51. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, prítomní poslanci, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 419 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Jána Hudackého, Jána Figeľa, Pavla Zajaca a Jozefa Bobíka na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V priestore pre vlastnú úvahu ja si dovolím len krátko vyjadriť svoju plnú podporu tomuto zákonu, pretože ako už aj navrhovateľ pri prednesení prerokovávaného návrhu uviedol, považujem tento návrh za veľmi dôležitý nástroj stabilizácie rodiny a zároveň aj stabilizácie podnikateľského prostredia.
Ja veľmi dobre viem, že tento návrh zákona bol predložený v pléne už opakovane, niekoľkokrát. A pre mňa je naozaj veľmi podivuhodné, že v situácii, v akej sa Slovensko nachádza, v akej sa nachádzajú mnohé rozpadnuté slovenské rodiny, my si dovolíme takýto návrh zákona odignorovať. Pre mňa je to naozaj nepochopiteľné, a preto pripájam sa prostredníctvom tejto výzvy smerovanej predovšetkým k poslancom z vládnej strany k tomu, aby sa takémuto návrhu zákona venoval dostatočný priestor aj význam, ktorý si tento návrh zákona zaslúži.
V slovenských podmienkach, ako ste už aj vy povedali, pán navrhovateľ, nie je vytvorený dostatočný priestor ani pre morálnu, inštitucionálnu, legislatívnu ani finančnú podporu. V tomto smere má Slovensko veľmi veľké rezervy a naozaj je potrebné sa nad podporou rodinného podnikania, ktorá prispeje k rozvoju vidieka, k posilneniu a stabilite rodiny, je potrebné sa nad touto formou podpory rozvoja rodiny vážne zamyslieť.
Ja verím, že tento návrh zákona bude podporený v prvom čítaní, že sa to dostane do hospodárskeho výboru, tak, aby sme ako členovia hospodárskeho výboru vedeli dopĺňať jednotlivé konkrétne opatrenia a prvky, ktoré povedú, ja verím, aj k nášmu spoločnému cieľu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
Vystúpenia
9:39
Ďakujem pekne. Ja sa len v krátkosti vyjadrím. Stále tu niektorí poslanci vládnej strany SMER hovoria o tom, že o zákonoch by sa malo diskutovať, aby sme dospeli teda k nejakému takému konsenzu a k nejakému spoločnému riešeniu. No a tu vidíte, ako sa diskutuje k niektorým zákonom, keď nik sa neprihlásil do rozpravy, nik o tom nechce diskutovať. Takže hovorí sa o tom vtedy, keď niekto potrebuje argumentovať alebo zakryť svoje nie príliš...
Ďakujem pekne. Ja sa len v krátkosti vyjadrím. Stále tu niektorí poslanci vládnej strany SMER hovoria o tom, že o zákonoch by sa malo diskutovať, aby sme dospeli teda k nejakému takému konsenzu a k nejakému spoločnému riešeniu. No a tu vidíte, ako sa diskutuje k niektorým zákonom, keď nik sa neprihlásil do rozpravy, nik o tom nechce diskutovať. Takže hovorí sa o tom vtedy, keď niekto potrebuje argumentovať alebo zakryť svoje nie príliš pozitívne úmysly vtedy slovami: „Poďte diskutovať, ale aj tak v podstate vám neakceptujeme nič, len aby sme deklarovali to, že diskusia prebehla, ale v podstate nepustíme vám nič, čo by nám nevyhovovalo.“ Takže, žiaľ, toto je ten systém, ktorý je tu takto nastavený, a reči sa hovoria a chlieb sa je, ako sa hovorí. Takže mrzí ma to, že nikto nechce diskutovať na túto tému. Ja viem, že to nie je téma veľmi príjemná pre tých, ktorí sú až po uši namočení v nekalých veciach, no ale uvidíme, ako to pôjde do budúcnosti. V každom prípade budeme sa snažiť, aby sa dosiahol cieľ, ktorým je náprava vyšetrovania vecí a, samozrejme, celého prostredia na to, aby sa veci dokázali vyšetrovať naozaj tak, ako to treba, ako to kážu naše zákony Slovenskej republiky. Ďakujem.
Ďakujem pekne. Ja sa len v krátkosti vyjadrím. Stále tu niektorí poslanci vládnej strany SMER hovoria o tom, že o zákonoch by sa malo diskutovať, aby sme dospeli teda k nejakému takému konsenzu a k nejakému spoločnému riešeniu. No a tu vidíte, ako sa diskutuje k niektorým zákonom, keď nik sa neprihlásil do rozpravy, nik o tom nechce diskutovať. Takže hovorí sa o tom vtedy, keď niekto potrebuje argumentovať alebo zakryť svoje nie príliš pozitívne úmysly vtedy slovami: „Poďte diskutovať, ale aj tak v podstate vám neakceptujeme nič, len aby sme deklarovali to, že diskusia prebehla, ale v podstate nepustíme vám nič, čo by nám nevyhovovalo.“ Takže, žiaľ, toto je ten systém, ktorý je tu takto nastavený, a reči sa hovoria a chlieb sa je, ako sa hovorí. Takže mrzí ma to, že nikto nechce diskutovať na túto tému. Ja viem, že to nie je téma veľmi príjemná pre tých, ktorí sú až po uši namočení v nekalých veciach, no ale uvidíme, ako to pôjde do budúcnosti. V každom prípade budeme sa snažiť, aby sa dosiahol cieľ, ktorým je náprava vyšetrovania vecí a, samozrejme, celého prostredia na to, aby sa veci dokázali vyšetrovať naozaj tak, ako to treba, ako to kážu naše zákony Slovenskej republiky. Ďakujem.
Rozpracované
9:42
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teda uviedol návrh zákona o rodinnom podnikaní, ktorý sme už predkladali pred nejakým časom, nakoniec dostal sa aj do druhého čítania, čomu sme boli veľmi radi. Žiaľ, v druhom čítaní potom poslanci vládnej strany tento veľmi dôležitý návrh zákona nepodporili.
Začnem možno opakovane tým, prečo si myslíme, že Slovensko potrebuje tento zákon o...
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teda uviedol návrh zákona o rodinnom podnikaní, ktorý sme už predkladali pred nejakým časom, nakoniec dostal sa aj do druhého čítania, čomu sme boli veľmi radi. Žiaľ, v druhom čítaní potom poslanci vládnej strany tento veľmi dôležitý návrh zákona nepodporili.
Začnem možno opakovane tým, prečo si myslíme, že Slovensko potrebuje tento zákon o rodinnom podnikaní. Odpoveď na to je veľmi jednoduchá. Jednak je to ten fakt, že väčšina krajín Európskej únie má legislatívne upravené rodinné podnikanie ako tradičný spôsob podnikania členov rodiny, ktorý sa odovzdáva z generácie na generáciu a prináša rodinám, ako aj spoločnosti dlhodobo udržateľné sociálno-ekonomické výhody. A v podstate tieto výhody sú overené históriou. My sme rovnako presvedčení, že na Slovensku potrebujeme takto legislatívne upravené podnikateľské prostredie pre rodinné podnikanie. My v našej legislatíve zatiaľ nemáme ani len slovko, skutočne v legislatívnych textoch nenájdete ani len slovo o rodinnom podnikaní. V každom prípade to neznamená, že rodinné podnikanie na Slovensku neexistuje. Existuje, ale nie je právne upravené, nie je v podstate tam zakomponovaný žiaden systém podpory. A my si myslíme, že rodinné podniky alebo rodiny ako také, ktoré majú o to záujem, ktoré sú ekonomicky činné, ktoré majú medzi sebou rodinných príslušníkov, ktorí majú v tom dostatočné skúsenosti, znalosti, jednoducho talenty, aby tieto talenty mohli rozvíjať, takéto podnikanie podporovať sa oplatí.
Prečo teda si myslíme, že schválenie tohto návrhu zákona o rodinnom podnikaní je dobré aj na Slovensku.
Vidíme, že nezamestnanosť na Slovensku je stále v hrozivých číslach napriek tomu, že vláda robí mnohé opatrenia, ktoré sú skôr kozmetické ako reálne v súvislosti so znižovaním nezamestnanosti, na Slovensku máme stále vysokú nezamestnanosť a mnohé rodiny doslova sú na hranici chudoby.
Takisto si myslíme, že rodinné podnikanie odbremení sociálny systém štátu a zníži podiel šedej ekonomiky. Mnoho rodinných príslušníkov v podstate je zaregistrovaných na úrade práce. Napriek tomu nejakým spôsobom či už svojim rodinným príslušníkom, ktorí podnikajú, pomáhajú. Alebo v podstate pomáhajú načierno alebo nejakým spôsobom získavajú prostriedky načierno pri nelegálnom zamestnaní sa.
Rovnako si myslíme, že toto, čo som už aj povedal, množstvo členov rodín na Slovensku a samotné rodiny majú skutočne veľmi dobré predpoklady na to, aby neboli závislé od štátu, ale aby zobrali zodpovednosť za tieto aktivity na seba a jednoducho aby ich rozvíjali, čím vlastne zabezpečia tú nevyhnutnú obživu pre členov rodiny, na druhej strane aj dlhodobo udržateľný ekonomický a sociálny spôsob fungovania tejto rodiny, už nehovoriac o tom, že spôsobí to takisto upevnenie tých rodinných väzieb medzi členmi rodiny vzhľadom na to množstvo živiteľov rodín, či sú to už otcovia, alebo matky chodia za prácou mimo svojich regiónov, dokonca do zahraničia, čím sa tie rodinné väzby roztrhávajú a neraz mladé rodiny sa rozpadávajú.
No a na záver ten jeden posledný síce, ale nie najmenej dôležitý fakt je ten, že rodinné podnikanie vytvára dobré predpoklady na tzv. etické a morálne podnikanie. Ja sa k týmto veciam dostanem ešte neskôr v rozprave. Teraz to spomínam len preto, aby ste vedeli v úvode, čo všetko obnáša tento návrh zákona, aké všetky aspekty treba chápať a vnímať, aby sme mohli s kľudným svedomím podporiť tento návrh zákona.
Veľmi krátko o niektorých legislatívnych opatreniach.
Tento návrh upravuje tri základné právne formy rodinného podniku. A to sú rodinná živnosť, rodinná farma a rodinná obchodná spoločnosť. Niektorí mi vyčítali alebo aj vyčítajú, na čo sú tu nejaké extra právne formy, veď nech tu bude rodinný podnik a potom sa bude aplikovať nejaká podpora a to stačí úplne. Ja si myslím, že nie je to celkom tak. A vychádza to aj z určitých skúseností, predovšetkým z rozvinutých krajín Európskej únie, kde tie určité právne formy sú etablované v ich legislatíve. A myslím si, že vytvárajú ďaleko lepší legislatívny poriadok a takisto môžu diferencovať potom jednotlivé formy podpory pre tieto jednotlivé právne formy, pretože niečo iné je maličká rodinná živnosť, niečo iné je rodinná farma, pretože sa venuje rozvoju poľnohospodárskej výroby a, povedzme, potravinárstvu zároveň, a niečo iné je spoločnosť s ručeným obmedzením alebo akciová spoločnosť, kde takýto rodinný podnik už potrebuje celkom iný spôsob podpory a treba aj týmto spôsobom túto podporu aj diferencovať.
Dovoľte mi ešte uviesť niektoré ďalšie ustanovenia, ktoré sú dôležité pre komplexné pochopenie filozofie návrhu predmetného zákona.
Členovia rodiny pre účely tohto zákona sú príbuzní v priamom rade alebo súrodenci, alebo manželia. V podstate vo väčšine európskych krajín toto členenie nie je pod rodinným podnikom alebo pod členmi rodinného podniku sa chápu nielen tí najbližší členovia, ale je to aj širšie poňaté. My to uvádzame trochu špecifickejšie, a teda že členovia rodinného podniku môžu byť príbuzní v priamom rade, alebo sú to súrodenci alebo manželia, aj preto, aby bolo jasne definované, čo je rodinný podnik a na druhej strane kto môže byť členom rodinného podniku. A súvisí to aj s veľmi dôležitým aspektom tzv. tej vzájomnej dôvery vo firme, kde predsa len tí najbližší príbuzní majú k sebe ďaleko bližšie a je predpoklad, že tá firma, ten rodinný podnik môže dlhodobo fungovať na trhu.
Takisto člen rodinného podniku nemôže byť uchádzačom o zamestnanie, a teda nemôže byť registrovaný na úrade práce, čo významne môže eliminovať podiel čiernej práce, aj keď v prípade rodinného príslušníka to v súčasnosti legislatíva dovoľuje. Už som to spomínal na začiatku, že veľakrát v podstate je sociálny systém na Slovensku zneužívaný tým, že človek je zaregistrovaný na úrade práce a zároveň nejakým spôsobom nelegálne získava ďalšie prostriedky z nelegálneho zamestnávania sa. Myslím si, že v tomto prípade tento návrh odbúrava tú šedú ekonomiku, ako som už tiež spomenul.
Člen rodiny môže byť členom len jedného rodinného podniku, pretože tu sme zaznamenávali, ako môže byť tento zákon zneužívaný. Takže aj v tomto zmysle sme tento návrh takto prispôsobili.
Tiež ešte chcem spomenúť, že evidenciu rodinných podnikov a všetky tie ďalšie administratívne úkony by malo realizovať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Čo sa týka formy podpory, vyjadrím sa veľmi krátko, ja potom v rozprave to uvediem veľmi špecificky a pokúsim sa, aby to bolo jasné, aké formy podpory môže takýto rodinný podnik získať prostredníctvom jednotlivých právnych foriem.
Chcem len povedať, že sú tri také základné formy podpory. A to je daňové zvýhodnenie, potom nižšia administratívna záťaž a, po tretie, jednoduchší prístup k štartovaciemu kapitálu.
Je veľmi dôležité, aby sme si uvedomovali, v akom stave táto spoločnosť je, predovšetkým čo sa týka sociálno-ekonomického rozvoja, je veľmi dôležité, aby sme si uvedomovali, v akom stave sú naše rodiny, takisto ich sociálno-ekonomické postavenie. Už som spomínal, že máme množstvo nezamestnaných ľudí, som spomínal, že množstvo rodín sa rozpadáva preto, pretože nie sú dostatočne sociálno-ekonomicky zabezpečené, už som spomínal, aký problém je vyľudňovanie vidieka, predovšetkým na východe Slovenska. A toto všetko rodinné podnikanie má šancu, ak ho legislatívne prispôsobíme, ak jednoducho bude zabezpečené jasnou legislatívou, že ho môžeme zmeniť v prospech rodiny, v prospech Slovenska.
Vážení kolegovia, preto mi dovoľte požiadať vás o podporu predmetného návrhu zákona a potom v rozprave by som povedal niektoré ďalšie konkrétnejšie skutočnosti v súvislosti s týmto návrhom zákona. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teda uviedol návrh zákona o rodinnom podnikaní, ktorý sme už predkladali pred nejakým časom, nakoniec dostal sa aj do druhého čítania, čomu sme boli veľmi radi. Žiaľ, v druhom čítaní potom poslanci vládnej strany tento veľmi dôležitý návrh zákona nepodporili.
Začnem možno opakovane tým, prečo si myslíme, že Slovensko potrebuje tento zákon o rodinnom podnikaní. Odpoveď na to je veľmi jednoduchá. Jednak je to ten fakt, že väčšina krajín Európskej únie má legislatívne upravené rodinné podnikanie ako tradičný spôsob podnikania členov rodiny, ktorý sa odovzdáva z generácie na generáciu a prináša rodinám, ako aj spoločnosti dlhodobo udržateľné sociálno-ekonomické výhody. A v podstate tieto výhody sú overené históriou. My sme rovnako presvedčení, že na Slovensku potrebujeme takto legislatívne upravené podnikateľské prostredie pre rodinné podnikanie. My v našej legislatíve zatiaľ nemáme ani len slovko, skutočne v legislatívnych textoch nenájdete ani len slovo o rodinnom podnikaní. V každom prípade to neznamená, že rodinné podnikanie na Slovensku neexistuje. Existuje, ale nie je právne upravené, nie je v podstate tam zakomponovaný žiaden systém podpory. A my si myslíme, že rodinné podniky alebo rodiny ako také, ktoré majú o to záujem, ktoré sú ekonomicky činné, ktoré majú medzi sebou rodinných príslušníkov, ktorí majú v tom dostatočné skúsenosti, znalosti, jednoducho talenty, aby tieto talenty mohli rozvíjať, takéto podnikanie podporovať sa oplatí.
Prečo teda si myslíme, že schválenie tohto návrhu zákona o rodinnom podnikaní je dobré aj na Slovensku.
Vidíme, že nezamestnanosť na Slovensku je stále v hrozivých číslach napriek tomu, že vláda robí mnohé opatrenia, ktoré sú skôr kozmetické ako reálne v súvislosti so znižovaním nezamestnanosti, na Slovensku máme stále vysokú nezamestnanosť a mnohé rodiny doslova sú na hranici chudoby.
Takisto si myslíme, že rodinné podnikanie odbremení sociálny systém štátu a zníži podiel šedej ekonomiky. Mnoho rodinných príslušníkov v podstate je zaregistrovaných na úrade práce. Napriek tomu nejakým spôsobom či už svojim rodinným príslušníkom, ktorí podnikajú, pomáhajú. Alebo v podstate pomáhajú načierno alebo nejakým spôsobom získavajú prostriedky načierno pri nelegálnom zamestnaní sa.
Rovnako si myslíme, že toto, čo som už aj povedal, množstvo členov rodín na Slovensku a samotné rodiny majú skutočne veľmi dobré predpoklady na to, aby neboli závislé od štátu, ale aby zobrali zodpovednosť za tieto aktivity na seba a jednoducho aby ich rozvíjali, čím vlastne zabezpečia tú nevyhnutnú obživu pre členov rodiny, na druhej strane aj dlhodobo udržateľný ekonomický a sociálny spôsob fungovania tejto rodiny, už nehovoriac o tom, že spôsobí to takisto upevnenie tých rodinných väzieb medzi členmi rodiny vzhľadom na to množstvo živiteľov rodín, či sú to už otcovia, alebo matky chodia za prácou mimo svojich regiónov, dokonca do zahraničia, čím sa tie rodinné väzby roztrhávajú a neraz mladé rodiny sa rozpadávajú.
No a na záver ten jeden posledný síce, ale nie najmenej dôležitý fakt je ten, že rodinné podnikanie vytvára dobré predpoklady na tzv. etické a morálne podnikanie. Ja sa k týmto veciam dostanem ešte neskôr v rozprave. Teraz to spomínam len preto, aby ste vedeli v úvode, čo všetko obnáša tento návrh zákona, aké všetky aspekty treba chápať a vnímať, aby sme mohli s kľudným svedomím podporiť tento návrh zákona.
Veľmi krátko o niektorých legislatívnych opatreniach.
Tento návrh upravuje tri základné právne formy rodinného podniku. A to sú rodinná živnosť, rodinná farma a rodinná obchodná spoločnosť. Niektorí mi vyčítali alebo aj vyčítajú, na čo sú tu nejaké extra právne formy, veď nech tu bude rodinný podnik a potom sa bude aplikovať nejaká podpora a to stačí úplne. Ja si myslím, že nie je to celkom tak. A vychádza to aj z určitých skúseností, predovšetkým z rozvinutých krajín Európskej únie, kde tie určité právne formy sú etablované v ich legislatíve. A myslím si, že vytvárajú ďaleko lepší legislatívny poriadok a takisto môžu diferencovať potom jednotlivé formy podpory pre tieto jednotlivé právne formy, pretože niečo iné je maličká rodinná živnosť, niečo iné je rodinná farma, pretože sa venuje rozvoju poľnohospodárskej výroby a, povedzme, potravinárstvu zároveň, a niečo iné je spoločnosť s ručeným obmedzením alebo akciová spoločnosť, kde takýto rodinný podnik už potrebuje celkom iný spôsob podpory a treba aj týmto spôsobom túto podporu aj diferencovať.
Dovoľte mi ešte uviesť niektoré ďalšie ustanovenia, ktoré sú dôležité pre komplexné pochopenie filozofie návrhu predmetného zákona.
Členovia rodiny pre účely tohto zákona sú príbuzní v priamom rade alebo súrodenci, alebo manželia. V podstate vo väčšine európskych krajín toto členenie nie je pod rodinným podnikom alebo pod členmi rodinného podniku sa chápu nielen tí najbližší členovia, ale je to aj širšie poňaté. My to uvádzame trochu špecifickejšie, a teda že členovia rodinného podniku môžu byť príbuzní v priamom rade, alebo sú to súrodenci alebo manželia, aj preto, aby bolo jasne definované, čo je rodinný podnik a na druhej strane kto môže byť členom rodinného podniku. A súvisí to aj s veľmi dôležitým aspektom tzv. tej vzájomnej dôvery vo firme, kde predsa len tí najbližší príbuzní majú k sebe ďaleko bližšie a je predpoklad, že tá firma, ten rodinný podnik môže dlhodobo fungovať na trhu.
Takisto člen rodinného podniku nemôže byť uchádzačom o zamestnanie, a teda nemôže byť registrovaný na úrade práce, čo významne môže eliminovať podiel čiernej práce, aj keď v prípade rodinného príslušníka to v súčasnosti legislatíva dovoľuje. Už som to spomínal na začiatku, že veľakrát v podstate je sociálny systém na Slovensku zneužívaný tým, že človek je zaregistrovaný na úrade práce a zároveň nejakým spôsobom nelegálne získava ďalšie prostriedky z nelegálneho zamestnávania sa. Myslím si, že v tomto prípade tento návrh odbúrava tú šedú ekonomiku, ako som už tiež spomenul.
Člen rodiny môže byť členom len jedného rodinného podniku, pretože tu sme zaznamenávali, ako môže byť tento zákon zneužívaný. Takže aj v tomto zmysle sme tento návrh takto prispôsobili.
Tiež ešte chcem spomenúť, že evidenciu rodinných podnikov a všetky tie ďalšie administratívne úkony by malo realizovať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Čo sa týka formy podpory, vyjadrím sa veľmi krátko, ja potom v rozprave to uvediem veľmi špecificky a pokúsim sa, aby to bolo jasné, aké formy podpory môže takýto rodinný podnik získať prostredníctvom jednotlivých právnych foriem.
Chcem len povedať, že sú tri také základné formy podpory. A to je daňové zvýhodnenie, potom nižšia administratívna záťaž a, po tretie, jednoduchší prístup k štartovaciemu kapitálu.
Je veľmi dôležité, aby sme si uvedomovali, v akom stave táto spoločnosť je, predovšetkým čo sa týka sociálno-ekonomického rozvoja, je veľmi dôležité, aby sme si uvedomovali, v akom stave sú naše rodiny, takisto ich sociálno-ekonomické postavenie. Už som spomínal, že máme množstvo nezamestnaných ľudí, som spomínal, že množstvo rodín sa rozpadáva preto, pretože nie sú dostatočne sociálno-ekonomicky zabezpečené, už som spomínal, aký problém je vyľudňovanie vidieka, predovšetkým na východe Slovenska. A toto všetko rodinné podnikanie má šancu, ak ho legislatívne prispôsobíme, ak jednoducho bude zabezpečené jasnou legislatívou, že ho môžeme zmeniť v prospech rodiny, v prospech Slovenska.
Vážení kolegovia, preto mi dovoľte požiadať vás o podporu predmetného návrhu zákona a potom v rozprave by som povedal niektoré ďalšie konkrétnejšie skutočnosti v súvislosti s týmto návrhom zákona. Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:52
Vystúpenie 9:52
Helena MezenskáVážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, prítomní poslanci, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 419 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Jána Hudackého, Jána Figeľa, Pavla Zajaca a Jozefa Bobíka na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, prítomní poslanci, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 419 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Jána Hudackého, Jána Figeľa, Pavla Zajaca a Jozefa Bobíka na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V priestore pre vlastnú úvahu ja si dovolím len krátko vyjadriť svoju plnú podporu tomuto zákonu, pretože ako už aj navrhovateľ pri prednesení prerokovávaného návrhu uviedol, považujem tento návrh za veľmi dôležitý nástroj stabilizácie rodiny a zároveň aj stabilizácie podnikateľského prostredia.
Ja veľmi dobre viem, že tento návrh zákona bol predložený v pléne už opakovane, niekoľkokrát. A pre mňa je naozaj veľmi podivuhodné, že v situácii, v akej sa Slovensko nachádza, v akej sa nachádzajú mnohé rozpadnuté slovenské rodiny, my si dovolíme takýto návrh zákona odignorovať. Pre mňa je to naozaj nepochopiteľné, a preto pripájam sa prostredníctvom tejto výzvy smerovanej predovšetkým k poslancom z vládnej strany k tomu, aby sa takémuto návrhu zákona venoval dostatočný priestor aj význam, ktorý si tento návrh zákona zaslúži.
V slovenských podmienkach, ako ste už aj vy povedali, pán navrhovateľ, nie je vytvorený dostatočný priestor ani pre morálnu, inštitucionálnu, legislatívnu ani finančnú podporu. V tomto smere má Slovensko veľmi veľké rezervy a naozaj je potrebné sa nad podporou rodinného podnikania, ktorá prispeje k rozvoju vidieka, k posilneniu a stabilite rodiny, je potrebné sa nad touto formou podpory rozvoja rodiny vážne zamyslieť.
Ja verím, že tento návrh zákona bude podporený v prvom čítaní, že sa to dostane do hospodárskeho výboru, tak, aby sme ako členovia hospodárskeho výboru vedeli dopĺňať jednotlivé konkrétne opatrenia a prvky, ktoré povedú, ja verím, aj k nášmu spoločnému cieľu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, prítomní poslanci, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 419 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Jána Hudackého, Jána Figeľa, Pavla Zajaca a Jozefa Bobíka na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V priestore pre vlastnú úvahu ja si dovolím len krátko vyjadriť svoju plnú podporu tomuto zákonu, pretože ako už aj navrhovateľ pri prednesení prerokovávaného návrhu uviedol, považujem tento návrh za veľmi dôležitý nástroj stabilizácie rodiny a zároveň aj stabilizácie podnikateľského prostredia.
Ja veľmi dobre viem, že tento návrh zákona bol predložený v pléne už opakovane, niekoľkokrát. A pre mňa je naozaj veľmi podivuhodné, že v situácii, v akej sa Slovensko nachádza, v akej sa nachádzajú mnohé rozpadnuté slovenské rodiny, my si dovolíme takýto návrh zákona odignorovať. Pre mňa je to naozaj nepochopiteľné, a preto pripájam sa prostredníctvom tejto výzvy smerovanej predovšetkým k poslancom z vládnej strany k tomu, aby sa takémuto návrhu zákona venoval dostatočný priestor aj význam, ktorý si tento návrh zákona zaslúži.
V slovenských podmienkach, ako ste už aj vy povedali, pán navrhovateľ, nie je vytvorený dostatočný priestor ani pre morálnu, inštitucionálnu, legislatívnu ani finančnú podporu. V tomto smere má Slovensko veľmi veľké rezervy a naozaj je potrebné sa nad podporou rodinného podnikania, ktorá prispeje k rozvoju vidieka, k posilneniu a stabilite rodiny, je potrebné sa nad touto formou podpory rozvoja rodiny vážne zamyslieť.
Ja verím, že tento návrh zákona bude podporený v prvom čítaní, že sa to dostane do hospodárskeho výboru, tak, aby sme ako členovia hospodárskeho výboru vedeli dopĺňať jednotlivé konkrétne opatrenia a prvky, ktoré povedú, ja verím, aj k nášmu spoločnému cieľu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
9:57
Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Dovoľte mi, aby som, tak ako som uviedol pri uvádzaní tohto návrhu zákona, trošku rozviedol niektoré veci, ktoré súvisia s týmto návrhom, skôr tak, aby bolo to pochopiteľnejšie, že jednak je to komplexný návrh a, po druhé, že tento návrh vážnym spôsobom môže pozitívne ovplyvňovať sociálno-ekonomickú situáciu na Slovensku. Je len škoda, že z vládnych poslancov, by som očakával, že by mohlo byť ich tu...
Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Dovoľte mi, aby som, tak ako som uviedol pri uvádzaní tohto návrhu zákona, trošku rozviedol niektoré veci, ktoré súvisia s týmto návrhom, skôr tak, aby bolo to pochopiteľnejšie, že jednak je to komplexný návrh a, po druhé, že tento návrh vážnym spôsobom môže pozitívne ovplyvňovať sociálno-ekonomickú situáciu na Slovensku. Je len škoda, že z vládnych poslancov, by som očakával, že by mohlo byť ich tu aj viac, je tu len jeden zástupca, ktorému aj napriek tomu ďakujem, že vôbec sem prišiel, lebo doteraz tu nebol nikto nich.
Takže dovoľte mi, aby som možnože začal trochu z tej európskej úrovne, vzhľadom na to, že som už povedal, zmienil som sa o tom, že v mnohých rozvinutých krajinách Európskej únie, nie koniec koncov iba v Európe, ale aj v Spojených štátoch amerických a v ďalších krajinách rodinné podnikanie je významne rozvinuté, dedí sa z generácie na generáciu, zabezpečuje dlhodobo udržateľný rozvoj rodiny, ešte raz opakujem, je dlhodobo udržateľný, pretože skutočne mal som možnosť sa stretnúť s niektorými zástupcami rodinných podnikov, kde takéto podnikanie funguje už tristo rokov. Jednoducho takáto rodina stále v podstate zabezpečuje jednak, samozrejme, obživu a rozvoj toho podniku jednak pre rozvoj samotnej rodiny. Ale na druhej strane zamestnávajú takéto rodiny už stovky ďalších ľudí a generujú množstvo daní a v podstate príspevkov pre štát.
V každom prípade veľmi stručne nejakú takú základnú charakteristiku rodinného podnikania v Európe uvediem.
Nie je zatiaľ nejaká spoločná definícia rodinného podniku v Európskej únii. Ten základný taký prienik v rámci tých legislatív, ktoré existujú, je, že tie rodinné podniky alebo rodiny, alebo členovia rodiny, ktorí sú členmi rodinného podniku, majú majoritný podiel na vlastníctve a kontrole manažmentu takejto rodinnej firmy. Rodinné podnikanie je tu vo väčšine realizované cez malé a stredné podniky. Obyčajne v podstate sú to malé podniky do desať zamestnancov, prípadne živnostníci. Ale čo je veľmi dôležité? 70 až 80 % všetkých podnikov v Európskej únii je rodinných podnikov, ktoré generujú, ktoré vytvárajú pracovné miesta pre viac ako 50 % zamestnaných ľudí v Európe. Treba si toto uvedomiť a takto pristupovať potom k tomu, čo máme a čo je potrebné urobiť aj na Slovensku, aby sme znížili nezamestnanosť, ktorá tu je stále veľmi vysoká a vážne ohrozuje práve naše rodiny.
Obyčajný kapitál prichádza buď z vlastných zdrojov, ktoré rodiny do toho investujú, alebo z bankových úverov a takisto do určitej miery aj z podporných schém, ktoré jednotlivé štáty majú pripravené pre rodinné podniky, pretože stretol som sa s viacerými takýmito kritikmi, ktorí hovoria, že prečo rodinné podniky by mali dostávať nejakú špeciálnu podporu a že to diskriminuje ostatných podnikateľov, vidíte, že v rozvinutých krajinách, kde trhové prostredie je už dávno etablované po stáročia, by som povedal, nemajú problém podporovať špecificky rodinné podniky, pretože vidia ten pozitívny efekt naspäť cez to, čo už som povedal.
Takisto treba si uvedomiť, že rodinné podniky tým, že členovia rodiny rozhodujú v konečnom dôsledku o investíciách, rozhodujú o tom, ako sa bude rozvíjať tento podnik, sú viac konzervatívne. To znamená, že síce na jednej strane majú nižší zisk, ale tieto firmy, tieto rodinné podniky sú dlhodobo udržateľné, to znamená, že bežne nekrachujú tak ako bežné spoločnosti.
Navyše, už som spomínal ten veľmi dôležitý faktor. A to je faktor tej vzájomnej dôvery v rodine, keď sa aj, povedzme, tí rodinní príslušníci alebo členovia rodinného podniku možno dostanú aj do nejakých sporov, veľmi rýchlo to vedia vyriešiť a tá firma tak môže fungovať ďalej.
Obyčajne keď to porovnám normálne s klasickými podnikmi, dosť často ak sa či už konatelia alebo teda rôzni vlastníci dostanú do vážnych sporov, obyčajne to už súvisí so zánikom firmy, čo je škoda, pretože v mnohých prípadoch sú to prosperujúce firmy, ktoré zamestnajú, povedzme, desiatky až stovky ľudí, a to len preto, že tam tá vzájomná dôvera nie je taká, aká by mala byť, ako v rodinnom podniku, a takéto firmy sa rozpadávajú.
Už nemusím hovoriť o tom, že rodinné podniky sú nositeľmi takých tradičných hodnôt ako etiky a morálky v podnikaní. A opäť poviem tento rozdiel, aby to bolo jasné pre každého z vás tu, obyčajne v tom štandardnom podniku, ktorý do určitej miery, ako je a pôsobí na trhu, tak tí ľudia a tí vlastníci a podobne sa správajú tak, že, veď však keď sa nesprávam možno k svojim dodávateľom, k svojim odberateľom, čiže zákazníkom, alebo k svojim zamestnancom nejako eticky a že podkopávam v podstate nejaké tie vzájomné vzťahy, tak veď sa nič nestane, veď v podstate firma zanikne a moje meno ako keby bolo očistené. Obyčajne tak tie spoločnosti fungujú ako keby anonymne. Aspoň si to myslia. Samozrejme, to nie je celkom tak, lebo do určitej miery stále je ten konkrétny podnik naviazaný na nejakého konkrétneho vlastníka, na nejakého konkrétneho manažéra, riaditeľa a podobne. Napriek tomu mnohí ľudia v biznise si o tom takto myslia. Ja mám takmer dvadsaťročné skúsenosti s tým pôsobením v biznise, resp. aj s podporou podnikania a viem, ako takíto ľudia vnímajú niektoré svoje rozhodnutia, pričom v rodinnom podniku je to o niečom inom. Každé jedno rozhodnutie, každý jeden vzťah k zamestnancovi, každý jeden vzťah k svojmu dodávateľovi alebo k zákazníkovi si ten člen rodinného podniku musí veľmi dobre rozmyslieť, pretože to už nie je o dobrom mene nejakej anonymnej firmy, ale je to o dobrom mene zároveň konkrétnej rodiny. Čiže aj preto, keď hovoríme o rodinných podnikoch, tento faktor je veľmi dôležitý. A skutočne, čo sa týka etiky a morálky v podnikaní, to je v podstate zanalyzované rôznymi inštitúciami, tie rodinné podniky skutočne vystupujú ďaleko etickejšie, morálnejšie a jednoducho aj preto sú do určitej miery úspešnejšie na trhu.
Takisto čo je veľmi dôležité? Na Slovensku máme mnoho ľudí, členov rodín, ktorí majú ohromné znalosti, skúsenosti, schopnosti, aby ich mohli využiť. Žiaľ, tým, že nemáme tú podporu, povedzme, v rámci tých rodinných podnikov, aby sme vytvárali to podnikateľské prostredie, aby sme vytvárali určité motivačné prostredie, aby členovia rodín sa spájali a vytvorili určitý synergický efekt, jeden, povedzme, má dobré nejaké ekonomické základy, druhý má určité schopnosti, ja neviem nejaké know-how a podobne, znalosti, aby spojili v podstate všetky tieto talenty, a tak vytvorili, povedzme, pracovné miesto pre seba, pre svojich členov rodiny, ale zároveň aby mohli v podstate zamestnávať aj ďalších, tak jednoducho my tu takúto legislatívu nemáme, nemáme vytvorené takéto motivačné prostredie, a pritom títo ľudia skôr majú tendenciu pod nejakým sociálnym systémom, ktorý tu funguje aj nefunguje, jednoducho skôr brať tie tzv. sociálne istoty tým, že sa prihlásia na úrad práce a poprípade potom niečo si cez nejaké možno aj nelegálne zamestnanie privyrobia tak, aby mohli prežívať. Samozrejme, to súvisí s upadaním v podstate úrovne rodiny, myslím, po tej sociálno-ekonomickej stránke, ale nie iba po tej sociálno-ekonomickej stránke, možno aj po tej stránke, by som povedal, takej psychologickej, ale na druhej strane vôbec nevytvára predpoklady na tvorbu hodnôt pre štát a, samozrejme, rodina je závislá na tom sociálnom systéme, na tom systéme istôt, nielen vlády Roberta Fica, ale aj ďalších vlád, ktoré sem možno prídu a budú sa snažiť nejakým spôsobom v podstate držať v tej nevyhnutne závislosti členov rodiny.
Vrátim sa k tomu, čo som povedal na začiatku. My žijeme v časoch, keď na Slovensku je vysoká nezamestnanosť, skutočne vysoká nezamestnanosť v porovnaní s ostatnými členskými krajinami Európskej únie, a rieši sa to tak aj nerieši čiastkovo, v podstate, určite nie dlhodobo udržateľným spôsobom, že dávame nejaké stimuly pre to, aby podnikatelia zamestnávali, povedzme, mladých ľudí vo veku do dvadsaťdeväť rokov a tak ďalej. Ale v podstate tie stimuly, ten systém pracuje iba dovtedy, pokiaľ tie zdroje sú. Hneď ako tie zdroje sa vyčerpajú, jednoducho či to sú už zdroje zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov, prakticky opäť nastane tá istá situácia, že títo ľudia sa opäť dostanú na úrady práce. My potrebujeme znížiť nezamestnanosť cez dlhodobo udržateľné systémy. A toto je jeden z nich. Rodinné podnikanie je ten systém, ktorý môže zabezpečiť dlhodobo udržateľné pracovné miesta, nielen pre členov rodiny, ale aj pre ostatných ľudí v najbližšom okolí.
Ďalší fenomén, ktorý tu treba brať do úvahy v súvislosti s týmto návrhom zákona. Dokonca som počul štatistiky alebo počul v podstate nejaké analýzy, alebo čítal nejaké analýzy, že až 20 % našich rodín je na hranici chudoby. A, opäť, rodinný podnik, či už je to v podstate nejaká malá rodinná živnosť alebo rodinná farma, má šancu generovať tie nevyhnutné zdroje na to, pre tú základnú obživu, ale aj v podstate na to, aby sa tento rodinný podnik, rodinná živnosť, rodinná farma alebo rodinná obchodná spoločnosť mohla rozvíjať a v podstate vytvárať dostatok zdrojov na to, aby po tej sociálno-ekonomickej stránke bola rodina dlhodobo udržateľne zabezpečená.
Dovoľte mi ešte spomenúť ďalšie faktory, ktoré s týmto súvisia.
Na Slovensko dovážame viac ako 55 % potravín zo zahraničia, pričom tisícky alebo až dokonca státisíce hektárov úrodnej pôdy leží ľadom len preto, že nevieme motivovať mladých ľudí alebo vôbec ľudí v nejakom zrelom veku na to, aby išli a pracovali na pôde. Ale to nie je iba o nejakom hrdlačení na pôde, tak ako to bolo voľakedy, ako niekto to spája v podstate s tým terajškom v čase, keď teda máme výkonné mechanizmy, v čase, keď v podstate máme vysokú nezamestnanosť. Tak jednoducho treba, aby sme motivovali predovšetkým mladých ľudí, aby začali pracovať na pôde. A rodinné farmy sú veľmi dobrým nástrojom na to, aby sme vrátili život do dedín, na vidiek, pretože minimálne na východe Slovenska sú dediny takmer vyľudnené. Takže treba, aby sme zobrali aj tento faktor do úvahy, pretože to, čo teraz navrhuje vláda cez, povedzme, prístup k nejakej pôde, aj to, myslím si, dosť diskriminačne, jednoducho to nie sú prostriedky na to, aby sme vedeli stimulovať a motivovať ľudí k tomu, aby začali pracovať na pôde. Skutočne ak neprídeme s komplexným návrhom, a to návrh zákona o rodinnom podnikaní je, v prípade rozvoja poľnohospodárskej výroby, ale nielen samotnej tej poľnohospodárskej výroby, ale aj spracovateľského priemyslu v podstate, mám na mysli zároveň potravinárstvo, ďalší článok v rámci rozvoja, povedzme, vidieka, tak sa nepohneme z miesta, zrejme tie tisícky a státisíce hektárov pôdy budú ďalej ležať ľadom a niektorí takzvaní veľkopodnikatelia, tie veľké farmy a tak ďalej skôr budú zneužívať ako využívať v podstate tieto, povedzme, určité stimuly, ktoré tu teraz sú zavádzané na to, aby sa to poľnohospodárstvo akosi rozvíjalo.
Teraz, ak mi dovolíte, rád by som povedal niekoľko slov o tých konkrétnejších návrhoch v súvislosti s podporou rodinného podnikania. Už som spomínal, že v podstate my sme v tomto návrhu dávali tri také základné formy podpory podnikania. A to je daňové zvýhodnenie, potom nižšia administratívna záťaž, čo je veľmi dôležité, pretože na Slovensku je tzv. red tape čiže tá byrokracia tak ohromne náročná, že mnohých ľudí to vôbec odrádza od podnikania, tobôž, samozrejme, aj v prípade rodinných firiem, a takisto jednoduchší prístup k štartovacieho kapitálu, pretože napriek tomu, že sa javí, že na tom finančnom trhu, bankovom trhu, nebankovom trhu je tých zdrojov relatívne veľa, obyčajne sú vysoko úročené a dosť často v prípade vyšších požiadaviek na vyšší kapitál obyčajne tým, že nemáte žiadnu podnikateľskú minulosť, tak obyčajne tie banky v prípade nejakých vyšších úverov vám tieto neposkytnú.
Začnem tými stimulmi v rámci daňového zvýhodnenia. My do určitej miery reflektujeme tú podporu tak, ako sa uskutočňuje v Európe, v rozvinutých európskych krajinách, ale aj v Spojených štátoch amerických a ďalších vyspelých ekonomikách teda prostredníctvom takzvaného daňového zvýhodnenia. My sme prišli s viacerými takýmito opatreniami, ako znížiť v podstate ten základ dane, čiže v konečnom dôsledku potom aj samotnú daň alebo odvedenú daň, a to na základe takzvaného multiplikačného efektu. To znamená, že čím viac členov rodinného podniku bude naviazaných na rodinný podnik, čiže bude pracovať v rodinnom podniku, tým vlastne to daňové zvýhodnenie bude vyššie. Čiže bude nižší základ dane a v konečnom dôsledku potom bude nižšia daň. Môžem spomenúť niekoľko z nich. Napríklad základ dane z príjmov rodinného podniku sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane vynásobené rodinným koeficientom na každého člena. Ako hovorím, je to ten multiplikačný efekt.
Potom napríklad druhý takýto spôsob daňového zvýhodnenia je uplatnenie si paušálnych výdavkov vo výške 40 %, samozrejme, maximálne vo výške tých 420 eur, ale ak tu multiplikujete na každého člena rodinného podniku, tak vám vyjde celkom zaujímavá čiastka a tým pádom vlastne nižší základ dane. Rovnako je to aplikované aj pre sadzbu dane z príjmu pre rodinnú živnosť a rodinnú farmu, v prípade teda aby boli na tej sadzbe 19 %, vlastne pritom ak sa neprekročí ten 176,8-násobok životného minima vynásobený počtom členov rodinného podniku, pretože inak by pri tom vyššom príjme v podstate takáto rodinná živnosť alebo rodinná farma už musela platiť tú sadzbu dane 25-percentnú.
Ja by som vám chcel v podstate ukázať taký jeden príklad, ak by sme aplikovali to daňové zvýhodnenie cez uplatnenie si tých paušálnych výdavkov vo výške tých 40 %. Ak by sme mali vlastne troch nezávislých živnostníkov a z nich každý jeden by mal ročný príjem 24-tisíc eur, čo v prípade na mesiac to je pre úplne malého živnostníčka, ktorý by teda ročný príjem mal 24-tisíc eur, čiže traja živnostníci by v podstate mali čistý príjem cirka 42 576 eur. V prípade rodinnej živnosti, ak by sme uplatňovali, ako som už spomínal, tie paušálne výdavky, tak na jedného člena je opäť tých 24-tisíc ročný príjem, traja členovia by mali čistý príjem už ale 45 096 eur. Vlastne takáto rodinná živnosť by v porovnaní s troma nezávislými živnostníkmi a s troma členmi mala o 2 500 eur viac.
Čiže to je jeden taký z príkladov, ako by sme chceli a vedeli motivovať rodinných príslušníkov, aby išli, spájali sa do tých rodinných podnikov, či už cez rodinnú živnosť, rodinnú farmu alebo rodinnú obchodnú spoločnosť, ako som už povedal.
Máme tu, samozrejme, aj ďalšie podporné mechanizmy. Napríklad rodinná obchodná spoločnosť do 9 zamestnancov by mohla na začiatku mať až dvojročné daňové prázdniny, aby prakticky jej členovia mohli tieto zdroje, ktoré vygenerujú vo forme zisku, v podstate reinvestovať do rozvoja takejto spoločnosti. Takisto pre rodinné farmy navrhujeme, aby na každého člena mohla táto rodinná farma získať prenájom pôdy vo výške 6 hektárov za symbolické 1 euro od pozemkového fondu.
Ten tretí spôsob podpory, už som spomínal, je ľahší prístup k štartovaciemu kapitálu. To znamená, my navrhujeme minimálne dva takéto základné spôsoby.
Je Mikropôžičkový program. Ja som mal tú česť ho etablovať na Slovensku v rámci Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorý síce existuje, nie je rozvinutý tak, ako by to bolo dobré, tak ako to fungovalo minimálne 10 rokov predtým, ale v každom prípade by sme si vedeli predstaviť, aby sa vytvorila špeciálna schéma Mikropôžičkového programu pre rodinné podniky, to znamená, aby tieto rodinné podniky, predovšetkým tie menšie rodinné živnosti a rodinné farmy mohli získavať skutočne prístupné pre nich podmienky alebo teda zdroje s dobrými podmienkami, či sa to týka úročenia alebo samozrejme aj splátkového kalendára, podľa toho, aké konkrétne podnikanie realizujú.
Takisto pre väčšie spoločnosti, napríklad rodinné obchodné spoločnosti chceme a navrhujeme špeciálnu úverovú linku a zároveň aj garančnú linku tak, aby v podstate tie malé formy, či už budú pôsobiť v hocijakom priemysle, rodinné firmy mohli mať špeciálny prístup, hovorím, k týmto úverovým a garančným linkám.
Takže toto sú dve také základné formy, v podstate čo sa týka k prístupu k štartovaciemu kapitálu.
Určite by sme mohli hovoriť, ale je to už otázka potom času, keď už by takéto verejné podniky mohli byť legislatívne etablované, vytvárať ďalšie predpoklady napríklad pre rodinné inovatívne spoločnosti, ktoré sa zaoberajú v podstate rozvojom nejakých dobrých zaujímavých inovatívnych myšlienok, aby mali prístup k nejakému fondu rizikového kapitálu. Čiže toto všetko sa dá etablovať už, samozrejme, špecificky aj na rodinné podniky, povedzme, ktoré majú určitý inovatívny potenciál.
Na záver by som chcel sa zmieniť ešte o aktivitách, ktoré jednak som so svojimi kolegami spolupredkladateľmi vyvinul tak, aby sme do určitej miery iniciovali aj niektoré legislatívne opatrenia na európskej úrovni.
Ja som asi pred troma týždňami bol pozvaný na výbor svojím spôsobom pre hospodárske záležitosti v Európskom parlamente, kde bol hearing o rodinnom podnikaní vzhľadom na to, že sa vytvára legislatívne nejaké opatrenie, takzvaný Family Business Act. Ja som svojho času, keď som bol v Európskom parlamente, pracoval na takzvanom Small Business Acte, teda nejakých legislatívnych predpokladoch na to, aby sa podporovalo malé a stredné podnikanie. Momentálne sme takisto iniciovali, aby sa na európskej úrovni, a teda v rámci európskej legislatívy vytváral určitý politický, a teda legislatívny nástroj, určitý legislatívny rámec na podporu rodinného podnikania v Európe. To znamená, že na základe takzvaného Family Business Actu by potom jednotlivé členské krajiny mohli si upravovať svoju legislatívu na tej národnej úrovni.
Keď som tam do určitej miery prezentoval ten môj návrh zákona o rodinnom podnikaní, mnohých ľudí, a priznám sa, že bolo tam dosť veľa ľudí, teda jednak, samozrejme, poslancov Európskeho parlamentu, ale aj ľudí, ktorých zaujímalo rodinné podnikanie, ich to veľmi zaujalo, že tak komplexný legislatívny návrh prichádza z krajiny, kde, povedzme, to rodinné podnikanie nemá až také zázemie, aj vzhľadom na to, že v roku 1948 po komunistickom prevrate v podstate bolo zničené to rodinné podnikanie, či už tie rodinné gazdovstvá, keď to mám tak nazvať, alebo vôbec tie živnosti a podobne, tak skutočne boli prekvapení, že prichádzame s tak komplexným legislatívnym návrhom, a veľmi to oceňovali, tak ja len teda teraz dúfam, že tvorba toho legislatívneho rámca na úrovni Európskeho parlamentu bude zrealizovaná čo najskôr, aby sme potom mohli nejakým spôsobom povzbudzovať členské krajiny včítane Slovenska, aby si takýto legislatívny návrh v súvislosti s rodinným podnikaním, s podporou rodinného podnikania osvojili.
A ja verím, že sa nám to podarí a mohlo by sa nám to podariť už ďaleko skôr, aby sme nečakali na vytvorenie legislatívneho rámca v rámci Európskej únie, máme teraz na stole môj návrh, respektíve návrh, ktorý so svojimi kolegami z Kresťanskodemokratického hnutia predkladáme. A je na vás, aby ste posúdili, či takýto návrh prinesie určité výhody, určité pozitívne kroky k tomu, na Slovensku aby sme vedeli riešiť nezamestnanosť, aby sme vytvárali lepšie podmienky pre to, aby sme posilňovali rodinné väzby, aby sme vytvárali lepšie podmienky pre to, aby vidiek nevymieral, aby sme vytvárali lepšie podmienky pre etické a morálne podnikanie na Slovensku. Ďakujem vám za pozornosť a budem sa tešiť na faktické poznámky, prípadne potom ešte na niektoré reakcie z pléna. Ďakujem.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Dovoľte mi, aby som, tak ako som uviedol pri uvádzaní tohto návrhu zákona, trošku rozviedol niektoré veci, ktoré súvisia s týmto návrhom, skôr tak, aby bolo to pochopiteľnejšie, že jednak je to komplexný návrh a, po druhé, že tento návrh vážnym spôsobom môže pozitívne ovplyvňovať sociálno-ekonomickú situáciu na Slovensku. Je len škoda, že z vládnych poslancov, by som očakával, že by mohlo byť ich tu aj viac, je tu len jeden zástupca, ktorému aj napriek tomu ďakujem, že vôbec sem prišiel, lebo doteraz tu nebol nikto nich.
Takže dovoľte mi, aby som možnože začal trochu z tej európskej úrovne, vzhľadom na to, že som už povedal, zmienil som sa o tom, že v mnohých rozvinutých krajinách Európskej únie, nie koniec koncov iba v Európe, ale aj v Spojených štátoch amerických a v ďalších krajinách rodinné podnikanie je významne rozvinuté, dedí sa z generácie na generáciu, zabezpečuje dlhodobo udržateľný rozvoj rodiny, ešte raz opakujem, je dlhodobo udržateľný, pretože skutočne mal som možnosť sa stretnúť s niektorými zástupcami rodinných podnikov, kde takéto podnikanie funguje už tristo rokov. Jednoducho takáto rodina stále v podstate zabezpečuje jednak, samozrejme, obživu a rozvoj toho podniku jednak pre rozvoj samotnej rodiny. Ale na druhej strane zamestnávajú takéto rodiny už stovky ďalších ľudí a generujú množstvo daní a v podstate príspevkov pre štát.
V každom prípade veľmi stručne nejakú takú základnú charakteristiku rodinného podnikania v Európe uvediem.
Nie je zatiaľ nejaká spoločná definícia rodinného podniku v Európskej únii. Ten základný taký prienik v rámci tých legislatív, ktoré existujú, je, že tie rodinné podniky alebo rodiny, alebo členovia rodiny, ktorí sú členmi rodinného podniku, majú majoritný podiel na vlastníctve a kontrole manažmentu takejto rodinnej firmy. Rodinné podnikanie je tu vo väčšine realizované cez malé a stredné podniky. Obyčajne v podstate sú to malé podniky do desať zamestnancov, prípadne živnostníci. Ale čo je veľmi dôležité? 70 až 80 % všetkých podnikov v Európskej únii je rodinných podnikov, ktoré generujú, ktoré vytvárajú pracovné miesta pre viac ako 50 % zamestnaných ľudí v Európe. Treba si toto uvedomiť a takto pristupovať potom k tomu, čo máme a čo je potrebné urobiť aj na Slovensku, aby sme znížili nezamestnanosť, ktorá tu je stále veľmi vysoká a vážne ohrozuje práve naše rodiny.
Obyčajný kapitál prichádza buď z vlastných zdrojov, ktoré rodiny do toho investujú, alebo z bankových úverov a takisto do určitej miery aj z podporných schém, ktoré jednotlivé štáty majú pripravené pre rodinné podniky, pretože stretol som sa s viacerými takýmito kritikmi, ktorí hovoria, že prečo rodinné podniky by mali dostávať nejakú špeciálnu podporu a že to diskriminuje ostatných podnikateľov, vidíte, že v rozvinutých krajinách, kde trhové prostredie je už dávno etablované po stáročia, by som povedal, nemajú problém podporovať špecificky rodinné podniky, pretože vidia ten pozitívny efekt naspäť cez to, čo už som povedal.
Takisto treba si uvedomiť, že rodinné podniky tým, že členovia rodiny rozhodujú v konečnom dôsledku o investíciách, rozhodujú o tom, ako sa bude rozvíjať tento podnik, sú viac konzervatívne. To znamená, že síce na jednej strane majú nižší zisk, ale tieto firmy, tieto rodinné podniky sú dlhodobo udržateľné, to znamená, že bežne nekrachujú tak ako bežné spoločnosti.
Navyše, už som spomínal ten veľmi dôležitý faktor. A to je faktor tej vzájomnej dôvery v rodine, keď sa aj, povedzme, tí rodinní príslušníci alebo členovia rodinného podniku možno dostanú aj do nejakých sporov, veľmi rýchlo to vedia vyriešiť a tá firma tak môže fungovať ďalej.
Obyčajne keď to porovnám normálne s klasickými podnikmi, dosť často ak sa či už konatelia alebo teda rôzni vlastníci dostanú do vážnych sporov, obyčajne to už súvisí so zánikom firmy, čo je škoda, pretože v mnohých prípadoch sú to prosperujúce firmy, ktoré zamestnajú, povedzme, desiatky až stovky ľudí, a to len preto, že tam tá vzájomná dôvera nie je taká, aká by mala byť, ako v rodinnom podniku, a takéto firmy sa rozpadávajú.
Už nemusím hovoriť o tom, že rodinné podniky sú nositeľmi takých tradičných hodnôt ako etiky a morálky v podnikaní. A opäť poviem tento rozdiel, aby to bolo jasné pre každého z vás tu, obyčajne v tom štandardnom podniku, ktorý do určitej miery, ako je a pôsobí na trhu, tak tí ľudia a tí vlastníci a podobne sa správajú tak, že, veď však keď sa nesprávam možno k svojim dodávateľom, k svojim odberateľom, čiže zákazníkom, alebo k svojim zamestnancom nejako eticky a že podkopávam v podstate nejaké tie vzájomné vzťahy, tak veď sa nič nestane, veď v podstate firma zanikne a moje meno ako keby bolo očistené. Obyčajne tak tie spoločnosti fungujú ako keby anonymne. Aspoň si to myslia. Samozrejme, to nie je celkom tak, lebo do určitej miery stále je ten konkrétny podnik naviazaný na nejakého konkrétneho vlastníka, na nejakého konkrétneho manažéra, riaditeľa a podobne. Napriek tomu mnohí ľudia v biznise si o tom takto myslia. Ja mám takmer dvadsaťročné skúsenosti s tým pôsobením v biznise, resp. aj s podporou podnikania a viem, ako takíto ľudia vnímajú niektoré svoje rozhodnutia, pričom v rodinnom podniku je to o niečom inom. Každé jedno rozhodnutie, každý jeden vzťah k zamestnancovi, každý jeden vzťah k svojmu dodávateľovi alebo k zákazníkovi si ten člen rodinného podniku musí veľmi dobre rozmyslieť, pretože to už nie je o dobrom mene nejakej anonymnej firmy, ale je to o dobrom mene zároveň konkrétnej rodiny. Čiže aj preto, keď hovoríme o rodinných podnikoch, tento faktor je veľmi dôležitý. A skutočne, čo sa týka etiky a morálky v podnikaní, to je v podstate zanalyzované rôznymi inštitúciami, tie rodinné podniky skutočne vystupujú ďaleko etickejšie, morálnejšie a jednoducho aj preto sú do určitej miery úspešnejšie na trhu.
Takisto čo je veľmi dôležité? Na Slovensku máme mnoho ľudí, členov rodín, ktorí majú ohromné znalosti, skúsenosti, schopnosti, aby ich mohli využiť. Žiaľ, tým, že nemáme tú podporu, povedzme, v rámci tých rodinných podnikov, aby sme vytvárali to podnikateľské prostredie, aby sme vytvárali určité motivačné prostredie, aby členovia rodín sa spájali a vytvorili určitý synergický efekt, jeden, povedzme, má dobré nejaké ekonomické základy, druhý má určité schopnosti, ja neviem nejaké know-how a podobne, znalosti, aby spojili v podstate všetky tieto talenty, a tak vytvorili, povedzme, pracovné miesto pre seba, pre svojich členov rodiny, ale zároveň aby mohli v podstate zamestnávať aj ďalších, tak jednoducho my tu takúto legislatívu nemáme, nemáme vytvorené takéto motivačné prostredie, a pritom títo ľudia skôr majú tendenciu pod nejakým sociálnym systémom, ktorý tu funguje aj nefunguje, jednoducho skôr brať tie tzv. sociálne istoty tým, že sa prihlásia na úrad práce a poprípade potom niečo si cez nejaké možno aj nelegálne zamestnanie privyrobia tak, aby mohli prežívať. Samozrejme, to súvisí s upadaním v podstate úrovne rodiny, myslím, po tej sociálno-ekonomickej stránke, ale nie iba po tej sociálno-ekonomickej stránke, možno aj po tej stránke, by som povedal, takej psychologickej, ale na druhej strane vôbec nevytvára predpoklady na tvorbu hodnôt pre štát a, samozrejme, rodina je závislá na tom sociálnom systéme, na tom systéme istôt, nielen vlády Roberta Fica, ale aj ďalších vlád, ktoré sem možno prídu a budú sa snažiť nejakým spôsobom v podstate držať v tej nevyhnutne závislosti členov rodiny.
Vrátim sa k tomu, čo som povedal na začiatku. My žijeme v časoch, keď na Slovensku je vysoká nezamestnanosť, skutočne vysoká nezamestnanosť v porovnaní s ostatnými členskými krajinami Európskej únie, a rieši sa to tak aj nerieši čiastkovo, v podstate, určite nie dlhodobo udržateľným spôsobom, že dávame nejaké stimuly pre to, aby podnikatelia zamestnávali, povedzme, mladých ľudí vo veku do dvadsaťdeväť rokov a tak ďalej. Ale v podstate tie stimuly, ten systém pracuje iba dovtedy, pokiaľ tie zdroje sú. Hneď ako tie zdroje sa vyčerpajú, jednoducho či to sú už zdroje zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov, prakticky opäť nastane tá istá situácia, že títo ľudia sa opäť dostanú na úrady práce. My potrebujeme znížiť nezamestnanosť cez dlhodobo udržateľné systémy. A toto je jeden z nich. Rodinné podnikanie je ten systém, ktorý môže zabezpečiť dlhodobo udržateľné pracovné miesta, nielen pre členov rodiny, ale aj pre ostatných ľudí v najbližšom okolí.
Ďalší fenomén, ktorý tu treba brať do úvahy v súvislosti s týmto návrhom zákona. Dokonca som počul štatistiky alebo počul v podstate nejaké analýzy, alebo čítal nejaké analýzy, že až 20 % našich rodín je na hranici chudoby. A, opäť, rodinný podnik, či už je to v podstate nejaká malá rodinná živnosť alebo rodinná farma, má šancu generovať tie nevyhnutné zdroje na to, pre tú základnú obživu, ale aj v podstate na to, aby sa tento rodinný podnik, rodinná živnosť, rodinná farma alebo rodinná obchodná spoločnosť mohla rozvíjať a v podstate vytvárať dostatok zdrojov na to, aby po tej sociálno-ekonomickej stránke bola rodina dlhodobo udržateľne zabezpečená.
Dovoľte mi ešte spomenúť ďalšie faktory, ktoré s týmto súvisia.
Na Slovensko dovážame viac ako 55 % potravín zo zahraničia, pričom tisícky alebo až dokonca státisíce hektárov úrodnej pôdy leží ľadom len preto, že nevieme motivovať mladých ľudí alebo vôbec ľudí v nejakom zrelom veku na to, aby išli a pracovali na pôde. Ale to nie je iba o nejakom hrdlačení na pôde, tak ako to bolo voľakedy, ako niekto to spája v podstate s tým terajškom v čase, keď teda máme výkonné mechanizmy, v čase, keď v podstate máme vysokú nezamestnanosť. Tak jednoducho treba, aby sme motivovali predovšetkým mladých ľudí, aby začali pracovať na pôde. A rodinné farmy sú veľmi dobrým nástrojom na to, aby sme vrátili život do dedín, na vidiek, pretože minimálne na východe Slovenska sú dediny takmer vyľudnené. Takže treba, aby sme zobrali aj tento faktor do úvahy, pretože to, čo teraz navrhuje vláda cez, povedzme, prístup k nejakej pôde, aj to, myslím si, dosť diskriminačne, jednoducho to nie sú prostriedky na to, aby sme vedeli stimulovať a motivovať ľudí k tomu, aby začali pracovať na pôde. Skutočne ak neprídeme s komplexným návrhom, a to návrh zákona o rodinnom podnikaní je, v prípade rozvoja poľnohospodárskej výroby, ale nielen samotnej tej poľnohospodárskej výroby, ale aj spracovateľského priemyslu v podstate, mám na mysli zároveň potravinárstvo, ďalší článok v rámci rozvoja, povedzme, vidieka, tak sa nepohneme z miesta, zrejme tie tisícky a státisíce hektárov pôdy budú ďalej ležať ľadom a niektorí takzvaní veľkopodnikatelia, tie veľké farmy a tak ďalej skôr budú zneužívať ako využívať v podstate tieto, povedzme, určité stimuly, ktoré tu teraz sú zavádzané na to, aby sa to poľnohospodárstvo akosi rozvíjalo.
Teraz, ak mi dovolíte, rád by som povedal niekoľko slov o tých konkrétnejších návrhoch v súvislosti s podporou rodinného podnikania. Už som spomínal, že v podstate my sme v tomto návrhu dávali tri také základné formy podpory podnikania. A to je daňové zvýhodnenie, potom nižšia administratívna záťaž, čo je veľmi dôležité, pretože na Slovensku je tzv. red tape čiže tá byrokracia tak ohromne náročná, že mnohých ľudí to vôbec odrádza od podnikania, tobôž, samozrejme, aj v prípade rodinných firiem, a takisto jednoduchší prístup k štartovacieho kapitálu, pretože napriek tomu, že sa javí, že na tom finančnom trhu, bankovom trhu, nebankovom trhu je tých zdrojov relatívne veľa, obyčajne sú vysoko úročené a dosť často v prípade vyšších požiadaviek na vyšší kapitál obyčajne tým, že nemáte žiadnu podnikateľskú minulosť, tak obyčajne tie banky v prípade nejakých vyšších úverov vám tieto neposkytnú.
Začnem tými stimulmi v rámci daňového zvýhodnenia. My do určitej miery reflektujeme tú podporu tak, ako sa uskutočňuje v Európe, v rozvinutých európskych krajinách, ale aj v Spojených štátoch amerických a ďalších vyspelých ekonomikách teda prostredníctvom takzvaného daňového zvýhodnenia. My sme prišli s viacerými takýmito opatreniami, ako znížiť v podstate ten základ dane, čiže v konečnom dôsledku potom aj samotnú daň alebo odvedenú daň, a to na základe takzvaného multiplikačného efektu. To znamená, že čím viac členov rodinného podniku bude naviazaných na rodinný podnik, čiže bude pracovať v rodinnom podniku, tým vlastne to daňové zvýhodnenie bude vyššie. Čiže bude nižší základ dane a v konečnom dôsledku potom bude nižšia daň. Môžem spomenúť niekoľko z nich. Napríklad základ dane z príjmov rodinného podniku sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane vynásobené rodinným koeficientom na každého člena. Ako hovorím, je to ten multiplikačný efekt.
Potom napríklad druhý takýto spôsob daňového zvýhodnenia je uplatnenie si paušálnych výdavkov vo výške 40 %, samozrejme, maximálne vo výške tých 420 eur, ale ak tu multiplikujete na každého člena rodinného podniku, tak vám vyjde celkom zaujímavá čiastka a tým pádom vlastne nižší základ dane. Rovnako je to aplikované aj pre sadzbu dane z príjmu pre rodinnú živnosť a rodinnú farmu, v prípade teda aby boli na tej sadzbe 19 %, vlastne pritom ak sa neprekročí ten 176,8-násobok životného minima vynásobený počtom členov rodinného podniku, pretože inak by pri tom vyššom príjme v podstate takáto rodinná živnosť alebo rodinná farma už musela platiť tú sadzbu dane 25-percentnú.
Ja by som vám chcel v podstate ukázať taký jeden príklad, ak by sme aplikovali to daňové zvýhodnenie cez uplatnenie si tých paušálnych výdavkov vo výške tých 40 %. Ak by sme mali vlastne troch nezávislých živnostníkov a z nich každý jeden by mal ročný príjem 24-tisíc eur, čo v prípade na mesiac to je pre úplne malého živnostníčka, ktorý by teda ročný príjem mal 24-tisíc eur, čiže traja živnostníci by v podstate mali čistý príjem cirka 42 576 eur. V prípade rodinnej živnosti, ak by sme uplatňovali, ako som už spomínal, tie paušálne výdavky, tak na jedného člena je opäť tých 24-tisíc ročný príjem, traja členovia by mali čistý príjem už ale 45 096 eur. Vlastne takáto rodinná živnosť by v porovnaní s troma nezávislými živnostníkmi a s troma členmi mala o 2 500 eur viac.
Čiže to je jeden taký z príkladov, ako by sme chceli a vedeli motivovať rodinných príslušníkov, aby išli, spájali sa do tých rodinných podnikov, či už cez rodinnú živnosť, rodinnú farmu alebo rodinnú obchodnú spoločnosť, ako som už povedal.
Máme tu, samozrejme, aj ďalšie podporné mechanizmy. Napríklad rodinná obchodná spoločnosť do 9 zamestnancov by mohla na začiatku mať až dvojročné daňové prázdniny, aby prakticky jej členovia mohli tieto zdroje, ktoré vygenerujú vo forme zisku, v podstate reinvestovať do rozvoja takejto spoločnosti. Takisto pre rodinné farmy navrhujeme, aby na každého člena mohla táto rodinná farma získať prenájom pôdy vo výške 6 hektárov za symbolické 1 euro od pozemkového fondu.
Ten tretí spôsob podpory, už som spomínal, je ľahší prístup k štartovaciemu kapitálu. To znamená, my navrhujeme minimálne dva takéto základné spôsoby.
Je Mikropôžičkový program. Ja som mal tú česť ho etablovať na Slovensku v rámci Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorý síce existuje, nie je rozvinutý tak, ako by to bolo dobré, tak ako to fungovalo minimálne 10 rokov predtým, ale v každom prípade by sme si vedeli predstaviť, aby sa vytvorila špeciálna schéma Mikropôžičkového programu pre rodinné podniky, to znamená, aby tieto rodinné podniky, predovšetkým tie menšie rodinné živnosti a rodinné farmy mohli získavať skutočne prístupné pre nich podmienky alebo teda zdroje s dobrými podmienkami, či sa to týka úročenia alebo samozrejme aj splátkového kalendára, podľa toho, aké konkrétne podnikanie realizujú.
Takisto pre väčšie spoločnosti, napríklad rodinné obchodné spoločnosti chceme a navrhujeme špeciálnu úverovú linku a zároveň aj garančnú linku tak, aby v podstate tie malé formy, či už budú pôsobiť v hocijakom priemysle, rodinné firmy mohli mať špeciálny prístup, hovorím, k týmto úverovým a garančným linkám.
Takže toto sú dve také základné formy, v podstate čo sa týka k prístupu k štartovaciemu kapitálu.
Určite by sme mohli hovoriť, ale je to už otázka potom času, keď už by takéto verejné podniky mohli byť legislatívne etablované, vytvárať ďalšie predpoklady napríklad pre rodinné inovatívne spoločnosti, ktoré sa zaoberajú v podstate rozvojom nejakých dobrých zaujímavých inovatívnych myšlienok, aby mali prístup k nejakému fondu rizikového kapitálu. Čiže toto všetko sa dá etablovať už, samozrejme, špecificky aj na rodinné podniky, povedzme, ktoré majú určitý inovatívny potenciál.
Na záver by som chcel sa zmieniť ešte o aktivitách, ktoré jednak som so svojimi kolegami spolupredkladateľmi vyvinul tak, aby sme do určitej miery iniciovali aj niektoré legislatívne opatrenia na európskej úrovni.
Ja som asi pred troma týždňami bol pozvaný na výbor svojím spôsobom pre hospodárske záležitosti v Európskom parlamente, kde bol hearing o rodinnom podnikaní vzhľadom na to, že sa vytvára legislatívne nejaké opatrenie, takzvaný Family Business Act. Ja som svojho času, keď som bol v Európskom parlamente, pracoval na takzvanom Small Business Acte, teda nejakých legislatívnych predpokladoch na to, aby sa podporovalo malé a stredné podnikanie. Momentálne sme takisto iniciovali, aby sa na európskej úrovni, a teda v rámci európskej legislatívy vytváral určitý politický, a teda legislatívny nástroj, určitý legislatívny rámec na podporu rodinného podnikania v Európe. To znamená, že na základe takzvaného Family Business Actu by potom jednotlivé členské krajiny mohli si upravovať svoju legislatívu na tej národnej úrovni.
Keď som tam do určitej miery prezentoval ten môj návrh zákona o rodinnom podnikaní, mnohých ľudí, a priznám sa, že bolo tam dosť veľa ľudí, teda jednak, samozrejme, poslancov Európskeho parlamentu, ale aj ľudí, ktorých zaujímalo rodinné podnikanie, ich to veľmi zaujalo, že tak komplexný legislatívny návrh prichádza z krajiny, kde, povedzme, to rodinné podnikanie nemá až také zázemie, aj vzhľadom na to, že v roku 1948 po komunistickom prevrate v podstate bolo zničené to rodinné podnikanie, či už tie rodinné gazdovstvá, keď to mám tak nazvať, alebo vôbec tie živnosti a podobne, tak skutočne boli prekvapení, že prichádzame s tak komplexným legislatívnym návrhom, a veľmi to oceňovali, tak ja len teda teraz dúfam, že tvorba toho legislatívneho rámca na úrovni Európskeho parlamentu bude zrealizovaná čo najskôr, aby sme potom mohli nejakým spôsobom povzbudzovať členské krajiny včítane Slovenska, aby si takýto legislatívny návrh v súvislosti s rodinným podnikaním, s podporou rodinného podnikania osvojili.
A ja verím, že sa nám to podarí a mohlo by sa nám to podariť už ďaleko skôr, aby sme nečakali na vytvorenie legislatívneho rámca v rámci Európskej únie, máme teraz na stole môj návrh, respektíve návrh, ktorý so svojimi kolegami z Kresťanskodemokratického hnutia predkladáme. A je na vás, aby ste posúdili, či takýto návrh prinesie určité výhody, určité pozitívne kroky k tomu, na Slovensku aby sme vedeli riešiť nezamestnanosť, aby sme vytvárali lepšie podmienky pre to, aby sme posilňovali rodinné väzby, aby sme vytvárali lepšie podmienky pre to, aby vidiek nevymieral, aby sme vytvárali lepšie podmienky pre etické a morálne podnikanie na Slovensku. Ďakujem vám za pozornosť a budem sa tešiť na faktické poznámky, prípadne potom ešte na niektoré reakcie z pléna. Ďakujem.
Rozpracované
10:23
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:23
Július BrockaĎakujem pekne. Pán kolega, zdieľam s vami to rozčarovanie, že tento návrh nemá takú pozornosť, akú by ste očakávali napríklad od poslancov strany SMER. Tento návrh pokojne možno nazvať súčasťou sociálneho balíka KDH, minimálne kvôli inšpirácii, pretože tento návrh je návrhom určeným na podporu rodín, rodín s deťmi, čo v konečnom dôsledku bude prospešné ak by takýto návrh prešiel, pre celú spoločnosť. Keď sa bude dariť rodinám, tak sa bude...
Ďakujem pekne. Pán kolega, zdieľam s vami to rozčarovanie, že tento návrh nemá takú pozornosť, akú by ste očakávali napríklad od poslancov strany SMER. Tento návrh pokojne možno nazvať súčasťou sociálneho balíka KDH, minimálne kvôli inšpirácii, pretože tento návrh je návrhom určeným na podporu rodín, rodín s deťmi, čo v konečnom dôsledku bude prospešné ak by takýto návrh prešiel, pre celú spoločnosť. Keď sa bude dariť rodinám, tak sa bude dariť celej spoločnosti. Ten návrh má význam ako nástroj boja s nezamestnanosťou, s čiernou prácou.
A súhlasím s vami, že je to aj návrh, ktorý môže zvýšiť etiku a morálku v podnikaní na Slovensku.
No a verím, že keď aj teda sa nepodarí presadiť tento dobrý návrh v pléne dnes, tak určite sa aspoň niečo z neho objaví v niektorom z tých sociálnych balíčkov, ktorými SMER loví svojich voličov.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.5.2015 o 10:23 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, zdieľam s vami to rozčarovanie, že tento návrh nemá takú pozornosť, akú by ste očakávali napríklad od poslancov strany SMER. Tento návrh pokojne možno nazvať súčasťou sociálneho balíka KDH, minimálne kvôli inšpirácii, pretože tento návrh je návrhom určeným na podporu rodín, rodín s deťmi, čo v konečnom dôsledku bude prospešné ak by takýto návrh prešiel, pre celú spoločnosť. Keď sa bude dariť rodinám, tak sa bude dariť celej spoločnosti. Ten návrh má význam ako nástroj boja s nezamestnanosťou, s čiernou prácou.
A súhlasím s vami, že je to aj návrh, ktorý môže zvýšiť etiku a morálku v podnikaní na Slovensku.
No a verím, že keď aj teda sa nepodarí presadiť tento dobrý návrh v pléne dnes, tak určite sa aspoň niečo z neho objaví v niektorom z tých sociálnych balíčkov, ktorými SMER loví svojich voličov.
Rozpracované
10:24
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:24
Jozef BobíkĎakujem za slovo. No v prvom rade by som chcel aj poďakovať spravodajkyni, že neprijala túto úlohu len nejako formálne, ale s návrhom sa aj oboznámila a dokonca aj stotožnila vo veľkej časti.
A predkladateľa chcem povzbudiť, pretože aj len teraz vlastne cez víkend môžeme vidieť návrhy, ktoré tu odzneli a neboli v Národnej rade schválené. Mám teraz na mysli napríklad odloženie platby DPH v stavebníctve alebo aj predkladané návrhy na...
Ďakujem za slovo. No v prvom rade by som chcel aj poďakovať spravodajkyni, že neprijala túto úlohu len nejako formálne, ale s návrhom sa aj oboznámila a dokonca aj stotožnila vo veľkej časti.
A predkladateľa chcem povzbudiť, pretože aj len teraz vlastne cez víkend môžeme vidieť návrhy, ktoré tu odzneli a neboli v Národnej rade schválené. Mám teraz na mysli napríklad odloženie platby DPH v stavebníctve alebo aj predkladané návrhy na zníženie DPH v základných potravinách. Tiež nie tak dávno tento návrh nebol prijatý. A dnes vidíme, že pravdepodobne sa situácia zmení, dôjde k tomu. A vidím to aj z toho dôvodu, že naozaj kto to dobre si pozrel alebo počúval, tak zistí, že ten návrh zákona je veľmi širokospektrálny a vystihuje mnohé problémy Slovenska dnes.
Aj tu bolo spomínané, že po roku 1948 naozaj došlo k zničeniu vôbec fungovania poľnohospodárstva takého, ako bolo predtým, kde rodiny z neho žili dlhodobo, a boli zničené aj vlastne drobné živnosti absolútne vo všetkom a naštartovať tento proces vôbec nebude jednoduché. Dnes mnohí ľudia už si odvykli pracovať a je tu veľa inšpirácií, tzv. podnikavcov, hej, ktorí nebohatnú či nezarábajú na tom, že by niečo reálne priniesli, ale na tom, že špekulatívne idú do obstarávaní, kde sa predražujú veci, robia sa kartely... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.5.2015 o 10:24 hod.
Ing.
Jozef Bobík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. No v prvom rade by som chcel aj poďakovať spravodajkyni, že neprijala túto úlohu len nejako formálne, ale s návrhom sa aj oboznámila a dokonca aj stotožnila vo veľkej časti.
A predkladateľa chcem povzbudiť, pretože aj len teraz vlastne cez víkend môžeme vidieť návrhy, ktoré tu odzneli a neboli v Národnej rade schválené. Mám teraz na mysli napríklad odloženie platby DPH v stavebníctve alebo aj predkladané návrhy na zníženie DPH v základných potravinách. Tiež nie tak dávno tento návrh nebol prijatý. A dnes vidíme, že pravdepodobne sa situácia zmení, dôjde k tomu. A vidím to aj z toho dôvodu, že naozaj kto to dobre si pozrel alebo počúval, tak zistí, že ten návrh zákona je veľmi širokospektrálny a vystihuje mnohé problémy Slovenska dnes.
Aj tu bolo spomínané, že po roku 1948 naozaj došlo k zničeniu vôbec fungovania poľnohospodárstva takého, ako bolo predtým, kde rodiny z neho žili dlhodobo, a boli zničené aj vlastne drobné živnosti absolútne vo všetkom a naštartovať tento proces vôbec nebude jednoduché. Dnes mnohí ľudia už si odvykli pracovať a je tu veľa inšpirácií, tzv. podnikavcov, hej, ktorí nebohatnú či nezarábajú na tom, že by niečo reálne priniesli, ale na tom, že špekulatívne idú do obstarávaní, kde sa predražujú veci, robia sa kartely... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:26
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:26
Jozef MikloškoĎakujem. Ja tento návrh tiež chcem podporiť, nie zato, že je KDH-cky návrh, ale preto, že to je dobrý návrh. Naozaj ním sa môže oživiť ekonomika, zvýšiť zamestnanosť, podpora regiónov najmä tým, ktorí zaostávajú. V zahraničí je veľa dobrých príkladov, napríklad v Taliansku, v Nemecku, kde teda je rodinné podnikanie základom ekonomiky, kde sú najväčší daňoví poplatníci, ktorí vlastne držia príjmy. Alvaro Ravaglioli je honorárny konzul z...
Ďakujem. Ja tento návrh tiež chcem podporiť, nie zato, že je KDH-cky návrh, ale preto, že to je dobrý návrh. Naozaj ním sa môže oživiť ekonomika, zvýšiť zamestnanosť, podpora regiónov najmä tým, ktorí zaostávajú. V zahraničí je veľa dobrých príkladov, napríklad v Taliansku, v Nemecku, kde teda je rodinné podnikanie základom ekonomiky, kde sú najväčší daňoví poplatníci, ktorí vlastne držia príjmy. Alvaro Ravaglioli je honorárny konzul z Forli. A dokonca on bol raz šéf celotalianskej organizácie, ktorá dávala mikroúvery, zjednodušivé administratívne úvery výhodné pre rodinné podniky. Tam to fungovalo. Treba sa aj s ním povyprávať o tom, ako to vlastne tam je.
No nedávno tu bola taká skupina farmárov, ktorá hovorila, že do poľnohospodárstva dnes potrebuje 100-tisíc ľudí. Bohužiaľ, tí ľudia dneska nie sú, možno aj preto, že sa troška stratil rokmi ten vzťah k pôde a každý by chcel byť len v úrade, pri počítači proste a tak ďalej.
Zaujímavé je, že niektoré farmy u nás veľmi prosperujú, sú zahraničné, ale aj domáce, a teda treba to dať ako príklad, že teda treba aj iných k tomu pritiahnuť. Už to raz tu bolo. Myslím, toto aj v treťom čítaní sa raz zastavilo. Bola by veľmi chyba, keby to teraz znova neprešlo. Ja by som pokladal za úspech, keby aj v treťom sociálnom balíčku, to už tu niekto povedal, sa to objavilo, lebo je to dobrý príklad, tak ako 10-percentné dane na potraviny tu už raz boli a naraz sa to objavilo, chvalabohu, že to tak je, sme v potravinách jednými z posledných v okolitých štátoch, čo sa týka ich zdanenia.
Takže ten návrh vítam, budem zaň a myslím si, že tu by sa straníckosť mala odstaviť, tu ide naozaj o zlepšenie ekonomiky, zlepšenie daňového poplatníctva a pomoc regiónom. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.5.2015 o 10:26 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja tento návrh tiež chcem podporiť, nie zato, že je KDH-cky návrh, ale preto, že to je dobrý návrh. Naozaj ním sa môže oživiť ekonomika, zvýšiť zamestnanosť, podpora regiónov najmä tým, ktorí zaostávajú. V zahraničí je veľa dobrých príkladov, napríklad v Taliansku, v Nemecku, kde teda je rodinné podnikanie základom ekonomiky, kde sú najväčší daňoví poplatníci, ktorí vlastne držia príjmy. Alvaro Ravaglioli je honorárny konzul z Forli. A dokonca on bol raz šéf celotalianskej organizácie, ktorá dávala mikroúvery, zjednodušivé administratívne úvery výhodné pre rodinné podniky. Tam to fungovalo. Treba sa aj s ním povyprávať o tom, ako to vlastne tam je.
No nedávno tu bola taká skupina farmárov, ktorá hovorila, že do poľnohospodárstva dnes potrebuje 100-tisíc ľudí. Bohužiaľ, tí ľudia dneska nie sú, možno aj preto, že sa troška stratil rokmi ten vzťah k pôde a každý by chcel byť len v úrade, pri počítači proste a tak ďalej.
Zaujímavé je, že niektoré farmy u nás veľmi prosperujú, sú zahraničné, ale aj domáce, a teda treba to dať ako príklad, že teda treba aj iných k tomu pritiahnuť. Už to raz tu bolo. Myslím, toto aj v treťom čítaní sa raz zastavilo. Bola by veľmi chyba, keby to teraz znova neprešlo. Ja by som pokladal za úspech, keby aj v treťom sociálnom balíčku, to už tu niekto povedal, sa to objavilo, lebo je to dobrý príklad, tak ako 10-percentné dane na potraviny tu už raz boli a naraz sa to objavilo, chvalabohu, že to tak je, sme v potravinách jednými z posledných v okolitých štátoch, čo sa týka ich zdanenia.
Takže ten návrh vítam, budem zaň a myslím si, že tu by sa straníckosť mala odstaviť, tu ide naozaj o zlepšenie ekonomiky, zlepšenie daňového poplatníctva a pomoc regiónom. Ďakujem.
Rozpracované
10:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:28
Martin FeckoĎakujem pekne. Pán navrhovateľ, myslím, že je to dobrý zákon, myslím, že musí tu byť a musíme ho stále predkladať, pokiaľ nebude nejakým spôsobom zrealizovaný.
Ste hovorili, že na Západe ste mali tú česť vidieť rodinnú firmu, ktorá má 300 rokov. Nuž, žiaľ, u nás sme mali za 100 rokov koľko revolúcií na Slovensku? A pritom stále meníme režim. To znamená, my stále nevieme, kde chceme nejako ukotviť sa. Takže, samozrejme, že v roku 1948...
Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ, myslím, že je to dobrý zákon, myslím, že musí tu byť a musíme ho stále predkladať, pokiaľ nebude nejakým spôsobom zrealizovaný.
Ste hovorili, že na Západe ste mali tú česť vidieť rodinnú firmu, ktorá má 300 rokov. Nuž, žiaľ, u nás sme mali za 100 rokov koľko revolúcií na Slovensku? A pritom stále meníme režim. To znamená, my stále nevieme, kde chceme nejako ukotviť sa. Takže, samozrejme, že v roku 1948 to bolo všetko zostrihnuté. A sme to chceli v roku 1989 naštartovať. Tak môžem vám povedať, ako to bolo v poľnohospodárstve. Poviem vám svoj príklad. Ja som z kulackého rodu. Keď sme prišli na Štátny majetok Lipany a sme povedali, že ideme brať našich nejakých 50 hektárov, ktoré sme v reštitúcii dostali naspäť, tak pán riaditeľ toho podniku povedal, že iba cez jeho mŕtvolu nám vydajú majetky. Takže potom, samozrejme, sme museli ísť cez súdy a ďalšie veci, aby sme sa k nim vôbec dostali. To znamená, to, čo bolo vtedy deklarované, že ideme tie štátne podniky, dá sa povedať, privatizovať, resp. ináč riešiť, tak v poľnohospodárstve bolo tak, že sa to sprivatizovalo. Vlastne tí, ktorí vtedy tam boli direktori alebo predsedovia družstiev v rámci transformácie, sú tam momentálne nanovo. No znovu diktujú podmienky, znovu to užívacie právo je nadvlastníckym právom. Takže myslím si, že je tam tých problémov veľa.
Ja som bola veľmi rád, že minulý rok prijala Európska únia Rok farmárov malých a mladých. A, samozrejme, vláda musela na to reagovať. Na jeseň bola prijatá koncepcia o tom, ako to u nás bude vyzerať. Dalo by sa o tom veľa hovoriť a všetko to nestihnem povedať.
Môžem povedať, že bol som aj u pána Barbariča, ktorý mal teraz prednášku, akým spôsobom, bolo to v Ľutine, chce malých a mladých farmárov, mikrofarmárov podporovať. Musím povedať, že všetko je tu krásne, len začína to pôdou. A tá pôda nejakým spôsobom sa nedá len tak dostať od toho štátu, ako je to deklarované momentálne v týchto všetkých zákonných opatreniach.
Musím povedať, že máme schopných ľudí aj na poľnohospodárskej pôde. A pýtam sa: Náš štát verí slovenskej rodine? Asi jej neverí. Takže dúfam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.5.2015 o 10:28 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ, myslím, že je to dobrý zákon, myslím, že musí tu byť a musíme ho stále predkladať, pokiaľ nebude nejakým spôsobom zrealizovaný.
Ste hovorili, že na Západe ste mali tú česť vidieť rodinnú firmu, ktorá má 300 rokov. Nuž, žiaľ, u nás sme mali za 100 rokov koľko revolúcií na Slovensku? A pritom stále meníme režim. To znamená, my stále nevieme, kde chceme nejako ukotviť sa. Takže, samozrejme, že v roku 1948 to bolo všetko zostrihnuté. A sme to chceli v roku 1989 naštartovať. Tak môžem vám povedať, ako to bolo v poľnohospodárstve. Poviem vám svoj príklad. Ja som z kulackého rodu. Keď sme prišli na Štátny majetok Lipany a sme povedali, že ideme brať našich nejakých 50 hektárov, ktoré sme v reštitúcii dostali naspäť, tak pán riaditeľ toho podniku povedal, že iba cez jeho mŕtvolu nám vydajú majetky. Takže potom, samozrejme, sme museli ísť cez súdy a ďalšie veci, aby sme sa k nim vôbec dostali. To znamená, to, čo bolo vtedy deklarované, že ideme tie štátne podniky, dá sa povedať, privatizovať, resp. ináč riešiť, tak v poľnohospodárstve bolo tak, že sa to sprivatizovalo. Vlastne tí, ktorí vtedy tam boli direktori alebo predsedovia družstiev v rámci transformácie, sú tam momentálne nanovo. No znovu diktujú podmienky, znovu to užívacie právo je nadvlastníckym právom. Takže myslím si, že je tam tých problémov veľa.
Ja som bola veľmi rád, že minulý rok prijala Európska únia Rok farmárov malých a mladých. A, samozrejme, vláda musela na to reagovať. Na jeseň bola prijatá koncepcia o tom, ako to u nás bude vyzerať. Dalo by sa o tom veľa hovoriť a všetko to nestihnem povedať.
Môžem povedať, že bol som aj u pána Barbariča, ktorý mal teraz prednášku, akým spôsobom, bolo to v Ľutine, chce malých a mladých farmárov, mikrofarmárov podporovať. Musím povedať, že všetko je tu krásne, len začína to pôdou. A tá pôda nejakým spôsobom sa nedá len tak dostať od toho štátu, ako je to deklarované momentálne v týchto všetkých zákonných opatreniach.
Musím povedať, že máme schopných ľudí aj na poľnohospodárskej pôde. A pýtam sa: Náš štát verí slovenskej rodine? Asi jej neverí. Takže dúfam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:30
Ján HudackýĎakujem pekne za podporu tohto návrhu. V každom prípade nechcem nejako konkrétne reagovať, možno trošku k tým farmám niečo poviem. Je pravda, že v podstate ako keby sa ten problém s pôdou doteraz na Slovensku nevyriešil. A toto je ten základ, lebo, samozrejme, keď hovoríme o rodinných farmách, tak rodinné farmy nemôžu fungovať bez pôdy. Aj preto, hovorím, jedno z tých opatrení, podporných opatrení, ktoré sme uvádzali v tomto návrhu zákona,...
Ďakujem pekne za podporu tohto návrhu. V každom prípade nechcem nejako konkrétne reagovať, možno trošku k tým farmám niečo poviem. Je pravda, že v podstate ako keby sa ten problém s pôdou doteraz na Slovensku nevyriešil. A toto je ten základ, lebo, samozrejme, keď hovoríme o rodinných farmách, tak rodinné farmy nemôžu fungovať bez pôdy. Aj preto, hovorím, jedno z tých opatrení, podporných opatrení, ktoré sme uvádzali v tomto návrhu zákona, je, že každý člen rodinnej farmy môže z pozemkového fondu dostať v podstate, samozrejme, ak takáto pôda tam existuje, až 5 hektárov v podstate do dlhodobého nájmu a za nejakú symbolickú sumu.
Ide skôr o to, aby sme vytvorili na Slovensku určitý motivačný systém a ten zákon by mohol v podstate, ak by bola tá legislatíva prijatá, vytvárať dobré motivačné predpoklady na to, aby ľudia si uvedomovali svoju závislosť, nebezpečnú závislosť od štátu. Ja som to opakoval stále a budem to stále opakovať, pretože doslova potom sú tí ľudia manipulovaní. Nehovorím teraz, aby v podstate poslanci za stranu SMER si stále nemysleli, že tá kritika padá na nich, ale je to na každej jednej vláde, pretože každá jedna vláda do určitej miery má taký záujem, aj keď zo strany SMER to asi najviac vyčnieva, nejako mať v závislosti ľudí a rodiny. My potrebujeme mať nezávislé rodiny, oslobodené od akýchkoľvek istôt akejkoľvek vlády, ak vytvoríme takýto systém, samozrejme, nikdy nebude každý uspokojený a s niekým sa musí potom človek cez sociálny systém solidarizovať, len musíme nechať priestor na aktivitu pre naše rodiny.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.5.2015 o 10:30 hod.
Ing.
Ján Hudacký
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za podporu tohto návrhu. V každom prípade nechcem nejako konkrétne reagovať, možno trošku k tým farmám niečo poviem. Je pravda, že v podstate ako keby sa ten problém s pôdou doteraz na Slovensku nevyriešil. A toto je ten základ, lebo, samozrejme, keď hovoríme o rodinných farmách, tak rodinné farmy nemôžu fungovať bez pôdy. Aj preto, hovorím, jedno z tých opatrení, podporných opatrení, ktoré sme uvádzali v tomto návrhu zákona, je, že každý člen rodinnej farmy môže z pozemkového fondu dostať v podstate, samozrejme, ak takáto pôda tam existuje, až 5 hektárov v podstate do dlhodobého nájmu a za nejakú symbolickú sumu.
Ide skôr o to, aby sme vytvorili na Slovensku určitý motivačný systém a ten zákon by mohol v podstate, ak by bola tá legislatíva prijatá, vytvárať dobré motivačné predpoklady na to, aby ľudia si uvedomovali svoju závislosť, nebezpečnú závislosť od štátu. Ja som to opakoval stále a budem to stále opakovať, pretože doslova potom sú tí ľudia manipulovaní. Nehovorím teraz, aby v podstate poslanci za stranu SMER si stále nemysleli, že tá kritika padá na nich, ale je to na každej jednej vláde, pretože každá jedna vláda do určitej miery má taký záujem, aj keď zo strany SMER to asi najviac vyčnieva, nejako mať v závislosti ľudí a rodiny. My potrebujeme mať nezávislé rodiny, oslobodené od akýchkoľvek istôt akejkoľvek vlády, ak vytvoríme takýto systém, samozrejme, nikdy nebude každý uspokojený a s niekým sa musí potom človek cez sociálny systém solidarizovať, len musíme nechať priestor na aktivitu pre naše rodiny.
Rozpracované
10:32
Vystúpenie v rozprave 10:32
Pavol ZajacĎakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, spolupredkladateľ, dámy a páni, toto je návrh zákona, ako si KDH predstavuje podporu zamestnania na Slovensku. Naozaj je to jeden z návrhov, ktorý spolu aj s kolegom Hudackým predkladáme, ktorý má za cieľ podporiť, aby na Slovensku viacej ľudí pracovalo, viacej ľudí vytváralo hodnoty, ako poberalo sociálne dávky. Dokonca si dovolím povedať, toto je...
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, spolupredkladateľ, dámy a páni, toto je návrh zákona, ako si KDH predstavuje podporu zamestnania na Slovensku. Naozaj je to jeden z návrhov, ktorý spolu aj s kolegom Hudackým predkladáme, ktorý má za cieľ podporiť, aby na Slovensku viacej ľudí pracovalo, viacej ľudí vytváralo hodnoty, ako poberalo sociálne dávky. Dokonca si dovolím povedať, toto je návrh zákona, aby sa na Slovensku viacej oplatilo pracovať, ako poberať sociálne dávky a byť závislý od štátu. Toto je náš pohľad, naše riešenia, ako riešiť problém nezamestnanosti a podpory rozvoja Slovenska. Spolupredkladateľ podrobne vysvetlil jednotlivé riešenia, ktoré sú v návrhu zákona. Ja budem možno viacej politický, ale nech to vládna strana neberie ako kritiku, ale ako inšpiráciu.
Tu sa rozchádzame v našom pohľade na to, ako riešiť problém vysokej nezamestnanosti na Slovensku. Vládna strana aj ústami premiéra Roberta Fica má neustále pohľad a odkaz Slovensku, že vláda na čele s Robertom Ficom sa postará o ľudí na Slovensku. A my máme riešenia, aby sa ľudia o seba postarali. Obrazne by sa to dalo povedať, Robert Fico neustále odkazuje občanom Slovenska, že bude rozdávať ryby, ale najprv si ich požičia a nestará sa o to, ako ich v budúcnosti budú splácať naše deti a vnúčatá, a náš pohľad na riešenie problému nezamestnanosti je, že naučíme ľudí chytať ryby. Štát má za úlohu podľa nášho pohľadu vytvárať podmienky, legislatívu na to, aby na Slovensku sa ľuďom oplatilo byť aktívnymi, vytvárať hodnoty, a nie čakať doma s nastrčenými rukami, kým vláda, premiér sa o nich postará.
Nedá mi, aby som v tejto chvíli nepoužil aj určité príklady, aj preto, že som bol včera na poslaneckom výjazde v okrese Gelnica a Spišská Nová Ves. Tak vám skúsim prakticky ukázať, ako chce problém nezamestnanosti riešiť vládna strana SMER na čele s Robertom Ficom.
Dámy a páni, neviem, či si pamätáte, bolo to tuším niekedy vo februári 2013, keď opozícia zvolala schôdzu ku riešeniu vysokej nezamestnanosti na Slovensku. A naozaj celý deň sme tu debatovali a prinášali riešenia, ako riešiť nezamestnanosť na Slovensku. A čo urobil premiér Robert Fico? Odkázal nám, že on nemá čas nás počúvať. A vybral sa na východné Slovensko do Prakoviec a do Vranova nad Topľou. Preto spomínam tú návštevu včera okresu Gelnica a Spišská Nová Ves. A v Prakovciach sa rozhodol podporiť zlievareň, ktorá vyrábala podvozky pre železničné vagóny. Zlievareň v Prakovciach podporil tuším sumou 46-tisíc eur na vytvorenie jedného pracovného miesta. A myslím si, že sa tam vytvorilo okolo 300 pracovných miest. A v ten deň poobede prišiel do Vranova nad Topľou, do prázdneho priemyselného parku, kde narýchlo sa urobila tribúnka, a premiér Robert Fico spolu s ministrom hospodárstva, s ministrom životného prostredia, s prešovským županom pánom Chudíkom slávnostne podpísali memorandum s firmou Grandwood na to, že vo Vranove vytvorí tuším 370 pracovných miest s podporou na jedno pracovné miesto okolo 50-tisíc eur.
Dámy a páni, ako to dopadlo s tými dvoma podporami týchto firiem pri tej filozofii, akú má strana SMER? To znamená, štát zabezpečí pracovné miesta v Prakovciach, vo Vranove. Vo Vranove po následnej škandalizácii, keď sa zistilo, že za firmou Grandwood je firma, ktorá má základné imanie 5-tisíc eur, a de facto sú to vlastne podvodníci, tak z tej investície nebolo nič a dodnes je priemyselný park vo Vranove prázdny. Je tu kolega poslanec za SMER, môže to potvrdiť.
Ako dopadla investícia v Prakovciach, tam, kde slávnostne premiér išiel, sľúbil to memorandum, dokonca išiel aj spustenie výroby, ako dopadla tá investícia? Dámy a páni, neprešiel rok a tá fabrika nefunguje. Tá investícia vyšla nazmar. A údajne je to pre embargo voči Rusku. (Reakcia z pléna.) No ja neviem, pán kolega kričí, že je to pre embargo do Ruska. Neviem o tom, že by to embargo platilo na železničné vagóny a podvozky. Neviem o tom, že by TATRAVAGÓNKA v Poprade nevyrábala vagóny, pre ktorú zlievareň v Prakovciach vyrábala tieto podvozky. Možno sa treba pozrieť na tú podporu. A treba skontrolovať tú podporu v Prakovciach. A treba sa spýtať, či niekedy Prakovce fakturovali vôbec za svoje výrobky, ktoré vyrábali a dodávali spoločnosti TATRAVAGÓNKA v Poprade, mimo príjmu od štátu za dotácie či táto firma vôbec za svoje výrobky fakturovala.
Takto má pohľad vládna strana SMER na čele s Robertom Ficom na riešenie nezamestnanosti. Veď nám to odkázal vtedy: „Vy sa tu vykecávate a ja idem vytvárať pracovné miesta.“ Tak ich tak vytvoril, že jedna fabrika fungovala rok. Som zvedavý, tá štátna pomoc ako sa vráti naspäť do štátnej pokladne, keďže sa nenaplnila zmluva v tom, že tam bude fungovať fabrika. A firma Grandwood, našťastie, po prepuknutí toho, po tej škandalizácii ani vôbec s tým nezačala.
Preto tieto dva príklady tu spomínam, pretože toto je ten rozdielny pohľad na to, ako chceme vytvárať pracovné miesta na Slovensku. My hovoríme o podpore ľudí cez legislatívne, daňové, odvodové opatrenia, aby ľudia sami vytvárali hodnoty, sami prišli na to, že sa oplatí pracovať, byť aktívnymi, a nie ísť na úrad práce a nastrčiť ruku a modliť sa ku vláde, ku premiérovi, aby sa o mňa postaral. V tom je ten rozdiel pohľadu na riešenie. Preto hovorím o tom, že my chceme ľudí naučiť chytať ryby, nie im ich rozdávať a ešte si na to požičať.
Dámy a páni, tu je taký malý letáčik o rodinnom podnikaní, ktorý kolega Hudacký vyrobil. Je tu taký ilustratívny záber, fotografia, na ktorom ruky pravdepodobne otca, matky plus ich dieťaťa pripravujú spolu chlieb. (Ukázanie listu papiera formátu A5.) Môže sa to zdať niektorým z vás naivné, možno trošku príliš farbisté. Dámy a páni, fungujú na Slovensku takto rodinné firmy, fungujú rodinné firmy na Slovensku? Dámy a páni, na Slovensku fungujú rodinné firmy. Včera som sa zastavil na benzínovom čerpadle skoro o pol jedenástej večer, keď som sa vracal zo Spišskej, stretol som tam jedných známych a tí mi povedali: „Vraciame sa z Rožňavy, podnikáme, máme rodinnú firmu.“ A kolega Hudacký by mohol o veľa takých príkladoch hovoriť. Aj ja poznám takéto firmy. A líšia sa nejakou podporou od štátu oproti obyčajným firmám, ktoré nie sú rodinné firmy? Nuž nelíšia sa tým. Naša legislatíva nepozná podporu rodinného podnikania.
Dokonca, a to by som si dovolil zdôrazniť, existujú rodiny, kde jeden člen rodiny buď podniká ako živnostník, alebo eseročku má, zatepľuje alebo je stolár, alebo robí nejaké stavebné práce a ďalší členovia rodiny mu pomáhajú. Ale keďže rodinné podnikanie na Slovensku nie je nejako podporované, tak im „sa neoplatí“ zároveň byť takisto členmi tej rodinnej firmy a niektorí z tej rodiny chodia na úrad práce a poberajú sociálne dávky. Je to určite neetické, nemorálne, ale pravidlá na Slovensku nie sú nastavené na to, aby takíto ľudia sa prihlásili ku tejto rodinnej firme a po určitých úľavách, ktoré navrhujeme v zákone, teda po určitých daňových úľavách, odvodových úľavách, možno aj pri drobnej investícii, teda investičnej pomoci od štátu, a nebavíme sa o desaťtisícoch eur na jedného člena, preto som spomínal tie Prakovce, preto som spomínal ten Vranov nad Topľou, kde čiastkou 46-tisíc alebo 50-tisíc je podpora na vytvorenie jedného pracovného miesta, dámy a páni, my hovoríme o drobnej investičnej pomoci pre takéto rodinné firmy a jej členov, my hovoríme o odvodových úľavách.
Keď, mimochodom, hovorím o podpore vytvárania týchto malých a stredných firiem, tak hovorím o podpore toho, aby tí nezamestnaní, ktorí dneska naťahujú ruky, sa prihlásili k tomu, čo robia. Robia to, že pomáhajú tomu živnostníkovi. A oni sú členmi rodinnej firmy. Určite je to lepšie, keď majú poberať od štátu ako dneska, dajme tomu, 150 alebo 200 eur, ako keď sa prihlásia ku rodinnej firme a budú za seba odvádzať hoci len 100 eur. Ale je to pre štát určite lepšie.
A keďže som hovoril, že zákon o rodinnom podnikaní je len o jednom zákone, ktorý KDH tu v určitom balíku navrhuje, ako kolega Brocka povedal, to je balík opatrení v sociálno-ekonomickej oblasti, ktorý navrhuje KDH na vytváranie podpory podnikania, ale aj rozvoja Slovenska, tak spomeniem zákon o ochrane subdodávateľov. Musím to povedať aj po včerajšom rozhodnutí sudkyne o tom, keď schválila reštrukturalizačný plán VÁHOSTAV-u. Dámy a páni, tri roky sme navrhovali ochranu subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. A ono by sa to tak dotýkalo malých a stredných podnikateľov, ktorí by boli takouto formou chránení, lebo robia na štátnych zákazkách, na zákazkách zo štátneho rozpočtu, z eurofondov. Prečo by oni, keď sa jedná o štátne peniaze a eurofondy, nemali tie svoje peniaze dostať?
Stretol som sa so zástupcami poškodenými klientmi firmou EURO-BUILDING . Viete, čo títo zástupcovia hovorili? Firma EURO-BUILDING podľa medializovaných informácií dostala len z eurofondov zákazky v objeme 200 mil. Zhruba 100 mil. nevyplatila subdodávateľom. Ale subdodávatelia svoju prácu urobili na tých zákazkách. Tak, dámy a páni, pýtam sa, kto vlastne zaplatil tieto zákazky z eurofondov? Áno, hlavný dodávateľ firma EURO-BUILDING dostala peniaze od riadiacich orgánov, od štátu, z eurofondov. Ale tie zákazky spolovice zaplatili tí subdodávatelia. Oni tak museli zaplatiť mzdy, odvody, tovar a nedostali zaplatené. Preto ten zákon o subdodávateľoch úzko súvisí aj s týmto rodinným podnikaním, aby ľudia na Slovensku, malé, stredné firmy, ktoré sa podieľajú ako subdodávatelia napríklad na štátnych zákazkách, na eurofondoch, mali akú takú istotu, že tie svoje peniaze uvidia. Veď veľa z tých aj poškodených z EURO-BUILDING-u mi hovorilo, keď som sa ich pýtal, prečo robili pre ten EURO-BUILDING, veď pomerne už sa dosť vedelo, že on to nevypláca, všetci boli presvedčení, že robia na europrojektoch, že sú to isté peniaze, ktoré hlavný dodávateľ dostane. A nie je predsa možné, aby oni niečo urobili, oni vytvorili nejakú hodnotu a nedostali za ňu zaplatené.
Preto KDH navrhovalo ďalší návrh zákona, aby sa DPH platila štátu až po tom zaplatení. Ak ten živnostník podnikateľ dostane zaplatené, dépeháčku až tak odvedie štátu. Preto kolega Julo Brocka navrhuje, aby bola odpočítateľná položka na nezaopatrené dieťa pre pracujúceho. Samozrejme, odpočítateľná položka na dani z príjmu môže byť len pre toho, kto nejakú daň platí alebo má daňový základ, pre pracujúceho.
A opýtate sa, ako to súvisí s rodinným podnikaním alebo s podporou podnikania? No je to znova podpora toho, aby na Slovensku sme podporovali tých, ktorí sú aktívni. Musíme vytvárať podmienky na to, aby tí, ktorí sú aktívni, boli štátom určitou formou zvýhodňovaní, napríklad tým daňovým odvodom.
A preto hovoríme o sociálno-ekonomickom balíčku KDH, keď chceme riešiť, aby ľudia nemuseli byť závislí od štátu, nemuseli čakať, či strana a vláda sa v sobotu rozhodne a vyrobí nejaký balíček alebo nevyrobí nejaký balíček. My chceme taký balíček ekonomických, sociálnych opatrení, a navrhujeme to, aby ľudia sami vedeli, že keď vytvárajú nejaké hodnoty, keď budú súčasťou rodinnej firmy, tak ich firma bude od štátu daňovo zvýhodnená, odvodovo zvýhodnená, lebo v opačnom prípade budeme tu mať len viacej nezamestnaných a viacej ľudí závislých od štátu.
Nakoniec, keďže som kriticky, nieže kriticky, to je holý fakt, pomenoval príklady z Prakoviec a z Vranova nad Topľou, kde sa štát snažil aj samotným Robertom Ficom vytvoriť nejaké pracovné miesta a dopadlo to tak, že ani v Prakovciach, ani vo Vranove nerobí nikto, uvediem aj jeden príklad, ktorý takisto mám zo včerajška zo Spišskej Novej Vsi, veľkej investície, ktorá bola tak isto podporená štátom a dopadla dobre a funguje dobre. Týka sa to firmy Embraco, kde je 2 400 ľudí teraz zamestnaných, ktorá funguje tuším 15 alebo 16 rokov. Za prvej vlády Mikuláša Dzurindu bola táto investícia podporená. A viete, čo mi povedal riaditeľ tej firmy, keď som sa s ním rozprával o tom, že čo dneska oni potrebujú, aby lepšie fungovalo... (Ruch v sále.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, prosím kolegov, aby sa utíšili v sále, aby nechali v kľude dorozprávať pána poslanca Zajaca. Ešte raz, páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.
Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Keď som sa riaditeľa tejto firmy, ktorá zamestnáva 2 400 ľudí a je nielen v okrese, ale aj v regióne najväčším zamestnávateľom, pýtal, ako by štát, legislatíva mali podporovať rozvoj podnikania, tak, mimochodom, samozrejme, na prvom mieste hovoril o nepružnom Zákonníku práce. Aj taká veľká firma, ktorá zamestnáva ľudí väčšinou na trvalý pracovný pomer, potrebuje v určitých sezónach nabrať sezónnych pracovníkov a tento nepružný Zákonník práce, ktorý na Slovensku máme, im to znemožňuje urobiť.
Takisto sa tento riaditeľ sťažoval aj na nový zákon o agentúrnom zamestnávaní.
Ale mimo infraštruktúry, na ktorú sa takisto riaditeľ tej firmy sťažoval, potrebovali by privádzačku k diaľnici D1, jedna zo zásadných vecí, ktorá ma prekvapila, o ktorej hovoril, a súvisí to s týmto rodinným podnikaním, bola, že hovoril, že potrebovali by viacej malých a stredných podnikateľov v regióne, ktorí by boli stabilnejší, s ktorými by mohli stabilne spolupracovať, lebo že vidí, že malí a strední podnikatelia tým, čo sa deje vôbec v ekonomike na Slovensku, zvlášť na východnom Slovensku, kde tej roboty je málo a neplatenie faktúr je pomaly bežnou záležitosťou, že potrebovali by podporiť viacej malých a stredných podnikateľov, aby mali silnejších partnerov, ktorých oni neustále potrebujú na svoju prácu, aj takáto veľká firma potrebuje malých, stredných podnikateľov na rôzne služby a dodávky a potrebovali by, aby to bolo viacej podporené.
Dámy a páni, aj zo strany SMER, tu je návrh o tom, ako chceme podporiť viacej práce na Slovensku, aby ľuďom sa na Slovensku viacej oplatilo pracovať, vytvárať hodnoty, ako byť závislými od štátu a poberať sociálne dávky. Žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, spolupredkladateľ, dámy a páni, toto je návrh zákona, ako si KDH predstavuje podporu zamestnania na Slovensku. Naozaj je to jeden z návrhov, ktorý spolu aj s kolegom Hudackým predkladáme, ktorý má za cieľ podporiť, aby na Slovensku viacej ľudí pracovalo, viacej ľudí vytváralo hodnoty, ako poberalo sociálne dávky. Dokonca si dovolím povedať, toto je návrh zákona, aby sa na Slovensku viacej oplatilo pracovať, ako poberať sociálne dávky a byť závislý od štátu. Toto je náš pohľad, naše riešenia, ako riešiť problém nezamestnanosti a podpory rozvoja Slovenska. Spolupredkladateľ podrobne vysvetlil jednotlivé riešenia, ktoré sú v návrhu zákona. Ja budem možno viacej politický, ale nech to vládna strana neberie ako kritiku, ale ako inšpiráciu.
Tu sa rozchádzame v našom pohľade na to, ako riešiť problém vysokej nezamestnanosti na Slovensku. Vládna strana aj ústami premiéra Roberta Fica má neustále pohľad a odkaz Slovensku, že vláda na čele s Robertom Ficom sa postará o ľudí na Slovensku. A my máme riešenia, aby sa ľudia o seba postarali. Obrazne by sa to dalo povedať, Robert Fico neustále odkazuje občanom Slovenska, že bude rozdávať ryby, ale najprv si ich požičia a nestará sa o to, ako ich v budúcnosti budú splácať naše deti a vnúčatá, a náš pohľad na riešenie problému nezamestnanosti je, že naučíme ľudí chytať ryby. Štát má za úlohu podľa nášho pohľadu vytvárať podmienky, legislatívu na to, aby na Slovensku sa ľuďom oplatilo byť aktívnymi, vytvárať hodnoty, a nie čakať doma s nastrčenými rukami, kým vláda, premiér sa o nich postará.
Nedá mi, aby som v tejto chvíli nepoužil aj určité príklady, aj preto, že som bol včera na poslaneckom výjazde v okrese Gelnica a Spišská Nová Ves. Tak vám skúsim prakticky ukázať, ako chce problém nezamestnanosti riešiť vládna strana SMER na čele s Robertom Ficom.
Dámy a páni, neviem, či si pamätáte, bolo to tuším niekedy vo februári 2013, keď opozícia zvolala schôdzu ku riešeniu vysokej nezamestnanosti na Slovensku. A naozaj celý deň sme tu debatovali a prinášali riešenia, ako riešiť nezamestnanosť na Slovensku. A čo urobil premiér Robert Fico? Odkázal nám, že on nemá čas nás počúvať. A vybral sa na východné Slovensko do Prakoviec a do Vranova nad Topľou. Preto spomínam tú návštevu včera okresu Gelnica a Spišská Nová Ves. A v Prakovciach sa rozhodol podporiť zlievareň, ktorá vyrábala podvozky pre železničné vagóny. Zlievareň v Prakovciach podporil tuším sumou 46-tisíc eur na vytvorenie jedného pracovného miesta. A myslím si, že sa tam vytvorilo okolo 300 pracovných miest. A v ten deň poobede prišiel do Vranova nad Topľou, do prázdneho priemyselného parku, kde narýchlo sa urobila tribúnka, a premiér Robert Fico spolu s ministrom hospodárstva, s ministrom životného prostredia, s prešovským županom pánom Chudíkom slávnostne podpísali memorandum s firmou Grandwood na to, že vo Vranove vytvorí tuším 370 pracovných miest s podporou na jedno pracovné miesto okolo 50-tisíc eur.
Dámy a páni, ako to dopadlo s tými dvoma podporami týchto firiem pri tej filozofii, akú má strana SMER? To znamená, štát zabezpečí pracovné miesta v Prakovciach, vo Vranove. Vo Vranove po následnej škandalizácii, keď sa zistilo, že za firmou Grandwood je firma, ktorá má základné imanie 5-tisíc eur, a de facto sú to vlastne podvodníci, tak z tej investície nebolo nič a dodnes je priemyselný park vo Vranove prázdny. Je tu kolega poslanec za SMER, môže to potvrdiť.
Ako dopadla investícia v Prakovciach, tam, kde slávnostne premiér išiel, sľúbil to memorandum, dokonca išiel aj spustenie výroby, ako dopadla tá investícia? Dámy a páni, neprešiel rok a tá fabrika nefunguje. Tá investícia vyšla nazmar. A údajne je to pre embargo voči Rusku. (Reakcia z pléna.) No ja neviem, pán kolega kričí, že je to pre embargo do Ruska. Neviem o tom, že by to embargo platilo na železničné vagóny a podvozky. Neviem o tom, že by TATRAVAGÓNKA v Poprade nevyrábala vagóny, pre ktorú zlievareň v Prakovciach vyrábala tieto podvozky. Možno sa treba pozrieť na tú podporu. A treba skontrolovať tú podporu v Prakovciach. A treba sa spýtať, či niekedy Prakovce fakturovali vôbec za svoje výrobky, ktoré vyrábali a dodávali spoločnosti TATRAVAGÓNKA v Poprade, mimo príjmu od štátu za dotácie či táto firma vôbec za svoje výrobky fakturovala.
Takto má pohľad vládna strana SMER na čele s Robertom Ficom na riešenie nezamestnanosti. Veď nám to odkázal vtedy: „Vy sa tu vykecávate a ja idem vytvárať pracovné miesta.“ Tak ich tak vytvoril, že jedna fabrika fungovala rok. Som zvedavý, tá štátna pomoc ako sa vráti naspäť do štátnej pokladne, keďže sa nenaplnila zmluva v tom, že tam bude fungovať fabrika. A firma Grandwood, našťastie, po prepuknutí toho, po tej škandalizácii ani vôbec s tým nezačala.
Preto tieto dva príklady tu spomínam, pretože toto je ten rozdielny pohľad na to, ako chceme vytvárať pracovné miesta na Slovensku. My hovoríme o podpore ľudí cez legislatívne, daňové, odvodové opatrenia, aby ľudia sami vytvárali hodnoty, sami prišli na to, že sa oplatí pracovať, byť aktívnymi, a nie ísť na úrad práce a nastrčiť ruku a modliť sa ku vláde, ku premiérovi, aby sa o mňa postaral. V tom je ten rozdiel pohľadu na riešenie. Preto hovorím o tom, že my chceme ľudí naučiť chytať ryby, nie im ich rozdávať a ešte si na to požičať.
Dámy a páni, tu je taký malý letáčik o rodinnom podnikaní, ktorý kolega Hudacký vyrobil. Je tu taký ilustratívny záber, fotografia, na ktorom ruky pravdepodobne otca, matky plus ich dieťaťa pripravujú spolu chlieb. (Ukázanie listu papiera formátu A5.) Môže sa to zdať niektorým z vás naivné, možno trošku príliš farbisté. Dámy a páni, fungujú na Slovensku takto rodinné firmy, fungujú rodinné firmy na Slovensku? Dámy a páni, na Slovensku fungujú rodinné firmy. Včera som sa zastavil na benzínovom čerpadle skoro o pol jedenástej večer, keď som sa vracal zo Spišskej, stretol som tam jedných známych a tí mi povedali: „Vraciame sa z Rožňavy, podnikáme, máme rodinnú firmu.“ A kolega Hudacký by mohol o veľa takých príkladoch hovoriť. Aj ja poznám takéto firmy. A líšia sa nejakou podporou od štátu oproti obyčajným firmám, ktoré nie sú rodinné firmy? Nuž nelíšia sa tým. Naša legislatíva nepozná podporu rodinného podnikania.
Dokonca, a to by som si dovolil zdôrazniť, existujú rodiny, kde jeden člen rodiny buď podniká ako živnostník, alebo eseročku má, zatepľuje alebo je stolár, alebo robí nejaké stavebné práce a ďalší členovia rodiny mu pomáhajú. Ale keďže rodinné podnikanie na Slovensku nie je nejako podporované, tak im „sa neoplatí“ zároveň byť takisto členmi tej rodinnej firmy a niektorí z tej rodiny chodia na úrad práce a poberajú sociálne dávky. Je to určite neetické, nemorálne, ale pravidlá na Slovensku nie sú nastavené na to, aby takíto ľudia sa prihlásili ku tejto rodinnej firme a po určitých úľavách, ktoré navrhujeme v zákone, teda po určitých daňových úľavách, odvodových úľavách, možno aj pri drobnej investícii, teda investičnej pomoci od štátu, a nebavíme sa o desaťtisícoch eur na jedného člena, preto som spomínal tie Prakovce, preto som spomínal ten Vranov nad Topľou, kde čiastkou 46-tisíc alebo 50-tisíc je podpora na vytvorenie jedného pracovného miesta, dámy a páni, my hovoríme o drobnej investičnej pomoci pre takéto rodinné firmy a jej členov, my hovoríme o odvodových úľavách.
Keď, mimochodom, hovorím o podpore vytvárania týchto malých a stredných firiem, tak hovorím o podpore toho, aby tí nezamestnaní, ktorí dneska naťahujú ruky, sa prihlásili k tomu, čo robia. Robia to, že pomáhajú tomu živnostníkovi. A oni sú členmi rodinnej firmy. Určite je to lepšie, keď majú poberať od štátu ako dneska, dajme tomu, 150 alebo 200 eur, ako keď sa prihlásia ku rodinnej firme a budú za seba odvádzať hoci len 100 eur. Ale je to pre štát určite lepšie.
A keďže som hovoril, že zákon o rodinnom podnikaní je len o jednom zákone, ktorý KDH tu v určitom balíku navrhuje, ako kolega Brocka povedal, to je balík opatrení v sociálno-ekonomickej oblasti, ktorý navrhuje KDH na vytváranie podpory podnikania, ale aj rozvoja Slovenska, tak spomeniem zákon o ochrane subdodávateľov. Musím to povedať aj po včerajšom rozhodnutí sudkyne o tom, keď schválila reštrukturalizačný plán VÁHOSTAV-u. Dámy a páni, tri roky sme navrhovali ochranu subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. A ono by sa to tak dotýkalo malých a stredných podnikateľov, ktorí by boli takouto formou chránení, lebo robia na štátnych zákazkách, na zákazkách zo štátneho rozpočtu, z eurofondov. Prečo by oni, keď sa jedná o štátne peniaze a eurofondy, nemali tie svoje peniaze dostať?
Stretol som sa so zástupcami poškodenými klientmi firmou EURO-BUILDING . Viete, čo títo zástupcovia hovorili? Firma EURO-BUILDING podľa medializovaných informácií dostala len z eurofondov zákazky v objeme 200 mil. Zhruba 100 mil. nevyplatila subdodávateľom. Ale subdodávatelia svoju prácu urobili na tých zákazkách. Tak, dámy a páni, pýtam sa, kto vlastne zaplatil tieto zákazky z eurofondov? Áno, hlavný dodávateľ firma EURO-BUILDING dostala peniaze od riadiacich orgánov, od štátu, z eurofondov. Ale tie zákazky spolovice zaplatili tí subdodávatelia. Oni tak museli zaplatiť mzdy, odvody, tovar a nedostali zaplatené. Preto ten zákon o subdodávateľoch úzko súvisí aj s týmto rodinným podnikaním, aby ľudia na Slovensku, malé, stredné firmy, ktoré sa podieľajú ako subdodávatelia napríklad na štátnych zákazkách, na eurofondoch, mali akú takú istotu, že tie svoje peniaze uvidia. Veď veľa z tých aj poškodených z EURO-BUILDING-u mi hovorilo, keď som sa ich pýtal, prečo robili pre ten EURO-BUILDING, veď pomerne už sa dosť vedelo, že on to nevypláca, všetci boli presvedčení, že robia na europrojektoch, že sú to isté peniaze, ktoré hlavný dodávateľ dostane. A nie je predsa možné, aby oni niečo urobili, oni vytvorili nejakú hodnotu a nedostali za ňu zaplatené.
Preto KDH navrhovalo ďalší návrh zákona, aby sa DPH platila štátu až po tom zaplatení. Ak ten živnostník podnikateľ dostane zaplatené, dépeháčku až tak odvedie štátu. Preto kolega Julo Brocka navrhuje, aby bola odpočítateľná položka na nezaopatrené dieťa pre pracujúceho. Samozrejme, odpočítateľná položka na dani z príjmu môže byť len pre toho, kto nejakú daň platí alebo má daňový základ, pre pracujúceho.
A opýtate sa, ako to súvisí s rodinným podnikaním alebo s podporou podnikania? No je to znova podpora toho, aby na Slovensku sme podporovali tých, ktorí sú aktívni. Musíme vytvárať podmienky na to, aby tí, ktorí sú aktívni, boli štátom určitou formou zvýhodňovaní, napríklad tým daňovým odvodom.
A preto hovoríme o sociálno-ekonomickom balíčku KDH, keď chceme riešiť, aby ľudia nemuseli byť závislí od štátu, nemuseli čakať, či strana a vláda sa v sobotu rozhodne a vyrobí nejaký balíček alebo nevyrobí nejaký balíček. My chceme taký balíček ekonomických, sociálnych opatrení, a navrhujeme to, aby ľudia sami vedeli, že keď vytvárajú nejaké hodnoty, keď budú súčasťou rodinnej firmy, tak ich firma bude od štátu daňovo zvýhodnená, odvodovo zvýhodnená, lebo v opačnom prípade budeme tu mať len viacej nezamestnaných a viacej ľudí závislých od štátu.
Nakoniec, keďže som kriticky, nieže kriticky, to je holý fakt, pomenoval príklady z Prakoviec a z Vranova nad Topľou, kde sa štát snažil aj samotným Robertom Ficom vytvoriť nejaké pracovné miesta a dopadlo to tak, že ani v Prakovciach, ani vo Vranove nerobí nikto, uvediem aj jeden príklad, ktorý takisto mám zo včerajška zo Spišskej Novej Vsi, veľkej investície, ktorá bola tak isto podporená štátom a dopadla dobre a funguje dobre. Týka sa to firmy Embraco, kde je 2 400 ľudí teraz zamestnaných, ktorá funguje tuším 15 alebo 16 rokov. Za prvej vlády Mikuláša Dzurindu bola táto investícia podporená. A viete, čo mi povedal riaditeľ tej firmy, keď som sa s ním rozprával o tom, že čo dneska oni potrebujú, aby lepšie fungovalo... (Ruch v sále.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, prosím kolegov, aby sa utíšili v sále, aby nechali v kľude dorozprávať pána poslanca Zajaca. Ešte raz, páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.
Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Keď som sa riaditeľa tejto firmy, ktorá zamestnáva 2 400 ľudí a je nielen v okrese, ale aj v regióne najväčším zamestnávateľom, pýtal, ako by štát, legislatíva mali podporovať rozvoj podnikania, tak, mimochodom, samozrejme, na prvom mieste hovoril o nepružnom Zákonníku práce. Aj taká veľká firma, ktorá zamestnáva ľudí väčšinou na trvalý pracovný pomer, potrebuje v určitých sezónach nabrať sezónnych pracovníkov a tento nepružný Zákonník práce, ktorý na Slovensku máme, im to znemožňuje urobiť.
Takisto sa tento riaditeľ sťažoval aj na nový zákon o agentúrnom zamestnávaní.
Ale mimo infraštruktúry, na ktorú sa takisto riaditeľ tej firmy sťažoval, potrebovali by privádzačku k diaľnici D1, jedna zo zásadných vecí, ktorá ma prekvapila, o ktorej hovoril, a súvisí to s týmto rodinným podnikaním, bola, že hovoril, že potrebovali by viacej malých a stredných podnikateľov v regióne, ktorí by boli stabilnejší, s ktorými by mohli stabilne spolupracovať, lebo že vidí, že malí a strední podnikatelia tým, čo sa deje vôbec v ekonomike na Slovensku, zvlášť na východnom Slovensku, kde tej roboty je málo a neplatenie faktúr je pomaly bežnou záležitosťou, že potrebovali by podporiť viacej malých a stredných podnikateľov, aby mali silnejších partnerov, ktorých oni neustále potrebujú na svoju prácu, aj takáto veľká firma potrebuje malých, stredných podnikateľov na rôzne služby a dodávky a potrebovali by, aby to bolo viacej podporené.
Dámy a páni, aj zo strany SMER, tu je návrh o tom, ako chceme podporiť viacej práce na Slovensku, aby ľuďom sa na Slovensku viacej oplatilo pracovať, vytvárať hodnoty, ako byť závislými od štátu a poberať sociálne dávky. Žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.
Rozpracované