51. schôdza

Ďakujem pekne. Bude to veľmi krátke vystúpenie. Ja si veľmi dobre spomínam na to, ako sa ten zákon, resp. tá nová úprava zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ako sa to tu schválilo, ako sa tu o tom diskutovalo, ako nikto nedal racionálne argumenty a nevysvetlil, akým spôsobom, akým mechanizmom, ako sa dospeje k tomu, čo ten návrh pána poslanca Blahu (pozn. red.: správne má byť "Blanára") vtedy spôsobil, a síce, že zrušením možnosti tej, nebudem to teraz rozoberať do detailov, možnosti tzv. prednostného ošetrenia, vyšetrenia sa zjednoduší alebo sprístupní zdravotná starostlivosť, naopak, tento návrh a to, čo potom vzniklo, môže spôsobovať a spôsobuje iba chaos, spôsobuje to chaos v hlavách pacientov, ale aj chaos priamo v čakárňach u lekárov. Lekári majú naozaj ťažkú hlavu z toho, aby zorganizovali nanovo nejako systém, prevádzku svojich ambulancií. A pán minister zdravotníctva, aj keď sa ho na to pýtali, či vo verejných diskusiách, v médiách, alebo aj na tejto pôde, nikdy nepovedal vlastne, ako by to malo zabrániť tomu chaosu. Vždy len povedal, že je to zjednodušenie, že je to nejaký krok v ústrety pacientom. Opak je pravdou.
Preto by som bola veľmi rada, keby sme vrátili tento nezmysel zase naspäť na pravú mieru. Ten návrh, ako ho navrhovatelia dávajú, je logický, racionálny, a myslím, že ak naozaj chceme hovoriť o zjednodušení alebo zlepšení, alebo aspoň čiastočnej oprave toho krachujúceho zdravotného systému u nás, tak by sme nemali sa brániť, aby sme tento návrh schválili.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ja len naozaj krátko. Ďakujem poslankyni Šípošovej za podporu a verím, že tento návrh, naozaj verím, že môže mať šancu na úspech, pretože predsa v konečnom dôsledku ide, ide o pacienta a toto mu ten komfort prinesie, ten komfort, ktorý mal a ktorý bol úplne nezmyselne podľa mňa nedopatrením spôsobený. Toto je možno náprava - navrátiť ten pôvodný stav. Pričom ho dokonca ešte vylepšiť, pretože odstraňuje tie negatíva, ktoré možno predchádzajúci návrh podľa predkladateľov mal. Takže ďakujem ešte raz.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, toto je jednoduchý návrh, ktorý ale má obrovské dôsledky. Zjednodušene možno povedať, je to zrušenie nadbytočných gastráčov. Gastrolístky, ktoré fungujú v našej spoločnosti, stratili pôvodný význam, pôvodný účel a stal sa z neho výnosný biznis, zdôrazňujem slovo biznis, s negatívnou konotáciou pre štyri subjekty na trhu.
Zachovaním takého stavu, aký máme, ktorý nikomu nepomáha a oberá či zamestnancov, alebo aj prevádzkovateľov reštauračných zariadení o peniaze, ktoré môžu vynaložiť inak, hej. Tak myslím si, že neexistuje dôvod, prečo tieto gastráče zachovať.
Ten, kto ich chce zachovať, je podľa môjho názoru čisto pro biznis. A vládna strana sa hrdí tým, že nie je pro biznis, že je pro ľudí, tak ja verím, že posunutím tohto návrhu do druhého čítania vyjdeme v ústrety.
V krátkosti dôvody. Dnes už gastrolístkami, pôvodný úmysel gastrolístkov bol kupovať si teplé jedlo počas pracovnej zmeny, počas pracovného času. Dnes už ale gastrolístkami nekúpite len potraviny v obchodných domoch, kúpite aj alkohol, v zásade aj cigarety, kúpite už čokoľvek. Je to normálne platidlo. Avšak toto platidlo je zaťažené "daňou". A tá daň spočíva hlavne v tom, že ten, kto používa gastrolístky, musí ich kúpiť od niekoho. To sú tie štyri firmy, ktoré si účtujú 3 %. Tieto 3 %, samozrejme, zaťažujú zamestnávateľa, ktorý tie 3 % v dlhodobom horizonte vie premietnuť do ceny práce alebo do mzdy pre zamestnanca. Teraz to premietnuť nemôže, pretože má o 3-percentne vyšší náklad. Povedzme, že to by ešte nebolo až také najhoršie, že ak by tie gastráče plnili svoj účel. Lenže keď zamestnanec použije gastrolístok tam, kde ho použije ten subjekt, reštauračné zariadenie v ideálnom prípade, ho musí vymeniť za peniaze. Keď ho mení za peniaze, gastrofirma si, dámy a páni, účtuje ďalší poplatok a tie poplatky sa podľa našich zistení pohybujú v dvojnásobnej výške ako výkupný doplatok. Bavíme sa o šiestich, siedmich, ôsmich percentách.
To znamená, gastrolístok ako taký už tým, že existuje, je zaťažený približne desiatimi percentami z jeho ceny. Týchto 10 % môže, ako som povedal, zamestnávateľ využiť pre zvýšenie mzdy svojich zamestnancov a rovnako gastozariadenia môžu pokojne znížiť ceny toho, čo poskytujú, svojich služieb, pretože nebudú mať ďalší náklad. Ekonomicky tie benefity sú nepochybné, tam nevidím žiadny problém.
Stretli sme sa ale s tým s kolegom Drobom, že ľudia si chcú vybrať, či budú mať gastrolístky, alebo nebudú. Uvažovali sme aj nad takouto možnosťou, tá možnosť je na stole, ale podľa mňa to vyznieva iba, alebo vyplynulo iba z toho, že ľudia sa boja, že prídu o peniaze. Ale pritom my zavádzame spôsob, kedy sa cena gastrolístku premietne, dostanú taký istý príspevok v zásade nezaťažený daňou v takom istom daňovom režime, ako má gastrolístok. Nič sa nemení, iba dostanú peniaze na ruku. Nič iné. Sám sa ten človek slobodne rozhodne, kde tie peniaze použije, ako ich použije.
A vyjadrovať sa k argumentom, že ľudia prestanú jesť, ako to mi príde, no, ani nie úsmevné, to mi príde tragické. To je, naozaj neviem, či lobing, alebo nie úplne šťastná interpretácia toho, toho, ako sa gastrolístky prezentujú.
Preto budem veľmi rád, ak budeme o tomto návrhu rokovať a ak tento návrh podporíte svojím hlasom zrejme v utorok a dôjde - k náprave? Dôjde k očisteniu spoločenských vzťahov od niečoho, čo tam proste nepatrí a čo neprináša benefit nikomu okrem štyroch spoločností, ktoré na tom, či chceme, alebo nechceme, ryžujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť ako spravodajcovi v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, k tlači 1529.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1529. V tomto súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1539 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod musím povedať - jak sa to hovorí, že som v konflikte záujmov? Som v konflikte záujmov. (Reakcia z pléna.) Prosím? Nie, nie, nie, lebo mám naozaj osobný záujem na tom, aby boli zrušené. Mám naozaj eminentný a osobný záujem pre to, aby boli zrušené.
Keď trošku možno poviem, nepreženiem, tak strašne som chcel mať tri deti, mám iba dve a to tretie možno nemám práve kvôli tomu, že moja žena večer rátala gastrolístky, niekedy taká hŕba gastrolístkov, a ukladala to. Áno, čiže dávam najavo, že mám osobný záujem na tom, aby boli zrušené. Strašne som chcel syna, nehľadám vinníka, nemám, možno aj pre... (reakcia z pléna), aj pre tieto nešťastné gastrolístky.
Podľa mňa to je absurdita par excellence. To je absurdita par excellence a že vôbec to tu je v parlamente, že vôbec sa musíme zaoberať tým, že to chceme zrušiť. Proste tak brutálny lobistický nástroj, ako vytiahnuť za nič z ľudí peniaze, podľa mňa môžte urobiť iba v niektorých ekonomikách. Že niekto v zásade nič nerobí, len vytlačí papier a zúčtuje jednu aj druhú stranu, potom to len zadminuje a za to berie, a teraz to tu kolega povedal, pomaly 10 % v kope. Za nič! Naozaj, to je za nič. Za to, že natlačí gastrolístky, že - v čom je pridaná hodnota toho gastrolístku? V čom je? Či je pekný? Ani keby aspoň bol pekný, viete, alebo že v čom je, tam nie je absolútne žiadna pridaná hodnota v tom, to je čistý lobistický záujem niekoho, ako vytiahnuť peniaze z dvoch strán.
Ak zaťažujú tých, tie firmy, ktoré pre svojich zamestnancov, troma percentami, tak, a zaťažujú aj tých, a o tom niečo viem, ktoré prijímajú tie gastrolístky, hej, a potom vlastne keď to chcú zameniť, musia to uložiť. A to je presne to, čo mi manželka hovorila, ona, to už sú roky, čoraz krajšie, čoraz väčšie kancelárie a čoraz sú drzejší. Teraz je to už tak, že musíte to doniesť porátané, oni vám to už vážia, keď to nedonesiete porátané, tak vám dajú pokutu, čoraz sú arogantnejší. Čoraz sú arogantnejší v tom, že proste jaký, čoraz krajšie kancelárie, v čoraz vyšších budovách sedia. Tak sa to zmenilo. Lebo naozaj tá prapodstata toho celého je, že je to nič. Proste, že to je za nič.
A teraz si zoberte, ak ten, kto donesie, prijme ten gastrolístok od niekoho, kto ho platí, a je tam niekde, vám zrazia 5 %, tak ak, aby sa nám ľahšie počítalo, ak niekto robí s maržou dajme tomu 100 %, no nech 100 %, aby sa to ľahko počítalo, to znamená, že ak mu zrazí 5 %, ale on mu zrazí 5 % z hodnoty toho lístka, to znamená, ak má maržu, by mal maržu polovicu z toho, čiže 10 % z toho, čo zarobí, si zoberie niekto, kto krížom slamy nepreložil. To sa na Orave tak hovorí, krížom slamy nepreloží a za to berú peniaze. Veď to je, ja neviem ináč... Nebudem sa v piatok zbytočne rozčuľovať. Ale naozaj a to, že sa to celé takto skončilo, ktorí ľudia sú tam zamotaní, ktorá tá, ktorý ten emitent je mimoriadne úspešný, dokonca mimoriadne úspešný v štátnych organizáciách, to tiež vieme, tí, ktorí vieme.
Ja si pamätám, možno dva roky dozadu som hovoril, lebo to tu už, myslím, raz bolo, tento návrh zákona, a som vravel pánovi Richterovi, že, dobre, ak teda tvrdíte, že je nevyhnutné, aby to bolo, lebo teda my tu, že budú ľudia, lebo to je, podľa mňa to je, skôr ako poviem, to je aj podľa mňa urážka tých ľudí. Lebo ak niekto v argumentácii, prečo majú byť, povie, že preto, aby ľudia jedli teplé jedlo, tak, prosím vás, my tu nie sme žiadni amazonskí Indiáni, že keď teda by sme nemali gastrolístky, tak nebudeme jesť teplé jedlo. Proste to je urážajúca argumentácia. Ak vás niekto, vám povie, že len preto, že dostanete gastráč, tak idete na polievku? To je, to môžte s niekým rozprávať a nie s normálnymi slušnými ľuďmi. Argumentačne by som sa vôbec takto nevyzbrojil, že je to kvôli tomu, aby ľudia si dávali teplé jedlo. To je...
No ale dobre. Keď teda bolo v ten daný moment, že ako je to nevyhnutné, tak som povedal pánovi Richterovi, pán Richter, to, že ste emitentom gastrolístkov, v zásade nemáte čo pokaziť, lebo keby bola že nejaká štátna firma, tak vždycky niečo pokazí, ale tam nie je čo pokaziť. Tak vravím, spravte emitenta vo vlastníctve, spravte organizáciu, spravte právnickú osobu, ktorá bude patriť pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a ona bude emitovať gastrolístky. A ja verím, že by sa našli zodpovední aj prijímatelia, aj tí, čo by nakupovali, aj tí, čo by prijímali tie gastrolístky, že by sme prijímali iba gastrolístky štátneho emitenta. Lebo už keď to je, keď už tvrdíte, že to je absolútne nevyhnutné, tak dobre, tak nech je to štát a tých - koľko je to? - 40, 50, 60 mil. euro ročne? To sú obrovské peniaze za nič, za to, že tlačíte na kopírke gastráče, tak by boli pre štát a štát by mohol do detských domov, účelovo viazané by to bolo.
Keď už ste tak, keď už je to tak nevyhnutné, lebo my sme tu takí blbí, že keď nebudeme mať gastráč, tak si nedáme teplú polievku, dobre, tak potom, ale pán Richter neurobil v tom nič! A prehlasujem, že som to povedal. Prehlasujem, že som to povedal, a nič by tam, na tom nie je čo pokaziť. To neni že podnikanie, že tam máte. Tam nemáte čo pokaziť. A ja si myslím, že keby bola, že keby existoval štátny emitent, že by sa tie gastráče volali detský domov alebo ja neviem ako, tak verím tomu, že silné veľké firmy by proste z PR dôvodov nakupovali, by chceli brať tieto štátne, hej, a tým by sme vyeliminovali týchto súkromných, ktorí majú z toho len prachsprostý biznis. A ešte by boli peniaze pre deti. A niekto by povedal, dobre, už keď mi beriete 10 % zo zisku, tak aspoň tie peniaze sa plus-mínus po ceste niekde nestratia alebo nezostanú v privátnych Jetoch, ale idú aspoň na nejaký bohumilý účel.
Ale nič! Vidíte, socialistická vláda plná komunistov, boľševikov, neviem koho, kaviárových socialistov, prepáčte, páni kolegovia, ale aj niekde možno aj skutočných, možno ešte ľavicových, len už vás je tam strašne málo. Strašne málo, už jak šafranu vás tam je, prosím vás. Už sa to tak, celé tak, nič ste z toho neurobili, nič, stále gastráče fungujú. Stále je to obrovský, enormný biznis pre niekoho! To nič nepomáha, naozaj to nič nepomáha. Že niekto si myslí, že zrušíte gastrolístky a ľudia budú jesť tresku iba s rožkom a nepôjdu na teplú stravu?
Samozrejme, skončím, stotožňujem sa s týmto návrhom, a keď nepomôže to, to podľa mňa je téma, ktorá stojí za to, s ktorou stojí za to pracovať aj ďalej, hej, a možno naozaj povedať našej socialistickej vláde, keď teda tak trváte na tom, aby sme jedli, abože aby ľudia si dali tú teplú polievku, tak prečo nespravíte toho štátneho emitenta? Prečo nespravíte tú štátnu spoločnosť, ktorá by, to neporušujete žiaden zákon. Vôbec to neni nejaký že konkurenčný. Nie. Ja nehovorím, i keď by som mal sto chutí zakázať všetky tie gastrolístky, ja nehovorím, nech sú, keď teda, ale to by bola tá skúška pravdy. Ale keby ste vytvorili štátnu, tak ja by som urobil všetko pre to, aby som urobil reklamu tej štátnej, a nikto mi to nezakáže, že berte od nej tie gastrolístky, berte od nej tie gastrolístky, lebo ony tie štyri tých 10 %, čo vydrú za nič, aspoň vrátia do systému v podobe nejakých benefitov pre rodiny, chorých, neviem čo, však máme to kde dať. Teraz to dávame do privátnych Jetov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Končím. Ďakujem veľmi pekne. Verím, že raz tie gastrolístky budú zrušené, mne to už nepomôže, ale možno pre niekoho, kto ešte by chcel, ale naozaj je to celé zlé.
Ďakujem pekne.

Nechcem sa k niektorým veciam vyjadrovať a viesť diskusiu, len jednu poznámku, pán kolega. Každá firma a každý podnik, ktorý zabezpečuje teplú stravu a má kuchyňu a vydáva, samozrejme, aj s istou dotáciou, tak v tom prípade žiaden zamestnanec nemá nárok na gastrolístky a ani ich nedostáva.

Ďakujem pekne. Vyjadrím sa k vystúpeniu, zároveň v podstate de facto sa vyjadrím aj k vystúpeniu teda predkladateľov.
V prvom rade treba povedať, že gastrolístky boli zavedené za Dzurindovej vlády, to je fakt, ktorý je nepopierateľný.
Druhá vec je tá, že v podstate súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, že tie gastrolístky už dávno nie sú benefitom, keďže zamestnancom sa tie gastrolístky čiastočne teda strhávajú, strhávajú z platu a, samozrejme, je to určitý biznis garantovaný zákonom. Čiže je fakt na zváženie to, čo tu bolo povedané, že či by tie lístky nemala predávať alebo emitovať nejaká verejnoprávna inštitúcia alebo nejaká štátna firma ako taká.
Na druhej strane, samozrejme, musí sa tu skonštatovať ďalšia vec, že žiadna vláda s tým nič neurobila. Ja sa stotožňujem s predkladateľmi, možno sa nestotožním s názormi, s niektorými ľuďmi u nás, ale jednoducho stotožňujem sa s predkladateľmi, že pokiaľ tie gastrolístky sa strhávajú z platu zamestnancom a o toľko majú potom nižší, alebo teda časť tej hodnoty gastrolístkov sa strháva z platu zamestnancov a o toľko majú nižší plat, tak nie je to benefit a sú potom úplne zbytočné.
Čiže ja osobne zvážim svoj prístup k tomuto návrhu zákona. Ja si osobne myslím, že tie gastrolístky by mali byť benefitom a nie, aby sa strhávali z platu potom zamestnanca, ktorý má nižší plat o tú sumu ako takú.

Ďakujem pekne. Dá sa jednoznačne súhlasiť aj s tým, čo hovoril Lojzo. Podľa mňa takisto lístky v takej podobe, akú máme dnes, absolútne stratili zmysel, pretože sa dajú použiť na rôzne veci, nielen na teplú stravu. Dajú sa dokonca použiť aj na alkohol a cigarety, aj keď oficiálne, samozrejme, nie. Toto je prvá, veľmi ľahko sa to dá použiť. (Reakcia z pléna.) Nesmú, áno, je to v zákone, že nesmie, aj napriek tomu sa to používa, toto by sme si mohli naliať, čistého vína.
Takisto keď sme prvýkrát s touto témou vyšli pred štyrma rokmi ešte za vlády Ivety Radičovej, vtedy vyzerala taká veľmi jemná dohoda, ten zákon nebol takto radikálne, alebo táto novela nebola takto radikálne riešená, bolo to jemnejšie, hovorili sme o možnosti, aby mal zamestnávateľ možnosť použiť buď hotovosť, alebo gastrolístky. Vtedy to naozaj tesne nevyšlo.
A najviac ma pobavili, alebo možnože zarmútili, nie pobavili, ale zarmútili argumenty, že keby ľudia nedostávali gastrolístky alebo lístky, tak jednoducho by sa nestravovali správne, bolo by to zdraviu škodlivé. A dokonca pani Tomanová nám tu predkladala štatistiky, ako sa zlepšil, no, ja neviem, podiel vývarovní alebo reštauračných služieb, niečo takéto. Dobre, možnože to malo naozaj zmysel v úvode, kedy sa vlastne potrebovalo dostať do legislatívy, aby sa zamestnanci chodili stravovať. Nápad sa možnože ujal, ujalo sa to celé, ale teraz sme už kúsok ďalej. Podľa mňa teraz lístky nemajú opodstatnenie, ľudia sú naučení a vedia, že sa chcú naozaj na tú polhodinku, trištvrte hodinku ukľudniť aj práve pri obede.
Takže veľmi súhlasím s predkladateľmi a verím, že ak neprejde toto riešenie, budú aj iné riešenia.
Ďakujem pekne.

Ja s tým vystúpením v zásade, alebo s tvojím vystúpením v zásade súhlasím a aj v duchu toho, čo hovorili predrečníci vo faktických.
Chcem povedať, že ja som asi nezažil odpornejší okamih v tomto pléne zrovna pri téme gastrolístkov, ako to bolo za Radičovej vlády, a teraz mi nejde aj v duchu toho, čo hovoril kolega Martvoň, celkom o to, že vyhľadávať tých štyroch vinníkov, ktorí pri zdobrovoľnení použitia gastrolístkov vtedy z klubov väčšiny pri vláde Ivety Radičovej nezahlasovali za, a to zdobrovoľnenie výberu pri tom, či môže zamestnávateľ použiť v kolónke hotovosť, čiže iný cenný papier, alebo inú ceninu, a to sa volá euro, alebo si teda osvojí používanie gastrolístkov, že vtedy sme to nedokázali presadiť.
Mám aj druhý moment, že vtedy socialistický klub alebo klub sociálnych demokratov mal 62 ľudí a možno sa tam mohli nájsť tí, a viem, že tam boli medzi nimi, len vtedy išlo o Zákonník práce a pilierovú normu Jozefa Mihála, keď sme to my predkladali, tak ma doteraz mrzí, že táto vec mohla byť už čiastočne vyriešená. A ja s nápadom, ak teda chceme byť aj konštruktívni, že, a máme tu vládu sociálnych demokratov, aby tu sa niekde objavil štátny emitent, tiež viem vo variácii možných riešení súhlasiť.
Čiže skúste si osvojiť, viete predkladať, pán Martvoň, návrhy, možno aj toto riešenie.