51. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Veľmi ďakujem všetkým za faktické poznámky. Nemám priestor reagovať na každého z vás. Chápem predsedu klubu OĽaNO pána Vašečku s pedagogickou poznámkou, lebo sa to týkalo jeho dvoch poslancov, ale nech to pravidlo platí pre každého. Viete, kto má záujem, sedí, počúva, kto nemá, ide do bufetu a to by malo platiť, pán Vašečka, pre smerákov, aj pre pravičiarov, aj pre mňa, mňa ste počuli niekedy rušiť vystupujúceho? V živote ste ma nemohli počuť, že vyrušujem vystupujúceho. Ale rozumiem tomu, ako gazda, ktorý má nejaký klub, potrebujete ho chrániť, toto je v poriadku, na to sa nehnevám a spoluprácu našu do budúcna to v žiadnom prípade neovplyvní.
No ale teraz k tomu, čo, Jožka Mikloška nebudem komentovať, amen, či čo to tam rozprával o tých omšiach, ale celkom to bolo milé a vtipné a ja ho mám preto a vždy ho budem mať rád ako človeka, ale to, čo hovorila kolegyňa zo SMER-u slečna, či pani Svetlana, pomôžte, (reakcia z pléna) Pavlovičová, ďakujem pekne, nepočujem vás často prehovoriť v tomto pléne, tak som si nazapamätal vaše priezvisko, ale všetko to, čo ste hovorili, ja vám len chcem pripomenúť, koľko rokov ste vy boli zodpovednou osobou za eurofondy na Prešovskej VÚC-ke? Dvanásť rokov, alebo osem, alebo koľko? Takže udivuje ma tá vaša poznámka, že za nečerpanie eurofondov, za korekcie nemôže vláda Slovenskej republiky, nemôže za to premiér Robert Fico, nemôžu za to šéfovia riadiacich orgánov, za to môžu príjemcovia. To sú tí malí sústružníci, čo chcú sústruh z eurofondov za 20-tis. eur? To nemyslíte vážne, čo ste povedali v tej svojej poznámke. Obzvlášť, ak ste niekoľko rokov mali na starosti eurofondy v Prešovskej VÚC-ke, tak túto poznámku ste nemohli celkom úprimne myslieť vážne. Skutočne je to tak a ste dáma, tak nechcem ísť do ďalších argumentov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja len päť postrehov a samozrejme, v záverečnom slove aj vystúpim ku komplexnejšiemu posúdeniu tejto rozpravy a takisto v priebehu rokovania vystúpia jednotliví ministri k tým námetom, ktoré ste uviedli. Ale tých päť postrehov zhrniem do takých základných troch bodov.
Prvý bod - 273 miliónov. Prečo to prekrucujete? Vláda nepovedala, že prepadne 273 mil. eur. V správe je jednoznačne napísané, že vláda identifikovala rizikových 273 mil., napriek tomu využije všetky svoje možnosti, zdá sa, že exekutívne možnosti vlády sú vyčerpané, ale aj tak využije všetky svoje možnosti, aby bol takýto decommitment eliminovaný na nulu. Chová sa to tak, že je Kohézny fond a štrukturálne fondy. Kohézny fond je založený projektovo. To znamená, že je určený na konkrétne projekty. Väčšina z tých 273 mil. je na konkrétne projekty, kde nie je možné realokovať tieto prostriedky a je vybraný prijímateľ, ktorý ich má realizovať. Ten prijímateľ je buď zo samosprávy, aj z privátu a tam si s tým nevieme poradiť, ale pevne verím, že si s tým poradíme. Prostriedky Kohézneho fondu, kde je prijímateľom organizácia, ktorá je riadená štátom, to znamená Národná diaľničná a ostatné, ktoré sú štátom riadené, tie určite vyčerpáme. S týmito kohéznymi prostriedkami, ešte raz zdôrazňujem, ktoré sú orientované projektovo, nevieme si s nimi zatiaľ poradiť, ale robíme všetko a budú informovať ministri, aby sme aj tento problém vyriešili.
Štrukturálne fondy sú riešené programovo. To znamená, že tieto prostriedky sa teoreticky môžu, aj prakticky realokovať a dajú sa riešiť aj programovo na úplne iné aktivity. Čiže s týmito by zásadný problém nemal byť. Kohézny fond je cca 3,9 mld. za celý národný strategický referenčný rámec a štrukturálne fondy sú cca 7,2 miliardy. Čiže vláda férovo prijala, že, teda priznala, že áno, tu máme aj napriek tomu, že sme na národnej úrovni urobili obrovský kus práce, že nám aj Európska komisia pomohla, to priznávam s Task fourses a takisto obrovský kus práce, stále tu evidujeme určité riziko, ktoré budeme eliminovať. Takto znie správa a tak to, prosím, aj ďalej interpretujte, ak svätíte to, čo je v správe definované.
Druhý bod - uvoľnené a pozastavené operačné programy. Na strane dvanásť takisto sú vymenované, ktoré sú uvoľnené a ktoré sú pozastavené. Môžem to zopakovať. Uvoľnené sú životné prostredie, Bratislavský kraj, zdravotníctvo, technická pomoc, doprava a zamestnanosť a sociálna inklúzia. Pozastavené sú výskum a vývoj, OPIS - operačný program informatizácia spoločnosti, regionálny operačný program a vzdelávanie. Dobre, doplním tú informáciu. Vláda Slovenskej republiky a riadiace orgány doriešia uvoľnenie týchto operačných programov pozastavených, pretože to nás naozaj trápi z hľadiska toho kešu, čo ste tu prezentovali voči Európskej komisii a v pozastavených platbách na Európskej komisii, ale aj tým, ktoré sú zastavené na úrovni Slovenska na ministerstve financií, čiže záver je ten, že výskum a vývoj a operačný program informatizácia spoločnosti budú odblokované v priebehu júna a regionálny operačný program a vzdelávanie, kde je podstatne viac projektov, pretože napríklad regionálny operačný program má vyše 2 200 projektov a tieto skontrolovať je ozaj sizyfovská práca, tieto budú odblokované najneskôr do septembra 2015.
Ešte, aby bola informácia korektná, čiastočne pozastavené sú doprava, zamestnanosť a sociálna inklúzia. Doprava v objeme cca 5 %, v praxi to znamená, že v 95 % tohto programu platby prebiehajú, zamestnanosť a sociálna inklúzia, vysvetlí aj minister práce sociálnych vecí a rodiny, je cca v objeme 12 %, to znamená, že 88 % tohto programu beží, platí sa, tam veľký problém nie je, ale vysvetlia vám aj, prečo sú pozastavené.
Tretí bod - Walter Deffaa nie je eurokomisár, ale riaditeľ direktoriátu pre regionálny rozvoj. Neviem, z čoho čerpáte, pán poslanec, že Walter Deffaa povedal, alebo napísal v liste, že prostriedky nemôžu byť použité znova. Možno je to len nejaký preklad váš, ale garantujem vám, že korekcie môžu byť použité znova, pretože nie sú to takzvané čisté korekcie, ktoré automaticky prepadajú, ale sú to bežné korekcie a všetky prostriedky, ktoré sú zatiaľ na Slovensku evidované, sú bežné korekcie, to znamená, tieto prostriedky sa môžu použiť znova. Možno máte zlý preklad, nemôžu sa použiť na ten konkrétny projekt, ktorý bol korekciami zasiahnutý, ale v rámci operačného programu, aj v rámci aktivít konkrétnej prioritnej osi sa znovu môžu použiť. Čiže možno je tam len nejaký prekladový problém a prekladový problém často používate aj v slove "prepadnú" prostriedky. Preložte si teda aj slovo, čo je to commitment. Commitment je záväzok. Je to záväzok Európskej komisie, že v prípade, že ak Slovensko bude tieto aktivity riešiť, ktoré sú definované v národnom strategickom referenčnom rámci, zaviaže sa Komisia tieto prostriedky preplatiť. To znamená, my tie prostriedky nemáme na účte a nemôžu nám ani prepadnúť. Je to záväzok Európskej komisie, že tieto prostriedky preplatí, ak všetko vyjde. To znamená, slovo commitment je záväzok a slovo decommitment je nenaplnenie tohto záväzku, ale nie prepadnutie.
Čo sa týka tých piatich bodov, ktoré ste spomenuli, v zásade sa môžem s nimi stotožniť. Tých bodov je oveľa viac a sú riešené, ale dajú sa riešiť len na programové obdobie 2014 - 2020 s tým, že samozrejme, platí elektronizácia, stabilita administratívnych kapacít, verejné obstarávanie, best practises, to všetko platí a môžem vám potvrdiť aj to, že vláda uvažuje aj o vyššej centralizácii, to, čo ste vlastne spomenuli v tých piatich bodoch problematiky eurofondov.
Posledné. Vláda Ivety Radičovej čerpala o 93 % mesačne viac, ako vláda Roberta Fica. K tomu môžem povedať len to, že nechcem vás uraziť, ale naozaj, urobte si trojčlenku. Ak by to tak bolo, čo hovoríte, 93 % viac, tak podľa trojčlenky vám vyjde, že v roku 2012 bude vyčerpaných celých 11,5 mld. eur a vláda Roberta Fica a druhá vláda Roberta Fica naozaj nemá s čerpaním čo robiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, hovorili ste, že niektoré tie projekty sú viazané teda tam, kde hrozí korekcia, alebo sú viazané, sa dotýkajú aj samospráv. Môžete byť konkrétnejší a uviesť aspoň jeden, dva príklady, ktorá samospráva je za to zodpovedná a za aký projekt? Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No v angličtine si to veľmi rád rozdám s pánom podpredsedom vlády Vážnym kedykoľvek, aj teraz, po skončení rokovania dnešného dňa. Keď som pri tom slovíčku reused, to znamená znovu použité, tak vám ten list zajtra ráno donesiem. Ja som Waltera Deffaa nenazval eurokomisárom, som ho nazval generálnym riaditeľom DG REGIO generálneho direktoriátu a to "znovu použitie" sa týka, že nemôžu byť znovu použité na strategické osi, v ktorých došlo k systémovému zlyhaniu. Takto som to presne povedal, prehrajte si zvukový záznam. Nemôžu byť peniaze z korekcií znova použité na strategické osi, v ktorých došlo k systémovému zlyhaniu. Zajtra vám ten príslušný odstavec listu spomínaného pána donesiem.
Druhý váš problém jazykový o commitmente a o decommitmente a záväzku a nezáväzku a prepadnutiu, veď to je presne to, za čo sa vy schovávate. Ja tomu rozumiem, čo sú eurofondy, že to je záväzok Európskej únie voči Slovenskej republike, to je ten commitment, ale pre Slovenskú republiku je to príležitosť. Ja som hovoril o tom, že keď nevyužijeme eurofondy, je to strata prí-le-ži-tos-tí pre krajinu, o tom som hovoril. Veď presne, ako hovoríte, v každom, aj v obchodnom vzťahu platí, že keď je to pre niekoho commitment, tak pre niekoho je to option, nie? Niekto má povinnosť niečo plniť a druhý má možnosť, či to využije alebo nie. A ja hovorím o tom, že keď to nevyužijeme, tak som používal slovíčko o prepadnutí preto, aby tomu rozumeli všetci, aj médiá, aj občania, aj odborná verejnosť, aj laická verejnosť. Tu ste sa presne demaskovali na tomto bode, keď ste ma začali poúčať o slovenskom význame anglického slova commitment a decommitment, lebo tomu nebude rozumieť 120 poslancov zo 150 v tejto sále, a už vôbec nie laická verejnosť na Slovensku. Preto som používal slovíčko prepadnuté eurofondy, ako strata príležitostí pre krajinu.
Ďakujem pekne.

Ja len konkrétne, pán poslanec Simon, dva projekty ste chceli zo samosprávy: kanalizácia a ČOV Sereď, názov prijímateľa ZVS akciová spoločnosť Nitra, sektor Vodárenská spoločnosť, dátum účinnosti zmluvy podpísaná zmluva o nenávratnom finančnom príspevku 8. 11. 2011. Zazmluvnených 11,5 mil. eur. Čerpané dodnes celkom nula, to znamená, že v roku 2011 mali zmluvu, ktorá ich oprávňovala zabezpečiť korektné verejné obstarávanie, dodnes nie je korektné verejné obstarávanie zrealizované. Nevieme rozkázať samospráve, lebo to je samospráva, alebo akciová spoločnosť Vodárenská spoločnosť v tomto prípade je zastúpená samosprávou. Rozšírenie verejnej kanalizácie v meste Považská Bystrica. Prijímateľ mesto Považská Bystrica, verejný sektor 8. 12. 2011, dátum účinnosti zmluvy, to znamená, vtedy bola podpísaná zmluva o nenávratnom finančnom príspevku, v roku 2011, respektíve začiatkom roku 2012 malo byť urobené verejné obstarávanie 4,2 mil. eur, dodnes ani verejné obstarávanie a ani cent vyčerpaný. To sú tie, ktoré sú identifikované, kde si vláda férovo priznala 270 mil., ktoré nevieme momentálne hýbať, nemáme na ne exekutívne možnosti, ale urobíme všetko pre to, aby sa tieto prostriedky vyčerpali. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mám iba desať minút, dúfam, že to stihnem. Také hviezdne obsadenie som už dávno nemal pri svojom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Dokončíme vaším vystúpením, aj keby bolo o niečo dlhšie.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Veľmi pekne ďakujem. Tak vážený pán predseda, vážení mnohí ministri, podpredsedovia vlády a ďalší skalní, ktorí tu ešte stále sú. Tak ja som mal, samozrejme, ten príspevok troška dlhší, budem trocha škrtať a už neviem, jak to celé dopadne, ale budem sa snažiť veľmi rýchlo skončiť. Samozrejme, aj ja som presvedčený, že v eurofondoch už dlhodobo, prakticky od začiatku je určitý neporiadok, veľké provízie, predražovanie, kupovanie starých technológií, strácanie sa peňazí cestou, aj neplatenie faktúr a tak ďalej, a tak ďalej. Nedávam to len tejto vláde, ale aj tejto vláde a tá je už dosť dlho na to, aby mala možnosť urobiť nejaký poriadok.
V tej správe som mal niekoľko pripomienok. Ja chcem len povedať to, že tá tabuľka na strane 9, tie prognózy čerpania do konca obdobia matematicky vyzerajú zle, lebo nemôžeme naraz na nejaký totálny skok v roku 2015, sú také, má také funkcie splejné, ale to je vždy hladké, či to ide pomaličky hore, čiže keď to pretiahnete tú, tú, ten graf ďalej, tak vidíte, že keď to bude 50, 60 % v tom apríli 2016 alebo ku koncu, tak to bude veľmi dobré, no. Čiže nemôžme očakávať skokovú funkciu, ktorá by naraz všetko dotiahla.
Samozrejme, tie alokované prostriedky sú dôležité, ale dôležité sú najmä tie, ktoré naozaj získame z EÚ a teda napriek dvojročnému predĺženiu stále nestíhame pripraviť skutočne kvalitné projekty tak, aby sme tie poskytnuté prostriedky vyčerpali aspoň na takmer 100 %. V tomto smere robíme vážne chyby. Keby sme len spravili jeden vzorový projekt a všetkým dedinkám, obciam, ktoré revitalizujú centrá, to ponúkli, ktoré by nemuseli ísť cez dvesto sprostredkovateľov, ktorí tu existujú, ale boli by to aj žiaci škôl, športových ihrísk, DSS-iek, dopravných projektov, tak by sa dalo všeličo urýchliť a teda čerpanie by bolo podstatne, podstatne väčšie. Takto tých dvesto, jak povedal pán minister Vážny, tuším dvestotridsaťpäť agentúr, ktorí sú na tomto napojení, tak tí skutočne to aj zdržujú a teda aj doja, po slovensky by som povedal. No to je taký prvý bodík.
Ďalší by bol, že vec platenia, neplatenia faktúr, no. To je na konci eurofondov veľmi tiež často, je to taký národný šport aj v eurofondoch, že čerpanie jedna vec a to platenie druhá vec. Je také po anglicky riešenie, suplear chain financing, financovanie celého reťazca. To je taká metóda, ktorá je vraj aj u nás, možno ju použiť, ktorá umožňuje do celého toho systému financovania dať na základe zmluvy banku, ktorá bude bez ohľadu na toho zadávateľa vyplácať podľa dojednaných zmlúv naozaj všetky tie faktúry, no. Vraj automobilový priemysel to má, tam to dobre chodí, mohli by to aj iní použiť, ale nikto toto nepoužíva a potom veľmi často sa stane, že proste tí poslední, ktorí všetko urobili, pracovníci a firmy a živnostníci nedostanú svoje zaplatené. Čiže pripomeniem tú metódu financovania celého reťazca dodávateľov jednou bankou dopredu danou, by nebolo zlé, v tejto rozprave.
Ďalej metóda - nastavovanie nízkej ceny. Bol som viackrát prítomný pri takých projektoch, kde sa mi ľudia sťažovali, že cena bola veľmi nízka, tí to dostali, vidia, že to nemôžu dostavať, zistia, že to odídu, ujdú a chudákovi starostovi alebo niekomu ďalšiemu ostane potom na krku to zaplatenie. Príde kontrola a nakoniec veľmi často sa to platí od daňových poplatníkov a vlastne iná možnosť je napríklad zvýraznenie bankrotu veriteľov istých verejných obstarávateľov a potom tí, čo sú pod ním, že nedostanú celkom nič, to je dokonca, by som povedal, metóda na riešenie niektorých problémov tých veľkých firiem, ktoré nedávno sme tu mali takú jednu.
Ďalšou takou poznámkou by bolo, že ten reťazec pri verejnom obstarávaní, aj eurofondov dodávateľ, veľa sprostredkovateľov a živnostník by sa mal naozaj skrátiť zákonom na troch. Nemenovaný dodávateľ, nejaká firma a živnostník. Ja som napočítal pri jednom takomto europrojekte sedem takýchto stupňov, kde tých prvých päť vôbec nevedelo nič urobiť v podstate, len to posúvalo ďalej. Tak isto vnútorného nejakého dozorného orgánu na verejnom obstarávaní. No v tomto smere musím konštatovať, že NKÚ, neviem veľa o ich kontrolách, oni o tom málo hovoria, ako dopadli, kde kade a tak isto u ÚVO, teda úrad pre verejné obstarávanie, tiež sa nevie, kde zastavili verejné obstarávanie, mali by o tom viac transparentne hovoriť.
Samozrejme ďalší problém je, že pri tých zmluvách, tí právnici, fiškáli dodajú do tých zmlúv také malé písmená, ktoré sa neskôr reklamujú za hocijakú drobnosť a je to z dôvodu reklamácie a nezaplatenia celého. Takýchto príkladov tiež mám viacej.
Čiže je nutné naozaj pri eurofondoch hovoriť aj o zmene zákona o verejnom obstarávaní, to už tu, samozrejme, veľakrát padlo, nemali by byť tam schránkové firmy ani cez sprostredkovateľov, nesmú tam byť špeciálne požiadavky, ktoré vlastne určujú len jedného vyvoleného, nemali by byť brané iba peniaze do úvahy, ale aj kvalita práce a čas realizácie. Ten žiadateľ by mal zohľadniť aj predošlé projekty, či neni dlžník, či neni reštrukturalizácia,alebo pred bankrotom, to sa tiež nerobí. A firmy, ktoré naozaj neplnia dohody a neplatia, tak tie by mali raz a navždy vypadnúť z týchto možných verejných obstarávaní, čo sa tiež nedeje.
Samozrejme, že o všetkom rozhodujú ľudia, no, čestní ľudia, všade nám chýbajú takíto. Ja mám taký prípad, ale to je iná situácia. V Etiópii, keď dovolili robiť nejaké obstarávanie tam kľúčové ľuďom, ktorí boli napojení na štátne orgány, jaká strašná korupcia, jak sa to nerozdelilo spravodlivo, jak krajina zle skončila, a jak potom zavolali nejakých ľudí, ktorí naozaj, nechcem hovoriť, že to boli Jezuiti, ale boli to Jezuiti, ale najprv ich vyhnali a potom ich zavolali a jak sa to všetko dostalo do koľají, že to proste fungovalo, no. Mám tu aj ďalšie citácie od Platóna, ale to si nechám na inokedy, na túto tému. Už je veľmi neskoro, už je veľmi neskoro. Aby som skončil, no.
Ja mám, ja sa vraciam často ako papagáj k jednej téme, to je taká dlhá historka, ale včera som dostal asi posledný list od Jána Jasovského, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, kde som bol aj za ním, aby tento prípad riešil, kde mi hovorí, že bolo 400 podaní za tento rok, čiže ten môj podnet môže ťažko spracovať, ale napriek, keď vidí, že je to dôležité a aj keď sme kapacitne vyťažení, tak dal do plánu na rok 2015 kontrolu Žilinskej univerzity a Najvyšší kontrolný úrad tam vykoná túto kontrolu v priebehu roka, no. To je taká téma, o ktorej som tu už ja niekoľkokrát hovoril. Ja som interpeloval pána Vážneho voľakedy, prepáčte, že nehovorím už teraz funkciu, pána premiéra som tu, a veľmi dlho o tom hovoril, pána Kaliňáka, pani Táborskú, na NKÚ som bol, pána Lajčáka som opakovane, trikrát o tom hovoril, posledný pán Sykor, sľúbil, že sa to rieši, aj keď obávam sa, že sa nič nerieši.
Je tu tá firma OHL, Restav a ďalší, ktorí proste nevedia zaplatiť tomu poslednému chudákovi na konci už tri roky, napriek všelijakým rozhodnutiam súdov a neviem, čoho všetkého. Ja tu budem o tom vykrikovať dovtedy, dokiaľ ako buldog sa to nejakým spôsobom nevyrieši a teraz ma naposledy nahnevalo to, že vlastne ministerstvo zahraničných vecí dalo stavať na predsednícke obdobie Európskej únie dom tejto firme OHL, ktorá toto nemá, dostane päť, už som to tu raz povedal, cez 5 mil. len tento rok a oni to dávali stavať jednej španielskej firme, lebo šéf je Španiel a druhý šéf je Čech a tak ďalej. Čiže firma OHL, ktorá stavia autobahny, ktorá nevie zaplatiť 126-tis. a pritom má obrovské zákazky, štátne zákazky opakovane, čiže teda Žilinská univerzita jej niekoľkokrát dala veľmi atraktívne aj eurofondy. Čiže teším sa, že pán, dúfam, že pán Mitrík to prevezme za svoje, keď ho zbadám, hneď mu to strčím pod nos, aby to videl.
Vážení, končil by som. Boli tu teraz z Jekaterinburgu, taká celá delegácia, dobre sme si rozumeli predvčerom, aj včera. No to boli z mesta Jeľcinovho, tak toho tu nechcem veľmi pripomínať, ale tak mi napadlo, že pán Černomyrdin, ktorý bol jeho predseda vlády, raz povedal, bol som tam, tuším, aj prítomný vtedy, to bolo v Prahe, že s privatizáciou, so všetkým tým, čo sme robili, mali sme tie najlepšie úmysly, ale dopadlo to, ako vždy, celkom ináč. Takže toto platí aj pri eurofondoch, aj keď táto vláda je natoľko silná a má tu toľko ľudí, čo by naozaj mohla tresknúť na stôl a voľačo v tomto smere urobiť, lebo je tam veľa peňazí a Slovensko je majster sveta v tom, že z verejných peňazí vie rýchlo spraviť súkromné peniaze a ten prípad, to SNS, už nechcem tu pripomínať, ale to nové SNS, ktoré sa teraz vystrkuje, tak by malo sa nejakým spôsobom dištancovať a aspoň povedať, prepáčte, že všetko, čo sa stalo, a to je 20-ročná história tejto strany pri takomto, keď išlo o niečo, čerpanie, ja sám som pri mnohom bol, aj som o tom nejaké blogy napísal, tak očakávame od nich, aby sme ich pokladali za dobrých partnerov, to, že povedia, že už takto to viacej nebude.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte, aby som vystúpil k otázke eurofondov.
Čo povedať na úvod? Keď chcem charakterizovať čerpanie eurofondov, tak rozhodne ja nebudem porovnávať čerpanie eurofondov Slovenskej republiky s Litvou, Estónskom, pobaltskými krajinami alebo inými členskými krajinami. Nazdávam sa, že máme už dostatok skúseností z oblasti eurofondov, aby sme si vedeli porovnávať, ako Slovenská republika čerpala. Keď to chcem charakterizovať, tak musím povedať, že z lídrov v čerpaní eurofondov Slovenská republika sa dostala na chvost. Vlády Roberta Fica nevedeli a nevedia čerpať eurofondy a vlády pravicové čerpať vedeli. K tomu sa vyjadrím trošku obšírnejšie.
Prvýkrát eurofondy sme čerpali v rokoch, teda štrukturálne fondy v tej podobe ako 2007 – 2013 už za obdobie 2004 – 2006. A teraz dovoľte, aby som v krátkosti prehral jeden taký zvukový záznam, veľmi zaujímavý, ktorý hodnotí roky 2004 až 2006.
(Manipulácia poslanca s notebookom, pustenie zvukového záznamu: "Tým, že európska pomoc je...") Ten hlas je asi známy. ("... je aj na spolufinancovanie z národných rozpočtov, tak spoločne bolo preinvestovaných takmer 2 mld. eur, to znamená okolo 60 mld. slovenských korún. Najlepšie dopady, ako máte aj v tých materiáloch uvedené, operačné programy Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorý má čerpanie nad 100 %, Operačný program Základná infraštruktúra – 100-percentné čerpanie, potom je to Operačný program Ľudské zdroje – 96-percentné čerpanie.")
To sú slová pána vicepremiéra vlády Dušana Čaploviča z 30. 6. 2009, keď hodnotil ukončenie čerpania eurofondov 2004 – 2006, ktoré charakterizoval, že boli úspešné a plné skúseností.
Tento úspech a skúsenosti, ktoré sme mali možnosť získať, sme zhodnotili tak, že vládny materiál, ktorý dnes máme na stole, ktorý hodnotí roky 2007 – 2013 hovorí o 67,7-percentnom čerpaní. Moje údaje vychádzajú teda zo záverečnej správy z ITMS, ktoré hovoria, že konečné čerpanie všetkých eurofondov za všetky operačné programy 2004 – 2006 dosiahli úroveň 96,32 percenta. Sú to údaje verifikovateľné. Teda pravicová vláda, ktorá nemala skúsenosti s eurofondami, ako sa to robí, ako sa to projektuje, tak naprojektovala, nastavila systém a zabezpečila čerpanie na úrovni 96,32 percenta. Osobitne sa chcem poďakovať pánovi kolegovi Čaplovičovi, ktorý v roku 2009 – a ja som to vtedy, ospravedlňujem sa, nepostrehol – takýmto spôsobom pochválil výsledok tej práce Dzurindovej vlády, ktorej som bol členom, ktorý hovoril, že najlepšie čerpalo práve pôdohospodárstvo. Ale keď to porovnáme na dnes, tak je to 67,4 percenta.
Nech som optimista, aký len chcem byť, tak neviem si predstaviť alebo viem si veľmi ťažko predstaviť, že Slovenská republika bude čerpať na tejto úrovni do konca tohto roku. To znamená, že ja predpokladám s veľkou pravdepodobnosťou, že Slovenská republika príde o 2 mld. eur, ktoré nám prepadnú. To vďaka Robertovi Ficovi a jeho odborníkom. Teda keď sa na to pozriem z iného uhla pohľadu, tak za rozpočtové obdobie 2007 – 2013, za osem rokov a štyri mesiace, sme dokázali vyčerpať 70 % peňazí. Dnes tento vládny materiál tu nás chce presvedčiť o tom, že v zostávajúcich ôsmich mesiacoch sme schopní a táto krajina je schopná vyčerpať 30 percent. Nehnevajte sa na mňa, to nezožerie ani ten vôl, ktorý je uviazaný v maštali a žerie seno. Ako osem rokov štyri mesiace 70 %, osem mesiacov 30 percent. Nevazmožna. Toto neexistuje.
Teda problémom európskych prostriedkov, v úvodzovkách musím povedať, je, že ich nekontroluje vláda a opozícia tejto krajiny, ale vykonáva kontrolu, chvalabohu, aj Európska komisia. Problém nie je len nízke čerpanie eurofondov, ale problém sú aj vysoké korekcie a kauzy, za ktoré bolo treba zaplatiť. A bolo by dobré, keby predkladateľ alebo najlepšie keby samotný sám Robert Fico prišiel sem za tento rečnícky pult a povedal, z čoho a koľko sme zaplatili za kauzy, ktoré sme tu mali možnosť vypočuť, vidieť.
Teraz poďme na jednotlivé tie kauzy. Skúsme sa na to pozrieť a spomenúť si. Nedá mi nespomenúť si na kauzu sociálne podniky, ale ani nástenkový tender na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja. Ani na prípad B. R. O. S., čo je niečo podobné ako nástenkový tender na ministerstve životného prostredia. Či kauza okolo čističiek odpadových vôd, teda budovanie kanalizácií, pretože Brusel nám vytýkal, pokiaľ si pamätám, v roku 2010 sme dostali aj takýto list z Bruselu, že nedostatočne Slovenská republika uplatňuje smernicu o vodách. Pretože sme mali peniaze, ktoré sme dostali na budovanie čističky odpadových vôd a kanalizáciu, sme mali použiť na budovanie nových a nie na opravu jestvujúcich, čo my sme vo veľkej miere robili. Ale takisto mi nedá si nespomenúť na prípad Columbex alebo prípad NADSME za 50 mil. eur na ministerstve hospodárstva. Alebo pripravenie analýzy za 200-tisíc eur o tom, či barmanov môžeme preškoliť na vizážistov, na ministerstve práce, sociálnych vecí, alebo rómske projekty za 300 mil. eur, ktoré sa minuli účinku a dnes, keď sme mali využiť 300 mil. na to, aby sme integrovali tých Rómov, pomohli sme im, tak dnes máme peniaze preč, ale rómska problematika vyriešená nie je.
Teraz sa pokúsim urobiť taký pohľad podľa jednotlivých operačných programov a čerpania.
Teda Plán rozvoja vidieka. 2004 – 2006 podľa mojich čísiel bolo konečne, teda nie tak ako pán kolega Čaplovič, vtedy sa to javilo, že je to viac ako 100 %, ale s nejakými drobnými úpravami, ja mám informácie, že sa to skončilo na 96,9 %, čož je veľmi vysoké číslo. Chvalabohu, dnes musím povedať, že je úroveň čerpania v pôdohospodárstve na úrovni 84 %, to je posledný údaj, ku ktorému som sa dopátral, ku koncu minulého roku. To znamená, že nie sú v tom zohľadnené prvé štyri mesiace tohto roku, pretože ministerstvo nejde systémom ITMS, takže tam je to trošku ťažšie vykázateľné. Ale trúfam si povedať, že toto čerpanie ku koncu minulého roku zodpovedá konečnému čerpaniu niekde na úrovni 92 až 94 percent. Ja si myslím, že to je absolútne v poriadku a som nesmierne rád a musím povedať aj kolegovi Jahnátkovi, že som rád, že aj po jeho nástupe, ale hlavne minister Jureňa, keď nastúpil, nejako systematicky nezasiahol do riešenia problematiky v pláne rozvoja vidieka a spôsobe prideľovania tých prostriedkov až na to, že tam boli zavedené komisie teda, s ktorými som ja osobne mal a mám problém, aby niekto posúdil, či projekt je dobrý alebo nie je dobrý. Mám radšej, keď tie ukazovatele sú jasne merateľné, kontrolovateľné takým spôsobom, aby sme vylúčili subjektivitu pri prideľovaní dotácií, podpôr.
Takže môžem povedať, že v oblasti pôdohospodárstva od roku 2004 do konca roku 2013 prostriedky, ktoré sme mali k dispozícii, Slovenská republika čerpala nad 95 percent, čož je veľmi veľký úspech. To ale už sa nedá povedať o tom, už nie som taký optimista, že to bude platiť aj na roky 2014 – 2020.
Teraz skúsme sa pozrieť na oblasť dopravy. Ako na zvukovom zázname ste mali možnosť počuť, infraštruktúra a doprava plnila tiež veľmi dobre v období 2004 – 2006. Podľa ITMS, teda to je ten systém, ktorý eviduje čerpanie a vyhodnocuje všetky projekty, sú v ňom zaevidované všetky projekty, tak podľa tých istých údajov mám 97,5-percentné čerpanie. Dnes doprava čerpá na úrovni 67,3 percenta. Nechcem sa tu zaoberať kauzami, ktoré tu uviedol kolega Zajac alebo Kollár. Ja si myslím, že hovoria samy osebe.
Teraz dovoľte, aby som sa pozrel bližšie na Regionálny operačný program, ktorý som mal možnosť dozorovať za to krátke obdobie v Radičovej vláde, pretože Agentúra pre regionálny rozvoj je, bola a je na ministerstve pôdohospodárstva po tom, čo v roku 2010 vláda Roberta Fica aj po nástenkovom tendri sa rozhodla ministerstvo ako také zrušiť.
Prvým problémom, s ktorým som sa stretol, bolo, že Regionálny operačný program v dvoch opatreniach, opatrenie Infraštruktúra vzdelávania, to je opatrenie 1.1, a opatrenie Regenerácie sídiel, za prvej Ficovej vlády došlo k nadkontrahácii o 350 mil. eur. Teda na tieto dve opatrenia sľúbila prvá Ficova vláda viac ako 350 mil. eur. Nedá mi spomenúť, že za to krátke obdobie, teda z vôle Božej a rozhodnutia Roberta Fica, bol ministrom aj minister Mikolaj, ktorý v rozpore so všetkými pravidlami obnovil a predĺžil výzvu pre predkladanie žiadostí, takže Brusel voči Slovenskej republike konal, neviem, ako sa to skončilo. Myslím, že tiež sú to korekcie a pán minister Jahnátek sa s tým tiež musel boriť. To sú tie predĺžené výzvy a zaradenie nových projektov, ktoré tam podľa metodiky schválenej Slovenskou republikou nemali čo hľadať.
Keď sa na to pozriem, tak najskôr dovoľte, aby som vyhodnotil Regionálny operačný program, Operačný program Bratislavský kraj a cezhraničnú spoluprácu Slovensko – Česká republika, kde je riadiacim orgánom ministerstvo pôdohospodárstva, a teraz po novom vyhodnotil z hľadiska obdobia 2007 až dnes.
Takže najskôr Regionálny operačný program. Keď som nastúpil v júli 2010, tak malo čerpanie 12,26 percenta. Keď som odchádzal z ministerstva 30. apríla 2010, čerpanie bolo na úrovni 54,2 %, teda ten nárast za tie dva roky je 37,76 percenta. Dnes z vládneho materiálu sa môžem dočítať a z ITMS, že čerpanie v Regionálnom operačnom programe je na úrovni 82,7 %, čo je nárast za tri roky 28,68 percenta. Keď to rozmením na drobné, tak za Radičovej vlády za každý rok sme zabezpečili čerpanie, teda navýšili sme čerpanie ročne o 18,8 %, kým za súčasnej vlády je ročné navýšenie čerpania o 9,56 percenta.
Operačný program Bratislavský kraj, tu by som chcel upriamiť pozornosť aj kolegu Hlinu, lebo veľakrát hovorí a kritizuje pána ministra Počiatka za električky a autobusy v Bratislave. Chcem povedať na jeho obhajobu, že to nie je z kapitoly ministerstva dopravy, ale je to kapitola ministerstva pôdohospodárstva a Operačný program Bratislavský kraj, ktorý v sebe má túto oblasť zahrnutú. Čerpanie bolo na úrovni 7,7 %, v apríli 2012 39,1 %, teda nárast o 31,4 % ročne. Na tie dva roky je to 15,7 percenta. K 30. aprílu tohto roku čerpanie 66,72 %, teda nárast za tri roky 27,6 %, čo je ročne 9,2 percenta.
Cezhraničná spolupráca Slovensko – Česká republika, úroveň čerpania v júli 2010 11,6 %, v apríli 2012 50,6 %, čo je nárast o 38,99 %, ročne je to o 19,5 percenta. A súčasný stav ku koncu aprílu 2015 čerpanie 77,84 %, čo je nárast 27,24 percenta, ročne to je 9,8 percenta.
Dovolím si zopakovať tie ročné porovnania: Kým za rok Radičovej vlády v týchto troch opatreniach bolo čerpanie 18,8 %, 15,7 % a 19,5 %, tak za tri roky čerpania vlády Roberta Fica čerpanie 9,56 %, 9,2 % a 9,8 percenta.
Teda bez akejkoľvek nadsázky môžem povedať, že plnenie a výkon za vlády Roberta Fica je na úrovni ani nie 50 % toho, čo bolo predtým. A toto nie sú porovnania, ako povedal kolega Kollár vo svojom vystúpení, za celok. Ja som to rozbil na konkrétne opatrenia, ktoré, tieto čísla sú verifikovateľné a potvrdzujú aj samotný materiál predložený vládou Slovenskej republiky. Teda určite je namieste, aby som sa pýtal, z tejto skúsenosti platí asi na všetky rezorty, ktoré to majú v pôsobnosti, čo robia tie stovky euroúradníkov za dobre platené peniaze, keď podávajú ani nie 50-percentný výkon ako predtým. Pozerajú cez okno von a berú výplatu. Toto sú holé fakty a čísla. Snažím sa byť maximálne konkrétny, teda aj toto je dôkaz o neschopnosti Fica vládnuť a riešiť veci transparentne a čerpať europrostriedky. Teda keď prídeme o tie dve miliardy, myslím si, že budeme vedieť prečo.
Pred pár dňami sme riešili problematiku Váhostavu. Je to problém tých subdodávateľov, či dostanú zaplatené. V posledných dňoch čím viac chodím medzi občanmi vonku, tým viac počúvam, že obdobný problém je aj so spoločnosťou Eurobuilding, ktorá práve z Regionálneho operačného programu, aj z Regionálneho operačného programu stavala školy a nezaplatila svojim subdodávateľom. Keď som sa nad tým zamyslel a pozrel som sa do materiálov o eurofondoch, čuduj sa svet, čoho sa človek nedočíta ale, keď sa pozrie na takú základnú školu v Matejovciach? Ktože bol manažérom tohto projektu? Star EU. Nie ten Star EU, ktorý minister Richter ako vtedy ešte generálny sekretár SMER-u odporúčal, že by si starostovia mali vybrať? A ktože staval tú školu? Eurobuilding. Keď sa pozriem na Lehotu pod Vtáčnikom, Star EU a Eurobuilding. Keď sa pozrem na materskú školu v meste Topoľčany, Star EU a Eurobuilding.
Nehovorím, že to musí byť pravidlo. On podal 60 tých projektov, ja som ich všetkých 60 neprešiel. Len hovorím tie skutočnosti, ktoré som sa dočítal v materiáloch. A myslím si, že tieto sú verejne prístupné pre každého.
Teraz skúsme sa pozrieť ešte na Regionálny operačný program a prečo Slovenská republika príde v Regionálnom operačnom programe cirka o 300 mil. eur a ako by sme sa mohli tomu vyhnúť. A teraz dovoľte, aby som vám porozprával jeden taký krátky príbeh s tými školami, a pani kolegyňa Laššáková určite sa poteší, pretože ona je z Banskej Bystrice, ja som tam len krajský predseda strany MOST – HÍD.
Prvá Ficova vláda odsúhlasila, že obnoví všetky štyri základné školy v Banskej Bystrici. Podarilo sa z nich opraviť len jednu. Ja, keď som nastúpil, som videl, že je tam tá nadkontrahácia a treba sa s tým vysporiadať, tak ja som navrhol vtedy monitorovaciemu výboru, aby sme urobili realokáciu v maximálnej miere, ktorá sa dala, aby sme prijali všeobecne platné rozhodnutie na monitorovacom výbore a stalo sa to v októbri 2010, je to skontrolovateľné. Keby tu sedela pani kolegyňa Pavlovičová, určite moje slová potvrdí, pretože ona za Prešovský samosprávny kraj tam sedela a bola toho prítomná, sme odsúhlasili, že všetky úspory v rámci Regionálneho operačného programu použijeme na vykrytie nadkontrahácie z prvej Ficovej vlády. Nepristúpili sme k tomu, aby sme to zrušili.
Po nástupe druhej Ficovej vlády ale už ten prístup ústretový smerom k jednotlivým beneficientom, a teraz budem konkrétny, teda aj v Banskej Bystrici, kde boli tri základné školy, ktoré sa dali zachrániť takýmto spôsobom, už minister Jahnátek nebol. A toho 15. mája 2012, teda pred tromi rokmi, v čase, keď končilo verejné obstarávanie na meste Banská Bystrica a dalo sa ešte dotiahnuť do konca a tie tri školy sa dali zachrániť a možnože úspora v ROP-ke sa dala využiť na vykrytie tej nadkontrahácie, s čím som ja osobne nesúhlasil, že bola tam urobená nadkontrahácia, bolo to v rozpore so všetkými pravidlami, ale na druhej strane musím povedať, že možnože toto bol jeden spôsob, ako ušetriť peniaze a nenechať prepadnúť do Bruselu, tak minister Jahnátek napísal list primátorovi Banskej Bystrice, kde ho vyzýva, aby pozastavil realizáciu schváleného projektu. Chcem len podotknúť, že schválený projekt schválila prvá Ficova vláda a druhá Ficova vláda, teda minister Jahnátek, napíše list, kde vyzýva primátora, aby pozastavil realizáciu schváleného projektu. Keby sme, som presvedčený, je to jeho slobodné rozhodnutie.
Som presvedčený, že keby sa k riešeniu tohto problému pristupovalo inakšie, tak dnes v konečnom dôsledku by nehrozilo prepadnutie peňazí v rámci Regionálneho operačného programu a možnože premiér mohol viac lobovať, aby nám dovolili realokovať peniaze z opatrenia, kde nie sú projekty, kde sa nečerpá na opatrenia, kde máme projekty, kde sa to môže postaviť a kde sa to dá zrealizovať. Desiatky škôl sme mohli takto zachrániť. Z tých 350 mil. eur nadkontrahácie sa podarilo ešte do apríla 2012 vyriešiť cirka 170 až 200 mil. eur, ak si dobre pamätám.
Teraz dovoľte, aby som sa vyjadril k samotnému materiálu, ktorý tu je, a kolega minister Vážny nás informoval o tom, že jeden z najväčších problémov rizika nečerpania je samospráva. Dovoľte, aby som vyjadril svoj nesúhlas. Nesúhlasím s tým, že samospráva je zodpovedná za nečerpanie alebo prepadnutie eurofondov. Za to je zodpovedný ten, ktorý projekt naprojektoval, ktoré prioritné ciele určil, metodiku nastavil a pravidlá hry zadal, t. j. prvá Ficova vláda.
Keď sa pozriem na niektoré čísla – a budem konkrétny, aby nedošlo k tomu, že politikárčim –, tak skúsme sa pozrieť, ktoré opatrenia čerpali obce počas tohto obdobia:
Opatrenie 1.1 Vzdelávanie, teda to sú opravy tých škôl. Aké je tam čerpanie dnes? Aj ten ITMS vykazuje čerpanie na sedemročné obdobie úroveň 99 percent.
Opatrenie 4.1 Regenerácie sídiel, to sú tie malé námestia, chodníky a to, čo máme možnosť vidieť skoro v každej dedine. Aké je čerpanie? Cez 90 percent.
Program Leader, tiež je viac-menej napojený na obce. Ak ministerstvo, teda Pôdohospodárska platobná agentúra trošku pohne svojou prácou, dnes je úroveň čerpania 69 %, bez problémov, si myslím, že budú čerpať cez 90 percent. Treba len urýchliť platby a podpísanie tých žiadostí, ktoré tam sú.
Obnova malých obcí; 746 obcí, ak sa dobre pamätám, sa prihlásilo do týchto projektov. Už dnes je realizované a čerpané na úrovni 72 percent.
Tieto opatrenia poukazujú na to, že samospráva vedela a vie čerpať peniaze. To, že nevie čerpať čističky odpadových vôd a kanalizáciu, nie som presvedčený, že je to problém samosprávy. Je to problém nadefinovania samotného systému a vytvorenia priorít. Namiesto toho, aby sme rozbili a pomáhali riešiť malé projekty, sme urobili veľké projekty za nereálne nastaviteľných podmienok. Áno, je treba povedať, že do toho nahráva vo veľkých projektoch aj systém verejného obstarávania. Ale systém verejného obstarávania, prepáčte, musím úprimne povedať, nenastavili starostovia obce, primátori áno, tí, ktorí sedia v tomto parlamente, tí áno, ale tie tisícky vonku nie. To znamená, že povedať, že za nečerpanie zodpovedá samospráva, je prinajmenšom pri dobrej vôli zavádzajúce.
Teraz skúsme sa pozrieť na ďalšie opatrenia, ktoré boli uplatňované alebo majú nízke čerpanie. Skúsim vám povedať pár takých názorných príkladov, aby ste pochopili a možnože aj laická verejnosť vonku pochopila, že prečo je to problém. Keď niekto chcel zarobiť veľké peniaze a robili projekty od stola a projektant neprišiel ani na tvár miesta, že čo má naprojektovať, tak potom sa niet čo čudovať, že na Slovensku by sme mali mať hasičov v životnej veľkosti 120 cm. Bavím sa o projekte renovácie obnovy hasičskej stanice, ktorá sa naprojektovala a musela sa nechať v polovici tak, pretože rozsah zmien, ktoré v projekte by mali byť vykonané, boli viac ako 50 % pôvodných nákladov. To znamená, že bolo treba vykonať nové verejné obstarávanie, znovu naprojektovať a znovu podať tú žiadosť a zrealizovať, a toto je oblasť ministerstva vnútra a hasičského zboru. Žiadna samospráva. Naprojektovali hasičskú stanicu tak, že keď rozobrali strechu, tak prišli majstri, ktorí vysúťažili, a zistili, že tá tyč, každý pozná, kde hasič sa má spustiť dole z tej ubytovacej časti do tej pohotovostnej časti po tej tyči, tak výška medzi podlahou a stropom, tam, kde sa mal chytiť tej tyče, bola 120 cm. Čuduj sa svet, aj toto sa stalo. Áno, keď projektant neprišiel a nepozrel sa na to, aj toto sa mohlo stať.
Samozrejme, je možné kritizovať, že prečo čerpáme málo. Ale keď sa pozrieme na cestovný ruch, ktorý mal riešiť Regionálny operačný program, teda to sú tie informačné miesta, propagácia cestovného ruchu a podobne, musím povedať, že to bolo choré a zle nastavené od samého začiatku, o čom nesvedčí nič viac a nič menej, že Slovenská republika dnes čerpá na úrovni 20,5 percenta. Je to opatrenie 3.2 operačného programu.
Opatrenie 3, posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúry. Čerpá na úrovni 30 percent. Tiež sme zle odhadli, či budeme vedieť čerpať alebo nie.
Operačný program Bratislavský kraj. Keď sa na to pozriem, musím povedať, že nie kolega Počiatek je za to zodpovedný alebo kolega Vážny, ktorý zastával túto funkciu počas prvej Ficovej vlády, ale za to je zodpovedný primátor Ftáčnik, ktorý bol za SMER. Ale rovnako je za to zodpovedný aj kolega župan z Bratislavy. (Rečník ukázal rukou smerom do pléna.) To je ich parketa, ako, prečo nevedeli čerpať, prečo sa to odďaľovalo, prečo sa to nezrealizovalo.
Rovnako by bolo možné pokračovať v nápočte všetkých tých opatrení a korekcií, pretože keď povieme, že prídeme o 2 mld. eur zhruba, odhadom, tak keď sa na to dnes pozrieme, tak musíme k tomu pripočítať aj náklady, ktoré Slovenská republika a daňoví poplatníci museli vyplatiť miesto Európskej únie. Pretože povedzme si, že čo to je korekcia. No Brusel nám povie, že túto faktúru vám nezaplatím. Ale tým, že Brusel nám povie, že túto faktúru nezaplatí, to ešte neznamená, že to nie je záväzok tejto vlády, ktorá to urobila. Ten záväzok táto vláda musí zaplatiť z peňazí daňových poplatníkov. To znamená, že raz sme niečo naplánovali, že zaplatíme to z peňazí Bruselu, neudialo sa a musíme to zaplatiť z peňazí daňových poplatníkov. Aj to by bolo zaujímavé, keby vláda predložila tieto fakty.
Pravidlo ale na veci nič nemení. Pravicové vlády vedeli a vedia čerpať eurofondy a ľavicová vláda Roberta Fica a ľavicové vlády Roberta Fica čerpať nevedia. A to z jediného dôvodu, že im kontrola z Bruselu nevoní. Je treba povedať, že tam tej špekulácie je minimum. Je možné sa vyhovárať na to, že Brusel nám stanovuje extrémne pravidlá. Treba si ale uvedomiť, že Brusel stanoví a Európska komisia stanoví všeobecné pravidlá, ktoré platia vo všetkých členských krajinách, nielen v Slovenskej republike. Ona neprijíma osobitné rozhodnutia pre Slovenskú republiku. Slovenská republika ich prispôsobuje na svoje podmienky. Nastavuje ciele, počet operačných programov, čo chce robiť, ako chce robiť, akou metodikou, čo bude vyžadovať od svojich beneficientov, toto všetko nastavuje Slovenská republika. Ba čo viac, Slovenská republika je zodpovedná aj za vykonanie kontroly.
To je ten problém s tým auditom, ktorý tu pred časom tiež sme mali možnosť riešiť, minister Kažimír to riešil, že nám zastavili všetky operačné programy pre chyby v audite a kontrole vo finančnej správe. To sa nebavím o tom, že jednotlivé operačné programy sú zastavené. Potom, samozrejme, príde Brusel a jeho odborníci a vykoná následnú kontrolu alebo námatkovú kontrolu v jednotlivých operačných programoch, či všeobecné ciele a ciele, ktoré si stanovila Slovenská republika pri schválení programu, teda národného referenčného rámca, či boli a sú dodržané. Keď sa na to pozriem, tak jednoznačne musím konštatovať, že toto sú tie dôvody, prečo Brusel nám pozastavil vyplácanie v toľkých operačných programoch.
Sám keď som nastúpil ako minister v roku 2010, som stál pred problémom v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, že sme museli zrušiť, zobrať im akreditáciu, lebo nespĺňali tie kritériá. Chvalabohu, sa to podarilo napraviť a dnes ten program, sa zdá, že úspešne bude vedieť dobehnúť. Ale nepodarilo sa to v každom operačnom programe. A tie operačné programy sú zablokované a keď tu minister Vážny a podpredseda vlády hovorí o tom, že niektoré operačné programy budú odblokované v septembri, tak si počítajme, že to sú ešte štyri mesiace, ktoré Slovenská republika nemôže predložiť žiadnu žiadosť o platbu a nemôže pokročiť v čerpaní.
Politická zodpovednosť za nedočerpanie eurofondov je na pleciach Roberta Fica. A to si treba tu jasne povedať. Robert Fico si stanovil podmienky, priority a spôsob, ako chce čerpať peniaze 2007 – 2013. K tomu sa už nechcem vracať, že celý rok 2007 sme nečerpali len preto, lebo Robert Fico sa rozhodol, že prácu pravicovej vlády, ktorá dokázala čerpať, vyhodí oknom a z veľkej časti ho prerobí. Nekritizoval som ho, mal na to plné právo. Dnes mi zostane len smutno konštatovať, že takýto prístup zapríčinil, že Slovenská republika príde o 2 mld. eur. Plus kauza emisie, teda kauza nástenkový tender, kauza sociálne podniky, Columbex a mohol by som opätovne všetky menovať, ktoré ma len tak v krátkosti napadli.
Čísla sú neúprosné: 2004 – 2006 čerpanie na úrovni 96,32 % a 2007 – 2013, po ôsmich rokoch a štyroch mesiacoch, na úrovni 70 % sa za zostávajúcich osem mesiacov asi dočerpať na 96,32 % tejto vláde nepodarí. Teda z lídrov v čerpaní eurofondov sme sa dostali na koniec, na chvost Európskej únie z hľadiska využívania eurofondov. Nezostane nič iné, len sa poďakovať pánovi premiérovi Robertovi Ficovi: Ďakujeme pekne za takýto výkon.

Vážený pán kolega Simon, ďakujem vám pekne za vaše vystúpenie a chcem zvýrazniť to, čo ste hovorili aj vy. Naozaj, samospráva vie čerpať eurofondy. Starostovia, keby mohli, vyčerpajú aj dvakrát toľko eurofondov, ako im dneska vláda poskytne. Vyhovárať sa na starostov, na samosprávu nie je správne. Tá eurofondová mafia, chápadlá tej chobotnice eurofondovej, tie im v tom bránia. Aj tie čističky, kanalizácie, osvetlenie, dávno by už to boli vyčerpali, tieto eurofondy, starostovia, primátori. Ale tá mafia im bráni v tom, že musia robiť niekoľko rokov niekoľko obstarávaní, aby nakoniec vyhral ten správny dodávateľ, ktorý to vie vybaviť, lebo keď vyhrá nejaký iný, musia zrušiť tie obstarávania. Preto to trvá toľko rokov, pán minister.
A spomínali ste vo svojom vystúpení aj firmu Eurobuilding. Podľa medializovaných informácií táto firma z eurofondov vyhrala zákazky zhruba za 200 miliónov. Boli aj za mnou subdodávatelia, ktorí majú nevyplatené stavebné práce, ktoré pre túto firmu robili. Tvrdia, že v objeme 100 mil. majú nevyplatené subdodávky. Kto zaplatil tie práce? Eurofondy alebo tí subdodávatelia? Subdodávatelia, ktorí museli vyplatiť materiál, prácu a nedostali za ňu zaplatené. Oni zaplatili tie eurofondové stavby, o ktorých sa dneska chválime, že vyčerpali sme. Áno, vyčerpali sa peniaze z eurofondov, ale dostal ich nejaký podnikateľ, ktorý to reálne ani nevyplatil. Aj preto KDH tu tri roky presadzovalo zákon o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. Ale SMER-u to nevyhovovalo, lebo tej eurofondovej mafii to nevyhovovalo.

Ďakujem pekne. V zásade to nie je až také podstatné, ale tie trolejbusy pre Bratislavu podpísal Počiatek a museli byť zo SOR, museli byť, ináč by ich nepodpísal. Viete, pán Jahnátek možno niečo o tom vie, rozmetací voz na hnoj, to my, čo sme poľnohospodári, vieme. Na trojboďák zapnete, to bola fabrika, ktorá ich vyrábala v Čechách, rozmetacie vozy na hnoj, teraz vyrába autobusy pre celé Slovensko pre mestskú hromadnú dopravu. By ste neverili proste, jak sa dá zmeniť výrobný program.
Viete, vo svete sú fakt renomovaní výrobcovia, dlhoroční výrobcovia, jazdí to, ide to, vieme o tom. Slovensko nakupuje, mestské hromadné dopravy v Bratislave, v Trenčíne, v Košiciach kupujú od chlapcov z J&T. Kupujú, potom sa to po nociach zvára, normálne v depe, ja som sám bol toho svedkom, mi to ukazovali, po nociach to zvárajú, na druhý deň to vyženú voziť deti. Tie, čo nie sú pozvárané, vozia deti, keď prídu na rad, ich cez noc pozvárajú, vozia deti. Veď o tom sa vie. Polícia o tom vie, všetci o tom vedia, len v tejto krajine s tým nikto nič nerobí. Proste tak sa obmieňa vozový park, tak sa obmieňajú teraz trolejbusy, zistili chlapci s rozmetacími vozmi, že tiež vedia urobiť, čiže už aj trolejbusy dodávajú. Ja už ani neviem, ako je to s tými električkami. No aj vládny špeciál, verím tomu, že vám možno raz dodajú, keď bude poriadna suma na to zozbieraná, tak dodajú aj ten. Preladia výrobnú linku, rozmetač na hnoj dajú nabok a šupnú tam nejakú proste tú, ten motor tryskový na to, aby utiahol to lietadlo. Je to až absurdné. Je to až absurdné naozaj, že k čomu sa dopracovali.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja tak symbolicky, pán poslanec Simon, som sa prihlásil po vás, pretože vy ste istý čas počas vášho ministrovania mali na starosti aj rezort životného prostredia a potom po vás prebral váš kolega József Nagy. Ja som preberal tento rezort ministerstva životného prostredia a tým pádom aj Operačný program Životné prostredie po vás a poviem vám celkom iný príbeh. A budem reagovať aj na vás, pán poslanec Hlina, o tých autobusoch, pretože k tomu máme tiež taký vlastný príbeh.
Príbeh Operačného programu Životné prostredie, keď som ho preberal ja 4. apríla 2012, vyzeral takto: Zastavený operačný program, zastavené platby, nič nefunguje, 71-percentná zazmluvnenosť, 18-percentné čerpanie. To bol stav , ktorý som preberal 4. 4. 2012. Ešte raz, pán kolega Simon, 71-percentná zazmluvnenosť, 18,9-percentné čerpanie, zastavený operačný program v Bruseli, zastavené preplácanie platieb, korekcia 47 mil. eur.
Kde sme sa dostali podnes? Skúsim povedať. Dnes máme 102,95-percentnú zazmluvnenosť. A čerpanie máme na úrovni 60 percent. Urobili sme niekoľko opatrení, aby sme sa dostali do dnešného stavu, máme nastavené aj veci, aby sme dokázali čerpať prostriedky do konca roka tak, aby sme vyčerpali čo najväčší objem peňazí. V prvom rade sme museli odblokovať operačný program. To sa nám podarilo v septembri 2012. Dostali sme korekciu 47,5 mil., to znamená, museli sme zvýšiť kontrolu verejných obstarávaní, pretože korekciu sme dostali kvôli verejným obstarávaniam, ktoré skontrolovalo predchádzajúce vedenie ministerstva životného prostredia, a teda aj vy, pán poslanec Simon, pretože ste boli svojho času aj ministrom životného prostredia. Museli sme zrevidovať kontrolné procesy, ktoré dnes už fungujú tak, že Operačný program Životné prostredie nebol pozastavený od roku 2012. To znamená, keď ste tu aj spomínali niektoré operačné programy, ktoré boli pozastavené, tak Operačný program Životné prostredie dodnes nebol pozastavený. A naďalej prebiehajú všetky procesy, aj preplácanie platieb, od žiadostí, ktoré prídu na ministerstvo a sú skontrolované, tak sa preplácajú riadne a bez akýchkoľvek prieťahov.
Chcem povedať, že prebral som ten operačný program aj tak, že napríklad niektoré prioritné osi, lebo operačný program, pán poslanec Hlina, neviem, či poznáte tú štruktúru, ale má niektoré prioritné osi a napríklad v Operačnom programe Životné prostredie je prioritná os, POVAPSYS sa volá, to je povodňový varovný systém. A na ten bolo alokovaných 20 mil. eur a malo byť, keď som prišiel, mala byť urobená minimálne aspoň výzva. A cez tento program má byť nainštalovaných 345 meracích staníc v rámci Slovenska, ktoré merajú, či príde búrka, kedy príde búrka, aká bude sila, aby sme vedeli varovať mestá, obce a obyvateľov Slovenska, či im hrozí nejaké nebezpečenstvo z hľadiska blížiacej sa búrky a prípadnej povodne alebo nie. Dva radary a ďalšie zariadenia, ktoré s tým súvisia, rozpracovanosť projektu nula k aprílu 2012. Nula! Dnes už funguje, prebiehajú procesy, do septembra tohto roka zvládneme a stihneme.
Ďalšou z prioritných osí bola sanácia environmentálnych záťaží. Alokovaná čiastka 47,5 mil. eur. Realizované k 4. 4. 2012 – nula. Pán poslanec Hlina často chodí, aký tu máme bordel a neviem čo, smetiská, staré environmentálne záťaže, ešte aj Devínsku Ves, Devínsku Novú Ves, tie gudróny už sú preč, pán kolega Hlina. Za dva roky sme to urobili. (Reakcia z pléna.) Za dva roky sme ich odstránili. Keď som prišiel na ministerstvo, nula.
A mali sme aj také rôzne prípady, s ktorými som sa stretol, na stole, napríklad dva dni po voľbách pán predchádzajúci minister podpísal a schválil 5,7 mil. eur na projekt dunajskostredskej spoločnosti Black Cygnus, to bolo v rámci výzvy na odpadové hospodárstvo, táto firma je z Dunajskej Stredy a išla robiť projekt za 5,7 mil. eur v Dunajskej Strede a len 4 mesiace pred tým si rozšírila podnikanie na odpady. Samozrejme, bolo konštatované, že nemá zabezpečené nič, ale projekt bol schválený.
Teraz k tým autobusom. Viete čo, pán Hlina, teraz vám dám do pozornosti taký príklad, lebo vy tu hovoríte, že chlapci z J&T a SMER a neviem čo. No vy ste už v KDH, pokiaľ dobre viem. Tak dobre, nie ste člen, ale tu s nimi fungujete a participujete. Tak mali sme my v Košiciach takého primátora, volal sa pán Knapík, člen KDH. A teraz dávam do pozornosti aj strážcovi transparentnosti pánovi Beblavému, lebo keď sa stretáva, keď sedí verchuška Siete so svojimi sponzormi, tak tu v tomto prípade sa objavil aj pán Baran. Mesto Košice podpísalo zmluvu na externý manažment pri zaobstarávaní autobusov na zníženie emisií prostredníctvom MHD a primátor Knapík podpísal s firmou S. E. G., kde je konateľ pán Baran a pán Soboňa, externý manažment s cenou 67 354 eur. Nakúpil autobusy od J&T v Košiciach a potom po vyhodnotení tendra ešte urobili dodatok ku zmluve o externom manažmente na 4 percentá. A to bola suma vo výške 433-tisíc a oni drzo prišli a chceli si to nechať preplatiť z nášho operačného programu. Tento externý manažment, ktorý išiel tuná pánovi Baranovi, firme S. E. G.
Takže to sú také konkrétne prípady a keď vy nás obviňujete, však vy ste v tej strane, ktorá nakupovala, alebo jej primátor je čelný predstaviteľ, nakupoval tie autobusy napríklad aj pre Košice. Chvalabohu, sú tam. No ale trošku aj do zrkadla.
Čo chcem povedať? V súčasnosti evidujeme 700 mil. eur, ktoré nie sú dočerpané. Je to šialená suma a konštatujem, že to rozdelenie tých nedočerpaných peňazí je: verejný sektor 177 mil. ešte musí dočerpať, to sú mestá a obce. Vodárenské spoločnosti 347 mil. eur, súkromný sektor 52 a organizácie MŽP 140. 718 miliónov.
Pán Zajac tu hovoril pred chvíľou, že my sme v rámci; lebo hovorili ste o vodárenských spoločnostiach, jak sa tam, sú nútení tí predstavitelia tých vodárenských spoločností a miest a obcí do nejakých tendrov, a víťazov, že kým nevyhrá ten, ktorý má, tak dovtedy ich tlačí niekto. No, poviem vám pravdu, mám taký príklad, volá sa že ČOV Sever. To je zabezpečenie odkanalizovania Hornej Nitry, je to veľký projekt za 60 miliónov. Podpísaný bol v roku 2011 asi nie za našej vlády. Čerpanie nula k dnešnému dňu. A budú pravdepodobne fázovať, asi 50 mil. prepadne. Môžem ja za to ako minister? Pán Zajac, tak objektívne sa na to pozrime. Môžem ja za to? Má podpísanú zmluvu, ja mu vychádzam v ústrety, má peniaze na stole, no čerpaj!
Mimochodom, ešte k tým veľkým projektom, lebo ste tu spochybňovali aj vy, pán poslanec Simon, či sú lepšie veľké projekty, malé projekty. No z naplánovaných veľkých projektov, ktoré som ja dostal na stôl od vás, v objeme 233 mil. boli v Bruseli schválené 1 kus za 14 miliónov. Dnes je schválených 8 projektov v objeme 450 mil. eur. Zabezpečíme nimi hlavne odkanalizovanie veľkej časti obcí na Slovensku, pretože sme prijali také predvstupové záväzky, že odkanalizujeme veľkú časť obcí. A máme ešte aj také pravidlo, že do 2 000 obyvateľov nevieme financovať z eurofondov, tie väčšinou financujeme z envirofondu, takže sa musia tie obce spájať a musia sa združovať pod vodárenskými spoločnosťami, aby dosiahli ten ekvivalent tých obyvateľov nad 2 000. Dokonca ste nastavili ešte tak tie výzvy predtým, že ani nad 2 000 nemohli čerpať, lebo výzvy boli napísané nad 10 000. Až my sme prišli a dali sme aj nad 2 000 obyvateľov, lebo výzvy boli nastavené, že až nad 10 000 sa mohli vodárenské spoločnosti uchádzať. To nie je som nastavoval výzvy. Vy ste nastavovali tie výzvy.
A zároveň sme ešte urobili jeden projekt s pánom ministrom Kaliňákom na tie protipovodňové opatrenia, na tie bariéry a techniku hasičskú, aby sme ešte jeden veľký projekt za 63 mil. schválili a aby sme boli pripravení, keď prídu napríklad teraz povodne, už budeme mať 621 takých protipovodňových balíčkov, ktoré sme odovzdávali hasičom, a 129 kusov odovzdávame Slovenskému vodohospodárskemu podniku, aby boli pripravení na to, keď prídu povodne a minimálne mali nejaké čerpadlo kalové, vodné, nejakú techniku, ktorú budú potrebovať, a to sú veľké projekty, ktoré sme my urobili. Vy ste pripravili jeden.
Tak ja neviem, že kto, čo, aké maslo má na hlave, ale minimálne za môj operačný program môžem konštatovať... (Zmĺknutie rečníka, prechod poslanca Kuffu popred rečnícky pult a jeho reakcia na ministra, reakcie z pléna.)
A vidíte napríklad, dobre, že ste prišli, pán Kuffa, to sa celkom teším, lebo napríklad pán Kuffa je z oblasti Kežmarok – Stará Ľubovňa a my tam ideme robiť protipovodňové opatrenie, si predstavte. Pán poslanec Simon, vy ste neurobili nič a už v 2010 bola tá povodeň a mohli ste ich dať do nejakej tejto, do nejakej výzvy a urobiť tam protipovodňové opatrenie, no až teraz urobíme nejaké poldre a urobíme nejaké hrádze a protipovodňové opatrenia. Len neviem, opýtajte sa pána poslanca Kuffu. A súhlasím s vami, niekedy treba až čln, ale ten prvý zásah, ktorý sa robí, tak vám treba aj kalové čerpadlo, aby ste vedeli, a keď ich máte viac, tak dokážete odčerpať viac tej vody.
No, ale čo chcem povedať; potom si to povieme v zákulisí (mávnutie rukou smerom k poslancovi Kuffovi); čo chcem povedať, no, minimálne za svoj operačný program, som ho zdedil v dezolátnom stave. Možno najhoršie spomedzi všetkých operačných programov, urobili sme všetky opatrenia tak, aby sme sfunkčnili procesy, aby sa dalo čerpať, aby sa dalo minimálne dať k dispozícii mestám a obciam prostriedky tak, aby ich vedeli čerpať, a ja verím, že to zvládneme do konca roka.
Ďakujem pekne.