51. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, ja len veľmi krátko, pretože v tých dvoch minútach sa nedá zareagovať na všetko, čo pán poslanec Lipšic povedal, ale budem reagovať neskôr.
Teraz by som chcel len k tej prvej, k tomu, s čím začal, že sa pozmeňováky podpisujú v deň konania druhého čítania schôdze pri tak dôležitých zákonoch, ako je Občiansky súdny poriadok alebo teda civilné kódexy. Pán poslanec ak si pozrie, s výnimkou, s výnimkou toho jedného - aj tam sa menia asi len tri slová - v ostatných prípadoch ako sú predkladané pozmeňujúce návrhy z našej strany, tak sú to vždycky len čisto legislatívno-technické úpravy, kde čistíme ten text na základe ešte opätovného niekoľkonásobného prezerania toho textu stále ďalej a ďalej, takže nejde tam o nejaké zmeny, ktoré by vecne menili tieto civilné kódexy na poslednú chvíľu v deň rokovania druhého pléna. Tak len aby bolo, to aby som to uviedol na správne mieru.
Ďakujem.

Bol som a potom ma len zapli.
Pán kolega, nie je to celkom tak. Ten, ten návrh, ktorý sa týka zastupovania vo vymedzených právnych veciach, podnikateľská činnosť, ochrana osobnosti a tak ďalej, kde sa navrhuje, aby to všeobecné zastúpenie muselo ísť ďalej z hľadiska kvalifikácie, že by, že by, no nie je predložený, ale sa podpisoval pred chvíľkou, ráno, to som chcel povedať, že to nie je legislatívna zmena, to je vecný zásah. To je vecný zásah a ja som to komentoval v rozprave, čiže, čiže to sa mi zdá, že veľmi proste premyslené nie je. Takže toľko.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. To, čom chcel povedať k tejto téme, som už v zásade povedal v písomnej rozprave, ale avizoval som pozmeňujúci návrh k predloženej tlači 1333, čo je Civilný sporový poriadok, ktorý sa týka zmenkového platobného rozkazu a šekového platobného rozkazu, ktorý v súčasnej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku existuje, funguje dobre a veľa ľudí, veľa občanov si ho pochvaľuje.
Zároveň si uvedomujem riziká tejto úpravy, ktoré spočívajú v dvoch veciach a ktoré, myslím, že aj z toho dôvodu vypadol tento zmenkový šekový platobný rozkaz z predložených materiálov, a to je v prvom rade zúžená ochrana z dôvodu krátkeho času na podanie námietok, čo sú tri dni, a tiež, že nie je možné povedať, kto je spotrebiteľom a kto nie je spotrebiteľom, keď príde zmenka na súd, a teda a zároveň v rámci koncentračnej zásady, keď už nie je možné dávať dôkazy, tak sa stane zmenka, potom je rozkaz právoplatný. Ja teda si myslím, že sa to dá upraviť, a preto s takouto zmenou prichádzam.
Jednak tá zmena vychádza z toho, že zmenky alebo zmenkový platobný rozkaz funguje vo viacerých štátoch celkom účinne podľa môjho názoru, a to je Nemecko, Rakúsko. Nezachytil som nejaké väčšie problémy a ani nepočul tuná od pána ministra, že by to tam nefungovalo. A v Čechách detto. A pripomínam, že oni sú tiež súčasťou európskeho právneho priestoru, čiže my ideme možnože nad rámec niečoho, čo, čo nie je úplne najvhodnejšie, a správame sa - a to musím povedať - správame sa, ako keby v našom štáte neexistovali nespotrebitelia, teda že by existovali iba spotrebitelia, čo nie je pravda. Pretože práve povedzme zamestnávatelia alebo ľudia, ktorí podnikajú, majú, využívajú veľmi radi zmenkový platobný rozkaz a umožňuje im to získať peniaze, povedzme že do svojho rozpočtu s tým, aby mohli ďalej možno zamestnávať ľudí, ak teda to zjednoduším. Čiže je to efektívny a funkčný nástroj.
Tú zmenu, s ktorou prichádzam, teda je preklopenie súčasného znenia do znenia nového s tým, že lehota na podanie námietok sa predĺži z troch dní na osem dní, podobne je to v Čechách, reagujúc na, na rozhodnutie ústavného súdu českého. Tá osemdňová lehota, myslím, že je dostatočná, a zároveň námietky je možné podať aj po uplynutí lehoty a aj v inej veci, ak sa ukáže, že ide o spotrebiteľa. Čiže spotrebiteľ sa môže účinne a efektívne brániť aj voči zmenkovému platobnému rozkazu. To je účel môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý v zmysle rokovacieho poriadku musím prečítať, a preto ho aj prečítam.
Vládny návrh zákona Civilný sporný poriadok sa mení a dopĺňa takto:
1. Za § 265 sa vkladá nový § 266, ktorý znie:
"§ 266 Zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz
(1) Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do ôsmych dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.
(2) Ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania návrh zmenkového platobného rozkazu na tlačive uverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie zmenkového platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá zmenkový platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.
(3) Ak odporca nepodá námietky včas alebo ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky, námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, alebo námietky, ktoré nie sú podané oprávnenou osobou, súd odmietne.
Ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať, ibaže ide o námietky podané odporcom, ktorý je spotrebiteľom. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
(5) Ak je návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vzatý späť celkom po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu pred jeho právoplatnosťou, súd, ktorý zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz so súhlasom odporcu vydal, uznesením zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz zruší a konanie zastaví. Rovnako postupuje aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka.
(6) Ak odporca do vyhlásenia rozsudku podľa odseku 4 vezme späť podané námietky, súd uznesením rozhodne o pripustení späťvzatia námietok a o náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu. Právoplatnosťou uznesenia o pripustení späťvzatia námietok nadobúda zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz právoplatnosť. Ak súd schváli zmier po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu, súd súčasne uznesením zruší vydaný zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
(8) Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v zmenkovom platobnom rozkaze alebo šekovom platobnom rozkaze sa postupuje podľa § 218.
(9) Súd postupuje podľa odsekov 1 až 8 aj vtedy, ak navrhovateľ predloží v prvopise oddelene prevedený záložný list skladiskového záložného listu alebo tovarový záložný list podľa osobitného predpisu, o ktorých pravosti niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva." Toľko môj pozmeňujúci návrh.
V zásade je to všetko, čo som chcel povedať, a neodpustím si jednu, jednu dôležitú vetu a možno to bude znieť pre niekoho ako už nadbytočné, ale naozaj musím povedať, že dnes je nadmieru dôležité, aby tieto civilné procesné kódexy alebo procesné kódexy ovládali sudcovia čo najlepšie, ako len budú vedieť. Ak sudca nebude vedieť uplatňovať civilné kódexy, skutočne dôjde k tomu, že tieto kódexy nebudú potrebné, alebo, čo je ďaleko horšie, vznikne chaos, ktorý len ťažko budeme vedieť napraviť.
Preto zdôrazňujem, dajme si záležať za ten rok do účinnosti procesných kódexov, pretože predpokladám, že v tomto pléne prejdú, aby ministerstvo vyčerpalo všetok čas do skončenia volebného obdobia, aby sudcov pripravilo na tie volebné kódexy a nenechávalo to iba na najbližšiu vládu. Nebude to správne a určite to nebude v záujme občanov ani našej krajiny.
Ďakujem pekne.

64.
Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, prítomní poslanci, ako inak, aj dnes vystúpim k prerokovávaným rekodifikačným zákonom z pohľadu posilnenia ochrany spotrebiteľa v súdnych procesoch.
Už v prvom čítaní ja som sa vyjadrila v niektorých miestach pozitívne, ale viac-menej upozornila som kriticky na to, čo podľa môjho názoru v týchto rekodifikačných zákonoch absentuje, práve preto, aby sme splnili ten zásadný cieľ posilnenej ochrany pre slabšiu stranu, a do skupiny, do tej skupiny slabšej strany rozhodne patria aj spotrebitelia. Hoci spotrebitelia tvoria najrozšírenejšiu spoločenskú skupinu, napriek tomu dnes reálne čelia mnohým nástrahám, ktorým, bohužiaľ, bez výraznej pomoci na to zriadených či už spotrebiteľských združení, alebo aj mnohých verejnoprávnych inštitútov sa nevedia brániť.
V podstate v tomto mojom príspevku v druhom čítaní len zopakujem to, čo som povedala v prvom čítaní a o čom som sa zmienila aj vo faktickej poznámke. Naozaj vyhodnocujem ako nedostatočnú komunikáciu zo strany ministerstva spravodlivosti s ešte ako-tak existujúcimi spotrebiteľskými združeniami. Chcem uviesť, že do určitého obdobia, myslím, že do roku 2010 sme boli zvyknutí na to, že práve ministerstvo spravodlivosti z úrovne na to zriadeného odboru proaktívne iniciovalo komunikáciu so spotrebiteľskými združeniami v prípadoch, kedy chcelo posilniť legislatívu v prospech spotrebiteľov. Preto aj v tomto prípade, keď sa prijímajú takéto zásadné dokumenty, ktoré majú reformovať súdny systém, je naozaj zvláštne, že tak ministerstvo spravodlivosti neučinilo aj v tomto prípade. Naozaj chcem zopakovať, že mnohé spotrebiteľské združenia z toho počtu evidovaných spotrebiteľských združení, ak ich máme štyridsať, ak reálne do roku 2010, 2010 fungovalo a bolo aktívnych päť-šesť združení, dnes sú to sotva dve-tri združenia, ktoré sú nejak podporené štátom. Tieto združenia naozaj nemajú dostupné adekvátne možnosti, podmienky vytvorené na to, aby vstupovali do pomerne náročných legislatívnych procesov, do takýchto rekodifikačných reforiem. Preto sa veľmi prihováram aj teraz, keď bude nastávať legisvakančný proces, aby sa predsa len učinili a uskutočnili rokovania so zástupcami existujúcich dobrovoľníckych spotrebiteľských združení tak, aby sa táto komunikácia prispôsobila ich schopnostiam so zámerom pripraviť multiplikátorov, a tých zástupcov, ktorí spotrebiteľom ako slabšej zmluvnej strane môžu v praxi a v reálnom živote s ich potiažami pomôcť. Naozaj aj pri tejto príležitosti sa znova vyjadrím, že tá klesajúca úroveň a zhoršovanie spolupráce štátu, podpory štátu voči spotrebiteľským združeniam nás nemôže nechať ľahostajnými.
V druhom bode by som chcela poukázať na to, že spoliehať sa na sebalepšie prijatú legislatívu jednoducho nestačí. Ak by sme aj vymysleli a schválili sebalepšie zákony, to nám ešte nezaručuje, že tieto zákony budú uplatňované v praxi a že za princípu rovnosti práva prístupu k spravodlivosti a k právam budú mať reálne možnosti všetci sa týchto práv domôcť. Neviem, do akej miery ministerstvo spravodlivosti a vláda zvažuje uskutočniť informačnú kampaň a osvetu v duchu prijatého zákona tak, aby sa o nových prijatých inštitútoch a mnohé aj naozaj možno hlavne v oblasti spotrebiteľského práva pochváliť, akým spôsobom pripravuje informačnú kampaň voči spotrebiteľom, aby vedeli o týchto nových prijatých ustanoveniach, prípadne aby o tom vedela aj širšia, teda odborná verejnosť práve preto, aby sa čo najviac mohli dobre prijaté zákony uplatniť v praxi. V tomto vidím značný nedostatok a žiada sa premostenie. Sebalepšie prijatá legislatíva, pokiaľ sa s ňou budeme uspokojovať iba na teoretickej báze, iba na teoretickej úrovni, svoj cieľ nenaplní, pokiaľ tieto novoprijaté inštitúty nebudú môcť uplatňovať ľudia a spotrebitelia v praxi.
V treťom momente chcem upozorniť a znova už len zopakovať, že vzhľadom na to, že spotrebiteľské spory sú príznačné svojou nízkopredmetovosťou, náklady týchto sporov, väčšinou spory, ktoré sa spotrebiteľské spory, ktoré sa vedú, pojednávajú o nízkych hodnotách. Predmetom tohto sporu sú mnohokrát tovary a služby, pri ktorých v mnohých prípadoch sa sami spotrebitelia zamyslia, či je pre nich vhodné a výhodné sa kvôli tomuto reklamovanému výrobku alebo predmetu sporu ako takého, či je vôbec výhodné a vhodné sa kvôli nemu sporiť.
Z toho dôvodu znova chcem upozorniť na to, že v priamej nadväznosti na posilnenie a zefektívnenie súdnej agendy v spotrebiteľských sporoch sa skutočne žiada posilnenie inštitútov mimosúdneho konania, mimosúdneho jednania. Ja sa už len vrátim k tej argumentácii, s ktorou som vystúpila minulý týždeň. Jednoducho ak v iných oblastiach spotrebiteľského práva sa pridržiavame dobrých a osvedčených vzorov, osvedčených praktík zo zahraničia, bolo tu spomínané Francúzsko, bolo by dobré a dôvodné zamyslieť sa nad tým, ako podľa vzorov vyspelých európskych krajín inštitucionalizovať aj na Slovensku mimosúdne riešenie. Dokonca si myslím, že naša spoločnosť a naša spotrebiteľská societa vyzrela a vyspela na to, aby po takýchto riešeniach a po týchto mimosúdnych inštitútoch aj siahala. A teraz nehovorím abstraktne. Hovorím z praxe. Takéto pilotné projekty zavádzania a dokonca sieťovania mimosúdnych spotrebiteľských centier už boli spustené, boli realizované, mali u spotrebiteľskej verejnosti pozitívny ohlas, preto pre mňa je prekvapujúce, prečo sa touto cestou nepokračuje ďalej, prečo sa neposilňuje legislatívne aj inštitucionálne mimosúdne riešenie. Viem si naozaj predstaviť, že dokonca aj pri týchto rekodifikačných zákonoch by bol zavedený inštitút povinnosti zúčastniť sa mimosúdneho konania predtým, ako sa podá žaloba v spotrebiteľských záležitostiach, v spotrebiteľských sporoch. Znova chcem na to upozorniť, pretože takto ja vnímam spoločenskú objednávku, je dôvodná, je oprávnená, je odskúšaná, je otestovaná, ak nás niečo v tomto zastavilo, bolo to z môjho pohľadu aj to, že sa znížila finančná podpora pre združenia, ktoré sa odhodlali ísť touto cestou mimosúdneho riešenia. Už nechcem teraz pre krátkosť času, vidím, že pán minister sa pozerá na hodiny (povedané so smiechom), nechcem hovoriť o tom, nakoľko a ako je upravený zákon o mediácii, ktorý, žiaľbohu, v spotrebiteľskom práve je takmer nepoužiteľný.
Záverom chcem zdôrazniť, že inštitúty ako proaktívny prístup súdu pri vyhodnocovaní dôkazov bez podania návrhu, pri vyhodnocovaní, posudzovaní neprijateľnosti podmienok, ich označenie a vyhodnotenie ako neplatných podmienok zmlúv, toto sú všetko veci, ktoré, samozrejme, vítam, budem rada, keď v rámci prijatých rekodifikačných zákonov sa ešte viac dostanú do súdnej praxe a budú ich živou samozrejmou súčasťou, pretože doteraz to nebývalo samozrejmé, že sudcovia konali ex offo a bez podania návrhu vyhodnocovali pádne dôkazy, relevantné dôkazy alebo vyhodnocovali aj neprijateľné podmienky. Tak toto sú všetko, samozrejme, inštitúty, ku ktorým sa nedá stavať kriticky. Dôležité, a to chcem znova zdôrazniť, bude, aby mali spotrebitelia podporu, podpornú organizáciu, zložku, cez ktorú by sa odhodlali prekonať prekážky, ktoré im dnes bránia postupovať v podstate jednoduché spory súdnemu konaniu. Samozrejme, že dôležité bude, aby sa vedeli oprieť aj o stanoviská a vyhodnotenia dozorných, regulačných orgánov, ktoré v systéme ochrany spotrebiteľov pôsobia.
Záverom si len dovolím uviesť môj postoj aj k tomu, čo bolo predmetom diskusie v dnešnej rozprave k rekodifikačným zákonom, a to môj súhlasný postoj k vypusteniu normatívneho inštitútu zmenkového platobného rozkazu, predovšetkým z dôvodu zákazu používania zmenky v spotrebiteľských vzťahoch. Neviem posúdiť, nakoľko môžu zmenky byť prínosom v obchodnom práve, ale zo skúsenosti viem povedať, že zmenky, vlastne zmenkové platobné rozkazy vydané v prípade spotrebiteľských sporov boli viac-menej na ujmu a v neprospech spotrebiteľov. Takže ja s vypustením tohto inštitútu v zásade, v zásade súhlasím.
No a potom chcem veriť, lebo dnes... (povedané so smiechom), to už je naozaj moja posledná pripomienka, chcem veriť, že sa ponechá inštitút oslobodenia spotrebiteľov od úhrad, od platieb súdnych poplatkov, pretože toto je jedna z výsad, ktorá umožňuje spotrebiteľovi zrovnať svoje práva a pozície voči nekalým predajcom, voči nekalým poskytovateľom služieb. Dávam do pozornosti túto moju obavu len z toho dôvodu, že prebehli plénom viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré, ktoré pripúšťali nejaké výnimky oslobodenia, zrušenia oslobodenia od súdneho poplatku. Takže verím, že oslobodenie spotrebiteľov od súdneho poplatku bude ponechaným inštitútom, bude naďalej v platnosti.
Toľko z mojej strany, ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 110 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a s čl. 3 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov stanovisko výboru o prerokovaní návrhov kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
V termíne do 8. mája 2015 boli predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky predložené návrhy kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, a to poslancami Národnej rady Slovenskej republiky Mariánom Kvasničkom a Štefanom Kuffom, ktorí navrhujú Ing. Henrietu Crkoňovú, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Pavlom Frešom, ktorý navrhuje Ing. Karola Mitríka, poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí navrhujú doktora Maroša Žilinku.
Návrhy kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1561 z 11. mája 2015 výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 15. mája 2015.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet predložené návrhy prerokoval na svojom zasadnutí dňa 13. mája 2015 a prijal k nim uznesenie č. 417. Výbor preskúmal splnenie podmienok navrhovaných kandidátov podľa čl. 61 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 110 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a posúdil, že návrhy kandidátov boli podané v súlade s čl. 2 a 3 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov v termíne stanovenom podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady, a konštatoval, že kandidáti spĺňajú zákonom ustanovené podmienky na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Na rokovanie výboru boli prizvaní kandidáti na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, aby predstavili zámer svojho pôsobenia vo funkcii. Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 418 z 13. mája 2015 schválil stanovisko výboru k návrhom kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Určil ma za spravodajcu výboru a poveril predniesť stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tohto stanoviska.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi niekoľkými poznámkami sa vyjadriť k voľbe, ktorá bola a je dlho očakávaná a vyvoláva aj veľké očakávania vo verejnosti, pretože Slovensko si zaslúži viac. Viac spravodlivosti, viac zodpovednosti pri nakladaní nielen s verejnými financiami, ale s verejnými aktívami, resp majetkom štátu ako takým. Najvyšší kontrolný úrad patrí ku kľúčovým ústavným orgánom Slovenskej republiky a vďaka jeho dnešnému stavu alebo, dovolím si povedať, liknavému prístupu, Slovensko, občania, ľudia prichádzajú o veľa, o veľa eur, či z eurofondov, alebo zo slovenských štátnych verejných financií, pretože konanie tohto orgánu je pomalé, málo profesionálne, neskoré. Mnohé audity vykazujú nekompatibilitu s európskym právom alebo právnym priestorom a dôsledky toho sú veľmi čitateľné, viditeľné a drahé. Dovolím si pripomenúť, že mnohé škandalózne postupy by sa ani nemohli udiať pri účinnejšom nasvetlení priestoru slovenských verejných financií alebo správy vecí verejných zo strany serióznej kontroly. Táto voľba prichádza neskoro, ale predsa, čím chcem vyjadriť výhradu aj k predchádzajúcemu vedeniu parlamentu, keďže od februára 2012 súčasný predseda NKÚ nadsluhuje, a preto je povinnosťou zo zákona predsedu vytvárať predpoklady pre zvolenie, aj keď je to, samozrejme, už potom zodpovednosť celého parlamentu a je to aj otázka politická, ale nevoliť, nevytvárať predpoklady pre plnohodnotné fungovanie ústavných inštitúcií je v rozpore aj s ústavou, aj s naším poverením občanmi.
Je mi cťou a rád predkladám názor, tak ako som ho písomne predložil za skupinu 60 signatárov. Kandidatúru a názor na Maroša Žilinku ako kvalifikovaného a povedal by som excelentného kandidáta na takýto post. Aj preto, lebo raz sme už sme tu s týmto menom tu pracovali, ale voľba nebola naplnená, pretože jedna strana to vtedy podmienila len verejnými voľbami, čo nebolo prijaté, a kandidatúra bola stiahnutá.
Maroš Žilinka je 45-ročný prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry - v najlepších rokoch - a odkedy je Slovenská republika nezávislou, odvtedy je prokurátorom, teda 22 rokov vykonáva úrad, ktorý je náročný a dôležitý a vo verejnom záujme. Táto kandidatúra vyjadruje názor drvivej väčšiny opozície, drvivej väčšiny opozície. A dovolím si povedať, že táto kandidatúra je spájaná aj s verejnou dôverou alebo podporou, ak vnímame reakcie, verejnú mienku a to, čo sa deje na Slovensku. Aj sám som povedal, aj dnes podčiarkujem, očakávam, že voľba prebehne nielen podľa zákona a zákonných pravidiel, čo je formálna stránka procesu, ale aj vo verejnom záujme v plnom slova zmysle.
Veľmi často boli spomínané či pri híringu, alebo v médiách, alebo aj tu v politických diskurzoch kritériá nestrannosti, nezávislosti a odbornosti. Sú veľmi dôležité a sú veľmi potrebné pre dôveryhodné postavenie aj šéfa, aj vedenia, aj celého Najvyššieho kontrolného úradu. Človek, ktorý od roku 1993 pôsobí v rezorte prokuratúry Slovenskej republiky, musí kontinuálne, neustále 22 rokov spĺňať prakticky rovnaké podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie, ako platia pre prokurátorov, tak aj pre vedenie Najvyššieho kontrolného úradu. Súčasťou, ktorá zaručuje takúto nezávislosť, je nezlučiteľnosť s členstvom v politickej strane alebo v politickom hnutí na rozdiel od tých, ktorí tu boli volení pred dvoma rokmi napríklad do vedenia NKÚ, ktorí majú spĺňať tie isté kritériá, nezakladal ani nereprezentuje politickú stranu svojou osobou a túto podmienku, opakujem, spĺňal po celých 22 rokov, pretože tie isté podmienky sú potrebné pre vznik služobného pomeru prokurátora aj pre výkon funkcie prokurátora.
Z hľadiska odbornosti jeho pôsobenie je absolútne nespochybniteľné, pretože dnes a celé roky rieši ťažkú ekonomickú, hospodársku a majetkovú kriminalitu, zvlášť závažnú kriminalitu s rozsahom škody alebo dotknutých záujmov presahujúcich 6 mil. eur. Veľmi konkrétne a pravidelne preto spolupracuje s orgánmi, ako je Najvyšší kontrolný úrad, finančná polícia, audítori, znalci, účtovníci, a často sa to týka práve takých inštitúcií a orgánov, aké kontroluje NKÚ z hľadiska svojej pôsobnosti. Jeho odbornosť sa snúbi, tak ako to v princípe a komplexne má platiť, s profesionálnou etikou, s mravným cítením, s úctou k právu a spravodlivosti, čo sú tie prvotné istoty, ktoré by mala štátna moc ľuďom garantovať, s objektívnosťou a nestrannosťou a hlavne so zodpovednosťou, ktorú ako prokurátor celé dve desaťročia vykonáva s vysokou náročnosťou svojho postavenia, a to zároveň reprezentuje osobnostnú integritu. Bez nej by takéto pôsobenie nebolo možné. Maroš Žilinka už tretíkrát získal bezpečnostnú previerku na najvyšší stupeň utajenia, teda na prísne tajné, čo znamená nielen samotnú formálnu stránku, ale nespochybniteľnosť jeho kreditu z hľadiska bezpečnosti, ale aj dôveryhodnosti pri výkone verejnej moci, pretože je pod drobnohľadom a zároveň musí prejsť takýmito previerkami pravidelne, regulárne.
Čo sa týka jeho pôsobenia, krátke obdobie, ale dôležité na poste štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zamerané dominantne na dve oblasti, a to legislatívu a verejnú správu. Znovu veľmi dôležité oblasti práve pre výkon a súčinnosť s Najvyšším kontrolným úradom, hlavne časť verejnej správy. To je nielen vo verejnom záujme, ale aj v záujme parlamentu, aby takáto či kompatibilita, alebo profesionalita bola využitá pre dôveryhodnosť nového vedenia a hlavne predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Čo sa týka jeho kandidatúry do parlamentu, nie je možné na Slovensku naplniť ústavné právo kandidovať do Národnej rady inak, než podľa zákona, inak, než na volebnej listine niektorej strany alebo hnutia. Áno, zdieľame hodnoty, zdieľame presvedčenie, ktoré v živote je dôležité niesť, nie beztvaro, nie nečitateľne, nie hmlisto, pretože hodnoty v osobnom, spoločenskom i medzinárodnom živote sú dôležité. Chcem teda vyjadriť, že práve kandidatúra Maroša Žilinku vytvára a spĺňa všetky predpoklady pre to, aby NKÚ sa mohlo nadýchnuť väčšej dôveryhodnosti. Je to vo verejnom záujme.
Samozrejme, výsledok voľby, ktorá príde na rad po rozprave, je v rukách opozície, ale dominantne - už či v pomere, alebo politicky - v rukách SMER-u. Chcem povedať väčšinovej strane, že kto chce, hľadá spôsob, kto nie, hľadá dôvod, ale tu dôvod na odmietnutie kandidáta nenájdete. Jediným je možno dôvod naďalej udržiavať stav, ktorý dnes na NKÚ je, alebo zakrývať to, čo sa zakrývať niektorým chce alebo treba.
Chcem povedať Robertovi Ficovi, ktorý je predsedom strany SMER a ktorý od marca 2012 odkazoval, že opozícia má navrhnúť a SMER to bude rešpektovať alebo voliť, keď odkázal prednedávnom, že očakáva návrh a za ním akú-takú zhodu opozície, predkladáme návrh, ktorý reprezentuje drvivú väčšinu opozície. Pán Fico, toto reprezentuje drvivú väčšinu opozície, čo je dnes vyjadrené pod menom Maroša Žilinku, a Maroš Žilinka, tak ako ho Slovensko môže poznať a vnímať, reprezentuje jediného skutočne opozičného kandidáta pred voľbou do Najvyššieho kontrolného úradu. Som presvedčený, že je to v záujme Slovenska, a ak budeme vedení záujmom občanov a krajiny, táto voľba nemôže dopadnúť inak, ak.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, no, so záujmom som si vypočul vaše odôvodnenie vášho kandidáta na predsedu NKÚ, ale s viacerými vašimi výrokmi sa nedá súhlasiť.
Po prvé. Tvrdíte, že drvivá väčšina opozície podporuje pána Žilinku. No nie je to pravda. Ja beriem, že SDKÚ nepodporuje pána Žilinku, keďže predsedom SDKÚ je pán Frešo a je šéfom SDKÚ, čiže ja nevnímam, že za SDKÚ hovorí jeden jej poslanec. Ja vnímam, že predsedom SDKÚ je pán Frešo a on riadi celú stranu SDKÚ, čiže názor pána Freša je názor SDKÚ.
To isté, som si nevšimol, že by SMK podporila pána Žilinku, čo je tiež opozičná strana.
A nehovoriac ešte iné opozičné strany, ako je strana TIP, SNS, s ktorými ste ani nerokovali, to je prvý moment.
Druhý moment, že to nepodporuje celá drvivá väčšina opozície, je výsledok aj toho, že opozícia nám dala dokonca troch kandidátov, že nakoniec ani my v SMER-e si nevieme vybrať, toľkých kandidátov ste nám dali. Čiže to je druhý dôvod, prečo to nepodporuje drvivá väčšina opozície. To, že už tá demokracia tam je taká, že pána Kvasničku pomaly ste za to vylúčili z klubu, tak to už nebudem komentovať, ale čo chcem povedať, je to, že neviem si ešte predstaviť, ako pán Žilinka nezávisle bude vykonávať kontrolu svojho obdobia, keď bol štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra. To sa proste nedá. Tam by bol v konflikte záujmov ako šéf NKÚ. Čiže aj argument nezávislosti, ja ho nespochybňujem ako odborníka, ja ho spochybňujem, že obdobie, kedy bol štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra, by nedokázal nezávisle kontrolovať ako šéf NKÚ alebo NKÚ ako jeho inštitúcia.
Toľko z mojej strany.

Pán Martvoň, ja sa obávam, že vy neviete, čo je väčšina, a preto je ťažké pochopiť výraz drvivá väčšina. To je o matematike, o počtoch. Nebudem komentovať, či jednoosobové, alebo strany, ktoré majú viac problémov než ľudí, alebo perspektívu. Je mi ľúto, že v takomto zložení tu budú isté prekáračky, ale každý, kto chcel pochopiť, o čo tu ide, dnes chápe. Vy máte moc. Ak budete hľadať pravdu a spravodlivosť, nájdete ju. Voľby budú tajné aj pre vás, pán kolega Martvoň.
To ostatné nestojí nejak za reč, za polemiku a chcem len zopakovať, keby KDH nebolo postavené na demokracii, 25 rokov tu nie je. Demokracia je náročná, ale nie je holubník. Pán kolega Kvasnička dostal na výber, dokonca 4 dni. Vybral si, slobodne, tu bude sedieť, nesie aj zodpovednosť za to, ako pre koho a čo reprezentuje.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Slovensko dnes trpí bezprecedentným rozkrádaním nášho spoločného majetku. Sú odhady, ktoré hovoria, že vládna strana SMER, ktorá dnes samovládne, za posledné 3 roky aj štvrť rozkradla alebo presmerovala do vreciek svojich sponzorov 10 mld. eur.
V tejto situácii nám šéfuje Najvyššiemu kontrolnému úradu človek, o ktorom môžeme povedať úplne bez najmenších výčitiek svedomia, že je Mečiarov pohrobok. Človek, ktorý nemá absolútne žiadny záujem, evidentne nemá absolútne žiadny záujem, aby išiel po krku zlodejom, aby kontroloval vládnu moc pri samovládnutí a aby plnil to, čo mu prikazuje ústava v pozícii piateho najvyššieho ústavného činiteľa.
V situácii, kedy predseda parlamentu za vládnu stranu SMER hovorí, že SMER sa riadi heslom "vyhraj voľby a môžeš všetko", kedy SMER si obsadil absolútne všetko. Má v rukách výkonnú moc, má v rukách parlament. Povedzme, že je to demokratické, ale zároveň obsadil aj všetky kontrolné inštitúcie a robí všetko preto, aby ich kontrolovali ich vlastní ľudia, kedy si nominovali prezidenta Policajného zboru, kedy obsadili Najvyšší súd, kedy obsadili Generálnu prokuratúru spolužiakom premiéra a predsedu svojej vlastnej strany, kedy si dosadili na Úrad pre verejné obstarávanie človeka, ktorého si sami vybrali, kedy 3 roky udržujú v pozícii Najvyššieho kontrolného úradu človeka, ktorého si svojho času pred 10 rokmi vybral Mečiar a ktorý len slabučko hryzká, lepšie povedané, nehryzká vôbec.
V tejto situácii by sa opozícia mala, samozrejme, zomknúť a postaviť sa skorumpovanej bande zlodejov a parazitov, ktorí nám rozkrádajú naše spoločné dobro, náš spoločný majetok, čelom. Áno, opozícia je rozhádaná a možno nie je ani tak rozhádaná ako rozdelená, ale ukázali sme pri predošlej kauze, ktorá približne pred mesiacom Slovenskom otriasala, pri kauze Váhostavu a v diskusii súvisiacich pri snahe vládnej strany odvolávať podpredsedu parlamentu Figeľa za to, že zlodejom klepol po prstoch a zrušil váš špinavý kšeft pri diaľniciach okolo Žiliny, tak sme dokázali ukázať v opozícii, že vieme ťahať za jeden povraz, a v situáciách, kedy, kedy sa láme, kedy sa rozhoduje o osude Slovenska, dokážeme sa postaviť muž vedľa muža a ťahať spolu v kľúčových situáciách.
Vieme sami, aká bola história volenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Štyri voľby prebehli, piata voľba skoro bola, len na poslednú chvíľu KDH stiahlo svojho nominanta, keďže SMER nepristúpil na podmienku Pavla Freša, aby voľba bola verejná. V štyroch voľbách predseda vlády vyžadoval od opozície, aby hlasovala ako jeden muž. Aby 67 ľudí, ktorí sa vyskytli v opozícii spolu, nie ktorí vytvorili dobrovoľne opozičnú koalíciu, ale ktorí sa vyskytli vedľa seba v opozícii, aby hlasovali spolu, a vtedy SMER dodá dostatok svojich hlasov. Úplne, samozrejme, absurdná požiadavka a jednoznačne požiadavka, ktorá bola predostretá len preto, aby naďalej si SMER udržal vplyv v Najvyššom kontrolnom úrade, v inštitúcii, ktorá na základe tradície z minulých rokov a desaťročí vždy pripadala opozícii na to, aby kontrolovala tú vládnu moc. Len Robert Fico ako pred tromi rokmi prišiel s takou ústretovou tvárou, veľmi rýchlo nahodil, z Roberta Fica II. prepol späť na Roberta Fica I. a snažil sa urobiť všetko preto, aby ho jednoducho nikto pri jeho lumparinách kontrolovať v skutočnosti nemohol. Áno, preto dodnes tento človek, pán Jasovský vedie Najvyšší kontrolný úrad, preto dodnes zlodejom na prsty pozerá človek, ktorý ich v skutočnosti ich kontrolovať ani vôbec nechce. Možno v situácii, kedy opozícia je rozdelená, a o to viac, keď Robert Fico to vyžadoval, sa patrilo, aby sme v opozícii ukázali, že tak ako pri Jánovi Figeľovi a pri snahe ho popraviť za hriechy vlády Roberta Fica sme dokázali ťahať za jeden povraz, o to cennejšie a dôležitejšie bolo aj v tejto situácii dosiahnuť spoločnú dohodu. A ona sa aj zrodila, 60 ľudí, aj keď sa to Martvoňovi nezdá, je naozaj dramatické alebo drvivá väčšina zo 67, keď iba tak letmo počítam, tak je to 90 %, možno 89,5 %, 90 % ľudí z opozície sa postavilo za jedného kandidáta. A to niektorí ešte neboli vlastne tu prítomní vtedy, kedy sa táto kandidátka podpisovala. Ak tuná v tejto situácii jediný zareaguje jeden poslanec za SMER a hovorí, že to nie je drvivá väčšina, tak zrejme nechodil ani do prvého ročníka základnej školy, kedy sa učilo počítať jedna plus jedna.
V tejto situácii tvrdiť, že keď konkrétne jeden človek, ktorému sa rozpadla vlastná strana tak, že z 11 poslancov jeho klubu zostal iba sám ako predseda strany v parlamente, že keď tento jeden človek navrhne niekoho iného, tak tým pádom to už nie je drvivá väčšina, tak naozaj chýbajú tu schopnosti počítať do dvoch. V takejto situácii, kedy 60 ľudí sa podpísalo pod jedného kandidáta, zrazu mám pocit, že Robert Fico sa zľakol, zrazu videl, že opozícia sa naozaj dokáže zjednotiť a drvivou väčšinou za jedného kandidáta, a pristúpila na program dňa sabotáž. Áno, bohužiaľ, sabotáž cez troch našich opozičných kolegov, ktorí sa v tomto prípade podľa mňa správajú čisto ako štrajkokazi. Ľudia, ktorí vtedy, keď ostatní sa dokážu zodpovedne zomknúť za spoločné dobro, nie za spoločný prospech nás tuná, nikto z nás nemá prospech z toho, že bude opozícia alebo teda Najvyššiemu kontrolnému úradu šéfovať človek, ktorý vie ísť po krku zlodejom. Z tohto má prospech iba Slovenská republika a všetci občania Slovenskej republiky. V tejto situácii, kedy opozícia sa dokázala zomknúť, a bolo to veľmi cenné, bohužiaľ, prišli traja ľudia, ktorí, ako som nazval, sa správajú ako štrajkokazi, alebo môžeme povedať aj kolaboranti. Áno, ľudia, ktorí v situácii, v zlomených situáciách, kedy sa rozhoduje o osude Slovenska, či ho dovolíme dorozkrádať zlodejom, alebo začneme si ho postupne brať späť do vlastných rúk a pred zlodejmi ho uchránime, keď v takejto situácii ľudia uprednostia svoje vlastné ego pred zodpovednosťou voči krajine, takýchto ľudí, netvárme sa, že môžme nazývať inak alebo ľúbivejšie, nejako mäkšie, nazývajme ich pravým menom. Toto sú ľudia, ktorí sú kolaboranti. Bohužiaľ, kolaboranti so zlepencom parazitov, ktorí nám dnes vládnu.
Áno, mrzí ma, veľmi ma mrzí, že jedným z týchto kolaborantov je aj človek z nášho klubu. Áno, mrzí ma, že nechal sa zneužiť človekom z poslaneckého klubu KDH a pridal sa k tejto nominácii, a o to viac ma mrzí, že ten človek, ktorý z KDH ho, našťastie, dnes už bývalý z KDH alebo z poslaneckého klubu KDH, že ešte tak zbabelo sa zachoval, že po tom, ako tento skutok spáchal, sa schoval a vyhovoril sa na svoje vertigo, či akú tú diagnózu pustil do médií. Že nebol ochotný sa postaviť čelom pred médiá, nebol ochotný prísť na výbor a obhajovať svoju vlastnú kandidátku a zbabelo sa skrýval, ale som rád, že aspoň dnes tu je a dnes si bude zodpovedať za svoje vlastné skutky. V tejto situácii, kedy nás títo naši traja opoziční - podľa mňa už bývalí - spolubratia sa rozhodli takýmto spôsobom pichnúť dýkou do chrbta, si myslím, nemali by sme podliehať sebatrýzneniu, mali by sme si povedať, že aspoň sa nalialo čisté víno. Jednoducho po dnešku vieme, kto stojí na tej strane a kto stojí na tej strane. Po dnešku vieme, že vládna strana SMER nemá 83 poslancov, má 86, aj keď papierovo naďalej to bude 83. Po dnešku vieme, že opozícia nemá 67, ale má o troch menej, lebo jednoducho ľudia, ktorí v kľúčovej, zlomovej situácii pre Slovensko mohli pomôcť jednote opozície, mohli pomôcť vytvoriť tlak na vládnu stranu, mohli pomôcť tomu, aby konečne post šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, kľúčový post pri kontrole s narábaním s verejnými financiami, títo ľudia zlyhali, ako som raz povedal, už uprednostnili svoje vlastné ego pred zodpovednosťou voči našej krajine.
Môj kolega Štefan Kuffa opakovane z tohto miesta hovoril o slobode. Hovoril o tom, že sloboda bez zodpovednosti vedie k anarchii a uprednostňovanie iba slobody bez zodpovednosti vedie k deštrukcii k akejkoľvek spoločnosti. V tomto prípade spoločnosť ľudí, ktorí sa nachádzajú alebo ktorí sa spoločne vyskytli v opozícii, si zaslúžili, Štefan, Marián a Pavol, si zaslúžili z vašej strany aspoň malú dávku zodpovednosti. To ego, ktoré ste v tejto voľbe uprednostnili pred spoločným záujmom opozície, pred spoločným záujmom Slovenska, zraňuje v prvom rade vás, lebo vás stavia do zlého svetla. Pán predseda kľúčovej strany pre Slovenskú republiku, pán predseda Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie, pán predseda politickej strany, ktorá nás zbavila mečiarizmu, myslím si, že ak nestiahnete svojho kandidáta z tejto voľby, definitívne sa stanete hrobárom SDKÚ a táto strana a voliči tejto strany si to v žiadnom prípade nezaslúžia. (Potlesk.)
Ostatných dvoch kolegov z tohto miesta len prosím, aby sa naozaj zamysleli nad slovami opakovane vyslovenými za týmto pultom, slovami Štefana Kuffu, že sloboda bez zodpovednosti vedie k anarchii. Ak opozícia nedokáže a neukáže, že dokáže prekročiť svoj vlastný tieň, že dokáže si sadnúť za stôl spoločný a dokáže medzi sebou dať bokom animozity, ktoré možno niektorí lídri medzi sebou majú – ja s Procházkom, Bugár so mnou, Lipšic s Procházkom a podobne –, ak nedokážeme odložiť svoje vlastné ego a nedokážeme sa zamyslieť nad tým, že by sme sa konečne mali správať zodpovedne, tak áno, Slovensko nečaká iná budúcnosť, ako nám predpovedala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť približne pred dvoma týždňami. Dovolím si z tohto miesta hlavne vám nominantom kandidátov, ktorí rozbíjajú spoločný postup opozície, pripomenúť, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, nie Matovič, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, kľúčová inštitúcia, ktorá stráži naše hospodárenie s verejnými zdrojmi, skonštatovala, že ak Slovensko pôjde ďalej v línii, ako vytýčil SMER za posledné tri roky, do 15 rokov skrachuje.
V takejto situácii ak my budeme robiť ktorékoľvek kroky, akýkoľvek krok alebo ktorékoľvek kroky, ktoré budú napomáhať vládnej strane SMER v drancovaní, v lúpení, v rozkrádaní, tunelovaní našich spoločných peňazí, ktoré majú slúžiť všetkým občanom Slovenskej republiky, nielen Širokým, Výbohom, Brhelom a podobným, ktorí nám vládnu, tak jedine vtedy, keď budeme robiť spoločne zodpovedné kroky a možno v zátvorke zároveň aj slobodné, tak vtedy Slovensko od krachu zachránime. Ak budeme naďalej robiť kroky, ktoré ste si vy dnes zvolili, že budete uprednostňovať svoje vlastné ego pred spoločným záujmom spoločnosti, Slovenskej republiky, tak náš krach je neodvratný.
Možno ešte inak, Štefan, možno vieš a veľakrát tu takisto cituješ niečo z Biblie, máš ju prečítanú do A do Z a čítal si ju určite tisíckrát častejšie, ako som ju čítal ja. Ak ktokoľvek, kto kryje zlo alebo akýmkoľvek spôsobom zlu napomáha, aby prekvitalo, toto pácha, tak pácha rovnaké zlo, keď nie ešte väčšie, lebo to jednoducho robí vedome. Ja apelujem na tvoje svedomie, aby jak, aby si ako dobrý človek s dobrým srdcom, možno s uzavretou trošku niekedy mysľou, aby si si uvedomil, že ak urobíš krok, ktorý napomôže vládnej strane, aby naďalej 7 rokov tu niekto kryl jej tunelovanie, aby si si uvedomil, že týmto v podstate spáchaš rovnaké zlo ako zlodeji, ktorí dnes z vládnej stany SMER Slovensko rozkrádajú.
Ešte raz, poprosím vás, páni, skúste sa nad tým zamyslieť, ja stále si myslím, že do 17.00 hod. je čas, aby ste stiahli svojich kandidátov. Ešte raz, Slovensko potrebuje vašu zodpovednosť omnoho viac ako slobodné si uplatňovanie svojho mandátu. Nezamieňajme si bezbrehú slobodu so slobodou a zodpovednosťou. Len keď sa budeme správať slobodne a zároveň zodpovedne, dokážeme poraziť vládnu stranu SMER a dokážeme Slovensko zachrániť od krachu, ktorý nám Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpovedala. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, no ja do dvoch viem napočítať a pri tých všetkých mojich počtoch ja vnímam, že poslanecký, teda predseda strany SDKÚ, ktorá nie je iba o jednom človeku, tak možno ako strana OĽaNO, ktorá má iba štyroch členov, čo bolo dosť úsmevné počuť, ale je to aj o viacerých ľuďoch, ktorí stoja za pánom Frešom, vnímam ako relevantnú opozičnú stranu. Tak ako je to aj strana SMK alebo aj iné strany opozície, s ktorými ste nerokovali. Podľa mňa je úsmevné tvrdiť, že opozícia sú iba strany, ktoré tu majú nejakých poslancov. Nie. Opozícia sú aj strany, ktoré tu nie sú v parlamente, ale jednoducho majú svoj volebný program, s ktorým sa uchádzajú o voličov. Čiže to je prvý moment.
Druhý moment, tu vidíme jasne, aká je demokracia v opozícii, keď niekto dá demokraticky svoj názor ako pán Kvasnička, tak je nezodpovedný, je zradca, len preto, lebo nenavrhne a nechce voliť toho, o kom povie pán Figeľ alebo pán Matovič, alebo pán Kaník, že toto je tá správna osoba. No tak ďakujem pekne za takú demokraciu v opozícii a, chvalabohu, že nie som medzi vami.
Taktiež jednotu opozície som mal možnosť vidieť, keď bola voľba generálneho prokurátora, však jeden člen z opozičnej strany navrhol Trnku proti, samozrejme, proti pánovi Čentéšovi, tam sme videli všetci v priamom prenose na Slovensku tri roky, aká jednota opozície pri voľbe generálneho prokurátora, keď sa ešte aj volebné lístky fotili.
Čiže nehovorte, pán Matovič, mi tu o vašej jednote ako opozície, kebyže ste jednotní, dávno ste si mohli urobiť verejné výberové konanie v rámci opozície na šéfa NKÚ, mohla to posudzovať vaša odborná komisia nejaká, to ako navrhoval pán Chren v televízii, ale nie, neurobili ste to, lebo ste si chceli presadiť iba čisto kandidáta jednej politickej strany.