51. schôdza

Pán poslanec Bobík.

Ďakujem za slovo. No v prvom rade by som chcel aj poďakovať spravodajkyni, že neprijala túto úlohu len nejako formálne, ale s návrhom sa aj oboznámila a dokonca aj stotožnila vo veľkej časti.

A predkladateľa chcem povzbudiť, pretože aj len teraz vlastne cez víkend môžeme vidieť návrhy, ktoré tu odzneli a neboli v Národnej rade schválené. Mám teraz na mysli napríklad odloženie platby DPH v stavebníctve alebo aj predkladané návrhy na zníženie DPH v základných potravinách. Tiež nie tak dávno tento návrh nebol prijatý. A dnes vidíme, že pravdepodobne sa situácia zmení, dôjde k tomu. A vidím to aj z toho dôvodu, že naozaj kto to dobre si pozrel alebo počúval, tak zistí, že ten návrh zákona je veľmi širokospektrálny a vystihuje mnohé problémy Slovenska dnes.

Aj tu bolo spomínané, že po roku 1948 naozaj došlo k zničeniu vôbec fungovania poľnohospodárstva takého, ako bolo predtým, kde rodiny z neho žili dlhodobo, a boli zničené aj vlastne drobné živnosti absolútne vo všetkom a naštartovať tento proces vôbec nebude jednoduché. Dnes mnohí ľudia už si odvykli pracovať a je tu veľa inšpirácií, tzv. podnikavcov, hej, ktorí nebohatnú či nezarábajú na tom, že by niečo reálne priniesli, ale na tom, že špekulatívne idú do obstarávaní, kde sa predražujú veci, robia sa kartely... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Mikloško.

Ďakujem. Ja tento návrh tiež chcem podporiť, nie zato, že je KDH-cky návrh, ale preto, že to je dobrý návrh. Naozaj ním sa môže oživiť ekonomika, zvýšiť zamestnanosť, podpora regiónov najmä tým, ktorí zaostávajú. V zahraničí je veľa dobrých príkladov, napríklad v Taliansku, v Nemecku, kde teda je rodinné podnikanie základom ekonomiky, kde sú najväčší daňoví poplatníci, ktorí vlastne držia príjmy. Alvaro Ravaglioli je honorárny konzul z Forli. A dokonca on bol raz šéf celotalianskej organizácie, ktorá dávala mikroúvery, zjednodušivé administratívne úvery výhodné pre rodinné podniky. Tam to fungovalo. Treba sa aj s ním povyprávať o tom, ako to vlastne tam je.
No nedávno tu bola taká skupina farmárov, ktorá hovorila, že do poľnohospodárstva dnes potrebuje 100-tisíc ľudí. Bohužiaľ, tí ľudia dneska nie sú, možno aj preto, že sa troška stratil rokmi ten vzťah k pôde a každý by chcel byť len v úrade, pri počítači proste a tak ďalej.

Zaujímavé je, že niektoré farmy u nás veľmi prosperujú, sú zahraničné, ale aj domáce, a teda treba to dať ako príklad, že teda treba aj iných k tomu pritiahnuť. Už to raz tu bolo. Myslím, toto aj v treťom čítaní sa raz zastavilo. Bola by veľmi chyba, keby to teraz znova neprešlo. Ja by som pokladal za úspech, keby aj v treťom sociálnom balíčku, to už tu niekto povedal, sa to objavilo, lebo je to dobrý príklad, tak ako 10-percentné dane na potraviny tu už raz boli a naraz sa to objavilo, chvalabohu, že to tak je, sme v potravinách jednými z posledných v okolitých štátoch, čo sa týka ich zdanenia.

Takže ten návrh vítam, budem zaň a myslím si, že tu by sa straníckosť mala odstaviť, tu ide naozaj o zlepšenie ekonomiky, zlepšenie daňového poplatníctva a pomoc regiónom. Ďakujem.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ, myslím, že je to dobrý zákon, myslím, že musí tu byť a musíme ho stále predkladať, pokiaľ nebude nejakým spôsobom zrealizovaný.

Ste hovorili, že na Západe ste mali tú česť vidieť rodinnú firmu, ktorá má 300 rokov. Nuž, žiaľ, u nás sme mali za 100 rokov koľko revolúcií na Slovensku? A pritom stále meníme režim. To znamená, my stále nevieme, kde chceme nejako ukotviť sa. Takže, samozrejme, že v roku 1948 to bolo všetko zostrihnuté. A sme to chceli v roku 1989 naštartovať. Tak môžem vám povedať, ako to bolo v poľnohospodárstve. Poviem vám svoj príklad. Ja som z kulackého rodu. Keď sme prišli na Štátny majetok Lipany a sme povedali, že ideme brať našich nejakých 50 hektárov, ktoré sme v reštitúcii dostali naspäť, tak pán riaditeľ toho podniku povedal, že iba cez jeho mŕtvolu nám vydajú majetky. Takže potom, samozrejme, sme museli ísť cez súdy a ďalšie veci, aby sme sa k nim vôbec dostali. To znamená, to, čo bolo vtedy deklarované, že ideme tie štátne podniky, dá sa povedať, privatizovať, resp. ináč riešiť, tak v poľnohospodárstve bolo tak, že sa to sprivatizovalo. Vlastne tí, ktorí vtedy tam boli direktori alebo predsedovia družstiev v rámci transformácie, sú tam momentálne nanovo. No znovu diktujú podmienky, znovu to užívacie právo je nadvlastníckym právom. Takže myslím si, že je tam tých problémov veľa.
Ja som bola veľmi rád, že minulý rok prijala Európska únia Rok farmárov malých a mladých. A, samozrejme, vláda musela na to reagovať. Na jeseň bola prijatá koncepcia o tom, ako to u nás bude vyzerať. Dalo by sa o tom veľa hovoriť a všetko to nestihnem povedať.

Môžem povedať, že bol som aj u pána Barbariča, ktorý mal teraz prednášku, akým spôsobom, bolo to v Ľutine, chce malých a mladých farmárov, mikrofarmárov podporovať. Musím povedať, že všetko je tu krásne, len začína to pôdou. A tá pôda nejakým spôsobom sa nedá len tak dostať od toho štátu, ako je to deklarované momentálne v týchto všetkých zákonných opatreniach.
Musím povedať, že máme schopných ľudí aj na poľnohospodárskej pôde. A pýtam sa: Náš štát verí slovenskej rodine? Asi jej neverí. Takže dúfam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Hudacký.

Ďakujem pekne za podporu tohto návrhu. V každom prípade nechcem nejako konkrétne reagovať, možno trošku k tým farmám niečo poviem. Je pravda, že v podstate ako keby sa ten problém s pôdou doteraz na Slovensku nevyriešil. A toto je ten základ, lebo, samozrejme, keď hovoríme o rodinných farmách, tak rodinné farmy nemôžu fungovať bez pôdy. Aj preto, hovorím, jedno z tých opatrení, podporných opatrení, ktoré sme uvádzali v tomto návrhu zákona, je, že každý člen rodinnej farmy môže z pozemkového fondu dostať v podstate, samozrejme, ak takáto pôda tam existuje, až 5 hektárov v podstate do dlhodobého nájmu a za nejakú symbolickú sumu.
Ide skôr o to, aby sme vytvorili na Slovensku určitý motivačný systém a ten zákon by mohol v podstate, ak by bola tá legislatíva prijatá, vytvárať dobré motivačné predpoklady na to, aby ľudia si uvedomovali svoju závislosť, nebezpečnú závislosť od štátu. Ja som to opakoval stále a budem to stále opakovať, pretože doslova potom sú tí ľudia manipulovaní. Nehovorím teraz, aby v podstate poslanci za stranu SMER si stále nemysleli, že tá kritika padá na nich, ale je to na každej jednej vláde, pretože každá jedna vláda do určitej miery má taký záujem, aj keď zo strany SMER to asi najviac vyčnieva, nejako mať v závislosti ľudí a rodiny. My potrebujeme mať nezávislé rodiny, oslobodené od akýchkoľvek istôt akejkoľvek vlády, ak vytvoríme takýto systém, samozrejme, nikdy nebude každý uspokojený a s niekým sa musí potom človek cez sociálny systém solidarizovať, len musíme nechať priestor na aktivitu pre naše rodiny.

Teraz dávam slovo ďalšiemu prihlásenému rečníkovi do rozpravy pánovi poslancovi Zajacovi.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, spolupredkladateľ, dámy a páni, toto je návrh zákona, ako si KDH predstavuje podporu zamestnania na Slovensku. Naozaj je to jeden z návrhov, ktorý spolu aj s kolegom Hudackým predkladáme, ktorý má za cieľ podporiť, aby na Slovensku viacej ľudí pracovalo, viacej ľudí vytváralo hodnoty, ako poberalo sociálne dávky. Dokonca si dovolím povedať, toto je návrh zákona, aby sa na Slovensku viacej oplatilo pracovať, ako poberať sociálne dávky a byť závislý od štátu. Toto je náš pohľad, naše riešenia, ako riešiť problém nezamestnanosti a podpory rozvoja Slovenska. Spolupredkladateľ podrobne vysvetlil jednotlivé riešenia, ktoré sú v návrhu zákona. Ja budem možno viacej politický, ale nech to vládna strana neberie ako kritiku, ale ako inšpiráciu.

Tu sa rozchádzame v našom pohľade na to, ako riešiť problém vysokej nezamestnanosti na Slovensku. Vládna strana aj ústami premiéra Roberta Fica má neustále pohľad a odkaz Slovensku, že vláda na čele s Robertom Ficom sa postará o ľudí na Slovensku. A my máme riešenia, aby sa ľudia o seba postarali. Obrazne by sa to dalo povedať, Robert Fico neustále odkazuje občanom Slovenska, že bude rozdávať ryby, ale najprv si ich požičia a nestará sa o to, ako ich v budúcnosti budú splácať naše deti a vnúčatá, a náš pohľad na riešenie problému nezamestnanosti je, že naučíme ľudí chytať ryby. Štát má za úlohu podľa nášho pohľadu vytvárať podmienky, legislatívu na to, aby na Slovensku sa ľuďom oplatilo byť aktívnymi, vytvárať hodnoty, a nie čakať doma s nastrčenými rukami, kým vláda, premiér sa o nich postará.
Nedá mi, aby som v tejto chvíli nepoužil aj určité príklady, aj preto, že som bol včera na poslaneckom výjazde v okrese Gelnica a Spišská Nová Ves. Tak vám skúsim prakticky ukázať, ako chce problém nezamestnanosti riešiť vládna strana SMER na čele s Robertom Ficom.
Dámy a páni, neviem, či si pamätáte, bolo to tuším niekedy vo februári 2013, keď opozícia zvolala schôdzu ku riešeniu vysokej nezamestnanosti na Slovensku. A naozaj celý deň sme tu debatovali a prinášali riešenia, ako riešiť nezamestnanosť na Slovensku. A čo urobil premiér Robert Fico? Odkázal nám, že on nemá čas nás počúvať. A vybral sa na východné Slovensko do Prakoviec a do Vranova nad Topľou. Preto spomínam tú návštevu včera okresu Gelnica a Spišská Nová Ves. A v Prakovciach sa rozhodol podporiť zlievareň, ktorá vyrábala podvozky pre železničné vagóny. Zlievareň v Prakovciach podporil tuším sumou 46-tisíc eur na vytvorenie jedného pracovného miesta. A myslím si, že sa tam vytvorilo okolo 300 pracovných miest. A v ten deň poobede prišiel do Vranova nad Topľou, do prázdneho priemyselného parku, kde narýchlo sa urobila tribúnka, a premiér Robert Fico spolu s ministrom hospodárstva, s ministrom životného prostredia, s prešovským županom pánom Chudíkom slávnostne podpísali memorandum s firmou Grandwood na to, že vo Vranove vytvorí tuším 370 pracovných miest s podporou na jedno pracovné miesto okolo 50-tisíc eur.
Dámy a páni, ako to dopadlo s tými dvoma podporami týchto firiem pri tej filozofii, akú má strana SMER? To znamená, štát zabezpečí pracovné miesta v Prakovciach, vo Vranove. Vo Vranove po následnej škandalizácii, keď sa zistilo, že za firmou Grandwood je firma, ktorá má základné imanie 5-tisíc eur, a de facto sú to vlastne podvodníci, tak z tej investície nebolo nič a dodnes je priemyselný park vo Vranove prázdny. Je tu kolega poslanec za SMER, môže to potvrdiť.
Ako dopadla investícia v Prakovciach, tam, kde slávnostne premiér išiel, sľúbil to memorandum, dokonca išiel aj spustenie výroby, ako dopadla tá investícia? Dámy a páni, neprešiel rok a tá fabrika nefunguje. Tá investícia vyšla nazmar. A údajne je to pre embargo voči Rusku. (Reakcia z pléna.) No ja neviem, pán kolega kričí, že je to pre embargo do Ruska. Neviem o tom, že by to embargo platilo na železničné vagóny a podvozky. Neviem o tom, že by TATRAVAGÓNKA v Poprade nevyrábala vagóny, pre ktorú zlievareň v Prakovciach vyrábala tieto podvozky. Možno sa treba pozrieť na tú podporu. A treba skontrolovať tú podporu v Prakovciach. A treba sa spýtať, či niekedy Prakovce fakturovali vôbec za svoje výrobky, ktoré vyrábali a dodávali spoločnosti TATRAVAGÓNKA v Poprade, mimo príjmu od štátu za dotácie či táto firma vôbec za svoje výrobky fakturovala.

Takto má pohľad vládna strana SMER na čele s Robertom Ficom na riešenie nezamestnanosti. Veď nám to odkázal vtedy: „Vy sa tu vykecávate a ja idem vytvárať pracovné miesta.“ Tak ich tak vytvoril, že jedna fabrika fungovala rok. Som zvedavý, tá štátna pomoc ako sa vráti naspäť do štátnej pokladne, keďže sa nenaplnila zmluva v tom, že tam bude fungovať fabrika. A firma Grandwood, našťastie, po prepuknutí toho, po tej škandalizácii ani vôbec s tým nezačala.
Preto tieto dva príklady tu spomínam, pretože toto je ten rozdielny pohľad na to, ako chceme vytvárať pracovné miesta na Slovensku. My hovoríme o podpore ľudí cez legislatívne, daňové, odvodové opatrenia, aby ľudia sami vytvárali hodnoty, sami prišli na to, že sa oplatí pracovať, byť aktívnymi, a nie ísť na úrad práce a nastrčiť ruku a modliť sa ku vláde, ku premiérovi, aby sa o mňa postaral. V tom je ten rozdiel pohľadu na riešenie. Preto hovorím o tom, že my chceme ľudí naučiť chytať ryby, nie im ich rozdávať a ešte si na to požičať.
Dámy a páni, tu je taký malý letáčik o rodinnom podnikaní, ktorý kolega Hudacký vyrobil. Je tu taký ilustratívny záber, fotografia, na ktorom ruky pravdepodobne otca, matky plus ich dieťaťa pripravujú spolu chlieb. (Ukázanie listu papiera formátu A5.) Môže sa to zdať niektorým z vás naivné, možno trošku príliš farbisté. Dámy a páni, fungujú na Slovensku takto rodinné firmy, fungujú rodinné firmy na Slovensku? Dámy a páni, na Slovensku fungujú rodinné firmy. Včera som sa zastavil na benzínovom čerpadle skoro o pol jedenástej večer, keď som sa vracal zo Spišskej, stretol som tam jedných známych a tí mi povedali: „Vraciame sa z Rožňavy, podnikáme, máme rodinnú firmu.“ A kolega Hudacký by mohol o veľa takých príkladoch hovoriť. Aj ja poznám takéto firmy. A líšia sa nejakou podporou od štátu oproti obyčajným firmám, ktoré nie sú rodinné firmy? Nuž nelíšia sa tým. Naša legislatíva nepozná podporu rodinného podnikania.

Dokonca, a to by som si dovolil zdôrazniť, existujú rodiny, kde jeden člen rodiny buď podniká ako živnostník, alebo eseročku má, zatepľuje alebo je stolár, alebo robí nejaké stavebné práce a ďalší členovia rodiny mu pomáhajú. Ale keďže rodinné podnikanie na Slovensku nie je nejako podporované, tak im „sa neoplatí“ zároveň byť takisto členmi tej rodinnej firmy a niektorí z tej rodiny chodia na úrad práce a poberajú sociálne dávky. Je to určite neetické, nemorálne, ale pravidlá na Slovensku nie sú nastavené na to, aby takíto ľudia sa prihlásili ku tejto rodinnej firme a po určitých úľavách, ktoré navrhujeme v zákone, teda po určitých daňových úľavách, odvodových úľavách, možno aj pri drobnej investícii, teda investičnej pomoci od štátu, a nebavíme sa o desaťtisícoch eur na jedného člena, preto som spomínal tie Prakovce, preto som spomínal ten Vranov nad Topľou, kde čiastkou 46-tisíc alebo 50-tisíc je podpora na vytvorenie jedného pracovného miesta, dámy a páni, my hovoríme o drobnej investičnej pomoci pre takéto rodinné firmy a jej členov, my hovoríme o odvodových úľavách.

Keď, mimochodom, hovorím o podpore vytvárania týchto malých a stredných firiem, tak hovorím o podpore toho, aby tí nezamestnaní, ktorí dneska naťahujú ruky, sa prihlásili k tomu, čo robia. Robia to, že pomáhajú tomu živnostníkovi. A oni sú členmi rodinnej firmy. Určite je to lepšie, keď majú poberať od štátu ako dneska, dajme tomu, 150 alebo 200 eur, ako keď sa prihlásia ku rodinnej firme a budú za seba odvádzať hoci len 100 eur. Ale je to pre štát určite lepšie.

A keďže som hovoril, že zákon o rodinnom podnikaní je len o jednom zákone, ktorý KDH tu v určitom balíku navrhuje, ako kolega Brocka povedal, to je balík opatrení v sociálno-ekonomickej oblasti, ktorý navrhuje KDH na vytváranie podpory podnikania, ale aj rozvoja Slovenska, tak spomeniem zákon o ochrane subdodávateľov. Musím to povedať aj po včerajšom rozhodnutí sudkyne o tom, keď schválila reštrukturalizačný plán VÁHOSTAV-u. Dámy a páni, tri roky sme navrhovali ochranu subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. A ono by sa to tak dotýkalo malých a stredných podnikateľov, ktorí by boli takouto formou chránení, lebo robia na štátnych zákazkách, na zákazkách zo štátneho rozpočtu, z eurofondov. Prečo by oni, keď sa jedná o štátne peniaze a eurofondy, nemali tie svoje peniaze dostať?

Stretol som sa so zástupcami poškodenými klientmi firmou EURO-BUILDING . Viete, čo títo zástupcovia hovorili? Firma EURO-BUILDING podľa medializovaných informácií dostala len z eurofondov zákazky v objeme 200 mil. Zhruba 100 mil. nevyplatila subdodávateľom. Ale subdodávatelia svoju prácu urobili na tých zákazkách. Tak, dámy a páni, pýtam sa, kto vlastne zaplatil tieto zákazky z eurofondov? Áno, hlavný dodávateľ firma EURO-BUILDING dostala peniaze od riadiacich orgánov, od štátu, z eurofondov. Ale tie zákazky spolovice zaplatili tí subdodávatelia. Oni tak museli zaplatiť mzdy, odvody, tovar a nedostali zaplatené. Preto ten zákon o subdodávateľoch úzko súvisí aj s týmto rodinným podnikaním, aby ľudia na Slovensku, malé, stredné firmy, ktoré sa podieľajú ako subdodávatelia napríklad na štátnych zákazkách, na eurofondoch, mali akú takú istotu, že tie svoje peniaze uvidia. Veď veľa z tých aj poškodených z EURO-BUILDING-u mi hovorilo, keď som sa ich pýtal, prečo robili pre ten EURO-BUILDING, veď pomerne už sa dosť vedelo, že on to nevypláca, všetci boli presvedčení, že robia na europrojektoch, že sú to isté peniaze, ktoré hlavný dodávateľ dostane. A nie je predsa možné, aby oni niečo urobili, oni vytvorili nejakú hodnotu a nedostali za ňu zaplatené.

Preto KDH navrhovalo ďalší návrh zákona, aby sa DPH platila štátu až po tom zaplatení. Ak ten živnostník podnikateľ dostane zaplatené, dépeháčku až tak odvedie štátu. Preto kolega Julo Brocka navrhuje, aby bola odpočítateľná položka na nezaopatrené dieťa pre pracujúceho. Samozrejme, odpočítateľná položka na dani z príjmu môže byť len pre toho, kto nejakú daň platí alebo má daňový základ, pre pracujúceho.

A opýtate sa, ako to súvisí s rodinným podnikaním alebo s podporou podnikania? No je to znova podpora toho, aby na Slovensku sme podporovali tých, ktorí sú aktívni. Musíme vytvárať podmienky na to, aby tí, ktorí sú aktívni, boli štátom určitou formou zvýhodňovaní, napríklad tým daňovým odvodom.

A preto hovoríme o sociálno-ekonomickom balíčku KDH, keď chceme riešiť, aby ľudia nemuseli byť závislí od štátu, nemuseli čakať, či strana a vláda sa v sobotu rozhodne a vyrobí nejaký balíček alebo nevyrobí nejaký balíček. My chceme taký balíček ekonomických, sociálnych opatrení, a navrhujeme to, aby ľudia sami vedeli, že keď vytvárajú nejaké hodnoty, keď budú súčasťou rodinnej firmy, tak ich firma bude od štátu daňovo zvýhodnená, odvodovo zvýhodnená, lebo v opačnom prípade budeme tu mať len viacej nezamestnaných a viacej ľudí závislých od štátu.

Nakoniec, keďže som kriticky, nieže kriticky, to je holý fakt, pomenoval príklady z Prakoviec a z Vranova nad Topľou, kde sa štát snažil aj samotným Robertom Ficom vytvoriť nejaké pracovné miesta a dopadlo to tak, že ani v Prakovciach, ani vo Vranove nerobí nikto, uvediem aj jeden príklad, ktorý takisto mám zo včerajška zo Spišskej Novej Vsi, veľkej investície, ktorá bola tak isto podporená štátom a dopadla dobre a funguje dobre. Týka sa to firmy Embraco, kde je 2 400 ľudí teraz zamestnaných, ktorá funguje tuším 15 alebo 16 rokov. Za prvej vlády Mikuláša Dzurindu bola táto investícia podporená. A viete, čo mi povedal riaditeľ tej firmy, keď som sa s ním rozprával o tom, že čo dneska oni potrebujú, aby lepšie fungovalo... (Ruch v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, prosím kolegov, aby sa utíšili v sále, aby nechali v kľude dorozprávať pána poslanca Zajaca. Ešte raz, páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Keď som sa riaditeľa tejto firmy, ktorá zamestnáva 2 400 ľudí a je nielen v okrese, ale aj v regióne najväčším zamestnávateľom, pýtal, ako by štát, legislatíva mali podporovať rozvoj podnikania, tak, mimochodom, samozrejme, na prvom mieste hovoril o nepružnom Zákonníku práce. Aj taká veľká firma, ktorá zamestnáva ľudí väčšinou na trvalý pracovný pomer, potrebuje v určitých sezónach nabrať sezónnych pracovníkov a tento nepružný Zákonník práce, ktorý na Slovensku máme, im to znemožňuje urobiť.

Takisto sa tento riaditeľ sťažoval aj na nový zákon o agentúrnom zamestnávaní.

Ale mimo infraštruktúry, na ktorú sa takisto riaditeľ tej firmy sťažoval, potrebovali by privádzačku k diaľnici D1, jedna zo zásadných vecí, ktorá ma prekvapila, o ktorej hovoril, a súvisí to s týmto rodinným podnikaním, bola, že hovoril, že potrebovali by viacej malých a stredných podnikateľov v regióne, ktorí by boli stabilnejší, s ktorými by mohli stabilne spolupracovať, lebo že vidí, že malí a strední podnikatelia tým, čo sa deje vôbec v ekonomike na Slovensku, zvlášť na východnom Slovensku, kde tej roboty je málo a neplatenie faktúr je pomaly bežnou záležitosťou, že potrebovali by podporiť viacej malých a stredných podnikateľov, aby mali silnejších partnerov, ktorých oni neustále potrebujú na svoju prácu, aj takáto veľká firma potrebuje malých, stredných podnikateľov na rôzne služby a dodávky a potrebovali by, aby to bolo viacej podporené.
Dámy a páni, aj zo strany SMER, tu je návrh o tom, ako chceme podporiť viacej práce na Slovensku, aby ľuďom sa na Slovensku viacej oplatilo pracovať, vytvárať hodnoty, ako byť závislými od štátu a poberať sociálne dávky. Žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.