51. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že o minútu končí rokovací deň, a vzhľadom na to, že o minútu začína kultúrny výbor, si dovoľujem vás požiadať o prerušenie rozpravy, tak aby sme ju dokončili zajtra, keďže môj príspevok má o niečo viac ako, teda významne viac ako minútu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pôvodne som chcel v záverečnom slove zhrnúť obsah navrhovaného zákona a ešte raz požiadať o podporu, ale včera večer cestou domov, keď sme tu o siedmej skončili, som sa zastavil na pumpe a kúpil som si týždenník Plus 7 dní a prečítanie tohto týždenníka ma trochu posunulo k tomu, o čom chcem hovoriť. Lebo tento týždenník vo svojom najnovšom vydaní poskytuje asi najlapidárnejší dôkaz toho, prečo potrebujeme tento zákon a najmä zmenu v majetkových priznaniach.
Ak má človek niekde schované milióny, možno aj viac než milióny, z pochybných zdrojov, tak je, samozrejme, možné, že kým je politicky činný, tak ich nebude využívať, odloží si ich na dobrý dôchodok. Ale ľudská povaha a podstata také veľmi nie sú a málokto vydrží dlho. Aj preto jedným zo zmyslov alebo jeden z hlavných zmyslov tohto ústavného zákona je, cez kontrolu majetku odhaliť tých verejných činiteľov, ktorí majú majetok neprimeraný k svojim oficiálnym príjmom, resp. skontrolovať to, odkiaľ sú tie ich oficiálne príjmy a či nie sú len legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
V súčasnej vláde sú viacerí členovia, ktorí žijú životným štýlom, ktorý je ďaleko, ďaleko za hranicami toho, čo si člen vlády môže dovoliť zo svojho platu. Na to, aby to verejne nejakým spôsobom vysvetlili, volia dve stratégie. Jednu volí predseda vlády Robert Fico, ktorý užíva životný štýl, ktorý je na úrovni multimilionára, eurového, a oficiálne ho zdôvodňuje kombináciou prenájmov a toho, že mu veci kupuje strana. Je to o niečo lepšie pripravená a presvedčivejšia ako burzové obchody pani Mečiarovej, ale nie o tom chcem dneska hovoriť.
Potom sú dvaja členovia vlády pán Počiatek a pán Kaliňák, ktorí sú na čele veľmi dôležitých a veľmi lukratívnych rezortov a zároveň žijú životným štýlom, ktorý je ďaleko, ďaleko za hranicou toho, čo si z platu členov vlády môžu dovoliť. Títo členovia vlády tento svoj životný štýl vysvetľujú tým, že ešte spred svojho politického pôsobenia majú jednak nejaké peniaze naakumulované, ale hlavne majú majetkové podiely v spoločnostiach, ktoré podnikajú a ktoré im prinášajú zisky, z ktorých môžu takýto veľmi lukratívny životný štýl zdôvodniť.
Preto aj títo páni uvádzajú vo svojich majetkových priznaniach pomerne vysoké iné príjmy. Aby som povedal konkrétne, pán minister Počiatek hovorí, že zarobil za rok 2013, to je posledný rok, za ktorý je zverejnené majetkové priznanie, 34-tisíc euro z verejnej funkcie a 267-tisíc euro z inej funkcie alebo z iných príjmov. Takisto pán minister Kaliňák uvádza, že zarobil 40 188 euro z výkonu verejnej funkcie a 274-tisíc euro z iných. To znamená, že ich argument je, že, áno, žijeme život vysoko nad pomery štandardného člena vlády, ale je to preto, že máme iné príjmy, tie príjmy sú legálne, my ich tu dokonca aj uvádzame, a preto nás nemôžte obviňovať z toho, že je nejaký rozdiel medzi naším životným štýlom a našimi oficiálne deklarovanými príjmami.
A tu prichádzame absolútne k deravosti súčasného zákona. Lebo ak člen vlády zarába aj oficiálne, alebo teda uvádza príjem, ktorý je päťnásobne vyšší, šesťnásobne, sedemnásobne vyšší, ako sú jeho oficiálne príjmy politika, tak je úplne legitímne zisťovať a verejne kontrolovať, odkiaľ tieto príjmy sú a či náhodou nepochádzajú z podnikania, ktoré súvisí nejakým spôsobom s využívaním verejnej moci. Či napríklad nepochádza z firiem, ktoré získali verejné zákazky. Čo, samozrejme, opäť by samo osebe ešte nemuselo byť na odsúdeniahodné, ale potom by si to už vyžadovalo veľmi, veľmi úzku pozornosť tomu, či tam nejaký problém nevzniká.
Spomeňme si, že pán minister Pavlis musel nedávno prijať politickú zodpovednosť za to, že zadal tender na upratovanie ani nie svojej firme, ale svojmu švagrovi. Takže zjavne toto je téma veľmi citlivá.
Preto by bolo veľkým predmetom verejného záujmu môcť kontrolovať, z akých zdrojov majú pán Počiatek a pán Kaliňák tieto svoje príjmy. Týždenník Plus 7 dní, a preto som ho tu spomenul, sa o to v minulom čísle pokúsil. Zistil, že v Obchodnom registri sa pod menom týchto dvoch pánov ministrov nachádza len jedna firma Forest, ktorá je dlhodobo buď v strate, alebo v nízkom zisku, takže z nej takéto typy príjmov len veľmi ťažko môžu pochádzať. Zároveň ministri odmietli uviesť, z čoho tie ich príjmy pochádzajú, z akých firiem a čím sa tie firmy zaoberajú a aké v nich majú podiely.
V majetkovom priznaní pána ministra Kaliňáka je napísané, že vlastní obchodné podiely a akcie. To je tá analytická hĺbka, do ktorej sa môžme dostať vďaka majetkovým priznaniam a ústavnému zákonu. Pán minister Počiatek uvádza vlastnícke podiely v spoločnostiach.
Inými slovami, títo ministri využívajú súčasný absolútne deravý a nepodstatný ústavný zákon na to, aby na jednej strane vysvetlili svoj životný štýl, ktorý nezodpovedá ich verejným príjmom, osobitnými príjmami z podnikania, ale potom odmietli čokoľvek, a mohli odmietnuť, čokoľvek povedať o tom, z čoho tie príjmy pochádzajú, a nemuseli nič z toho priznať.
Ja sa priznám, že keď som to čítal, včera večer som si pozeral aj to monitoringu spätne, do Googlu, a videl som, že niektoré médiá sa na to, myslím, špeciálne pána ministra Počiatka pýtali už dávnejšie a pán minister vždy odmietol odpovedať s argumentom, že to nie je, že nemusí ísť nad rámec zákona.
Ak máme teda dneska na Slovensku situáciu, že dvaja členovia vlády, teda najvyššie ústavné funkcie, ktorí zároveň rozhodujú o jedných z najväčších rozpočtov, rozpočty ministerstva dopravy a rozpočty ministerstva vnútra sú najväčšie tak v zásade spolu so školstvom a sociálnymi vecami v tejto krajine, navyše sú to rozpočty, v ktorých je najviac ekonomicky a až korupčne zaujímavých peňazí. Lebo v školstve drvivá väčšina peňazí ide na platy učiteľov, v doprave väčšina peňazí ide na výstavbu infraštruktúry, na verejné obstarávanie, vo vnútre ide veľa peňazí napríklad na platy policajtov, ale stále sú tam obrovské kapitálové výdavky.
Dvaja ministri, ktorí toto majú dlhodobo pod kontrolou, nám môžu už, v tejto chvíli štvrtý rok, odmietať vysvetliť, odkiaľ sa berú tieto ich príjmy, a odvolávať sa na to, že zákon im to neprikazuje. Ak túto situáciu budeme tolerovať, ak budeme tým pádom hovoriť, že takto je to v poriadku, tak potom celý ústavný zákon by sme mali radšej zrušiť, lebo aspoň by neposkytoval smiešne alibi ľudom, ktorí ho len využívajú na to, aby maskovali to, že nechcú vysvetliť, na čom svoje peniaze zarábajú.
A práve preto potrebujeme prijať túto novelu, ktorú sme predložili zjednotene za celú opozíciu a s ktorou, ako si dovolím na záver zopakovať, súhlasila pôvodne aj strana SMER - sociálna demokracia. A ja som sa tu včera pýtal, keďže pán predseda Paška ešte vtedy v roku 2013 s tým súhlasil najprv a potom zmenil názor, keďže pán Brixi s nami v pracovnej skupine bol a podpísal túto dohodu a potom zrazu SMER zmenil názor. Ja som sa aj včera pýtal, že kde je v SMER-e problém, či je v poslaneckom klube, či tam sú ľudia, pre ktorých by bol ten zákon nepríjemný, alebo či je to, naopak, v exekutíve, v štátnych podnikoch. A po prečítaní včerajšieho čísla Plus 7 dní viem, že možno tí ľudia sú priamo vo vláde, lebo ak by tento zákon prešiel, tak by to už nebolo možné. Pán minister Počiatek by musel veľmi jasne vysvetliť, v ktorých firmách vlastní aké podiely, a potom vďaka Obchodnému registru, registru verejného obstarávania, Finstatu a všetkým ostatným nástrojom, ktoré dnes máme, by sme veľmi ľahko vedeli zistiť, či cez tie firmy tečú verejné peniaze, prípadne či ich nejakým iným spôsobom títo páni ministri ovplyvňujú, to, na čom zarábajú.
A preto chcem povedať, že ak strana SMER nepodporí tento návrh, tak z môjho pohľadu je jasné, že je to preto, že ľudia ako pán Kaliňák a pán Počiatek za žiadnu cenu nemôžu pripustiť zákony s takýmto obsahom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Tento návrh zákona, ktorý predkladám s kolegom Fedorom, ide v niečom veľmi podobným, ale v niečom úplne opačným smerom ako ten predchádzajúci návrh. Netýka sa však, a to chcem zdôrazniť, vysoko postavených verejných funkcionárov, o ktorých sa väčšinou rozpráva pri majetkových priznaniach a kontrole majetku. Tých sa týka už spomínaný ústavný zákon, o ktorom sme rokovali včera a ktorý, som práve k nemu záverečne vystúpil.
Radových štátnych a verejných zamestnancov sa týkajú rôzne iné zákony a ako sme zistili pri ich analýze, dnes viac ako 130-tisíc verejných zamestnancov musí každoročne podávať majetkové priznanie. Tento systém má dva zásadné problémy.
Prvý problém je, že je nezmyselne široký. Dnes musí majetkové priznanie podať každý hasič. Dnes musí majetkové priznanie podávať každý štátny zamestnanec. Dnes musí majetkové priznaniaepodávať každý vedúci zamestnanec vo verejnej službe, aj keby išlo rovno o zástupkyňu nejakej malej škôlky.
Niet divu zároveň, že ak máme 135-tisíc majetkových priznaní každoročne, že zároveň schopnosť ich využiť a skontrolovať na to, na čo sú určené, je takmer nulová. Pomáhajú tomu dve veci, jedna je tá, samotný počet, ktorý som spomínal, a druhá je to, že tak ako sú zákony extenzívne a ambiciózne v tom, kto všetko má to robiť, tak sú neambiciózne a nepresné v tom, čo sa má hlásiť a kto to má skontrolovať.
Každý zákon je trochu iný a nechcem tu zdržovať nejakou detailnou komparáciou, ale vo väčšine prípadov zákon buď ani neurčuje presnú štruktúru toho, čo sa má priznávať, alebo to ponecháva veľmi všeobecne. To znamená, že úroveň majetkových priznaní je ešte, ešte oveľa vágnejšia ako už spomínané kritizované vágne priznania verejných funkcionárov, nazveme zjednodušene, aj papalášov. Inými slovami, máme tu určitý rituál, môžme ho nazvať pokojne aj buzeračný rituál, pre 135-tisíc verejných zamestnancov, keď každý hasič a každý štátny zamestnanec musí každý rok toto vyplniť bez ohľadu na to, či jeho miesto má akýkoľvek potenciál nelegálneho obohatenia, alebo nejakého iného problému, a zároveň to robíme spôsobom, ktorý neumožňuje odhaliť tých, ktorí naozaj svoju verejnú funkciu na tejto nižšej úrovni zneužívajú.
My sme dokonca robili analýzu rozsudkov súdov z verejnej databázy a robili sme, samozrejme, aj Google vyhľadávanie a neboli sme schopní nájsť jediný prípad, kde by majetkové priznanie takéhoto radového verejného zamestnanca viedlo k odhaleniu niečoho. Žiadny. Pričom tieto zákony platia zruba 12 až 15 rokov. Takže nejde o to, že by boli v účinnosti krátko. To znamená, že za ten čas podali verejní zamestnanci určite viac ako milión týchto majetkových priznaní a z toho milióna papierov žiaden neviedol k nejakej akcii. Je to podľa mňa klasický príklad toho, čo na Slovensku nefunguje, a to je, že my ľahko zavádzame povinnosti, ale ťažko ich zavádzame dobre a už takmer vôbec ich nevynucujeme.
Preto sme s kolegom Fedorom za Sieť pripravili návrh, ktorý má naozaj smerovať k jednoduchšiemu funkčnému štátu aj pre verejných zamestnancov. Ten návrh má dve časti.
Prvá časť je zásadné zníženie počtu ľudí, ktorí majú predkladať majetkové priznanie na úrovni radových verejných zamestnancov. Navrhujeme ich limitovať, samozrejme, navrhujem ponechať citlivé skupiny, ako sú sudcovia, policajti, colníci, čo sú koniec koncom ozbrojené zbory, ktoré, kde aj ich moc a, by som povedal, aj možná prípadná korupčná alebo iná motivácia je asi častejšia ako u bežných verejných zamestnancov. Takže tieto skupiny navrhujeme ponechať. Navrhujeme vyňať radových profesionálnych vojakov, pretože si nemyslíme, že radový profesionálny vojak má nejaké veľké príležitosti tohto typu, pre ktoré by stálo za to takto buzerovať. Navrhujeme vynechať hasičov radových. A navrhujeme vynechať aj radových ostatných štátnych zamestnancov, tých, čo robia napríklad na úrade práce a podobne.
Navrhujeme však zároveň, aby vedúci organizácie mohol aj v týchto prípadoch určiť, že konkrétne miesto bude naďalej podliehať tejto povinnosti, aby aj ak nejaký radový štátny zamestnanec má citlivú pozíciu, aby ho bolo možné ďalej strážiť.
Vďaka tomuto vieme znížiť počet majetkových priznaní ročne podávaných verejnými zamestnancami z tých 135-tisíc ročne zhruba na 40- až 45-tisíc ročne. Dôjde teda k zníženiu byrokracie o 70 %.
Zároveň si však myslíme, že bez zmeny tých priznaní ani takáto zmena nemá zmysel, lebo ak by sme zmenili len počty, tak tá prázdna byrokracia, ktorú som pred chvíľou dokumentoval, ktorá k ničomu nevedie, zostane len pre menej ľudí. Preto na druhej strane navrhujeme, aby existoval jednotný formát a formát výpovedný, kde teda budú musieť uvádzať drahý majetok verejní zamestnanci, ten na rozdiel, samozrejme, od verejných funkcionárov, nebude verejné toto majetkové priznanie, resp. my navrhujeme, aj keď o tom môžme diskutovať, ak by bol záujem, aby bolo verejné pri verejných zamestnancoch, ktorí majú vyšší plat ako poslanci Národnej rady. Vychádzame z logiky, že ak je niekto na tak dôležitom mieste, že zarába viac ako poslanec Národnej rady a zároveň poslanci Národnej rady vo svojom plate majú už zohľadnené to, že majú obmedzené súkromie, tak nie je neférové žiadať to isté aj od verejných zamestnancov.
Pri všetkých ostatných by to priznanie majetkové zostalo súkromné a malo by oveľa väčšiu výpovednú hodnotu ako dnes.
Nuž to sú tie dva ciele, znížiť zbytočnú buzeráciu a byrokraciu verejných zamestnancov, ale zároveň tam, kde má zmysel, ju sfunkčniť a urobiť z nej niečo, čo naozaj môže pomôcť k ochrane verejného záujmu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý sa týka sociálneho poistenia.
Rovno v úvode poviem, že za týmto návrhom zákona bude opäť nasledovať novela sociálneho poistenia, aj keď sa to zdá možnože zbytočné alebo čudné, že prečo to nespravíme do jednej novely, to naozaj nie je problém, skôr možnože väčšia možnosť na to, aby väčšina mala možnosť minimálne jeden návrh podporiť. Takže to na vysvetlenie, prečo za sebou plynúce dve novely sociálneho poistenia.
Tiež by som rada uviedla, že za spracovaním týchto noviel boli príbehy ľudí. Príbehy ľudí, ktorí majú, ktorí odpracovali určité obdobie a majú záujem na tom, aby neboli diskriminovaní voči ostatným. Vieme, že keď vznikala novela zákona, a nie novela, keď vznikal zákon o sociálnom poistení, a prišla do praxe, ozývali sa veľké skupiny ľudí, mnohé skupiny, nieže veľké, niektoré boli aj veľké, ale mnohé skupiny ľudí, ktoré sa cítili týmto zákonom dotknutí. Mnohé veci sa upravili, upravujú sa aj doteraz. Predsa len aj v dnešnej dobe, v dnešnej chvíli sa nájdu skupiny občanov, ktorí sa cítia nespravodlivo potrestaní, aj keď pracovali, pracovali rovnako ako iní, spĺňajú podmienky ako tí, ktorí išli do dôchodku napríklad po roku 2004, kedy je v platnosti zákon o sociálnom poistení, aj napriek tomu tie podmienky na poskytnutie dôchodku nie sú rovnaké.
Cieľom predloženého návrhu zákona je odstránenie diskriminačného stavu v oblasti zvyšovania starobných dôchodkov u osôb, ktoré do 31. decembra 2003 poberali starobný dôchodok a boli povinne dôchodkovo poistené najmä z titulu svojho zamestnania, pričom podľa doteraz platných predpisov za toto obdobie nemajú nárok na zvýšenie starobného dôchodku a odvedené sociálne odvody sa im ani nezapočítali.
Priznám sa, že v tejto skupine ľudí, ktorí sa dostali do takejto situácie, je aj jeden bývalý poslanec Slovenskej národnej rady ešte, ktorému sa stalo, že počas obdobia, kedy poberal dôchodok, bol povinne dôchodkovo poistený, pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba, stalo sa, že necelý rok práve pôsobením zákona o sociálnom poistení mu neni započítavaný na zvýšenie dôchodku. Práve to je tá nespravodlivosť. Všetci tí, ktorí sú po roku 2004 ako dôchodcovia, tam je jednoznačne povedané, že týmto všetkým sa toto obdobie od roku 2004 započítava. Len paradox je, že do roku 2004 alebo do konca roka 2013 mali niektorí dôchodcovia, ktorí už poberali dôchodkové dávky, povinnosť byť sociálne poistení, aj keď pracovali, ale, bohužiaľ, toto obdobie sa im nezapočítava do dôchodkových dávok. V tomto vidíme nespravodlivosť.
Súčasné znenie zákona, teda presnejšie vysvetlené, o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. januára 2004, v § 66 ods. 1 priznáva nárok na zvýšenie dôchodku aj pre tých dôchodcov, ktorí súčasne pracujú a poberajú dôchodok. V § 261 ods. 3 tohto zákona sa zakotvilo, že poistencom, ktorým vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred účinnosťou nového zákona, čiže pred 1. januárom 2004, a ktorí nepoberali počas vykonávania zamestnania starobný dôchodok, vznikol nárok na zvýšenie tohto dôchodku.
Nový zákon o sociálnom poistení však nemyslel na zvýšenie starobných dôchodkov pre starobných dôchodcov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a ktorí v období do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku súčasne pracovali a mali povinnosť platiť si povinné dôchodkové poistenie. Toto obdobie, keď si platili povinné odvody do dôchodkových fondov, sa im v skutočnosti nikde nepremietlo a v porovnaní s pracujúcimi dôchodcami po 1. januári 2004 sú tieto osoby tým pádom diskriminované.
Aj z vyššie uvedeného dôvodu navrhujeme odstránenie tohto nespravodlivého stavu a spätné prepočítanie zvýšenia starobných dôchodkov pre osoby, ktoré do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku boli z titulu postavenia poistenca povinne dôchodkovo poistené.
Tento návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyv na zamestnanosť. Môže za určitých okolností zakladať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá však vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva vplyvy na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Na záver poviem, že ide zväčša o ľudí, ktorí sú naozaj vo vyššom veku, a bolo by morálnym zadosťučinením, aby sme aj túto skupinu, ktorá, predpokladáme, že nebude veľmi veľká, lebo predtým existovalo obdobie, kedy nemuseli platiť dôchodkové poistenie a proste ten úsek je naozaj obmedzený, za ktorý by sa im zvyšovala dôchodková dávka. Takže predpokladáme, že aj ten nárast, nápor na financie Sociálnej poisťovne nebude veľký. Stojí to určite za odstránenie nespravodlivosti a dorovnanie krivdy, ktorú títo ľudia už naozaj viac ako 11 rokov cítia.
Ďakujem veľmi pekne a žiadam vás týmto o podporu návrhu.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1488. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1515 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Poprosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, a dovoľte, aby som vyjadril svoj názor na predložený návrh zákona.
Podľa platného zákona o sociálnom poistení občan, ktorý poberá dôchodok, starobný dôchodok a popritom ďalej pracuje a je povinne dôchodkovo poistený, či ako zamestnanec, alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba, má nárok na zhodnotenie týchto svojich odvodov, ktoré platí popri poberaní dôchodku v tej podobe, že jeho dôchodok sa podľa aktuálneho znenia zákona za každý rok zvýši nielen tou pravidelnou valorizáciou, na ktorú majú nárok všetci dôchodcovia, ale zohľadní sa aj doba, ktorú počas predchádzajúceho kalendárneho raka odpracoval, platil odvody na dôchodkové poistenie a ten vzorec je daný tak, že zoberie sa polovica jeho osobného mzdového bodu, ktorý za ten rok dosiahol, a prenásobí sa to aktuálne platnou dôchodkovou hodnotou. Čiže je to relatívne spravodlivé. Ten, kto odvody platí, tak mal by mať z toho aj príslušné nároky naplnené, a to sa premieta týmto spôsobom do nároku pracujúceho dôchodcu na zvýšenie jeho dôchodku.
Problémom ale je, že toto nám platí od roku 2004 a tí občania, ktorí začali poberať dôchodok ešte pred 1. januárom 2004 a zároveň v tomto období súbežne popri poberaní dôchodku pracovali, tak žiadnym spôsobom sa im to vlastne v tom čase nezhodnotilo a tie ich odvody, ktoré vtedy zaplatili, no, poviem ľudovo, vyleteli hore komínom bez toho, že by mali z toho nejaký úžitok. Čiže návrh, ktorý sme práve počuli a o ktorom rokujeme, je v tomto zmysle vysoko spravodlivý a spätne vlastne chce priznať dôchodcom, ktorí pracovali pred rokom 2004 a súčasne teda poberali dôchodok, poberali dôchodok, pracovali, aby som to povedal v správnom poradí, chce im spätne priznať takéto navýšenie dôchodku.
Osobne sa s týmto návrhom stotožňujem, určite ho podporím a vyzývam aj vás, aby ste sa pridali, aby ste tento návrh zákona podporili. Myslím, že to prípadné zaťaženie pokladnice Sociálnej poisťovne je zanedbateľné voči tomu, ako sa urobí spravodlivosť a ako sa vlastne hoci spätne, ale predsa len, odškodnia tí, ktorí sa v takejto životnej situácii ocitli.
Ďakujem pani predkladateľke, pánovi predkladateľovi za tento návrh a verím, že ho takisto podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, iba na záver mi teda dovoľte poďakovať, samozrejme, za pozitívne zhodnotenie tejto novely zákona, ale dovoľte mi aj uviesť, že vlastne dva roky sme čakali, pretože tento návrh novely bol už podaný ako pozmeňovací návrh pri veľkej novele zákona o sociálnom poistení, ktorá išla pred dvoma rokmi. Vtedy mi zamestnanci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny dali prísľub, že sa nemám obávať, že túto, ale aj mnohé iné skupiny oni budú riešiť v zákone o sociálnom poistení, že bude to proste balík akoby opráv. Dva roky odvtedy ubehli, a nič sa nezmenilo. Už sme mali niekoľko noviel sociálneho poistenia z dielne vlády a naozaj táto skupina sa nedostala na rad.
Preto by som vás chcela poprosiť, aby ste naozaj zvážili, a hlavne teda aj kolegovia z vládnej strany, podporu tejto novely zákona, ktorá nerobí nič iné, len dodržiava spravodlivosť naprieč vekom alebo naprieč všetkým sporiteľom.
Takže vám ďakujem veľmi pekne za podporu.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda predložiť aj druhú novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá si zobrala na mušku ďalšiu skupinu poistencov, ktorí sa cítia nespravodlivo ukrivdení v našom systéme, v našom sociálnom systéme.
Rovnako aj táto novela zákona o sociálnom poistení bola už súčasťou pozmeňovacieho návrhu, ktorý sme podávali a ktorý sa stretol s pozitívnou reakciou zamestnancov ministerstiev opäť s tým, že vo veľmi krátkej dobe bude prezentovaná komplexná novela zákona o sociálnom poistení, kde bude aj táto skupina nespravodlivo potrestaných, nazvem ich. Opäť zopakujem, že dva roky sa to nestalo, a preto si dovoľujem opäť predložiť teraz už ako novelu zákona o sociálnom poistení návrh, ktorý odstraňuje diskrimináciu a nespravodlivosť pre skupinu vdov a vdovcov.
Opäť inšpirácie boli najmä z podnetov ľudí. Priznám sa, že podnety starších žien, ktoré sa cítia veľmi podvedené celým systémom, ktorý akoby zabúda na tých, ktorí ovdoveli napríklad aj veľmi mladé, ktoré ovdoveli veľmi mladé, vychovali svoje deti, ale len preto, že napríklad prišli, dieťa im doštudovalo v septembri a nový zákon platil od januára, sa im nedostalo vdovského.
Takže opäť sa zákonom o sociálnom poistení stalo, že máme viac skupín ľudí, ktorí aj keď logicky, alebo keby ste si rozobrali tie jednotlivé prípady, by ste povedali, však samozrejme, majú mať nárok podľa dnes platných predpisov na vdovský a vdovecký príspevok. Bohužiaľ, nemajú ich len preto, lebo ovdoveli alebo im deti doštudovali, alebo sa stali dôchodcami pred rokom 2004.
Ak by som presnejšie, alebo dovoľte mi presnejšie teda uviesť. Cieľom predloženého návrhu zákona je odstránenie diskriminácie medzi vdovcami a vdovami, ktorých manželia zomreli pred účinnosťou nového zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, teda pred 1. januárom 2004, s tými vdovami a vdovcami, ktorí ovdoveli po účinnosti zákona o sociálnom poistení. Návrh zákona má za cieľ zrovnoprávnenie vdov a vdovcov bez ohľadu na čas úmrtia ich manžela a manželky.
Návrh zákona je potrebné prijať, pretože súčasný právny stav je diskriminačný a trvá už vyše 11 rokov, pričom bol spôsobený bez akéhokoľvek pričinenia pozostalých. Naozaj človek si nevyberá, kedy im zomrie partner.
V prvej časti návrhu zákona sa odstraňuje diskriminácia medzi vdovcami, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004. Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení stanovoval rôzne podmienky nároku na vdovecký a vdovský dôchodok, pričom ovdovení muži mali nárok na tento dôchodok len v prípade, ak sa starali o nezaopatrené dieťa. Po tom, ako ich deti ukončili štúdium napríklad na vysokej škole, stratili na túto dávku nárok. Ženy však podľa staršej právnej úpravy mali nárok na vdovský dôchodok aj v prípade, pokiaľ vychovali 3 deti alebo vychovali 2 deti a dosiahli 45 rokov alebo dosiahli 50 rokov.
Zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, zákonom sa vytvoril právny rámec, podľa ktorého sa vdovy a vdovci začali posudzovať rovnako. Čiže sa odstránil predošlý diskriminačný stav.
V roku 2006 sa prijatím zákona č. 310/2006 Z. z. snažili zákonodarcovia čiastočne vyriešiť predošlý diskriminujúci stav, avšak len na vybrané prípady. Toto riešenie však naďalej diskriminovalo vdovcov, ktorí dosiahli vek 52 rokov a vychovali aspoň 2 deti alebo vychovali aspoň 3 deti.
Druhá časť návrhu zákona sa pokúša odstrániť diskrimináciu medzi vdovami. Starý zákon o sociálnom poistení poznal jednoročnú lehotu, počas ktorej mala vdova nárok na vdovský dôchodok. Po uplynutí tejto lehoty mohla naďalej poberať vdovský dôchodok len v tom prípade, ak súčasne do troch rokov od smrti manžela spĺňala podmienky na vdovský dôchodok.
Nová právna úprava zákona o sociálnom poistení však umožňovala opätovné získanie vdovského dôchodku bez ohľadu na čas, kedy žena opätovne spĺňala podmienky tohto dôchodku. Teda žena, ktorá ovdovela po 1. januári 2004, mala jeden rok nárok na vdovský dôchodok, ktorý pre nesplnenie podmienok po roku stratila, avšak o 5 rokov na to nadobudla dôchodkový vek a zo zákona opätovne spĺňala nárok na vdovský dôchodok. Avšak vdova, ktorá len jeden deň pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení ovdovela, nemá podľa vyššie uvedeného príkladu nárok na vdovský dôchodok. Tento diskriminačný stav už pretrváva viac ako 11 rokov. A v súčasnosti sa začína prejavovať vo väčšom rozsahu. Takže je žiaduce prijať návrh zákona, ktorý tento protiprávny stav odstráni.
Na záver mi dovoľte uviesť, že predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ale má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá však vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva vplyvy na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Novela zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto návrhu novely zákona, ktorá opäť identifikovala nespravodlivo postihnuté skupiny ľudí, ktoré aj keď vytvorili pre spoločnosť hodnotu, cítia sa nerovnako ohodnotení len preto, lebo ich partneri zomreli pred rokom 2004.
Predpokladám, že tento návrh zákona, nedajú sa zistiť presne štatistické údaje, keď sme sa o to snažili, je to veľmi ťažko zistiteľné, ale táto skupina opäť nebude veľmi veľká, preto myslím si, že aj nároky na Sociálnu poisťovňu nebudú prílišné.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1493. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1516 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.