51. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo.
Po vystúpení pána poslanca Mikloška dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Však má také životné skúsenosti, že má právo vystupovať.

Ďakujem pekne. Budem hovoriť rýchlo, aby aj, k tomu Gabčíkovu mali ešte možnosť aj iní sa vyjadriť, napríklad pán poslanec... (Reakcia z pléna.) Bohužiaľ, nejde to.
No, vážení, prepáčte, že vystupujem, lebo fakt, že to vyzerá, že ako keby som ku všetkému chcel, ale zákon o rozhlasovom, televíznom vysielaní mi zobral dva roky môjho mládí, v roku ´90 – ´92. Ten zákon sa v podstate ponoril aj do našich zákonov potom neskoršie, to je prvá poznámka. No a prvých 20 licencií pre rozhlasové vysielanie vlastne tiež som ja svojho času podpísal. Mali sme komisiu, ktorá to dva roky robila, a v minulosti, naozaj po revolúcii naraz na federálnu vládu prišlo 105 žiadostí na rozhlasové licencie a 95 žiadostí na televízne. Čiže to chcelo sa s tými ľuďmi stretnúť. Ja som bol vtedy ešte mladý, s každým som sa mnohokrát aj stretol (vyslovené s pobavením) a proste táto uradovačka z toho troška vo mne zostala. Pamätám sa, ako sa licencie dávali, jaké boli problémy a tak ďalej. A to nechcem spomínať, len že troška som k tomuto voľakedy načuchol, a nie troška, ale dosť. Bol to jeden zo štyroch najväčších problémov. Toto bolo prvé, druhý bol lustrácie a tretie boli, majetok SZM a štvrté boli, možnože mi to ešte do konca napadne, také, čo naozaj zobrali veľa, veľa času.
Ja skúsim začať s rozhlasmi. Táto správa je dobre napísaná, neľahká, veľa strán, kus roboty, naozaj veľmi precízne vysvetlenie, čo sa urobilo, čo sa neurobilo. Širák dolu, lebo tým pádom ani nie je kontroverzná. Samozrejme, vždy je čo zlepšovať, najmä v súvislosti s vysielaním televízie. Tých protestov bolo omnoho, omnoho viacej. Ale to všetci dobre vieme. A vieme, že si s tým v podstate nie veľmi vieme urobiť poriadok, najmä keď tu máme internet, keď tu máme medzinárodné vysielanie z celého sveta, zo satelitov a tak ďalej.
Oceňujem veľmi naše verejnoprávne rozhlasy, najmä Rádio Slovensko. Toto možno celkom sem nepatrí, ale nemám to už kde povedať, ale na druhom mieste, na prvom mieste Devín, na druhom mieste Rádio Slovensko, na treťom mieste regionálne vysielanie. Lebo je to, robia to profíci, robia to veľmi dobre a naozaj sa starajú o naše slovenské dejiny, históriu, hudbu a všetko možné, čo s tým súvisí. Čiže prakticky Devín u mňa hučí stále. V klasike Béla Bartók Radio, to je maďarské, ale to je 24 hodín klasika. U nás máme tiež údajne klasiku a literu, to som ešte nezachytil, ale na internete si to pozriem. Z tejto správy som sa dozvedel, to je hanba, k tomu sa nerád priznávam. No oceňujem aj tú vyváženosť hudby a slova v týchto rozhlasoch, to inde nebýva, naozaj. Ide tej hudby veľmi veľa, väčšinou takej všelijakej, a slov menej, tiež všelijakých. Často tieto naše slovenské rozhlasy na Facebooku komentujem a ďakujem redaktorom, aj menovite, že si dali námahu, že naozaj urobili dobrú prácu.
Čo sa týka STV, tak tam tiež je zaujímavá vyváženosť v tom, že prakticky polovicu programu dávajú našich, programu domácich a polovicu zahraničných. To je pozitívne. Dokonca STV2 71 domácich a 29 zahraničných, čiže ešte je na tom lepšie, dá sa povedať, no. Niekedy aj za cenu kvality, ale k tomu snáď ešte dôjdem. No tu je dobrá otázka, že teda jako so slovenskou hudbou v rádiách. Teraz dokonca som niekde videl, keď som bol na obede, že vláda schválila ten, tú zmenu, aby viac bolo hudby slovenskej. Ja si myslím, že tiež je to správne, našťastie, my anglicky nerozumieme, takže keď očúvame tie odrhovačky anglické, tak, našťastie, tomu nerozumieme, no ale možno teraz, keď bude viac slovenskej, tak práve pochopíme, že tie slová sú tam tiež niekedy slabé, ale podporiť slovenskú hudbu je treba. Na Dvojke, STV2 veľmi oceňujem tie dve relácie, čo je chudoba. Tie som si pozrel od A až po Z. A skutočne to bolo kritické, jadrné, boli to zahraničné relácie, ale to, že to dabovali a že to teda dali, je, širák dolu, pretože to bolo politicky nekorektné, správne, že to bolo nekorektné, a otvorilo mnohým oči. Myslím si, že aj seniori by si troška viac zaslúžili. Je tam jediný Senior klub, ktorý občas niečo, raz za týždeň má, ale Liga majstrov by tiež mohla byť častejšie, finále, pán, vlastne to sa asi tiež vás netýka, ale teraz tridsiateho prvého, či kedy je to, si to pozrieme.
No, čo sa týka, som prekvapený, že 82 licencií je na televízne vysielanie analógové a 126 na digitálne. Čiže naozaj je tu veľký boom v tomto smere a toto všetko nejako ustrážiť aspoň trocha, je veľmi náročné.
Komerčné nechcem komentovať, lebo ich veľmi málo pozerám, ale o ich úrovni si myslím, že je podstatne, podstatne slabšia. A mrzí ma, že naši dobrí herci vystupovaním v tých nekonečných seriáloch sa vlastne, sa len troška zabíjajú vzhľadom na budúce filmy. Iste nie finančne sa zabíjajú, ale proste niekedy sa to veľmi ťažko dá pozerať, bohužiaľ.
Politické debaty a komentáre, oceňujem najmä TA3. Mne sa zdá, že tá je dobrá, relatívne vyvážená, sú nejaké protesty občas, ale dáva veľa priestoru na to, aj priamych prenosov, a proste môže orientovať troška ľudí, kto má oči a uši, tak vlastne sa dozvie tam niečo, čo sa možno inak nedozvie. Nakoniec aj tá stanica, tak toto, prepáčte, že tak hovorím, všetko, ale aj tá SENZI stanica, ktorá beží stále tam, má svoj rozmer. Ľudia to iste počúvajú, veľa teda ľudoviek a populárnych, možno keby tam dali aj klasiku, ale to už tiež idem. DIGI Sport je tiež, sú dobré stanice, tie pozerám často.
Otázka je internet, teda tam sa všetko valí cez internet a na to v podstate nemáme momentálne temer žiadne zákony. A samozrejme aj Otvorené nebo, televízia Otvorené nebo, kde sa všetko valí zhora, čo si chcete, to si môžte zachytiť, tiež je otázne. Celý svet si s tým nevie rady, čo s tým, keď proste keby ste hneď jaké zákony spravili na Slovensku, tak proste už ORF1, ORF2 si môže vysielať čo chce.
No v súvislosti s tou témou, ktorá je tam častá, ochrana ľudskej dôstojnosti a maloletých. Tak je tam veľa tých prípadov, veľa aj pokút, nemám právo asi to hodnotiť, lebo málo to pozerám. Ale určite je to omnoho viacej, tých porušení. Niekedy poobede, niekedy podvečer, niekedy po dvadsiatej, naraz vidíte scénu, ktorá naozaj sa nehodí do tohto času, tak ľudia píšu. Tých sťažností tento rok bolo menej ako vlani, to je zaujímavé. Asi sú aj unavení, nechce sa im stále vypĺňať nejaké tabuľky. Ale to mnoho vecí sa prešmyklo, ale proste veľmi nabádam, aj ľudom, aby písali, ktorí to pozerajú, a aj aby rada sa aj sama, na to pozerali. Taká otázka bola, že koľko tých podnetov dostávajú zvonku, a koľko je takých, čo sama nájde, keď si niečo pozerajú. Tam bola taká menšia tabuľka, že či sú aj také pokutované, keď si sami nájdu ten objekt, že niečo porušili. Lebo napríklad v Nemecku, pokiaľ ja viem, je na to veľká komisia, ktorá sleduje všetky vysielania, a ona sama si určuje, či to prešlo, či to neprešlo. Ale to isté aj s cédečkami, s videami a tak ďalej. Čiže je to hrozná práca, ale teda svojím spôsobom to má význam.
No o tej ezoterike, o vešteckých programoch, to už sa tu troška hovorilo, nechcem k tomu sa vracať. No fakt, že veľa filmov tam beží, najmä na komerčných, ktoré sú naozaj braky. Pištole, krv, sex, horor, násilie, vypasované detektívky, niekde sa furt ponáhľajú, niečo si zapisujú, proste život je o ničom. A toto naozaj, kto pozerá, tak si stráca čas zbytočne.
Reklama. No som nevedel, že až 20 % môže byť reklama, No ja viem, že keď babka ide do kuchyne vždycky, tak je asi reklama. A dosť často chodí. No zas na druhej strane keď idú zakryte neprístupné filmy, vždy keď si ich otvorím, tak vždy je tam reklama, takže ani neviem, prečo sú neprístupné, lebo furt je tam reklama, no. Bol taký vtip, že niekoho mrzí, že tie reklamy sú furt prerušované filmom. To je tiež už asi starý vtip.
Súdne spory. Sedemdesiattri súdov je relatívne dosť. Neviem, kto to platí. Ale zas 73-krát vlastne vám dali za pravdu, iba 7-krát vám nedali za pravdu. Ale tie financie, kto vlastne, lebo dneska tie súdy sú naozaj aj dosť náročné, sa to odvoláva na Najvyšší súd, niekedy možno u vás až tak nie.
Okolo licencie Rádia VIVA to bolo také mystifikačné a nikto tomu nerozumel, prečo Andyho Hryca televízia, Lovaš, redaktor, ktorý vlastne, svojím spôsobom prišlo k pádu Mečiara, a VIVA naraz stratí licenciu a dlho sa nič nedeje. Teraz je tam Vlna, ale o tom sa tu už vyprávalo, tak nechcem do toho zabŕdať, ale nebolo to bežnému divákovi v podstate nikdy vysvetlené, ale to vy za to nemôžte.
Záverečne sa troška, pár slov k tým kresťanským médiám chcem povedať. To, že nás médiá nejako veľmi ovplyvňujú, že určujú verejnú mienku, že niekedy veľmi jednostranne, naozaj tá druhá strana prakticky nedostane možnosť, alebo je svojím spôsobom manipulovaná, tak to sme videli pred referendom. Troška aj v minulom roku, ale viac v tomto. Teraz sme to videli aj v írskom referende a debatách, nie ani u nás, ale najmä tam, keď sa obrovské prostriedky dali do tohto referenda, aby bol výsledok taký, ako bol. Ale to sa netýka ani vás, ani tohto roku.
Skôr dve poznámky som chcel povedať: 19 sťažnosti došlo na tú decembrovú omšu, keď Bernard Bober mal bežnú omšu z Košíc a čítal tam pastiersky list. Tak to bol pastiersky list k referendu, samozrejme tam nemohol povedať, že nechoďte na referendum a nedajte tie kladné tri odpovede. Povedal opačne. Ten pastiersky list sa všade čítal po celom Slovensku. Všade bol, čiže v tomto smere tiež sa mi zdalo, že ja som sa tiež 10-krát k tomu vyjadril, písal, mnohí. Napriek tomu to bolo neuvážené, tí proti, bolo omnoho, omnoho viacej, omnoho viac peňazí, viac mediálnych vystúpení mali. No, teším sa, že ste uznali, že týchto 19 ľudí nemalo pravdu, že to bola neopodstatnená námietka, keď sa hovorí o tom, že ten program, teda tá kauza bolo hemofilná, diskriminačná, podnecujúca nenávisť, nevyvážená, atď., a tak ďalej. Čiže to je prvá vec.
A druhá vec bola vlastne to, že LUX-u, TV LUX, ktorá je vyslovene orientovaná teda na kresťanských alebo hľadajúcich ľudí, bol taký problém s tým, že nezabezpečili objektívnosť, nestrannosť svojich programov, keď do debaty na tému referendum nepozvali ľudí – odporcov návrhu novely ústavy týkajúcej sa ochrany manželstva alebo k téme registrovaných partnerstiev. No tak isteže by v televízii alebo v debatách mali byť z obidvoch strán, aby každá strana vysvetlila, čo jak, len v týchto kresťanských, keď je to vyslovene proti morálnemu presvedčeniu a učeniu cirkvi, tak je ťažko niekomu dať priestor, keď ich má vo všetkých ostatných médiách, aby vyjadril tieto svoje, by som povedal, proti učeniu cirkvi názory. Čiže isteže by bolo dobré, keby to bolo tam vyvážené, ale zase dávať priestor, keď ho mali v médiách, opakovane a stále, tak sa mi to zdá nie až takým veľkým prehreškom.
Tretí problém bol, tá kázeň gréckokatolíka, toho kňaza, ktorý vyvolal pred referendom veľký škandál. Veľa sa o tom písalo, ale to ešte myslím, to sa už týkalo, myslím, tohto roku a nie minulého. No ale teraz včera, predvčerom som čítal, že vlastne sa nič nestalo, dali pravdu tomu farárovi, že vlastne nebola to nejaká nenávistná kauza alebo neviem čo.
Tak, pán profesor, ďakujem vám za vašu prácu. Aj vášmu kolektívu, ktorý naozaj urobil správu, ktorá je každoročne veľmi dobrá, napísaná a nie je to ľahké strážiť tento mediálny priestor. A verím, že to bude ešte aj budúci rok lepšie a vidím, že tam prichádzajú noví ľudia, ktorí tam až do roku 19, 20 budú, a tá výmena je dobrá. A dúfam, že vy tam ešte budete veľmi dlho.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Viskupič a Jarjabek. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Poslanca Viskupiča nevidím.
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

Ja len v krátkosti. Krátka reakcia na pána poslanca Mikloška. Pán poslanec, len aby sme rade nevyčítali to, na čo ona naozaj nemá vplyv. Hovorili ste niečo o kvalite programu. Rada naozaj nemôže za to, či nejaký film je kvalitný alebo nekvalitný, alebo program spĺňa alebo nespĺňa tie kritéria kvality, o ktorých ste hovorili. To určite nie. Ďalej si myslím, že, čo sa týka tej perspektívy rady, možno niekedy v budúcnosti príde chvíľa, keď sa rada bude zaoberať napríklad aj čistotou jazyka, lebo aj to je veľký problém, ktorý v médiách existuje a v poslednej dobe hlavne rozhlase, a bez ohľadu na to, či je to verejnoprávny rozhlas alebo súkromný rozhlas, keby sa niekto z jazykovedného hľadiska začal zaoberať tým, ako niektoré tie tzv. živé relácie vyzerajú, ako sa v nich rozpráva tzv. po slovensky, tak sa nerozprávalo ani u nás na dvore.
No a ešte sme zabudli podčiarknuť, že naozaj kauza Vlna, ktorá bola riešená radou, bola riešená veľmi dobre, veľmi vhodne, a bolo to podčiarknuté Najvyšším súdom. Vlna dnes vysiela, je to plnoprávny rozhlasový nosič, je to plnoprávne vysielanie a ja som len rád, že rada sa ani v tomto prípade nemýlila, že Najvyšší súd v plnej miere potvrdil rozhodnutie Rady pre vysielanie retransmisiu.

Pán poslanec Mikloško s reakciou, nech sa páči.
Poprosím pána poslanca Viskupiča.

Ja som sa aj na začiatku ospravedlnil, že asi to hodnotenie nejaké, kádrovanie tých rozhlasov a televízií fakt, že sa sem až tak nehodilo, ale nie je vlastne, kde povedať. Ale môj cieľ bol hlavne ten, podčiarknuť verejnoprávne naše inštitúcie, Slovenský rozhlas najmä, ale aj Slovenskú televíziu, ktorá naozaj je o patro vejš ako všetci ostatní. Nehnevajte sa, že to hovorím. To bola prvá poznámka.
Druhá. Fakt, že jazykový zákon tu voľakedy pred 20-mi rokmi, boli veľké cirkusy pred parlamentom a vlastne na tie sa celkom zabudlo a čistotu jazyka tu vlastne nikto ani neskúmal. Dneska viac anglických nadpisov nájdete v meste i na tričkách ako hocikde inde.
Ale, no, a posledná vec je, že ja nakoniec, keď idem domov z parlamentu, tak tú Vlnu si celkom rád zapnem. Nevedel som, kto je za tým. No teraz, keď som počul, že J&T, tak neviem, či ju budem toľko počúvať, ale nehrajú zle a sú tam mladí redaktori. Proste určite sú na tej úrovni ako ostatné stanice z tohto rangu.
Ďakujem.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Mičovský. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, vážení pán predseda, vážení občania, prečítal som si zbežne správu, nemôžem sa pochváliť, že by som ju preštudoval, tak ako možno mnohí z vás, ale všimol som si, že je tam venovaný dosť veľký priestor jednotlivým programovým štruktúram. Ba dokonca správa ide tak detailne, že rieši aj niektoré konkrétne programy, jednotlivé typy a veľmi presne popisuje to, čo všetko ponúkla divákovi v hodnotenom roku.
Ja som tam, pán profesor, veľa toho našiel, málo z toho som poznal, nie som asi klasický divák, ale jedna vec mi tam chýbala. Je to taký detailný pohľad, určite to neni podstatné pre túto diskusiu, ale napriek tomu som sa rozhodol, že by som to rád takto nahlas povedal. Sme zhruba rovnaké ročníky a určite si budete pamätať nedeľné večery, vždy v takom silnom vysielacom čase, aj keď vtedy sa tomu tak možno nehovorilo, o 20.00 sa ozvala melódia Claude Debussyho, myslím, že tá melódia sa volala Dievča s vlasmi plavými ako ľan, a oznámila, že najbližších 10 - 12 minút divák v tomto silnom čase bude konfrontovaný s poéziou. Na obrazovku naskočili majstri slova, majster Chudík, majster Jamrich, Valach a mnohí ďalší a nám, národu, ktorý možno bol tiež vtedy zvyknutý skôr na zábavu a nejak nevyhľadával veľmi silne práve poéziu, ponúkli v tomto čase, či sme chceli alebo nechceli, krásu slova. A ja si myslím, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie, pretože aj keď sme asi nikdy nechceli byť, a predpokladám, že ani nebudeme národom básnikov, dokonca ani nebudeme rozširovať nejaké kluby milovníkov poézie, je veľmi dobré, keď divák v tom čase sa mohol zoznámiť s krásou slova ako takou.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, lebo mi to chýba. Ani vo vašej správe som slovko poézia nenašiel, hoci tam popisujete rôzne programy. A ak sa nemýlim. medzi vaše povinnosti naozaj patrí sledovať istú vyváženosť. Hovorí sa tam o vyváženosti medzi hovoreným slovom a hudbou, ale poézia je niečo medzi tým. Nie je ani hudbou, ani hovoreným slovom, ale je poéziou slova. A ja by som to tak nezdôrazňoval, lebo naozaj ide o niečo, čo môže sa zdať mnohým dnes úsmevné, a povedia si: no čo tam ten plešatý poslanec vykladá o nejakej poézii, veď my chceme vidieť niečo iné. Aj my v tom čase, keď sme boli mladí, sme chceli vidieť možno dačo iné, ale napriek tomu nás na chvíľočku občas, tak nechtiac, prinútila možno tá nedeľná chvíľka poézie sa započúvať do tej krásy slova.
A ono je to proces, ono sa nedá do týchto hodnôt zamilovať na prvý pohľad. To naozaj nejde. To je tak, ako keby niekto chcel prejsť okolo otvorenej brány Slovenskej filharmónie, započul nejaké tóny a stal sa z neho milovník vážnej hudby. Je to možné, tento proces vyžaduje isté časové pásma. A ja si myslím, že tie časové pásma, to približovanie toho bežného diváka, ktorý sa chcel zabávať, práve ku kráse slova vďaka tejto programovej štruktúre – trvalo to dlhé roky, ak sa nemýlim, možno to bolo 20, možno 30 rokov, čo bežala táto Nedeľná chvíľka poézie – bolo práve tým, čo dokázalo tú cestu medzi totálnym nezáujmom a postupným sa približovaním až možno ocenením krásy slova, absolvovať.
A možno by som si úplne odpustil tento vstup, ktorý môžte povedať, že je nenáležitý, keby som nevidel tú jednu dôležitú spojitosť, pán predseda, kolegyne, kolegovia. Je to spojitosť tá, že krása a kultivovanosť slova je len istým základom a istým nutným predpokladom k niečomu, a to niečo je krása a kultivovanosť myslenia. A to už naozaj nie je vec úplne jednoduchá. Nikto ju nemáme danú nejak talentom, treba sa k nej prepracovať. A myslím si, že ani tam nemožno končiť túto úvahu, pretože od krásy myslenia a kultivovanosti myslenia môžeme prejsť ku kráse a kultivovanosti činov.
A tu si musíme povedať a tu už ideme do oveľa širšej témy, ako je len vaša správa, že kultivovanosť činov v našej krajine dnes veľmi, veľmi absentuje. Mnohí nositelia kultúry a kultúrnosti sú ešte reprezentanti barbarstva, ktoré tu priniesli nie tak vzdialené vlády, a teraz nechcem ísť do politiky. Chcem ísť do kultúrnosti ako takej. Myslím si, že je veľa spôsobov ako ju dosiahnuť v tej kultúre činu. A určite poézia nie je práve tou zbraňou, ktorá by mohla zmeniť našu spoločnosť na lepšiu, ale som presvedčený, že je jednou z možností, ktorá by pomohla tomu, aby kultúrna činnosť v tejto krajine bola o poznanie, o poriadne poznanie väčšia. Tak takouto možnosťou aj táto štruktúra, tento malý formát určite je.
A ja keď som sa pozrel, pán predseda, na váš životopis a prostredie, z ktorého pochádzate, na príbeh vášho otca, aj na vlastne profesné pozadie jednotlivých členov vašej rady, tak ja si myslím, že tieto slová, ktoré som si dovolil do tejto debaty vsunúť, nemusia byť úplne beznádejné, pretože hovoriť o kráse činov a vychádzať od krásy slova myslím si, že nie je až tak nenáležité, aby sa to nedalo akceptovať.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, s faktickou poznámkou.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedkyňa Národnej rady. Pán poslanec Mičovský, ja si veľmi vážim tie vaše slová ako diváka, ako poslucháča a sa s nimi absolútne stotožňujem. Nie je to len chýbanie žánru poézie, o ktorej hovoríte. Chýbajú ďalšie žánre, ktoré dnes ako keby neboli. Nebudem hovoriť o žánri komornej opery, o žánri komornej činohry, o žánri malých foriem. V rámci tohto by sme ozaj mohli hovoriť o mnohých žánroch, ktoré tuná neexistujú, ja neviem, z rôznych žánrov- – opereta, komorná muzika, vokálna komorná a tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme, v neposlednom rade poézia, ktorá absolútne vymizla, či už z verejnoprávnej televízie alebo v súkromných televíziách, alebo z rozhlasu už ani nehovoriac.
Zase na druhej strane musím povedať veľmi kriticky, toto nie je úloha Rady pre vysielanie a retransmisiu. Toto Rada pre vysielanie a retransmisiu nemôže nijako ovplyvniť. Nie, toto znamená, že sa to nedá rátať medzi jej nejaké negatíva alebo že by tuná tento problém akosi opomenula. Ten problém sa musí riešiť niekde inde. Ale určite Rada pre vysielanie a retransmisiu nie je tým orgánom, ktorá by mohla tieto veci ovplyvniť a už vôbec nie zo zákona.
Ďakujem za pozornosť.