51. schôdza

Veľmi pekne ďakujem. Pardon, že som sa zavyprával inde. Je to vlastne faktická poznámka na pána Jahnátka, sa mi zdá (reakcia z pléna), Miškova, Miškova, áno, áno, Miškova, jasné, jasné, dobre. To je jedno.
Ja chcem konštatovať, že to bol vecný prejav, že to bol vecný prejav. To, čo je tu, jeden hovorí A, druhý B, tretí C, všetky výroky sú protirečivé. Takže čo si môže myslieť o tom ulica? A teda kde je tá pravda? To je, vo mne tak skrslo aj včera, aj dneska, no. Ja som presvedčený, že toto môže rozhodnúť už iba Pán Boh, ktorý vie, kde je pravda, a ktorý každú ukradnutú korunu potrestá (povedané so smiechom), kým ju ten človek nevráti späť. Ale to som odskočil.
Upozorňujem, že všetko začalo už Mečiarovou privatizáciou, tou divokou, netransparentnou, keď kamaráti dostali, požičali im, nemuseli vrátiť, popredávali, vytunelovali, ja som ako svedok, jeden svedok mi hovoril, jak sa to privatizovalo tam, Fero nie, Jano nie, preto, ten je rozvedený, ten má toto, ten má hento, tento, Pištovi dáme, ten je dobrý, proste to bola veľká privatizácia, keď jeden riadok, jeden podnik na viac v stranách. No Nafta Gbely, VSŽ, nejasní majitelia, vznikli boháči, ktorých nikdy ich nikto už nedohoní, čiže tam to všetko začalo. Keď tu niekto vyčíta Hlinovi, že má tričká "volím Mečiara", "nevolím Mečiara", však to je správne, nech vyčíta, ale Mečiar bol vaším partnerom štyri roky vo vláde, a teda vlastne držal pod krkom celú tú vládu, lebo svojimi rozhodnutiami, všeličím, ale to nechcem pripomínať.
Záverom, privatizácia teda neni žiadny hriech, ale práve protekcia a korupcia, to je hriech, ktorý treba sledovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič. Nie je prítomný v sále.
Pán poslanec Přidal, nech sa páči, máte faktickú poznámku.

Ja som sa chcel pána kolegu Miškova, ktorý tu uvádzal údaje, fakty, čísla, spýtať, že či sa nebojí, že bude obvinený, že je napojený na centrálu Enelu, lebo ja som uvádzal tie isté čísla a fakty, a pán minister Jahnátek ma teda takto obvinil, hoci je zrejmé, že tieto všetky údaje sú na dostupných verejných zdrojoch.
Ale chcel som ešte pripomenúť, že verdiktom Krajského súdu v Bratislave o neplatnosti zmluvy o prevádzke kauza nekončí. Vieme, čo povedal krajský súd. Zmluva je neplatná, ale neplatná je pre pochybenie Vodohospodárskej výstavy, štátneho podniku. Vodohospodárska výstavba, teda podľa verdiktu krajského súdu, aj keď prvostupňový rozhodol ináč, porušila zákon o verejnom obstarávaní. Kto iný ako štátny podnik mal vedieť, ako postupovať? Že má ísť podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Nie som žiadny advokát Enelu, ale logicky mi vyvstáva otázka, kde pochybil Enel, ktorý v dobrej viere uzatvoril zmluvu s Vodohospodárskou výstavbou, a bol by som zvedavý, kde Robert Fico berie tú istotu, že Slovensko nepríde v konečnom dôsledku o 588 mil. eur. Pán poslanec Kadúc sa ho to opýtal vo faktickej otázke, ale naozaj ja si myslím, že Robert Fico to nedomyslel, ale budem rád, ak sa mýlim a niekedy za 5-10 rokov Slovensko tento spor vyhrá, ale to už Robert Fico v politike nebude.
A pýtam sa, kto to zaplatí. Kto to zaplatí, keby sme, nedajboh, prehrali? Kto zaplatí tých 588 mil. eur? Zaplatí to Robert Fico alebo minister Žiga, alebo zaplatí to SMER? Nie. Zaplatia to slovenskí daňoví poplatníci.

Pán poslanec Mikuš, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel kolegovi poďakovať, že vysvetlil rozdiel medzi privatizáciou a privatizáciou, že nie je každá privatizácia rovnaká a je rozdiel medzi priamymi predajmi a transparentnými tendrami.
Po druhé. Slovenské elektrárne a distribučné spoločnosti sú dnes riadené viac-menej súkromným kapitálom, napriek tomu v našej energetike sa robia obrovské škody, či už jednotlivými krokmi, obchodmi alebo aj legislatívnymi rozhodnutiami v tejto Národnej rade, napriek tomu tie strategické podniky fungujú bez akýchkoľvek problémov v tom zmysle, že v tých odvetviach, kde sú, resp. kde fungujú ako privatizované podniky, nie sú nejaké badateľné problémy.
Dnes nevieme povedať, ako by vyzerali Slovenské elektrárne, keby sme neboli privatizovali, lebo v čase privatizácie to nebol nejaký superlukratívny podnik a v tom čase ho ovládali hlavne predstavitelia SDĽ, ktorí sú dnes zakomponovaní v strane SMER. To, že akým spôsobom sa mohli vyvíjať, by som chcel poukázať napríklad na inej štátnej firme, Cargo.
Cargo v roku 2006 bolo pripravené na privatizáciu, dokonca aj s orientačnou cenou v tom čase, 13 mld. Sk a nebyť predčasných volieb, pravdepodobne by bola privatizácia uskutočnená. Prvá Ficova vláda túto privatizáciu zrušila. Celkový výsledok je asi taký, že dnes je Cargo v 500-miliónovej strate, to znemená čistá strata pre Slovensko cca 1 mld. eur. Kto si toto zoberie na zodpovednosť? A keby sa bolo privatizovalo Cargo a dnes by bolo vysoko ziskovou firmou, možno by sa bola kritizovala aj táto privatizácia, ale tento príklad ukazuje, že privatizované spoločnosti vedia oveľa efektívnejšie riadiť svoje firmy ako štátne.
Ja sa obávam, dokonca som presvedčený, že po skúsenostiach z niekoľkomesačného hospodárenia, neefektívnejšieho hospodárenia napríklad v Gabčíkove, straty zo späťvzatia Gabčíkova budú rádovo väčšie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hudacký, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Škoda, že tu nie je pán kolega Miškov, napriek tomu chcem poďakovať, že zašiel vo svojom vystúpení výstižne aj do histórie, totiž víťazné prevzatie Vodnej elektrárne Gabčíkovo v marci tohto roku mi pripomínalo rok ’48, rok komunistického prevratu, keď komunisti okradli ľudí o nevyčísliteľné hodnoty. A pri tomto tzv. víťaznom prevzatí Vodnej elektrárne Gabčíkovo mi skutočne už hádam chýbajú len ľudové milície.
Inak tie kalkulácie, ktoré pán kolega tu spomínal, sú príkladom toho, ako skutočne pán premiér Fico klame ľudí tejto krajiny, pretože aj podľa toho, podľa hrubých kalkulácií, keď som, keď som to vyčísľoval, tak určite vyzerá to tak, že pri prevádzke tejto elektrárne prostredníctvom Vodohospodárskej výstavby táto krajina príde takmer o 10 mil. eur ročne, čo v priebehu ďalších 20 rokov to môže byť skutočne veľmi vysoká hodnota.
Nakoniec tiež ma mrzí u pána Miškova, že prešiel na záver tohto svojho vystúpenia až do určitej takej volebnej komunikácie, keď porovnával, ako kdesi je treba byť v strede, a to už mi pripomínalo v podstate také tie už propagačné výstupy srdcom ľavica, rozumom pravica, ale v podstate toto mu teda nech bude odpustené.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Gabčíkovo bolo tým tvrdým orieškom už pri vzniku samotného projektu, tak to spomínali aj tí predrečníci, nebolo to ľahké a jednoduché rozhodnutie. Áno, aj vtedajšia vláda bola pod veľkým tlakom aj vnútorným, ale aj tým zahraničným a cez to všetko sme sa rozhodli teda ísť do toho vodného diela.
Toto vodné dielo je naďalej tým veľkým problémom, a kolega ako to tu spomínal, ak to má byť na príťaž štátu toto vodné dielo, myslím si, že to rozhodnutie nebolo správne. Ten ’48. rok, ktorý tu bol spomenutý, ja tiež vidím takú paralelu medzi obdobiami 90. rokov a v ’48. roku. V ’48. roku naozaj boli komunisti, ktorí všetko ľuďom zhabali, v 90. rokoch a tá divoká privatizácia, ktorá bola, bola spomenutá aj tá Mečiarova vláda, kedy v podstate majetok v hodnote 109 mld. bol predaný za jednu tretinu. Možno toto by až také bolestivé nebolo, no naozaj, keby nebolo znárodnenia, nebolo by ani tej privatizácie a možno ani tá rozprava by tu teraz nebola, lebo by ten majetok zostal v súkromných rukách.
Ja som za to, aby, aby bol majetok v súkromných rukách, lebo štát, nemyslím si, že je práve tým najlepším hospodárom, ale v čase tej privatizácie to bolo zase, sa rozkrádal ten spoločný majetok. To, že sa to možno tak divoko sprivatizovalo, najhoršie a najbolestivejšie bolo to, že za korunu sa privatizovalo, ale podniky sa vytunelovali, a toto bol ten veľký problém. Kopec ľudí stratilo prácu, bolo to také nezodpovedné.
Prvú Dzurindovu a druhú Dzurindovu vládu, ktorú kolega tu spomínal, tá prvá trojnásobne privatizovala, v podstate tá hodnota majetku bola trojnásobne nižšia a ten zisk bol trojnásobne vyšší. Rovnako podobne to bolo aj pri tej druhej Dzurindovej vláde.