Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán druhý minister, vážené kolegyne, kolegovia a pozdravujem aj... (rečník ukázal smerom na balkón) ... našich. (Potlesk.)
Všetci sme tu svoji, ale pýtajú sa ma kolegovia, či sú to moji. Nie, to sú naši. Všetci sme tu svoji, všetci sme občania tejto krajiny a tak by to malo byť. Lebo to delenie naši, vaši nerobí dobre. Ale pozdravujem našich teda z Oravy a môjho rodného kraja. To je taká náhoda, ale milá.
Prosím vás pekne, k týmto eurofondom, keď už, čo nebolo povedané. Neviem, či to zvládnem, ale skúsim, lebo veľa už bolo povedané. Keď pán minister Kažimír tu bol, myslím, že minulý rok to bolo, tam ste upravovali ten riadiaci orgán, tak ja som vtedy dal aj dokonca pozmeňovací návrh, že by bolo dobré, aby sme k tým tabuľkám pripisovali aj taký text, že tie fondy sú tvorené, eurofondy sú tvorené z peňazí alebo respektíve z príspevkov členských štátov a častokrát, už tú presnú formuláciu si nepamätám, častokrát tie príspevky sú tak vysoké pomaly ako celá hodnota toho projektu, a že teda je potrebné zohľadňovať to, aby tie výdavky boli hospodárne, efektívne a tak. Lebo ja mám niekedy pocit, že naši ľudia, aj sa to tak podsúva, že to sú iné peniaze, to nie sú naše peniaze, to pomaly nie sú peniaze zo štátneho rozpočtu, to sú ako keby iné peniaze, ktoré, úlohou je ich minúť, síce častokrát je to hlúposť, ale nevadí, lebo však to sú iné peniaze, to nie sú naše peniaze.
Dovoľte mi trošku nabúrať tento mýtus, hej, nabúrať, lebo je to fakt na úrovni mýtusu, že je to tak. A skúsim to na tomto druhom programovacom období. Myslím, že to prvé programové obdobie vyšlo to také skrátené jedna k jednej. To znamená, plus-mínus koľko sme poslali, toľko sme dostali. Toto druhé programové obdobie, teda nemyslím si to len ja, ale to aj renomovaná, myslím INES to publikoval, niekde to mám poznačené. Oni porovnávali 2004 až 2010 a im to v zásade, lebo oni to počítali presne na rozdiel odo mňa, ja to menej presne počítam. Ale napríklad oni obdobie 2004 až 2010 počítali a vyšlo im, že ak sme dostali euro, tak 90 centov sme poslali.
Čiže čo tým chcem povedať? Že nie je to až, nie sú to až také cudzie peniaze alebo nie sú to až také peniaze, s ktorými nič nemáme. A keď si vyberiem toto druhé programovacie obdobie, o ktorom teraz rozprávame, tak prísne vzaté, malo to vyjsť tak, že sme mali byť v pluse, hej? Keby všetko dobre dopadlo, mali by sme byť niečo v pluse. Ako však býva dobrým zvykom, veci sa zvyknú pokaziť, niekedy z objektívnych, niekedy z neobjektívnych príčin, plus ešte sme na Slovensku, takže k tomu ešte musíme dať, ešte teda o niečo to znížiť, hej? Čiže to, ten ideálny stav nenastane a to už viete aj vy, to vie už aj celá vláda, že ten ideálny stav nenastane.
Otázka stojí, že kde skončíme. Tu sa tie údaje rôznia alebo aj to, čo odznelo v rozprave, od 2 mld. do 3 mld., že nedočerpáme, nestihneme. Ja tiež neveštím, čiže neviem, že ako, ale asi sa zhodneme v tom, že nevyčerpáme, hej, nevyčerpáme všetko. A tam to bolo, niekto to, myslím, počítal, že keby sme všetko vyčerpali, tak sme v pluse jedna tri. To znamená, ak sme euro poslali, tak 1,30 sme dostali. Lebo a to, pán Vážny, treba aj ľuďom korektne povedať, že my okrem toho, že posielame peniaze do Bruselu, tak napríklad my už nevyberáme clo, hej? Lebo však sme v colnej únii. A keď vyberáme clo z tretích krajín, to znamená krajiny, ktoré nie sú v colnej únii európskej, tak 75 % z toho posielame do Európskej únie, iba 25 % si nechávame. Čiže to je nepriamy výpadok. To znamená, vy nemôžte iba počítať, že to čo sme poslali, tie, je rôzne, tam to má nejakú štruktúru, že tak, tak, tak, ale aj to, čo sme nevybrali, keby sme vyberali, hej? To znamená, lebo každé clo, každá, veď na tom sa tvorili civilizácie krajiny, že vyberali clo a chránili si vnútorný trh. Nám sa, žiaľ, stalo aj to, že tým, že nevyberáme clo, tak začneme dovážať rožky. To by jeden nikdy nepovedal, to by nikto nepovedal, to už údajne že vraj aj funguje, že 10 percent. Predstavte si, ľudia z Oravy, že z Poľska budú voziť rožky. Však to už je nonsens! A to naozaj tu hrozí, že jednak je to tým, že je to tak otvorené, ale aj tým, že sme tak neschopní, alebo tým, že tá prvovýroba, druhovýroba, proste tak je to nastavené, že naozaj pre niekoho vyjde to jednoduchšie a možno aj lacnejšie doviesť rožky. A my tu fakt dopadneme jak skanzen.
U nás na salaši máme takú malú piecku, tam to pečieme pred ľuďmi a neviem čo, človek si pripadá jak v skanzene a áno, to možno len zostanú fakt už len také nejaké výrobne, že budú chodiť autobusy a pozerať, že jak sa dakedy piekol chlieb. Ale rožky budeme jesť z Poľska.
Čiže to chcem tým povedať, že ľudia aby si uvedomili, že v zásade to nie sú iné peniaze, to nie sú peniaze z Bruselu, ktoré treba minúť na hlúposti. To sú v zásade naše peniaze, len idú cez Brusel. Niekto by povedal cez Košice. Viete, takto. Áno, niekedy je to naozaj že, tak akože prečo vlastne. Ale tak sme sa zaviazali, treba dodržať. Keď sme sa k niečomu zaviazali, treba dodržiavať. Ale v tom absolútnom vyjadrení sú to peniaze ako keby naše. To znamená, a potom ľudia by si mali zodpovedať, či sú ochotní platiť v Dojči nerezový záchod. Viete, tiež to tu už niekto naznačoval. V Dojči je nerezový záchod za 65-tisíc. V zime ho ani neotvárajú, lebo nemajú na to, aby v ňom kúrili.
Existuje údajne nejaká obec, čo má 50 obyvateľov a majú kruhový objazd. Viete, to je tiež absurdita. Niekde Rómov v unimobunke, proste potrebovali rýchlo zadeklarovať, že robia nejaký projekt, tak ich v unimobunke učili ťukať do počítača. Hej, oni ani nevedeli, len ťukali, lebo bolo potrebné nejaký čas ťukať, bolo treba to odfotiť, natočiť, poslať nejaké video a proste ťukali do počítača.
Naozaj, to sú, človek sa nad tým usmeje, ale je to tragikomické, že na toto idú v zásade peniaze, ktoré treba niekde inde, niekde na školách, možno aj na Orave sú školy, do ktorých ešte, s prepáčením, cikal Husák, alebo ja neviem ešte kto, Colotka. Viete, že proste naozaj, že staré, že nerekonštruované, zanedbané, neviem čo. A tu majú v Dojči nerezový záchod. Ja im ho nezávidím, hej? Ale to dokumentuje tú absurditu, že proste tým, že je, ten systém je v zásade zvrátený, tak umožňuje takéto excesy. A tieto excesy by nás mali zobudiť a povedať, že takto to asi ďalej nepôjde.
To, že sa eurofondy stali predmetom nájazdu lúpežníckych rytierov, tiež vieme. Tu sú ľudia, ktorí sa živia tým, že vedia, ako sa k nim dostať, že vedia, ako poukladať papiere na kopu, že na konci niekde tie peniaze prídu. To je normálne jedno odvetvie národného hospodárstva, to by nikto nepovedal, že odvetvím národného hospodárstva sa stane spôsob vybavovania eurofondov na hocijakú hlúposť. Ale formálne to sedí. Len už vás zastavila aj Európska únia, že naozaj, že Európska komisia už aj vás zastavila.
A to chcem zadokumentovať, že vlastne to aj svedčí, presne to vystihuje to, že čo sme za krajinu, že ak nám pozastavila programy a je ich tu, ja ich viem, teda tu ich čítam. Presne to svedčí o tom, čo sme, že konkurencieschopnosť a hospodársky rast, výskum a vývoj, informatizácia spoločnosti, vzdelávanie a ROP-ka. ROP-ku preto, lebo je veľká, hej? Ale tie prvé štyri preto, lebo tam ste už ani nevedeli, ako klamať, lebo tu nikomu v zásade nezáleží na vzdelávaní, lebo máme k tomu taký zvláštny prístup. Veda a výskum a konkurencieschopnosť? Viete, to ani podľa mňa niektorí ani neviete, čo to je, lebo vás to absolútne, ani to nepoznáte ako, čo to je za výraz, že čo to v sebe obsahuje. Lebo konkurencieschopnosť v zmysle chápania niektorých ľudí, žiaľ, musím to povedať, v dnešnej vláde je, poznáš alebo nepoznáš. To neni konkurencieschopnosť typu mám dobrý výrobok, viem ho načas dodať, kvalitne ho viem dodať, som najlepší. Vôbec nie. Konkurencieschopnosť v myslení tuná našich súdruhov je, proste poznáš alebo nepoznáš.
Viete, čiže je úplne jasné, že vám tieto štyri programy vyhodili. Lebo tam ste napchali Rómov ťukajúcich v unimobunke. A to už sa, aj oni už sa nevedeli na to pozerať. Čiže úplne symbolické, že vám tieto štyri problémy vyhodili. To je úplne, to sedí, to sa nečudujem, že je to tak. Viete, čiže už tá Európska komisia sama osebe sa nevedela, nevládala na to pozerať, tak im to zastavila.
A na to tiež chcem upozorniť, že nieže my sa dostaneme, že tie eurofondy, že jak to teda tie cudzie peniaze my tu minieme. Nie, my vlastne v zásade naše peniaze minieme na hlúposti a ešte to ani v určitom momente nemusí vyjsť tak, že to bude jedna k jednej. Viete, že tu naozaj už teraz, ak máte korekcie 300 mil. euro, tu sa spomínali tie riziká, že keď vám to nepreplatia, bude to treba vrátiť. My sa dostaneme ešte do situácie, kde zistíme, že to je ešte ďaleko a rádovo horšie, ako sme si mysleli.
A potom naozaj stojí otázka aj pre ľudí našej krajiny, či sú ochotní platiť proste hlúposti. Či sú ochotní platiť všetkým chlapcom. Všetci chlapci od J&T majú, Kempinski dostali peniaze, henten dostal peniaze, aj Široký, predpokladám, že na ten jeho hotel v Tatrách. Vám garantujem, že keby sme si zozbierali, že ktorí chlapci majú v Tatrách hotely, tak všetci z nich nejaký ten eurofond na to dostali, hej? A otázka stojí, že či to chcete, či to chcete, či si vy myslíte, či si ľudia tejto krajiny myslia, že je to správne. Lebo keby naozaj tie peniaze išli z rozpočtu a že niekto by sledoval tie kapitoly rozpočtu, tak by ten prah senzibility na to, že kam, načo sa to míňa bol vyšší. A povedali, no dobre, ale na toto my nedáme. Čiže to maskovanie cez eurofondy v zásade umožňuje týmto ľuďom vám znižovať prah citlivosti a akceptovať, že keď teda sú to akože iné peniaze, že nevadí, že sú to na hlúposti, lebo však to sú zadarmo. Nič také ako zadarmo neexistuje, nič! A zadarmo je najdrahšie a zadarmo je najdrahšie. Tak k tomu sme sa my dopracovali. Čiže naše peniaze, vaše peniaze sa míňajú, proste idú cez Brusel a takýmto spôsobom sa míňajú a už sa na to v zásade nevie pozerať ani Európska únia, to je to, hej, že vám to zastavila, že vám 300 mil. cvakla načisto.
Niektoré veci už schovávate, lebo viete, viete, že vám to nepreplatí, to je ten prípad už notoricky známy, Zlatovce. Ja som nevedel, že taká dedina existuje. Ale už teraz vieme, že to je váš prípad na nástenku, že to asi bude v nástenke SMER-u, že to bol ten náš vzorový pilotný projekt, rekonštrukcia Zlatoviec, že keď vám na to prišli, že ste vybrali o 40 mil. eur drahšiu ponuku. 40 miliónov eur, vážení, to je 1,2 miliardy. To sú strašné peniaze! Tuná milión eur nie je peniaz, milión euro, to je 5 korún teraz. Viete, tuná ľudia, aj tí, čo tu boli, aj tí, čo tu teraz ešte niektorí z nich sú, pre nich už počítajú iba v miliardách v starých korunách, vtedy ich to začne zaujímať. Oni proste vybrali ponuku druhú v poradí, bola o 1,2 mld. drahšia, lebo to bolo TSS Grade, potom zistili, že z toho môže byť problém, tak to stiahli, lebo Európska únia by, Komisia by im to mala kontrolovať, a zaplatíte to vy. Ja, vy, všetci dokopy to proste z týchto odvodov do rozpočtu v nejakom výhľade, nejaký splátkový kalendár tak asi aspoň dostaneme, dúfam. Dúfam, však štát nemôže dostať exekútora. Ale nečudoval by som sa, že keby TSS Grade ešte poslal, neviem, ešte nejakých vymáhačov, že aby to išlo rýchlejšie, tie peniaze, lebo oni ich budú chcieť. Ten TSS Grade, ktorý tiež reštrukturalizoval potichučky jak pena. Tí, ktorí ste, viete možno.
Tam koľko chlapov v Námestove ráno stojí o tretej na autobus? Koľko stojí chlapov ráno aj v Námestove, aj v Kubíne? Stoja ráno o tretej na autobus, idú do Bratislavy, idú do sveta za robotou a tu boli ľudia, ktorí sa nerozpakovali povedať týmto ľuďom, že im nezaplatia, že ideme do reštrukturalizácie. Že zákonom oni sa dozvedia, že oni sa, chlapi v dobrej viere robili a potom niekto povedal, však to je podľa zákona. Oni, chudáci, museli pozrieť, či je to pravda.
Je to pravda. V tejto krajine naozaj existuje zákon, ktorý to umožní. A oni to vedia, oni to zneužili. Ticho ako pena zreštrukturalizoval TSS Grade, tichúčko ako pena Doprastav, malo to byť až po Váhostav, len tam sa to, tam sa to vymklo trošku z rúk. A vidíte, aj tak našli riešenie, že proste druhých, ich dlhy, dlhy Váhostavu zaplatí vlastne štátny rozpočet.
Čiže ten TSS Grade, ten TSS Grade, ktorý zreštrukturalizoval, ktorý nezaplatil, tak ten má, zákazku vyhral o 1,2 mld. vyššiu, nejakú rekonštrukciu vlaku. Európskej únii to radšej ani neukážete, hej, lebo to viete, že tam to neobhájite, tak ste to stiahli vôbec z toho preplácania a zaplatíme to všetci.
Je toho veľa, čo by sa dalo povedať. Ja už pre túto chvíľu skončím. Mňa to mrzí, že koľko ešte alebo čo ešte ľudia tejto krajiny potrebujú na to, aby si povedali, že takto to už ďalej nepôjde. Že naozaj, ja mám niekedy taký zlý pocit z toho, že to porobníctvo je v nás. Možno to súvisí aj trošku s históriou, že ten ohnutý chrbát, to proste útrpné znášanie toho údelu, lebo však my tak si tu trošku v kobke.
Nie je to, vážení, tak! Naozaj rozhodujú o vašej krajine o našej krajine, zadlžujú naše deti, vaše deti, vaše vnúčatá. Viete, tu sú ľudia, tu teraz sedeli pred chvíľou ľudia, ktorí za hodinu budú sedieť v šere jeho kancelárie a podpíše zmluvu, ktorá zaťaží na 10, 20, 30 rokov ľudí v tejto krajine všetkých, aj moje deti, vaše deti. Teraz budú podpisovať obchvat Bratislavy. Miliarda sem, miliarda tam. Miliarda nie je peniaz. V tejto krajine miliarda eur už nie je peniaz. Teraz sadnú, podpíšu a zaviažu. A to sa čudujem, že dokedy ten prah citlivosti u tých ľudí našich bude, že to teda akceptujeme ako údel, že to tak má byť. Vôbec to tak nemá byť! Vôbec nie sme proste odsúdení, nemáme nejaké Kainove znamenie na sebe, že to musíme strpieť, že sme sa s niečím zhrešili a teraz musíme trpieť za hriechy našich predkov. Vôbec to nie je tak! Je to o tom, že povieme jasne a rázne, že takto to už ďalej nepôjde. Že už sa odmietate toho zúčastňovať, že už to odmietate posväcovať, že už sa odmietate na tom podieľať. A vtedy ich to trošku zobudí. Minulý rok bol toho svedkom.
Keď to nepríde, oni sa nebudú rozpakovať v tom pokračovať, lebo tá myšlienka, ktorú si niektorí ľudia myslia, že sa najedia, budú mať dosť, vôbec nesedí. A my, čo chováme dobytok, vieme, že keď sa dobytok prežere, alebo ináč to poviem, roztiahne si bachor, čiže pýta viac. Proste je to tak. To nie je, že nažere sa a už dá pokoj. Nie, tým že veľa žere, sa prežere a chce viac, viac, viac a stále viac. A z čoho? Z čoho?
Viete, že to je to, že už ste sa niekto pýtal, že z čoho? Už neni v rozpočte nič dokopy, už nie je z čoho. Už eurofondy vidíte, čo stihli, stihli, čo nestihli, im už Európska komisia nedá. Jediné, čo zostáva, je iba vo vašich vreckách, a to je presne Váhostav. Nie je príbeh stavebnej firmy, ktorá nezaplatila. Je to príbeh systému, operability, že ako vstupujeme do toho systému a zistíme, že kde ešte sú peniaze. Áno, peniaze sú, zopár drobných ešte medzi ľuďmi a oni si nájdu zákonné možnosti, ako sa ku nim dostať. To znamená, nezaplatiť faktúru, poslať na vás úžerníkov, exekútorov, ako sa dostať k tým vašim peniazom. To je ten posledný zdroj, ktorý ešte nevyschol. Tie prvé dva sú už na tom veľmi zle.
A oni to urobia. Oni to urobia, lebo budú vedieť, že v tejto krajine im za to nič nehrozí. Že v tejto krajine sú ľudia tak odovzdaní proste tomu svojmu osudu, že len po štvrtom pive možno nejaký Jano povie: To sa mi nepáči. Viete, ale to naozaj takto nefunguje. Tu treba urobiť niečo iné, lebo oni neprestanú. Oni neskončia, lebo im to zachutilo, lebo sa na to ľahko zvyká.
Ďakujem veľmi pekne.
