51. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Nicholsonová, chcem sa vám najprv ospravedlniť, viete za čo, že ste museli skôr prísť. Chcem podporiť tento váš návrh, tak ako som ho podporila aj predtým. Počúvala som pozorne aj predrečníkov vo faktických poznámkach. Chcem vám povedať tri veci.
Prvou je, že tento problém nejakým spôsobom sa riešiť určite bude, či to budú povinné škôlky od troch rokov pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo nejakým spôsobom umožnené financovanie pre tieto rodiny, ktoré si nemôžu dovoliť financovať škôlky a zabezpečenie dostupnosti v týchto škôlkach v tých lokalitách, kde ich treba alebo nejako inak, ako príde to skôr či neskôr. Čím skôr to príde, tým lepšie pre nás, pre všetkých.
Druhá vec je, čo sa týka výchovy detí, dieťaťa v domácom prostredí alebo v kolektívnom zariadení. Ako pediater môžem potvrdiť, že sú mnohé výskumy na to robené, že od troch rokov veku je najvhodnejším prostredím prostredie v kolektívnom zariadení. Čiže aj sami, kto máte deti, viete, že tie deti vyhľadávajú rovesníkov, sú schopné od troch rokov pracovať v kolektíve. Dokonca to potrebujú k svojmu správnemu vývinu. Čiže je žiaduce, aby boli v kolektívnom zariadení. A pokiaľ ich chceme vychovávať doma, musíme sa veľmi ozaj snažiť, aby sme im zabezpečili všetko to, čo potrebujú k tomu zdravému svojmu vývinu.
No a ako som to spomínala aj pri predchádzajúcej, pri predchádzajúcom návrhu, z ktorého ste vypustili časť, vítam túto iniciatívu, že ste tú časť vypustili práve kvôli tomu, čo ste spomínali, ste to odôvodnili, prečo ste tak urobili a myslím si, že stále treba do nemoty túto tému opakovať, kým niekto možno nepríde s lepším návrhom, ktorý túto situáciu bude riešiť, ten, kto vás kritizuje. No a myslím si, že stojí to aj za to napriek tomu, že možno deti z normálneho prostredia nedostanú tú škôlku, ale napriek tomu si myslím, že aj keď deti z toho znevýhodneného dostanú, že bude mať z toho osoh celá spoločnosť.

S reakciou pani navrhovateľka, máte slovo. (Reakcia navrhovateľky.) Pokiaľ, môžete to potom odložiť na záverečnú, no len predsa, potom opakovane môžete. (Reakcia navrhovateľky.) No však práve, no tak.

Ďakujem, pán predsedajúci, že ste mi dali slovo ako navrhovateľke. Osobitne sa chcem poďakovať pani poslankyni Horváthovej za jej faktickú poznámku, pretože hovorí, ako človek z aplikačnej praxe, ktorý sa potýka s takýmito deťmi a dala tomu taký iný rozmer, pevne verím, že si vás vypočuli kolegovia.
Pán poslanec Kuffa, chcela by som vám odporučiť, aby ste čítali zákony, ktoré prechádzajú týmto cteným plénom a o ktorých tu častokrát rozhodujeme. Chcem vám povedať, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia máme už celé roky zadefinované v školskom zákone, pretože inak by tieto deti nedostávali obedy zadarmo alebo školské pomôcky do svojich škôl. Takže my máme, a to je aj odpoveď, ale tam bola inak položená tá otázka, pánovi poslancovi Vašečkovi.
Pán poslanec Vašečka, my máme veľmi jasne zadefinované sociálne znevýhodnené prostredie práve pre účely školského zákona, takže vieme veľmi presne identifikovať, kto tieto deti sú. To je odpoveď na to, ako budeme vyberať tieto deti.
Druhá otázka, ktorá zaznela vo vašej faktickej, pán poslanec Vašečka, je, odkiaľ brať na tie škôlky. Ja som sa na to čiastočne pokúsila odpovedať. Ja vidím nevyčerpané možnosti v rámci jednotlivých fondov Európskej únie aj na tzv. tvrdé projekty, či už je to v regionálnom operačnom programe, alebo či už je to potom na zamestnávanie ľudí v týchto škôlkach alebo komunitných centrách alebo centrách pre deti, akokoľvek si to nazveme, z operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, ktorý spadá pod Európsky sociálny fond a spravuje ho ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Je tam veľmi veľa peňazí, ktoré by sme takýmto spôsobom mohli použiť, zvýšila by sa nám čerpanosť a myslím si, že by to bolo naozaj efektívne využitie týchto prostriedkov. Viem si predstaviť, že tie komunitné centrá by mohli predpoludním slúžiť ako škôlky, popoludní napríklad ako školská družina pre školopovinné deti, pretože deti v osadách majú veľký problém s tým, že keď odídu zo školy, oni nemajú čo robiť, neexistujú pre nich voľnočasové aktivity a častokrát aj dôsledkom tohoto, že nemajú vyplnený ten čas, páchajú potom hlavne teda v tínedžerskom, neskoršom veku rôznu drobnú kriminalitu.
Pán poslanec Viskupič, ďakujem veľmi pekne za, za tvoju faktickú poznámku. Ty si sa mi ospravedlnil. Nemáš sa za čo ospravedlňovať, ja si vážim, že tu vôbec si.
A k pánovi poslancovi Kuffovi ešte na dôvažok odpoviem takto, že ja viem, že ma všetci kritizujete s tým, že ako liberálka prichádzam s niečím takým, ako je povinná predškolská výchova pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ten liberál a povinnosť nejde veľmi dokopy, ale ja si myslím, že by sme v tomto prípade mali prestať politikárčiť a odložiť tie naše izmy. Ako, my máme v rámci liberálnej strany tiež nejaké izmy, ale mne nedovolí zdravý rozum, keď viem, v čom je problém, v čom je príčina, ktorú by sme jednoducho mohli odstrániť, v čom je príčina toho neutešeného stavu, že vyrábame z ľudí v rómskych osadách analfabetov na špeciálnych školách, ktorí potom majú volebné právo a rozhodujú aj o stave tejto krajiny a nie ich vinou, že by sme tomu mohli pomôcť, lebo odstránime tú príčinu, ktorá vedie k takémuto neutešenému stavu len tým, že ich zaškolíme do predškolskej výchovy. Tak ja v takýchto prípadoch odkladám ten izmus a snažím sa riadiť zdravým rozumom. A všetkých by som vás veľmi pekne chcela poprosiť, vrátane pána poslanca Kuffu, aby dokázal prekročiť ten svoj izmus, ten svoj tieň, tie svoje dogmy a skúsiť sa nad tým zamyslieť čiste racionálne, bez nejakých emócií.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa. Ja vám len chcem povedať, že by som si vážil, keby som cítil nejaký rešpekt k výkonu funkcie riadiaceho tejto schôdze. Keď sa prihlási pán poslanec s reakciou na faktické poznámky, tak má reagovať na faktické poznámky, ak sa prihlási do rozpravy, tak v takom prípade, samozrejme, rešpektujem rokovací poriadok. Teraz opäť teda je celý rad faktických poznámok. Neviem, ako to bude potom ďalej, ale poprosím, keby sme rešpektovali práve, že ja udeľujem slovo. Veľmi pekne ďakujem za porozumenie. Faktické poznámky na vystúpenie v rozprave pani navrhovateľky, páni poslanci: Osuský, Vašečka, Poliačik, Huba. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Osuský.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. (Reakcia z pléna.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Nevykrikujte! Ďakujem, pán Poliačik, že rešpektujete rokovací poriadok.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
Myslím si, že právo navrhovateľa je vystúpiť v rozprave kedykoľvek a s čímkoľvek, čo považuje za vhodné v tej rozprave. Nie je úlohou kádrovať toho, kto predsedá, toho, kto ako navrhovateľ vystupuje v diskusii.
Ale vrátim sa k meritu. Ten útok na kontrast medzi liberalizmom a vraj nejakým nútením ľudí, prosím vás, to je postavené v tom zmysle nezmyselne, že liberál neznamená nezodpovedný. A to, čomu nás učí vývoj v tejto oblasti, by nás malo viesť k zodpovednosti a zodpovední sú aj liberáli. To znamená, nezbavuje nás to zodpovednosti za budúcnosť krajiny tým, že zdanlivo niečo nariaďujeme. Ja som bol ten, ktorý tu bojoval za zavedenie angličtiny. Boli tu takí slobodomyseľní ľudia, ktorí tvrdili, že to je nútenie. Ale tak, ako je potrebné čím ďalej viac ovládať IT, tak je zároveň veľmi dobré ovládať jeden svetový jazyk a akokoľvek to vyzerá ako nútenie, aj Pythagorova veta a znalosť o skloňovaní v slovenčine je vnútená žiakovi.
A tu sme u toho, že aký zmysel má škôlka. Ja sám som do škôlky nechodil, vtedy ešte takmer ich veľa nebolo, ale moje deti chodili. A teórie o tom, že dieťa stresujeme v škôlke, znamená len to, že jeho stres, ktorý príde v prvej ľudovej, bude o to dramatickejší, že bude totálne nenastavené na súboj v hierarchii triedy na kamarátov a nekamarátov, na podávanie výkonov. Ak si myslíme, že odkladaním stresu pomáhame dieťaťu, tak sa mýlime.

Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja len dve krátke poznámky, aby som bol presný, lebo jednu som nestihol vo svojej faktickej dopovedať. Tá dostupnosť, to mi bolo zrejmé, ako ste vysvetľovali, aj tie eurofondy. Myslel som dostupnosť škôlok aj pre tých, ktorí nie sú zo sociálne znevýhodnených prostredí a chcú nájsť miesto v škôlkach. Čiže hovoril som, že všeobecne je to problém, ale ďakujem za vysvetlenie.
A tá druhá vec, tiež mi je zrejmé, že v zákone je to zadefinované. Skôr som sa pýtal na aplikačnú prax, lebo až tak nepracujem v týchto špeciálnych podmienkach. Takže áno, viem, že je to v zákone stanovené. Budem rád, ak budem vedieť, že tá aplikačná prax je úplne bezproblémová a v poriadku.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Poliačik.

No, Lucia, môžem ťa ubezpečiť, nech sa na to pozrieme z akejkoľvek strany, tento návrh zákona nie je v nijakom rozpore s liberalizmom ako takým. Nie je, bez ohľadu na to, na nejaké definície a -izmy pána kolegu Kuffu. Liberalizmus má byť v prvom rade o tom, že vytvárame čo najširší priestor na samostatné a slobodné rozhodovanie každého jednotlivca, že deťom a ľuďom, ktorí nemajú ešte možnosť rozhodovať o svojom živote, vytvárame podmienky a šance, aby v budúcnosti ako plnoprávni občania tohto štátu mohli v čo najširšej možnej miere využívať svoju vlastnú osobnú slobodu pre rozhodovanie a vykonávanie či už občianskych povinností alebo svojich vlastných rozhodnutí. V tomto je tento návrh úplne liberálny.
Liberál musí nielen nechávať slobodu každému na to, čo chce robiť, to by bola anarchia. Liberál má v prvom rade vytvárať takú spoločnosť, a niekedy aj prostredníctvom regulatívnych zásahov, aby celkové možnosti pre rozhodovanie občanov boli čo najväčšie. A keď vidíme, že tieto decká majú zadefinovaný dnes život tak, že v budúcnosti len veľmi málo budú môcť rozhodovať o svojom vlastnom živote, tak je povinnosťou každého jedného zákonodarcu ten priestor na samostatné rozhodovanie rozšíriť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Huba.