51. schôdza

S reakciou na faktické pán poslanec Kadúc.

Ďakujem všetkým za faktické, pánovi Hubovi, Osuskému aj pánovi poslancovi Jarjabkovi.
A hlavne teda na pána poslanca Jarjabka. No ono mi to, z tej správy proste nedá sa to objektívne vyčítať, že čo na tom bolo zlé, a celý ten proces až do tejto chvíle je pochybný. Lebo ak vy ste tvrdili v 2006., že tá zmluva je neplatná, začali ste sa starať až teraz ku koncu roku 2014. Takmer tri roky ste na to proste kašlali. Nerobili ste zásadné kroky k tomu, aby ste spravili to, čo ste urobili teraz. A to nás v konečnom dôsledku môže stáť v tej najhoršej možnej variante podľa toho, čo teda bolo medializované, 590 mil. euro. Kto si toto zoberie na triko, to neviem. Já teda ne. Budete to vy? Za to, že niečo tvrdíte, obhajujete, a pritom z tej správy to proste nie je jasné, my nemáme tu analýzu rizík, toho, čo sa môže stať, a tie škody sú proste hrozivé.
Ak týmto napríklad chcete dosiahnuť zníženie ceny elektrární, nie je to úplne slušné, podľa mňa je to dosť nechutný spôsob znižovania ceny, ale musím povedať, že tá pohľadávka nezaniká, tá pohľadávka tu proste stále bude. A keď sa niekto rozhodne, že si vyhodnotí, že má spor za 600 mil. na možný úspech, tak to proste kúpi, 600 mil. a štát je teda veľký, je najlepší, je najbonitnejší klient. Poviem to takto.
600 mil. vymôcť od štátu dneska, bohužiaľ, nie je problém, ak budeme takto spravovať našu krajinu. A to je, a to je škoda.

Ďakujem pekne. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Traja páni poslanci, dvaja páni poslanci, končím, traja, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec Hraško, Mičovský a Mamojka.
Nech sa páči, pán poslanec Hraško, máte slovo ako prvý ústne prihlásený. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec Přidal, a vy ste nesedeli ešte ani na svojom mieste, keď som uzavrel možnosť prihlásiť sa do rozpravy, takže, žiaľbohu, nebude vám umožnené. U pána poslanca Hlinu rešpektujem, mohlo mu zlyhať technické zariadenie a... (Reakcie z pléna.) Nebudem, pán Přidal, máte sledovať rokovanie a máte byť v rokovacej sále.
Nech sa páči, takže štyria páni poslanci. Pán poslanec Hlina. Tak Hraško, Mičovský, Mamojka, Hlina. Ďakujem, končím možnosť, nieže končím, len opakujem, kto je prihlásený.
Nech sa páči, pán Hraško.

Ďakujem pekne za slovo. No ja by som sa možno ani neprihlasoval už do rozpravy, ale došlo k takej zaujímavej veci včera po faktických poznámkach, na ktoré reagoval premiér Fico, a nazval aj mňa hlupákom.
Áno, premiér tejto krajiny nazval niektorých poslancov hlupákmi. Mňa za to, že možno pomenúvam veci pravým menom a poukazujem na prechmaty jeho vlády. Alebo som hlupák len preto, že som vládnu garnitúru nazval bandou? Lebo nič iné v jeho reakcii neodznelo, v reakcii na faktické poznámky, ktoré sme mu adresovali. Nič k veci, podstate nič k obsahu, len to vonkajšie klišé, všimli ste si teda, že Fico absolútne nereagoval na obsah faktických poznámok? Nielen moje, ale všetkých, ktoré naňho boli smerované z radov opozície. Žiaľ, to je podľa mňa úbohosť človeka, ktorý, ktorých, ktorý iných označuje za klamárov, ale sám pritom klame, kde sa len dá, najlepšie, samozrejme, v priamom prenose počas tlačových konferencií. Úbohosť človeka, ktorý je, žiaľ, premiérom našej krajiny.
Mimochodom, ku tej bande, neviem, či viete, ale na Slovensku účinkuje jedna kapela, ktorá vychádza, jej repertoár, z ľudových tradícií a z ľudových piesní a volá sa Banda. Jej predníkom je uznávaný muzikant, hudobný redaktor Samo Smetana. Je to vynikajúci muzikant aj tá kapela je vynikajúca a má názov Banda. Ja byť na mieste Sama Smetanu, tak som normálne ohradím voči Ficovi, pretože ak niekoho, kto sa, kto označí niekoho druhého za bandu, tak potom ho označil Fico za hlupáka, tak potom aj Samo Smetana je podľa týchto slov hlupák. A ja by som sa teda - byť Samom Smetanom - by som sa určite voči tomu ohradil. Viete, to sú také tie vaše zvláštne veci, ale opäť prízvukujem, Fico nereagoval na obsah faktických poznámok, na jeho privatizáciu, ale reagoval na niečo úplne iné. Fico hovoril o tom, že sa nám ľahko rozpráva, lebo nemáme zodpovednosť. Dajte nám šancu, choďte preč (reakcia z pléna), choďte preč a ukážeme vám, čo je to skutočná zodpovednosť, nielen tá vami ústne deklarovaná.
Viete, za čo má zodpovednosť vaša strana a vláda, poslanci SMER-u? Za nevyšetrovanie káuz, rozkrádania, za nevyšetrovanie káuz klientelizmu a korupcie, vaša zodpovednosť je len zodpovednosťou voči oligarchom. Vy absolútne nemáte zodpovednosť voči občanom, vy ho len deklarujete, ale robíte veľa vecí proti občanom. Vyberáte si skupinky, ktorých, ktorým naoko polepšíte, aby vás opäť volili. Celá kauza elektrární je len v podstate jedným zahmlievacím manévrom, zahmlievacím manévrom Ficovej privatizácie štátnych ropných rezerv, štátnej prepravnej spoločnosti Cargo a doprivatizácie Telekomu. Samozrejme, nevýhodne pre Slovensko, už sme tu povedali ix dôvodov, prečo doprivatizácia Telekomu týmto spôsobom je pre štát nevýhodná, ale hlavne, že sa tu hovorí o zlej privatizácií elektrární. Takže na jednej strane je to zlé, ale na druhej strane je to podľa Fica dobré a ešte sa s tým minister Kažimír chváli, že ako dobre kúpil. Táto kauza je zahmlievaním kauzy Váhostav, cétečká a koniec koncov aj nedočerpania eurofondov, kde Slovensko môže prísť o strašné milióny, desiatky miliónov.
Chcete mať skutočnú zodpovednosť, páni poslanci zo SMER-u a vlády? Tak nám schváľte predložené návrhy o trestnoprávnej a hmotnej zodpovednosti vedúcich funkcionárov štátnej správy a primátorov a starostov a manažmentov podnikov s účasťou štátu. Schváľte nám zákon o transparentnom výbere vedúcich štátnych zamestnancov a manažérov. Schváľte nám zákon o oznamovateľoch korupcie. Schváľte nám ďalšie zákony, ktorými chceme Slovensko vyčistiť od korupčníkov, klientelistov a rozkrádačov. Potom vám budem veriť, že ste zodpovední. Nie voči mne, ale voči celému národu. Takže láskavo, ak poukazujete na prechmaty privatizácie minulosti, skúste sa pozrieť na tú vašu privatizáciu a neoblbujte národ tým, že poviete len A, tu treba povedať aj to B. Ak privatizoval niekto, na koho poukazujeme prstom, tak treba povedať, aj my privatizujeme a bude za to platiť celý národ.
A v prípade, že naozaj štát v súdnych sporoch príde o 580 mil., pôjdete sa odprevadiť sami do basy? Bol by som rád.

Už ste skončili, pán poslanec? Áno. Ďakujem.
Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem vám za slovo, vážený pán predseda. Vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia a predovšetkým vážení občania, no ak ste mali trpezlivosť, a či už kontinuálne, alebo aspoň sporadicky ste si vypočuli toto dvojdňové rokovanie o Vodnom diele Gabčíkovo a privatizácií Slovenských elektrárni, tak verím, že v tom nemôžte mať vôbec jasno.
Ja sa priznávam, snažil som sa počúvať obidve strany veľmi pozorne, patrím asi k menej chápavým, ale ono je to už tak príroda spravodlivá, že nie všetkých nás obdarí rovnakou chápavosťou, ale ja naozaj v tomto obrovskom počte miliónov, ktoré tu lietajú z jednej strany na druhú, sa orientujem len relatívne veľmi ťažko. Chcel som byť spravodlivý a chcel som sa rozhodnúť, ale to rozhodnutie mi voľajako neprichádza teraz tak na um, ako by som ju mohol vysloviť spolu s plnou zodpovednosťou. A preto nebudem pridávať k tým stovkám miliónov, ktoré tu tak ľahkovážne lietali, a každý tvrdil veľmi suverénne a so sebaistotou, že má pravdu. Dokonca si myslím, že niektorí rečníci v čítane pánov ministrov nám predviedli až takú ukážkovú reč tela, že ako vypadá človek, ktorý príde s pravdou do toto parlamentu, až sa to tak z nich vyparovalo, že my nechápaví a oni nám nalejú toho čistého vína, aby sme konečne pochopili. Viete, neviem akých to tu majú tých imidžmejkerov, ale niektoré tie prejavy nie úst, ale tela sa mi až veľmi zle tu sledovali v tejto vážnej téme, a preto nebudem pridávať milióny, pridám len jeden návrh, pán spravodajca, na uznesenie, ktoré sa mi zdá, že by mohlo z tohto dvojdenného rokovania mať jediný zmysel pre občana, aby si povedal, že z predsa z tých stoviek miliónov dačo múdre vie vydolovať, možno práve ten občan. Lebo my keď tu okydávame Mečiarovu privatizáciu, ktorá bola naozaj strašnou, keď tu veľmi spravodlivo a tiež len nepeknými slovami spomíname obdobie prvej Ficovej vlády, keď došlo k úpadku myslenia, mravov aj ekonomiky. To všetko jednoducho je pravda, ale s tým v tejto chvíli asi veľa toho nenarobíme. Veľakrát to tu zaznelo, ťažké kalibre sa vypálili, a preto si dovoľujem to uznesenie, ja ho môžem aj napísať, keď na to príde, ak teda by bola taká vôľa kolegov zo SMER-u, to by teda mohlo byť niečo, čo by naozaj z tohto dvojdňového hádzania miliónov mohlo robiť reálne milióny. Aspoň nejaké torzo.
Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zaviazala vládu Slovenskej republiky k tomu, aby ten, ako som správne pochopil otvorený closing, ktorý stále umožňuje požadovať v rámci privatizácie Slovenskej energetiky od Enelu tých 229 mil. eur, aby sme zaviazali vládu, aby tak učinila. Takže skúsim to teda tak povedať, ešte raz povedať, už tak aby to bolo použiteľné možno aj na papier:
Národná rada Slovenskej republiky... Dám aj písomne, len aby bolo známe, že čo bude na papieri.
"Národná Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej republiky, aby urobila v čo v najkratšej dobe všetky potrebné opatrenia k tomu, aby otvorený closing, ktorý stále umožňuje požadovať od Enelu 229 mil. eur, bol využitý v plnom rozsahu pre Slovenskú republiku a jej občanov."
To je to najzákladnejšie, čo sa len dá z tejto diskusie získať. Všetko ostatné mi pripadá ako prázdny boj, ktorý má predvolebnú hodnotu, ktorý opakuje známe pravdy a ktorému už vlastne ani nepripisuje nikto z občanov veľkú vážnosť, lebo tí, čo sa rozhodli pre to, že budú tlieskať SMER-u, tak budú tlieskať, nech tu čokoľvek povieme, tí, čo sú na opačnej strane, budú možno tlieskať nám, a zdá sa mi, že pre úžitok z tejto diskusie k tomuto bodu programu je potrebné práve prijať takéto uznesenie.
A už iba ako dôvetok k tomu, čo tu už zaznelo viackrát, a mne sa zdá, že je v tom ten princíp a ten princíp je hodný opakovania. Ak sa má do budúcnosti niečo zmeniť, aby sme nemali takéto tristné rokovania a aby nedošlo k situáciám, ktoré nie zaváňajú, ale ktoré priamo vedú k tomu, že sa zneužívajú významné funkcie v spravovaní štátu, nuž potrebujeme to, čo spomínal kolega Kadúc, tú hmotnú zodpovednosť dať do zákona. Vážení kolegovia zo SMER-u, máte možnosť tento zákon, ktorý tu viackrát bol predložený schváliť. Nuž povedzme si, že múdry človek sa učí zo starých hriechov a že potrebujeme, nech bude už od marca budúceho roku akákoľvek vláda, zaviazať všetkých zodpovedných správcov v tomto štáte k tomu, aby hmotne zodpovedali osobne za svoje rozhodnutia a aby teda pod týmto rizikom úplne oprávnene vami požadovaným konali vo všetkých chvíľach výkonu svojich funkcií.
A ak by sme predsi len chceli skúsiť dačo ešte aj z tej minulosti zachrániť, tak je to možno otázka ako zákon, ktorý kedysi SMER ponúkol, zákon o zisťovaní pôvodu majetku ako je uplatňovaný, opäť to máte v rukách, ak teda tie milióny išli rôznym smerom, tak je dosť možné, že pri tom, že máte v rukách aparát vyšetrovací, vládny, súdny, sa vám vari podarí zistiť aspoň torzo tých peňazí, ktoré išli do tých vrecák, kde sa možno domnievať, že zákon o nadobudnutí majetku nezákonným spôsobom by bolo možné uplatniť, a ja by som vám bol vďačný, keby ste ho teda uplatnili, to je možno ten pohľad dozadu, ale to uznesenie, ktoré som navrhol, je pohľad dopredu a zdá sa mi, že by bolo veľmi správne práve toto považovať za isté rukolapné praktické využitie tejto mnohohodinovej diskusie.
No a úplne na záver možno len na konto tej prestrelky starých vlád, nových vlád, privatizovali jedni, privatizovali druhí, privatizovali tretí. No ktože to tak privatizoval? Aké strany to boli pri moci? Tie štandardné. Tie, ktoré tak často sú považované za jediné nositeľky demokracie v našej krajine. Nuž čo keby sme vyskúšali občas predsi len sa zamyslieť nad tým, či pre túto krajinu by bolo dobré, keby sa mohli prejaviť aj tie podľa vás neštandardné strany alebo zoskupenia ľudí, o ktorých síce sa domnievate, že sú nespôsobilí konať v záujme krajiny, ale ktorých ešte nikdy nebolo možné postaviť do čela jednotlivých rezortov? Napadá ma len jeden príklad, aby som nerozprával z nejakého zoskupenia, ktoré by mohlo byť blízke. Pán poslanec Mikuláš Huba. Čo keby takíto ľudia boli na čele rezortov? Keby Mikuláš Huba so svojím životným príbehom, so svojimi konkrétnymi výsledkami práce bol ministrom životného prostredia, nikto by mu nemohol pripisovať žiadne firmy, žiadne predaje dreva. Stačilo by úplne sa len pozrieť do jeho životopisu. Určite mi prepáči, že som dovolil zneužiť jeho meno.
Len to je to poukázanie na to, že táto krajina by mohla byť spravovaná iným spôsobom. A ja sa prihováram, občania, aby ste tento iný spôsob vyskúšali. Potom možno nebudeme musieť absolvovať také rokovania, ako je toto.
Ďakujem pekne.

Ďalší v rozprave ústne prihlásený je pán poslanec Mamojka. Pripraví sa potom pán poslanec Hlina.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Nechcel som vystupovať, ale už keď vystúpil pán kolega Kadúc, znie to ako právnik, tak reku už mi nedá povedať pár slov. Neviem, či som ho učil, ale celkom sa vydaril a mohol sa lepšie. Možno som si myslel, že povie nejaké právne argumenty, ale budiž.
Tu sa zase rozprávajú, každý je informovaný, každý o tom všetko vie, pritom o tom vie každý v podstate dosť málo na to, aby informoval alebo hovoril odborne, vecne. Tu je už milión poslancov, politikov, právnikov. Ja som nadšený tým, ale dovoľte mi pár právnych poznámok. Budem mať klapky trošku, keď som to počúval.
Mal som tú česť mať informácie o privatizácii - a nepôjdem od veci, nebojte sa - ako na margo SPP. Je keď som tu hovoril o privatizácii SPP, tak som okrem iného povedal, že keby to mal prvák právnik tú zmluvu v rukách a ju odsúhlasí, akceptuje, tak ho, omlúvam sa za ten výraz, to ja nemám rád, lebo ja nikoho nevyrážam zo skúšky, ja ho len pošlem preč, tak ho pošlem preč a nikdy nebude študovať Právnickú fakultu, prváka.
Privatizácia SPP. Tu sa hovorí o miliardách, 65, 35 %. Prosím vás pekne, právo je stredný rod, to je to právo, nie je to ženský, ani mužský, je to to právo, ale je to čarodejnica veľká. Dá sa s ním obrovsky narábať. Elegantne alebo sprosto, alebo primitívne. Tu sa s ním narábalo primitívne. Ja nemám tieto výrazy rád, ale ako právnik trošku sa vyznám, dovoľte mi trochu neskromnosti, primitívne. Nie sú pre mňa zaujímavé čísla. Už to, že boli špekulatívne pohyby vlastného imania, predtým 12 mld., potom sa to navýšilo umele, už to mi stačí ako právnikovi, že tam bol nejaký nekalý úmysel, ktorý formálnoprávne sa dá zvládnuť. Ale je minimálne, keď už nie contra legem, tak, kolega tu nie je, praeter legem, že, pán Hlina, obchádzame zákon. Nie je proti. Obchádzame elegantne akože, ale hlúpo.
Keď spomeniem zmluvu SPP, teraz aj privatizačnú zmluvu alebo akcionársku zmluvu o privatizácii a potom reprivatizácii Gabčíkova. Prosím vás pekne, keď predávam, nepoviem zlatú, nemám rád expresívne výrazne, striebornú sliepku, tak mám špičkovú vyjednávaciu pozíciu. Nie je len zmluvné právo, je predzmluvné štádium. A keď mám špičkovú vyjednávaciu pozíciu, tak vyjednám dobré podmienky, nie nekorektné, výhodné pre toho, kto predáva striebornú sliepku. Keď ja viem, že v zmluve sú také nezmysly, ako je odškodné, pán kolega, odškodné v prípade, keď legálne odstúpim od zmluvy. Pokiaľ viem, to bola zmluva na dobu určitú, ale aj v zmluve na dobu určitú môžem dojednať skončenie výpoveďou, keď sa dohodne. Odškodné, keď legálne, legitímne a podľa zmluvy povedzme skončím zmluvu, a odškodné za čo, keď neporuším ani všeobecne záväzný právny predpis ani zmluvné podmienky?
Prenájom technológie? Však technológia je súčasť veci právne, som teraz trápny, nemôžem oddeliť technológiu od toho, súčasťou čoho je. Minimálne si dovolím tvrdiť a nepoznám ten rozsudok krajského súdu, nepoznám ho, nečítal som ho, ktorý vyhlásil túto zmluvu za absolútne neplatnú. Ale bez toho, aby som ju čítal, tak si dovolím tvrdiť, že je správny, pretože je vo väzbe na § 37, 39 Občianskeho zákonníka, keď niečo urobím praeter legem, obchádzam zákon, a to vo väzbe na medzištátnu zmluvu slovensko-maďarskú, Obchodný zákonník, kde je princíp okrem iného poctivého obchodného styku, formálnoprávnej rovnosti podnikateľských subjektov, dám partnerovi, ktorému predávam zlatú sliepku, podmienky, ktoré sú v sporových, v sporových konfliktných situáciách absolútne výhodné preňho? A som v defenzíve! Prečo? Odškodné, keď legálne skončí zmluvu? Prenájom technológie? Špekulatívne pohyby vlastného, hodnoty vlastného alebo základného imania? Prečo? Neviem. Nepoznám detaily tej zmluvy, ale zas sa obrátim na zmluvu SPP a dovolím si tvrdiť, že je veľmi rovnaká alebo podobná. V prípade sporu rozhodnutie nie všeobecného súdu, ale arbitrov podľa Common Law, podľa obyčajového práva? Anglickí arbitri? Prečo? Keď sídlo je tu a my predávame, tak budem riešiť podľa obyčajového práva spor, keď som tu pánom na svojom smetisku?
Takže ja si dovolím tvrdiť, že odstúpenie od zmluvy podľa § 345 Obchodného zákonníka je absolútne dôvodné, výpoveď nebola možná. Štát podľa mňa, si dovolím tvrdiť, ja nerád prejudikujem, nemám v tomto rád nejaké ramená, ale keď som kde-tu niečo predpovedal, prepáčte mi neskromnosť, vždy som mal pravdu. Dovolím si tvrdiť, že aj v tomto prípade štát uspeje. Dovolím si tvrdiť. To znamená, minimálne došlo k porušeniu medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskou republikou, minimálne základný princíp Obchodného zákonníka a možno aj aktuálnych predpisov o verejnom obstarávaní. Takže také, čo bude, keď bude 580 mil. škoda, uvidíme, čo bude, potom, ak bude, ja si dovolím tvrdiť, že nebude.
A záverom toľko, že, opakujem, právo neraz slúži alebo je zneužívané na to, aby sa obchádzali sociálno-ekonomické problémy, a prijmeme právny predpis a bude fraj, že problém sa vyrieši. Ale aj právo sa dá obísť elegantne. A toto nemalo ani eleganciu obsahu, ani formy, si dovolím tvrdiť. A to, tie čísla, cifry, mňa ako právnika to zaujíma, ale nezaujíma. Právne mať to v rukách, tak si dovolím, že to rozbijem na cucky, tú zmluvu.
Takže držím palce Slovenskej republike, a to, čo bolo povedané, nepokladám za frázu, že ide o nejakú degradáciu národnoštátneho záujmu. Myslím, že áno. Strategické podniky, nechcem odbiehať, majú byť v rukách štátu. To nie je o forme vlastníctva. Keď je niekto neschopný, tak môže byť súkromný manažér a môže byť konateľ a člen predstavenstva, keď je to blbec, tak to skončí aj tak zle. Keď je to schopný manažér, tak vo vlastníctve štátu to funguje takisto. To nie je o forme vlastníctva, to je o ľuďoch. Takže myslím, že v tomto prípade sa konalo správne a dobre a je škoda, že sa musí ísť na právne formy a právne dôsledky. Len hovorme trošku odborne, vecne. Každý o tom rozpráva, podľa mňa málokto o tom niečo vie.
Ďakujem. (Potlesk.)

S reakciou na vaše vystúpenie štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán Kadúc, ako prvý, nech sa páči.

Ďakujem za vystúpenie, pán profesor Mamojka. Ja rovnako držím palce Slovensku, aby akýkoľvek súdny spor vyhralo. Toto si buďte istý. Ako to je naším spoločným záujmom.
Na čo som chcel poukázať, bolo, že z tej správy a ani zo žiadneho iného dokumentu mi nevyplýva, na základe čoho sme si takí istí, že môžeme toto, čo sme spravili, urobiť, že môžeme ukončiť zmluvu len tak v zásade bez následkov. V tej správe to nie je. A ja sa legitímne dotazujem, ako sme k tomu došli, lebo tie riziká sú obrovské, obrovské. Rovnako sa s vami zhodnem, že ten rozsudok krajského súdu, proste, že bol správny. Aspoň ten právny základ, ak niečo nepatrí, nepatrí, nie je možné s tým narábať, a teda nie je to spôsobilé byť predmetom toho vzťahu, tak ten rozsudok zrejme smeruje k tomu.
Ale teraz sa pýtam na tie následky, pretože podľa tvrdenia tej správy tento rozsudok má vplyv aj na ostatné dohody. A ja si myslím, že ten vplyv bude nezanedbateľný, že môže byť naozaj opäť v stovkách miliónov eur. Správa o tom nehovorí. To riziko tam je.
A keď tá dohoda alebo celý ten zmluvný vzťah bol zlý, proti dobrým mravom alebo akýkoľvek, ale ak je tam porušenie povinnosti, napr. predzmluvnej povinnosti správať sa tak, aby nevznikla škoda, a škoda vznikne a nájde sa vinník a tým vinníkom bude štát, ktorý vstupoval do toho zmluvného vzťahu, bude zodpovedať štát, za tým štátom nejaký úradník, minister, ktokoľvek, kto podpisoval, ako si vymôže štát od toho, kto za toto zodpovedá, ako si vymôže tú náhradu? Povedzte mi, lebo ten náš mechanizmus proste, proste nefunguje.
To je to, na čo proste poukazujem. Ideme do rizík a tie riziká nemáme nijak pokryté a správame sa ako hrdinovia. A toto neviem, či je namieste.