64.
Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, prítomní poslanci, ako inak, aj dnes vystúpim k prerokovávaným rekodifikačným zákonom z pohľadu posilnenia ochrany spotrebiteľa v súdnych procesoch.
Už v prvom čítaní ja som sa vyjadrila v niektorých miestach pozitívne, ale viac-menej upozornila som kriticky na to, čo podľa môjho názoru v týchto rekodifikačných zákonoch absentuje, práve preto, aby sme splnili ten zásadný cieľ posilnenej ochrany pre slabšiu stranu, a do skupiny, do tej skupiny slabšej strany rozhodne patria aj spotrebitelia. Hoci spotrebitelia tvoria najrozšírenejšiu spoločenskú skupinu, napriek tomu dnes reálne čelia mnohým nástrahám, ktorým, bohužiaľ, bez výraznej pomoci na to zriadených či už spotrebiteľských združení, alebo aj mnohých verejnoprávnych inštitútov sa nevedia brániť.
V podstate v tomto mojom príspevku v druhom čítaní len zopakujem to, čo som povedala v prvom čítaní a o čom som sa zmienila aj vo faktickej poznámke. Naozaj vyhodnocujem ako nedostatočnú komunikáciu zo strany ministerstva spravodlivosti s ešte ako-tak existujúcimi spotrebiteľskými združeniami. Chcem uviesť, že do určitého obdobia, myslím, že do roku 2010 sme boli zvyknutí na to, že práve ministerstvo spravodlivosti z úrovne na to zriadeného odboru proaktívne iniciovalo komunikáciu so spotrebiteľskými združeniami v prípadoch, kedy chcelo posilniť legislatívu v prospech spotrebiteľov. Preto aj v tomto prípade, keď sa prijímajú takéto zásadné dokumenty, ktoré majú reformovať súdny systém, je naozaj zvláštne, že tak ministerstvo spravodlivosti neučinilo aj v tomto prípade. Naozaj chcem zopakovať, že mnohé spotrebiteľské združenia z toho počtu evidovaných spotrebiteľských združení, ak ich máme štyridsať, ak reálne do roku 2010, 2010 fungovalo a bolo aktívnych päť-šesť združení, dnes sú to sotva dve-tri združenia, ktoré sú nejak podporené štátom. Tieto združenia naozaj nemajú dostupné adekvátne možnosti, podmienky vytvorené na to, aby vstupovali do pomerne náročných legislatívnych procesov, do takýchto rekodifikačných reforiem. Preto sa veľmi prihováram aj teraz, keď bude nastávať legisvakančný proces, aby sa predsa len učinili a uskutočnili rokovania so zástupcami existujúcich dobrovoľníckych spotrebiteľských združení tak, aby sa táto komunikácia prispôsobila ich schopnostiam so zámerom pripraviť multiplikátorov, a tých zástupcov, ktorí spotrebiteľom ako slabšej zmluvnej strane môžu v praxi a v reálnom živote s ich potiažami pomôcť. Naozaj aj pri tejto príležitosti sa znova vyjadrím, že tá klesajúca úroveň a zhoršovanie spolupráce štátu, podpory štátu voči spotrebiteľským združeniam nás nemôže nechať ľahostajnými.
V druhom bode by som chcela poukázať na to, že spoliehať sa na sebalepšie prijatú legislatívu jednoducho nestačí. Ak by sme aj vymysleli a schválili sebalepšie zákony, to nám ešte nezaručuje, že tieto zákony budú uplatňované v praxi a že za princípu rovnosti práva prístupu k spravodlivosti a k právam budú mať reálne možnosti všetci sa týchto práv domôcť. Neviem, do akej miery ministerstvo spravodlivosti a vláda zvažuje uskutočniť informačnú kampaň a osvetu v duchu prijatého zákona tak, aby sa o nových prijatých inštitútoch a mnohé aj naozaj možno hlavne v oblasti spotrebiteľského práva pochváliť, akým spôsobom pripravuje informačnú kampaň voči spotrebiteľom, aby vedeli o týchto nových prijatých ustanoveniach, prípadne aby o tom vedela aj širšia, teda odborná verejnosť práve preto, aby sa čo najviac mohli dobre prijaté zákony uplatniť v praxi. V tomto vidím značný nedostatok a žiada sa premostenie. Sebalepšie prijatá legislatíva, pokiaľ sa s ňou budeme uspokojovať iba na teoretickej báze, iba na teoretickej úrovni, svoj cieľ nenaplní, pokiaľ tieto novoprijaté inštitúty nebudú môcť uplatňovať ľudia a spotrebitelia v praxi.
V treťom momente chcem upozorniť a znova už len zopakovať, že vzhľadom na to, že spotrebiteľské spory sú príznačné svojou nízkopredmetovosťou, náklady týchto sporov, väčšinou spory, ktoré sa spotrebiteľské spory, ktoré sa vedú, pojednávajú o nízkych hodnotách. Predmetom tohto sporu sú mnohokrát tovary a služby, pri ktorých v mnohých prípadoch sa sami spotrebitelia zamyslia, či je pre nich vhodné a výhodné sa kvôli tomuto reklamovanému výrobku alebo predmetu sporu ako takého, či je vôbec výhodné a vhodné sa kvôli nemu sporiť.
Z toho dôvodu znova chcem upozorniť na to, že v priamej nadväznosti na posilnenie a zefektívnenie súdnej agendy v spotrebiteľských sporoch sa skutočne žiada posilnenie inštitútov mimosúdneho konania, mimosúdneho jednania. Ja sa už len vrátim k tej argumentácii, s ktorou som vystúpila minulý týždeň. Jednoducho ak v iných oblastiach spotrebiteľského práva sa pridržiavame dobrých a osvedčených vzorov, osvedčených praktík zo zahraničia, bolo tu spomínané Francúzsko, bolo by dobré a dôvodné zamyslieť sa nad tým, ako podľa vzorov vyspelých európskych krajín inštitucionalizovať aj na Slovensku mimosúdne riešenie. Dokonca si myslím, že naša spoločnosť a naša spotrebiteľská societa vyzrela a vyspela na to, aby po takýchto riešeniach a po týchto mimosúdnych inštitútoch aj siahala. A teraz nehovorím abstraktne. Hovorím z praxe. Takéto pilotné projekty zavádzania a dokonca sieťovania mimosúdnych spotrebiteľských centier už boli spustené, boli realizované, mali u spotrebiteľskej verejnosti pozitívny ohlas, preto pre mňa je prekvapujúce, prečo sa touto cestou nepokračuje ďalej, prečo sa neposilňuje legislatívne aj inštitucionálne mimosúdne riešenie. Viem si naozaj predstaviť, že dokonca aj pri týchto rekodifikačných zákonoch by bol zavedený inštitút povinnosti zúčastniť sa mimosúdneho konania predtým, ako sa podá žaloba v spotrebiteľských záležitostiach, v spotrebiteľských sporoch. Znova chcem na to upozorniť, pretože takto ja vnímam spoločenskú objednávku, je dôvodná, je oprávnená, je odskúšaná, je otestovaná, ak nás niečo v tomto zastavilo, bolo to z môjho pohľadu aj to, že sa znížila finančná podpora pre združenia, ktoré sa odhodlali ísť touto cestou mimosúdneho riešenia. Už nechcem teraz pre krátkosť času, vidím, že pán minister sa pozerá na hodiny (povedané so smiechom), nechcem hovoriť o tom, nakoľko a ako je upravený zákon o mediácii, ktorý, žiaľbohu, v spotrebiteľskom práve je takmer nepoužiteľný.
Záverom chcem zdôrazniť, že inštitúty ako proaktívny prístup súdu pri vyhodnocovaní dôkazov bez podania návrhu, pri vyhodnocovaní, posudzovaní neprijateľnosti podmienok, ich označenie a vyhodnotenie ako neplatných podmienok zmlúv, toto sú všetko veci, ktoré, samozrejme, vítam, budem rada, keď v rámci prijatých rekodifikačných zákonov sa ešte viac dostanú do súdnej praxe a budú ich živou samozrejmou súčasťou, pretože doteraz to nebývalo samozrejmé, že sudcovia konali ex offo a bez podania návrhu vyhodnocovali pádne dôkazy, relevantné dôkazy alebo vyhodnocovali aj neprijateľné podmienky. Tak toto sú všetko, samozrejme, inštitúty, ku ktorým sa nedá stavať kriticky. Dôležité, a to chcem znova zdôrazniť, bude, aby mali spotrebitelia podporu, podpornú organizáciu, zložku, cez ktorú by sa odhodlali prekonať prekážky, ktoré im dnes bránia postupovať v podstate jednoduché spory súdnemu konaniu. Samozrejme, že dôležité bude, aby sa vedeli oprieť aj o stanoviská a vyhodnotenia dozorných, regulačných orgánov, ktoré v systéme ochrany spotrebiteľov pôsobia.
Záverom si len dovolím uviesť môj postoj aj k tomu, čo bolo predmetom diskusie v dnešnej rozprave k rekodifikačným zákonom, a to môj súhlasný postoj k vypusteniu normatívneho inštitútu zmenkového platobného rozkazu, predovšetkým z dôvodu zákazu používania zmenky v spotrebiteľských vzťahoch. Neviem posúdiť, nakoľko môžu zmenky byť prínosom v obchodnom práve, ale zo skúsenosti viem povedať, že zmenky, vlastne zmenkové platobné rozkazy vydané v prípade spotrebiteľských sporov boli viac-menej na ujmu a v neprospech spotrebiteľov. Takže ja s vypustením tohto inštitútu v zásade, v zásade súhlasím.
No a potom chcem veriť, lebo dnes... (povedané so smiechom), to už je naozaj moja posledná pripomienka, chcem veriť, že sa ponechá inštitút oslobodenia spotrebiteľov od úhrad, od platieb súdnych poplatkov, pretože toto je jedna z výsad, ktorá umožňuje spotrebiteľovi zrovnať svoje práva a pozície voči nekalým predajcom, voči nekalým poskytovateľom služieb. Dávam do pozornosti túto moju obavu len z toho dôvodu, že prebehli plénom viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré, ktoré pripúšťali nejaké výnimky oslobodenia, zrušenia oslobodenia od súdneho poplatku. Takže verím, že oslobodenie spotrebiteľov od súdneho poplatku bude ponechaným inštitútom, bude naďalej v platnosti.
Toľko z mojej strany, ďakujem za pozornosť.