51. schôdza

Pán poslanec Kolesík, nech sa páči.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, naozaj užitočné vystúpenie. Dve také veci, o ktorých ste hovorili. Nielenže boli tieto strategické podniky sprivatizované a čo sa týka práve Slovenských elektrární spoločnosťou Enel, ktorá, a to tu ešte dnes nezaznelo, nemala predtým skúsenosť s prevádzkou jadrových elektrární, lebo portfólio pred kúpou Slovenských elektrární, portfólio spoločnosti Enel jadrové bloky nezahŕňalo. Takže to bol naozaj aj z pohľadu bezpečnosti, a nielen energetickej, ale aj tej praktickej a vecnej, naozaj odvážny, odvážny krok. S takou odvahou nič netušiaceho, ako hovoria horolezci.
Ale hovorili ste tu aj o tom, že nielen sprivatizovať, lacno kúpiť, ale potom tie mnohé spoločnosti, dali ste príklad napríklad SPP, aj zdierali ľudí prostredníctvom neustálych cenových návrhov. Veď vláda, ktorá privatizovala, vytvorila také legislatívne prostredie, že umožnila podávať cenové návrhy na Úrad pre reguláciu nie cez valné zhromaždenia, ale cez predstavenstva, v ktorých mali pohodlnú väčšinu. Vláda Roberta Fica tento stav zlepšila a vrátila túto právomoc, teda právomoc podávať cenové návrhy, naspäť na valné zhromaždenia. Takže nebola to len samotná privatizácia, ale aj kroky, ktoré umožnili tým, ktorí sprivatizovali tieto podniky, ďalej zdierať a vykorisťovať cez neúmerne vysoké ceny sieťových záležitostí.
Ďakujem.

Pán minister, asi je potrebné oživiť pamäť spoločnosti a vaše vystúpenie tomu pomohlo. A myslím si, že ľudia si opäť trošku prelistujú v pamäti a opäť si ozrejmia tie udalosti, ktoré sa diali okolo privatizácie Slovenských elektrární.
Áno, treba zdôrazniť pri každom odbočení od témy, že Informáciu o privatizácii Slovenských elektrární a postupe pri vypovedaní Zmluvy o prevádzke Vodného diela Gabčíkovo schválilo plénum Národnej rady na základe požiadavky bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu. To je fakt. Na túto požiadavku vláda dnes odpovedá a prostredníctvom svojho predsedu pána Fica dnes podala požadované informácie. Lenže sa zdá, že tieto informácie nevoňajú časti opozície a bude sa snažiť túto tému posunúť do inej polohy. Náznaky už tu dnes boli, budú sa otvárať zrejme iné témy, aby sa prekryl problém Slovenských elektrární a ich privatizácie.
Faktom ale je, že privatizácia bude mať zrejme trestnoprávnu dohru, lebo sa zdá, že manažéri firmy mohli pred privatizáciou v roku 2006 spraviť kroky, ktoré mali znížiť hodnotu podniku, a došlo k porušovaniu povinnosti pri správe cudzieho majetku. Zdá sa, že postupne budú na povrch vychádzať ďalšie informácie, ktoré zrejme budú čoraz viac odhaľovať privatizačné pozadie pri predaji Slovenských elektrární za vlády Mikuláša Dzurindu. Ale aj teraz sa zdá a je to jasné, že pri predaji Slovenských elektrární sa diali veci, ktoré neboli v prospech ekonomických záujmov Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili k môjmu vystúpeniu. Ak dovolíte ja sa obmedzím len na dve vystúpenia, a to pána Hlinu a pána Miškova.
Pán poslanec Hlina, ja mám v podstate rád vaše vystúpenia. Ja nehovorím o vašom, obsahu vášho vystúpenia, ale to expresívne vystúpenie, ktoré vy dávate pri každej tej príležitosti, mne celkom imponuje, poviem to otvorene, a ako dobre. Ale urobili ste takú zaujímavú skratku, viete. A vždy vy niečo také urobíte, že ste spojili zrazu pána Jasovského so Širokým a že sa stretávajú v jednej kantíne. Ale keď toto platí, že sú niekde, lebo oni sú tuším vedľajšie krídla či ako, no ale potom to musí platiť aj o pani ombudsmanke Dubovcovej. Lebo keď ste si ju, páni poslanci, zvolili, tesne, už ste nemali mandát, už ste vedeli, že končíte, ale predsa ste si Dubovcovú zvolili za ombudsmanku, nedočkali ste do volieb, ale posadili ste ju do kancelárie pána Mórica, podpredsedu SNS. Čiže čo mám teraz Dubovcovú spájať s Móricom? Ako už nebláznite! (Reakcie z pléna.) No, presne, ja takto krčím nad vašou argumentáciou.
Druhá poznámka, na pána Miškova. Pán Miškov, ja by som sa čudoval, keby ste nevystúpili, vážne by som sa čudoval. Lebo vy ste vo svojom vystúpení povedali, že existuje internet a existuje Google, kde sa dá všetko nájsť. Ale takisto na tom internete a na tom Googli sa objavila informácia, kde 15. 8. 2007 reklamná agentúra MUW Saatchi & Saatchi získala nového klienta Enel, Slovenské elektrárne, pre ktorého pripravila novú komunikačnú a mediálnu stratégiu na druhú polovicu roku 2007. Čiže aby sme vedeli, o čo ide, spoločnosť MUW Saatchi & Saatchi je spoločnosťou troch mien – pán Miškov, Uličný, Weber... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod asi aj z mojej strany sa patrí a treba povedať alebo pripomenúť, prečo dnes sa zaoberáme transakciou, ktorá vlastne má počiatok, ak mi dobre pamäť slúži, v roku 1994, kedy vláda pána Mečiara urobila prvé kroky k reštrukturalizácii. Ak sa nemýlim, volalo sa to vtedy Slovenský energetický podnik, a vlastne spustila proces, ktorý vyvrcholil v roku 2006, ako dobre viete, potvrdením transakčných dokumentov a ukončením privatizácie podniku Slovenské elektrárne. Prečo?
Ja som už zo desať rokov odvtedy vlastne, nepamätám si, že by som bol nejakým spôsobom oslovený, nebodaj napádaný, aby som zdôvodňoval kúpno-predajnú cenu. Bársčo som musel vysvetľovať. Bol som napádaný privatizáciou ako takou. Najmä zo strany SMER-u bola privatizácia, a zdá sa mi, že ešte aj je, takou najstrašnejšou nadávkou. Ale že som predal elektrárne pod cenu, to som sa vlastne dozvedel až minulý týždeň.
Prečo som dal návrh, aby sme dostali takúto informáciu v písomnej forme? No preto, aby sme sa naozaj mohli o tom porozprávať, pre mňa za mňa aj emotívne, emocionálne, ale aby opozícia mala právo sa vyjadriť. Pretože to, čo predviedol pán premiér Fico pred mesiacom, keď tu prišiel ohlásiť obrovské víťazstvo a zároveň nabrýzgal na nás, s princípmi demokracie nemá nič spoločné. Ja som si vedomý práva najvyšších ústavných činiteľov, ja som si vedomý toho, že premiér tu môže prísť, kedy chce. A on to aj pekne sformuloval, keď prišiel, že nás prišiel informovať, no však sa patrí, Národnú radu. To je v princípe veľmi pekné gesto, keď nad rámec hodiny otázok pán premiér príde a chce nám poskytnúť vážnu informáciu. Nuž, ale že túto informáciu spojil s niečím, čo si dovolím nazvať bezbrehou, prepáčte mi za výraz, to nechcem povedať so zlosťou alebo emocionálne, ale chcem byť výstižný, so špinavou demagógiou a lžami najväčšieho formátu, to ma Robert Fico naozaj prekvapil, aj keď som s ním futbal hral možno aj pred 25-mi rokmi. Ale že sklzne až tak hlboko a ešte bez možnosti toho, aby sa opozícia mohla vyjadriť, to som nečakal. A preto som vyjadril želanie, aby sme sa mohli o tom porozprávať.
Prečo si myslím, že Robert Fico zneužil parlamentnú pôdu, som v stručnosti vysvetlil. Teraz je tu pokus o nápravu a ja tento pokus vítam.
Prečo som si dovolil povedať, že išlo o bezbrehú, ba až špinavú demagógiu? Dovolil som si to povedať preto, lebo Robert Fico sa tvári, že v národnoštátnom záujme, ktorému my na tejto strane vraj nerozumieme, vybojoval pre Slovensko obrovské víťazstvo. Zdá sa mi, a ja sa tomu budem venovať zajtra, lebo čas je pokročilý, že presný opak je pravdou. Robert Fico, to je môj výrok, ktorý zajtra podložím, poškodil národné a štátne záujmy Slovenskej republiky, pretože to, čo vláda urobila v súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo, nevedie a nepovedie k ziskom pre Slovensko, ale už vedie, a ja to vydokladujem, a povedie ku stratám pre Slovensko.
Naviac tá špinavosť spočíva v tom, že buď nevie, alebo má dostatočne hrubú hrošiu kožu, že nie len túto stratu vydáva za víťazstvo, ale dovolí si ešte klamať nehoráznym spôsobom o faktoch, ktoré v skutočnosti vyzerajú úplne inak.
Aká je najhrubšia lož Roberta Fica, ktorú tu narozprával pred mesiacom, a narozprával to aj dnes? Prvou lžou je výrok, že sme predali 66 % akcií Slovenských elektrární hlboko pod cenu, čoho dôkazom má byť urýchlené následné precenenie majetku Slovenských elektrární. Z tohoto faktu Robert Fico vyvodzuje záver, že sme Slovensko obrali, a vy to mnohí hovoríte, že sme Slovensko okradli, o nejaké významné peniaze.
Prvým momentom, ktorý ma zarazil, keď som prečítal informáciu, na ktorú som bol veľmi zvedavý, je fakt, že v tejto informácii o privatizácii Slovenských elektrárni nenájdete o týchto kváziargumentoch Roberta Fica ani jednu vetu. Povedzte mi, jak je toto možné? Pisateľ vládneho dokumentu sa hanbil za takéto nezmysly, ktoré tu narozprával Robert Fico? Ešte raz to poviem: emotívne pred mesiacom, emotívne dnes, veľká voda, silné reči, ťažká propaganda. Jak to, že to nedal na papier? Ja vám poviem, prečo to nedal na papier ten, čo písal tento vládny dokument. No pretože to je obrovský nezmysel takáto konštrukcia.
Neviem, či Robert Fico niekedy kupoval nejakú nehnuteľnosť. Či kupoval nejaký pozemok alebo vinicu, alebo nejaký byt či kúpil v živote, neviem. Pretože keby tak normálne robil, tak by musel chápať to, čo chápeme všetci normálni ľudia na Slovensku. Že ten, čo predáva, chce utŕžiť čo najviac, a ten, čo kupuje, chce zaplatiť čo najmenej, a buď sa tieto dve tendencie stretnú a obchod prebehne, alebo sa nestretnú.
V Hradišti pod Vrátnom, kde som pred dvadsiatimi piatimi rokmi kupoval starý domek, som to pochopil úplne. Ľudia, chudobní ľudia chceli odo mňa veľa peňazí. Mne sa zdalo, že to je veľa peňazí, aj keď je to nádherný kraj. Ktorí poznáte okolie Dobrej vody v Brezovej pod Bradlom. Nádherný kraj. No tak som sa začal trošku aj pýtať, urobil som si, po slovensky povedané, due diligence, alebo hĺbkový audit. Dokonca som popýtal kľúče, išiel som sa pozrieť do toho domku. Má svoje výhody, dobrú polohu, dve minúty a som v lese a behám alebo bicyklujem. No ale keď som otvoril domek, vlhko. A keď som sa lepšie kukol na tie steny, boli porobené čerstvým vápnom, boli bielučké. No len som si všimol, že do metra tá biela bola nejaká tmavá. No vlhké. Viete, čo sa stalo? No začali sme sa zjednávať. On chcel, aj ja som chcel, on pýtal, ja som chcel dať menej. Dohodli sme sa.
Panie poslankyne, páni poslanci, to, že deň po transakcii, keď som ju zaplatil, že ja som si ten môj domek precenil, lebo som vedel, čo s ním urobím, mal som plán, mal som projekt, mal som víziu, to bola len a len moja cena. To bola len a len moja vec, na koľko som si deň po predaji alebo kúpe tú svoju nehnuteľnosť ocenil alebo precenil.
Milí priatelia, toto predseda vlády Slovenskej republiky, súčasný premiér nevie? On nevie, jak sa obstarávajú nehnuteľnosti v malom aj vo veľkom? On nečítal tieto privatizačné dokumenty? Počúvajte, ja som sa postavil zodpovedne k tomu, že budem mať takúto možnosť sa s vami porozprávať.
Viete, čo to znamenalo, že som sa postavil zodpovedne? No že som napísal pánovi ministrovi Pavlisovi a som ho úctivo poprosil, po desiatich, pätnástich rokoch, aby som si mohol osviežiť pamäť. Aby som pokukal na ponuky, aby som mohol prečítať posudky aj domácich odborníkov. Tu niečo narozprával minister hospodárstva, nič také som nenašiel, nikdy som v živote nepočul. No a pán minister Pavlis, musím vám povedať, mi odpísal jeden korektný, úctivý list, kde ma poučil, že už je to veľmi stará, bradatá, fúzatá vec, že všetko je v archívoch, ale hovorí, že kedykoľvek chcem, môžem do archívov vstúpiť.
Pán minister Jahnátek, tu nie je jediná veta, že niečo chýba z dokladov. Tu nie je jediná veta, že by mi bolo ministerstvo hospodárstva napísalo, že sa niečo stratilo, že niečo nemáme, alebo, ako tu hovorí mi za chrbtom pán minister, že sú prázdne krabice. Celkom naopak mi tu píše pán minister, že: "Na základe vašej požiadavky vám v prílohe posielam kópiu informácie o cenových ponukách účastníkov tendra a stanovisko privatizačného poradcu k uvedeným ponukám. Stanoviská a rozhodnutia privatizačných komisií, ako aj s tým spojená písomná dokumentácia predstavujú pomerne veľký rozsah dokumentov, v prípade, že budete mať záujem, ministerstvo hospodárstva vám umožní prístup do archívu k nahliadnutiu do týchto spisov."
No ale o tom asi už by som mal hovoriť, pani predsedajúca... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Bude všeobecný súhlas, aby pán poslanec dokončil svoje vystúpenie?

Dzurinda, Mikuláš, poslanec NR SR
Zajtra. Zajtra. Zajtra. Zajtra.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Keď nie, nedávam ani hlasovať, lebo nás evidentne nie je väčšina, takže zajtra o deviatej.

Dzurinda, Mikuláš, poslanec NR SR
Nie všetko vám vyjde, no. (Reakcie z pléna)

Dobré ráno. Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, vážený pán minister, pani podpredsedníčka Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, včera som v úvode svojho vystúpenia pripomenul, prečo som navrhol predloženie takejto písomnej informácie na májovú schôdzu Národnej rady.
Treba zopakovať, že som tak urobil preto, lebo Robert Fico pred mesiacom sa pokúsil hrubo, nedemokraticky zneužiť parlamentnú pôdu. Domnieval som sa, že tak ďaleko od novembra ’89 lepšie rozumieme zásadám demokracie. Ja rozumiem právu predsedu vlády vystúpiť, ale nikdy mi ani nenapadlo zneužiť takéto vystúpenie na to, aby som osočil opozíciu bez šance dať jej právo vyjadriť sa. Včera som sa nestačil čudovať, ako to Fico prekrúca, že my sme si vyžiadali informáciu. No vynútil, vynútili sme si, donútil nás si túto informáciu vyžiadať, aby sme prosto urobili zadosť elementárnym zásadám a princípom demokracie, a teda vyjadriť sa k tým špinavostiam, ktoré tu Fico pred mesiacom natáral.
Začal som dôkazom toho, v čom bolo vystúpenie Roberta Fica kombináciou špinavej demagógie a lží najhrubšieho zrna. Dôkazom toho, že 66 % podiel v Slovenských elektrárňach sme predali za dobrú cenu, nebudem to preháňať s pozitívnym adjektívami, preto to poviem skromne, elektrárne sme predali za dobrú cenu. Aby sme túto skutočnosť a pravdu pochopili, potrebujeme si uvedomiť elementárny fakt, ktorý ovláda každý normálny človek. Ja som to včera ilustroval na mojej chalupe v Hradišti pod Vrátnom. A ten elementárny fakt, ktorý chápe každý normálny človek, je, že nehnuteľnosti alebo transakcie takéhoto typu sa odohrávajú za trhovú cenu. Keď postavíme spolu s Robertom Ficom dva domy, jeden na tom napoleonskom vŕšku a druhý povedzme, nechcem sa nikoho dotýkať, ale v Sobranciach alebo v Rožňave za tú istú cenu cementu, za tú istú cenu tehál, ktorý bude mať vyššiu trhovú hodnotu, za ktorý budete ochotný zaplatiť viac? Toto predseda slovenskej vlády nechápe, dámy a páni, alebo je až taký zlý, že to otáča na špinavú veľmi, veľmi špinavú demagógiu a lží najhrubšieho zrna. Iste, účtovná cena môže slúžiť ako istý indikátor či orientačný bod, keď sme privatizovali, dobre si pamätám, však vždy sme mali k dispozícií účtovnú cenu, trhovú cenu. Ale pri rozhodovaní sa investora je v konečnom dôsledku nezaujímavá.
Pritom Robert Fico celú svoju demagógiu postavil na tom, že sa včera zahral na hovorcu Policajného zboru a účtovníka. Nebudem hodnotiť kvality jeho hovorcovstva a jeho účtovníctva. Ale ani jeden z týchto aspektov nemohol mať a ani nemal žiaden význam pri ponuke ceny záujemcov o privatizáciu. Robert Fico to veľmi, veľmi, veľmi dobre vie. Docent práva tuším. Preto tieto špinavosti do predloženej informácie vôbec nepredložil, buď on sa bál, hanbil, alebo ten, čo to písal, mal trošku zdravého rozumu a zodpovednosti.
Včera som uviedol aj to, že desať rokov mi nikto nevyčítal zlú kúpno-predajnú cenu slovenských elektrární. Bársčo ste mi vyčítali. Od tých schránkových firiem, ktoré mi včera pán premiér pripomenul až neviem čo všetko, ale že som, že sme zle predali Slovenské elektrárne, ja som sa dozvedel pred mesiacom. A tak som si potreboval osviežiť pamäť. Už včera som vám ukázal Pavlisov list, ja som tuším zabudol tie zložky... Mám tam, prosím ťa, modré zložky? (Rečník odchádza od rečníckeho pultu pre písomné podklady a následne sa vracia. Reakcia z pléna.) Pán Petrák hovorí, že červené ste nečakali, tak jedna nula preňho.
Včera teda som sa vám podelil o skúsenosť s listom, ktorý som obdržal od vtedajšieho ministra hospodárstva pána Pavlisa ako odpoveď na moju žiadosť o niektoré informácie. Znovu zopakujem, ten list bol veľmi korektný. Okrem toho, že vyvracia niektoré nezmysly, ktoré som tu počúval, že sme poschovávali nejaké boxy, krabice či čo s informáciami, zopakujem ešte raz, pán minister mi píše, že všetky informácie sú mi k dispozícií v archíve ministerstva hospodárstva, lenže by bolo veľa papierov kopírovať, tak skopíroval aspoň to kľúčové, o čo som žiadal vo svojej informácii, a to boli finančné návrhy a celkové vyhodnotenie privatizačných ponúk.
Takže, dámy a páni, celkom stručne. Celkové hodnotenie vychádzalo tak, že najviac núkal Enel, 840 mil. eur, potom ČEZ 690,7 a Inter RAO 622,8. Chcem povedať, že tieto výsledky do dnešného dňa nikto nespochybnil, nikdy nikde som nečítal, že by sa ČEZ alebo ten tretí v súťaži bol býval sťažoval. Poslednou časťou tohto dokumentu od ministra Pavlisa je odporúčanie PricewaterhouseCoopers, čo bol medzinárodný poradca pre celú transakciu. Medzinárodný poradca odporučil ako najvýhodnejšiu ponuku a ako prvého preferovaného strategického partnera práve Enel, ale zároveň on odporučil aj druhého a tretieho, ak by Enel v konečnom dôsledku cúvol, tak po slovensky povedené, medzinárodný poradca hovorí, že aj druhá cena je dobrá, medzinárodný poradca hovorí, že aj tretia cena je dobrá. Rozumiete? Keby nebola, tak by povedal len prvého alebo druhého. Alebo ani prvého. A to mám na papieri od ministra Pavlisa. Povedzte mi, čo má na papieri Robert Fico? Čo nám tu včera ukázal Robert Fico? Prečo sa hanbil napísať tieto špinavosti do písomnej informácie? To sme tak ďaleko, 25 rokov od Nežnej revolúcie? Opakujem ešte raz, ceny, ktoré som uviedol, ktoré mi napísal minister Pavlis, lebo také boli pravdivo, nikto nikdy nespochybnil. Nikto nikdy okrem Roberta Fica.
Pripomeniem, že v rámci toho, že teda som si snažil osviežiť pamäť, som sa začítal aj do vtedajších výrokov napríklad Martina Romana, vtedy riaditeľa podniku ČEZ, po rozhodnutí v prospech Enelu, keď sa ho českí novinári pýtali, či nemohol ponúknuť viac, generálny riaditeľ ČEZ-u hovorí nie, lebo pre ČEZ nemal 66 % podiel vyššiu hodnotu. Myslím si, že tomu rozumie každý človek.
Tak ako som včera ilustroval pri kúpe svojej chalupy, aj ja som vedel, ako ďaleko som ochotný ísť pri požiadavke toho, kto mi predáva svoj domček. A vôbec som nepýtal nijaké účty, koľko do čoho investoval. Urobil som si vlastný prieskum, urobil som si vlastné ohodnotenie a napokon som sa rozhodol pre vlastné limity.
Dámy a páni, takto sa rozhodovali aj účastníci o kúpu 66 % balíku akcií podniku Slovenské elektrárne. Vedel to aj riaditeľ Roman, vedeli to aj v Eneli a vedeli to preto, lebo ako som sa dočítal a znovu som si osviežil pamäť, urobili si vlastný nezávislý audit. Sami si zhodnotili predpokladané budúce výnosy podniku, existujúce záväzky, riziká, ako aj všetky ďalšie parametre. Teda sami si vygenerovali trhovú ponuku, s ktorou napokon do súťaže aj išli.
Takže ešte raz. Obviňovanie Roberta Fica, ak to vezmem vážnejšie, je neuveriteľnou špinavou demagógiou. Ak to vezme trošku z ľahšieho konca, tak to poviem tak zľahka, že Cirkus Humberto, čím nechcem svetoznámy cirkus nijako uraziť. No a opäť, dôkazom toho, že samotný Fico si je vedomý skutočnosti, že ide o cirkus, je fakt, že narozprávané špinavosti sa vôbec neodvážil dať do písomnej informácie, alebo ten, čo túto informáciu písal, sa za to hanbil.
A na záver k tomu bodu o výhodnosti či nevýhodnosti kúpnopredajnej ceny dovoľte dôkaz, panie poslankyne, páni poslanci, nie špinavosti, dôkaz podľa mňa najjasnejší a najdôležitejší. A o tom tu včera bola veľmi kratulinká reč. Veľmi kratulinká. Súčasťou procesov takých, ako bolo privatizácia Slovenských elektrární je aj tzv. closing, po slovenský povedané uzatvorenie transakcie. O čo ide. Pri transakciách podobného typu je tzv. signing a potom je closing. Najprv je signing. Je to skrátka akt, kedy dôjde k dohode, keby sme povedali áno, odporúčanie medzinárodného poradcu je dobré, dali sme teda zelenú Enelu a Enel zaplatil to, čo bolo v ponuke. Ak si dobre pamätám, v dvoch splátkach, ale zaplatil 840 mil. eur. To je obdobie ponuky, keď sa ponuka vyhodnotí, a keď záujemca súťaž vyhráva. Následne uchádzač preberá podnik a uplatní si alebo vykoná účtovnú uzávierku. Uzávierka trvá nejaké obdobie aj mesiace, ba ako uvidíme neskôr aj viac rok, ba aj roky. Na čo má slúžiť táto uzávierka? Nuž na to, aby bol pripravený záverečný dokument, uzatvorenie celej transakcie, ten už zmienený closing, kedy celá transakcia definitívne končí. Prečo je to tak? Nuž preto, lebo medzi obdobím, keď sa uzatvára ponuka, a uzatváraním účtovnej uzávierky tým zmieneným closingom ubieha spravidla dlhé obdobie. Je to štandardný postup pri takýchto transakciách na celom svete. Nuž a počas tohto dlhého obdobia sa prosto hodnota firmy môže zmeniť k lepšiemu alebo horšiemu, čo má v konečnom dôsledku pri uzatváraní, teda pri tom closingu úpravu kúpnopredajnej ceny.
Rozumiete mi, o čo ide a kam smerujem? Sme pri koreni veci. Ak Robert Fico v roku 2006 vedel, že sme predali pod cenu, pýtam sa ja jeho dnes, ako dohliadol na closing. Koľko vypýtal od toho Enelu, keď sme mu to dali pod cenu? Chápete tú hrôzu? Však on mal, a ako ukážem neskôr, aj má v rukách inštrument, ako na základe objektívnych argumentov, kritérií, čísel po niekoľkoročnom prevádzkovaní elektrární tie peniaze z Enelu vytriasť. Prečo tu fňuká? Prečo nás osočuje, keď on má v rukách inštrument – doteraz ho má, ja sa k tomu vrátim –, ako tie peniaze z toho Enelu prosto vydolovať? A ak sme predali naozaj pod cenu.
No a teraz si položme veľmi pokojne pravdivú otázku. Aký je výsledok celého toho procesu od ukončenia transakcie, od odovzdania elektrární, teda 66 % akcií Enelu až do dnešných dní. Včera som veľmi spozornel, keď kolega Miškov, bývalý kolega v Radičovej vláde, sa opýtal pána ministra Jahnátka, či je pravda, že v októbri 2009 predložil vláde Roberta Fica, počúvajte dobre, návrh closingu s nulovým koncom. Poviem to po slovensky? V roku 2009 minister Jahnátek oznámil Ficovi, že tá cena je úplne kóšer. Všimli ste si, ako včera minister Jahnátek utekal od tej otázky, ako namiesto odpovede exministrovi Miškovovi na konkrétnu otázku naňho zaútočil? (Reakcia z pléna.) No však čo vám iné zostáva?! (Reakcia z pléna.)
Pán minister, nemám najmenšie obavy, keď som počúval silu vašich argumentov, keď som včera počúval o tom, ako sme to ešte spackali, lebo sme zabránili vyplatiť Slovensku dividendy, a keď ste to nevyplatenie ešte spojili s kúpnopredajnou cenou, keď ste zamlčali, že ani Enel si nevyplatil za celé to obdobie cent dividend, keď ste zamlčali, že všetky peniaze z dividend išli do Mochoviec, tak byť Ficom vám zakážem čo len jedno slovo povedať. Ale to je jeho problém a váš problém. Takže včera pán minister Jahnátek neodpovedal. A viete veľmi dobre, že niektoré porekadlá nie sú klišé, ale výsledok naozaj ľudového poznania. Kto mlčí, ten svedčí.
Dámy a páni, ak pán minister Jahnátek v októbri 2009, teda tri a pol roka po predaji Slovenských elektrární, vediac alebo mysliac si, že sme predali pod cenu, akceptoval cenu Enelu v pôvodnej výške, nie je to priamym dôkazom toho, ako strašne Robert Fico klame a tára? Osviežoval som si pamäť aj som študoval, aj som sa pýtal. Preto sa opýtam teraz ja sám.
Pán premiér Fico, je pravda, že si v období svoje prvej vlády podpísal Enelu písomný záväzok, že slovenská vláda nebude žiadať žiaden doplatok? Nevidím, nevidím ho tu. (Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Ale však bude vedieť.
Je pravda, že minister Jahnátek stiahol z rokovania vlády nulové vysporiadanie s Enelom až po odpore jedného z tvojich vtedajších koaličných partnerov?
Mám dve konkrétne otázky na pána predsedu vlády Fica. No ale to ešte nie je všetko. Hovoril som o roku 2009. Akýže sa to píše rok teraz? Nemáme už 2015 a obdobie konca druhej Ficovej vlády?
A tak mám tretiu otázku. Bol už closing uzavretý? Vysporiadal Fico svoje vzťahy s Enelom?
Robert Fico sa rozohňuje, že mu chýbajú z privatizácie Slovenských elektrární peniaze, ale, dámy a páni, podľa mojich informácií closing dodnes nielenže nie je uzavretý, ale vláda v tomto ani vôbec nekoná. Chápete tú hrôzu? Fico tu oblbuje národ z tohto miesta, ako strašne sme predali elektrárne pod cenu, a nepýta peniaze, hoci má na to inštrument? Však na to netreba univerzity, aby som mohol povedať, jaká špinavá, hnusná je to demagógia. To tak hlboko musí Fico klesnúť, tak hlboko asi on sa trasie o tú svoju stoličku?
Viem, že počas našej krátkej vlády Ivety Radičovej sa môj kolega Ivan Mikloš o closing usiloval. Včera som s ním znovu o tom hovoril, potvrdil mi, ale ja sa na to aj pamätám, aký bol trošku rozčúlený a rozrušený po svojom dlhom rozhovore s vtedajším prezidentom Enelu, lebo sme mali podklady o tom, že Enel by nám mal doplatiť, poviem to opatrne 100 až 200 mil. eur.
A tak sa teda pýtam Roberta Fica, má tieto podklady, že by mal Enel doplatiť 100 až 200 mil. eur? A keď má, prečo ich nepýta? Kto teda háji národnoštátne záujmy Slovenskej republiky? Jak si on dovoľuje ukazovať, že títo sú dobrí a títo sú zlí, keď sa pravda otáča na lož, keď sa z bieleho robí čierne. To je neakceptovateľné! Nikto nie sme dokonalý, nikto nie sme bez chýb. Ale takéto švindle? Aj politický zápas by mal mať svoju kvalitu. My môžeme mať rozličné názory, ale fakty sú len jedny.
Takže, milý pán premiér Fico, pýtam sa ťa, prečo nebojuješ za záujmy Slovenskej republiky, tvojimi slovami, prečo zrádzaš národnoštátne záujmy Slovenskej republiky? A na záver, kde berieš tú drzosť a bezočivosť osočovať mňa a moje vlády?
Druhá nehorázna lož po lžiach o kúpnopredajnej cene, druhá nehorázna lož a špinavosť Roberta Fica, ale aj vládneho materiálu je to, že zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo bola uzatvorená v roku 2006 nevýhodne pre štát, lebo 35 % z výnosov z predaja elektriny vyrobenej v Gabčíkove poberali Slovenské elektrárne. Fico vo svojich nezmyselných výrokoch išiel dokonca tak ďaleko, že tvrdil, že takýto zámer sme mali v roku 2006, že sme ho v roku 2006 vôbec nemali, ale že sme v roku 2006 zorganizovali niečo ako darček, dodatočný bonus pre Enel (reakcia z pléna) – čerešničku, ako hovorí pán minister, áno –, že sme naše rozhodnutie zmenili a že 35 % výnosov išlo bezdôvodne podľa Fica aj podľa pána ministra na účet Slovenských elektrární.
Nuž neviem, dámy a páni, či aj tu Fico len sprosto klame, či hovorí z neznalosti, alebo naozaj vďaka svojej neuveriteľne hrubej koži. Na pochopenie tohto hrubého klamstva je treba zájsť trochu do histórie. Iste viete, že sústava Vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros sa budovala za komplikovaných aj zahraničnopolitických, aj ekonomických okolností. Sedel som na rokovaní Čarnogurského vlády ako námestník ministra dopravy, nikdy na to nezabudnem, keď padlo rozhodnutie, že prehradíme Dunaj, a keď Ivan Čarnogurský so svojou firmou Hydrostav dal povel prvým Tatrovkám, aby začali hádzať kamene do Dunaja. Nikdy na to nezabudnem. Boli sme pod obrovským tlakom aj z Prahy, aj z Budapešti aj z kdekade. Konala vláda vtedy – podľa môjho názoru – neobyčajne statočne, a ako čas ukázal, aj pravdivo. Lenže problém bol v tom, že najmä po rozdelení Česko-Slovenska začali chýbať peniaze aj na dokončenie Gabčíkova, aj na jeho prevádzku. Nebudem hovoriť dlho, lebo aj tak hovorím dlho. Preto vzniklo tzv. Združenie Dunaj. Všetci, čo mali do toho čo hovoriť, ja tie všetky firmy vymenúvať nebudem, sa združili do občianskeho združenia s názvom Združenie Dunaj. Toto združenie malo to celé dofinancovať, zabezpečiť, že sa elektrina bude vyrábať a priehrada bude prevádzkovať. Veľmi stručne, ale takto to bolo.
Nuž ale čas ukázal od toho ’91. roku, že nie každý z tých členov združenia si plní svoje povinnosti. Gabčíkovo bolo nesmierne zadlžené v tom čase. Potom prišla komplikácia v podobe toho, že rozhodol Medzinárodný súdny dvor v Haagu tak, ako rozhodol. Vývoj ukázal, že iba dve firmy sú schopné ťahať tento balvan, a to boli vtedy Slovenské elektrárne a Vodohospodárska výstavba. A tak bolo treba s tým niečo prosto robiť, keď sme chceli Gabčíkovo dokončiť a elektrinu v ňom vyrábať a prevádzkovať. Kľúčový materiál, panie poslankyne, páni poslanci, ktorý sa danou témou zaoberal, sa volal Návrh na riešenie usporiadania majetkových vzťahov na Vodnom diele Gabčíkovo a moja prvá vláda ho prerokovala 3. júla v roku 2001. A tu je taký prvý milý, taká prvá milá perlička, taký prvý milý point. Viete, kto predkladal tento materiál na rokovanie vlády? Pavel Koncoš, minister pôdohospodárstva, veľmi dobrý priateľ nielen môj, ale najmä Roberta Fica, predstaviteľ Strany demokratickej ľavice, ktorú SMER integroval. V materiáli, o ktorom hovorím, sa doslova píše:
Zrušíme Združenie Dunaj zmluvnými dokumentmi a na toto združenie, na túto zrušenie, na túto dohodu nadviaže dohoda ďalšia a teraz doslovne, doslovne citujem: "o dvojstrannej obchodnej spolupráci medzi Vodohospodárskou výstavbou, štátny podnik, a Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, o zabezpečení podmienok na výrobu elektrickej energie, ktorej návrh, tejto dohody parafovaný poverenými členmi pracovnej skupiny je v prílohe 1."
Citujem ďalej, počúvajte dobre: "Dohodnutá odplata za poskytnuté služby z titulu tejto zmluvy je závislá od množstva vyrobenej a odobratej elektrickej energie vo Vodných elektrárňach Gabčíkovo, pritom cena za jednu kilowatthodinu je vo výške 65 % platnej skutočnej priemernej odbytovej ceny, ktorú Slovenské elektrárne dosahujú voči svojim odberateľom." Koniec citátu.
Panie poslankyne, páni poslanci, rozumieme tomu? Potrebovali sme vyriešiť ťažký rébus, platiť dlhy, financovať, prevádzkovať. Rozmotať gordický uzol, vniesť poriadok do tohto chaosu. Koncoš urobil dobrý materiál, odvážny, dobrý materiál. Zriadil pracovnú skupinu, počúvajte, odborníkov z relevantných rezortov. Odborníci vypočítali, panie poslankyne a páni poslanci, že ten pomer má byť 65 ku 35. Rozumieme si? Nikto si z prsta nevycucal začiatkom 2006, že dáme darček Enelu 65 : 35. Rozumieme si? Jeden vyrába elektriku, stará sa o všetko, čo s ňou súvisí, druhý naháňa vodu. Jeden si zaslúži aj druhý si zaslúži. Jeden chcel viac aj druhý chcel viac. Aj Koncoš chcel viac, aj Harach chcel viac, odborníci navrhli, dohodli sa. Počúvajte, ten pomer 65 : 35 platí dodnes. Viete prečo? Asi, ja si myslím, že bol stanovený korektne. Nie politicky, ale z odborných čísel. Nadväzne na rokovanie vlády, a to 30. októbra 2001 bola táto zmluva aj podpísaná. Tu ju mám. (Rečník zobral do ruky zmluvu, ukazujúc ju plénu.) No a v článku 5.2 tejto zmluvy sa pekne píše: "Dohodnutá cena za 1 kilowatthodinu vyrobenej elektrickej energie vo vodných elektrárňach uvedených v článku 3 bod 3.1. tejto zmluvy je 65 % z platnej skutočnej priemernej odbytovej ceny za 1 kilowatthodinu, ktorú objednávateľ dosahuje voči svojim odberateľom." K termínu účinnosti tejto zmluvy pre fakturačné obdobie november 2001 je dohodnutá cena stanovená vo výške 0,99 a neviem slovenských korún za kilowatthodinu, 65 %.
K tejto zmluve, panie poslankyne, páni poslanci, boli časom schvaľované dodatky. Počúvajte dobre. Dodatok číslo 1 15. 4. 2003. Pomer 65 : 35 zachovaný. Dodatok číslo 2 27. 7. 2004 pomer 65 : 35 zachovaný. Dodatok číslo 3 20. 9. 2005 pomer 65 : 35 zachovaný. Čo sme mali roku 2006 robiť? Buď dodatok číslo 4 alebo novú zmluvu, keďže prišiel nový gazda, ale pomer je ten istý, dámy a páni. Nikto si nič z prsta nevycucával. Nikto nikomu nijaké darčeky nedával. A ešte si potom o ekonomike tých 65 : 35 na záver niečo povieme.
Teda záver ku klamstvu číslo dva. Záver číslo jeden, pomer 65 : 35 vznikol ako výsledok práce pracovnej skupiny pod vedením ministra Koncoša, alebo ktorú vymenoval vtedajší môj minister pôdohospodárstva, nominant, člen, podpredseda Strany demokratickej ľavice Pavel Koncoš. Tak ako som povedal, Robert Fico nás obvinil, že Vodnú elektráreň Gabčíkovo dostal Enel ako čosi navyše, ako akýsi bonus, ako akúsi čerešničku. A to je druhý segment toho popri pomere 65 : 35, ešte bude tretí, na ktorom chcem ilustrovať, aká bezrozmerná je to lož Roberta Fica.
Existuje aj druhý zaujímavý materiál, ktorým bol Návrh privatizácie Slovenských elektrární, ja to celé čítať nebudem, ale tento sme prerokovali 23. júna 2004, teda keď kulminovalo, keď vrcholilo obdobie privatizácie Slovenských elektrární. Počúvajte dobre, prečítam jeden odsek, bude to jedna minúta. Na strane deväť tohto dokumentu sa píše: "Začiatkom mája 2004 všetci záujemcovia, ktorí sa zaujímajú o privatizáciu Slovenských elektrární, ukončili svoj hĺbkový audit a obdržali transakčnú dokumentáciu na posúdenie. Záujemcovia boli informovaní, že dokumentácia sa bude ešte dopĺňať o všetky ustanovenia týkajúce sa vyčlenenia Vodnej elektrárne Gabčíkovo mimo Slovenské elektrárne, ako aj aké bude fungovanie Vodnej elektrárne Gabčíkovo po vyčlenení mimo Slovenských elektrární." A teraz počúvajte dobre dve vety. "Všetci investori bez výnimky prejavili záujem o to, aby Slovenské elektrárne aj po vyčlenení Vodnej elektrárne Gabčíkovo mimo Slovenské elektrárne mali možnosť Vodnú elektráreň Gabčíkovo prevádzkovať, pričom zároveň potvrdili, že Vodnej elektrárni Gabčíkovo priraďujú významnú hodnotu v rámci hodnoty Slovenských elektrární." Koniec citátu.
O čom to svedčí, panie poslankyne, páni poslanci? Nuž svedčí to o tom, že v celom privatizačnom procese Slovenských elektrární boli si všetci účastníci tohto procesu vedomí toho, že Vodná elektráreň Gabčíkovo je súčasťou Slovenských elektrární, že Slovenské elektrárne platia a platiť budú Vodohospodárskej výstavbe to, čo jej patrí v súvislosti s tým, že sa, ľudovo povedané, stará o vodu. Inými slovami, uchádzači o kúpu podielu Slovenských elektrární dávali ponuky s plným vedomím, že ide o majetok Slovenských elektrární, že sa po privatizácii usporiadajú vlastnícke vzťahy zainteresovaných subjektov aj preto, že Medzinárodný súdny dvor rozhodol tak, ako rozhodol, a že sme ten majetok nemohli privatizovať, bolo potrebné ho teda dať pod štátnu kuratelu. Teda bolo dohodnuté, že Slovenské elektrárne predajú aktíva súvisiace s Vodnou elektrárňou Gabčíkovo Vodohospodárskej výstavbe a zároveň Slovenské elektrárne budú Vodnú elektráreň Gabčíkovo aj naďalej prevádzkovať v režime platnom takpovediac od samého počiatku, od roku 2001 tak, ako to navrhol a vláda odobrila ministrovi Koncošovi. Teda ak niekto generuje predstavu, že tu sa nejako čachrovalo, manévrovalo s majetkom Vodnej elektrárne Gabčíkovo, buď netuší, o čo ide, nie je to celkom jednoduchý prípad, to treba povedať alebo prosto má zlý úmysel, špiniť, kydať, osočovať, obviňovať.
No a teraz si povedzme to, ten tretí aspekt, už som ho signalizoval, o tej strašnosti pomeru 65 : 35, čo tak trošku, samozrejme, spochybňuje aj kompetenciu a odbornosť Pavla Koncoša a jeho pracovnej skupiny. Aby sme pochopili, o čo ide, opäť sa vrátim k dokumentu, ktorý sme vo vláde prerokovali 23. júna 2004, teda pred uzavretím privatizácie, keď ona vlastne už naberala plné obrátky. Tento materiál už predkladá minister hospodárstva, no však išlo o privatizáciu podielu Slovenských elektrární. No a počúvajte, čo je tu napísané na strane 5, to bude len jedna veta, len jedna veta:
"Hoci neexistuje žiaden dôvod, prečo Vodná elektráreň Gabčíkovo prevádzkovaná samostatne od Slovenských elektrární by nedokázala obchodovať úspešne na trhu s elektrickou energiou, existuje ale závažne riziko, že jej zisky sa znížia, ak nebude prevádzkovaná ako súčasť portfólia Slovenských elektrární."
Predstavte si, že túto vizionársku vetu napísal Harach, tuším Harach nie, v 2004 už to bol niekto iný, ale skrátka v júni 2004. No a pozrime sa, ako vyzerá, ako... (Reakcia z pléna.) Nervozita trošku, pán minister? (Reakcia z pléna.) Pozrime si... (Reakcie z pléna.) Tak pravidelne má. Ale keď už som využil túto intervenciu na pauzu, trošku vody by som poprosil, pani podpredsedajúca. Bolo tu dobrým zvykom mať vodičku. Alebo niečo lepšie. (Povedané so smiechom, smiech v sále a reakcie z pléna.) Niečo čínske by som, by som privítal. (Rečník sa obrátil k predsedajúcej.) Čo pijú Číňania? (Reakcie z pléna.) Nedáte tú vodu? (Rečník sa obrátil k predsedajúcej. Smiech v sále.)
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Som rád, že sa vrátil pán predseda. Potrebovali sme trošku refrešnúť, aby sme mohli pokračovať vážnejším tónom. Takže najprv bola vizionárska veta môjho ministra hospodárstva o tom, že áno, každý môže predávať elektriku, ale mal by ju predávať ten, čo je na to ustanovený. Ja by som možno tiež vedel predávať cukrovú vatu, len netuším, jak by šmakovala tým deťom. Tak ľudovo by som jak železničiar... (poslanec priniesol pohár s vodou na rečnícky pult) – ďakujem ti, Béla – tak ľudovo by som povedal, že každý by mal robiť to, na čo je usporiadaný. A ja ako železničiar si myslím, že elektriku by mal vyrábať a predávať ten, čo tomu najlepšie rozumie, teda Slovenské elektrárne. O tom bola tá veta. No ale dnes, panie poslankyne, páni poslanci, už môžeme verifikovať. Po slovensky povedané, máme prvú skúsenosť po tom, čo Robert Fico dosiahol to obrovské víťazstvo, keď sa zmocnil vlastným kľúčikom Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Viete, aký je výsledok? Počúvajte.
Ak by Vodná elektráreň Gabčíkovo fungovala v starom režime pod Slovenskými elektrárňami (čašník položil na rečnícky pult pohár s vodou) – ďakujem –, príjmy štátu za mesiac by boli 5,53 mil. eur. Môžete si poznačiť. Keby bolo po starom, bez Ficovho kľúčika, 5,53 mil. eur. V skutočnosti... (Reakcia z pléna.) Zase ma... hrozí mi pán minister, aby som dal pozor, čo poviem. Há, nervy tečú a ani sa nečudujem.
V skutočnosti, dámy a páni, tieto tržby boli 5,16 mil. eur, teda o 370-tis. eur menej. Chápem, že pán minister Žiga je nervózny, lebo to je príšerná skúsenosť. Príšerná skúsenosť! Zopakujem vám tie čísla. Za prvý mesiac od národno-štátneho víťazstva Roberta Fica, aby ste pochopili, akého máte hrdinu, bossa svojho, ja tie čísla ešte raz musím povedať. Keby nebolo Fica a jeho megalománie a neviem, čo má v tej hlave všetko poukladané, tak by sme boli utŕžili za minulý mesiac 5,53 mil. eur. Po jeho historickom víťazstve sme utŕžili 5,16 mil. eur, teda skoro o 400 mil. eur.
Čože to napísal, čože to napísal ten môj minister v tej dobrej informácii? No napísal to, že elektrinu by mal vyrábať a prevádzkovať ten, ktorý tomu najlepšie rozumie, ktorý má na to najlepšie predpoklady, ktorého obchodovanie na trhu nezávisí od toho, koľko bude pršať, koľko nebude pršať, ktorý prosto dokáže zjednať dlhodobo atraktívnu a konkurencieschopnú cenu. Toto napísal môj minister. Neverím, že niektorá z vás a niektorý z vás tomu nerozumie. Neverím. Lebo je to normálne, rozumiete? Lebo je to prirodzené. Tak sa teda pýtam, panie poslankyne, páni poslanci, akéže to víťazstvo dosiahol Robert Fico? Toto je teda ten skutočný národno-štátny záujem á la Robert Fico?
Zhrniem to, panie poslankyne, páni poslanci, prvá špinavosť a megalož je to, že sme predávali pod cenu. Druhá špinavosť a megalož je to, že pomer 65 : 35 sme si sami vymysleli, že sme zorganizovali nejaký dodatočný bonus alebo čerešničku pre Enel a tretia megalož a špinavosť zo strany vládnych predstaviteľov je obviňovanie, že celý proces bol netransparentný, neobjektívny a pre Slovensko nevýhodný. Na základe čísel a argumentov som preukázal, že sú to hrubé lži a že pravý opak je pravdou.
Stručne, veľmi stručne - horúce linky, no... (rečník sa obrátil na navrhovateľa) - stručne, veľmi stručne ku tretej lži, ktorá je taká okrajová - (reakcia z pléna) šéf mu volá, hej - taká okrajová, ale nemôžem ju nezmieniť. Že sme zmenili zo zvláštnych dôvodov pôvodné rozhodnutie privatizovať 49 na 66.
Ďalšia otázka na Roberta Fica. Pán premiér, prosím ťa, príď nám povedať, aké boli tie zvláštne dôvody alebo okolnosti? Pretože zmeniť názor je niečo nesmierne normálne, tak jak vy ste zmenili názor neprivatizovať, teraz predávate, len to tak fičí. Je niečo nenormálne, keď vo vláde s SDĽ sme boli radi, že sme ich získali na 49 a v druhej vláde, keď SDĽ nebola, keď bola tá hnusná pravicová vláda, sme sa zjednotili, že 66 je rozumnejšie? Napríklad preto, lebo získame viacej peňazí? Napríklad preto, že viacej oddlžíme to, čo sme podedili po pánovi Mečiarovi? To je niečo nenormálne? To, že z tých peňazí zorganizujeme dôchodkovú reformu a venujeme tie peniaze na II. dôchodkový pilier, ktorý teraz rozkladáte, toto je niečo nenormálne? To sú tie zvláštne okolnosti? To je úplne normálne, že sme sa rozhodli ísť na 66 zo 49. (Reakcia z pléna.) Vôbec mi o to nejde, pán poslanec, že sa nezhodneme. Chválapánubohu, že sa nezhodneme, len nehovorte o tom, že sú to zvláštne okolnosti, len nebudujte pavučiny, len nevykresľujte tú hnusnú pravicu ako niečo neľudské, pretože išlo o niečo, čomu sa slušne hovorí politické rozhodnutie, pán poslanec, politické rozhodnutie. Predať 49 akcií Telekomu, mám na to svoj názor. Ale je to naše politické rozhodnutie, nespochybniteľné. Čo to za nezmysly dokážete písať do vládnych materiálov? Však ja si to nevymýšľam, tam ste to napísali: "zo zvláštnych dôvodov". Očakávam, že vy alebo niekto iný mi tie zvláštne dôvody vysvetlí.
Dámy a páni, na základe argumentov a faktov som vyvrátil zásadné najväčšie tri lži a špinavosti, ktorými Robert Fico osočil moje predchádzajúce vlády. Iste sa mi nebudete čudovať, prečo sa na záver teda zamyslím, politicky sa zamyslím, prečo sa Robert Fico takto nedôstojne správa. Myslím si, že ten záver sa dá urobiť pomerne presne, že je tomu tak preto, lebo privatizácia sa stala najväčšou a najvýraznejšou - a tu treba uznať - aj pomerne dlho fungujúcou Ficovou mantrou. Vieme, čo je mantra. Ja vás nebudem podceňovať ani ja vás nechcem urážať, ale odporúčam vám, pozrite si na Googli, vygooglite si mantra. Viete, čo si prečítate? Napríklad, že "niektoré mantry nemusia dávať vôbec zmysel, hlavná je tu zvuková hodnota." (Smiech v sále.) "Dokonca existujú i názory, podľa ktorých je mantra účinná, i keď ten, kto ju opakuje, vôbec nevie, čo znamená." (Smiech v sále.) Včera tu bola fajná zvuková hodnota, čo poviete? (Smiech v sále.) Na tomto mieste. To bola paráda počúvať Fica, jak drísta, ale hlasno a opakovane a s vynucujúcim si potleskom, však idú voľby, nečudujem sa, že tlieskate. Mantra, rozumiete? Ešte docitujem tú peknú formuláciu z Wikipédie: "Mantry slúžia aj na odvrátenie nepriateľov. Podmienkou úspechu je len často zopakovať mantru, a to dostatočne často." Robert Fico má dobrého školiteľa. Opakuje pomerne často. A tých mantier má viac. Zlepenec, pravica, to je niečo hrozné, pravica, zlepenec, ale aj sociálny štát, istoty. Len tie mantry treba dostatočne nahlas a, samozrejme, veľmi často opakovať.
Podľa môjho názoru – a to mi hovoria aj ľudia, aj voliči SMER-u, aj voliči SMER-u –, že z týchto mantier privatizácia vedie bezkonkurenčne. Počúvajte, rozpredal som Slovensko, už ste to počuli niekde? (Smiech v sále.) Počúvajte, ja som rozpredával, len tak fičalo. Len sa hnevám na Prokopoviča, že tie vagóny zbabral (smiech v sále), že to letisko bolo neskoro. Včera bolo krásne, keď som tu počul Roberta Fica, keď hovoril, že bratislavské letisko si žije vlastným životom. Len nedodal B, že Slováci lietajú zo Schwechatu. (Povedané so smiechom a smiech v sále.) Počúvajte, však to, už sa mi to tam nepáči na tom Schwechate. Počúvajte, prídem na check in - Slovenka. Prídem s tou bagážou na security line - Slovák. Prídem na kávu, kričí na mňa chlap: "Ja som zo Ždiaru, pán Dzurinda! Poďte ku mne na kávu." Tak ste dobačovali so slovenským, bratislavským letiskom. Ale privatizácia - jak niečo hnusné, niečo odporné, niečo dzurindovské, táto mantra fungovala báječne. Iste vás nemusím presviedčať, ako často som bol, ja neviem, v Bánovciach nad Bebravou, v Zlatých Moravciach, kdekade. Ľudia mi to povedia aj dnes. Tak sa to pekne s tou mantrou dokáže na politika prilepiť.
To, že vďaka privatizácii, aj vďaka privatizácii je Slovensko tam, kde je, aj vďaka privatizácii, že sme vytvorili investične konkurenčné prostredie, a aj vďaka privatizácii mi mohol socialistický premiér z Poľska zavolať: "Čo si dal tým Kórejcom, že prišli na Slovensko?" No nič som im nedal viac, 15 % sme im mohli dať, tak jak Česi, Poliaci, hocikto. Viete, čo som im dal? Dobré podnikateľské prostredie, počúvajte, ale vrátane privatizácie. Prečo Fico dnes kýve, keď tlačíme Grékov do privatizácie? Správne, že kýve. Za jaké ceny budú Gréci dnes predávať? Povedzte mi. Viete, čo vám poviem? Chválapánubohu, že sme predávali vtedy. Mohli by sme zabudnúť na 840 mil. eur, chápete? Toto je Ficova mantra.
No a ešte celkom na záver k tej škaredej privatizácii Slovenských elektrární. Opäť si pomôžem mojím dobrým kamarátom a kolegom Miklošom, ktorý píše v Hospodárskych novinách celkom čerstvo: "Prečo sme privatizovali? Veľké štátne podniky, ako SPP, elektrárne, boli neefektívne, stratové, boli zdrojom korupcie, chýbali im investície, skúsený manažment aj etablovanie v svetovom energetickom biznise. Preto sme hľadali silného strategického investora, ktorý by tieto problémy riešil. Našli sme ho a tieto problémy vyriešené boli. V roku 2005, keď Enel ešte Slovenské elektrárne neriadil" - počúvajte dobre - "sa elektrina predávala za vyše 50 eur na MWh a Slovenské elektrárne zaznamenali stratu 361 mil. eur. V roku 2007 to už bolo pri rovnakej cene elektriny zisk 120 mil. eur a v roku 2013 pri cene okolo 40 eur, teda o 10 eur menej, nie 50, ale 40 eur na 1 MWh, bol už zisk 356 mil. eur. Dôležité tiež je" – píše Mikloš –, "že Slovenské elektrárne, a. s., po vstupe talianskeho investora vôbec nevyplácali dividendy a všetok zisk bol investovaný najmä na dostavbu Jadrovej elektrárne Mochovce. Takže štát získal veľa peňazí z privatizácie, podnik sa ozdravil, zo stratovosti sa dostal do zisku a všetok zisk ostal na Slovensku."
Takže, panie poslankyne, páni poslanci zo SMER-u, nevýhodná privatizácia?
Celý problém, panie poslankyne, páni poslanci, podľa môjho hlbokého presvedčenia, ale aj istých malých politických skúseností spočíva v tom, že Robert Fico zúfalo potrebuje, počúvajte ma, zúfalo potrebuje odpútať pozornosť nielen od svojich prúserov, ale predovšetkým od svojej neschopnosti riešiť aktuálne problémy Slovenska. Toto je popis, môj popis diagnózy, prečo Robert Fico sa takto znižuje. Potrebuje odpútať problémy. Ako sa to klasicky a najjednoduchšie dá dosiahnuť? No že sa vyrobí triedny nepriateľ. Že sa naňho ukáže a vymyslí sa mantra. A tak to fungovalo celé krásne roky. Dzurinda a zlá privatizácia. Celé roky toto Robertovi Ficovi vychádzalo a zdá sa, aj keď, chvalabohu, s istými tendenciami inými, že vychádza aj dodnes.
Preto bolo pomerne tragikomické, dámy a páni, si prečítať celkom čerstvý výrok, ktorý predniesol minister vlády Roberta Fica, myslím, podpredseda vlády a minister financií, zastupujúci minister hospodárstva pán Kažimír. Viete, čo povedal túto sobotu pán Kažimír? "Privatizácia je normálny jav, iba na Slovensku je nadávkou." (Smiech v sále.) Ešte je? Ešte je Kažimír členom vlády? (Reakcie z pléna a smiech v sále.) Je? A dokedy bude? (Reakcie z pléna.) Počúvajte, ja som neveril vlastným ušiam, tak som poprosil kolegyňu, aby mi to vytlačila. Neveril som vlastným ušiam. A znova to prečítam: "Privatizácia je normálny jav, žiaľ, v našej krajine sa z nej stalo neslušné slovo," myslí si to minister financií Peter Kažimír, SMER - SD. Dámy a páni, Kažimír má svätú pravdu, má moju úctu. Pozdravte ho. (Smiech v sále a potlesk.)
No ale kto má potom podiel, zároveň sa pýtajte sami seba, kto má na tom nie 99, ale 100 % podiel, že sa z privatizácie na Slovensku stalo neslušné slovo? Nie je to náhodou Robert Fico? (Reakcia z pléna.) Nervíčky, že? Nervíčky. Ja chápem. (Smiech v sále.)
Celý problém spočíva v tom, že vyvolávaním útokov Robert Fico odpútava pozornosť nielen od toho, ako zašpinil Slovenské elektrárne aj Gabčíkovo, ale predovšetkým od svojej neschopnosti riešiť skutočné problémy Slovenska. Pamätám si, ako Robert Fico vykrikoval na mňa celé roky, že som urobil zo Slovenska montážnu dielňu, keď som automobilky dotiahol. Nepamätáte si? Potom v bielych rukavičkách doklusal ako čerstvý premiér do Kie, počúvajte, ja som sedel v poslednom rade. Taký bol zúfalý z tej montážnej dielne. No ale ja sa pýtam dnes, za dve volebné obdobia ako pozdvihol kvalitu podnikania Robert Fico na Slovensku? Čo urobil za dve vlády, aby Slovensko nebolo iba montážnou dielňou? Chválapánubohu, že tie automobilky sú tu. Fico sa chváli, aký máme hospodársky rast. Nič pre to neurobil, len žne plody dôslednej reformy a obrovského úsilia, ktoré sme vyvinuli na to – aj na to –, aby na Slovensko prichádzali investori, aby vznikali nové pracovné miesta. Lenže, panie poslankyne, páni poslanci, on ten Fico v podstate mal aj pravdu, my s tou montážnou dielňou donekonečna nevystačíme. A najmä pre mladých ľudí by to chcelo investície s vyššou pridanou hodnotou. Môžete mi povedať jednu, ktorá za 8 rokov Ficových vlád na Slovensko trafila? Výrazná investícia s pridanou hodnotou? No a keďže Fico toto riešiť nevie, tak len špiní a klame.
Zdravotníctvo. Aký bol blahosklonný, keď to bolelo a lekári, zdravotné sestry hádzali na mňa biele plášte, lebo som im chcel dobre. Vtedy aký bol frajer Robert Fico! A aká je situácia v zdravotníctve dnes? Čo ste urobili pre to, aby sa lepšie cítil pacient, aby bol lepšie ohodnotený lekár alebo zdravotná sestra? Ste neschopní riešiť, vláda nie je schopná riešiť zásadné problémy Slovenska a nielen v oblasti podnikateľského prostredia, zdravotníctva, ale aj v školstve. Nerobíte nič pre to, aby nezanikala na Slovensku stredná vrstva. Nerobíte nič pre to, aby sa ľahšie dýchalo živnostníkom a tým, ktorí sa starajú o prácu vlastnými silami. Pre vás rómsky problém neexistuje. Nečerpáte peniaze z eurofondov, ako počúvam a čítam, nič pre to nerobíte, pre vás to nie je problém. Robert Fico Ukrajine nerozumie, migrácia, migrácia podľa Roberta Fica Slovensku nehrozí ani hroziť nebude, kvóty odmieta, nič nenavrhuje, a tak Slovensko pomaly, ale isto, žiaľ, upadá.
Domnievam sa, že najvýraznejšie svedectvo o tejto skutočnosti ponúka Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá fungovala za nás, tá funguje aj za vás. A ja som si zrazu prečítal 30. apríla, teda tiež celkom nedávno, že verejné financie v minulom roku nesmerovali k stavu dlhodobej udržateľnosti, ale najmä, že ak sa neprijmú nové opatrenia vo forme reforiem alebo zvýšenia daní, do 15 rokov môže čeliť Slovensko otázke bankrotu. Tu to máte čierne na bielom, nie od opozície. Nerobíte nič, len kydáte na moje vlády spred 10 rokov a dúfate, že to ešte stále medzi voličmi funguje. Toto je perspektívna politika pre Slovenskú republiku? Toto je konanie v národnoštátnom záujme našej vlasti? Nerobiť nič, len kydať na rozhodnutia staré 10-15 rokov?
Dámy a páni, iste ste si všimli, že nezvyknem rozprávať v Národnej rade Slovenskej republiky často. Tak ma naučil život, že treba hovoriť vtedy, keď máte čo, alebo cítite, že treba niečo povedať. Preto som dnes hovoril trošku dlhšie - aj včera - a rád by som zakončil toto svoje vystúpenie tým, čo považujem za kľúčové.
Robert Fico pred mesiacom prišiel bombasticky ohlásiť víťazstvo a pourážať opozíciu. Fakty, panie poslankyne, páni poslanci, ukazujú, že Robert Fico hrubo Slovensko poškodil. Ja nebudem meditovať nad tým, ako vypovedali alebo nevypovedali súčasní potentáti zmluvu o Vodnej elektrárni Gabčíkovo. To je váš problém. Dnes nemáte ani koaličného partnera. Jedno je ale do očí bijúce, že ste spôsobili neobyčajný právny chaos. Čítali ste tie dokumenty? Počúvajte. Vypovedali raz na základe toho, že si Enel či elektrárne neplnia podmienky. (Reakcia z pléna.) Najprv bez udania dôvodov, potom dôvody. Keď elektrárne tie dôvody namietali tak, ako o tom hovorí zmluva, tak znovu bez dôvodu. Do toho prišli súdne podania, dokonca štátne inštitúcie tak, aby štát potom možno aj platil. Keby na železnici, prepáčte mi za výraz, bol taký bordel, tak neprejde ani jeden vlak. Ani jeden vlak. Robert Fico plače, že Slovensko nie je právny štát. Čo ste porobili s tou Vodnou elektrárňou Gabčíkovo? To kto sa v tom dokáže za tie roky vyznať? No ale je tu ešte horší element a to je skutočnosť, že ste poslali svetu signál o nedôveryhodnosti Slovenska ako krajiny na investovanie.
Panie poslankyne, páni poslanci, vy si uvedomujete, že Slovenské elektrárne sú slovenská firma? Že platia dane v Slovenskej republike? Vy si uvedomujete, aké echo posielate do Európy a do sveta? Keď takto kopete do kredibilného partnera? No a na záver to opäť najdôležitejšie, lebo keď prídeme na koniec debaty, peniaze, že, sú rozhodujúce. A preto znovu pripomeniem, že tým pompézne ohlasujúcim tzv. víťazstvom, a to čísla preukazujú, Robert Fico spôsobil to, že máme po tomto jeho historickom víťazstve ako štát menšie príjmy, ako sme mali predtým.
Všetky tieto argumenty ma oprávňujú vyhlásiť, že Robert Fico škodí Slovensku, že Robert Fico nerozumie a poškodzuje národnoštátne záujmy Slovenska. A na záver trošku ľudovejšie, keď som tak rozmýšľal, tak som si spomenul, že Robertovi Ficovi sa stalo to, o čom sem-tam hovoril náš spoločný veľmi dobrý priateľ, žiaľ, už nežijúci, Ladislav Pittner. Mieril na líšku, trafil Marišku. (Smiech v sále.) On trafil dokonca do svojho vlastného kolena. Ale zase sa priznám celkom úprimne, že to by ma až tak nebolelo, že trafil do svojho vlastného kolena, čo ma ale bolí a mrzí, je to, že Robert Fico škodí Slovensku, že Robert Fico vážnym spôsobom poškodzuje národné, štátne záujmy Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne, že som po čase mohol prehovoriť. (Potlesk.)

Ďakujem pán poslanec. Na vaše vystúpenie je 20, sú všetky? 20 faktických poznámok, všetci sa tam vidíte? Dvadsaťdva. 22 faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa, pán poslanec Kaník, procedurál až potom po zaznení faktických. (Reakcie z pléna.) Po faktických, po faktických. (Reakcie z pléna.)
Dajte, dajte faktickú, dajte faktickú poznámku. Dobre. (Reakcie z pléna.)
Ešte prosím vás, ešte raz dajte rolovanie. Páni poslanci pozerajte, či ste tam všetci prihlásení. (Ruch v sále.) Takže uzatváram.
Tak pán poslanec povedzte. (Ruch v sále.) Bol procedurálny, bol prihlásený, nie, nie, nie (reakcie z pléna), nie, nie, nie, pán poslanec bol prvý, ono, teda ak to súvisí (reakcie z pléna), pán poslanec, povedzte to vo faktickej, naozaj nemalo by sa prerušovať, naozaj. (Reakcia z pléna.)
Tak po. O tom sa môže, naozaj keď budeme žiadať ďalšieho diskutujúceho.
Pán poslanec Viskupič.
Prosím mikrofón pre pána poslanca Viskupiča.

Ďakujem, pani predsedajúca, chcel som povedať niektoré veci, tá debata sa vyvíjala a myslím, že toto volebné obdobie sme prvýkrát zažili, že sa v strete stretol bývalý premiér so súčasným premiérom, a malo to podľa mňa zásadný význam, a preto by som si dovolil položiť možno niekoľko otázok.
Jedna z tých otázok je na to politické rozhodnutie a mňa by zaujímalo, prečo zo 49 66 %, vnímam to presne tak, že je to politické rozhodnutie, možnože by ma zaujímali dôvody.
Ale druhé dve nasledujúce otázky sú dôležitejšie, mňa zaujal ten closing. Ako to je celkom, celkom slušný peniaz, ktorý si nevypýtal Robert Fico, ani, ani raz to nespomenul, pritom hovoril o obhajobe národno-štátnych záujmov, cestou, ktorú som sa aj ja teraz aj v tomto prejave dozvedel, že môže byť kvalifikovaná ako veľmi, veľmi pochybná a koniec koncov, ak nakoniec príde zrátanie, tak nás môže vyjsť draho. To sme sa ho aj viackrát pýtali.
Čiže ja sa chcem spýtať, že prečo si vy myslíte, že to nerobí, že prečo si nepýta tie peniaze, váš odhad, a ak nie vy, tak ja ho v tejto veci odinterpelujem, pretože 100-200 miliónov eur je celkom slušný peniaz aj, aj na túto dobu.
A druhá otázka alebo konštatovanie je, že za mnou pôjde tých mantier teraz veľa a ja mám jednu výčitku voči pravicovým politikom, že niekedy nevedia zjednodušiť ten svoj komunikát do tej mantry, ktorá by sa dala postaviť proti mantre zlej privatizácie, rozkrádačom národa a podobne, pretože národ je potom iba a len klamaný.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Dzurinda, musím skonštatovať, dobrý emotívny prejav a súpera treba aj takýmto spôsobom asi oceniť. Emotívny, priam som zaslzil niekoľkokrát počas vášho prejavu a poviem, v ktorých pasážach, bolo by toho viac, ale nestihnem to v dvoch minútach.
Prvýkrát, keď ste hovorili o kúpe a predaja chalupy na Hradišti. Áno, len nejak mi z toho vášho argumentovania nevyplynulo, či ste v prípade predaja Slovenských elektrární bol na strane predávajúceho alebo kupujúceho, a pre koho ste zjednával tú výhodnejšiu cenu. Ja predpokladám, že tak ako som ja zaslzil pri týchto argumentoch, rovnako ste slzili aj vy, aj celá vláda, keď rozhodovala o podpisovaní prevodu akcií, a len z dôvodu toho, že ste mali zastretý zrak, vám ušlo, že tá jedna akcia, ktorá umožňuje kontrolu štátnych orgánov sa tak nejakým nedopatrením navyše predala. Toto považujem za hrubú chybu, ktorá sa stala, a z tohto sa jednoducho nedá žiadnym spôsobom vyviniť.
Druhýkrát som zaslzil, keď ste hovorili ako výnosy z privatizácie išli na dôchodkovú reformu a privatizácia je nadávkou na Slovensku. Áno, výnosy z privatizácie mali ísť na dôchodkovú reformu, ale transakčné náklady dôchodkovej reformy boli odhadované v tom období, keď ste ju zavádzali, zhruba na 600 mld. slovenských korún a s ťažkosťami bola vláda Mikuláša Dzurindu prinútená, aby sa vyčlenila niekde na úrovni 60 až 70 mld. slovenských korún na sanáciu dopadov dôchodkovej reformy, čo stačilo na necelých päť rokov. Takže takéto sú pravdy.
Ak hovoríte o tom, že Slovensko je na zlej ceste, Slovensko neskolabovalo a vy nie ste premiérom desať rokov. Možno práve preto.

Zaznel tu, myslím, že veľmi dobrý prejav a veľmi správne poukázal na kľúčové slabiny aj mantier, aj tvrdenia Roberta Fica, ktoré tu zaznievajú celé roky. A ja dopoviem, skúsim niečo dopovedať v rámci krátkych dvoch minút.
Prečo Robert Fico nikdy nežiadal doplatok a prečo ani nechce takýto doplatok. Pretože Robertovi Ficovi nejde o to, aby tu nastolil nejaký pozitívny stav v prospech Slovenskej republiky. Robertovi Ficovi ide o to, aby mal zámienku na politickú hru, ktorou by neustále tie svoje mantry mohol živiť, ktorými by mohol osočovať opozíciu, vytvárať obraz nepriateľa a hlavne v konečnom dôsledku zväčšiť dvor, ktorý ovláda. To znamená, dostať sa k tomu, aby sa Slovenské elektrárne dostali späť pod kontrolu jeho, jeho politickej strany, tak ako to napr. urobil s SPP, ale tu mu nejde o to, aby znárodňoval, aby získal kontrolu štátu, len aby iným spôsobom previedol tento majetok do iných súkromných rúk, podstatne bližších jeho záujmom, tak ako to napríklad urobil v prípade SPP, kde pod pláštikom veľkého získania SPP pre štát došlo k obrovskej reprivatizácii, v zmysle privatizácia v prospech blízkych finančných skupín, kde ešte aj túto transakciu, sa zafinancovala z prostriedkov štátu a daňových poplatníkov.
O toto ide Robertovi Ficovi, pretože obrat týchto podnikov je obrovský a cicať tieto podniky cez dodávateľov a spriaznené firmy je úžasná vec a verejnosť do toho vôbec nevidí, a to sa mu strašne páči.