51. schôdza

Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa teraz na ústnu formu rozpravy, či sa niekto do nej hlási. Nie je tomu tak.

Takže vyhlasujem týmto aj rozpravu za skončenú.

Chcete sa vyjadriť? (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči, pán navrhovateľ sa vyjadrí v záverečnom slove.

Ďakujem pekne. Ja sa len v krátkosti vyjadrím. Stále tu niektorí poslanci vládnej strany SMER hovoria o tom, že o zákonoch by sa malo diskutovať, aby sme dospeli teda k nejakému takému konsenzu a k nejakému spoločnému riešeniu. No a tu vidíte, ako sa diskutuje k niektorým zákonom, keď nik sa neprihlásil do rozpravy, nik o tom nechce diskutovať. Takže hovorí sa o tom vtedy, keď niekto potrebuje argumentovať alebo zakryť svoje nie príliš pozitívne úmysly vtedy slovami: „Poďte diskutovať, ale aj tak v podstate vám neakceptujeme nič, len aby sme deklarovali to, že diskusia prebehla, ale v podstate nepustíme vám nič, čo by nám nevyhovovalo.“ Takže, žiaľ, toto je ten systém, ktorý je tu takto nastavený, a reči sa hovoria a chlieb sa je, ako sa hovorí. Takže mrzí ma to, že nikto nechce diskutovať na túto tému. Ja viem, že to nie je téma veľmi príjemná pre tých, ktorí sú až po uši namočení v nekalých veciach, no ale uvidíme, ako to pôjde do budúcnosti. V každom prípade budeme sa snažiť, aby sa dosiahol cieľ, ktorým je náprava vyšetrovania vecí a, samozrejme, celého prostredia na to, aby sa veci dokázali vyšetrovať naozaj tak, ako to treba, ako to kážu naše zákony Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďakujem pekne.

Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa, Pavla Zajaca a Jozefa Bobíka na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento návrh má parlamentnú tlač 1527 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 1537.

Dávam teraz slovo poslancovi pánovi Jánovi Hudackému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teda uviedol návrh zákona o rodinnom podnikaní, ktorý sme už predkladali pred nejakým časom, nakoniec dostal sa aj do druhého čítania, čomu sme boli veľmi radi. Žiaľ, v druhom čítaní potom poslanci vládnej strany tento veľmi dôležitý návrh zákona nepodporili.

Začnem možno opakovane tým, prečo si myslíme, že Slovensko potrebuje tento zákon o rodinnom podnikaní. Odpoveď na to je veľmi jednoduchá. Jednak je to ten fakt, že väčšina krajín Európskej únie má legislatívne upravené rodinné podnikanie ako tradičný spôsob podnikania členov rodiny, ktorý sa odovzdáva z generácie na generáciu a prináša rodinám, ako aj spoločnosti dlhodobo udržateľné sociálno-ekonomické výhody. A v podstate tieto výhody sú overené históriou. My sme rovnako presvedčení, že na Slovensku potrebujeme takto legislatívne upravené podnikateľské prostredie pre rodinné podnikanie. My v našej legislatíve zatiaľ nemáme ani len slovko, skutočne v legislatívnych textoch nenájdete ani len slovo o rodinnom podnikaní. V každom prípade to neznamená, že rodinné podnikanie na Slovensku neexistuje. Existuje, ale nie je právne upravené, nie je v podstate tam zakomponovaný žiaden systém podpory. A my si myslíme, že rodinné podniky alebo rodiny ako také, ktoré majú o to záujem, ktoré sú ekonomicky činné, ktoré majú medzi sebou rodinných príslušníkov, ktorí majú v tom dostatočné skúsenosti, znalosti, jednoducho talenty, aby tieto talenty mohli rozvíjať, takéto podnikanie podporovať sa oplatí.
Prečo teda si myslíme, že schválenie tohto návrhu zákona o rodinnom podnikaní je dobré aj na Slovensku.

Vidíme, že nezamestnanosť na Slovensku je stále v hrozivých číslach napriek tomu, že vláda robí mnohé opatrenia, ktoré sú skôr kozmetické ako reálne v súvislosti so znižovaním nezamestnanosti, na Slovensku máme stále vysokú nezamestnanosť a mnohé rodiny doslova sú na hranici chudoby.

Takisto si myslíme, že rodinné podnikanie odbremení sociálny systém štátu a zníži podiel šedej ekonomiky. Mnoho rodinných príslušníkov v podstate je zaregistrovaných na úrade práce. Napriek tomu nejakým spôsobom či už svojim rodinným príslušníkom, ktorí podnikajú, pomáhajú. Alebo v podstate pomáhajú načierno alebo nejakým spôsobom získavajú prostriedky načierno pri nelegálnom zamestnaní sa.

Rovnako si myslíme, že toto, čo som už aj povedal, množstvo členov rodín na Slovensku a samotné rodiny majú skutočne veľmi dobré predpoklady na to, aby neboli závislé od štátu, ale aby zobrali zodpovednosť za tieto aktivity na seba a jednoducho aby ich rozvíjali, čím vlastne zabezpečia tú nevyhnutnú obživu pre členov rodiny, na druhej strane aj dlhodobo udržateľný ekonomický a sociálny spôsob fungovania tejto rodiny, už nehovoriac o tom, že spôsobí to takisto upevnenie tých rodinných väzieb medzi členmi rodiny vzhľadom na to množstvo živiteľov rodín, či sú to už otcovia, alebo matky chodia za prácou mimo svojich regiónov, dokonca do zahraničia, čím sa tie rodinné väzby roztrhávajú a neraz mladé rodiny sa rozpadávajú.
No a na záver ten jeden posledný síce, ale nie najmenej dôležitý fakt je ten, že rodinné podnikanie vytvára dobré predpoklady na tzv. etické a morálne podnikanie. Ja sa k týmto veciam dostanem ešte neskôr v rozprave. Teraz to spomínam len preto, aby ste vedeli v úvode, čo všetko obnáša tento návrh zákona, aké všetky aspekty treba chápať a vnímať, aby sme mohli s kľudným svedomím podporiť tento návrh zákona.
Veľmi krátko o niektorých legislatívnych opatreniach.

Tento návrh upravuje tri základné právne formy rodinného podniku. A to sú rodinná živnosť, rodinná farma a rodinná obchodná spoločnosť. Niektorí mi vyčítali alebo aj vyčítajú, na čo sú tu nejaké extra právne formy, veď nech tu bude rodinný podnik a potom sa bude aplikovať nejaká podpora a to stačí úplne. Ja si myslím, že nie je to celkom tak. A vychádza to aj z určitých skúseností, predovšetkým z rozvinutých krajín Európskej únie, kde tie určité právne formy sú etablované v ich legislatíve. A myslím si, že vytvárajú ďaleko lepší legislatívny poriadok a takisto môžu diferencovať potom jednotlivé formy podpory pre tieto jednotlivé právne formy, pretože niečo iné je maličká rodinná živnosť, niečo iné je rodinná farma, pretože sa venuje rozvoju poľnohospodárskej výroby a, povedzme, potravinárstvu zároveň, a niečo iné je spoločnosť s ručeným obmedzením alebo akciová spoločnosť, kde takýto rodinný podnik už potrebuje celkom iný spôsob podpory a treba aj týmto spôsobom túto podporu aj diferencovať.
Dovoľte mi ešte uviesť niektoré ďalšie ustanovenia, ktoré sú dôležité pre komplexné pochopenie filozofie návrhu predmetného zákona.

Členovia rodiny pre účely tohto zákona sú príbuzní v priamom rade alebo súrodenci, alebo manželia. V podstate vo väčšine európskych krajín toto členenie nie je pod rodinným podnikom alebo pod členmi rodinného podniku sa chápu nielen tí najbližší členovia, ale je to aj širšie poňaté. My to uvádzame trochu špecifickejšie, a teda že členovia rodinného podniku môžu byť príbuzní v priamom rade, alebo sú to súrodenci alebo manželia, aj preto, aby bolo jasne definované, čo je rodinný podnik a na druhej strane kto môže byť členom rodinného podniku. A súvisí to aj s veľmi dôležitým aspektom tzv. tej vzájomnej dôvery vo firme, kde predsa len tí najbližší príbuzní majú k sebe ďaleko bližšie a je predpoklad, že tá firma, ten rodinný podnik môže dlhodobo fungovať na trhu.
Takisto člen rodinného podniku nemôže byť uchádzačom o zamestnanie, a teda nemôže byť registrovaný na úrade práce, čo významne môže eliminovať podiel čiernej práce, aj keď v prípade rodinného príslušníka to v súčasnosti legislatíva dovoľuje. Už som to spomínal na začiatku, že veľakrát v podstate je sociálny systém na Slovensku zneužívaný tým, že človek je zaregistrovaný na úrade práce a zároveň nejakým spôsobom nelegálne získava ďalšie prostriedky z nelegálneho zamestnávania sa. Myslím si, že v tomto prípade tento návrh odbúrava tú šedú ekonomiku, ako som už tiež spomenul.

Člen rodiny môže byť členom len jedného rodinného podniku, pretože tu sme zaznamenávali, ako môže byť tento zákon zneužívaný. Takže aj v tomto zmysle sme tento návrh takto prispôsobili.

Tiež ešte chcem spomenúť, že evidenciu rodinných podnikov a všetky tie ďalšie administratívne úkony by malo realizovať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Čo sa týka formy podpory, vyjadrím sa veľmi krátko, ja potom v rozprave to uvediem veľmi špecificky a pokúsim sa, aby to bolo jasné, aké formy podpory môže takýto rodinný podnik získať prostredníctvom jednotlivých právnych foriem.

Chcem len povedať, že sú tri také základné formy podpory. A to je daňové zvýhodnenie, potom nižšia administratívna záťaž a, po tretie, jednoduchší prístup k štartovaciemu kapitálu.

Je veľmi dôležité, aby sme si uvedomovali, v akom stave táto spoločnosť je, predovšetkým čo sa týka sociálno-ekonomického rozvoja, je veľmi dôležité, aby sme si uvedomovali, v akom stave sú naše rodiny, takisto ich sociálno-ekonomické postavenie. Už som spomínal, že máme množstvo nezamestnaných ľudí, som spomínal, že množstvo rodín sa rozpadáva preto, pretože nie sú dostatočne sociálno-ekonomicky zabezpečené, už som spomínal, aký problém je vyľudňovanie vidieka, predovšetkým na východe Slovenska. A toto všetko rodinné podnikanie má šancu, ak ho legislatívne prispôsobíme, ak jednoducho bude zabezpečené jasnou legislatívou, že ho môžeme zmeniť v prospech rodiny, v prospech Slovenska.
Vážení kolegovia, preto mi dovoľte požiadať vás o podporu predmetného návrhu zákona a potom v rozprave by som povedal niektoré ďalšie konkrétnejšie skutočnosti v súvislosti s týmto návrhom zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pre hospodárske záležitosti, pani poslankyni Helene Mezenskej, aby uviedla stanovisko výboru. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, prítomní poslanci, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 419 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Jána Hudackého, Jána Figeľa, Pavla Zajaca a Jozefa Bobíka na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

V priestore pre vlastnú úvahu ja si dovolím len krátko vyjadriť svoju plnú podporu tomuto zákonu, pretože ako už aj navrhovateľ pri prednesení prerokovávaného návrhu uviedol, považujem tento návrh za veľmi dôležitý nástroj stabilizácie rodiny a zároveň aj stabilizácie podnikateľského prostredia.

Ja veľmi dobre viem, že tento návrh zákona bol predložený v pléne už opakovane, niekoľkokrát. A pre mňa je naozaj veľmi podivuhodné, že v situácii, v akej sa Slovensko nachádza, v akej sa nachádzajú mnohé rozpadnuté slovenské rodiny, my si dovolíme takýto návrh zákona odignorovať. Pre mňa je to naozaj nepochopiteľné, a preto pripájam sa prostredníctvom tejto výzvy smerovanej predovšetkým k poslancom z vládnej strany k tomu, aby sa takémuto návrhu zákona venoval dostatočný priestor aj význam, ktorý si tento návrh zákona zaslúži.

V slovenských podmienkach, ako ste už aj vy povedali, pán navrhovateľ, nie je vytvorený dostatočný priestor ani pre morálnu, inštitucionálnu, legislatívnu ani finančnú podporu. V tomto smere má Slovensko veľmi veľké rezervy a naozaj je potrebné sa nad podporou rodinného podnikania, ktorá prispeje k rozvoju vidieka, k posilneniu a stabilite rodiny, je potrebné sa nad touto formou podpory rozvoja rodiny vážne zamyslieť.

Ja verím, že tento návrh zákona bude podporený v prvom čítaní, že sa to dostane do hospodárskeho výboru, tak, aby sme ako členovia hospodárskeho výboru vedeli dopĺňať jednotlivé konkrétne opatrenia a prvky, ktoré povedú, ja verím, aj k nášmu spoločnému cieľu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som písomne nedostal žiadnu prihlášku. Nech sa páči, do ústnej formy rozpravy kto sa hlási? Sú to dvaja páni poslanci, Ján Hudacký a Pavol Zajac. Pán Hudacký, máte slovo aj ako navrhovateľ, ale, nech sa páči, pre istotu. Uzatváram ďalšiu možnosť hlásiť sa do rozpravy.

Nech sa páči, prvý rečník v rozprave.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Dovoľte mi, aby som, tak ako som uviedol pri uvádzaní tohto návrhu zákona, trošku rozviedol niektoré veci, ktoré súvisia s týmto návrhom, skôr tak, aby bolo to pochopiteľnejšie, že jednak je to komplexný návrh a, po druhé, že tento návrh vážnym spôsobom môže pozitívne ovplyvňovať sociálno-ekonomickú situáciu na Slovensku. Je len škoda, že z vládnych poslancov, by som očakával, že by mohlo byť ich tu aj viac, je tu len jeden zástupca, ktorému aj napriek tomu ďakujem, že vôbec sem prišiel, lebo doteraz tu nebol nikto nich.

Takže dovoľte mi, aby som možnože začal trochu z tej európskej úrovne, vzhľadom na to, že som už povedal, zmienil som sa o tom, že v mnohých rozvinutých krajinách Európskej únie, nie koniec koncov iba v Európe, ale aj v Spojených štátoch amerických a v ďalších krajinách rodinné podnikanie je významne rozvinuté, dedí sa z generácie na generáciu, zabezpečuje dlhodobo udržateľný rozvoj rodiny, ešte raz opakujem, je dlhodobo udržateľný, pretože skutočne mal som možnosť sa stretnúť s niektorými zástupcami rodinných podnikov, kde takéto podnikanie funguje už tristo rokov. Jednoducho takáto rodina stále v podstate zabezpečuje jednak, samozrejme, obživu a rozvoj toho podniku jednak pre rozvoj samotnej rodiny. Ale na druhej strane zamestnávajú takéto rodiny už stovky ďalších ľudí a generujú množstvo daní a v podstate príspevkov pre štát.

V každom prípade veľmi stručne nejakú takú základnú charakteristiku rodinného podnikania v Európe uvediem.
Nie je zatiaľ nejaká spoločná definícia rodinného podniku v Európskej únii. Ten základný taký prienik v rámci tých legislatív, ktoré existujú, je, že tie rodinné podniky alebo rodiny, alebo členovia rodiny, ktorí sú členmi rodinného podniku, majú majoritný podiel na vlastníctve a kontrole manažmentu takejto rodinnej firmy. Rodinné podnikanie je tu vo väčšine realizované cez malé a stredné podniky. Obyčajne v podstate sú to malé podniky do desať zamestnancov, prípadne živnostníci. Ale čo je veľmi dôležité? 70 až 80 % všetkých podnikov v Európskej únii je rodinných podnikov, ktoré generujú, ktoré vytvárajú pracovné miesta pre viac ako 50 % zamestnaných ľudí v Európe. Treba si toto uvedomiť a takto pristupovať potom k tomu, čo máme a čo je potrebné urobiť aj na Slovensku, aby sme znížili nezamestnanosť, ktorá tu je stále veľmi vysoká a vážne ohrozuje práve naše rodiny.

Obyčajný kapitál prichádza buď z vlastných zdrojov, ktoré rodiny do toho investujú, alebo z bankových úverov a takisto do určitej miery aj z podporných schém, ktoré jednotlivé štáty majú pripravené pre rodinné podniky, pretože stretol som sa s viacerými takýmito kritikmi, ktorí hovoria, že prečo rodinné podniky by mali dostávať nejakú špeciálnu podporu a že to diskriminuje ostatných podnikateľov, vidíte, že v rozvinutých krajinách, kde trhové prostredie je už dávno etablované po stáročia, by som povedal, nemajú problém podporovať špecificky rodinné podniky, pretože vidia ten pozitívny efekt naspäť cez to, čo už som povedal.
Takisto treba si uvedomiť, že rodinné podniky tým, že členovia rodiny rozhodujú v konečnom dôsledku o investíciách, rozhodujú o tom, ako sa bude rozvíjať tento podnik, sú viac konzervatívne. To znamená, že síce na jednej strane majú nižší zisk, ale tieto firmy, tieto rodinné podniky sú dlhodobo udržateľné, to znamená, že bežne nekrachujú tak ako bežné spoločnosti.

Navyše, už som spomínal ten veľmi dôležitý faktor. A to je faktor tej vzájomnej dôvery v rodine, keď sa aj, povedzme, tí rodinní príslušníci alebo členovia rodinného podniku možno dostanú aj do nejakých sporov, veľmi rýchlo to vedia vyriešiť a tá firma tak môže fungovať ďalej.

Obyčajne keď to porovnám normálne s klasickými podnikmi, dosť často ak sa či už konatelia alebo teda rôzni vlastníci dostanú do vážnych sporov, obyčajne to už súvisí so zánikom firmy, čo je škoda, pretože v mnohých prípadoch sú to prosperujúce firmy, ktoré zamestnajú, povedzme, desiatky až stovky ľudí, a to len preto, že tam tá vzájomná dôvera nie je taká, aká by mala byť, ako v rodinnom podniku, a takéto firmy sa rozpadávajú.
Už nemusím hovoriť o tom, že rodinné podniky sú nositeľmi takých tradičných hodnôt ako etiky a morálky v podnikaní. A opäť poviem tento rozdiel, aby to bolo jasné pre každého z vás tu, obyčajne v tom štandardnom podniku, ktorý do určitej miery, ako je a pôsobí na trhu, tak tí ľudia a tí vlastníci a podobne sa správajú tak, že, veď však keď sa nesprávam možno k svojim dodávateľom, k svojim odberateľom, čiže zákazníkom, alebo k svojim zamestnancom nejako eticky a že podkopávam v podstate nejaké tie vzájomné vzťahy, tak veď sa nič nestane, veď v podstate firma zanikne a moje meno ako keby bolo očistené. Obyčajne tak tie spoločnosti fungujú ako keby anonymne. Aspoň si to myslia. Samozrejme, to nie je celkom tak, lebo do určitej miery stále je ten konkrétny podnik naviazaný na nejakého konkrétneho vlastníka, na nejakého konkrétneho manažéra, riaditeľa a podobne. Napriek tomu mnohí ľudia v biznise si o tom takto myslia. Ja mám takmer dvadsaťročné skúsenosti s tým pôsobením v biznise, resp. aj s podporou podnikania a viem, ako takíto ľudia vnímajú niektoré svoje rozhodnutia, pričom v rodinnom podniku je to o niečom inom. Každé jedno rozhodnutie, každý jeden vzťah k zamestnancovi, každý jeden vzťah k svojmu dodávateľovi alebo k zákazníkovi si ten člen rodinného podniku musí veľmi dobre rozmyslieť, pretože to už nie je o dobrom mene nejakej anonymnej firmy, ale je to o dobrom mene zároveň konkrétnej rodiny. Čiže aj preto, keď hovoríme o rodinných podnikoch, tento faktor je veľmi dôležitý. A skutočne, čo sa týka etiky a morálky v podnikaní, to je v podstate zanalyzované rôznymi inštitúciami, tie rodinné podniky skutočne vystupujú ďaleko etickejšie, morálnejšie a jednoducho aj preto sú do určitej miery úspešnejšie na trhu.
Takisto čo je veľmi dôležité? Na Slovensku máme mnoho ľudí, členov rodín, ktorí majú ohromné znalosti, skúsenosti, schopnosti, aby ich mohli využiť. Žiaľ, tým, že nemáme tú podporu, povedzme, v rámci tých rodinných podnikov, aby sme vytvárali to podnikateľské prostredie, aby sme vytvárali určité motivačné prostredie, aby členovia rodín sa spájali a vytvorili určitý synergický efekt, jeden, povedzme, má dobré nejaké ekonomické základy, druhý má určité schopnosti, ja neviem nejaké know-how a podobne, znalosti, aby spojili v podstate všetky tieto talenty, a tak vytvorili, povedzme, pracovné miesto pre seba, pre svojich členov rodiny, ale zároveň aby mohli v podstate zamestnávať aj ďalších, tak jednoducho my tu takúto legislatívu nemáme, nemáme vytvorené takéto motivačné prostredie, a pritom títo ľudia skôr majú tendenciu pod nejakým sociálnym systémom, ktorý tu funguje aj nefunguje, jednoducho skôr brať tie tzv. sociálne istoty tým, že sa prihlásia na úrad práce a poprípade potom niečo si cez nejaké možno aj nelegálne zamestnanie privyrobia tak, aby mohli prežívať. Samozrejme, to súvisí s upadaním v podstate úrovne rodiny, myslím, po tej sociálno-ekonomickej stránke, ale nie iba po tej sociálno-ekonomickej stránke, možno aj po tej stránke, by som povedal, takej psychologickej, ale na druhej strane vôbec nevytvára predpoklady na tvorbu hodnôt pre štát a, samozrejme, rodina je závislá na tom sociálnom systéme, na tom systéme istôt, nielen vlády Roberta Fica, ale aj ďalších vlád, ktoré sem možno prídu a budú sa snažiť nejakým spôsobom v podstate držať v tej nevyhnutne závislosti členov rodiny.
Vrátim sa k tomu, čo som povedal na začiatku. My žijeme v časoch, keď na Slovensku je vysoká nezamestnanosť, skutočne vysoká nezamestnanosť v porovnaní s ostatnými členskými krajinami Európskej únie, a rieši sa to tak aj nerieši čiastkovo, v podstate, určite nie dlhodobo udržateľným spôsobom, že dávame nejaké stimuly pre to, aby podnikatelia zamestnávali, povedzme, mladých ľudí vo veku do dvadsaťdeväť rokov a tak ďalej. Ale v podstate tie stimuly, ten systém pracuje iba dovtedy, pokiaľ tie zdroje sú. Hneď ako tie zdroje sa vyčerpajú, jednoducho či to sú už zdroje zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov, prakticky opäť nastane tá istá situácia, že títo ľudia sa opäť dostanú na úrady práce. My potrebujeme znížiť nezamestnanosť cez dlhodobo udržateľné systémy. A toto je jeden z nich. Rodinné podnikanie je ten systém, ktorý môže zabezpečiť dlhodobo udržateľné pracovné miesta, nielen pre členov rodiny, ale aj pre ostatných ľudí v najbližšom okolí.
Ďalší fenomén, ktorý tu treba brať do úvahy v súvislosti s týmto návrhom zákona. Dokonca som počul štatistiky alebo počul v podstate nejaké analýzy, alebo čítal nejaké analýzy, že až 20 % našich rodín je na hranici chudoby. A, opäť, rodinný podnik, či už je to v podstate nejaká malá rodinná živnosť alebo rodinná farma, má šancu generovať tie nevyhnutné zdroje na to, pre tú základnú obživu, ale aj v podstate na to, aby sa tento rodinný podnik, rodinná živnosť, rodinná farma alebo rodinná obchodná spoločnosť mohla rozvíjať a v podstate vytvárať dostatok zdrojov na to, aby po tej sociálno-ekonomickej stránke bola rodina dlhodobo udržateľne zabezpečená.
Dovoľte mi ešte spomenúť ďalšie faktory, ktoré s týmto súvisia.

Na Slovensko dovážame viac ako 55 % potravín zo zahraničia, pričom tisícky alebo až dokonca státisíce hektárov úrodnej pôdy leží ľadom len preto, že nevieme motivovať mladých ľudí alebo vôbec ľudí v nejakom zrelom veku na to, aby išli a pracovali na pôde. Ale to nie je iba o nejakom hrdlačení na pôde, tak ako to bolo voľakedy, ako niekto to spája v podstate s tým terajškom v čase, keď teda máme výkonné mechanizmy, v čase, keď v podstate máme vysokú nezamestnanosť. Tak jednoducho treba, aby sme motivovali predovšetkým mladých ľudí, aby začali pracovať na pôde. A rodinné farmy sú veľmi dobrým nástrojom na to, aby sme vrátili život do dedín, na vidiek, pretože minimálne na východe Slovenska sú dediny takmer vyľudnené. Takže treba, aby sme zobrali aj tento faktor do úvahy, pretože to, čo teraz navrhuje vláda cez, povedzme, prístup k nejakej pôde, aj to, myslím si, dosť diskriminačne, jednoducho to nie sú prostriedky na to, aby sme vedeli stimulovať a motivovať ľudí k tomu, aby začali pracovať na pôde. Skutočne ak neprídeme s komplexným návrhom, a to návrh zákona o rodinnom podnikaní je, v prípade rozvoja poľnohospodárskej výroby, ale nielen samotnej tej poľnohospodárskej výroby, ale aj spracovateľského priemyslu v podstate, mám na mysli zároveň potravinárstvo, ďalší článok v rámci rozvoja, povedzme, vidieka, tak sa nepohneme z miesta, zrejme tie tisícky a státisíce hektárov pôdy budú ďalej ležať ľadom a niektorí takzvaní veľkopodnikatelia, tie veľké farmy a tak ďalej skôr budú zneužívať ako využívať v podstate tieto, povedzme, určité stimuly, ktoré tu teraz sú zavádzané na to, aby sa to poľnohospodárstvo akosi rozvíjalo.
Teraz, ak mi dovolíte, rád by som povedal niekoľko slov o tých konkrétnejších návrhoch v súvislosti s podporou rodinného podnikania. Už som spomínal, že v podstate my sme v tomto návrhu dávali tri také základné formy podpory podnikania. A to je daňové zvýhodnenie, potom nižšia administratívna záťaž, čo je veľmi dôležité, pretože na Slovensku je tzv. red tape čiže tá byrokracia tak ohromne náročná, že mnohých ľudí to vôbec odrádza od podnikania, tobôž, samozrejme, aj v prípade rodinných firiem, a takisto jednoduchší prístup k štartovacieho kapitálu, pretože napriek tomu, že sa javí, že na tom finančnom trhu, bankovom trhu, nebankovom trhu je tých zdrojov relatívne veľa, obyčajne sú vysoko úročené a dosť často v prípade vyšších požiadaviek na vyšší kapitál obyčajne tým, že nemáte žiadnu podnikateľskú minulosť, tak obyčajne tie banky v prípade nejakých vyšších úverov vám tieto neposkytnú.
Začnem tými stimulmi v rámci daňového zvýhodnenia. My do určitej miery reflektujeme tú podporu tak, ako sa uskutočňuje v Európe, v rozvinutých európskych krajinách, ale aj v Spojených štátoch amerických a ďalších vyspelých ekonomikách teda prostredníctvom takzvaného daňového zvýhodnenia. My sme prišli s viacerými takýmito opatreniami, ako znížiť v podstate ten základ dane, čiže v konečnom dôsledku potom aj samotnú daň alebo odvedenú daň, a to na základe takzvaného multiplikačného efektu. To znamená, že čím viac členov rodinného podniku bude naviazaných na rodinný podnik, čiže bude pracovať v rodinnom podniku, tým vlastne to daňové zvýhodnenie bude vyššie. Čiže bude nižší základ dane a v konečnom dôsledku potom bude nižšia daň. Môžem spomenúť niekoľko z nich. Napríklad základ dane z príjmov rodinného podniku sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane vynásobené rodinným koeficientom na každého člena. Ako hovorím, je to ten multiplikačný efekt.

Potom napríklad druhý takýto spôsob daňového zvýhodnenia je uplatnenie si paušálnych výdavkov vo výške 40 %, samozrejme, maximálne vo výške tých 420 eur, ale ak tu multiplikujete na každého člena rodinného podniku, tak vám vyjde celkom zaujímavá čiastka a tým pádom vlastne nižší základ dane. Rovnako je to aplikované aj pre sadzbu dane z príjmu pre rodinnú živnosť a rodinnú farmu, v prípade teda aby boli na tej sadzbe 19 %, vlastne pritom ak sa neprekročí ten 176,8-násobok životného minima vynásobený počtom členov rodinného podniku, pretože inak by pri tom vyššom príjme v podstate takáto rodinná živnosť alebo rodinná farma už musela platiť tú sadzbu dane 25-percentnú.
Ja by som vám chcel v podstate ukázať taký jeden príklad, ak by sme aplikovali to daňové zvýhodnenie cez uplatnenie si tých paušálnych výdavkov vo výške tých 40 %. Ak by sme mali vlastne troch nezávislých živnostníkov a z nich každý jeden by mal ročný príjem 24-tisíc eur, čo v prípade na mesiac to je pre úplne malého živnostníčka, ktorý by teda ročný príjem mal 24-tisíc eur, čiže traja živnostníci by v podstate mali čistý príjem cirka 42 576 eur. V prípade rodinnej živnosti, ak by sme uplatňovali, ako som už spomínal, tie paušálne výdavky, tak na jedného člena je opäť tých 24-tisíc ročný príjem, traja členovia by mali čistý príjem už ale 45 096 eur. Vlastne takáto rodinná živnosť by v porovnaní s troma nezávislými živnostníkmi a s troma členmi mala o 2 500 eur viac.

Čiže to je jeden taký z príkladov, ako by sme chceli a vedeli motivovať rodinných príslušníkov, aby išli, spájali sa do tých rodinných podnikov, či už cez rodinnú živnosť, rodinnú farmu alebo rodinnú obchodnú spoločnosť, ako som už povedal.

Máme tu, samozrejme, aj ďalšie podporné mechanizmy. Napríklad rodinná obchodná spoločnosť do 9 zamestnancov by mohla na začiatku mať až dvojročné daňové prázdniny, aby prakticky jej členovia mohli tieto zdroje, ktoré vygenerujú vo forme zisku, v podstate reinvestovať do rozvoja takejto spoločnosti. Takisto pre rodinné farmy navrhujeme, aby na každého člena mohla táto rodinná farma získať prenájom pôdy vo výške 6 hektárov za symbolické 1 euro od pozemkového fondu.
Ten tretí spôsob podpory, už som spomínal, je ľahší prístup k štartovaciemu kapitálu. To znamená, my navrhujeme minimálne dva takéto základné spôsoby.

Je Mikropôžičkový program. Ja som mal tú česť ho etablovať na Slovensku v rámci Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorý síce existuje, nie je rozvinutý tak, ako by to bolo dobré, tak ako to fungovalo minimálne 10 rokov predtým, ale v každom prípade by sme si vedeli predstaviť, aby sa vytvorila špeciálna schéma Mikropôžičkového programu pre rodinné podniky, to znamená, aby tieto rodinné podniky, predovšetkým tie menšie rodinné živnosti a rodinné farmy mohli získavať skutočne prístupné pre nich podmienky alebo teda zdroje s dobrými podmienkami, či sa to týka úročenia alebo samozrejme aj splátkového kalendára, podľa toho, aké konkrétne podnikanie realizujú.
Takisto pre väčšie spoločnosti, napríklad rodinné obchodné spoločnosti chceme a navrhujeme špeciálnu úverovú linku a zároveň aj garančnú linku tak, aby v podstate tie malé formy, či už budú pôsobiť v hocijakom priemysle, rodinné firmy mohli mať špeciálny prístup, hovorím, k týmto úverovým a garančným linkám.
Takže toto sú dve také základné formy, v podstate čo sa týka k prístupu k štartovaciemu kapitálu.

Určite by sme mohli hovoriť, ale je to už otázka potom času, keď už by takéto verejné podniky mohli byť legislatívne etablované, vytvárať ďalšie predpoklady napríklad pre rodinné inovatívne spoločnosti, ktoré sa zaoberajú v podstate rozvojom nejakých dobrých zaujímavých inovatívnych myšlienok, aby mali prístup k nejakému fondu rizikového kapitálu. Čiže toto všetko sa dá etablovať už, samozrejme, špecificky aj na rodinné podniky, povedzme, ktoré majú určitý inovatívny potenciál.
Na záver by som chcel sa zmieniť ešte o aktivitách, ktoré jednak som so svojimi kolegami spolupredkladateľmi vyvinul tak, aby sme do určitej miery iniciovali aj niektoré legislatívne opatrenia na európskej úrovni.

Ja som asi pred troma týždňami bol pozvaný na výbor svojím spôsobom pre hospodárske záležitosti v Európskom parlamente, kde bol hearing o rodinnom podnikaní vzhľadom na to, že sa vytvára legislatívne nejaké opatrenie, takzvaný Family Business Act. Ja som svojho času, keď som bol v Európskom parlamente, pracoval na takzvanom Small Business Acte, teda nejakých legislatívnych predpokladoch na to, aby sa podporovalo malé a stredné podnikanie. Momentálne sme takisto iniciovali, aby sa na európskej úrovni, a teda v rámci európskej legislatívy vytváral určitý politický, a teda legislatívny nástroj, určitý legislatívny rámec na podporu rodinného podnikania v Európe. To znamená, že na základe takzvaného Family Business Actu by potom jednotlivé členské krajiny mohli si upravovať svoju legislatívu na tej národnej úrovni.
Keď som tam do určitej miery prezentoval ten môj návrh zákona o rodinnom podnikaní, mnohých ľudí, a priznám sa, že bolo tam dosť veľa ľudí, teda jednak, samozrejme, poslancov Európskeho parlamentu, ale aj ľudí, ktorých zaujímalo rodinné podnikanie, ich to veľmi zaujalo, že tak komplexný legislatívny návrh prichádza z krajiny, kde, povedzme, to rodinné podnikanie nemá až také zázemie, aj vzhľadom na to, že v roku 1948 po komunistickom prevrate v podstate bolo zničené to rodinné podnikanie, či už tie rodinné gazdovstvá, keď to mám tak nazvať, alebo vôbec tie živnosti a podobne, tak skutočne boli prekvapení, že prichádzame s tak komplexným legislatívnym návrhom, a veľmi to oceňovali, tak ja len teda teraz dúfam, že tvorba toho legislatívneho rámca na úrovni Európskeho parlamentu bude zrealizovaná čo najskôr, aby sme potom mohli nejakým spôsobom povzbudzovať členské krajiny včítane Slovenska, aby si takýto legislatívny návrh v súvislosti s rodinným podnikaním, s podporou rodinného podnikania osvojili.

A ja verím, že sa nám to podarí a mohlo by sa nám to podariť už ďaleko skôr, aby sme nečakali na vytvorenie legislatívneho rámca v rámci Európskej únie, máme teraz na stole môj návrh, respektíve návrh, ktorý so svojimi kolegami z Kresťanskodemokratického hnutia predkladáme. A je na vás, aby ste posúdili, či takýto návrh prinesie určité výhody, určité pozitívne kroky k tomu, na Slovensku aby sme vedeli riešiť nezamestnanosť, aby sme vytvárali lepšie podmienky pre to, aby sme posilňovali rodinné väzby, aby sme vytvárali lepšie podmienky pre to, aby vidiek nevymieral, aby sme vytvárali lepšie podmienky pre etické a morálne podnikanie na Slovensku. Ďakujem vám za pozornosť a budem sa tešiť na faktické poznámky, prípadne potom ešte na niektoré reakcie z pléna. Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.

Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

Ďakujem pekne. Pán kolega, zdieľam s vami to rozčarovanie, že tento návrh nemá takú pozornosť, akú by ste očakávali napríklad od poslancov strany SMER. Tento návrh pokojne možno nazvať súčasťou sociálneho balíka KDH, minimálne kvôli inšpirácii, pretože tento návrh je návrhom určeným na podporu rodín, rodín s deťmi, čo v konečnom dôsledku bude prospešné ak by takýto návrh prešiel, pre celú spoločnosť. Keď sa bude dariť rodinám, tak sa bude dariť celej spoločnosti. Ten návrh má význam ako nástroj boja s nezamestnanosťou, s čiernou prácou.

A súhlasím s vami, že je to aj návrh, ktorý môže zvýšiť etiku a morálku v podnikaní na Slovensku.

No a verím, že keď aj teda sa nepodarí presadiť tento dobrý návrh v pléne dnes, tak určite sa aspoň niečo z neho objaví v niektorom z tých sociálnych balíčkov, ktorými SMER loví svojich voličov.