51. schôdza

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás pozval, hlavne tých, ktorí máte nejak blízko ku ochrane našej Zeme a hlavne ktorých zaujíma životné prostredie, chcel by som vás pozvať na konferenciu, ktorú bude uskutočňovať u nás na Slovensku ako v prvej krajine počas svojho turné pani Bérenger Quincy, vyslankyňa Francúzska, ktorá je zodpovedná za prípravu konferencie, ktorá sa bude konať v decembri 2015 v Paríži, a týka sa medzinárodnej konferencie o klíme, bude u nás realizovaná 3. júna, to znamená v stredu o 13. 30 hod. v rokovacej miestnosti výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pri Mikulášskej bráne na 2. poschodí. Takže všetci ste vítaní aj vaši asistenti a chcem veriť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. (Ruch v sále.) Takže tento, tento veľký divadelný krásny kúsok, ktorý tu bol predstavený, má poslúžiť na jednu jedinú vec. Vytvoriť dokonalé, dokonalé prostredie dokonalé kulisy pre to, aby sa podarilo Robertovi Ficovi a SMER-u... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini Peter, predseda NR SR
Chvíľku počkajte, pán poslanec, kým sa zjedná náprava. Panie kolegyne, kolegyne, nevyrušujme sa navzájom, prosím, aby mohol pán poslanec pokračovať vo vystúpení. Oberáme sa takto navzájom všetci o čas. Pán poslanec, keď zvážite, že už je dostatočný kľud na vyše vystúpenie, tak nech sa páči, môžete pokračovať.
Kolegovia, poprosím vás, naozaj keby ste nediskutovali a správali sa slušne.
Ďakujem.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
No pokúsim sa, tak kolegovia, kolegyne, poprosím vás, asi by sa to ani vám nepáčilo, keby ste tu stáli a no.
Takže, vážení kolegovia, ide tu, samozrejme, o to, aby sa ďalší štátny podnik dostal späť do rúk štát, ale nie preto, aby štát potom sa správal ako úžasný hospodár a aby vyťažil, aby dokázal z tohto podniku vyťažiť maximum, ale, jednoducho zopakujem, opakuje sa scenár, ktorý tu už bol použitý viackrát. Rozšírme svoj vplyv, dostaňme pod kontrolu maximum obratu, ktorý sa v tejto krajne robí v komerčnej sfére. Obsadí, obsaďme tak ako za starých čias tieto podniky našimi nominantmi - také je myslenie SMER-u - a potom strapec firiem, ktorý sa vždy zhromaždí okolo takýchto podnikov, bude mať zabezpečené veľmi dobré príjmy a veľmi dobré zisky. To, že samotné subjekty zo ziskov budú odchádzať a klesať, to už neni podstatné, pretože to sa zdôvodní vždy. Je kríza, zmenili sa podmienky, bolo treba investovať, hlavná vec, že okolité firmy sa budú mať nesmierne dobre. Tých príkladov máme v histórii Slovenska už dostatok a dostatok.
Myslím, že veľmi výstižná veta je tá, ktorú povedal premiér Fico, povedal na margo letiska, že letisko si žije svojím ekonomickým životom. To áno, to je pravda, žije si svojím ekonomickým životom, uskutočnili sa tam veľké štátne investície, dodávatelia, ktorí túto investíciu zabezpečovali, boli nesmierne spokojní, pretože dostali obrovské zákazky, má svoje náklady a spústu dodávateľov, ktorí sú takisto veľmi spokojní, akurát neviem o tom, že by to letisko bolo v zisku. Neviem o tom, že by to letisko fungovalo a že by z neho lietali lietadlá do celého sveta, ale žije si svojím ekonomickým životom. Áno, spravidla na účet daňovníkov a daňových poplatníkov tejto krajiny.
Ako je to v prípade Carga napríklad. Ďalší, ďalšia výkladná skriňa boja Roberta Fica proti privatizácii, zastavil pripravenú privatizáciu s odôvodnením, že rodinné striebro predsa nebudem predávať. Čo je dneska s Cargom? Topí sa v hlbokých stratách a výsledkom riešenie, výpredaj jeho vnútornej hodnoty, lebo neviem, čo chce robiť Cargo bez vagónov, v ktorých má prepravovať náklad, nehovoriac o tom, akým spôsobom táto privatizácia prebehla, že po jej realizovaní sa časť vagónov presunie na podivný, podivnú schránkovú firmu opäť niekde na ostrove, tentokrát na Malte.
Tu je rukopis toho, o čo tu vlastne ide, dostať pod kontrolu čo najviac štátneho majetku, ktorý má ekonomické určenie a ekonomické aktivity, a presunúť ho nejakým spôsobom do rúk ľudí, ktorí sú na vládnu stranu napojení. A z toho logicky vyplýva, tá nechuť, ten odpor k privatizácii, ktorý SMER roky rokúce predvádza a ktorý prelomil až minister financií Kažimír, keď povedal, že len v tejto krajine sa z privatizácie stala nadávka, ale inak je to normálna a prirodzená vec. Ten odpor k privatizácii nie je vedený snahou alebo presvedčením o tom, že sa nemá privatizovať. Ten odpor k privatizácii, odpor Roberta Fica je vedený odporom k tomu, že on sa na tej privatizácii nemohol zúčastňovať, že on nebol vtedy pri moci, že to realizoval niekto iný a že tým pádom nič nekvaplo. (Ruch v sále.) Toto je pravá príčina a teraz má dôjsť k reprivatizácii.
Reprivatizácia v tomto ponímaní, ako ho ja hovorím a predstavujem, znamená, najprv všemožnými prostriedkami zoberieme tým, ktorým sa privatizovalo, nájdeme zámienky a odstúpime od zmlúv a potom to presunieme tým správnym, tým našim, tým miestnym spravidla, tým finančným skupinám, s ktorými sa vieme dohodnúť, a nájdeme sofistikované formy, aby to ani nebolo vidieť, aby sme to dokonca dokázali predať ako záslužný štátotvorný čin.
Dokonalým príkladom bolo SPP, štát zobral stratovú matku, aby mohol znižovať alebo udržiavať ceny plynu na nízkej úrovni, a odovzdal ziskové dcéry, aby zisky mohli realizovať súkromní investori. Štát kúpil stratu a predal za to zisk, toto je spôsob nakladania a realizácie štátotvorného záujmu Roberta Fica. Výsledkom budú ťažké ekonomické strany, ekonomický prepad krajiny, ktorý sa do istej miery bude tak hromadiť, až to krachne a potom to niekto bude musieť bolestivo naprávať. A tu opäť bude prichádzať či už úloha Roberta Fica, alebo jeho nejakého budúceho nástupcu, tak ako Robert Fico nahradil Vladimíra Mečiara, aj Roberta Fica pravdepodobne v budúcnosti nahradí niekto obdobný, ktorý nápravu zdevastovanej ekonomiky bude vydávať za chybu, na báze toho si bude budovať svoje politický program a opäť sa bude snažiť dostať k moci, aby opäť zvrátil ozdravenie ekonomiky tam, kde dnes Robert Fico obracia ozdravenú Slovenskú republiku, ktorá sa svojho času stala podtatranským tigrom, stala najrýchlejšie rastúcou ekonomiky Európy, ale potom sa dostala do rúk Roberta Fica, ktorý tu vládne ôsmy rok a vedie krajinu od desiatich k piatim, k prehlbujúcemu sa úpadku a neustále ďalšími a ďalšími krokmi brzdí jej rozvoj.
Tu by sme mohli hovoriť, ale na to máme väčších expertov a tu sa dívam do prvých lavíc, čo sa deje v Slovenských lesoch, v štátnom podniku. Opäť by sa dalo ukázať, aké, príklady, akým spôsobom si predstavuje realizáciu vlastníctva štátu Robert Fico. A tu sa dostávam k tomu, prečo vlastne, a v tom je ten filozofický rozdiel a bude, naveky bude, k privatizácii vôbec došlo. Tu sa predstavuje zo strany vládneho SMER-u privatizácia, či už Slovenských elektrární, alebo čohokoľvek iného, ako niečo, čo Slovensko poškodilo, ako niečo, čo, kde sme si predali nejaký klenot. Tak si spomeňme, že tento klenot od roku 1989 bol politicky ovládaný nominantmi najprv HZDS, potom SDĽ a v presne v duchu princípov, na ktorých tieto strany vždy stáli, boli tieto podniky vykrádané, tunelované zvnútra cez to, že, cez, buď cez dodávateľské zmluvy, buď cez nerozumné, alebo neopodstatnené, inak odpúšťané finančné zdroje z týchto podnikov, boli buď na hrane zisku, s miernym ziskom alebo v hlbšej, alebo v menej hlbšej strate, ale jednoducho slúžili ako dojné kravy, dojné kravy pre politické strany, ktoré do nich dosadzovali svojich nominantov. A to neplatí len na tieto hospodárske alebo priemyselné subjekty, rovnaký princíp platil v bankách, v Slovenskej poisťovni, ktorá takisto patrila vždy do sféry pôsobnosti ľavice, ktorú ľavica reprezentovaná vtedy SDĽ a HZDS absolútne využívala ako dojnú kravu. (Ruch v sále.)
Robert Fico sa chce vrátiť k tomu istému, len v podstate sofistikovanejšej forme, podstatne na vyššej úrovni a už aj so zapojením súkromných skupín a súkromného kapitálu, ktorý veľmi rád participuje na takýchto kšeftoch, pretože mu prináša obrovské zisky, že o toto tu ide, a toto je hra, ktorú rozohral Robert Fico. Preto Robert Fico nežiada doplatok, preto Robert Fico nebojuje za closing, za uzavretie dohody, pretože tým by stratil dôvod sporu, tým by stratil možnosť hovoriť o tom, že privatizácia bola za nízku cenu uzavretá, že to treba zrušiť, že urobíme všetko preto, aby sa tento majetok dostal späť do rúk štátu. Robert Fico potrebuje zámienku, aby mohol zabojovať o znovuzískanie tohto majetku, aby s ním mohol voľne narábať tak, ako som popísal predtým. O toto tu celé ide, a že sa táto hra spúšťa pred voľbami, že je s tým spojené také to krásne a až scenáristicky pripravené divadlo pri preberaní vodného diela a tie vyčíslenia obrovských ziskov, ktoré teraz Slovensko bude dosahovať, a ako tvrdo a nekompromisne budú potrestaní tí zlí zahraniční majitelia, to je len brnkanie na struny voličov, ktorí majú za toto zatlieskať. Aj zatlieskajú, samozrejme.
Voliči strany SMER - tak ako voliči HZDS predtým - budú tomuto tlieskať, pretože toto im hovorí z duše, cudzie nechceme, svoje si nedáme, aj keď to svoje bude holý zadok, ale bude náš, pretože tu nie je národno-štátny záujem hromadiť zisk v prospech Slovenska, ale kľudne aj stratu, ale hlavne nech je len naša, naša strata, ale slovenská. Zisk budú mať len niektorí, tí, ktorí sú previazaní s Robertom Ficom, a ktorí budú využívať politickú moc, aby tuto tento zisk hromadili. Tak ako to robili pri Váhostave, tak, ako to robia stále pri zdravotníctve, ktoré je neustále tunelované a neustále zneužívané, a tak, ako sa to snažia urobiť v ďalších a v ďalších sférach. O nič iné tu nejde, len rozšíriť svoju sféru vplyvu na čo najväčšiu časť hospodárstva, aby poslúžila záujmovým skupinám, ktoré sú okolo SMER-u združené.
Ďakujem za pozornosť, vážené dámy a páni, toľko z mojej strany k tejto téme.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy a vážení páni, vážený pán minister, dovoľte aj mne po ix hodinách vzájomného obviňovania sa súčasnej vlády voči vláde bývalej, možno pravicových pohľadov, ľavicových pohľadov, povedať tu, na čo sa pýtal poslanec Jarjabek, a to, o čo nám ide, a to, o čo konkrétne ide mne.
Ešte predtým treba povedať, celá táto situácia sa navonok zobrazuje tak, že pán premiér sa štylizuje do pozície hrdinu a ja musím povedať, že robí to dobre, fakt to tak vyzerá. On je ten záchranca, ktorý chráni verejný záujem, a bývalá pravica je tá zlá. A aj by som to uveril, že chce to a že to myslí úprimne, ak by bol hrdinom so všetkými dôsledkami. A to znamená, ak spraví chybu, za túto chybu ponesie zodpovednosť. Vtedy možno hovoriť o hrdinstve, keď si uvedomujem, čo sa môže stať, a keď sa stane to zlé, postavím sa k tomu čelom a poviem, pochybil som. Pretože dnes nejde o fazuľky a tie sumy, v ktorých sa pohybujeme, a posledné, ktoré som zachytil ja, sú, štát chce požadovať 492 mil. eur od Slovenských elektrární, a Slovenské elektrárne chcú požadovať 590 mil. eur. To sú obrovské sumy. Zdá sa, že zahraničný investor chce požadovať o 100 mil. viac, to je 100 cétečiek, je to obrovský balík peňazí. A preto ja sa budem, škoda, že tu nie je pán premiér, budem sa pýtať, pretože mi chýba v tej správe niekoľko vecí. A určite sa nechystám obhajovať ani jednu, ani druhá stranu, ale mňa zaujíma, aký je ten objektívny stav, lebo tá správa objektívny stav proste nepopisuje.
Treba ešte na úvod povedať, že pri takýchto sumách, s ktorými tu narábame, ako keby to boli drobné, je žalostné, že v našej krajine verejní činitelia nenesú hmotnú zodpovednosť za svoje činy, za svoje skutky, za svoje úkony. Rovnako to platí o korupcii verejných činiteľov, kde sa podľa štatistík javí, že tá vlastne ani neexistuje, a, dámy a páni, väčšina z nás, čo tu sedí, to nie je proste pravda. Mechanizmus vyvodzovania zodpovednosti voči verejným činiteľom, voči tým, ktorí narábajú s peniazmi nás všetkých, nie je funkčný.
Keby tu sedel pán premiér, tak sa ho spýtam, že či ponesie zodpovednosť, ak jeho závery uvedené v správe budú zlé. Ja verím, že mu pán minister Jahnátek bude toto tlmočiť a opýta sa ho, či si uvedomuje to riziko, v akom sme.
K správe. Tá správa je podľa názoru čisto jednostranná, je nezodpovedná, je, nechcem povedať, že je zbytočná, ale je nedostatočná. Chýbajú v nej prílohy, ktoré tam mali byť, a tie prílohy sú napr. tie výzvy, ktorými štát vyzýval Slovenské elektrárne k tomu, aby začali konať, aby neporušovali povinnosti, listy, ktorými sa odstupovalo od zmluvy, pretože sa javí, že tých odstúpení bolo viac. A teraz každé odstúpenie má iné právne následky a tie následky sa javia, že budú v desiatkach miliónov, keď nie v stovkách miliónov euro. Čo je najpodstatnejšie, chýba tam právna analýza rizík. Osobne si myslím, že v každej takejto správe musí byť analýza toho, čo sa môže stať, ak nevyjde to, čo plánujeme.
Tá správa je plná subjektívnych pocitov a nepodložených hypotéz alebo hypotéz vydávaných za test, minimálne v niektorých tvrdeniach, ktoré nemajú proste oporu, a to je, ak sa bavíme o tej konštrukcii odloženia účinnosti niektorých, niektorých zmlúv, tak tam sa priamo konštatuje, že ostatné zmluvy proste sú neúčinné. A ja si tvrdím dovoliť opak a k tomu sa, k tomu sa dostanem. V tej správe sa hovorí, že sa reaguje na dlhodobý problém, ktorý mali Slovenské elektrárne alebo ktorý mal štát so Slovenskými elektrárňami. Ja sa potom pýtam, načo, my tam máme predsa v dozornej rade, štát tam má nejakých svojich nominantov, načo sú tam. Za čo dostávajú peniaze? Načo ich tam máme, keď konáme až teraz? Ak budem korektný, až po troch rokoch tejto vlády, až teraz.
Áno, žaloba prvá bola v roku 2006., ale aj tú žalobu by som si pozrel, pretože hovorí o určení neplatnosti jednej zo zmlúv, ostatné som tam nenašiel a podstatné je, ak chceme pýtať peniaze späť, bude práve druhý petit a to je požadovanie finančného plnenia. Lebo práve s tou dozornou radou súvisí taká jedna právna zásada známa z čias Ríma a to je vigilantibus iura scripta sunt, to znamená právo patrí bdelým, patrí ostražitým a patrí tým, ktorí sa starajú o svoje práva, pretože ak sa nestarajú a nezaujímajú, môžu ich stratiť, nebudú ich môcť viac uplatniť. A tu je práve ten problém, ak správa hovorí o tom, že celá tá dohoda o usporiadaní majetkových vzťahov, na základe ktorej došlo k privatizácii Slovenských elektrární, je neúčinná, tak, a zároveň hovorí, že štát si uplatňoval svoje práva už skôr. Ja sa pýtam, uplatňoval si aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody už v tom roku 2006.? Pretože ak nie, je vysoko pravdepodobné, že uplynula premlčacia lehota týchto nárokových položiek. My dostaneme iba zlomok z toho, čo hovorí premiér. Ak si voľakto myslí opak, nech sa páči, dajte sa do faktickej, odpovedzte mi.
Myslím si, že tieto závery, ktoré sú v správe, sú pochybné. A nenašiel som tam žiadnu argumentáciu, prečo by to tak proste malo byť. A navyše a vieme úplne presne, tá účinnosť je podmienená tým uzavretím dohody o prevádzke VEG, teda Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Uzavretím, uzavretím, uzavretie je v zásade dohoda dvoch strán na niečom. Prísne vzaté, nemusí sa hovoriť o platnej zmluve. Tá dohoda hovorí o uzavretí a v obchodnom práve platí a verím, že má, videl som tu aj pána profesora Mamojku, aj pani docentku Žitňanskú, platí, právne úkony sa vykladajú podľa úmyslu strán. A ten úmysel strán tu nepochybne nebol ten, že keď sa ukáže neskôr, že zmluva o prevádzkovaní je neplatná, že nebude platiť celá dohoda. Ten úmysel strán bol podľa mňa nepochybne v tom, aby bola podpísaná okrem iného zmluva o odškodnení. Aby nemohla strana, ktorá podpísala dohodu, povedať o týždeň, že ja vám to nepodpíšem. Toto bol úmysel strán. Preto si myslím, že tá dohoda, o ktorej vy tvrdíte, že je neúčinná, nepochybne je platná a je aj pravdepodobné, že je stále účinná. Čiže náhradu, o ktorej hovoril pán premiér, že budeme požadovať 5 mil. ročne krát tých takmer 10 rokov za starostlivosť o prevádzku Gabčíkovo, proste nie. To právo, ten nárok nevznikol. Aspoň ak, ak sa nemýlim. Ale toto musí povedať súd, prípadne tieto riziká musí mať analyzované nejaká právna analýza rizík, o ktorej som hovoril a ktorá je podľa mňa tuto kľúčová. V správe sa ďalej hovorí, že keďže zmluva o prevádzke Gabčíkova je neplatná, absolútne neplatná, nemohla nadobudnúť účinnosť ani zmluva o odškodnení. A preto nemôže Enel alebo teda zahraničný investor požadovať sumu, ktorú by získal, ak by prevádzkoval elektráreň 30 rokov. Opäť nenachádzam žiadny právny základ na toto tvrdenie a teším sa, že je tu pán minister životného prostredia, že mi to možno vysvetlí. Na základe čoho toto tvrdíme. Je to veľmi dôležité. (Reakcia z pléna.)
No. A keď si pozrieme tú zmluvu o odškodnení, nájdeme v nej dôvody, kedy, ak budeme aj predpokladať, že je platná, lebo ja si myslím, že, že táto zmluva je stále platná, dokonca aj účinná, nájdeme tam právny základ toho, kedy môže, kedy môžu Slovenské elektrárne požadovať od Fondu národného majetku platby alebo ušlý zisk, ktorý by mohol získať počas 30 rokov. A my, Vodohospodárska výstavba poslala jednu z výziev alebo jednu z výpovedí takú, ktorá tento nárok priamo zakladala. Zakladala priamo nárok na to, aby mohli požadovať 30-ročnú náhradu škody alebo ušlého zisku. Toto je obrovská chyba. Zdá sa, že to chcela vláda zasanovať niečím, a to ma až desí, ale to rozhodnutie Krajského súdu 9. marca 2015, ktoré bolo deň predtým, ako nadobudla výpoveď účinnosť, je veľmi podozrivé, je veľmi podozrivé. Zdá sa, že vláda vedela o tom, ako dopadne rozhodnutie alebo ho priamo ovplyvňovala. Neviem, čo je horšie, neviem, čo je horšie. Pán minister, je to veľmi pochybné. Deň na to, ako je právoplatný rozsudok, nadobudla účinnosť výpoveď. Mýlim sa? Tak je.
Takže a podľa agentúry SITA je vedených aktuálne 12 sporov. Ja by som tieto spory v tejto správe rád videl a by som ich tam očakával a zároveň by som rád videl, aké sú výhľady na tie spory na víťazstvo, na prehru alebo na čokoľvek. Lebo ak ich tam nemáme, sme alebo ten, kto podložil túto správu, a to je pán premiér, sme iba hazardéri. Nič iné. Hazardujeme so štátnymi peniazmi. Lebo slová pána premiéra, že my sme v pohode, veď poďme sa súdiť, my to vyhráme, my sme v práve, sa veľmi, ale veľmi podobajú na slová pri poisťovni Union, akcionári Achmea, kedy tiež sa pán premiér bil do pŕs a povedal, poďme sa súdiť, my sme v práve. A čuduj sa svetu, 29,5 mil. euro je zablokovaných v Luxembursku. V tomto spore. A ten, kto sa vyzná, vie, že v medzinárodnom práve sa peniaze len tak neblokujú. Peniaze občanov tejto krajiny, 29,5 mil. euro je zablokovaných, lebo pán, aj preto, lebo pán premiér povedal, že poďte do mňa, poďte sa súdiť.
Teraz sa ale bavíme o 590 mil. eur. To je neuveriteľný balík peňazí a ja nenachádzam, kto bude zodpovedať, keď sa pán premiér mýli. A to sa dostávam k predposlednej časti môjho vystúpenia a to je, bolo tu spomenuté jedným z kolegov z opozície, hmotná zodpovednosť verejných činiteľov. My sme s kolegami z klubu OĽaNO pripravili tento zákon vo viacerých podobách. Ak sa nemýlim, ja osobne som ho dal päťkrát, aby sme hovorili o tom, že ten, kto narába s peniazmi občanov tejto krajiny, musí za škody zaplatiť, ak túto škodu spôsobí, úmyselne, z nedbanlivosti. To je ten teraz, môžme sa baviť o miere zavinenia. Či to bude úmysel, nedbanlivosť, o miere, kedy sa vyviní ten človek, alebo ktorých činiteľov sa to bude týkať, ale vy ste im nedali absolútne šancu o tom hovoriť. A mrzí ma, že boli takí poslanci aj z opozície, ktorí o tom hovoriť nechceli. Neposunuli zákon o hmotnej zodpovednosti do druhého čítania.
K privatizácii poviem možno jeden osobný názor a myslím si, že privatizácie, ktoré na Slovensku prebehli niektoré, niektoré, niektorých podnikov, neboli správne, či už z pohľadu finančného, alebo dokonca aj strategického. A myslím si, že naše podniky alebo podniky, ktoré zabezpečujú fungovanie tohto štátu, majú patriť štátu. Ale nemôžu patriť štátu bez toho, aby v tom podniku fungoval správca alebo riaditeľ, generálny manažér, ktokoľvek, ktorý bude, bude tam absentovať politická nominácia, bude to bez výberového konania, bude to bez zodpovednosti. Ťažko môžme hovoriť o tom, že štátne podniky hospodária dobre. To je vlastne argument voči pánovi bývalému ministrovi financií pánovi Miklošovi, ktorý hovoril, ak to odcitujem, že prečo boli privatizované elektrárne, že boli, podniky boli neefektívne, stratové, boli zdrojom korupcie, chýbali im investície, skúsený manažment aj etablovanie na svetovom energickom trhu. Ak by vo vedení tohto podniku alebo ktoréhokoľvek strategického bol človek, ktorý má na to skúsenosť, ktorý je vybraný, ktorý nie je nominovaný, ktorý prešiel transparentným výberovým konaním a ktorý ponesie za svoje chyby zodpovednosť, trúfnem si povedať, že privatizácia podľa tohto argumentu by bola zbytočná.
Na záver len toľko, že musím povedať, že som presvedčený, že pokiaľ nebude zavedená hmotná zodpovednosť v nejakom rozsahu verejných funkcionárov, dovtedy sa na Slovensku bude plytvať, drancovať a, žiaľbohu, aj kradnúť.

Ďakujem pekne za slovo. Bol som takmer určite prvý človek a obávam sa, že dosiaľ aj posledný v tejto krajine, ktorý sa pred tridsiatimi štyrmi rokmi pokúsil vypracovať a následne aj publikoval trojvariantné ekonomické hodnotenie doby návratnosti výstavby a prevádzky Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, vychádzajúc naozaj z komplexu hodnôt od rýdzo materiálnych, až po takpovediac duchovné. Samozrejme, zároveň vychádzajúc z vtedy, z vtedy aktuálnych cien týchto komodít alebo komodít v úvodzovkách. Tá návratnosť alebo doba návratnosti mi vyšla podľa zvolených variantov od, myslím, ak si dobre pamätám, 46 rokov, po neuveriteľných 2 400 rokov.
Ale to je dávna spomienka a použil som ju na úvod a skôr teraz ju popriem v tom zmysle, že sa napriek tomu v žiadnom prípade necítim byť expertom na hodnotenie ekonomických dopadov akéhokoľvek diela a už vôbec nie právnych alebo medzinárodno-právnych.
Ale čo mi vychádza z úvah o tejto transakcii aj z toho, čo tu odznelo, aj čo som si prečítal, je, že vlastne tá transakcia ekonomicky pre Slovensko nemôže dopadnúť dobre. A to paradoxne bez ohľadu na to, či má pravdu Mikuláš Dzurinda alebo Robert Fico. Lebo buď budeme dediči zlého rozhodnutia predchádzajúcich vlád a obráti sa to proti nám ekonomicky, alebo budeme zodpovední za to aktuálne rozhodnutie a opäť sa to obráti proti nám. Čiže namiesto win-win stratégie sme tu svedkami lost-lost stratégie a na druhej strane nepochybne to bude mať politický a PR a emocionálny pozitívny efekt pre vládu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. No dejiny i krásna literatúra, svetová i naša, poznajú prípady príbehov ľudí, ktorí trpeli tým, čomu sa hovorí v psychiatrii "patologičskoje sudičstvo". Teda že sa boli v stave súdiť o kúsok medze s gazdom od "za tou medzou" a boli v stave doviesť svoj možno slušný majetok a gazdovstvo na bubon z princípu, pretože sa chceli súdiť, lebo boli takí. Ako sa vraví, bolo to v nich ako v koze.
Ale rozdiel proti týmto súdom, o ktorých sa tu už dnes opakovane hovorí, je ten, že doviedli na bubon svoje gazdovstvo. Teda niesli hmotnú zodpovednosť, po ktorej volá pán poslanec Kadúc. Problém je, že keď sme zarazili Unionu zisk, tak toto viťúzstvo, ako by bratia Češi povedali, furianstvo, je síce veľké viťúzstvo pred zrakmi nadšených voličov, ale na rozdiel od toho gazdu i tie zaviazané peniaze v Luxembursku, i tí právnici, ktorí neboli celkom lacní, ako vieme, a ktorí úspešne ten spor doviedli k prehre, boli platení z daní občanov. Z daní občanov, pred ktorými sme sa chceli predvádzať ako viťúzi.
Pán premiér Fico bol naším zástupcom na Európskom súde. Ako dobrý právnik dokázal to, že nevyhral ani jednu slovenskú kauzu, ale som presvedčený, že tú kauzu Unionu, ktorú tak hrdinsky ohlásil, že sa s nimi za tie prsty ťahať budeme, ako vidím, nevyhrali ani ním vybraní právnici, a musím povedať, že by ju zrejme nevyhrali ani o triedu lepší právnici ako je on, lebo bola stratená od samého počiatku.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Kadúc, ja len, aby som sa trošku vrátil k tomu primárnemu predmetu tejto debaty celej, ktorá tuná, ktorú tuná už počúvame niekoľko hodín, vy sa úplne legitímne pýtate na to, čo dozorná rada, čo správca, čo manažéri, čo riaditeľ, úplne legitímne ako hľadáte odpovede na tieto legitímne otázky, ktoré nie sú jasné. Ale oni sú neni sú jasné aj z toho dôvodu, že tento projekt privatizácie je od začiatku zlý. Od začiatku to proste nefunguje, hej, a tento krok, ktorý ako nás teraz čaká, je vlastne krok na záchranu a na opravu toho nefungujúceho kroku, ktorý sa stal pred niekoľkými rokmi. Čiže to je ten, to je ten problém, keby normálne táto inštitúcia fungovala, tak aj na vaše otázky by sa dalo asi normálne odpovedať.
Vzhľadom na to, že táto otázka a táto privatizácia sa ukazuje aj v zmysle tej debaty, ktorá tu je a ktorá ako nie je len otázkou koaličných poslancov, sa tento obchod ukazuje ako obchod zlý. Ako obchod zlý, sú tu rôzne podozrenia z kšeftárenia, z kšeftov, zo zlej privatizácie, zo zámerne zlej privatizácie a rôzne podozrenia, ktoré ešte budú určite mať vo svojom dosahu aj orgány činné v trestnom konaní.
Proste tento projekt, tento výpredaj toho rodinného striebra bol zlý. Preto obávam sa, že na tieto vaše otázky dnes ani neexistujú nejaké normálne odpovede.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem všetkým za faktické, pánovi Hubovi, Osuskému aj pánovi poslancovi Jarjabkovi.
A hlavne teda na pána poslanca Jarjabka. No ono mi to, z tej správy proste nedá sa to objektívne vyčítať, že čo na tom bolo zlé, a celý ten proces až do tejto chvíle je pochybný. Lebo ak vy ste tvrdili v 2006., že tá zmluva je neplatná, začali ste sa starať až teraz ku koncu roku 2014. Takmer tri roky ste na to proste kašlali. Nerobili ste zásadné kroky k tomu, aby ste spravili to, čo ste urobili teraz. A to nás v konečnom dôsledku môže stáť v tej najhoršej možnej variante podľa toho, čo teda bolo medializované, 590 mil. euro. Kto si toto zoberie na triko, to neviem. Já teda ne. Budete to vy? Za to, že niečo tvrdíte, obhajujete, a pritom z tej správy to proste nie je jasné, my nemáme tu analýzu rizík, toho, čo sa môže stať, a tie škody sú proste hrozivé.
Ak týmto napríklad chcete dosiahnuť zníženie ceny elektrární, nie je to úplne slušné, podľa mňa je to dosť nechutný spôsob znižovania ceny, ale musím povedať, že tá pohľadávka nezaniká, tá pohľadávka tu proste stále bude. A keď sa niekto rozhodne, že si vyhodnotí, že má spor za 600 mil. na možný úspech, tak to proste kúpi, 600 mil. a štát je teda veľký, je najlepší, je najbonitnejší klient. Poviem to takto.
600 mil. vymôcť od štátu dneska, bohužiaľ, nie je problém, ak budeme takto spravovať našu krajinu. A to je, a to je škoda.

Ďakujem pekne za slovo. No ja by som sa možno ani neprihlasoval už do rozpravy, ale došlo k takej zaujímavej veci včera po faktických poznámkach, na ktoré reagoval premiér Fico, a nazval aj mňa hlupákom.
Áno, premiér tejto krajiny nazval niektorých poslancov hlupákmi. Mňa za to, že možno pomenúvam veci pravým menom a poukazujem na prechmaty jeho vlády. Alebo som hlupák len preto, že som vládnu garnitúru nazval bandou? Lebo nič iné v jeho reakcii neodznelo, v reakcii na faktické poznámky, ktoré sme mu adresovali. Nič k veci, podstate nič k obsahu, len to vonkajšie klišé, všimli ste si teda, že Fico absolútne nereagoval na obsah faktických poznámok? Nielen moje, ale všetkých, ktoré naňho boli smerované z radov opozície. Žiaľ, to je podľa mňa úbohosť človeka, ktorý, ktorých, ktorý iných označuje za klamárov, ale sám pritom klame, kde sa len dá, najlepšie, samozrejme, v priamom prenose počas tlačových konferencií. Úbohosť človeka, ktorý je, žiaľ, premiérom našej krajiny.
Mimochodom, ku tej bande, neviem, či viete, ale na Slovensku účinkuje jedna kapela, ktorá vychádza, jej repertoár, z ľudových tradícií a z ľudových piesní a volá sa Banda. Jej predníkom je uznávaný muzikant, hudobný redaktor Samo Smetana. Je to vynikajúci muzikant aj tá kapela je vynikajúca a má názov Banda. Ja byť na mieste Sama Smetanu, tak som normálne ohradím voči Ficovi, pretože ak niekoho, kto sa, kto označí niekoho druhého za bandu, tak potom ho označil Fico za hlupáka, tak potom aj Samo Smetana je podľa týchto slov hlupák. A ja by som sa teda - byť Samom Smetanom - by som sa určite voči tomu ohradil. Viete, to sú také tie vaše zvláštne veci, ale opäť prízvukujem, Fico nereagoval na obsah faktických poznámok, na jeho privatizáciu, ale reagoval na niečo úplne iné. Fico hovoril o tom, že sa nám ľahko rozpráva, lebo nemáme zodpovednosť. Dajte nám šancu, choďte preč (reakcia z pléna), choďte preč a ukážeme vám, čo je to skutočná zodpovednosť, nielen tá vami ústne deklarovaná.
Viete, za čo má zodpovednosť vaša strana a vláda, poslanci SMER-u? Za nevyšetrovanie káuz, rozkrádania, za nevyšetrovanie káuz klientelizmu a korupcie, vaša zodpovednosť je len zodpovednosťou voči oligarchom. Vy absolútne nemáte zodpovednosť voči občanom, vy ho len deklarujete, ale robíte veľa vecí proti občanom. Vyberáte si skupinky, ktorých, ktorým naoko polepšíte, aby vás opäť volili. Celá kauza elektrární je len v podstate jedným zahmlievacím manévrom, zahmlievacím manévrom Ficovej privatizácie štátnych ropných rezerv, štátnej prepravnej spoločnosti Cargo a doprivatizácie Telekomu. Samozrejme, nevýhodne pre Slovensko, už sme tu povedali ix dôvodov, prečo doprivatizácia Telekomu týmto spôsobom je pre štát nevýhodná, ale hlavne, že sa tu hovorí o zlej privatizácií elektrární. Takže na jednej strane je to zlé, ale na druhej strane je to podľa Fica dobré a ešte sa s tým minister Kažimír chváli, že ako dobre kúpil. Táto kauza je zahmlievaním kauzy Váhostav, cétečká a koniec koncov aj nedočerpania eurofondov, kde Slovensko môže prísť o strašné milióny, desiatky miliónov.
Chcete mať skutočnú zodpovednosť, páni poslanci zo SMER-u a vlády? Tak nám schváľte predložené návrhy o trestnoprávnej a hmotnej zodpovednosti vedúcich funkcionárov štátnej správy a primátorov a starostov a manažmentov podnikov s účasťou štátu. Schváľte nám zákon o transparentnom výbere vedúcich štátnych zamestnancov a manažérov. Schváľte nám zákon o oznamovateľoch korupcie. Schváľte nám ďalšie zákony, ktorými chceme Slovensko vyčistiť od korupčníkov, klientelistov a rozkrádačov. Potom vám budem veriť, že ste zodpovední. Nie voči mne, ale voči celému národu. Takže láskavo, ak poukazujete na prechmaty privatizácie minulosti, skúste sa pozrieť na tú vašu privatizáciu a neoblbujte národ tým, že poviete len A, tu treba povedať aj to B. Ak privatizoval niekto, na koho poukazujeme prstom, tak treba povedať, aj my privatizujeme a bude za to platiť celý národ.
A v prípade, že naozaj štát v súdnych sporoch príde o 580 mil., pôjdete sa odprevadiť sami do basy? Bol by som rád.

Ďakujem vám za slovo, vážený pán predseda. Vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia a predovšetkým vážení občania, no ak ste mali trpezlivosť, a či už kontinuálne, alebo aspoň sporadicky ste si vypočuli toto dvojdňové rokovanie o Vodnom diele Gabčíkovo a privatizácií Slovenských elektrárni, tak verím, že v tom nemôžte mať vôbec jasno.
Ja sa priznávam, snažil som sa počúvať obidve strany veľmi pozorne, patrím asi k menej chápavým, ale ono je to už tak príroda spravodlivá, že nie všetkých nás obdarí rovnakou chápavosťou, ale ja naozaj v tomto obrovskom počte miliónov, ktoré tu lietajú z jednej strany na druhú, sa orientujem len relatívne veľmi ťažko. Chcel som byť spravodlivý a chcel som sa rozhodnúť, ale to rozhodnutie mi voľajako neprichádza teraz tak na um, ako by som ju mohol vysloviť spolu s plnou zodpovednosťou. A preto nebudem pridávať k tým stovkám miliónov, ktoré tu tak ľahkovážne lietali, a každý tvrdil veľmi suverénne a so sebaistotou, že má pravdu. Dokonca si myslím, že niektorí rečníci v čítane pánov ministrov nám predviedli až takú ukážkovú reč tela, že ako vypadá človek, ktorý príde s pravdou do toto parlamentu, až sa to tak z nich vyparovalo, že my nechápaví a oni nám nalejú toho čistého vína, aby sme konečne pochopili. Viete, neviem akých to tu majú tých imidžmejkerov, ale niektoré tie prejavy nie úst, ale tela sa mi až veľmi zle tu sledovali v tejto vážnej téme, a preto nebudem pridávať milióny, pridám len jeden návrh, pán spravodajca, na uznesenie, ktoré sa mi zdá, že by mohlo z tohto dvojdenného rokovania mať jediný zmysel pre občana, aby si povedal, že z predsa z tých stoviek miliónov dačo múdre vie vydolovať, možno práve ten občan. Lebo my keď tu okydávame Mečiarovu privatizáciu, ktorá bola naozaj strašnou, keď tu veľmi spravodlivo a tiež len nepeknými slovami spomíname obdobie prvej Ficovej vlády, keď došlo k úpadku myslenia, mravov aj ekonomiky. To všetko jednoducho je pravda, ale s tým v tejto chvíli asi veľa toho nenarobíme. Veľakrát to tu zaznelo, ťažké kalibre sa vypálili, a preto si dovoľujem to uznesenie, ja ho môžem aj napísať, keď na to príde, ak teda by bola taká vôľa kolegov zo SMER-u, to by teda mohlo byť niečo, čo by naozaj z tohto dvojdňového hádzania miliónov mohlo robiť reálne milióny. Aspoň nejaké torzo.
Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zaviazala vládu Slovenskej republiky k tomu, aby ten, ako som správne pochopil otvorený closing, ktorý stále umožňuje požadovať v rámci privatizácie Slovenskej energetiky od Enelu tých 229 mil. eur, aby sme zaviazali vládu, aby tak učinila. Takže skúsim to teda tak povedať, ešte raz povedať, už tak aby to bolo použiteľné možno aj na papier:
Národná rada Slovenskej republiky... Dám aj písomne, len aby bolo známe, že čo bude na papieri.
"Národná Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej republiky, aby urobila v čo v najkratšej dobe všetky potrebné opatrenia k tomu, aby otvorený closing, ktorý stále umožňuje požadovať od Enelu 229 mil. eur, bol využitý v plnom rozsahu pre Slovenskú republiku a jej občanov."
To je to najzákladnejšie, čo sa len dá z tejto diskusie získať. Všetko ostatné mi pripadá ako prázdny boj, ktorý má predvolebnú hodnotu, ktorý opakuje známe pravdy a ktorému už vlastne ani nepripisuje nikto z občanov veľkú vážnosť, lebo tí, čo sa rozhodli pre to, že budú tlieskať SMER-u, tak budú tlieskať, nech tu čokoľvek povieme, tí, čo sú na opačnej strane, budú možno tlieskať nám, a zdá sa mi, že pre úžitok z tejto diskusie k tomuto bodu programu je potrebné práve prijať takéto uznesenie.
A už iba ako dôvetok k tomu, čo tu už zaznelo viackrát, a mne sa zdá, že je v tom ten princíp a ten princíp je hodný opakovania. Ak sa má do budúcnosti niečo zmeniť, aby sme nemali takéto tristné rokovania a aby nedošlo k situáciám, ktoré nie zaváňajú, ale ktoré priamo vedú k tomu, že sa zneužívajú významné funkcie v spravovaní štátu, nuž potrebujeme to, čo spomínal kolega Kadúc, tú hmotnú zodpovednosť dať do zákona. Vážení kolegovia zo SMER-u, máte možnosť tento zákon, ktorý tu viackrát bol predložený schváliť. Nuž povedzme si, že múdry človek sa učí zo starých hriechov a že potrebujeme, nech bude už od marca budúceho roku akákoľvek vláda, zaviazať všetkých zodpovedných správcov v tomto štáte k tomu, aby hmotne zodpovedali osobne za svoje rozhodnutia a aby teda pod týmto rizikom úplne oprávnene vami požadovaným konali vo všetkých chvíľach výkonu svojich funkcií.
A ak by sme predsi len chceli skúsiť dačo ešte aj z tej minulosti zachrániť, tak je to možno otázka ako zákon, ktorý kedysi SMER ponúkol, zákon o zisťovaní pôvodu majetku ako je uplatňovaný, opäť to máte v rukách, ak teda tie milióny išli rôznym smerom, tak je dosť možné, že pri tom, že máte v rukách aparát vyšetrovací, vládny, súdny, sa vám vari podarí zistiť aspoň torzo tých peňazí, ktoré išli do tých vrecák, kde sa možno domnievať, že zákon o nadobudnutí majetku nezákonným spôsobom by bolo možné uplatniť, a ja by som vám bol vďačný, keby ste ho teda uplatnili, to je možno ten pohľad dozadu, ale to uznesenie, ktoré som navrhol, je pohľad dopredu a zdá sa mi, že by bolo veľmi správne práve toto považovať za isté rukolapné praktické využitie tejto mnohohodinovej diskusie.
No a úplne na záver možno len na konto tej prestrelky starých vlád, nových vlád, privatizovali jedni, privatizovali druhí, privatizovali tretí. No ktože to tak privatizoval? Aké strany to boli pri moci? Tie štandardné. Tie, ktoré tak často sú považované za jediné nositeľky demokracie v našej krajine. Nuž čo keby sme vyskúšali občas predsi len sa zamyslieť nad tým, či pre túto krajinu by bolo dobré, keby sa mohli prejaviť aj tie podľa vás neštandardné strany alebo zoskupenia ľudí, o ktorých síce sa domnievate, že sú nespôsobilí konať v záujme krajiny, ale ktorých ešte nikdy nebolo možné postaviť do čela jednotlivých rezortov? Napadá ma len jeden príklad, aby som nerozprával z nejakého zoskupenia, ktoré by mohlo byť blízke. Pán poslanec Mikuláš Huba. Čo keby takíto ľudia boli na čele rezortov? Keby Mikuláš Huba so svojím životným príbehom, so svojimi konkrétnymi výsledkami práce bol ministrom životného prostredia, nikto by mu nemohol pripisovať žiadne firmy, žiadne predaje dreva. Stačilo by úplne sa len pozrieť do jeho životopisu. Určite mi prepáči, že som dovolil zneužiť jeho meno.
Len to je to poukázanie na to, že táto krajina by mohla byť spravovaná iným spôsobom. A ja sa prihováram, občania, aby ste tento iný spôsob vyskúšali. Potom možno nebudeme musieť absolvovať také rokovania, ako je toto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Nechcel som vystupovať, ale už keď vystúpil pán kolega Kadúc, znie to ako právnik, tak reku už mi nedá povedať pár slov. Neviem, či som ho učil, ale celkom sa vydaril a mohol sa lepšie. Možno som si myslel, že povie nejaké právne argumenty, ale budiž.
Tu sa zase rozprávajú, každý je informovaný, každý o tom všetko vie, pritom o tom vie každý v podstate dosť málo na to, aby informoval alebo hovoril odborne, vecne. Tu je už milión poslancov, politikov, právnikov. Ja som nadšený tým, ale dovoľte mi pár právnych poznámok. Budem mať klapky trošku, keď som to počúval.
Mal som tú česť mať informácie o privatizácii - a nepôjdem od veci, nebojte sa - ako na margo SPP. Je keď som tu hovoril o privatizácii SPP, tak som okrem iného povedal, že keby to mal prvák právnik tú zmluvu v rukách a ju odsúhlasí, akceptuje, tak ho, omlúvam sa za ten výraz, to ja nemám rád, lebo ja nikoho nevyrážam zo skúšky, ja ho len pošlem preč, tak ho pošlem preč a nikdy nebude študovať Právnickú fakultu, prváka.
Privatizácia SPP. Tu sa hovorí o miliardách, 65, 35 %. Prosím vás pekne, právo je stredný rod, to je to právo, nie je to ženský, ani mužský, je to to právo, ale je to čarodejnica veľká. Dá sa s ním obrovsky narábať. Elegantne alebo sprosto, alebo primitívne. Tu sa s ním narábalo primitívne. Ja nemám tieto výrazy rád, ale ako právnik trošku sa vyznám, dovoľte mi trochu neskromnosti, primitívne. Nie sú pre mňa zaujímavé čísla. Už to, že boli špekulatívne pohyby vlastného imania, predtým 12 mld., potom sa to navýšilo umele, už to mi stačí ako právnikovi, že tam bol nejaký nekalý úmysel, ktorý formálnoprávne sa dá zvládnuť. Ale je minimálne, keď už nie contra legem, tak, kolega tu nie je, praeter legem, že, pán Hlina, obchádzame zákon. Nie je proti. Obchádzame elegantne akože, ale hlúpo.
Keď spomeniem zmluvu SPP, teraz aj privatizačnú zmluvu alebo akcionársku zmluvu o privatizácii a potom reprivatizácii Gabčíkova. Prosím vás pekne, keď predávam, nepoviem zlatú, nemám rád expresívne výrazne, striebornú sliepku, tak mám špičkovú vyjednávaciu pozíciu. Nie je len zmluvné právo, je predzmluvné štádium. A keď mám špičkovú vyjednávaciu pozíciu, tak vyjednám dobré podmienky, nie nekorektné, výhodné pre toho, kto predáva striebornú sliepku. Keď ja viem, že v zmluve sú také nezmysly, ako je odškodné, pán kolega, odškodné v prípade, keď legálne odstúpim od zmluvy. Pokiaľ viem, to bola zmluva na dobu určitú, ale aj v zmluve na dobu určitú môžem dojednať skončenie výpoveďou, keď sa dohodne. Odškodné, keď legálne, legitímne a podľa zmluvy povedzme skončím zmluvu, a odškodné za čo, keď neporuším ani všeobecne záväzný právny predpis ani zmluvné podmienky?
Prenájom technológie? Však technológia je súčasť veci právne, som teraz trápny, nemôžem oddeliť technológiu od toho, súčasťou čoho je. Minimálne si dovolím tvrdiť a nepoznám ten rozsudok krajského súdu, nepoznám ho, nečítal som ho, ktorý vyhlásil túto zmluvu za absolútne neplatnú. Ale bez toho, aby som ju čítal, tak si dovolím tvrdiť, že je správny, pretože je vo väzbe na § 37, 39 Občianskeho zákonníka, keď niečo urobím praeter legem, obchádzam zákon, a to vo väzbe na medzištátnu zmluvu slovensko-maďarskú, Obchodný zákonník, kde je princíp okrem iného poctivého obchodného styku, formálnoprávnej rovnosti podnikateľských subjektov, dám partnerovi, ktorému predávam zlatú sliepku, podmienky, ktoré sú v sporových, v sporových konfliktných situáciách absolútne výhodné preňho? A som v defenzíve! Prečo? Odškodné, keď legálne skončí zmluvu? Prenájom technológie? Špekulatívne pohyby vlastného, hodnoty vlastného alebo základného imania? Prečo? Neviem. Nepoznám detaily tej zmluvy, ale zas sa obrátim na zmluvu SPP a dovolím si tvrdiť, že je veľmi rovnaká alebo podobná. V prípade sporu rozhodnutie nie všeobecného súdu, ale arbitrov podľa Common Law, podľa obyčajového práva? Anglickí arbitri? Prečo? Keď sídlo je tu a my predávame, tak budem riešiť podľa obyčajového práva spor, keď som tu pánom na svojom smetisku?
Takže ja si dovolím tvrdiť, že odstúpenie od zmluvy podľa § 345 Obchodného zákonníka je absolútne dôvodné, výpoveď nebola možná. Štát podľa mňa, si dovolím tvrdiť, ja nerád prejudikujem, nemám v tomto rád nejaké ramená, ale keď som kde-tu niečo predpovedal, prepáčte mi neskromnosť, vždy som mal pravdu. Dovolím si tvrdiť, že aj v tomto prípade štát uspeje. Dovolím si tvrdiť. To znamená, minimálne došlo k porušeniu medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskou republikou, minimálne základný princíp Obchodného zákonníka a možno aj aktuálnych predpisov o verejnom obstarávaní. Takže také, čo bude, keď bude 580 mil. škoda, uvidíme, čo bude, potom, ak bude, ja si dovolím tvrdiť, že nebude.
A záverom toľko, že, opakujem, právo neraz slúži alebo je zneužívané na to, aby sa obchádzali sociálno-ekonomické problémy, a prijmeme právny predpis a bude fraj, že problém sa vyrieši. Ale aj právo sa dá obísť elegantne. A toto nemalo ani eleganciu obsahu, ani formy, si dovolím tvrdiť. A to, tie čísla, cifry, mňa ako právnika to zaujíma, ale nezaujíma. Právne mať to v rukách, tak si dovolím, že to rozbijem na cucky, tú zmluvu.
Takže držím palce Slovenskej republike, a to, čo bolo povedané, nepokladám za frázu, že ide o nejakú degradáciu národnoštátneho záujmu. Myslím, že áno. Strategické podniky, nechcem odbiehať, majú byť v rukách štátu. To nie je o forme vlastníctva. Keď je niekto neschopný, tak môže byť súkromný manažér a môže byť konateľ a člen predstavenstva, keď je to blbec, tak to skončí aj tak zle. Keď je to schopný manažér, tak vo vlastníctve štátu to funguje takisto. To nie je o forme vlastníctva, to je o ľuďoch. Takže myslím, že v tomto prípade sa konalo správne a dobre a je škoda, že sa musí ísť na právne formy a právne dôsledky. Len hovorme trošku odborne, vecne. Každý o tom rozpráva, podľa mňa málokto o tom niečo vie.
Ďakujem. (Potlesk.)