51. schôdza

Bol som a potom ma len zapli.
Pán kolega, nie je to celkom tak. Ten, ten návrh, ktorý sa týka zastupovania vo vymedzených právnych veciach, podnikateľská činnosť, ochrana osobnosti a tak ďalej, kde sa navrhuje, aby to všeobecné zastúpenie muselo ísť ďalej z hľadiska kvalifikácie, že by, že by, no nie je predložený, ale sa podpisoval pred chvíľkou, ráno, to som chcel povedať, že to nie je legislatívna zmena, to je vecný zásah. To je vecný zásah a ja som to komentoval v rozprave, čiže, čiže to sa mi zdá, že veľmi proste premyslené nie je. Takže toľko.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Kadúc, pani poslankyňa Mezenská, pán poslanec Kaník, pani poslankyňa Vitteková, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Hrušovský, končím, pán poslanec, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Šiesti páni poslanci, ešte raz prečítam: pán poslanec Kadúc, pani poslankyňa Mezenská, pán poslanec Kaník, pani poslankyňa Vitteková, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Hrušovský.
Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. To, čom chcel povedať k tejto téme, som už v zásade povedal v písomnej rozprave, ale avizoval som pozmeňujúci návrh k predloženej tlači 1333, čo je Civilný sporový poriadok, ktorý sa týka zmenkového platobného rozkazu a šekového platobného rozkazu, ktorý v súčasnej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku existuje, funguje dobre a veľa ľudí, veľa občanov si ho pochvaľuje.
Zároveň si uvedomujem riziká tejto úpravy, ktoré spočívajú v dvoch veciach a ktoré, myslím, že aj z toho dôvodu vypadol tento zmenkový šekový platobný rozkaz z predložených materiálov, a to je v prvom rade zúžená ochrana z dôvodu krátkeho času na podanie námietok, čo sú tri dni, a tiež, že nie je možné povedať, kto je spotrebiteľom a kto nie je spotrebiteľom, keď príde zmenka na súd, a teda a zároveň v rámci koncentračnej zásady, keď už nie je možné dávať dôkazy, tak sa stane zmenka, potom je rozkaz právoplatný. Ja teda si myslím, že sa to dá upraviť, a preto s takouto zmenou prichádzam.
Jednak tá zmena vychádza z toho, že zmenky alebo zmenkový platobný rozkaz funguje vo viacerých štátoch celkom účinne podľa môjho názoru, a to je Nemecko, Rakúsko. Nezachytil som nejaké väčšie problémy a ani nepočul tuná od pána ministra, že by to tam nefungovalo. A v Čechách detto. A pripomínam, že oni sú tiež súčasťou európskeho právneho priestoru, čiže my ideme možnože nad rámec niečoho, čo, čo nie je úplne najvhodnejšie, a správame sa - a to musím povedať - správame sa, ako keby v našom štáte neexistovali nespotrebitelia, teda že by existovali iba spotrebitelia, čo nie je pravda. Pretože práve povedzme zamestnávatelia alebo ľudia, ktorí podnikajú, majú, využívajú veľmi radi zmenkový platobný rozkaz a umožňuje im to získať peniaze, povedzme že do svojho rozpočtu s tým, aby mohli ďalej možno zamestnávať ľudí, ak teda to zjednoduším. Čiže je to efektívny a funkčný nástroj.
Tú zmenu, s ktorou prichádzam, teda je preklopenie súčasného znenia do znenia nového s tým, že lehota na podanie námietok sa predĺži z troch dní na osem dní, podobne je to v Čechách, reagujúc na, na rozhodnutie ústavného súdu českého. Tá osemdňová lehota, myslím, že je dostatočná, a zároveň námietky je možné podať aj po uplynutí lehoty a aj v inej veci, ak sa ukáže, že ide o spotrebiteľa. Čiže spotrebiteľ sa môže účinne a efektívne brániť aj voči zmenkovému platobnému rozkazu. To je účel môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý v zmysle rokovacieho poriadku musím prečítať, a preto ho aj prečítam.
Vládny návrh zákona Civilný sporný poriadok sa mení a dopĺňa takto:
1. Za § 265 sa vkladá nový § 266, ktorý znie:
"§ 266 Zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz
(1) Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do ôsmych dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.
(2) Ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania návrh zmenkového platobného rozkazu na tlačive uverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie zmenkového platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá zmenkový platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.
(3) Ak odporca nepodá námietky včas alebo ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky, námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, alebo námietky, ktoré nie sú podané oprávnenou osobou, súd odmietne.
Ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať, ibaže ide o námietky podané odporcom, ktorý je spotrebiteľom. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
(5) Ak je návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vzatý späť celkom po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu pred jeho právoplatnosťou, súd, ktorý zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz so súhlasom odporcu vydal, uznesením zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz zruší a konanie zastaví. Rovnako postupuje aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka.
(6) Ak odporca do vyhlásenia rozsudku podľa odseku 4 vezme späť podané námietky, súd uznesením rozhodne o pripustení späťvzatia námietok a o náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu. Právoplatnosťou uznesenia o pripustení späťvzatia námietok nadobúda zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz právoplatnosť. Ak súd schváli zmier po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu, súd súčasne uznesením zruší vydaný zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
(8) Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v zmenkovom platobnom rozkaze alebo šekovom platobnom rozkaze sa postupuje podľa § 218.
(9) Súd postupuje podľa odsekov 1 až 8 aj vtedy, ak navrhovateľ predloží v prvopise oddelene prevedený záložný list skladiskového záložného listu alebo tovarový záložný list podľa osobitného predpisu, o ktorých pravosti niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva." Toľko môj pozmeňujúci návrh.
V zásade je to všetko, čo som chcel povedať, a neodpustím si jednu, jednu dôležitú vetu a možno to bude znieť pre niekoho ako už nadbytočné, ale naozaj musím povedať, že dnes je nadmieru dôležité, aby tieto civilné procesné kódexy alebo procesné kódexy ovládali sudcovia čo najlepšie, ako len budú vedieť. Ak sudca nebude vedieť uplatňovať civilné kódexy, skutočne dôjde k tomu, že tieto kódexy nebudú potrebné, alebo, čo je ďaleko horšie, vznikne chaos, ktorý len ťažko budeme vedieť napraviť.
Preto zdôrazňujem, dajme si záležať za ten rok do účinnosti procesných kódexov, pretože predpokladám, že v tomto pléne prejdú, aby ministerstvo vyčerpalo všetok čas do skončenia volebného obdobia, aby sudcov pripravilo na tie volebné kódexy a nenechávalo to iba na najbližšiu vládu. Nebude to správne a určite to nebude v záujme občanov ani našej krajiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďalšia v rozprave prihlásená ústne je pani poslankyňa Mezenská, ktorej odovzdávam slovo. Nech sa páči.

64.
Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, prítomní poslanci, ako inak, aj dnes vystúpim k prerokovávaným rekodifikačným zákonom z pohľadu posilnenia ochrany spotrebiteľa v súdnych procesoch.
Už v prvom čítaní ja som sa vyjadrila v niektorých miestach pozitívne, ale viac-menej upozornila som kriticky na to, čo podľa môjho názoru v týchto rekodifikačných zákonoch absentuje, práve preto, aby sme splnili ten zásadný cieľ posilnenej ochrany pre slabšiu stranu, a do skupiny, do tej skupiny slabšej strany rozhodne patria aj spotrebitelia. Hoci spotrebitelia tvoria najrozšírenejšiu spoločenskú skupinu, napriek tomu dnes reálne čelia mnohým nástrahám, ktorým, bohužiaľ, bez výraznej pomoci na to zriadených či už spotrebiteľských združení, alebo aj mnohých verejnoprávnych inštitútov sa nevedia brániť.
V podstate v tomto mojom príspevku v druhom čítaní len zopakujem to, čo som povedala v prvom čítaní a o čom som sa zmienila aj vo faktickej poznámke. Naozaj vyhodnocujem ako nedostatočnú komunikáciu zo strany ministerstva spravodlivosti s ešte ako-tak existujúcimi spotrebiteľskými združeniami. Chcem uviesť, že do určitého obdobia, myslím, že do roku 2010 sme boli zvyknutí na to, že práve ministerstvo spravodlivosti z úrovne na to zriadeného odboru proaktívne iniciovalo komunikáciu so spotrebiteľskými združeniami v prípadoch, kedy chcelo posilniť legislatívu v prospech spotrebiteľov. Preto aj v tomto prípade, keď sa prijímajú takéto zásadné dokumenty, ktoré majú reformovať súdny systém, je naozaj zvláštne, že tak ministerstvo spravodlivosti neučinilo aj v tomto prípade. Naozaj chcem zopakovať, že mnohé spotrebiteľské združenia z toho počtu evidovaných spotrebiteľských združení, ak ich máme štyridsať, ak reálne do roku 2010, 2010 fungovalo a bolo aktívnych päť-šesť združení, dnes sú to sotva dve-tri združenia, ktoré sú nejak podporené štátom. Tieto združenia naozaj nemajú dostupné adekvátne možnosti, podmienky vytvorené na to, aby vstupovali do pomerne náročných legislatívnych procesov, do takýchto rekodifikačných reforiem. Preto sa veľmi prihováram aj teraz, keď bude nastávať legisvakančný proces, aby sa predsa len učinili a uskutočnili rokovania so zástupcami existujúcich dobrovoľníckych spotrebiteľských združení tak, aby sa táto komunikácia prispôsobila ich schopnostiam so zámerom pripraviť multiplikátorov, a tých zástupcov, ktorí spotrebiteľom ako slabšej zmluvnej strane môžu v praxi a v reálnom živote s ich potiažami pomôcť. Naozaj aj pri tejto príležitosti sa znova vyjadrím, že tá klesajúca úroveň a zhoršovanie spolupráce štátu, podpory štátu voči spotrebiteľským združeniam nás nemôže nechať ľahostajnými.
V druhom bode by som chcela poukázať na to, že spoliehať sa na sebalepšie prijatú legislatívu jednoducho nestačí. Ak by sme aj vymysleli a schválili sebalepšie zákony, to nám ešte nezaručuje, že tieto zákony budú uplatňované v praxi a že za princípu rovnosti práva prístupu k spravodlivosti a k právam budú mať reálne možnosti všetci sa týchto práv domôcť. Neviem, do akej miery ministerstvo spravodlivosti a vláda zvažuje uskutočniť informačnú kampaň a osvetu v duchu prijatého zákona tak, aby sa o nových prijatých inštitútoch a mnohé aj naozaj možno hlavne v oblasti spotrebiteľského práva pochváliť, akým spôsobom pripravuje informačnú kampaň voči spotrebiteľom, aby vedeli o týchto nových prijatých ustanoveniach, prípadne aby o tom vedela aj širšia, teda odborná verejnosť práve preto, aby sa čo najviac mohli dobre prijaté zákony uplatniť v praxi. V tomto vidím značný nedostatok a žiada sa premostenie. Sebalepšie prijatá legislatíva, pokiaľ sa s ňou budeme uspokojovať iba na teoretickej báze, iba na teoretickej úrovni, svoj cieľ nenaplní, pokiaľ tieto novoprijaté inštitúty nebudú môcť uplatňovať ľudia a spotrebitelia v praxi.
V treťom momente chcem upozorniť a znova už len zopakovať, že vzhľadom na to, že spotrebiteľské spory sú príznačné svojou nízkopredmetovosťou, náklady týchto sporov, väčšinou spory, ktoré sa spotrebiteľské spory, ktoré sa vedú, pojednávajú o nízkych hodnotách. Predmetom tohto sporu sú mnohokrát tovary a služby, pri ktorých v mnohých prípadoch sa sami spotrebitelia zamyslia, či je pre nich vhodné a výhodné sa kvôli tomuto reklamovanému výrobku alebo predmetu sporu ako takého, či je vôbec výhodné a vhodné sa kvôli nemu sporiť.
Z toho dôvodu znova chcem upozorniť na to, že v priamej nadväznosti na posilnenie a zefektívnenie súdnej agendy v spotrebiteľských sporoch sa skutočne žiada posilnenie inštitútov mimosúdneho konania, mimosúdneho jednania. Ja sa už len vrátim k tej argumentácii, s ktorou som vystúpila minulý týždeň. Jednoducho ak v iných oblastiach spotrebiteľského práva sa pridržiavame dobrých a osvedčených vzorov, osvedčených praktík zo zahraničia, bolo tu spomínané Francúzsko, bolo by dobré a dôvodné zamyslieť sa nad tým, ako podľa vzorov vyspelých európskych krajín inštitucionalizovať aj na Slovensku mimosúdne riešenie. Dokonca si myslím, že naša spoločnosť a naša spotrebiteľská societa vyzrela a vyspela na to, aby po takýchto riešeniach a po týchto mimosúdnych inštitútoch aj siahala. A teraz nehovorím abstraktne. Hovorím z praxe. Takéto pilotné projekty zavádzania a dokonca sieťovania mimosúdnych spotrebiteľských centier už boli spustené, boli realizované, mali u spotrebiteľskej verejnosti pozitívny ohlas, preto pre mňa je prekvapujúce, prečo sa touto cestou nepokračuje ďalej, prečo sa neposilňuje legislatívne aj inštitucionálne mimosúdne riešenie. Viem si naozaj predstaviť, že dokonca aj pri týchto rekodifikačných zákonoch by bol zavedený inštitút povinnosti zúčastniť sa mimosúdneho konania predtým, ako sa podá žaloba v spotrebiteľských záležitostiach, v spotrebiteľských sporoch. Znova chcem na to upozorniť, pretože takto ja vnímam spoločenskú objednávku, je dôvodná, je oprávnená, je odskúšaná, je otestovaná, ak nás niečo v tomto zastavilo, bolo to z môjho pohľadu aj to, že sa znížila finančná podpora pre združenia, ktoré sa odhodlali ísť touto cestou mimosúdneho riešenia. Už nechcem teraz pre krátkosť času, vidím, že pán minister sa pozerá na hodiny (povedané so smiechom), nechcem hovoriť o tom, nakoľko a ako je upravený zákon o mediácii, ktorý, žiaľbohu, v spotrebiteľskom práve je takmer nepoužiteľný.
Záverom chcem zdôrazniť, že inštitúty ako proaktívny prístup súdu pri vyhodnocovaní dôkazov bez podania návrhu, pri vyhodnocovaní, posudzovaní neprijateľnosti podmienok, ich označenie a vyhodnotenie ako neplatných podmienok zmlúv, toto sú všetko veci, ktoré, samozrejme, vítam, budem rada, keď v rámci prijatých rekodifikačných zákonov sa ešte viac dostanú do súdnej praxe a budú ich živou samozrejmou súčasťou, pretože doteraz to nebývalo samozrejmé, že sudcovia konali ex offo a bez podania návrhu vyhodnocovali pádne dôkazy, relevantné dôkazy alebo vyhodnocovali aj neprijateľné podmienky. Tak toto sú všetko, samozrejme, inštitúty, ku ktorým sa nedá stavať kriticky. Dôležité, a to chcem znova zdôrazniť, bude, aby mali spotrebitelia podporu, podpornú organizáciu, zložku, cez ktorú by sa odhodlali prekonať prekážky, ktoré im dnes bránia postupovať v podstate jednoduché spory súdnemu konaniu. Samozrejme, že dôležité bude, aby sa vedeli oprieť aj o stanoviská a vyhodnotenia dozorných, regulačných orgánov, ktoré v systéme ochrany spotrebiteľov pôsobia.
Záverom si len dovolím uviesť môj postoj aj k tomu, čo bolo predmetom diskusie v dnešnej rozprave k rekodifikačným zákonom, a to môj súhlasný postoj k vypusteniu normatívneho inštitútu zmenkového platobného rozkazu, predovšetkým z dôvodu zákazu používania zmenky v spotrebiteľských vzťahoch. Neviem posúdiť, nakoľko môžu zmenky byť prínosom v obchodnom práve, ale zo skúsenosti viem povedať, že zmenky, vlastne zmenkové platobné rozkazy vydané v prípade spotrebiteľských sporov boli viac-menej na ujmu a v neprospech spotrebiteľov. Takže ja s vypustením tohto inštitútu v zásade, v zásade súhlasím.
No a potom chcem veriť, lebo dnes... (povedané so smiechom), to už je naozaj moja posledná pripomienka, chcem veriť, že sa ponechá inštitút oslobodenia spotrebiteľov od úhrad, od platieb súdnych poplatkov, pretože toto je jedna z výsad, ktorá umožňuje spotrebiteľovi zrovnať svoje práva a pozície voči nekalým predajcom, voči nekalým poskytovateľom služieb. Dávam do pozornosti túto moju obavu len z toho dôvodu, že prebehli plénom viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré, ktoré pripúšťali nejaké výnimky oslobodenia, zrušenia oslobodenia od súdneho poplatku. Takže verím, že oslobodenie spotrebiteľov od súdneho poplatku bude ponechaným inštitútom, bude naďalej v platnosti.
Toľko z mojej strany, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadne faktické poznámky, keďže je 12.01 hod., prerušujem rokovanie o tomto bode a vyhlasujem obednú prestávku. O 14.00 hod. začneme bodom návrh na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu rozpravou.
Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, pretože pokračujeme v popoludňajšom rokovaní ôsmeho dňa 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to

návrhom na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Návrhy kandidátov sú uvedené v tlači 1546. Dovoľte mi, aby som vás informoval, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním. Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Danielovi Duchoňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania návrhu vo výbore.
Pán predseda, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 110 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a s čl. 3 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov stanovisko výboru o prerokovaní návrhov kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
V termíne do 8. mája 2015 boli predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky predložené návrhy kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, a to poslancami Národnej rady Slovenskej republiky Mariánom Kvasničkom a Štefanom Kuffom, ktorí navrhujú Ing. Henrietu Crkoňovú, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Pavlom Frešom, ktorý navrhuje Ing. Karola Mitríka, poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí navrhujú doktora Maroša Žilinku.
Návrhy kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1561 z 11. mája 2015 výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 15. mája 2015.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet predložené návrhy prerokoval na svojom zasadnutí dňa 13. mája 2015 a prijal k nim uznesenie č. 417. Výbor preskúmal splnenie podmienok navrhovaných kandidátov podľa čl. 61 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 110 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a posúdil, že návrhy kandidátov boli podané v súlade s čl. 2 a 3 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov v termíne stanovenom podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady, a konštatoval, že kandidáti spĺňajú zákonom ustanovené podmienky na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Na rokovanie výboru boli prizvaní kandidáti na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, aby predstavili zámer svojho pôsobenia vo funkcii. Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 418 z 13. mája 2015 schválil stanovisko výboru k návrhom kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Určil ma za spravodajcu výboru a poveril predniesť stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tohto stanoviska.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.