51. schôdza

Pekné, dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali poslanci Juraj Blanár, Otto Brixi, Július Brocka, Gabriel Csicsai, Juraj Droba, Martin Fecko, Pavol Frešo, Monika Gibalová, Pavol Hrušovský, Ivan Mikloš, Viliam Novotný, László Sólymos.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Do rozpravy sa prihlásil ešte pán navrhovateľ poslanec Miroslav... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) To už je, aha, dobre. Takto tu mi uviedli, nevadí.
Takže pani spravodajkyňa je na svojom mieste.
Záverečné slovo, pán predkladateľ Miroslav Beblavý, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., tlač 1492.)

Ďakujem veľmi pekne. Pôvodne som chcel v záverečnom slove zhrnúť obsah navrhovaného zákona a ešte raz požiadať o podporu, ale včera večer cestou domov, keď sme tu o siedmej skončili, som sa zastavil na pumpe a kúpil som si týždenník Plus 7 dní a prečítanie tohto týždenníka ma trochu posunulo k tomu, o čom chcem hovoriť. Lebo tento týždenník vo svojom najnovšom vydaní poskytuje asi najlapidárnejší dôkaz toho, prečo potrebujeme tento zákon a najmä zmenu v majetkových priznaniach.
Ak má človek niekde schované milióny, možno aj viac než milióny, z pochybných zdrojov, tak je, samozrejme, možné, že kým je politicky činný, tak ich nebude využívať, odloží si ich na dobrý dôchodok. Ale ľudská povaha a podstata také veľmi nie sú a málokto vydrží dlho. Aj preto jedným zo zmyslov alebo jeden z hlavných zmyslov tohto ústavného zákona je, cez kontrolu majetku odhaliť tých verejných činiteľov, ktorí majú majetok neprimeraný k svojim oficiálnym príjmom, resp. skontrolovať to, odkiaľ sú tie ich oficiálne príjmy a či nie sú len legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
V súčasnej vláde sú viacerí členovia, ktorí žijú životným štýlom, ktorý je ďaleko, ďaleko za hranicami toho, čo si člen vlády môže dovoliť zo svojho platu. Na to, aby to verejne nejakým spôsobom vysvetlili, volia dve stratégie. Jednu volí predseda vlády Robert Fico, ktorý užíva životný štýl, ktorý je na úrovni multimilionára, eurového, a oficiálne ho zdôvodňuje kombináciou prenájmov a toho, že mu veci kupuje strana. Je to o niečo lepšie pripravená a presvedčivejšia ako burzové obchody pani Mečiarovej, ale nie o tom chcem dneska hovoriť.
Potom sú dvaja členovia vlády pán Počiatek a pán Kaliňák, ktorí sú na čele veľmi dôležitých a veľmi lukratívnych rezortov a zároveň žijú životným štýlom, ktorý je ďaleko, ďaleko za hranicou toho, čo si z platu členov vlády môžu dovoliť. Títo členovia vlády tento svoj životný štýl vysvetľujú tým, že ešte spred svojho politického pôsobenia majú jednak nejaké peniaze naakumulované, ale hlavne majú majetkové podiely v spoločnostiach, ktoré podnikajú a ktoré im prinášajú zisky, z ktorých môžu takýto veľmi lukratívny životný štýl zdôvodniť.
Preto aj títo páni uvádzajú vo svojich majetkových priznaniach pomerne vysoké iné príjmy. Aby som povedal konkrétne, pán minister Počiatek hovorí, že zarobil za rok 2013, to je posledný rok, za ktorý je zverejnené majetkové priznanie, 34-tisíc euro z verejnej funkcie a 267-tisíc euro z inej funkcie alebo z iných príjmov. Takisto pán minister Kaliňák uvádza, že zarobil 40 188 euro z výkonu verejnej funkcie a 274-tisíc euro z iných. To znamená, že ich argument je, že, áno, žijeme život vysoko nad pomery štandardného člena vlády, ale je to preto, že máme iné príjmy, tie príjmy sú legálne, my ich tu dokonca aj uvádzame, a preto nás nemôžte obviňovať z toho, že je nejaký rozdiel medzi naším životným štýlom a našimi oficiálne deklarovanými príjmami.
A tu prichádzame absolútne k deravosti súčasného zákona. Lebo ak člen vlády zarába aj oficiálne, alebo teda uvádza príjem, ktorý je päťnásobne vyšší, šesťnásobne, sedemnásobne vyšší, ako sú jeho oficiálne príjmy politika, tak je úplne legitímne zisťovať a verejne kontrolovať, odkiaľ tieto príjmy sú a či náhodou nepochádzajú z podnikania, ktoré súvisí nejakým spôsobom s využívaním verejnej moci. Či napríklad nepochádza z firiem, ktoré získali verejné zákazky. Čo, samozrejme, opäť by samo osebe ešte nemuselo byť na odsúdeniahodné, ale potom by si to už vyžadovalo veľmi, veľmi úzku pozornosť tomu, či tam nejaký problém nevzniká.
Spomeňme si, že pán minister Pavlis musel nedávno prijať politickú zodpovednosť za to, že zadal tender na upratovanie ani nie svojej firme, ale svojmu švagrovi. Takže zjavne toto je téma veľmi citlivá.
Preto by bolo veľkým predmetom verejného záujmu môcť kontrolovať, z akých zdrojov majú pán Počiatek a pán Kaliňák tieto svoje príjmy. Týždenník Plus 7 dní, a preto som ho tu spomenul, sa o to v minulom čísle pokúsil. Zistil, že v Obchodnom registri sa pod menom týchto dvoch pánov ministrov nachádza len jedna firma Forest, ktorá je dlhodobo buď v strate, alebo v nízkom zisku, takže z nej takéto typy príjmov len veľmi ťažko môžu pochádzať. Zároveň ministri odmietli uviesť, z čoho tie ich príjmy pochádzajú, z akých firiem a čím sa tie firmy zaoberajú a aké v nich majú podiely.
V majetkovom priznaní pána ministra Kaliňáka je napísané, že vlastní obchodné podiely a akcie. To je tá analytická hĺbka, do ktorej sa môžme dostať vďaka majetkovým priznaniam a ústavnému zákonu. Pán minister Počiatek uvádza vlastnícke podiely v spoločnostiach.
Inými slovami, títo ministri využívajú súčasný absolútne deravý a nepodstatný ústavný zákon na to, aby na jednej strane vysvetlili svoj životný štýl, ktorý nezodpovedá ich verejným príjmom, osobitnými príjmami z podnikania, ale potom odmietli čokoľvek, a mohli odmietnuť, čokoľvek povedať o tom, z čoho tie príjmy pochádzajú, a nemuseli nič z toho priznať.
Ja sa priznám, že keď som to čítal, včera večer som si pozeral aj to monitoringu spätne, do Googlu, a videl som, že niektoré médiá sa na to, myslím, špeciálne pána ministra Počiatka pýtali už dávnejšie a pán minister vždy odmietol odpovedať s argumentom, že to nie je, že nemusí ísť nad rámec zákona.
Ak máme teda dneska na Slovensku situáciu, že dvaja členovia vlády, teda najvyššie ústavné funkcie, ktorí zároveň rozhodujú o jedných z najväčších rozpočtov, rozpočty ministerstva dopravy a rozpočty ministerstva vnútra sú najväčšie tak v zásade spolu so školstvom a sociálnymi vecami v tejto krajine, navyše sú to rozpočty, v ktorých je najviac ekonomicky a až korupčne zaujímavých peňazí. Lebo v školstve drvivá väčšina peňazí ide na platy učiteľov, v doprave väčšina peňazí ide na výstavbu infraštruktúry, na verejné obstarávanie, vo vnútre ide veľa peňazí napríklad na platy policajtov, ale stále sú tam obrovské kapitálové výdavky.
Dvaja ministri, ktorí toto majú dlhodobo pod kontrolou, nám môžu už, v tejto chvíli štvrtý rok, odmietať vysvetliť, odkiaľ sa berú tieto ich príjmy, a odvolávať sa na to, že zákon im to neprikazuje. Ak túto situáciu budeme tolerovať, ak budeme tým pádom hovoriť, že takto je to v poriadku, tak potom celý ústavný zákon by sme mali radšej zrušiť, lebo aspoň by neposkytoval smiešne alibi ľudom, ktorí ho len využívajú na to, aby maskovali to, že nechcú vysvetliť, na čom svoje peniaze zarábajú.
A práve preto potrebujeme prijať túto novelu, ktorú sme predložili zjednotene za celú opozíciu a s ktorou, ako si dovolím na záver zopakovať, súhlasila pôvodne aj strana SMER - sociálna demokracia. A ja som sa tu včera pýtal, keďže pán predseda Paška ešte vtedy v roku 2013 s tým súhlasil najprv a potom zmenil názor, keďže pán Brixi s nami v pracovnej skupine bol a podpísal túto dohodu a potom zrazu SMER zmenil názor. Ja som sa aj včera pýtal, že kde je v SMER-e problém, či je v poslaneckom klube, či tam sú ľudia, pre ktorých by bol ten zákon nepríjemný, alebo či je to, naopak, v exekutíve, v štátnych podnikoch. A po prečítaní včerajšieho čísla Plus 7 dní viem, že možno tí ľudia sú priamo vo vláde, lebo ak by tento zákon prešiel, tak by to už nebolo možné. Pán minister Počiatek by musel veľmi jasne vysvetliť, v ktorých firmách vlastní aké podiely, a potom vďaka Obchodnému registru, registru verejného obstarávania, Finstatu a všetkým ostatným nástrojom, ktoré dnes máme, by sme veľmi ľahko vedeli zistiť, či cez tie firmy tečú verejné peniaze, prípadne či ich nejakým iným spôsobom títo páni ministri ovplyvňujú, to, na čom zarábajú.
A preto chcem povedať, že ak strana SMER nepodporí tento návrh, tak z môjho pohľadu je jasné, že je to preto, že ľudia ako pán Kaliňák a pán Počiatek za žiadnu cenu nemôžu pripustiť zákony s takýmto obsahom.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani spravodajkyňa nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Martina Fedora na vydanie zákona o majetkových priznaniach niektorých verejných činiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona má tlač 1531. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1541.
Nech sa páči, pán poslanec Beblavý, poprosím vás, aby ste uviedli návrh zákona.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Tento návrh zákona, ktorý predkladám s kolegom Fedorom, ide v niečom veľmi podobným, ale v niečom úplne opačným smerom ako ten predchádzajúci návrh. Netýka sa však, a to chcem zdôrazniť, vysoko postavených verejných funkcionárov, o ktorých sa väčšinou rozpráva pri majetkových priznaniach a kontrole majetku. Tých sa týka už spomínaný ústavný zákon, o ktorom sme rokovali včera a ktorý, som práve k nemu záverečne vystúpil.
Radových štátnych a verejných zamestnancov sa týkajú rôzne iné zákony a ako sme zistili pri ich analýze, dnes viac ako 130-tisíc verejných zamestnancov musí každoročne podávať majetkové priznanie. Tento systém má dva zásadné problémy.
Prvý problém je, že je nezmyselne široký. Dnes musí majetkové priznanie podať každý hasič. Dnes musí majetkové priznanie podávať každý štátny zamestnanec. Dnes musí majetkové priznaniaepodávať každý vedúci zamestnanec vo verejnej službe, aj keby išlo rovno o zástupkyňu nejakej malej škôlky.
Niet divu zároveň, že ak máme 135-tisíc majetkových priznaní každoročne, že zároveň schopnosť ich využiť a skontrolovať na to, na čo sú určené, je takmer nulová. Pomáhajú tomu dve veci, jedna je tá, samotný počet, ktorý som spomínal, a druhá je to, že tak ako sú zákony extenzívne a ambiciózne v tom, kto všetko má to robiť, tak sú neambiciózne a nepresné v tom, čo sa má hlásiť a kto to má skontrolovať.
Každý zákon je trochu iný a nechcem tu zdržovať nejakou detailnou komparáciou, ale vo väčšine prípadov zákon buď ani neurčuje presnú štruktúru toho, čo sa má priznávať, alebo to ponecháva veľmi všeobecne. To znamená, že úroveň majetkových priznaní je ešte, ešte oveľa vágnejšia ako už spomínané kritizované vágne priznania verejných funkcionárov, nazveme zjednodušene, aj papalášov. Inými slovami, máme tu určitý rituál, môžme ho nazvať pokojne aj buzeračný rituál, pre 135-tisíc verejných zamestnancov, keď každý hasič a každý štátny zamestnanec musí každý rok toto vyplniť bez ohľadu na to, či jeho miesto má akýkoľvek potenciál nelegálneho obohatenia, alebo nejakého iného problému, a zároveň to robíme spôsobom, ktorý neumožňuje odhaliť tých, ktorí naozaj svoju verejnú funkciu na tejto nižšej úrovni zneužívajú.
My sme dokonca robili analýzu rozsudkov súdov z verejnej databázy a robili sme, samozrejme, aj Google vyhľadávanie a neboli sme schopní nájsť jediný prípad, kde by majetkové priznanie takéhoto radového verejného zamestnanca viedlo k odhaleniu niečoho. Žiadny. Pričom tieto zákony platia zruba 12 až 15 rokov. Takže nejde o to, že by boli v účinnosti krátko. To znamená, že za ten čas podali verejní zamestnanci určite viac ako milión týchto majetkových priznaní a z toho milióna papierov žiaden neviedol k nejakej akcii. Je to podľa mňa klasický príklad toho, čo na Slovensku nefunguje, a to je, že my ľahko zavádzame povinnosti, ale ťažko ich zavádzame dobre a už takmer vôbec ich nevynucujeme.
Preto sme s kolegom Fedorom za Sieť pripravili návrh, ktorý má naozaj smerovať k jednoduchšiemu funkčnému štátu aj pre verejných zamestnancov. Ten návrh má dve časti.
Prvá časť je zásadné zníženie počtu ľudí, ktorí majú predkladať majetkové priznanie na úrovni radových verejných zamestnancov. Navrhujeme ich limitovať, samozrejme, navrhujem ponechať citlivé skupiny, ako sú sudcovia, policajti, colníci, čo sú koniec koncom ozbrojené zbory, ktoré, kde aj ich moc a, by som povedal, aj možná prípadná korupčná alebo iná motivácia je asi častejšia ako u bežných verejných zamestnancov. Takže tieto skupiny navrhujeme ponechať. Navrhujeme vyňať radových profesionálnych vojakov, pretože si nemyslíme, že radový profesionálny vojak má nejaké veľké príležitosti tohto typu, pre ktoré by stálo za to takto buzerovať. Navrhujeme vynechať hasičov radových. A navrhujeme vynechať aj radových ostatných štátnych zamestnancov, tých, čo robia napríklad na úrade práce a podobne.
Navrhujeme však zároveň, aby vedúci organizácie mohol aj v týchto prípadoch určiť, že konkrétne miesto bude naďalej podliehať tejto povinnosti, aby aj ak nejaký radový štátny zamestnanec má citlivú pozíciu, aby ho bolo možné ďalej strážiť.
Vďaka tomuto vieme znížiť počet majetkových priznaní ročne podávaných verejnými zamestnancami z tých 135-tisíc ročne zhruba na 40- až 45-tisíc ročne. Dôjde teda k zníženiu byrokracie o 70 %.
Zároveň si však myslíme, že bez zmeny tých priznaní ani takáto zmena nemá zmysel, lebo ak by sme zmenili len počty, tak tá prázdna byrokracia, ktorú som pred chvíľou dokumentoval, ktorá k ničomu nevedie, zostane len pre menej ľudí. Preto na druhej strane navrhujeme, aby existoval jednotný formát a formát výpovedný, kde teda budú musieť uvádzať drahý majetok verejní zamestnanci, ten na rozdiel, samozrejme, od verejných funkcionárov, nebude verejné toto majetkové priznanie, resp. my navrhujeme, aj keď o tom môžme diskutovať, ak by bol záujem, aby bolo verejné pri verejných zamestnancoch, ktorí majú vyšší plat ako poslanci Národnej rady. Vychádzame z logiky, že ak je niekto na tak dôležitom mieste, že zarába viac ako poslanec Národnej rady a zároveň poslanci Národnej rady vo svojom plate majú už zohľadnené to, že majú obmedzené súkromie, tak nie je neférové žiadať to isté aj od verejných zamestnancov.
Pri všetkých ostatných by to priznanie majetkové zostalo súkromné a malo by oveľa väčšiu výpovednú hodnotu ako dnes.
Nuž to sú tie dva ciele, znížiť zbytočnú buzeráciu a byrokraciu verejných zamestnancov, ale zároveň tam, kde má zmysel, ju sfunkčniť a urobiť z nej niečo, čo naozaj môže pomôcť k ochrane verejného záujmu.
Ďakujem veľmi pekne.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý ústavnoprávny výbor, poslankyni Jane Kiššovej. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.