51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja možno veľmi krátko, lebo pozmeňovací návrh nemám a v zásade, čo som chcela povedať, som povedala v prvom čítaní, aj keď vyjadrím sa k niektorým otázkam, aj k niektorým pozmeňovacím návrhom, ale vystúpiť ma inšpiroval pán spravodajca včera svojou vetou, kde formuloval, že táto, ako ste to povedali? Táto vláda ako jediná nabrala odvahu robiť reformy. Tak to nie je v súvislosti s týmito kódexami a práve preto chcem na to zareagovať, pretože zase nemôžeme nechať len tak šíriť mýty. Takže najskôr ku kódexu a potom k tej odvahe robiť reformy, pokiaľ ide o túto vládu v oblasti justície, pretože je to zjavne potrebné.
Pokiaľ ide o občianske súdne, Občiansky súdny poriadok, resp. jeho rekodifikáciu, tak môžem zopakovať to, čo som povedala v prvom čítaní, a síce, že principiálne som rada, že tie kódexy tu sú. Myslím si, že je dobré, že rekodifikácia je pripravená a bude schválená, pretože áno, som presvedčená, že s ďalšími novelami Občianskeho súdneho poriadku by sme sa ďalej nedostali a asi by sme zvyšovali len chaos v právnom poriadku. Zároveň treba povedať, že je to vlastne v pokračovaní, tieto rekodifikácie sú v niečom pokračovaním v určitých tendenciách, ktoré boli zrejme už aj pri novelizáciách Občianskeho súdneho poriadku, a síce odklon od materiálnej pravdy k formálnej pravde, príkon k väčšej koncentrácii konania, plus mohla by som ďalšie tendencie naznačovať. Tuto sú formulované v koncentrovanej podobe, a by som povedala v takej čistej, skoro čistej podobe a myslím si, ja osobne, lebo je to vždy aj vec názoru, podľa mojej mienky to je dobré, takže povedali to aj moji predrečníci a myslím si, že je na mieste, aby som to povedala aj ja, že treba sa poďakovať všetkým odborníkom a spolupracovníkom, ktorí na tej rekodifikácii pracovali a že sú tieto kódexy na stole.
Zároveň treba povedať aj to, že máme pred sebou spoločnú správu, ktorá má naozaj stovky bodov, časť z nich legislatívno-technických. O niečom to v istej miere svedčí, ale zároveň treba povedať, že aj v spoločnej správe sú zmeny, s ktorými, vecné zmeny, s ktorými som stotožnená a myslím si, že časť tých diskusií, ktoré sme mali, boli v tomto zmysle užitočné, pretože aj do spoločnej správy, cez pozmeňovacie návrhy na výbore sa dostali do spoločnej správy zmeny, ktoré sú podľa mojej mienky užitočné a či už sú to otázky obmedzenia toho pingpongu medzi okresným súdom a odvolacím súdom, prípadne, keď už nie je vôľa obmedziť mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, tak predsa len to limitovanie lehotou, to sú veci, ktoré, myslím, sú krokom vpred. Zároveň musím povedať, že som presvedčená o tom, že sú tam aj veci, ktoré sú pre nás zase krokom späť a myslím tým na mnou často spomínanú tému doručovania platobných rozkazov do vlastných rúk, pretože som presvedčená o tom, že vymáhaniu faktúr to jednoducho nepomôže.
My sme sa včera tak trošku krátko rozprávali s pánom ministrom, keď sa pýtal, ako budeme hlasovať, alebo budem hlasovať o týchto kódexoch. Priznám sa za seba, som v niečom mierne zdržanlivá a tá moja zdržanlivosť ani nepramení z toho, ako ste to vyhodnotili, pán minister, nechať si voľné ruky do budúcnosti, to ani tak nie. Skôr pramení z toho, že áno, sú veci, s ktorými som stotožnená, sú veci, ktoré sú pre mňa alebo z môjho pohľadu dôležité pre vymožiteľnosť práva a tie nie sú riešené spôsobom, s ktorým ja som stotožnená a áno, tým základným momentom pre mňa je otázka doručovania a je otázka platobných rozkazov, lebo ja som stále presvedčená o tom, že niečo vieme urobiť systémovo a čas ukáže, či sme to urobili dobre alebo zle, ale sú otázky, ktoré dnes sú absolútne kľúčové z hľadiska vymožiteľnosti práva a hovoríme o tomto dlho.
To, čo je kľúčové z hľadiska vymožiteľnosti práva dnes, je minimálne to, že keď mám nespochybniteľnú pohľadávku, je to vymáhanie faktúr, tak proste to musí ísť rýchlo. Keď nič iné nepôjde rýchlo, tak toto je vec, ktorá proste jednoducho musí ísť rýchlo a tu ja nevidím posun, nie je to len otázka rekodifikácie, je to, samozrejme, aj otázka ostatného prostredia. Súhlasí to aj s tým, že elektronické doručenie sa aj týmto plénom odložilo o ďalší rok, čiže vnímam, že je to v niečom v nedohľadne. Náhradné riešenie dovtedy nemáme. Neponúkajú nám ho ani rekodifikácie a z môjho pohľadu je to absolútny kľúčový problém, najmä pre tých, ktorí sú najslabší z hľadiska vymožiteľnosti práva, preto do istej miery tá opatrnosť.
Možno druhý dôvod istej opatrnosti alebo zdržanlivosti z mojej strany spočíva v tom, že môžeme predávať kódexy akokoľvek chceme a môžeme hovoriť o tom, že prispejú k efektívnosti a rýchlosti konania a do istej miery to môže byť aj pravda, ale to základné, čo si musíme uvedomiť pri procesných predpisoch, že procesné predpisy sú vlastne nástroj. Nástroj pre súd, nástroj pre sudcu a uvidíme, ako budú schopní sudcovia a súdy ako také tento nový nástroj uplatňovať, ako sa s ním stotožnia, ako s ním budú vedieť pracovať a od toho v skutočnosti bude závisieť, či budú tieto kódexy nástrojom na zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania alebo nie. Takže to sú asi tie základné poznámky, ktoré mám k týmto kódexom a tým som chcela aj zdôvodniť svoj postoj pri hlasovaní.
Zároveň sa chcem vyjadriť aj k niektorým pozmeňovacím návrhom. Niektoré pozmeňovacie návrhy som aj podpísala. Podporujem to riešenie zmenkového platobného rozkazu, ktorý predložil pán poslanec Kadúc a podporujem aj obidva pozmeňovacie návrhy, ktoré predložil pán poslanec Lipšic. Za seba hovorím, a v tejto súvislosti asi by som tiež mala deklarovať konflikt záujmov ako zapísaná advokátka, aj keď praktizujúca minimálne, že sa zdržím pri pozmeňovacom návrhu, ktorý sa týka zastúpenia, keď bude predložený. Predpokladám, že bude predložený, očakávam to. Tak uvidíme, či bude predložený. Ak bude predložený, ja budem zdržanlivá. Viem, že niektorí kolegovia vyjadria svoj názor inak, ale myslím si, že to je v poriadku. Takže toľko taký zásadný a zároveň zdržanlivý postoj k rekodifikáciám ako takým.
A k poznámke pána spravodajcu, k tej odvahe robiť reformy a neviem, čo ste mysleli, keď ste hovorili o odvahe robiť reformy, pretože ja novelu ústavy a previerky za reformu nepovažujem a vzhľadom na to, že teda ani zatiaľ nemáme žiadne výsledky toho celého, tak o to viac to za reformu považovať nemôžem. Časť je na ústavnom súde a o výsledkoch tej druhej časti, ktorá sa týka previerok budúcich sudcov, nevieme nič a vôbec nevieme, čo nám to zatiaľ spraví, čo nám to do budúcnosti spraví.
Ale keď už o odvahe robiť reformy, tak chcem povedať, že tú odvahu robiť reformy by sme asi mali mať do budúcnosti, pretože začíname mať problém. Tu už totižto jedna vláda, ktorá mala odvahu robiť reformy v justícii, bola. A ja sa chcem vrátiť k rokom 2002 - 2006 a možno nejaké krátke obdobie predtým, ktoré je spojené aj s naším prístupovým procesom a je spojené aj so zmenami, ktoré možno aj s ústavnými zmenami a zmenami, ktoré mali garantovať nezávislosť justície, ktoré možno sa ukázali, že predbehli dobu v našom prostredí, ale ja chcem hovoriť o inom type reforiem, ktoré sa viažu na efektívnosť súdneho konania a celý manažment systému ako taký, pretože bez toho v zásade, keď ten celý systém z hľadiska praktického a efektívneho nakladania so zdrojmi, ktoré má, kapacitami, ktoré má a normálnou organizáciou práce, keď toto nebude fungovať, tak efektívnosť konania jednoducho nedosiahneme a rovnako nedosiahneme asi ani zásadné zrýchlenie súdnych konaní.
Ja mám pred sebou tabuľku o priemernej dĺžke súdnych konaní od roku 2004 do roku 2014, čiže to je dekáda, v rámci ktorej sa prestriedali rôzne vlády a treba povedať, že z hľadiska dĺžky konania asi ten kulminačný bod, kedy súdne konania na Slovensku trvali najdlhšie, bol rok 2004. Pracujem s občiansko-právnymi spormi a obchodno-právnymi spormi, možno spormi, ktoré sa týkajú maloletých, ale hlavne tie občiansko-právne a obchodno-právne sú takpovediac na stole položené pravidelne, keď rokujeme aj s podnikateľmi, pretože otázka vymáhateľnosti práva a efektívnosti súdneho systému je dnes aj podmienkou toho, ako k nám budú prúdiť investície. Tak si myslím, že občas je dobré povedať si aj čísla a fakty, keď už teda hovoríme o reformách.
Ja začnem asi tam, kde tie čísla sú možno najdramatickejšie, a síce chcela by som povedať niečo k priemernej dĺžke konania v obchodných veciach. Opakujem, sú to roky 2004 až 2014. Kulminovala tá priemerná dĺžka konania z hľadiska toho, kedy bola najdlhšia, v roku 2004. Vtedy priemerná dĺžka súdneho konania v obchodných sporoch bola 22,6 mesiacov. Od roku 2004 permanentne priemerná dĺžka konania klesala. Klesala až do roku 2011, kedy dosiahla priemernú dĺžku 13,7 mesiaca. Odvtedy stagnácia a jemný nárast. Za rok 2014 to je 14,6 mesiaca. V občiansko-právnych konaniach v roku 2004 ten kulminačný bod bol 17,6 mesiaca. Zase od roku 2004 každým rokom priemerná dĺžka súdneho konania klesala až do roku 2011 - 11,4 mesiaca, 2012 už sme mali 11,6, 2013 - 11,3, čiže stagnácia. V 2014 zase mierne predĺženie priemernej dĺžky konania 12,1 mesiaca. Ten istý trend alebo tento istý graf sa týka aj sporových konaní, ktoré sa týkajú maloletých detí.
V roku 2002 až 2006 sa robili reformy v justícii, pán poslanec Susko, a tie reformy spočívali v tom, že sa naozaj zmenila zásadným spôsobom aj štruktúra zamestnancov v justícii. To bolo obdobie, kedy sa tlačil na súdy ten tzv. súdny manažment, čo nebola len otázka zavedenia počítačov na súdy, ale bola to aj zmena organizácie práce na súdy, ktorá bola spojená aj s tým, že sa zaviedol inštitút vyššieho súdneho úradníka. V rokoch 2002 až 2006 prišlo pod tlakom týchto reforiem na súdy 800 vyšších súdnych úradníkov postupne. Každý rok ich pribúdalo po 200. Čiže to je obdobie, kedy naozaj sa niečo zásadné urobilo, aj prišli do toho systému, nejaký zásadný impulz v podobe nejakých finančných prostriedkov a nejakých nových kapacít, čo sa prejavilo, čo sa prejavilo na tom, že začala klesať dĺžka súdnych konaní a klesala až do toho roku 2010, 11, 12. Tam je badateľné, že niekde ten systém už nestačí ďalej s tým, čo bolo nastavené v rokoch 2002 až 2006. Teda s tým systémom treba niečo robiť.
Keď si odmyslím, že prvé kroky, ktoré robilo ministerstvo spravodlivosti za Radičovej vlády, bolo riešenie otázok súvisiacich s dôveryhodnosťou justície, a síce tlak na transparentnosť všetkého, čo sa v justícii deje, tak zároveň boli reagujúc na to, že s kapacitami z roku 2002 - 2006 už nevystačíme a už odvtedy neboli zásadne navýšené tie kapacity, sa reagovalo tým, že boli pripravené projekty, veľké projekty na elektronizáciu justície vrátane tých dátových schránok, vrátane toho, že áno, treba sa zaoberať aj procesnými pravidlami, ale zároveň, že treba sa zaoberať aj inými procesnými pravidlami a jeden veľký balík s tým súvisiaci sú procesné pravidlá exekúcií. Zároveň sa treba zásadným spôsobom pozrieť, ako sa mení skladba agendy a čo vlastne v tej justícii potrebujeme, či viac sudcov, či viac úradníkov, alebo ako ďalej. Pretože v rámci týchto kapacít zásadný obrat proste očakávať nemôžeme.
Zároveň platí, že organizácia práce, ktorá bola nastavená v rokoch 2006, tiež nemusí byť vyhovujúca, nehovoriac o tom, že vieme o tom, že je zásadným spôsobom rozmalnená, ani to, čo fungovalo, sa nepoužíva.
Čiže my sme v situácii, a ukazujú nám to tie výsledky 2010, 11, 12, že musíme niečo zásadné urobiť a výsledky 2013 - 2014 nám ukazujú, že je to akútne. Takže nie. A tieto zásadné zmeny sa neurobili jednoducho. Tie nie sú urobené. V tých projektoch sa pokračuje, ale tie, kedy budú spustené, tie projekty vo výsledku, to je v nedohľadne. Pretože keď si pozriem veľmi v tichosti prebehnutú koncepciu modernizácie a stabilizácie justície, ktorá prešla už aj súdnou radou a keď si pozriem tie opatrenia, keď si pozriem tie opatrenia, tak tak, ako sú nastavené tie opatrenia, krátkodobé, dlhodobé, strednodobé a dlhodobé, no tak proste musím povedať, že týmto tempom, ako je to naplánované, tak máme, máme problém ešte ďalších 5 až 10 rokov.
Pretože v zásade všetky tie projekty, o ktorých sa začalo uvažovať, alebo začali spúšťať niektoré ešte v roku 2010, keď sa začali projektovať a začali na nich zháňať peniaze, no tak sú v harmonograme na roky 2015 - 2016, čiže táto vláda nič, táto vláda má už len pol roka na to, aby niečo reálne urobila, alebo spustila a či to urobila dobre, uvidíme až v rokoch 2016, 17, 18, 19. A keď si pozriem na strednodobé opatrenia 2015 - 2020 a dlhodobé opatrenia, no tak sa pýtam, či zavedenie spoločného systému hodnotenia kvality 2015 - 2020, prehodnotenie spôsobu obsadzovania voľných miest sudcov 2015 - 2020, zavedenie efektívneho modelu hodnotenia práce sudcu 2015 - 2020 posilňovanie alternatívnych foriem 2015 - 2020. To je fajn, že úkolujete zásadnými reformami budúcu vládu, ale nesedí vaša veta, že táto vláda nabrala odvahu urobiť zásadné reformy.
A prečo to hovorím v súvislosti s Občianskym súdnym poriadkom? Hovorím to aj preto, pretože sú to spojené nádoby. Keď Občiansky súdny poriadok je akokoľvek dobrý, je len nástrojom na to, nástrojom pre sudcu na to, aby mohol efektívne konať, tak bez toho, aby tento materiál, ktorý prišiel pol roka alebo trištvrte roka pred voľbami, čo je hanebné, a to fungovať jednoducho nebude mať ako, lebo to nebude mať, nebude mať na čom fungovať a s kým fungovať. Pretože prostredie nie je pripravené a kódexy budú účinné od pol roka v roku 2017.
Nechcela som túto otázku otvoriť ani takto skratkovite v súvislosti s rekodifikáciami Občianskeho súdneho poriadku, keby ste neboli povedali vetu, ktorú ste povedali a ktorá jednoducho nesedí, Boris, jednoducho nesedí. Apropo, keďže koncepcia modernizácie a stabilizácie súdnictva je dizajnovaná na roky 2015 až 2025, čiže úkoluje budúce dve vlády, ale nie už túto, pretože táto vláda, čo doteraz neurobila, už neurobí, tak by som očakávala a budem to teda požadovať, aby vláda tú koncepciu doniesla do parlamentu, pretože pokiaľ, pokiaľ si ju neosvoja parlamentné politické strany do budúcnosti, tak tá koncepcia je zdrap papiera na to, aby ste mohli povedať a urobiť si fajku z programového vyhlásenia vlády, ale sú to úlohy pre budúce vlády. A my nevieme dnes, ako to budúce vlády budú vidieť, ibaže by v tomto parlamente sa našiel konsenzus, že toto je dobrá koncepcia modernizácie a stabilizácie justície. Ďakujem veľmi pekne. A možno naozaj poznámku, pán minister, stálo by za to tú koncepciu do parlamentu priniesť podľa mojej mienky. Považovala by som to skoro za samozrejmosť, keďže je to koncepcia do roku 2025.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej je jedna faktická.
Nech sa páči, Boris Susko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som zareagoval len na jednu vec, ktorú hovorila pani poslankyňa Žitňanská, a to je, že ohľadom dĺžky, dĺžky konania, že napriek týmto zmenám stagnuje dĺžka súdnych konaní, čo je na jednej strane pravda, len to nie je údaj, ktorý sa dá striktne vytrhnúť a odčleniť od množstva vybavených sporov alebo spisov. Treba jednoznačne povedať, že za posledné roky obrovsky narástol počet vecí v exekučných konaniach, kde ide o nárast okolo milióna reštančných vecí v exekučných konaniach, ktoré súdy musia riešiť a tých vybavených sporov v tejto veci je oveľa viac. Čiže ak by sa urobil pomer dĺžky konania k týmto vybaveným veciam, tak, samozrejme, ten pomer by bol ďaleko priaznivejší a pozitívnejší v prospech dĺžky konania. Len to sa nedá vytrhnúť z kontextu a hodnotiť samotne len tento jeden fakt. Ďakujem.

S reakciou, nech sa páči, Lucia Žitňanská.

Iste, ale o tom som hovorila, že keď vidíme, že sa nám niečo deje v tom systéme, že sa nám mení skladba vecí, tak musíme reagovať v rámci toho systému. O tom hovorím, že proste musíme vedieť, koho pridať, či sudcov alebo úradníkov. Musíme pohnúť s elektronizáciou, možno nám to niečo pomôže a možno na ten stav musíme niektorými procesnými pravidlami aj inak zareagovať, ako čisto štandardne teoreticky, proste musíme niečo urobiť. A to, že musíme niečo urobiť, vieme, vieme to tie 3 roky a v tomto smere sme neurobili v tejto republike nič.

Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Pavol Hrušovský. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja na úvod vyjadril poďakovanie v prvom rade pánovi ministrovi, ale aj celej rekodifikačnej komisii, ktorá odviedla kus zodpovednej a poctivej práce a naozaj širokej a odbornej diskusie - tak ako som to mal možnosť počuť a aj zaujímať stanoviská na rokovaní ústavnoprávneho výboru - sa pokúsila vniesť do tejto rekodifikačnej normy nové prvky, ktoré by a ktoré si stanovili za cieľ skvalitniť, zrýchliť vymožiteľnosť práva.
Aj napriek tomu, že máme rôzne názory, ja som rád, že táto diskusia je vyslovene vecná, že nevedieme nejaké tvrdé politické spory a vyjadrujeme svoje odborné postoje k navrhovanej rekodifikácii, ktorú považujem za historickú už aj preto, lebo v 1963 roku bol prijatý Občiansky súdny poriadok, ktorý platí dodnes a ktorý doznal odvtedy viacej ako sto zmien. Je neprehľadný, aj právnici máme problém sa niekedy zorientovať v tom, aby sme našli tú správnu formulu, ktorú chceme v praxi uplatniť a preto vítam túto zmenu, ktorá zhutní celý ten civilný proces do troch právnych noriem.
Dovoľte, aby som sa vyjadril k dvom alebo k trom veciam, ktoré považujem za dôležité a kde vidím, že by mohlo existovať isté riziko, aj ústavné a na druhej strane, kde cítim, že nie celkom vyhovujeme občanom, ktorí sa snažia jednoduchšie a rýchlejšie sa domôcť svojho práva. Myslím teraz na kauzu, kauzálnu príslušnosť v individuálnych pracovnoprávnych sporoch. Podľa navrhovaného § 23 Civilného správneho poriadku príslušnými na prejednanie individuálnych pracovnoprávnych sporov, t. j. sporov medzi zamestnancom a zamestnávateľom sú iba taxatívne vymedzené okresné súdy, a to po jednom v každom samosprávnom kraji. Ide o úpravu, ktorá oproti súčasnej úprave podľa doteraz platného Občianskeho súdneho poriadku sa na individuálne pracovnoprávne spory aplikuje všeobecná miestna príslušnosť podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku, to je, miestne príslušný je súd v obvode, ktorého má odporca bydlisko, sídlo, resp. miesto podnikania.
Môj názor je taký, že tento návrh zhoršuje postavenie väčšiny zamestnancov, ktorí budú musieť za účelom uplatnenia svojich nárokov z pracovnoprávnych vzťahov, napríklad spomeniem len nevyplatená mzda alebo neplnenie, neplatne skončený pracovný pomer, dochádzať z celého kraja na jeden konkrétny súd. Spomeniem príklad. Napríklad zamestnanec zo Svidníka, ktorý vykonáva svoju prácu vo Svidníku, bude musieť podľa, podať žalobu o zaplatenie dlžnej sumy na Okresnom súde v Poprade. Toto je navrhovaná zmena, ktorá si myslím, že sťažuje zamestnancom uplatnenie ich práv. Je zvláštne, že samotný Civilno-správny poriadok na jednej strane považuje zamestnanca za slabšiu stranu sporu, ktorému priznáva osobitné práva a ochranu a na druhej strane úpravou kauzálnej príslušnosti sťažuje vlastne zamestnancom uplatnenie svojich právnych nárokov.
V druhej veci, ktorej by som sa chcel venovať, je precedenčná záväznosť súdnych rozhodnutí. To je téma naozaj vysoko odborná, až ju považujem za akademickú, ale je vyjadrená v čl. 2 ods. 3 Civilného správneho poriadku. Ak sa spor na základe prihliadnutia k prípadným skutkovým a právnym osobitostiam prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
Kolegyne, kolegovia, považujem za otázne, či možno hovoriť o odklone, pokiaľ sú v prípade skutkové a právne osobitosti, t. j pokiaľ ide o prípad od judikatúry odlišný. O odklone podľa môjho názoru možno hovoriť vtedy, ak je rozhodnutý odlišne súdny spor s rovnakým alebo obdobným právnym základom. Čo je však podstatné, z čl. 2 ods. 3 navrhovaného Civilno-správneho poriadku vyplýva, že ak by sa sudca mohol odchýliť od ustálenej rozhodovacej praxe, musí nájsť vo svojej právnej veci dostatočné skutkové a právne osobitosti.
Avšak v prípade, ak v prejednávanej veci nebudú relevantné skutkové a právne osobitosti v porovnaní s v minulosti prejednávanými spormi, nemôže sudca súdu prvej inštancie či senát odvolacieho súdu rozhodnúť inak, ako v prípade predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a to ani vtedy, pokiaľ by svoj právny názor patrične odôvodnil a pokiaľ by ich odôvodnenie a závery boli rozumnejšie a právne podrobnejšie ako závery, ktoré vyplývajú z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Civilný správny poriadok v takto navrhovanom znení teda priamo zavádza precedentnú záväznosť súdnych rozhodnutí.
Domnievam sa však, že by bolo pre budúci vývoj práva u nás na škodu upierať sudcom súdu prvej inštancie a súdov odvolacích možnosť podieľať sa na sudcovskej tvorbe práva i v prípade, pokiaľ svoj názor patrične odôvodnia a výslovne sa s odlišnosťou judikatúry i vysporiadajú.
V slovenských podmienkach podľa môjho názoru nie je vhodné zakotvovať precedentnú záväznosť súdnych rozhodnutí bez akéhokoľvek oprávnenia sudcov na súde nižších inštancií, zasahovať do vývoja výkladu práva. V následne rozhodnutých sporoch totiž môže byť argumentácia účastníkov konania a ich právnych zástupcov iná, presnejšia a hlbšia, no podľa navrhovaného znenia Civilno-správneho poriadku bude sudca oprávnený posúdiť takúto argumentáciu ako relevantnú len vtedy, pokiaľ v porovnaní s dovtedy rozhodnutými prípadmi nájde v tej svojej veci dostatočné skutkové a právne osobitosti.
Podľa navrhovaného znenia sa sudcovia súdu prvej inštancie a senáty odvolacích súdov dostanú do polohy, kedy by mali len mechanicky opakovať právny názor najvyšších súdnych autorít, a to bez ohľadu na argumentáciu strán v konaní, ktorá môže byť odlišná od argumentácie v predchádzajúcich právnych veciach.
Interpretácia, ktorá neumožňuje sudcovi na súde prvej inštancie či senátu odvolacieho súdu odklon od doterajšej judikatúry ani v prípade jasného odôvodnenia a vysporiadania sa s daným právnym názorom, podľa môjho názoru zasahuje aj do nezávislosti sudcu konajúceho následne v obdobnej veci tak, ako to dnes vyplýva z čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Dovoľte mi ešte zaujať stanovisko k nemožnosti dovolania proti zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku § 238 nový Civilno-správny poriadok, teda návrh - zatiaľ ešte nemožno hovoriť, že sme ho schválili - nepripúšťa možnosť podať dovolanie v prípade, ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie. Navrhovaná právna úprava podľa môjho názoru neprispieva k právnej istote, pretože v prípade prekvapivého rozhodnutia odvolacieho súdu nebude môcť dotknutá strana bez ďalšieho podať proti takémuto rozhodnutiu dovolanie, ale bude odkázaná iba na aplikáciu niektorého z dôvodov dovolania podľa § 411 až 413.
Ďalej považujem za nejasné ustanovenie § 112 ods. 1 písm. d) Civilno-správneho poriadku. Ide o nejasné ustanovenia. Zo znenia Civilno-správneho poriadku nie je totiž zrejmé, v koho kompetencii bude posúdenie, či v príslušnej právnej veci ide o takú otázku, ktorá by mala byť vyriešená inak. Pokiaľ by sme vychádzali zo znenia čl. 2 ods. 3 navrhovaného ustanovenia, posúdenie tejto otázky by nemalo byť v kompetencii súdu prvej inštancie a ani odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania by mala byť stanovená čo najjednoznačnejšie, to je tak, aby strany mohli už po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu aspoň približne predpokladať, do akej miery môže byť ich dovolanie prípustné. Napriek zneniu čl. 2 ods. 3 Civilno-správneho poriadku vychádzajúc z logiky veci, ako aj zo znenia § 238 ods. 3 OSP, subjektom, ktorý bude hodnotiť, či má byť dovolacím súdom vyriešená právna otázka posúdená inak, by mal byť odvolací súd. Preto si myslím, že do ustanovenia § 412 ods. 1 písm. d) Civilno-súdneho poriadku by teda bolo potrebné doplniť subjekt, ktorý bude oprávnený posúdiť, či v príslušnej právnej veci ide o takú otázku, ktorá by mala byť dovolacím súdom vyriešená inak.
Dámy a páni, snažil som sa len na niektorých prípadoch poukázať na isté riziká, ale v práve je to už tak, že nikdy nevymyslíme riešenie, ktoré je absolútne dokonalé, kde nie sú skryté aj možné riziká pri aplikovaní práva, preto aj my v poslaneckom klube zvažujeme, ako naložiť s kódexami, ktoré vláda predkladá na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky. Vždy som si želal, aby pri takýchto zmenách nebola len väčšina, ktorá vládne, či už koaličná alebo jednou stranou za, ale aby to hlasovanie bola naprieč celým politickým spektrom Národnej rady Slovenskej republiky.
Neviem, kde sa stala chyba, pán minister, či v nedostatočnej komunikácii s poslaneckými klubmi, či sme trošku možno nemali počkať a ďalej diskutovať, aj keď, ako som povedal, že tá diskusia bola vecná, bola konkrétna, bola absolútne odborná, viac som ako veľmi ocenil predsedu rekodifikačnej komisie pána dr. Števčeka, ktorý aj pri osobných požiadavkách o stretnutie vydiskutovať si niektoré navrhované zmeny bol ochotný, zareagoval veľmi odborne a preto mi záleží na tom, aby aj táto zmena priniesla lepšiu a kvalitnejšiu rozhodovaciu činnosť súdnej moci Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Hrušovského je jedna faktická.
Nech sa páči, Boris Susko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som zareagovať len na niektoré veci, ktoré povedal pán poslanec Hrušovský a zároveň tým odpovedať aj na otázky niektorých iných poslancov. Napríklad otázka kauzálnej príslušnosti, na to upozorňoval alebo poukazoval tiež pán poslanec Gál vo včerajšom svojom príhovore. Treba povedať, že ide, že toto riešenie je riešenie, ktoré je výsledkom konsenzu a je na žiadosť odborových zväzov.
Na druhej strane to, čo hovoríte o tom, že sa bude musieť dochádzať alebo, že je to náročnejšie pre toho spotrebiteľa, alebo pre tie fyzické osoby, tak je to zase vykompenzované určitou špecializáciou a odbornosťou tých súdov, ktoré sa budú špecializovať na tieto druhy sporov a tým by mali zabezpečiť aj rýchlejšie konanie. Rýchlejšie konanie, čo na druhej strane je zase vo vzťahu k týmto skupinám pozitívne. Čiže si myslím, že je tam nejaká vyváženosť práve tej dostupnosti.
No a pokiaľ sa týka toho, čo ste hovorili o odklone od predchádzajúcej judikatúry, treba povedať, že tak, ako to konštatuje Európsky súd pre ľudské práva, najdôležitejšou z hľadiska práva by mala byť predvídateľnosť súdnych a právnych rozhodnutí a zabráneniu prekvapivých rozhodnutí a práve toto sú hodnoty, ktoré by mali zabezpečiť, aby sa obdobné alebo totožné prípady rozhodovali obdobne a totožne.
Ďakujem pekne.

Nechcete reagovať, pán kolega? Dobre. Posledným rečníkom prihláseným, ešte pán spravodajca? Chcete vystúpiť? Dobre rozumiem?
Nech sa páči, Boris Susko.