51. schôdza

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať faktickými poznámkami v rokovaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa, Pavla Zajaca a Jozefa Bobíka na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pán poslanec Bobík začal, ale nedokončil faktickú, tak vás poprosím zapnúť pána poslanca Bobíka, dajte mu čas. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. Už preto, že sme v nejakom čase po tom vystúpení, tak chcem pripomenúť, že reagujem na kolegu poslanca Zajaca, pretože som presvedčený, že jeho vystúpenie bolo dobré, aj keď ho jeden poslanec kritizoval a nejako viac-menej znevažoval a znehodnocoval. Z toho dôvodu bolo dobré nielen preto, že obhajoval dobrý návrh zákona, dokonca na Slovensku veľmi potrebný po tých mnohých desaťročiach, keď ľudia neboli vedení k aktívnemu podnikaniu, ale viac-menej k tomu, aby boli v polohe zamestnancov alebo aj teraz aby sa dostávali do rôznych schém dotovanej pomoci. Ale, samozrejme, takéto prípady vytvárania nových pracovných miest majú krátkodobé trvanie. A tu aj kolega vlastne ukázal hneď dva konkrétne prípady, kde v jednom prípade to trvanie bolo možno rok a v druhom prípade nakoniec ani nejaké pracovné miesto nevzniklo. Takže tento návrh zákona je univerzálny, netrčí z neho nejaká politika. Nie je o nejakej podpore firiem, ktoré sa živia z ničoho, predajom gastrolístkov. Nie je to ani o podpore niektorých ďalších firiem, ktoré sa živia tak, že získavajú zákazky hlavne štátne a potom dokonca dokážu fungovať na trhu tak, že nezaplatia ani tým, ktorí prácu vykonali a zaplatili náklady, či už za materiál alebo za odvody.

Pavol, ty budeš kritizovať vládu Roberta Fica vždy a zakaždým, ale na to som si už zvykol, že je to v každej rozprave. Ale už to robíš aj pri svojom návrhu zákona. Tam, si myslím, bolo treba hovoriť o svojom návrhu, a nie kritizovať vládu.

Ale určite je pravda, že keď je fungujúca rodinná firma, ktorá má stabilitu, tradíciu, vážnosť a uznanie širokého okolia, je to veľké, plus pre štát a aj pre podnikateľské prostredie. Preto si zaslúži zvýhodnenie. Ale to si zaslúžia všetci slušní ľudia, ktorí chcú zdravo podnikať.

Kolegovia, v dôvodovej správe je uvedené, že jednými z významných okruhov dôvodov vedúcich k rozpadu manželstva, sú sociálno-ekonomické pomery, keď chýba v rodinnom rozpočte dostatok financií, ktoré si predstavovali manželia, keď vstupovali do manželstva.
Ale ja musím pripomenúť, že poznám veľa podnikateľov, ktorí sú úspešní. A neprinieslo im to šťastie v manželstve, ale skôr jeho rozpad, lebo tak ostali roztopašní. Čiže to záleží na uhle pohľadu a na tom, akí sú ľudia.

Ale myslím si, že je potrebné podporovať všetkých tých, ktorí chcú podnikať aj v rodinných podnikoch, ale aj ako súkromné osoby alebo eseročky, takže všetkým tým treba urobiť čo najlepšie podnikateľské prostredie.

Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ako si spomenul, pán kolega Bublavý, všetkých ich treba podporovať, takže súhlasím s tým, ale podpora rodinného podnikania u nás nie je vôbec žiadna momentálne. Takže to je nonsens.

Áno, ľudí socializmus naučil stopercentne byť závislými od štátu. Týka sa to hlavne tých starších. V tom vývoji po roku 1948, viete, socializmus bol iba prvou etapou toho, malo sa to skončiť v komunizme, kde by sme mali mať už až takú, by som povedal, uvedomelosť, že všetci by sme robili tak, aby každý mal, čo by potreboval, pričom by si mohol z toho vziať. Áno, brať sme sa tak naučili. A keby teraz materiály z budov, ktoré mali byť umiestnené na iných stavbách, mohli sa dať preč, na tú stavbu, na ktorej mali byť umiestnené, neviem, koľko budov by stálo v našej republike, pretože takým spôsobom sa v socializmu bralo, že sa popri diaľnici vystavali aj domy, haciendy, iné bloky a iné stavby.
Myslím si, že treba prebudiť ľudí, aby sa postavili na vlastné nohy a aby vzali zodpovednosť za svoje životy do vlastných rúk, musíme ich to znovu naučiť a vzbudiť u nich nejaký ten elán. Je to ťažká robota, to musím povedať. A myslím si, že štát by sa im mal pokloniť a vážiť si, že takíto ľudia takto pristupujú k tomuto životu. U veriacich dokonca je to aj hriech, ak iba čakajú na štát, ako sa o nich postará, a nevezmú bremeno na seba, aby sa postarali sami o sebe aj, samozrejme, o svoju rodinu. Len treba vytvoriť podmienky takýmto ľuďom zo strany štátu a nebrániť im v tom, pokiaľ chcú ísť do takéhoto podnikania. Žiaľ, doteraz sa to u nás za 24 rokov nedialo. Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Zajac, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali, hlavne, samozrejme, tým, ktorí kladne reagovali na mňa.

Obzvlášť chcem poďakovať Jurajovi Drobovi za to, že pochválil náš návrh a povedal, že ho podporuje, naozaj použil pritom príklad z Rakúska. Naozaj v Rakúsku fungujú rodinné penzióny, vedľa nich často rodinné farmy, najbližšia rodina pracuje niekoľko desaťročí na tom, aby sa rozvíjali tie penzióny a farmy. A toto je príklad aj pre Slovensko.

U tých kolegov, ktorí na mňa negatívne reagovali, pán Jasaň, pán Bublavý, za to, že ja kritizujem vládu a zneužívam ešte svoj návrh zákona na kritiku vlády, no to sú dva pohľady na riešenie problému. A naozaj v parlamentnej demokracii opozícia má priam povinnosť byť kritická voči vláde. A keď tu naozaj premiér počas zasadnutia schôdze Národnej rady o riešení problémov nezamestnanosti nám odkáže, že on ide riešiť reálne problémy nezamestnanosti do Prakoviec a do Vranova nad Topľou a tam podporí investície vo výške až 50-tisíc na jedného nového zamestnanca a po roku v Prakovciach fabrika nefunguje a vo Vranove ani nedošlo ku spusteniu tejto fabriky, tak čo je na tom čo chváliť? Na tom nie je čo chváliť.

Ako povedal kolega Vašečka, samozrejme, je veľmi marketingovo lákavé ísť niekde do zaostalého regiónu a povedať: „Ja, premiér, tu vytvorím 300 pracovných miest.“ Ale náš pohľad na to je presne opačný. My chceme vytvoriť veľa pracovných miest u malých a stredných podnikateľov, aby tí zamestnávali najbližšiu rodinu, a takto rozvíjať Slovensko.

V súlade s rokovacím poriadkom o slovo požiadal podpredseda Národnej rady Ján Figeľ, ktorý je tiež jedným z predkladateľov návrhu zákona. Nech sa páči, pán podpredseda.

Na vystúpenie pána podpredsedu s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Mičovský a Bobík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj pánovi podpredsedovi Figeľovi. Myslím si, že je to presne v tej skupine zákonov, ktoré nepodporiť jednoducho nie je možné, nakoľko ten zákon je logicky konštruovaný a je dobovo veľmi presný. Potrebujeme ho.

Okrem toho sa mi aj veľmi páčilo to prirovnanie, že teda tá úcta k tradíciám nie je prenášanie popola, ale, naopak, prenášanie živého odkazu a vyťaženie toho dobrého, čo existuje v našej histórii, a použite toho aj do budúcnosti.

A myslím si, že život je naozaj režisér veľmi dobrý, lepší ako my ľudia, lebo aj na dnešok nám pripravil celkom peknú kontinuitu, že po tomto dôležitom a podporyhodnom zákone prichádza poobede na rad laznícky zákon, zákon, ktorý poukazuje na obrovské tradície slovenskej krajiny a zároveň aj veľmi presne ako keby vychádzal z princípov tohto zákona o rodinnom podnikaní, pretože na slovenských lazoch generácie rodín úspešne podnikali, pracovali, žili, zveľaďovali krajinu, žili pre seba, ale žili aj pre krajinu a my stále toto ovocie tohto dedičstva ešte máme možnosť užívať, ale, pozor, je tu problém, tikajú tu hodinky pomerne blízko k dvanástej a slovenským lazom treba pomôcť. Takže nechcem povedať, že toto využívam ako na nejaké entrée pre laznícky zákon, ale vidím v tom kontinuitu, ktorú napísal život. A napísal ju dobre. Ďakujem.