51. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac.

Vážený pán minister, no najprv ku tej zazmluvnenosti. Je dôležitá aj zazmluvnenosť, ale nie je kľúčová. Poviem vám to na príklade tej Trenčianskej Teplej a Zlatovce. Tak isto ste to mali zazmluvnené, tak isto ste to mali zazmluvnené. Čo z toho, že ste to mali zazmluvnené, keď to z eurofondov nebude preplatené? To je to záverečné, lebo ste povedali, že ak je to istota, keď sa dohodnete s komisiou, že to preplatí. No nepreplatí. Keď je dobabrané verejné obstarávanie, keď dávate druhému v poradí o 43 mil. drahšiemu, tak to Európska komisia nepreplatí. Preto vám nepomôže zazmluvnenie, ako tej D1.
Ešte raz, váš pán minister dopravy Vážny spolu s Robertom Ficom sľúbili, že D1 v Košiciach bude v roku 2010. Podpísali ste PPP projekty a každý už v tejto republike vie, že my sme to zastavili a začali sme to stavať z eurofondov, keď hovoríte, že sme nerobili nič, že sme nezazmluvnili. My sme to začali stavať z eurofondov. Tých sedem úsekov bude znamenať, že v tomto programovom období vyčerpáme z eurofondov zhruba 900 miliónov.
Ja som sa pýtal a čakal som odpoveď, ak by sa boli realizovali na tých úsekoch PPP projekty tak, ako ste ich podpísali, aj vy ako minister financií ste ich podpísali a schválili. Ak by ste, sa realizovali PPP projekty a nestavali to z eurofondov, čo je najvýhodnejší spôsob financovania, tak ako ste to povedali pred chvíľou, čo za tých 900 mil., ktoré diaľnice a rýchlostné cesty by ste stavali, keď dneska ich nemáte pripravené? Keď dneska Prešov - Západ, Prešov - Juh ešte len sa chystá do súťaže? Turany - Hubová ešte ani sa nevie, ako. Ktoré diaľnice a rýchlostné cesty by ste stavali? Však vy by ste mali ďakovať ministrovi Figeľovi, že to začal stavať z eurofondov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne. Pán minister, priznám sa, že som si musel pozrieť na Googli, že kto je Matej. Matej, to je ten, čo ho vymkol Frešo, nie? To je, myslím, ten váš nový koaličný partner. Čo nejaký Matej mohol vybaviť z pohľadu, že či bude TSS GRADE alebo Skanska? Čo to tu splietate, prosím vás? Kto to podpísal, za koho to podpísal, to je kľúčový okamžik celého príbehu. Kto to podpísal, za koho sa to podpísalo a kto to zaplatí? Vy to zaplatíte? Moje deti to budú platiť, prosím vás, moje deti to budú platiť! Vaše nie. Moje.
A prosím vás pekne, nechválil by som sa, to, čo ste tu splietali, nejaké autobusy, električky. Prosím vás, vaši kamaráti z J&T na fabrike, ktorá vyrábala rozmetače hnoja. Pán Záhumenský, viete, čo boli také, za traktor to zapnete, na trojboďák, rozmetač hnoja. To bola fabrika, ktorá bola fabrika a toto vyrába autobusy pre Bratislavčanov, Košičanov, Žilinčanov, Trenčanov. Po nociach to opravujú, po nociach to zvárajú, tie autobusy. Cez deň na tom vozia deti a v noci to zvárajú. Dozvarujú tam pomocné konštrukcie, lebo to praská. Praha to celé vrátila. Povedala, že taký sajrajt nechce, aby im chodil po cestách. Slováci, tu sa na tom vozíme. Minister tam chodil rozbíjať fľašku o ten autobus asi. A on sa tu ešte pochváli s týmto. Do tých autobusov, do ktorých ste oklamali tých ľudí, ešte aj o tú biednu klimatizáciu, teraz v lete si spomeňte, ľudia, ktorí sa vozíte v tých autobusoch od chlapcov z J&T, keď sa tam budete pražiť v 40-stupňovej horúčave. Oni vás oklamali ešte aj na tej klimatizácii. Lebo to proste, za tú klimatizáciu, čo ste mohli mať vy, oni majú kúpeľky z ónyxu. Im sa nerozpakuje na ničom. Vozíte sa na autobuse, ktorý sa trasie, ktorý sa rozpadá, ktorý nemá klimatizáciu a minister sa tu postaví a pochváli sa s tým ešte. Veď to je sen! Normálne to je sen.

Ďakujem, páni poslanci. Možno aj pán Hlina uzná, že túto svoju faktickú poznámku mohol povedať aj bez tých slov, že splietate a podobne. A podobne, áno, až teda páni poslanci vyčerpali, s reakciou na faktické poznámky pán minister.

Pán Hlina, vy ste fakt úžasný. Ja som nehovoril vôbec o autobusoch. (Reakcia z pléna.) No jasné, to je úplne to isté. Videli ste tú električku? A videli ste ten trolejbus? O akých klimatizáciách tu to hovoríte? My sme v rámci operačného programu Doprava vôbec neriešili žiadne mestské autobusy. To sa asi obráťte na mesto s touto pripomienkou.
Čo sa týka pripomienky k Filiálke, je teoretická možnosť, že filiálka sa bude dať obhájiť v Bruseli ako preplatiteľná, ale v prípade, že nebude navrhnutá tak megalomansky, ako to bolo za vašej vlády, že to bude v osemstometrovej dĺžke 60 metrov pod zemou a má to byť ešte napojené na tunel popod Dunaj. To je proste absolútne neobhájiteľné. Čiže ako PCH variant, možno nadzemná stanica, ako hlavný alebo sekundárny uzol pre Bratislavu, možno aj prefinancovateľné.
Celkovo na všetky tie osobné pripomienky by som reagoval tak, že pre mňa je zásadné, že sme urobili všetko pre to, aby sa konkrétne v operačnom programe Doprava vyčerpali všetky prostriedky. Aj keď, keby ste pokračovali vy, ako som povedal, by ste nevyčerpali radovo 1,3 miliardy. My vyčerpáme celý operačný program a na zmysluplné projekty, aj keď sa vy niektoré z nich snažíte spochybňovať, ale nie je to vôbec tak.
A keď ste hovorili o tom zásobníku, (povedané s úsmevom) keď ste hovorili o tom zásobníku, tak je na Slovensku ešte veľmi veľa potrieb, ktoré treba realizovať a je to len o tom, kto si stanoví čo ako prioritu. Vy ste tú prípravu naozaj výrazne zanedbali a my sme ju dobiehali. Ale keby neboli tieto projekty, ktoré sa realizujú, tak by sme, samozrejme, sa venovali iným, ale museli sme sa prioritne venovať tým najdôležitejším, a to sú hlavne D1, D3 a tie R, o ktorých sa bavíme. Napríklad R2, čo ste vy, pán Zajac, povedali, že sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán minister. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Švejna a pripraví sa pán poslanec Kollár.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte teda aj mne vystúpiť za klub MOST - HÍD k tejto tak závažnej téme. Ja si dovolím predsa len trošku, trošku ináč ponad túto tému, pretože už teraz si pingpongujeme konkrétne veci, ale predtým, ako si začneme konkrétne veci pingpongovať, by som ešte zopár poznámok vôbec k fondom ako-takým v spôsobe čerpania, kto za čo môže.
V prvom rade chcem povedať, že aj keď to bude vyzerať trošku od Adama, ale má to zmysel, čo poviem. Keď sme vstupovali do Európskej únie, tak pred tými jedenástimi rokmi, tak v podstate platili tie pravidlá, že tie nové členské krajiny jednoducho budú dostávať formou eurofondov peniaze na určité projekty a v podstate od začiatku bolo jasné, že tie nové členské krajiny sú čistí poberatelia. To znamená, že do tej Európskej únie dajú menej, ako od nej dostanú. Problém, samozrejme, je v tom, že v budúcnosti sa tento pomer zmení a z čistých poberateľov budeme čistými platcami a obrazne povedané, naveky, alebo teda pokiaľ bude existovať Európska únia.
Existuje veľa teoretických názorov na zmysel týchto eurofondov a samozrejme, že sú rozdielne. Niekto to berie proste ako "mešec, potras sa", niekto to berie ako nejaký dar, zase iní ekonómovia tvrdia, že je to danajský dar. Jednoducho, tie spôsoby teoretické na to, že čo sa s tým dá urobiť a čo nie, sú rozdielne, aj, samozrejme, potom názory. To znamená, že je veľmi, aj kontroverzné názory na to, ako sa to vlastne má používať a či práve na tento operačný program a či nie na tento a podobne.
A tu chcem zakotviť, teda aj poznamenať, že nielen eurofondy, ale povedzme aj dotačná politika v poľnohospodárstve je rozdielna a tiež si dovolím trúfnuť, kontroverzná.
Keď hovoríme, že načo sa tie fondy majú používať, tak ja som zástanca toho, že v prvom rade by to malo ísť na verejné investície, to znamená hlavne infraštruktúru. To už je jedno, či teraz hovoríme o diaľniciach, železniciach a tak ďalej, ale pravdou zase je to, že veľakrát sa aj tieto fondy neefektívne využívajú a ja dokonca tvrdím, že aj filozoficky neefektívne, keď jednoducho v rámci konkurencieschopnosti dotuje sa jeden podnikateľ a samozrejme ten druhý, ktorý nedostane tú dotáciu, má logickú, logickú nevýhodu voči tomu, kto to dostane, hej? A keďže dopyt po peniazoch, po dotáciách je vždycky väčší ako ponuka, tak proste to je základ alfa - omegy korupcie, pretože jednoducho už z prirodzeného toho, čo som povedal, že dopyt je väčší ako ponuka, tak musia byť, je tam korupcia, alebo miera, určitá miera korupcie jednoducho vzniká už len z tohto.
Takže, samozrejme, tých problémov je viacej. Mňa vždycky, len keď spomeniem eurofondy, každý, samozrejme, má nejaký iný príklad, ja si spomeniem na lavičky za 200-tis. korún, keď sa pýtali, že no a prečo tak draho tie lavičky? No tak, keď to tie eurofondy umožňovali? Proste, hej? Alebo prednedávnom sme z jednej televízie boli presvedčení, aby sme viacej kaprov jedli. No neviem, či ich teraz jeme, tých viacej kaprov, alebo nie. Jednoducho pravdou je to, že skutočne časť tých peňazí, ktoré sú v eurofondoch, sa využíva, nazvem to, menej efektívne alebo do niektorých oblastí idú, že do ktorých by vôbec nemuselo, nemuseli ísť.
Ale existujú a samozrejme, každá minca má dve strany, to znamená aj proti, aj za. A jednoducho, je to pravidlo fungovania tej Európy a treba zase povedať, že keď to už je, tak treba, obrazne povedané, brať a utekať. Jednoducho, keď máme možnosť z toho pravidla vyčerpať, teda minúť, ale to "minúť", to nemám rád, ani to slovo "vyčerpať", skôr "použiť" na niečo rozumného, hej, tak samozrejme treba využiť v maximálne možnej miere, zdôrazňujem, v maximálne možnej miere, aby sme túto možnosť využili. Či ju využijeme, či nevyužijeme, stále v budúcnosti budeme potom čistými platcami a nebude na to mať vplyv, či sme, koľko sme čerpali od tej Európskej únie, ale jednoducho budeme čistými platcami. To znamená, aj z tohto dôvodu treba tieto fondy použiť skôr ako nenávratnú pôžičku, ktorú, samozrejme, v budúcnosti zaplatíme iným spôsobom.
Ja by som snáď dovolil ešte povedať teraz tú druhú stránku mince, že faktom zostáva to, že tuto som si len tak pre úvod povedal, že zástupca Európskej únie, keď začiatkom mája hodnotil význam, tak, eurofondov, tak povedal, že v podstate z európskych fondov sme získali dvojnásobok, aby bolo jasné, dvojnásobok viacej, ako sme vlastne zaplatili. To znamená, že viacej ako 50 % príjmov. To znamená, v tejto správe bolo 14, vyše 14 mld. sme dostali a odviedli sme 6,8, šesť miliárd osemsto miliónov.
V tejto správe bolo konštatované, že za tieto peniaze sa postavilo vyše 107 km diaľnic a rýchlostných ciest, zmodernizovalo cca 1 430 km ciest I., II. a III. triedy, 105 km železníc. Z peňazí EÚ môže Slovensko získať 61 nových vlakov, Bratislava 120 nízkopodlažných trolejbusov - teraz nebudeme sa baviť o tom, či majú klímu, či nie - 45 električiek a tak ďalej. Deväťsto tridsaťosem obcí a miest bolo, v 930 obciach a mestách boli obnovené z eurofondov verejné priestranstvá a v 300 sídlach verejné osvetlenie. Zase teraz neriešim lavičky a podobne, ale jednoducho je to fakt, že tieto mestá by ináč tieto zdroje nedostali. Takže podporu EÚ získalo 26 priemyselných parkov, 788 malých a stredných podnikov, 570 zariadení cestovného ruchu. Slovenskí poľnohospodári získali k tomu dátumu tej správy 4 848 miliónov.
Bez pochyby, pokiaľ teda existuje nejaký mechanizmus, tak, toho čerpania alebo použitia tých fondov, tak existuje aj nejaká zodpovednosť a primárna zodpovednosť, samozrejme, za čerpanie alebo použitie tých fondov má jednoznačne vláda a ja som si, a preto ako hodnotiť, že ako čerpá tie, tá vláda tie fondy, jednoducho vždycky, pokiaľ pôjdeme do konkrétnosti, tak si tu budeme pingpongovať, ale nespochybniteľné, zdôrazňujem, nespochybniteľné je porovnávanie s inými krajinami. To znamená s inými krajinami členských krajín, teda EÚ, ale samozrejme aj tých nových krajín.
Ja tu mám čerpanie eurofondov, ktoré vlastne je aktuálne z Európskej komisie a vlastne sa to aktualizovalo k včerajšiemu dňu. Je tu trošku iná tabuľka, ako kolega Zajac ukazoval, ale princíp, samozrejme, je iný, je čerpanie eurofondov, priebežne aktualizovaný stav, percentuálny podiel vyčerpaných peňazí z celkového objemu finančných prostriedkov, ktorý bol pridelený jednotlivým štátom. Takže z tohto, z tejto tabuľky k tomuto dátumu Slovensko čerpalo 62,2 % a sme na chvoste o veľmi, veľmi málo, menej čerpalo Rumunsko a nová krajina Európskej únie Chorvátsko, ktorí jednoducho ešte vôbec sú totálnymi nováčikmi. Takže zreteľne, jasne, zrozumiteľne sme skoro najhorší. To, že proste sme o 0,8 % lepší od Rumunska, myslím si, že to len svedčí, že v tejto oblasti hráme úplne poslednú ligu.
Samozrejme, príčin môže byť viacej, prečo to tak je, hej? Rôzne programy, však čo sme aj rozoberali s pánom ministrom Vážnym, aj na výbore pre európske záležitosti, aj výbore pre financie, samozrejme rôzne operačné programy, rôzne dôvody a podobne, ale ak by som mohol zhrnúť zopár takých zásadných dôvodov, že vláda jednoznačne a jasne nesie zodpovednosť za systémové nedostatky, ktoré vedú k nízkemu čerpaniu alebo použitiu fondov. Je to nekvalitný zákon o verejnom obstarávaní, nedostatočná kontrola, neefektívnosť verejnej správy, nestabilita personálnej politiky verejných orgánov.
Takže aj podľa analytikov, aj analytikov, aj Európskej komisie, len vymenujem zopár dôvodov, že aké sú problémy. Subjekty sa nevedia efektívne zapájať do obstarávania, procesy treba opakovať, súťažia proti sebe s nereálnymi nízkymi cenami, často voči sebe namietajú, vysoká citlivosť verejnej správy na politický cyklus vedie k omeškaniam a pozastaveniam, nedostatočná kontrola a korupcia, následné zastavenie čerpania zo strany EK, ešte raz zdôrazňujem, to nie je môj názor, to ja čítam z dokumentu, absencia vlastných prostriedkov žiadateľov, ktorí nemajú na spolufinancovanie.
Treba si uvedomiť aj ďalšiu vec, že prichádza pre programové nové obdobie 2014 - 2020 na Slovensku, bude alokovaných 15 mld. eur, pričom keby sme to prepočítali na hlavu obyvateľa, lebo skutočne tu boli také výčitky pri pingpongovaní, skutočne my musíme pozerať aj na veľkosť krajiny, počet obyvateľov a samozrejme, aj na časť rozpočtu, to znamená do akej miery, v pomere, vždycky treba v pomere. Takže v pomere na hlavu obyvateľa ide u nás na jednu, o druhú najvyššiu alokáciu prostriedkov. Pritom treba si jasne uvedomiť aj jednu vec, že nezávislí konzultanti vypočítali, že keby sa čerpali tieto fondy na úrovni okolo 90 %, tak by to zvýšilo ekonomický rast o cca 0,3 do 0,8 %. To znamená, že aj samotné toto použitie prostriedkov, keď to nevyužijeme, jednoducho sa vzdávame časti toho ekonomického rastu.
Takže na záver tohto úvodu, samozrejme, aj kolega Simon sa vyjadrí ako, keďže bol ministrom, takže z praktických skúseností a má aj praktické čísla, aj pri tých porovnaniach. Na záver chcem povedať, že jednoznačne bez najmenších pochýb, najmenších pochýb, pretože všetky tie krajiny boli na rovnakej štartovacej čiare, teraz to hovorím, tie nové krajiny na rovnakej štartovacej čiare, môžeme sa baviť, že o nezamestnanosti, že je to trošku ináč, ale pri čerpaní fondov všetci na rovnakej čiare. Tak my patríme na chvost tohto pelotónu a za to musí niekto niesť politickú zodpovednosť. To si nemôžme pingpong hovoriť a ty môžeš za to a ty si tam niečo nedal a ty si bol rok a ja už tri roky a podobne. Jednoducho to je fakt a treba z toho vyvodiť konkrétne, aj politické dôsledky, samozrejme, treba aj diskutovať na tému, že ako minimalizovať škody, ktoré tak či tak už budú spôsobené a jednoducho sa snažiť možno spoločnými silami, že ako znížiť tieto škody, ale tie škody budú významné a sú otázky, len do akej výšky budú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Kollár. Pripraví sa pán poslanec Mikloško.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka, chcem pozdraviť aj členov vlády, ale neviem koho, lebo teraz tu nesedí úplne, (reakcia z pléna) ospravedlňujem sa pánovi ministrovi Žigovi, áno, áno, áno, úctivo sa ospravedlňujem ešte raz.
A ešte raz sa ospravedlňujem kvôli tomu, že som nečakal, že kolega Švejna tak razantne utne svoj prejav, koniec, ani faktické poznámky, ani žiadna k tomu diskusia ďalšia, to ma trošku prekvapilo, takže ešte raz "mea culpa".
Takže, dámy a páni, najskôr si na úvod povedzme, ako sme sa dostali do dnešného bodu, to, že vôbec dnes máme tú česť prerokovávať tak závažnú tému. A teraz hovorím možno ani nie tak k vám, čo ste tu prítomní v sále, ale hovorím k občanom Slovenska a k médiám na balkóne, aby nám bolo všetkým jasné, že keď niekto povie vetu, že Slovensko v súčasnosti potrebuje dočerpať sumu niekde radovo medzi 3 až 4 mld. eur, teraz nediskutujem o tom, čo z toho sa ešte podarí do konca roka, tú sumu som si nevymyslel ja, tú sumu nájdete v správe o krajine, v správe o Slovensku, to je interný dokument Európskej komisie. Interný dokument znamená, že to nie je oficiálne stanovisko Európskej komisie, to sú dokumenty, ktoré si vymieňajú medzi sebou jednotlivé odborné útvary v Bruseli, tak tam sa spomína suma medzi 3 až 4 mld. eur.
A teraz, aby sme presne vedeli, čo tá suma napríklad znamená v ekvivalentnom vyjadrení v iných tovaroch a službách. Za 4 mld. eur by Slovensko mohlo napríklad postaviť 11 univerzitných nemocníc. V zátvorke mám napísané, že á 350 mil. eur. Teraz nediskutujem, či toľko má stáť jedna univerzitná nemocnica, ale za toľko ju chce stavať pán minister zdravotníctva. Za 4 mld. eur by Slovensko napríklad mohlo postaviť 3 obchvaty Bratislavy. Opäť v zátvorke á 1,3 mld. eur. Toľko je štátna expertíza na obchvat Bratislavy. Za túto sumu by Slovensko mohlo dokončiť diaľnicu z Bratislavy do Košíc, ktorá mala byť hotová v roku 2010, alebo napríklad, a to je úplne kľúčové na záver, o rovných 100 eur mesačne zvýšiť hrubú mesačnú mzdu 360-tis. pracovníkom vo verejnej správe na obdobie 10 rokov. Takže ešte raz, o 100 eur mesačne 360-tis. ľuďom vo verejnej správe na obdobie 10 rokov. Tak to bolo zopár takých ekvivalentov, takých porovnaní, čo všetko môže krajina, ako je Slovensko, urobiť za 4 mld. eur. Opakujem ešte raz, teraz nepolemizujem o tom, aká časť tejto sumy sa podarí vláde Roberta Fica do konca tohto roku vyčerpať.
Povedzme si na úvod teraz, čo predchádzalo tomu, že sme sa dostali do dnešného bodu a že sme si takpovediac vynútili to historické oznámenie predsedu parlamentu Petra Pellegriniho z minulého týždňa, keď oznámil, že na jeho vlastnú iniciatívu zaraďuje do programu 51. schôdze Národnej rady bod o čerpaní eurofondov. To nie je výsledok iniciatívy Petra Pellegriniho, myslím, že celkom neúspešne sa to snažil zahrať a bol neúspešný v tejto hre aj ako herec. Čo tomu všetko predchádzalo? Už 5. mája 2015 som na zasadnutí výboru pre financie a rozpočet navrhol uznesenie, aby vláda Slovenskej republiky priniesla správu o čerpaní eurofondov na finančný výbor. Nechcel som ťahať túto správu na plénum Národnej rady. Je to veľmi robustná téma, je to veľmi komplikovaná téma a keďže sme sa chceli baviť s kolegami o vecných argumentoch, tak by nám úplne bola bývala postačovala táto správa na finančnom výbore. S úsmevom na tvári všetci členovia finančného výboru za stranu SMER - sociálna demokracia tento návrh uznesenia zamietli.
Urobil som druhý pokus, a síce, navrhol som na tom istom výbore pre financie a rozpočet 5. mája, aby bolo schválené uznesenie, ktorým by bola zriadená komisia pre krízový manažment eurofondov pri výbore pre financie a rozpočet. Opäť to nebol pokus ťahať túto tému pod, alebo pred balkón, pred médiá, ani do pléna Národnej rady.
Prečo som navrhoval zriadenie tejto krízovej monitorovacej komisie pri finančnom výbore parlamentu? Dôvod bol úplne prostý. Mnohí z vás, ktorí sedeli v tomto parlamente v uplynulom volebnom období, si budú pamätať zlyhanie finančnej správy. Budem stručný, Mikloš Mikulčík, kľakol na kolená informačný systém na finančnej správe. Mnohí z vás, ktorí boli poslancami v uplynulom volebnom období, si rovnako budú pamätať, že som sa stal vtedy predsedom monitorovacieho výboru pre kolaps finančnej správy, dostal som do ruky dekrét od vtedajšieho prezidenta Gašparoviča, ktorý mi udelil v prítomnosti Ivety Radičovej a bol som vtedy v jednej skupine v koaličnom zoskupení poslancov vlády Ivety Radičovej. Ale išlo mi o vec. Tak som bol predsedom tohto minitorovacieho výboru.
Presne taký istý a robustnejší problém je v oblasti čerpania eurofondov, preto som navrhol zriadenie krízovej monitorovacej komisie pri finančnom výbore parlamentu. Opäť tento druhý návrh, tento druhý krok bol poslancami za stranu SMER - sociálna demokracia s úsmevom na tvári odmietnutý. Bola v tom čistá politika, ale túto výzvu, túto hodenú rukavicu som zodvihol a preto som navrhol, keď sme schvaľovali program tejto 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, doplnenie bodu programu práve o spomínanú správu vlády o čerpaní eurofondov. To bolo, myslím, v uplynulý týždeň v utorok, keď začínala táto schôdza. Všetci sediaci po mojej ľavej ruke, teda z môjho pohľadu 80, neviem koľko prítomných pánov poslancov za SMER tento návrh na doplnenie bodu programu zamietlo. Tak potom neostávalo nič iné, len sme sa dali dokopy, iniciatíva prvá vzišla v spojitosti s klubom KDH a s klubom poslancov za MOST - HÍD. Trvalo nám niekoľko málo hodín a vyzbieral som 62 podpisov poslancov opozície.
Prosím vás pekne, to je viac, ako sa podpísalo pod návrh kandidáta na predsedu NKÚ Maroša Žilinku. Šesťdesiatdva podpisov, tu sú, môžete si ich spočítať a skontrolovať.
Prečo o tom hovorím? Až toto bol ten kľúčový, ten moment, ktorý rozpohyboval aj predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho a povedal si, no nedáme tej opozícii nejakú veľkú mediálnu šancu, nebudeme predsa hovoriť o eurofondoch v parlamente na návrh opozície, na základe zvolania mimoriadnej schôdze parlamentu, veď to zahráme tak šikovne mediálne, že to my, vládna strana ústami predsedu Petra Pellegriniho, my navrhneme ten bod do programu.
Ja sa pýtam, čo sa udialo za niekoľko málo dní, za 10 dní, keď som v utorok minulý týždeň navrhoval doplnenie bodu programu? Všetci ste to zamietli. Uplynulo 10 dní a Peter Pellegrini to navrhol nakoniec sám. Veď tá hodina pravdy, tá hodina H vždy jedného dňa príde skôr alebo neskôr. Takže toto boli 3 kľúčové kroky, ktoré predchádzali vôbec skutočnosti, že dnes stojíme tu, alebo sedíme v tejto sále a môžeme o tejto téme vecne diskutovať.
Dámy a páni, chcem povedať, že situácia v čerpaní eurofondov na Slovensku je skutočne katastrofálna. Môže hovoriť pán podpredseda vlády pán minister Vážny, čo chce vo svojej správe o tom, keď tu premietal pred chvíľočkou v úvodnom slove grafy o zazmluvnení, o kontrahovaní, o počte výziev, koľko bolo výziev urobených za tej, za onej vlády, holé čísla hovoria ale niečo úplne iné. To, že tá situácia je vážna, to vie opozícia, to vie tých 62 kolegov, ktorí podpísali návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze. To, že situácia je vážna, to vedia aj členovia vlády Roberta Fica a to, že situácia je vážna, to vie aj samotný premiér Robert Fico. O to viac ma udivuje, dámy a páni zo SMER-u - sociálnej demokracie, že ste tak arogantným spôsobom zamietli ten môj pokus č. 1, 2 a 3, čiže diskutovať o tom na finančnom výbore, to ste nepovažovali za nutné, dnes sme tu nemuseli dva dni hovoriť o eurofondoch v pléne pred médiami, zriadiť krízový monitorovací výbor, aj to ste odmietli, zaradiť tento bod do programu 51. schôdze, aj to ste odmietli, až keď ste videli 62 podpisov, vtedy ste sa rozpohybovali. To ma naozaj, naozaj mrzí.
Druhý moment, ktorý ma vyrušuje, je ten, že premiér Robert Fico veľmi správne cítiac, že politickú zodpovednosť za katastrofálnu situáciu v čerpaní eurofondov, o čom budem o chvíľočku hovoriť, nesie len a len on. Strešnú, on je vrchol pyramídy, strešnú politickú zodpovednosť má premiér Robert Fico. Je obdivuhodné, akým spôsobom strčil hlavu do piesku a vystrčil pred seba taký ochranný štít, na čelo ktorého postavil vicepremiéra, podpredsedu vlády pána ministra Vážneho. Ten bol včera vo finančnom výbore odprezentovať správu vlády o čerpaní eurofondov. Nebudem hovoriť celé názvy toho dokumentu, to bola správa o implementácii štrukturálny fondov a kohézneho fondu na obdobie rokov 2007 až 2013, a ten istý podpredseda vlády minister Vážny prezentoval túto správu aj dnes v pléne.
Mne je vás, a som rád, že ste prišli do sály, pán podpredseda vlády, mne je vás človečensky, osobne naozaj úprimne veľmi, veľmi ľúto. Poviem vám prečo. Strešnú politickú zodpovednosť za katastrofálnu situáciu čerpania eurofondov z obdobia 2007 až 2013, nenesie pán podpredseda vlády Vážny. Ak nejakú politickú zodpovednosť alebo nejakú časť tejto politickej zodpovednosti nesie, tak to je tak, tipoval by som, v objeme 1/12, alebo koľko bolo operačných programov v období prvej Ficovej vlády. Vtedy bol pán minister Vážny ministrom dopravy a ak niesol za niečo politickú zodpovednosť, tak to bolo za čerpanie finančných prostriedkov z operačného programu Doprava. Nič viac a nič menej.
Preto mi to nedáva ani tú elementárnu logiku, prečo sa stal teraz a prevzal na seba tú nevďačnú úlohu osobného ochranného štítu premiéra Fica. Ja som očakával, že dnes príde naozaj túto správu do pléna predniesť Robert Fico. Preto som aj môj príspevok do rozpravy k tomuto bodu nazval Zlyhanie a klamstvá Roberta Fica v čerpaní eurofondov, a túto tézu, toto tvrdenie sa pokúsim doložiť na faktoch, ktoré vo svojom vystúpení teraz uvediem.
Dovoľte mi na úvod odcitovať jeden výrok, ktorý Robert Fico povedal už 23. apríla 2009, to znamená pred šiestimi rokmi, keď povedal, citujem: "Schopnosť vyčerpať eurofondy je pre mňa dôležitejšie ako vnútrokoaličné vzťahy." Vtedy mal nejaké problémy s koaličnými partnermi Vladimírom Mečiarom a Jánom Slotom a povedal túto historickú vetu, že nadradí nad problémy s koaličnými partnermi čerpanie eurofondov.
Druhý výrok povedal v lete 2012 po tom, čo opäť prevzal moc, tentokrát už sám bez koaličných partnerov a povedal, citujem: "Chcem prinútiť každého ministra, že mi vlastnou krvou podpíše, že minie prostriedky v rámci európskych fondov."
A teraz už ten tretí výrok, nemám zapísaný, tak ho budem voľne parafrázovať, to bola replika ministra Richtera, keď povedal premiérovi: "Ja budem potrebovať tej krvi dopumpovať." Obrazne chcel povedať, že on ešte je schopný a má kapacitu absorpčnú, vyčerpať viac ako, ako je potenciál, ako máme pridelené prostriedky z Európskej únie.
Tak sa teda pozrime, aká je skutočnosť po týchto veľkých, megalomanských vyhláseniach o vlastnej krvi a o tom, že nadradíme čerpanie eurofondov aj koaličným vzťahom vnútri koalície Fico, Slota, Mečiar. Vláda v tomto zložení, v tomto triumviráte hneď po nástupe k moci zrušila národný strategický referenčný rámec, ktorý vyrokovala na sklonku druhého obdobia vláda Mikuláša Dzurindu. Odôvodnenie bolo také celkom uveriteľné na prvé počutie, že sa pokúsi vláda Roberta Fica I. urobiť realokáciu, to znamená presun použitia prostriedkov medzi operačnými programami a bolo by to celkom legitímne, opakujem, to isté urobila aj vláda po nástupe, vláda Ivety Radičovej, bolo by to celkom legitímne, keby na tomto kroku nebolo Slovensko stratilo celý rok 2007.
Čo sa udialo v skutočnosti po vzniku vlády Roberta Fica v koalícii Fico, Slota, Mečiar, bolo na Slovensku, počúvajte dobre, osem operačných programov. Jedného dňa ráno sa pán premiér Fico zobudil a zistil katastrofálnu skutočnosť pre SMER, že šesť z týchto ôsmich operačných programov je pod kontrolou ministrov za Slovenskú národnú stranu. To sú holé nespochybniteľné fakta, poprosím potom pána podpredsedu Vážneho, aby ich v reakcii na moje vystúpenie vyvrátil, budem sa veľmi tešiť na vecnú diskusiu. Čiže šesť z ôsmich operačných programov v rukách ministrov za Slovenskú národnú stranu. Bolo potrebné teda zhodiť zo stola národný strategický, referenčný rámec a bolo potrebné vytvoriť tri nové operačné programy k tým ôsmim a pozrime sa na to, aké tri nové operačné programy vznikli.
Bol to OPIS, operačný program informatizácie spoločnosti. Kto ho gestoroval? Kto bol na čele riadiaceho orgánu? Vtedajší minister financií Jano Počiatek. Vznikol ďalší operačný program Zdravotníctvo. Kto ho gestoroval? Vterajší minister zdravotníctva pán Valentovič. Vznikol ďalší operačný problém, ktorý sa volal Konkurencia a hospodársky rast. Kto ho gestoroval? Vtedajší minister hospodárstva pán Ľubomír Jahnátek. Čiže vznikli k tým stavajúcim ôsmim tri nové operačné programy. Čuduj sa svete, všetky tri aditívne pridané operačné programy pod gesciou ministrov za stranu SMER - sociálna demokracia. Opäť, ešte raz podotýkam, v snahe a súc vedení len snahou pre objektivitu, bolo by to všetko legitímne, pokiaľ by dôsledkom tohto kroku nebol fakt, že za dvanásť mesiacov roka 2007 Slovensko nezakontrahovalo a nevyčerpalo ani jeden jediný cent. Ak sa budete niekto pozerať na štatistiku miery, to, čo hovorí kolega Počiatek, kolega Vážny, ak chcete čerpať, tak tomu musí predchádzať kontraktácia. Vy ste ani nezakontrahovali, ani nevyčerpali, ani jeden jediný cent za celý rok 2007. Tu sa niekde začína odvíjať klbko tej spomínanej tragédie v čerpaní eurofondov.
Pán minister Vážny, ale aj ďalší moji predrečníci išli po tej linke, ktorá mne osobne nie je celkom blízka, naša vláda, vaša vláda, čo urobili jedni, druhí, ale keď už ste hodili tú rukavicu, pán minister Vážny, tak ja ju opäť zodvihnem a chcem vám povedať, že počas tých siedmich rokov, to je obdobie 2007 až 2013, to je 84 mesiacov, 7 krát 12 je 84, 63 mesiacov z tých 84 bola pri moci vláda Roberta Fica, 21 mesiacov bola pri moci vláda Ivety Radičovej.
A teraz to kľúčové. Nie je podstatné, kto je ako dlho pri moci, podstatné je, čo za to obdobie, keď vládne, dokáže urobiť. Tak ak chcete, aj kontra, teda objem zakontrahovaný, aj objem čerpaný, tak prepočítané dáta s presnosťou na priemerný mesiac, priemerné tempo zazmluvnenia eurofondov počas vlády Ivety Radičovej, to je prepočítané na jeden mesiac, bolo o 26 % vyššie ako priemerné mesačné tempo zazmluvnenia za 63 mesiacov vlády Roberta Fica. Priemerné tempo čerpania eurofondov bolo za to isté obdobie, pán minister Vážny, o 94 % vyššie, priemerné mesačné tempo, lebo chceme zohľadniť to, že jedna skupina vládla 63 mesiacov a druhá skupina vládla 21 mesiacov, tak priemerné mesačné tempo čerpania bolo o 94 % vyššie, ako priemerné mesačné tempo čerpania za vlády Roberta Fica.
A teraz, ak dovolíte, veľa údajov, ktoré odzneli z úst mojich predrečníkov, boli údaje tri, štyri, päť, niektoré aj pol roka, šesť mesiacov staré. Ja vám dám, pán minister Vážny, k dispozícii údaje, ktoré sú aktualizované na dennej báze. To znamená, že doslova ten dokument, je to oficiálny dokument Európskej komisie, ktorý má názov, že je to percentuálne čerpanie fondov, ale paid in, to znamená tých fondov na kešovej, na hotovostnej báze, ktoré už boli preplatené v pomere k potenciálu alebo v pomere k tomu, čo bolo v príslušnej krajine pridelené na tých sedem rokov. A tieto údaje nesú názov, že This data is refreshed every twenty four hours, tieto dáta sú refrešované, upgradované každých 24 hodín.
Takže, dámy a páni, údaje, ktoré vám teraz uvediem, sú staré 24 hodín, sú zo včerajšieho popoludnia, tie údaje. Slovenská republika je v čerpaní eurofondov, ale aby sme sa rozumeli, pán minister Vážny, to nie sú tie eurofondy, ktoré ste podali na národnú audítovaciu jednotku, aby ich odobrila, ani na certifikačný orgán, ktoré sú niekde v pipe-line, ktoré niekde čakajú na schválenie v Bruseli, to sú eurofondy, ktoré na kešovom, hotovostnom princípe už má vo vrecku minister Peter Kažimír, už sú na príjmovej strane štátneho rozpočtu. Tak miera čerpania Slovenskej republiky je 62 %. Viete, aký je priemer Európskej únie? Osemdesiatdva percent, čiže o 20 percentuálnych bodov vyšší. Viete, kto lídruje tento rebríček? Estónsko, ktoré má mieru čerpania k včerajšiemu popoludniu na úrovni 95 %. Týchto premiantov, týchto lídrov je tu hneď niekoľko. Na druhom mieste je Portugalsko, 94 %. Na treťom mieste je Litva, 94 %. Na štvrtom mieste Fínsko, 93 %. Pokračuje Švédsko a Poľsko, 93 a 91 %. Dánsko 90 %, a čuduj sa svete, Helénska republika, po slovensky Grécko, má mieru čerpania eurofondov na úrovni 90 %. O čom sa chceme ešte ďalej baviť? To Slovensko, to úbohé Slovensko 62 %.
Prečo toto spomínam, pán minister Vážny? Hovorím to kvôli tomu, že nájdete v tej skupine premiantov, ktorí lídrujú tento rebríček, nielen silné, vyspelé, staré, členské štáty, ako je Švédsko, Fínsko, Dánsko a ďalších a nájdete na čele tohto rebríčka nové, členské krajiny, Litvu, Estónsko a ďalších. Estónsko dokonca ako absolútny líder so spomínanou sumou alebo mierou čerpania 95 %. Hovorím o tom preto, lebo v daných neoptimálnych podmienkach, a to budem s vami súhlasiť, celkom vzácne, že áno, podmienky čerpania eurofondov nie sú optimálne, je tam veľa byrokracie, ale pozor, nielen domácej byrokracie, ale aj byrokracie na strane Európskej komisie, ale viete, v čom je problém? Že tú istú mieru byrokracie, tú istú mieru prekážok, administratívnych, takých, onakých, predsa má aj Fínsko, aj Estónsko, aj Litva, aj ďalšie krajiny. Ja sa pýtam, ako je možné, že tieto krajiny dokážu v daných, neoptimálnych podmienkach dosahovať 95-percentné miery čerpania eurofondov? Čo sa stalo? Čo je za tým? A teraz neriešim, čo urobila jedna vláda alebo druhá vláda, toto je holý fakt. Opakujem, dáta staré 24 hodín. Rád vám ich odovzdám, alebo vám môžem preposlať potom link, lebo viem, že aj na mnohých vašich poradách pracujete s údajmi, ktoré sú niekoľko mesiacov staré. Takže skúsme pracovať s dátami, ktoré majú 24 hodín.
Celý ten príbeh nešťastný, a dnes musíme hovoriť naozaj o ekonomickej katastrofe v čerpaní eurofondov, odštartovala v princípe už Európska komisia v lete minulý rok, keď si spomínate na ten dnes už slávny list Waltera Deffaau, generálneho riaditeľa DG Regio, to znamená generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku, kedy nám oznámil, že Slovensko má suspendované, pozastavené čerpanie eurofondov. To oznámenie prišlo po tom, čo v novembri 2013 bol zahájený európsky audit z domáceho slovenského auditu a audítori európski došli s konštatovaním, že národný, domáci, slovenský audit čerpania eurofondov je nedôveryhodný. To netvrdíme my, v opozícii, to skonštatoval európsky audit, že máme nedôveryhodný domáci, slovenský audit. Tak bolo rozhodnuté o suspendovaní všetkých platieb z európskeho fondu regionálneho rozvoja.
To bolo pre mňa kľúčové, aj keď kritické, veľmi kritické poznanie, že som 7. októbra 2014, to sa bavíme o období spred siedmich mesiacov, presadil tentokrát a ďakujem všetkým poslancom za stranu SMER - sociálna demokracia na finančnom výbore, ktorí tiež hlasovali za toto uznesenie, presne má číslo 349, presadil som uznesenie, ktoré zaväzuje ministra Petra Kažimíra, aby na mesačných intervaloch predkladal finančnému výboru informácie o objeme neuhradených žiadostí o platbu, neuhradených súhrnných žiadostí o platbu, neuhradených korekciách čerpaní eurofondov. Nebyť schválenia tohto uznesenia, o ktorom sa potom dozvedel, že dnes možno aj minister Peter Kažimír ľutuje, že dal semafor zelený, že dal zelenú poslancom za SMER vo finančnom výbore, aby toto uznesenie prijali, nebyť tohto uznesenia, tak dnes ani celkom presne nemáme tú pokrievku na hrnci odokrytú a celkom nevieme nahliadnuť do toho hrnca, aká polievka sa tam varí.
Takže ešte raz, úprimne ďakujem aj poslancom za stranu SMER, že za tento návrh uznesenia 7. októbra 2014 hlasovali. Vďaka tomu, môžete vidieť teraz výsledok na týchto troch uvedených grafoch, ktoré o chvíľočku okomentujem.
Takže, ak sa nemýlim, tu po mojej pravej ruke máte prvý graf, ktorý hovorí o vývoji nepreplatených žiadostí o platbu a nepreplatených súhrnných žiadostí o platbu. Nájdete tam dve zistenia. To prvé zistenie hovorí o tom, že z mesiaca na mesiac nám brutálne tieto čísla narastajú. Narastá nám aj objem nepreplatených žiadostí o platbu, narastá nám aj objem nepreplatených súhrnných žiadostí o platbu, ktorý dosiahol už katastrofálne číslo k 22. aprílu - 990 mil. eur.
Z tých 990 mil. eur, a to nie je môj údaj, to je oficiálny údaj Ministerstva financií Slovenskej republiky, 661 mil. eur pripadá na sedem zablokovaných operačných programov. Čiže ak budete hľadať rozdiel medzi číslami 661 a 990, je tam istý ten gap, tá medzera. To sú normálne, štandardné žiadosti o platbu, kde má, myslím, Brusel dva mesiace na to, aby rozhodol o ich preplatení alebo nepreplatení. Pripusťme, že všetky budú preplatené. Ale to, čo je pod tým, tých 661 mil. eur, to sú zablokované nepreplatené žiadosti o platbu, ktoré rezultujú priamo z dôvodov zablokovaných siedmich operačných programov. To sme si vyjasnili včera na finančnom výbore. Ministerstvo financií vo svojom liste hovorí, že je zablokovaných sedem operákov k dnešnému dňu, minister Vážny hovorí, že päť. Potom došlo k tomu rozriešeniu toho rébusu, že dva operačné programy sú čiastočne zablokované, na tom sme sa zhodli.
Druhé zistenie je, že medzimesačne nám tento objem nepreplatených žiadostí o platbu katastrofálne narastá. Čo na tom, že v liste ministra financií Petra Kažimíra každý mesiac, keďže musí tieto dáta predkladať finančnému výboru, sa dočítame, že objem zablokovaných alebo nepreplatených žiadostí o platbu bude postupne klesať tak, ako bude postupne sa dariť odblokovávať jednotlivé operačné programy, toľko z listu ministra Petra Kažimíra.
Tak sa pozrite na tú prvú tabuľu po mojej pravej ruke, ako nám to klesá. Pozrite sa na vývoj toho stĺpcového grafu. Klesá, či narastá? Myslím, že exaktný, len taký letmý pohľad bez znalosti ekonomiky jasne hovorí o tom, že nám to narastá a že nám to narastá lineárne.
Tretie zistenie, som stále u údajov, ktoré hovoria o nepreplatených žiadostiach o platbu, hovorí o tom, že najväčší objem nepreplatených žiadostí práve vďaka zablokovaným siedmim operačným programom máme v oblasti troch operačných programov, a to je výskum a vývoj 302 mil., informatizácia spoločnosti 243 mil. a vzdelávanie 65 mil. eur. Toto konštatovanie je veľmi smutným konštatovaním pre krajinu obzvlášť preto, že všetko sú to operačné programy, ktoré sú pre malú krajinu, otvorenú ekonomiku, akou je Slovensko, pre krajinu s relatívne nízkou konkurencieschopnosťou ekonomiky sú veľmi kľúčové, veda, výskum, vzdelávanie a informatizácia. Takže máme najväčší objem zablokovaných platieb práve v najkľúčovejších operačných programoch.
A keď sa pozrieme na mieru čerpania, lebo úplne jedna vec sú zablokované platby a diametrálne inou témou sú, je miera čerpania, lepšie povedané miera nečerpania eurofondov, tak tie najnižšie miery čerpania máme opäť v operačných programoch, ktoré sú pre slovenskú ekonomiku kľúčové, a to je konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Tam bola miera čerpania ešte na konci uplynulého roka 52 %, operačný program Vzdelávanie 61 %. Čiže tam, kde hovoríme o vsádzaní investícií na mladú generáciu, Slovensko potrebuje kapitál a Slovensko potrebuje talenty. Odkiaľ tie talenty vezmeme, ak nedokážeme čerpať eurofondy práve v operačnom programe Vzdelávanie, tam máme mieru čerpania, to je december 2014 - 61 %, teraz je o trošku, o trošku vyššia.
Hovorím o tom preto, lebo v roku 2009 v apríli bola na Slovensku, bola taká celkom médiami opomenutá konferencia, ktorá sa volala "Vedomostná spoločnosť HI-TECH Slovensko". A na tejto konferencii vystúpil vtedajší eurokomisár zo Slovinska, myslím, že Janez Potočnik, ktorý úplne jasne konštatoval, že Slovensko nevyužilo úplne svoj vedecký potenciál a že Európska únia sa už v roku 2002 zaviazala, že práve na oblasť vedy a výskumu do roku 2010 použije 3 % hrubého domáceho produktu. Viete, aký podiel HDP na investíciách do vedy a výskumu má Slovensko? Nula celá štyridsaťšesť percenta, čiže asi 1/10 toho, čo bol pôvodný záväzok Európskej únie dosiahnuť do roku 2010.
Ale posledná veta, neviem, či bude hlasovanie, pán predsedajúci, alebo nie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Bude, nech sa páči, teda poslednú vetu.

Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Posledná veta pred hlasovaním. Na strane druhej, práve rezort školstva na ministerstve školstva, ktoré gestoruje práve obidva operačné programy, narástol počet pracovníkov v eurofondoch o 200 ľudí. Čiže ministerstvo, rezort ministerstva školstva o 200 ľudí na problematiku čerpania eurofondov viac, napriek tomu patrí operačný program Vzdelávanie ale aj Veda a výskum k tým, ktoré zaostávajú v miere čerpania najviac.
Ak teda bude hlasovanie...