ja považujem toto len za profylaktické ustanovenie, ktorého úlohou je vytvoriť možnosť efektívne sa brániť pre prípad, že nastane situácia, o ktorej navrhovatelia hovoria.
A som presvedčený, že diskusia má zmysel, len držme sa trošku aj faktov a trošku aj rešpektu k tomu existujúcemu dosiahnutému stavu poznania a aj v intenzite diskusie na túto tému v európskej, minimálne, verejnosti, kto ju nepozná.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán kolega, my sem-tam diskutujeme o veciach, ktoré, vy poznáte právo, ja poznám techniku, a tuná sa nám stala vec, že sa právny text dostáva do príkreho rozporu s tým, čo technický svet môže garantovať a ako to funguje. Totižto tento právny text, a tiež to hovorím bona fide, zavádza brutalitu a ja som rád, že ste ho tu prvý prečítali, pretože "výrobca, dovozca, dodávateľ a predávajúci nesmú do výrobku integrovať súčasť, ktorá spôsobí alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti a jeho nefunkčnosť v prípade vznik vady výrobku, ktorá by nevznikla, ak by výrobok neobsahoval túto súčasť", je zásadný problém tohto návrhu. Pretože asi držíte v ruke mobil a v ňom bude integrálna súčasť napríklad batéria. To, čo rozprávajú predkladatelia, že oni otvárajú nejaký proces posudzovania, je fejk, toto, čo som ja prečítal, je celé. Porušenie tejto povinnosti sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti, je celý ten návrh. Neexistuje mechanizmus, neexistuje to, že by niekto dokázal, čo to kazítko je. Či budeme hovoriť o európskej, globálnej, slovenskej, akejkoľvek diskusii. Toto je proste návrh, keď "trhala fialky dynamitom". Toto sa nedá vyriešiť jednovetovým návrhom, celá diskusia, ktorá predpokladá, že niekam sa dostala technika.
Ja v rozprave poviem, čo by mohlo vyriešiť. A odkaz na francúzsku legislatívu hovorí, že predkladatelia minimálne zavádzajú, pretože z tých troch ustanovení my dlhodobo dve poznáme, aj dvojročnú záruku, aj to, že keď meníme súčiastku vo výrobku, tak má záruku ako nová, to my v našej legislatíve poznáme.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, aj v kontexte toho, čo povedal pán podpredseda Číž, mám pocit, že tá diskusia sa zvrhla na to, nie ako sa dá spotrebiteľom preventívne pomôcť, ale ako im pomôcť nechceme. A dokonca mám pocit, že tu na jednej strane naľavo stoja zástancovia slobodného trhu, slobodného podnikania, firiem, kapitalizmu, proste konglomerátov, ktoré si budú uvádzať na trh čokoľvek chcú, a na strane druhej je tu nejaký úprimný záujem toho, aby sa tu dostalo do preventívnej roviny ustanovenie, ktoré jednoducho bude chrániť slovenských spotrebiteľov.
Kolegyne, kolegovia, pokiaľ sa chceme držať témy, ako povedal aj pán doktor Číž, my nezavádzame nič, čo by poškodzovalo trh a vytváralo akékoľvek pnutie. Hovoríme o tom, že má tu byť nejaký preventívny charakter, ktorý bude upravovať naša legislatíva v prípade, že sa takýto výrobok na trhu objaví. Žiadne poškodzovanie ani výrobcov, ani dovozcov, ani spotrebiteľov nad rámec toho, čo určí Slovenská a Štátna obchodná inšpekcia, ktorá bude posudzovať na základe znaleckých posudkov to, či ten výrobok má, alebo nemá kazítko, a to následne svojich autorizovaných servisov. Veď to nebude, tie náklady, znášať ani spotrebiteľ, ani firma, bude to robiť štát a len v taxatívne vymedzených prípadoch, kedy to jednoducho dôvod mať bude.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som mal pocit, že pán Číž povie teda, že sa ospravedlňujú a že sťahujú tento návrh, že taká je dohoda na klube. Ale že s týmto vystúpite?
Prosím vás pekne, ako nepreháňajte to, naozaj to pán Přidal vystihol. Moja žena je francúzštinárka nie z pohľadu toho, že to učí, lebo tu už učí kdekto, ale že vie po francúzsky. Včera som jej povedal, že: "Martina, prosím ťa, pomôž mi toto poprekladať. "Povedala mi: "S takýmito hlúposťami mi daj pokoj." Obsolescence programme, viete, čo je obsolescence programme, pán? Viete, vy ste si naštudovali, len čo dal Google po česky, prosím vás. Keby ste si dali trošku roboty, čo dá Google po anglicky, čo dá Google po francúzsky, tak zistíte veľmi zaujímavé skutočnosti, pán kolega, ale to vy asi zjavne nemôžte, lebo to nezvládnete.
Ale, prosím vás pekne, ja som naozaj mal pocit, že to idete stiahnuť. To neni profylakticky, čo ste vy Mojžiš, jeden aj druhý, že vy poviete: "A nenamontuješ, nepokradneš, nenamontuješ." Čiže vy teraz chcete dať, že to je vlastne len profylakticky, že do budúcna, keby niekto chcel namontovať, tak už máme zákon, že nenamontuješ.
Prosím vás, táto dikcia, čo je tu teraz, spôsobí, viete, čo spôsobí? Prosím vás, vy si neviete predstaviť, čo spôsobí. V konečnom dôsledku spôsobí možno zdraženie výrobkov, proste viaceré okolností podľa týchto ustanovení, čo je tam teraz, sa môžte súdiť za všetko s hocikým. Prosím vás, keď dá niekto plastové koliečko, tak to dá na súd, že mal dať kovové koliečko, a súd musí jasne povedať, áno, keby dal kovové koliečko, tak to ešte vydrží, ergo porušenie tohto zákona. Keď dá kovové koliečko, môže dať na súd, mal dať titánové koliečko. Áno, keby dal titánové koliečko, tak vydrží dlhšie jak železné koliečko.
Keby ste si pozreli tú francúzsku dikciu, o čom sa dva roky rozprávali, rozprávali sa o súhrne techník, ktoré v konečnom dôsledku majú spôsobiť, a preukazoval sa zámer. Vy ste doniesli absolútnu hlúposť!

Pán podpredseda, na chvíľku som sa vydesil na začiatku, že mi poviete, že som nedodržal rokovací poriadok, chvalabohu, teda, že sa zhodneme, že som hovoril k veci, ďakujem veľmi pekne. Lebo keby toto vystúpenie bolo mimo, tak už neviem, že čo by bolo in, ale som rád, že sme sa zhodli, že bolo v poriadku.
K tomu ale ďalšiemu, nie je pravda, čo hovoríte, že my tu iba spravíme niečo do budúcnosti a nebude to nikoho poškodzovať. Ono to poškodí štát. Poškodí to štát, lebo ŠOI-ka si na to vypýta viacej peňazí, lebo niekto to bude musieť začať skúmať. Povedzte mi s tým mojím šróbikom? (Rečník zobral do rúk skrutku, ukazujúc ju podpredsedovi NR SR Čížovi.) Teda moja teória je, že vďaka tomuto, že to je v počítači, počítač vydrží kratšie. Dokazujem to tým, že kým to v počítači bolo, tak sa mi ventilátor zasekával, akonáhle som to vytiahol, už sa nezasekáva. A teraz ako mám postupovať podľa návrhu tohto zákona profylaktického? Mám teda na ŠOI-ku napísať, ja si myslím, že tento šrobik je kazítko, skúmajte to. ŠOI-ka zoberie rovnaké laptopy, zistí, že naozaj prehrievanie je ich veľkým problémom, že veľa ľudí sa sťažuje a vracia ich kvôli tomu, že sa prehrievajú, že s tým ventilátorom niečo je. A teraz začnú skúšať odtiaľ vyťahovať tie šróbiky. Keď ich odtiaľ povyťahujú 100 alebo 200, tak povedia,: "No tak to kazítko naozaj je, lebo odkedy sme ich povyťahovali z tých laptopov, tak ventilátory fungujú." Koľko peňazí toto bude stáť, ten proces, až po ten list, keď mi napíšu, že kazítko to je alebo nie. A kto to zaplatí? To sa pýtam. A nie to, že či tu ideme niečo dávať dopredu, alebo nie. Robíme hlúposť.
Vďaka.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, aj za objasnenie, čo je vlastne podstatou tohto zákona. Je rozdiel, keď má výrobok integrovanú súčasť, ktorá je patentovaná, a je rozdiel, ako to my navrhujeme, keď niekto do patentovanej integrovanej súčasti niečo umelo montuje pri dovoze alebo ešte predtým, ako to začne predávať, len aby to tak dlho nevydržalo, aby sa to čím skôr pokazilo. A to my riešime. To, že tu niekto spochybňuje, že či to bolo prijaté, alebo nie? Však mne sa najviac páči, že to spochybňuje človek, ktorý nevie po francúzsky a hovorí, že si dal anglický preklad. Pritom sú tu viaceré portály, ktoré to potvrdili, či už nemecké, či už české, či už slovenské, že jednoducho táto legislatíva bola v takomto zmysle prijatá.
Čiže tu je niečo, s niečím my prichádzame, pán podpredseda, čo má mať preventívny účinok (reakcia z pléna), čo má mať preventívny účinok, a nie niečo, čo niekto tvrdí, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale, pán poslanec Poliačik, no, môžte sa aj ústne prihlásiť ešte.

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
... bude problém preukazovať. V súčasnosti to už funguje aj pri dokazovaní VAT tovaru, tam sa robia znalecké posudky, to, čo tu bolo spomínané, by bolo možno skôr charakterizované ako vbudovaná vada tovaru ako taká, ale už dokazovanie VAT tovaru na Slovensku aj vo všetkých štátoch Európskej únie funguje niekoľko desiatok rokov. A nerobí sa to len na základe pocitov a domnienok, ale robí sa to na základe znaleckých posudkov, ktoré porovnávajú aj patentované výrobky ako také.

Ja sa vo vzťahu k vystúpeniu a výhradám pána Číža chcem naozaj za včerajšok ospravedlniť, že som vystúpila naozaj možno v obšírnejšom rozsahu, bolo to len preto, že naozaj dlhodobo postrádam a vidím nedostatky v zákone o ochrane spotrebiteľa, v systéme ochrany spotrebiteľa, ktoré v praxi zle dopadajú, nežiaduco dopadajú na spotrebiteľov.
V tomto kontexte chcem, ale ja, naopak, vítam tu diskusiu k tomu, aby sa zaviedol inštitút zákazu implantovania kazítok alebo čipov krátkej životnosti. Ja som neni odborník na to, aby som vedela teraz naozaj povedať, či tie kazítka existujú, alebo nie, nech je to predmetom rokovania parlamentu, lebo ak sa preukáže, že takáto kazítka sú, tak je potrebné posilňovať ochranu spotrebiteľa pri nákupe aj takýchto zariadení a spotrebičov.
Ale chcem poukázať na to, že ak by sa napríklad v zákone o ochrane spotrebiteľov zaviedol prostriedok a posilnenie autorizovaných, akreditovaných osôb, ktorý dnes v zákone nie je, na základe ktorého môžu spotrebitelia sa účinne brániť voči predajcom, ktorí im bezhlavo a mnohokrát neopodstatnene zamietajú reklamácie, tak by bol možno aj ten proces odhaľovania, exaktného odhaľovania možnosti montovania takýchto kazítok jednoduchší.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolegyne, naozaj máme tu zákon, ktorý teda naozaj by nemal byť politický, to znamená, naznačuje, aké sú možnosti vôbec normálnej diskusie v tomto parlamente.
Ja ešte raz chcem pripomenúť jeden moment. Fenomén kazítok je veľmi intenzívne diskutovaný vo svetových médiách. Je to nový fenomén. A hovoril som aj o tom princípe predbežnej opatrnosti ako jeden zo základných princípov ochrany spotrebiteľa. To znamená, je tu nový fenomén, tak je tu pokus, návrh našich kolegov, aby sme otvorili túto tému a hľadali mechanizmus. Tento mechanizmus, ktorý zvolili, je naozaj veľmi jemný a jednoducho vytvára povinnosť pri uvádzaní výrobkov na trh, aby v rámci možnosti a v rámci doterajších materiálnych podmienok úrady posúdili, pokiaľ sú závažnejšie indície, aj tento moment. Nič viac, nič menej. A v danom prípade ešte naznačujú teda navrhovatelia aj mieru intenzity porušenia alebo zodpovednosti za také konanie, pokiaľ niekto takýto výrobok na trh uvádza. Nič viac, nič menej.
Ak by teda aj pán Viskupič, aj kolegovia chceli dať právny príspevok, že to chcú regulovať lepšie, majú nejaký iný nápad, alebo majú pocit, že ešte je to predčasné a že treba čokoľvek iné robiť, rozumiem, alebo aj možno vyjadriť aj to, že tento princíp ochrany jednoducho nepotrebujú, lebo že trh a podobne. Ale diskutujme o tom vecne.
Ja som presvedčený, že tento návrh má zmysel a že minimálne otvorí diskusiu a môže smerovať buď toto riešenie, alebo keby hocijaké, nejaké iné, aby sme v danom prípade našli aj pri konzultáciách tak aj s Európskou úniou, tak aj s aktivitami v iných členských štátoch, aby sme našli dobré a zmysluplné riešenie s primeranou intenzitou a s primeranou schopnosťou riešiť skutočný problém. Ale o tomto, bohužiaľ, diskusia nebola zatiaľ.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ, pár poznámok k tomuto návrhu zákona, možno tri, jedna všeobecná, ktorá už vyplýva aj z diskusie. Ja sa chcem absolútne dištancovať od toho, že nad týmto problémom by sa mala robiť nejaká veľká politika, lenže už to tu opäť začína.
Pán Brixi, pán Martvoň, navrhovatelia, tu nejde o spor trh, kde vy si potrebujete vždy a stále a neomylne zadefinovať nepriateľa, čiže nepriateľ znamená ochranca trhu a vy budete proti nemu útočiť. Lebo ste prišli s nejakým zásadným, obrovským riešením, ktoré v diskusii o tom, či sa dostal ekonomický model do toho, do tej fázy, že ľudia si kupujú pri výrobe, ktorá sa v absolútnej väčšine, a podľa mňa tam aj smeruje, v elektronickej časti, kde je kdesi v Číne, a prichádza k inému pohľadu na výrobky, ako bolo bežné v 80. a 90. rokoch, že nebudeme opravovať integrálne súčasti farebných televízorov, kedy stačilo vymeniť jeden plošný spoj, pretože nákladová položka na zriadenie jedného farebného televízora do domácnosti bola tak vysoká, že stálo zato vymieňať integrálne súčasti niektorých výrobkov a na tomto fungovala ekonomika, sa pohol do modelu, že vyrobíme v cene výmeny nejakej súčiastky výrobok nový, je nový, nový ekonomický fenomén a poďme sa o ňom baviť, či je to dobré, alebo zlé. Ale s týmto váš návrh zákona nerobí nič. Pretože ak by robil, spomínal tu Martin, že existuje, podľa mňa existujú dve legislatívne cesty, ako sa s týmto momentom vysporiadať, ale táto vaša to nie je, resp. aj cesta, kde by štát mohol v rámci fungovania Protimonopolného úradu, a to spomínal jeden z mojich predrečníkov, že by do tejto oblasti mohol siahnuť.
Lenže my tu robíme ešte jednu zásadnú chybu, už to začína byť kritizované čím ďalej viacej ľuďmi, a to je spoločenský problém - prijmime legislatívu, ekonomický problém - prijmime legislatívu. Ja neviem si, ešte politický problém alebo problém s nedostatočnou funkčnosťou nejakej časti verejnej alebo štátnej správy - riešme legislatívu. Toto takto nefunguje. Táto legislatíva totižto ide v príkrom rozpore s akýmkoľvek zdravým rozumom.
Martin Poliačik tu povedal podľa mňa dve veci a jednu v nich zabudol, tá, je to v dôvodovej správe spomínaná kartelová dohoda z roku 1924 a ja vám poviem, páni predkladatelia, čo okrem toho, čo spomínal, tejto kartelovej dohode vie účinne zabrániť. A to je, že ak sa v tejto časti jednalo o žiarovky, tak tomuto vedela zabrániť okrídlená, široko tlačená téma vedy a výskumu a v tejto súčasnej dobe aj tzv. start up, pretože kartel žiarovkárov vedeli rozbiť naveky žijúce led žiarovky. Čiže ľudstvo vyskúmalo niečo, nebol to volfrámový alebo akýkoľvek iný drôtik, ktorý sa, ktorý bol energeticky náročný a domácnosť ho v dvoj-, trojročných cykloch musela meniť. Teraz existujú a veda, výskum na toto odpovedala po svojom. A tuto by sme mohli zamerať svoju hlavnú pozornosť, pretože to, v akom stave my máme podporu vedy a výskumu, aká je čerpateľnosť vo fondoch v tomto, je obrovským problémom našej spoločnosti, nášho štátu a tuto by ste ako vládni poslanci mohli zamerať svoju pozornosť.
Hovoril som o legislatívnom texte a budem druhý, ktorý ho tu prečíta, pretože zavádza podľa mňa dva úžasné problémy, ktoré môžu nastať. Ja sa pýtam, volali ste, ja som si tú prácu dal, niekomu zo ŠOI-ky? Alebo Slovenskej obchodnej inšpekcie? Akým spôsobom budú uplatňovať dikciu znenia vášho zákona? Pretože sa toho reálne zľakli, podľa mojich informácií. Lebo poviem vám príklad. Ja si viem predstaviť, že ak si niekto kúpil mobilný telefón a prečíta si tento zákon, keď "výrobca, dovozca, dodávateľ a predávajúci nesmie do výrobku integrovať súčasť". Tu sa nehovorí o kazítku, my ho definujeme v tom zákone. Čiže "integrovať súčasť, ktorá spôsobí alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku alebo jeho nefunkčnosť, prípadne vznik vady výrobku, ktorá by nevznikla, ak by výrobok neobsahoval túto súčasť".
Ako si túto vetu, to je celý ten návrh zákona, o ktorom sa bavíme, lebo ostatné sa odvoláva na porušenie tejto povinnosti. Čiže jedna veta, ktorá môže spôsobiť nasledovné:
Po dva a pol roku mobilný telefón, laptop, tu boli kartridže spomínané, to je, to je iný prípad, odíde mu baterka, pretože tá baterka tak je. Tuná spomínajú predkladatelia, že oni tu zavádzajú nejaký mechanizmus skúmania. Kde? Ten návrh zákona má jednu vetu a teraz príde občan a bude na základe právnej úpravy vyžadovať, aby jeho výrobok, ktorý bol poškodený integrovanou súčasťou toho výrobku, čiže napríklad batérie, ktorá znížením svojej kapacity tak, že mobil sa nedá nabiť, spôsobila nefunkčnosť toho výrobku. Ak sa nedá nabiť, ten mobil nepôjde. A teraz my budeme zaväzovať štátnu skúšobňu alebo to, čo už teraz nestíha podľa mojich informácií, nevedia posúdiť očividné veci, ktoré sa týkajú žalúzií, plastových okien a podobne, kde sa tí spotrebitelia reálne sťažujú, a nemáme kapacitné možnosti, ako toto riešiť. Spomínala, neviem, či tu, alebo v našom rozhovore, pani poslankyňa Mezenská, tak my im ideme naozaj spôsobom "trhala fialky dynamitom", čiže legislatívou, ktorá nemá určenú zdrojovosť, lebo tu je napísané v dôvodovej správe, že nezakladá účinky na, alebo náklady na verejné zdroje, a všetci, ktorí okrem predkladateľov hovoria, tak toto zakladá obrovské účinky alebo možné účinky. Zároveň zneistenie, neviem, ak príde k súdnym sporom, ja som zvedavý, ako bude sudca alebo ktokoľvek vykladať, že predávajúci alebo výrobca naintegroval súčasť do výrobku, ktorá znížila životnosť. Často sa stretávame pri autách, že niekedy stačilo kladivo, dva hasáky a nejaké kľúče a opravil si človek auto, teraz je to jedna veľká elektronická mašinéria v tých autách, nevieme, musíme chodiť do servisov. Odíde vám po štyroch rokoch centrálna riadiaca jednotka, ktorá v tom čase stojí už viacej ako to auto, a ten človek príde na ŠOI-ku a povie v dobrej viere podľa tohoto návrhu zákona, že on chce, lebo považuje centrálnu riadiacu jednotku svojho auta za integrovanú súčasť svojho výrobku, ktorá skrátila životnosť výrobku jeho, ktoré mal, čiže v tomto prípade auta.
Myslím si, že tento text je jednoznačne nedomyslený, a ak sa odvoláva na francúzsku právnu úpravu, chcel by som upozorniť, že možno tam ste mali naozaj hľadať inšpiráciu, pretože dve časti tej francúzskej úpravy my dávno v ochrane spotrebiteľa poznáme. To je dvojročná záručná doba a záručná doba na vymenenú súčiastku vo výrobku. Čiže ak sa niečo v rámci záruky pokazilo, tak tá súčiastka, ktorá bola vymenená a viedla k sfunkčneniu výrobku, znova obsahuje dvojročnú záruku. Toto je gro. A išli ďalej a na výrobok uvádzajú aj tzv. dobu, dobu funkčnosti. Môžme sa o tomto presne baviť, toto by mohlo byť, išlo by to na, možno, úkor alebo nejaká štátna skúšobňa, alebo neviem, výrobca by deklaroval, že daný výrobok, ktorý si kupujete, bude mať, ja by som sa prihováral za zjednotenie, lebo u nás to stále aj funguje, ak si kupujete tie tlačiarne, tak viete, alebo robíte s kopírkami, alebo viete, že v nich vnútorný softvér hovorí, koľko kópií na nej môžte vytlačiť. To, že existuje IT sektor, ktorý sa zaoberá dopĺňaním do kartridžov, resp. odstránenie pamäte, to znamená, vymazanie tej softvérovej ochrany v rámci tých tlačiarní, že zo 100-tisícovej tlačiarne sa urobí 300-tisícová, ide na úkor funkčnosti, stability toho systému a vie si to ten, ktorý používa tlačiareň, ktorá bola výrobcom sama naprogramovaná na 100-tisíc, a totižto toto vstupuje do zmluvného vzťahu, lebo ja ako ten, kto to kupujem, to na začiatku viem. Dokonca ak to dodávam alebo niekto to dodáva koncovému používateľovi, tak mu dáva 100-tisícovú tlačiareň za takú a takú cenu. Dáva mu 150-tisícovú, 300-miliónovú a podľa toho je aj určovaná cena. Ten, kto takýto výrobok chce alebo ho kupuje vo väčšom, vie presne, na základe týchto parametrov si to kupuje. Čiže tuná neni používaný ten časový horizont, že tlačiareň vám vydrží päť rokov, ale je používaná technická vec, že mala by vám vytlačiť 100-tisíc, 200-tisíc, milión strán a rozlišuje sa, myslím, že aj to je v rámci diskusie, home use - professional use. Preto aj existujú v IT sfére proste rozdiely medzi, ale nielen v IT sfére, myslím, že sú to nástroje, vieme rozlíšiť výrobky, ktoré sú určené na profesionálne používanie, a výrobky, ktoré sú takpovediac do domácnosti. Čo je medzi nimi rozdiel, veď to absolútne ide z tej bázy, je rozdiel v kvalitatívnom vyhotovení daného výrobku. Pre domácnosť tá kvalita bude nižšia, pre profesionálne účely vyššia, čo to bude ale zakladať, je vyššia obstarávacia cena alebo viac peňazí pri tom, ako viac peňazí je potrebných pri strojoch, ktoré majú vydržať viacej.
Zásadný filozofický a logický rozpor je v tom, že ak vyhodnotíme softvérový čip, ktorý pri použití horších materiálov je nainštalovaný ako integrovaná súčasť ochrany napríklad toho výrobku pre domácnosť, aby si ľudia nemysleli, že táto mašinka, ktorá na externú vizáž vyzerá úplne rovnako ako taká tá profesionálna, tak softvérovo je ten výrobok chránený a upozorňuje spotrebiteľa, že sa blíži koniec jeho životnosti z hľadiska jeho výroby. Ak nazveme túto softvérovú súčasť, ktorá informuje na displeji, že zostáva vám 17-tisíc strán, zostáva vám do doby funkčnosti tohto stroja toľko a toľko, tak v podstate táto legislatíva ide proti tomuto spôsobu spotrebiteľskej ochrany. Tí výrobcovia, ktorí majú svojich zákazníkov v úcte, toto robia a osobne si myslím, že tí, ktorí fungujú pod brandami, takzvaní značkoví, si na tomto veľmi dajú záležať.
Vy máte, pán, pán kolega navrhovateľ, obrovský nástroj v rukách, pretože čítal som kdesi v rámci tej diskusie, keď som sa chystal, že existuje diskutovaná téma v rámci Únie, že stačil by register. Lebo spoločnosti u nás, ktoré predávajú, si budujú takzvaný goodwill, dobrú vieru, a keby bol register, že niekto odhalí nejaké kazítko, jedno inak, stačilo by nám zatiaľ k diskusii jedno, pretože to nikto nikdy nedokázal, a vznikol by nejaký zoznam a na tom zozname by sa objavil možno štátnou inštitúciou, keď už teda by sme chceli byť takí strašní, že potrebujeme tento problém riešiť legislatívou, by vznikla, že táto spoločnosť integruje do svojich výrobkov kazítka, tak to urobí omnoho viacej, ako keď my zaviažeme SOI-ku, kde neexistuje, v tom návrhu zákona neexistuje spôsob, akým to budú skúmať a dokazovať, ale dáme do registra, že tento výrobok obsahuje kazítko, chcem vidieť jedného spotrebiteľa, ktorý by si to kúpil.
Čiže existuje okrem spôsobu, ak chceme bojovať proti nejakým kartelovým dohodám a vytvorili si spoločnosti protimonopolné úrady, aj omnoho elegantnejší spôsob, menej byrokraticky zaťažujúci, ktorý sa dokáže vysporiadať aspoň v tej informatívnej časti, pretože spotrebiteľ, ktorý sa rozhoduje o použití 200, 300, 500 eur pri nákupe napríklad techniky, ak sa dostane k informácii, že existuje vo výrobku, ktorý si chce kúpiť, kazítko, garantujem vám, že si to nekúpi a že toto si žiadny výrobca nelajsne. To je možno účinný nástroj, ako to vyriešiť.
Druhá vec, ktorú by som v legislatíve predpokladal, ak, a predpokladám, že kolegyňa Mezenská s tým príde, je určiť dobu trvácnosti výrobku alebo dobu, predpokladanú dobu funkčnosti. A dúfam, že táto, táto vec u nás vo veľkom množstve sa to bude týkať hlavne dovozcov, lebo nevyrábame nič.
A čo vás chcem, nepoviem to už iba ako výzvu ako moji predrečníci voči navrhovateľom, že stiahnite ten návrh zákona, ale využijem procedúru a chcel by som navrhnúť, aby tento návrh zákona bol vzatý späť z rokovania a nepokračovalo sa ďalej v rokovaní o ňom. Pretože si nemyslím, že tá jedna veta sa v druhom čítaní dá zmeniť zásadnejšie a ako preto ju nebudem navrhovať na vrátenie predkladateľovi na prepracovanie.
Myslím si, že mali by sme sa zamyslieť nad tým, ak chceme naozaj spotrebiteľom účinne pomôcť a zároveň nezničiť právne prostredie, nedať ľuďom možno fejkový alebo falošný nástroj, akým spôsobom by mohli riešiť to, že ich výrobky, alebo neboli spokojní s ich výrobkom, ako to riešia predkladatelia a chcú zaviesť alebo možno rozbiť jeden celý sektor, kde si viem predstaviť obrovské množstvo sťažností podľa navrhovaného znenia zákona na ŠOI-ku alebo Slovenskú obchodnú inšpekciu.
A ja by som chcel vedieť, akým spôsobom by sa inak, ako to, čo spomínal, myslím si, že pán Jurzyca v blogu, ako inak by sa vedela Slovenská obchodná inšpekcia vysporiadať s obrovským nápadom činností ako to, že by zobrala viacej ľudí, ak sa ľudia začnú sťažovať a vykladať si návrh zákona presne tak, ako je napísaný, a to, že vo výrobkoch boli namontované integrované súčasti, ktoré podľa ich názoru spôsobili alebo mohli spôsobiť skrátenie životnosti ich výrobku. Táto definícia neunesie podľa mňa ani právnu obhajobu, ale ani vecnú. Pretože ak definujeme kazítko ako súčasť, ktorá spôsobí alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku alebo jeho nefunkčnosť, zavádzame do právneho systému tak veľkú neistotu, lebo viem si predstaviť nielen o kolieskach, nielen o IT technike, ale do obrovských a drahých vecí, ako sú napríklad autá, že občania budú vyžadovať naplňovanie tejto definície. A kto to bude posudzovať, bude štátny úrad, Slovenská obchodná inšpekcia so svojimi kapacitami a občania sa budú domáhať toho, aby naplnenie vášho zámeru išlo do dôsledkov. A ja sa obávam, že to vie urobiť každý druhý človek, pretože veď nákladovosť na výmenu nových výrobkov, prečo, ak mi legislatíva umožňuje ušetriť v domácnosti, by som nezaťažil nejaký štátny orgán, ak mi to nejaký poslanec veľmi neprezieravo umožnil?
A myslím si, že tento právny text by ste mali ako právnici, obaja ste, prerobiť a skúsiť sa zamyslieť nad tým, ak chcete reálne vyriešiť problém, ktorý z môjho pohľadu by sa mal riešiť minimálne z európskeho hľadiska, pretože ešte to je jeden z ďalších momentov, ak toto je globálny trend, tak si myslím, že boj s alkoholizmom nevyhráte tak, že si otvoríte u vás v Košiciach krčmu a zakážete predávať alkohol v tej krčme. Toto by vám, ak je to globálny problém, toto ak by ste urobili, tak vás vyfacká trh a skrachujete vy sám. Ak urobíte toto, navliekate do toho všetkých nás, celý štát a štátny orgán a tej byrokracie, a rozmeňme to na drobné, tých podaní si viem predstaviť naozaj tisícky, pretože každý jeden človek, ktorému odíde výrobok, alebo funkčnosť jeho výrobku bola nižšia, ako on pri kúpe predpokladal, že chcel si kúpiť výrobok, ktorý síce má vnútornú životnosť 4-5 rokov, ale on ho chce používať 10, tak sa odvolá na vaše ustanovenie, pôjde na Slovenskú obchodnú inšpekciu a bude sa domáhať toho, že vo výrobku bola taká súčiastka integrovaná, ktorá spôsobila skrátenie životnosti výrobku a jeho nefunkčnosť.
Toto je zásadný problém jednej vety, ktorá je celým vaším návrhom zákona alebo novely, a preto si myslím, že môžete hovoriť o kritike a vyhľadávať nejakého vnútorného nepriateľa, ako to vy často viete, ale vecne toto ustanovenie, ktoré chcete do zákona dostať, neobstojí. A preto zídime radšej z kratšej cesty dolu, stiahnite to, pán navrhovateľ, a skúsme možno s kapacitami ministerstvá, alebo aj tu bolo niekoľkokrát spomenuté, že venujme sa otázkam ochrany spotrebiteľa na základe toho, že vieme presne, čo chceme spraviť, a neohrozujme právnu istotou v tejto oblasti, neohrozujme a nezavádzajme ľudí, že takéto niečo im reálne pomôže, pretože neexistuje na Slovensku kapacita úradu Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá by vedela posúdiť a na základe vašej definície zadefinovať, či niečo kazítkom je, alebo nie je.
Ďakujem za pozornosť.