51. schôdza

19.5.2015 - 21.5.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

29.5.2015 o 10:39 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

10:35

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne.
Spravodajkyňou je pani podpredsedníčka Jurinová, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci. Nech sa páči, máte slovo.
Skryt prepis

29.5.2015 o 10:35 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:39

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku uviesť spravodajskú správu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1502. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1518 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

29.5.2015 o 10:39 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:39

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcu.
Otváram všeobecnú rozpravu, nedostala som žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, už prvý sa hlásil navrhovateľ. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Brocka.
Skryt prepis

29.5.2015 o 10:39 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 10:41

Július Brocka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, tento návrh je jedným z viacerých návrhov, ktorými poslanci za KDH pravidelne takmer na každej schôdzi navrhujú niečo, čím by sme mohli pomôcť rodinám s deťmi. Nenazývam to tentoraz sociálny balíček, mohlo by sa to pokojne tak volať, to teraz je v móde. Napríklad je na programe tejto schôdze alebo bol návrh zákona o rodinnom podnikaní kolegov Hudackého, Figeľa, Zajaca a Bobíka o daňových úľavách, jednoduchšej administratíve, výhodnejších úveroch pre rodiny, ďalej návrh zákona o školských autobusoch kolegu Fronca, Hrušovského, Abrhana, Gibalovej, ktorý rieši problematiku dopravy žiakov na školské vyučovanie, návrh teda aj o financovaní základných a stredných škôl na základe výsledkov možnosti zvýšenia príjmov pre školy, ktoré dosahujú nadpriemerné výsledky z objektívne meraných kritérií.
Aj táto vláda sa chystá pomôcť rodinám s malými deťmi viacerými opatreniami v tom spomínanom ich balíčku, napríklad zvýšenie nemocenskej dávky materskej v zákone 461 o sociálnom poistení. Viete, že dnes je materská 65 % z príjmu, posledného príjmu zo zamestnania pred odchodom na rodičovskú dovolenku a táto vláda chce túto sumu zo 65 zvýšiť na 70. Ďalej chce zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa do troch rokov z 230 na 280 eur za mesiac, plánuje rozšíriť kapacity materských škôl, čiže budeme sa zaoberať často takýmito a podobnými návrhmi.
Tento náš, na rozdiel od tých, ktoré som menoval doteraz, sa líši napríklad aj tým, že na rozdiel od tých predchádzajúcich alebo spomínaných nebude mať tento návrh žiaden dopad na štátny rozpočet. To znamená, nič nás to nebude stáť, ak by sme tento návrh posunuli do druhého čítania, prípadne by prešiel do našej legislatívy.
Viete dobre, že návrat do práce po rodičovskej dovolenke nie je pre väčšinu rodičov jednoduchý, pre mnohých je to neuveriteľne ťažké, tento prechod a adaptácia nielen na zamestnanie, ale i tá dvojrola rodiča, keď, najmä sú to prevažne ženy, matky, ktoré musia zvládnuť jedno i druhé. Na jednej strane záujem firiem zameraných na zisk je, aby zamestnanec podával maximálny výkon, aby vedel pracovať v strese, ale deti doma, najmä tie malé, zasa si vyžadujú rodiča, aby bol 100-percentne disponovaný na ich záujmy a potreby, a kombinácia práce a starostlivosť o deti, to sú často dve úplne odlišné roly a dostávajú neraz rodičov do stresových situácií.
Preto my predkladatelia tejto zmeny alebo novely Zákonníka práce chceme toto adaptačné obdobie v práci urobiť menej stresovým pre rodičov a navrhujeme zvýšiť ich sociálnoprávnu ochranu predĺžením ochrannej doby zamestnankyne, hovorím zamestnankyne, lebo sú to prevažne ženy, ale môže to byť aj muž, ak ten bol na rodičovskej dovolenke a staral sa o dieťa do troch rokov. Inými slovami chceme zakázať výpoveď počas 6 mesiacov po návrate do zamestnania z rodičovskej dovolenky. Kombinácia materstva so zamestnaním je častokrát veľmi náročná, veľmi dobre to poznajú psychológovia z poradní, ale aj všetci, čo to zažili na vlastnej koži. Psychologička Helga Palušová v tematicky venovanom jednom článku v rozhovore na túto tému hovorí, že, citujem: "Zmyslom ľudskej existencie je milovať a pracovať. Láska a práca sú veľmi prepletené, žena môže cítiť lásku k svojej práci a zároveň byť odhodlaná pracovať pre lásku. Ak zladí tieto dve oblasti, potom môže žiť v súlade so svojimi hodnotami, potrebami, túžbami, cítením a rozhodnutiami."
Dámy a páni, môžeme im v tom pomôcť. Tento návrh prispieva k zosúladeniu rodičovských a pracovných rolí či povinností, ako chcete.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

29.5.2015 o 10:41 hod.

Ing.

Július Brocka

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:41

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Čaplovič, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Skryt prepis

29.5.2015 o 10:41 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:46

Dušan Čaplovič
Skontrolovaný text
Ja by som chcel zopakovať, chcel som sa na niečo opýtať pána Brocku, ale už som aj zabudol, ale hlavne dôležité je to, že budem zapísaný v zozname, že som tu bol. (Povedané s pobavením.)
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.5.2015 o 10:46 hod.

doc. PhDr. DrSc.

Dušan Čaplovič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:46

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Pán poslanec, chcete reagovať? Nie. (Reakcia navrhovateľa: Nemám kartu.) Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? (Reakcia navrhovateľa.) Ešte, nech sa páči.
Skryt prepis

29.5.2015 o 10:46 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 10:47

Július Brocka
Skontrolovaný text
Jednou vetou, lebo som sa nemohol prihlásiť, ako reagovať na faktickú pána poslanca Čaploviča. Ale, pán poslanec, ja nemám kartu a som tu. (Povedané so smiechom.)
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

29.5.2015 o 10:47 hod.

Ing.

Július Brocka

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:47

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, pán navrhovateľ, už som to aj vyhlásila, nie. Pani spravodajkyňa, pani podpredsedníčka, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1511, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1522.
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Skryt prepis

29.5.2015 o 10:47 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 10:48

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, teším sa napriek piatku celkom slušnej účasti v pléne, čo nebýva na túto hodinu až tak zvykom. Dovoľte mi predložiť alebo opätovne predložiť novelu zákona o tepelnej energetike, ktorá sleduje niekoľko základných cieľov a tým hlavným cieľom je, aby žiadatelia o stavebné povolenie napríklad spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch mohli zvoliť výhodné dodávky tepla a aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome.
Tento problém tu nie je v tejto snemovni prvýkrát, hovorili sme o ňom, myslím, niekedy v apríli v roku 2014, vtedy sme na to upozorňovali možno dvaja-traja, keď ste prijímali predmetný návrh zákona, a medzičasom sa udialo obrovské množstvo vecí. A musím konštatovať, že kritika, ktorá zaznievala vtedy z možných negatívnych dopadov na slabé alebo možno aj najslabšie alebo celkové vrstvy obyvateľstva bývajúcich v bytových domoch, ktoré sú vykurované centrálnymi zdrojmi tepla, tak musím konštatovať, že mali sme pravdu, a možno ste zachytili aj vy, keďže predpokladám, že sťažnosti na túto tému nechodia len mne, ale aj na ministerstvo. Dokonca médiá, ktoré sa týmto veciam venujú, zaznamenali, ak sa len objavilo, či už v Slovenskom rozhlase, alebo v niektorých iných médiách len zmienka o tom, že tento zákon, ktorý platí od mája 2014, ide proti záujmom ľudí, ktorí kúria alebo majú teplú vodu za neoprávnené, z ich pohľadu veľké náklady, tak si myslím, že je treba využiť všetky zákonné možnosti, ktoré ako poslanec mám, alebo ako poslanci máme, a jednou z nich je aj predloženie zmeny tohoto ustanovenia v zákone o tepelnej energetike.
Chcel by som uviesť, že existuje nielen kritika ľudí, ktorí sa priamo, ktorí sú priamo obeťou, dokonca by som si dovolil povedať omnoho tvrdšie, rukojemníkmi byrokratického procesu, ktorý im na základe znenia zákona zakazuje riešiť alebo dokonca znemožňuje riešiť ich efektívne nakladanie s ich vlastnými zdrojmi a často prichádzajú v sumách medzi 300 až 700 eur na jeden rok o finančné prostriedky, ak sa uplatňuje tvrdo z tohto zákona. Čiže existujú v regiónoch, v samosprávach také prípady, že existujú efektívnejšie, lacnejšie riešenia vykurovania alebo ohrevu vody, ako ponúkajú centrálne zdroje tepla. A urobili sme podľa mňa a táto snemovňa schválila zákon, ktorý ide v rozpore s tým, aby veľké vrstvy obyvateľstva vedeli svoju situáciu riešiť ad jedna efektívnejšie, možno minimálne rovnako alebo dokonca lepšie na základe ekologických parametrov. A čo je úplne najdôležitejšie, tak svoju situáciu, a často sú to rodiny alebo bytové jednotky, ktorým sa v tejto dobe zíde každé euro, a preto sumy na vykurovaciu sezónu, ktoré sa môžu blížiť až k tisíc eurám ročne, sú pre nich veľmi podstatné.
Chcem uviesť, že v tejto téme sa majú snahu ľudia, ktorí sa chcú odpojiť od centrálnych zdrojov tepla, aj zorganizovať a prebehla a prebieha petičná akcia, ktorá pravdepodobne vyústi do momentu, že petícia, myslím že 17. 6. v júni tohto roku bude odovzdaná aj prezidentovi a s týmto problémom bude oslovená aj jeho kancelária. Takže okrem toho, že sa opakovane snažíme spolu s kolegyňou Nicholsonovou predložiť zmenu a máme to v rukách jednoduchým hlasovaním, táto zmena by nič zásadné nevytvorila, nič zásadné nezmenila v pomeroch, iba by sme vrátili status quo, ktoré platilo do mája 2014. Čiže myslím si, že je oprávnené žiadať od zástupcov ľudí alebo poslancov, aby sa zamysleli nad tým, akým spôsobom efektívne si ľudia, kde vstupuje ešte aj samospráva, čiže všetky poistky v rámci stavebného konania zostávajú v platnosti, ale urobili by sme zásadnú zmenu a to, že subjekty, ktoré majú biznis alebo ekonomický záujem na tom, aby sa ľudia neodpájali od centrálneho zdroja tepla, by nevstupovali do procesu stavebného konania so svojimi záväznými stanoviskami. Mohli byť dať nejaké odporúčacie, pretože akonáhle záväzné stanovisko od centrálneho zdroja tepla príde, samospráva naňho musí na základe tvrdosti zákona, ktorý ste, kolegovia zo SMER-u, prijali, musí samospráva rozhodnúť tak, že chráni z pohľadu mnohých, ktorí interpretujú tvrdosť tohto zákona, chráni záujem centrálnych zdrojov tepla proti záujmu efektívne vysporiadať svoje náklady pri kúrení a ohreve teplej vody občanom. Myslím si, že majú v tomto bode pravdu.
Chcem uviesť ešte jednu skutočnosť, že predkladaný zámer návrhu, ktorý som predložil, nejde proti energetickej politike tohoto štátu. Dokonca nechcem tvrdiť, že u nás alebo že som mal nejaký úmysel boja proti centrálnym zdrojom tepla. Toto by bola absolútne falošná argumentácia. Tento záujem sleduje najlepší možný záujem, ktorý by sme mali mať všetci na srdci, a to je záujem ľudí, ktorí by si vedeli vysporiadať svoje otázky v nákladovej položke pre rodiny, ktoré obývajú tieto bytové jednotky efektívnejšie a lacnejšie. Nerozpadlo by sa nič. Dostali by sme sa teda do status quo, ktorý platil pred májom 2014, následný správny byrokratický proces by pokračoval presne tak isto, ako bol pred májom 2014.
Dokonca iné ustanovenia zákona by boli v tej miere, keďže ten návrh zákona bol prezentovaný tomuto plénu ako jeho potreba prijatia, že transponujeme smernicu Európskej únie, tak presne v tomto bode nastáva omyl. Preto spomínam aj Európsku úniu a smernicu, pretože si myslím, že v procese prijatia v máji 2014 prišlo k zneužitiu Európskej únie, pretože návrhom zákona sa s prihliadnutím na stanovisko európskeho komisára pre energetiku predpokladá, že nesúhlasí, alebo ak to mám teda povedať laicky a pre účely uvedenia tohto zákona, hovorí, že je dokonca v rozpore so zamýšľanou úpravou v rámci tejto smernice, pretože akékoľvek zákonné a byrokratické nastavenie v správnom procese nesmie ísť proti efektivite, nesmie ísť proti možným environmentálnym alebo lepším environmentálnym dopadom a nesmie brániť ľuďom, aby si túto dosť podstatnú nákladovú položku riešili v rámci stavebného konania pri výstavbe zdrojov tepla lacnejšie.
Viacej k možným procesom, ktoré budú nasledovať aj po hlasovaní, ak hlasovanie o novele, ktorú predkladáme spolu s kolegyňou Nicholsonovou, bude úspešné. Nebude potrebné využiť ďalšie mechanizmy, ktoré máme ako poslanci tohoto pléna k dispozícii, a to je v prvom rade podanie na Ústavný súd, ktorý minimálne v dvoch bodoch pri najlepšej vôli a stanoviskách mnohých právnikov, k čomu máme aj vypracovaný... (Reakcie z pléna.)
Uvádzam návrh zákona, mám uvádzané v dôvodovej správe, čiže vychádzam z dôvodovej správy. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pokračujte, pán poslanec.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Nie, nie je to ešte rozprava. Som v úvodnom slove.
Čiže chcel by som povedať, že ak neprijmeme tento návrh zákona, ktorým som sa snažil osvetliť, čo je jeho zámerom, tak máme pripravený ďalší scenár. Prvým z tých scenárov je oslovenie Ústavného súdu, aby posúdil, či predmetné body úpravy, ktoré máme v zákone, nie sú v rozpore s ústavou. Na základe stanovísk odborníkov, ako som spomínal, môže prísť k rozhodnutiu Ústavného súdu, že je to v rozpore, čo je jeden moment. A zároveň sme sa s kolegom Jurzycom bavili o tom, že v tejto predmetnej téme je vhodné osloviť aj Protimonopolný úrad, čo bude asi nasledujúci krok, ak neprijmeme túto novelu a dalo by sa to vyriešiť bez možných ďalších administratívnych procesov.
Čiže chcel by som povedať, že predmetný návrh zákona predkladám v tejto podobe druhýkrát. V podobe, ktorý by vedel vyriešiť tento problém, tretíkrát. Dúfam, že už aj po medializovaných informáciách, ktoré hovoria o tom, že snemovňa v máji 2014 urobila kšeft pre veľkých teplárov, resp. im dala toho povestného žolíka do rúk a dokážu v správnom konaní účinne blokovať to, aby si ľudia zriaďovali svoje vlastné kotolne pre svoje vchody, bytové spoločenstvá, ktorých som obehol niekoľko, v podstate sa cítia bezmocné, pretože sme im zobrali možnosť, i keď vlastnia svoje bytové jednotky v osobnom vlastníctve, bola im týmto plénom odňatá možnosť rozhodnúť sa pre, nazvime to ľudovo, individuálne vykurovanie alebo vykurovanie na základe menších zdrojov tepla, ktoré mohli byť a sú často dôležitým momentom ušetrenia finančných prostriedkov, čiže sú lacnejšie ako neefektívne centrálne zdroje tepla.
Dovoľte mi v tejto miere pri uvedení povedať, že z tých diskusií, ktoré som absolvoval v tých bytových spoločenstvách, vypadáva zásadný moment, a to je bezmoc. Ľudia, ktorí stihli proces, existujú na Slovensku vchody, kde ľudia stihli proces niekedy do marca, vo februári 2014, a tí, ktorí spadli do oblasti, kedy sa rozhodli troška neskôr a spadli do júna, júla. Čiže existujú činžiaky, kde vedia presne porovnať náklady medzi kúrením cez centrálny zdroj tepla a kúrením na základe ich zdroja tepla. A tie náklady sú donebavolajúce, pretože vedia byť, ako som spomínal, v limite medzi 300 až 700 eur. A keďže je to tá téma, ktorá sa dotýka peňaženiek našich domácností a rodín, tak vnímam oprávnený hnev a vnímam aj to, že takýmto spôsobom sa energetická politika štátu riešiť nemá. Má sa riešiť tak, aby vznikla reálna konkurencia, pretože ako som spomínal, ja nie som bojovníkom proti centrálnemu zdroju tepla.
Chcel som spomenúť ešte jednu štúdiu, ktorú vypracoval Protimonopolný úrad a v nej sú zásadné, podstatné veci. Napríklad percentuálne rozloženie v rámci Európskej únie, ako je riešená politika centrálneho vykurovania, a my patríme do špičky. Myslím, že u nás je prerozdelené cez centrálne zdroje tepla až 50 % výkonu, 37 % bytových jednotiek je kúrených centrálnym zdrojom tepla, kdežto priemer Európskej únie na základe tejto štúdie je len 10 percent. Čiže v tejto miere sme ako keby v minulosti urobili dostatočné kroky na to, aby sme sa posunuli k efektivite, aby sme sa posunuli k tomu, že existuje centrálna energetická politika. Ale nastala zásadná chyba a tá zásadná chyba spočíva v tom, že centrálne zdroje tepla, či už budú organizované cez obnoviteľné zdroje alebo na plyne, alebo iným spôsobom, zbytkové teplo z jadrových elektrární, sa dostala do bodu, kedy niektoré centrálne zdroje tepla sú tak neefektívne a správajú sa voči svojim odberateľom tak arogantne, že sú drahšie, nedokážu, napríklad jedna z tých bytových debát prebehla tak, že im ani len nevedeli povedať budúci vývoj cien, odvolávali sa len na regulátora a podobne a toto už ľudia viac nechcú počúvať.
K úvodu tohoto návrhu zákona by som chcel poznamenať ešte to, že tento mocný tromf, ktorý možné arogantné správanie centrálnych dodávateľov tepla iba betónuje v ich pozícii, by sme mali zobrať na vedomie a možno aj pod tlakom, spoločenským tlakom, ktorý nepríjemné a tvrdé ustanovenie zákona prinieslo, opraviť.
Chcem sa ešte vyjadriť k tomu, že riešenie je preto tak elegantné, lebo pri návrhu zákona, a s tým skončím, je možno vypustiť predmetnú vetu z odseku č. 10, ktorá je teda účinná od 1. mája, a zdôrazniť to, že status quo, ktorý trval v tejto veci do mája 2014, je akceptovateľný a vyzvať možno všetkých kompetentných, ktorí, či už zástupcov centrálnych zdrojov tepla, alebo zväzu, ktorý sa výrobou tepla zaoberá profesionálne, alebo možno pejoratívne, možno tak ľudsky nazvaných tých malých, ktorých volajú kotlikári, zároveň vlastníkov bytov a prijať také riešenie, ktoré naozaj bude viesť k budovaniu konkurencie, ktorá jediná aj v tomto segmente, ktorý je vysoko regulovaný, dokáže účinne prispieť k tomu, aby sme ľuďom darovali ten podstatný balíček, ak sa budeme baviť o balíčkoch, ktorý ich vlastným zodpovedným konaním, ich vlastným zodpovedným rozhodnutím ušetrí finančné prostriedky. Zároveň môže mať aj ekologické implikácie a odstránime absolútny pocit nespravodlivosti, ktorý ľudia po prijatí po 1. máji 2014 reálne pociťujú.
Ďakujem za pozornosť. A dúfam, že ešte k niektorým otázkam sa vyjadrím v rozprave.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

29.5.2015 o 10:48 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom