51. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem veľmi pekne, pán Hlina.
Teraz vystúpi v rozprave ako posledný riadne prihlásený pán poslanec Viskupič.
Autorizovaný
Vystúpenia
11:22
Vstup predsedajúceho 11:22
Miroslav ČížTeraz vystúpi v rozprave ako posledný riadne prihlásený pán poslanec Viskupič.
Teraz vystúpi v rozprave ako posledný riadne prihlásený pán poslanec Viskupič.
Ďakujem veľmi pekne, pán Hlina.
Teraz vystúpi v rozprave ako posledný riadne prihlásený pán poslanec Viskupič.
Autorizovaný
11:24
V dôvodovej časti mojej novely a opravy uvádzam citáciu komisára, ktorý sa k tejto smernici vyjadril v dvoch bodoch, a teda skúsim naznačiť, že prečo sociálnodemokratická vláda vydala ľudí do rúk monopolom pod záštitou...
V dôvodovej časti mojej novely a opravy uvádzam citáciu komisára, ktorý sa k tejto smernici vyjadril v dvoch bodoch, a teda skúsim naznačiť, že prečo sociálnodemokratická vláda vydala ľudí do rúk monopolom pod záštitou toho, že toto od nás chcela Európska únia, je jednoducho lož.
Európsky komisár pre energetiku v odpovedi na otázku poslanca Európskeho parlamentu Richarda Sulíka sa vyjadril k tejto otázke veľmi jednoznačne, a to nasledovne:
Po prvé, smernica o energetickej efektívnosti, právne predpisy Európskej únie, sa nevzťahuje na pripájanie sa a odpájanie sa spotrebiteľov od systému alebo k systému centralizovaného zásobovania teplom, t. j. aplikáciou na slovenské pomery obec, mestská časť nemá dôvod uplatňovať nové ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g) a § 12 ods. 3 písm. b) a c) zákona o tepelnej energetike na postup podľa tohoto predmetného paragrafu zákona o tepelnej energetike. A dokonca, keďže je tam to tvrdé ustanovenie v tom zákone, ono sa láme na slovíčku "rovnako", čiže hovorí, že nemôže sa toto uplatnenie zákona o tepelnej energetike uplatňovať rovnako. Ak sa teda chápeme, eurokomisár vraví, že predmetná smernica nehovorí zbla o pripájaní sa alebo možnosti pripojenia sa alebo odpojenia sa od centrálneho dodávateľa tepla.
Po druhé, podľa smernice o energetickej efektívnosti sa má účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom podporovať vtedy, keď je nákladovo efektívnejšie ako individuálne vykurovanie, respektíve chladenie. Čiže toto stanovisko vylučuje európskeho komisára, aby obec uplatňovala predmetné ustanovenie § 12 o tepelnej energetike tak, že bude prihliadať na ustanovenie zákona o tepelnej energetike rovnako, ako to niektoré obce robia v súčasnosti.
Bohužiaľ, prax je v nastavení, keďže sa tam ocitlo to slovíčko "rovnako", tak predpokladám, keďže už bežia v tejto veci súdne spory z oboch strán, lebo energetika nie je jednoduchý problém a problém individuálneho vykurovania, respektíve malých centrálnych dodávateľov tepla, centrálnych dodávateľov tepla do 10, 30, potom nových, tu spomínal kolega Hlina, že tí, ktorí majú staré rúry, dostali takú moc do rúk, že tí, ktorí prichádzajú s novými rúrami, sú do toho neni pustení. Čiže sme zabránili ekologickej a efektívnej možnosti riešenia problému s vykurovaním, a to – a to je zásadná pravda – a to na úkor jednoduchých ľudí, ktorí vedia, že v danej klimatickej oblasti, keď to tak nazveme, v danom regióne, dokonca je to tak priestorovo umiestnené, že sú to dva vchody vedľa seba, vedia ďaleko efektívnejšie, čo by nemalo dávať logiku, lebo ak sa pri jednej vatre vie ohriať dvadsať ľudí, tak nemusí dvadsať ľudí urobiť malé vatry. Proste to vyjde aspoň z tejto metafory z fyziky.
Bohužiaľ, u nás je ten proces možno z historických dôvodov, zastaralosti, možno naozaj arogantným správaním centrálnych zdrojov tepla, ktoré sa možno vykašľali, možno z iných dôvodov na to, akým spôsobom budú efektívnejšie teplo vyrábať, teplo distribuovať, teplo rozdeľovať, a ten povestný Damoklov meč, ktorý bol, že ak to bude, ak to presiahne už nejakú rozumnú, únosnú mieru a hranicu, tak príde k odpojeniu, ľudia si to proste dajú od nejakého alternatívneho zdroja tepla zrátať a zistia, že na tom ušetria, tak sa budú odpájať, tak tu v tejto snemovni sa zahlasovalo väčšinou za to, že im to jednoducho neumožníme. Neumožníme im to ale veľmi hlúpo na základe znenia zákona. Nie na základe toho, že my prinútime veľkých monopolných dodávateľov tepla – robte to efektívnejšie, lebo nám rozmrvíte celú energetickú politiku. Nie tí ľudia, nie to, že my voláme po tom, že zmeňte zákon, ohrozujeme energetickú politiku štátu, ale presne naopak. Nezodpovednou politikou hospodárskou, ekonomickou politikou centrálnych zdrojov tepla sme sa dostali do bodu, že okrem toho, že máme mierne zimy, že ľudia aj na základe podpory štátu zatepľujú, sa dostávajú do situácie, že vedia svoju vykurovaciu alebo náklady, ktoré súvisia s vykurovaním a ohrevom vody, riešiť ďaleko efektívnejšie ako arogantné a neefektívne zdroje tepla.
Chcem upozorniť, že nehádžme ich všetkých do jedného vreca, pretože tí efektívni sú častokrát v úplne rovnakom vreci ako tí, ktorí sa chcú odpojiť na malé zdroje tepla. Pretože máme tu aj riešenia, kde zainvestovali na novodobých technológiách, na obnoviteľných zdrojoch a dokonca sa potýkajú s tými starými a neefektívnymi dodávateľmi tepla s úplne rovnakým problémom, pretože ani ten efektívny centrálny zdroj tepla nevie urobiť odpojenie. A to dostali sme sa do bodu a celé jadro toho problému znie v tom, že našu energetickú politiku, ktorá je z 37 % riešená cez centrálne zdroje tepla, ohrozuje možno, a to chcem zdôrazniť, to, že doteraz máme vo Fonde národného majetku teplárne, že tu máme teplárne oligarchov, ktorí kašlú na to, za aké peniaze ľudia vykurujú, a vidíme ich potom, keďže stále hovoríme o centrálnych zdrojoch tepla, ako keby v jednom balíku a stavajú sa proti nim takzvaní malí kotlikári, ktorí sú obviňovaní z toho, že chcú rozbiť energetickú politiku tohoto štátu. Nie, nie je to tak.
My by sme mali trvať na tom, aby sme vytvorili taký legislatívny mechanizmus, že pritlačíme tých neefektívnych dodávateľov tepla k tomu, že na základe aj legislatívnych parametrov nad nimi bude visieť tá koncová stanica možného odpojenia, ale zároveň ich regulačnou politikou, efektívnejšou, vyššou kontrolou aj tých štátnych teplární donútime k tomu, že budú ďaleko lacnejší ako akýkoľvek individuálny alebo individuálnejší, keď to tak mám nazvať, zdroj tepla.
O tom má byť zmena tohoto zákona, o tom má byť navrátenie do status quo, o tom má byť ústavné podanie, o tom má byť vyhodnotenie na základe, ak oslovíme Protimonopolný úrad, predpokladám, že príde k obnoveniu analýzy, z ktorej chcem následne citovať; a to bude druhá časť vystúpenia; ktorá má, myslím, že rok doteraz. Čiže podľa mňa by sme sa mali naozaj zamerať na to, že zavesme nad monopolných, častokrát arogantných a neefektívnych ľudí, ktorí dostali eso, tromf do ruky, že tlačia na jednoduchých ľudí tým, že teraz môžu chodiť na ich stretnutia vlastníkov bytov a tým hovoriť, že vy nemáte šancu.
Chcem povedať dva príklady zo Slovenska. Jeden je tu neďaleko, z Petržalky, kedy vchod, ktorý je na starej, myslím, že železničiarskej rozvodnej, po starom volané aj výmenníčka, teraz sú to KOS-ky, kde nebolo investované niekoľko dekád a odpojenie sa od tohoto by absolvoval každý jeden z nás, kto býva v činžiaku. A ľudia mali dve alternatívy, požiadať, myslím, že to sa volá, tá firma, Veolia alebo Dalkia – teraz je to pre účely tejto rozpravy jedno, požiadať o zregulovanie, zateplenie, čiže revitalizáciu a žiadosť o to, aby boli vykurovaní efektívnejšie a mali možnosť teda to riešiť individuálnym odpojením a ustanovením svojej vlastnej kotolne do vchodu, alebo by im Veolia ponúkla inú, efektívnejšiu výmenníčku. Toto platilo ale len do mája. V máji sa stalo to, že môžu to vymeniť iba za tú efektívnejšiu výmenníčku. Na tom stretnutí som bol a padli tam zásadné otázky, ktoré sa týkali, ako dlho sa musia tí ľudia zaviazať, koľko budú náklady, koľko ich bude stáť teplo, koľko ich bude stáť meter kubický vody a podobne.
Pre mňa bolo prekvapením, pretože som pracoval predtým aj v obchode, že v podstate ten zástupca tej firmy bol obchodník a mal presvedčiť ľudí o efektívnosti zriadenia zotrvania na centrálnom zdroji tepla a o tom, že budú mať takéto a takéto náklady, takúto a takúto viazanosť, toľko toto bude stáť. Pre mňa bolo absolútnym, naozaj, neviem to inak nazvať, ako arogantným vyjadrením, že on im povedal, že ja tieto údaje neviem a nie sú pre vás podstatné, vás nemá čo zaujímať, čo bude stáť meter kubický vody, vás nemá čo zaujímať, koľko bude stáť vykurovanie, jediné podstatné, čo ja vám tu poviem, že ak sa tá KOS-ka zrealizuje vo vašom vchode, tak bude na dvadsať rokov a vy sa mi musíte na tých dvadsať rokov upísať, lebo nám vzniknú náklady a vy musíte chápať, že nám vzniknú náklady a že to nevieme inak urobiť ako tým, že vy sa nám na dvadsať rokov upíšete.
Keď ľudia sa začali proti tomu brániť a tam prišiel ten najväčší, najväčší brutál a najväčšia pointa, ktorá bola zhrnutá do nasledujúcich slov: Vy ste sa tu síce v marci 2014 stretli a bavili ste sa o odpájaní, ale momentálne ste sa tu stretli iba kvôli tomu, že či zostanete v tej starej železničiarskej kotolni, alebo dáte toto, čo ja som vám tu priniesol, i keď neviete, do čoho vstupujete.
A toto sme urobili zo zákona. Ten človek vedel, že má, že nepotrebuje tým ľuďom odpovedať, vedel, že má eso v rukáve, a povedať, že vy tu teraz neriešite dilemu medzi efektívnym, že vo vedľajšom vchode majú o 700 eur na vykurovaciu sezónu menej, to vy už neriešite, oni to stihli a vy už nie. Vy tu len riešite, či zostanete v tej najneefektívnejšej z hľadiska Petržalky výmenníčke a ak ste rozumní, tak aspoň kúsok si z tých nákladov dáte dolu a nám sa upíšete na 20 rokov. A ja si myslím, že toto si tí ľudia v tom danom vchode nezaslúžia. A to je jeden príklad, ktorý my na základe legislatívy tu prijatej sme dali do ruky silnému hráčovi, súkromnému hráčovi, to je súkromník. A tí ľudia nevedia alebo nemajú možnosť sa brániť, pretože jediné, čo konštatovali a to tam tá miera tej emócie a nahnevanosti bola o tom, načo sme si tie byty kupovali do osobného vlastníctva? Načo my sa tu hráme na nejaké zatepľovanie, budeme tu efektívne spravovať, keď o svojom vlastnom vykurovaní neviem rozhodnúť ani na tejto bytovej schôdzi a schádzame sa tu už niekoľko rokov na to, aby sme to vyriešili? A toto si myslím, že si ani v tej Petržalke nezaslúžia.
Iný príklad, z opačnej strany. Nová Dubnica. Kto je primátorom Novej Dubnice? Je to nominant a primátor za SMER. A ten človek, naopak, kope, čudujme sa svete, za individuálne vykurovanie. Je tam centrálny zdroj tepla postavený na obnoviteľných zdrojoch, bioplynky a on si potiahol infraštruktúru, zainvestoval nejaké peniaze a primátor, ktorý v tomto centrálnom zdroji tepla má, myslím, že 4 %, sa rozhodol, že on podporí odpojenie. A teraz chcem povedať, že tí ľudia v tom vchode, ktorí nemajú žiadnu moc a centrálny dodávateľ tepla im povie, ešte tak arogantne im povie, že vy tu nemáte žiadnu alternatívu iba moje dve, ktoré ja vám hovorím, tak máme tu aj rovnejších pred tým zákonom, pretože tu si lajzol ten primátor, že umožnil proti bioplynke, efektívnemu a novému centrálnemu zdroju tepla, lebo možno, ja, proste aj tuto sa dajú hľadať politické dôvody, ale umožnil odpojenie obídením zákona, centrálny zdroj tepla, v ktorom má to mesto 4 %, nepozval, vydal jedno rozhodnutie, dali si ho potvrdiť, keďže bolo aj odvolanie na okresnom a skončilo to na súde. A teraz tu chcem dokumentovať tú absurditu prijatého návrhu zákona, že koniec koncov v rámci predbežného konania to bolo zastavené.
Čiže dúfam, že ten súd nakoniec rozhodne tak, že tvrdosť absurdného zákona musí proste platiť na všetkých a aby aj tento primátor sa dostal na loď s nami, i keď zastupuje farby SMER-u, a to, že tento zákon proste nerieši individuálne vykurovanie spôsobom, že viem ušetriť, ak sa budem správať efektívne, pretože doteraz ani jeden, ani druhý to nemá v rukách. Ak ten súd, a budem ho sledovať, ale dopadne v jeho prospech, tak potom máme jednoznačný dôkaz o tom, že ak si z tej správnej strany, tak ti dokonca umožníme aj obísť zákon, ktorý sme my tu, tvoji kolegovia, prijali.
To boli zásadné momenty a chcel som to uviesť na konkrétnych príkladoch, ja som tých stretnutí mal niekoľko a tieto sa mi zdali také akože hraničné, z jednej aj z druhej strany, a preto hovorím, nie sme bojovníci a nikdy nebudeme proti centrálnym zdrojom tepla. Je dobré, že niekto sa tu zamyslel nad tým, že je aj z hľadiska environmentu nestavať 40 komínov, keď nám stačí jeden, je dobré, že sa niekto niekedy zamýšľal nad tým, že sa dajú zbytkové teplá, že sa dajú využiť, alebo že keď niekto chce kúriť na základe obnoviteľných zdrojov a má na to know-how a mechanizmy, tak môžme hovoriť o dobrom smerovaní v tejto oblasti. Len to nesmieme stavať do polohy, že ak mi tu vznikne centrálny zdroj tepla, ja ho posvätím ešte monopolizačným momentom a dám mu posvätné eso do ruky a môže sa následne správať už hocijako a už potom nejde o efektivitu, už potom nejde o environment, už potom nejde o to, že ľudia budú v konečnom dôsledku kúriť za menej.
V tomto celom probléme ešte vstupujú tri základné veci, ktoré často používa ako keby tá protistrana, a to je, že sú objektívne a legislatívne a štátne zásahy do tejto oblasti, ako keby tá vis maior je teplé zimy, to nevieme ovplyvniť, a teda klesá odovzdané množstvo energie a teda aj výnosy. Druhé je predmetné zatepľovanie a tretie je odpájanie. Ale veď my sa netvárme, že politikou tohoto štátu by malo byť to, aby sme udržali objem vyrobeného tepla, niekde som sa dozvedel, že ho vyrábame dokonca dvakrát toľko, ako ho spotrebujeme. Ale naším záujmom by malo byť, že keďže chceme zatepľovať, tak by to nemalo viesť k tomu, aby dané rozvody si zachovali svoju objemovú ziskovosť pri nižších dodávkach, ale aby sme na výstupnej stanici mali, že oni musia hlavne efektivizovať, pretože ľudia ich do tej efektivity tlačia. Čiže predpokladám, že ak oni zefektivizujú, tak si zachovajú ziskovosť, ale nemôžu to robiť do nemoty tak, že budú umelými legislatívnymi a regulačnými zásahmi si držať nejaké pásmo ziskovosti a vykašľú sa na to, že treba meniť infraštruktúru, rozmýšľať, investovať a hlavne byť tak dobrý, že nikomu ani len nenapadne realizovať svoju potrebu dodávky tepla alebo zohrievania vody tak, že sa odpojí od centrálneho zdroja tepla. Logiku to proste nemá. Čiže chyba nastáva v neefektívnom spravovaní centrálneho zdroja tepla a riešiť takto brutálnym zákonom, ktorý stavia ľudí do situácie až zúfalej, nie je proste cestou.
Tá druhá časť, ktorú som avizoval, sa týka možno, keďže táto téma je veľmi zložitá a stojí na, vstupujú tam rôzne faktory, chcem upozorniť, že naozaj, myslím, že 28. 5. 2014 vyšiel článok k tejto téme, kde citovali nálezy Protimonopolného úradu a aj z tých nálezov vyplýva, niektoré veci z hľadiska percent som citoval, to je tých, že CZT, ktorý pokrýva viac ako 50 % celkovej spotreby tepla, v oblasti výroby a dodávky tepla pôsobí v Slovenskej republike približne 340 podnikateľských subjektov, pričom prevažne výroba vo väčších teplárenských systémoch je realizovaná práve teda rozvodom z centrálneho zdroja tepla. Ďalšia výroba sa zabezpečí v lokálnych alebo okrskových zdrojoch, alebo vlastnými tepelnými zdrojmi v príslušných tepelných okruhoch. Z toho vypadáva aj ten nález, percentuálny nález, že u nás je 37 % bytového fondu realizovaných cez centrálny zdroj tepla a ten priemer Európskej únie je 10.
V tej štúdii, analýze si kládli tú základnú otázku, že odpojiť a neodpojiť. Ja si dovolím zacitovať, pretože ani na základe týchto údajov nie je ten moment úplne jednoznačný, pretože preskočím na koniec, ten najzásadnejší moment medzi CZT a tými, ktorí dokážu v tých bytových spoločenstvách osloviť niekoho, ktorý tam následne robí tzv. revitalizačné procesy a absolvuje sa to ako keby v balíku, čiže efektívnejšie zregulujú, zateplia, vymenia okná a podobne, sa dokáže blížiť pri tomto vstupe do toho bytového domu k ušetreniu na 40 až 50 percent. Na základe tejto analýzy vyplýva, že toto by vedeli robiť aj centrálne zdroje tepla. Len problém je, že to nerobia. Problém je, že nemajú záujem, čiže niekto má komerčný záujem na tom, aby zrealizoval dodávku kotla, vybavenie stavebných povolení pre zateplenie, zregulovanie a podobne, je to preňho ekonomické a to ho do toho tlačí a tým pádom dokáže pre ten bytový vchod, ktorý následne je kúrený z centrálneho zdroja tepla, zefektivizovať natoľko, že to má až takéto úspory. Na druhej strane však je ten moment, že keby sa správali k svojim zákazníkom tí velikí podobne, tak by z toho malo vypadnúť niečo rovnaké alebo dokonca efektívnejšie. Len problém je, že nevypadol. A tento návrh zákona zabetónoval ten stav, že oni ani teraz nemusia, lebo im toho, ktorý na tom žil, dostali von a tento tlak ako keby prestal byť, tak keď sa správali pod týmto Damoklovým mečom arogantne, tak čo budú robiť teraz po návrhu tohto zákona?
Čiže chcel by som poprosiť naozaj, vráťme to do status quo, ktorý bol pred 1. májom 2014, zamyslime sa nad tým, ako odstrániť nedobré a monopolné fungovanie tých veľkých arogantných zdrojov tepla, ktorí využívajú argumentáciu, že keď sa raz veľa odpojí, tak tí, ktorí sa neodpojili, to budú mať drahšie. Toto je falošný argument. Ten argument by mal byť o tom, že vy budete tak efektívni, že nikoho ani nenapadne, aby sa odpájal, a čím viacej ľudí vy dokážete pre svoje služby vtiahnuť do toho procesu, tým bude nižšia energia. Túto výhodu majú, to tento malý dodávateľ toho kotla proste mať nikdy nebude, z východiska. Nikdy nevie pre kotol, ktorý má kapacitu vykúriť jeden vchod mať možnosť ešte byť efektívnejší a vykúriť dva.
Čiže predpokladám, že už viac plastickejšie sa mi to vysvetliť nepodarí, a dúfam, že naozaj ľudia, ktorých tu často vnímam, že nemajú radi tie, kartelizáciu, oligarchizáciu, monopolizáciu spoločnosti a chcú bojovať proti monopolom a sedia viac-menej v laviciach sociálnej demokracie, si uvedomia v tomto parlamente, že sme vystavili zbytočne ľudí bezmoci, dali sme obrovský tromf do rúk miestnym, lokálnym a niekedy aj nadregionálnym monopolom a toto im odnímme a radšej na nich začnime tlačiť inými nástrojmi, že ak nebudete efektívni, tak proste môže prísť k odpojeniu. A keď k nemu príde, tak vy, vy centrálni dodávatelia tepla torpédujete energetickú politiku tohto štátu.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem. Pokúsim sa rozdeliť moje vystúpenie v rozprave k tomuto bodu na tri časti. Prvá by sa mala venovať tomu, že áno, túto debatu sme tu zažili. Zažili sme ju pod témou potreby transponovať smernicu Európskej únie.
V dôvodovej časti mojej novely a opravy uvádzam citáciu komisára, ktorý sa k tejto smernici vyjadril v dvoch bodoch, a teda skúsim naznačiť, že prečo sociálnodemokratická vláda vydala ľudí do rúk monopolom pod záštitou toho, že toto od nás chcela Európska únia, je jednoducho lož.
Európsky komisár pre energetiku v odpovedi na otázku poslanca Európskeho parlamentu Richarda Sulíka sa vyjadril k tejto otázke veľmi jednoznačne, a to nasledovne:
Po prvé, smernica o energetickej efektívnosti, právne predpisy Európskej únie, sa nevzťahuje na pripájanie sa a odpájanie sa spotrebiteľov od systému alebo k systému centralizovaného zásobovania teplom, t. j. aplikáciou na slovenské pomery obec, mestská časť nemá dôvod uplatňovať nové ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g) a § 12 ods. 3 písm. b) a c) zákona o tepelnej energetike na postup podľa tohoto predmetného paragrafu zákona o tepelnej energetike. A dokonca, keďže je tam to tvrdé ustanovenie v tom zákone, ono sa láme na slovíčku "rovnako", čiže hovorí, že nemôže sa toto uplatnenie zákona o tepelnej energetike uplatňovať rovnako. Ak sa teda chápeme, eurokomisár vraví, že predmetná smernica nehovorí zbla o pripájaní sa alebo možnosti pripojenia sa alebo odpojenia sa od centrálneho dodávateľa tepla.
Po druhé, podľa smernice o energetickej efektívnosti sa má účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom podporovať vtedy, keď je nákladovo efektívnejšie ako individuálne vykurovanie, respektíve chladenie. Čiže toto stanovisko vylučuje európskeho komisára, aby obec uplatňovala predmetné ustanovenie § 12 o tepelnej energetike tak, že bude prihliadať na ustanovenie zákona o tepelnej energetike rovnako, ako to niektoré obce robia v súčasnosti.
Bohužiaľ, prax je v nastavení, keďže sa tam ocitlo to slovíčko "rovnako", tak predpokladám, keďže už bežia v tejto veci súdne spory z oboch strán, lebo energetika nie je jednoduchý problém a problém individuálneho vykurovania, respektíve malých centrálnych dodávateľov tepla, centrálnych dodávateľov tepla do 10, 30, potom nových, tu spomínal kolega Hlina, že tí, ktorí majú staré rúry, dostali takú moc do rúk, že tí, ktorí prichádzajú s novými rúrami, sú do toho neni pustení. Čiže sme zabránili ekologickej a efektívnej možnosti riešenia problému s vykurovaním, a to – a to je zásadná pravda – a to na úkor jednoduchých ľudí, ktorí vedia, že v danej klimatickej oblasti, keď to tak nazveme, v danom regióne, dokonca je to tak priestorovo umiestnené, že sú to dva vchody vedľa seba, vedia ďaleko efektívnejšie, čo by nemalo dávať logiku, lebo ak sa pri jednej vatre vie ohriať dvadsať ľudí, tak nemusí dvadsať ľudí urobiť malé vatry. Proste to vyjde aspoň z tejto metafory z fyziky.
Bohužiaľ, u nás je ten proces možno z historických dôvodov, zastaralosti, možno naozaj arogantným správaním centrálnych zdrojov tepla, ktoré sa možno vykašľali, možno z iných dôvodov na to, akým spôsobom budú efektívnejšie teplo vyrábať, teplo distribuovať, teplo rozdeľovať, a ten povestný Damoklov meč, ktorý bol, že ak to bude, ak to presiahne už nejakú rozumnú, únosnú mieru a hranicu, tak príde k odpojeniu, ľudia si to proste dajú od nejakého alternatívneho zdroja tepla zrátať a zistia, že na tom ušetria, tak sa budú odpájať, tak tu v tejto snemovni sa zahlasovalo väčšinou za to, že im to jednoducho neumožníme. Neumožníme im to ale veľmi hlúpo na základe znenia zákona. Nie na základe toho, že my prinútime veľkých monopolných dodávateľov tepla – robte to efektívnejšie, lebo nám rozmrvíte celú energetickú politiku. Nie tí ľudia, nie to, že my voláme po tom, že zmeňte zákon, ohrozujeme energetickú politiku štátu, ale presne naopak. Nezodpovednou politikou hospodárskou, ekonomickou politikou centrálnych zdrojov tepla sme sa dostali do bodu, že okrem toho, že máme mierne zimy, že ľudia aj na základe podpory štátu zatepľujú, sa dostávajú do situácie, že vedia svoju vykurovaciu alebo náklady, ktoré súvisia s vykurovaním a ohrevom vody, riešiť ďaleko efektívnejšie ako arogantné a neefektívne zdroje tepla.
Chcem upozorniť, že nehádžme ich všetkých do jedného vreca, pretože tí efektívni sú častokrát v úplne rovnakom vreci ako tí, ktorí sa chcú odpojiť na malé zdroje tepla. Pretože máme tu aj riešenia, kde zainvestovali na novodobých technológiách, na obnoviteľných zdrojoch a dokonca sa potýkajú s tými starými a neefektívnymi dodávateľmi tepla s úplne rovnakým problémom, pretože ani ten efektívny centrálny zdroj tepla nevie urobiť odpojenie. A to dostali sme sa do bodu a celé jadro toho problému znie v tom, že našu energetickú politiku, ktorá je z 37 % riešená cez centrálne zdroje tepla, ohrozuje možno, a to chcem zdôrazniť, to, že doteraz máme vo Fonde národného majetku teplárne, že tu máme teplárne oligarchov, ktorí kašlú na to, za aké peniaze ľudia vykurujú, a vidíme ich potom, keďže stále hovoríme o centrálnych zdrojoch tepla, ako keby v jednom balíku a stavajú sa proti nim takzvaní malí kotlikári, ktorí sú obviňovaní z toho, že chcú rozbiť energetickú politiku tohoto štátu. Nie, nie je to tak.
My by sme mali trvať na tom, aby sme vytvorili taký legislatívny mechanizmus, že pritlačíme tých neefektívnych dodávateľov tepla k tomu, že na základe aj legislatívnych parametrov nad nimi bude visieť tá koncová stanica možného odpojenia, ale zároveň ich regulačnou politikou, efektívnejšou, vyššou kontrolou aj tých štátnych teplární donútime k tomu, že budú ďaleko lacnejší ako akýkoľvek individuálny alebo individuálnejší, keď to tak mám nazvať, zdroj tepla.
O tom má byť zmena tohoto zákona, o tom má byť navrátenie do status quo, o tom má byť ústavné podanie, o tom má byť vyhodnotenie na základe, ak oslovíme Protimonopolný úrad, predpokladám, že príde k obnoveniu analýzy, z ktorej chcem následne citovať; a to bude druhá časť vystúpenia; ktorá má, myslím, že rok doteraz. Čiže podľa mňa by sme sa mali naozaj zamerať na to, že zavesme nad monopolných, častokrát arogantných a neefektívnych ľudí, ktorí dostali eso, tromf do ruky, že tlačia na jednoduchých ľudí tým, že teraz môžu chodiť na ich stretnutia vlastníkov bytov a tým hovoriť, že vy nemáte šancu.
Chcem povedať dva príklady zo Slovenska. Jeden je tu neďaleko, z Petržalky, kedy vchod, ktorý je na starej, myslím, že železničiarskej rozvodnej, po starom volané aj výmenníčka, teraz sú to KOS-ky, kde nebolo investované niekoľko dekád a odpojenie sa od tohoto by absolvoval každý jeden z nás, kto býva v činžiaku. A ľudia mali dve alternatívy, požiadať, myslím, že to sa volá, tá firma, Veolia alebo Dalkia – teraz je to pre účely tejto rozpravy jedno, požiadať o zregulovanie, zateplenie, čiže revitalizáciu a žiadosť o to, aby boli vykurovaní efektívnejšie a mali možnosť teda to riešiť individuálnym odpojením a ustanovením svojej vlastnej kotolne do vchodu, alebo by im Veolia ponúkla inú, efektívnejšiu výmenníčku. Toto platilo ale len do mája. V máji sa stalo to, že môžu to vymeniť iba za tú efektívnejšiu výmenníčku. Na tom stretnutí som bol a padli tam zásadné otázky, ktoré sa týkali, ako dlho sa musia tí ľudia zaviazať, koľko budú náklady, koľko ich bude stáť teplo, koľko ich bude stáť meter kubický vody a podobne.
Pre mňa bolo prekvapením, pretože som pracoval predtým aj v obchode, že v podstate ten zástupca tej firmy bol obchodník a mal presvedčiť ľudí o efektívnosti zriadenia zotrvania na centrálnom zdroji tepla a o tom, že budú mať takéto a takéto náklady, takúto a takúto viazanosť, toľko toto bude stáť. Pre mňa bolo absolútnym, naozaj, neviem to inak nazvať, ako arogantným vyjadrením, že on im povedal, že ja tieto údaje neviem a nie sú pre vás podstatné, vás nemá čo zaujímať, čo bude stáť meter kubický vody, vás nemá čo zaujímať, koľko bude stáť vykurovanie, jediné podstatné, čo ja vám tu poviem, že ak sa tá KOS-ka zrealizuje vo vašom vchode, tak bude na dvadsať rokov a vy sa mi musíte na tých dvadsať rokov upísať, lebo nám vzniknú náklady a vy musíte chápať, že nám vzniknú náklady a že to nevieme inak urobiť ako tým, že vy sa nám na dvadsať rokov upíšete.
Keď ľudia sa začali proti tomu brániť a tam prišiel ten najväčší, najväčší brutál a najväčšia pointa, ktorá bola zhrnutá do nasledujúcich slov: Vy ste sa tu síce v marci 2014 stretli a bavili ste sa o odpájaní, ale momentálne ste sa tu stretli iba kvôli tomu, že či zostanete v tej starej železničiarskej kotolni, alebo dáte toto, čo ja som vám tu priniesol, i keď neviete, do čoho vstupujete.
A toto sme urobili zo zákona. Ten človek vedel, že má, že nepotrebuje tým ľuďom odpovedať, vedel, že má eso v rukáve, a povedať, že vy tu teraz neriešite dilemu medzi efektívnym, že vo vedľajšom vchode majú o 700 eur na vykurovaciu sezónu menej, to vy už neriešite, oni to stihli a vy už nie. Vy tu len riešite, či zostanete v tej najneefektívnejšej z hľadiska Petržalky výmenníčke a ak ste rozumní, tak aspoň kúsok si z tých nákladov dáte dolu a nám sa upíšete na 20 rokov. A ja si myslím, že toto si tí ľudia v tom danom vchode nezaslúžia. A to je jeden príklad, ktorý my na základe legislatívy tu prijatej sme dali do ruky silnému hráčovi, súkromnému hráčovi, to je súkromník. A tí ľudia nevedia alebo nemajú možnosť sa brániť, pretože jediné, čo konštatovali a to tam tá miera tej emócie a nahnevanosti bola o tom, načo sme si tie byty kupovali do osobného vlastníctva? Načo my sa tu hráme na nejaké zatepľovanie, budeme tu efektívne spravovať, keď o svojom vlastnom vykurovaní neviem rozhodnúť ani na tejto bytovej schôdzi a schádzame sa tu už niekoľko rokov na to, aby sme to vyriešili? A toto si myslím, že si ani v tej Petržalke nezaslúžia.
Iný príklad, z opačnej strany. Nová Dubnica. Kto je primátorom Novej Dubnice? Je to nominant a primátor za SMER. A ten človek, naopak, kope, čudujme sa svete, za individuálne vykurovanie. Je tam centrálny zdroj tepla postavený na obnoviteľných zdrojoch, bioplynky a on si potiahol infraštruktúru, zainvestoval nejaké peniaze a primátor, ktorý v tomto centrálnom zdroji tepla má, myslím, že 4 %, sa rozhodol, že on podporí odpojenie. A teraz chcem povedať, že tí ľudia v tom vchode, ktorí nemajú žiadnu moc a centrálny dodávateľ tepla im povie, ešte tak arogantne im povie, že vy tu nemáte žiadnu alternatívu iba moje dve, ktoré ja vám hovorím, tak máme tu aj rovnejších pred tým zákonom, pretože tu si lajzol ten primátor, že umožnil proti bioplynke, efektívnemu a novému centrálnemu zdroju tepla, lebo možno, ja, proste aj tuto sa dajú hľadať politické dôvody, ale umožnil odpojenie obídením zákona, centrálny zdroj tepla, v ktorom má to mesto 4 %, nepozval, vydal jedno rozhodnutie, dali si ho potvrdiť, keďže bolo aj odvolanie na okresnom a skončilo to na súde. A teraz tu chcem dokumentovať tú absurditu prijatého návrhu zákona, že koniec koncov v rámci predbežného konania to bolo zastavené.
Čiže dúfam, že ten súd nakoniec rozhodne tak, že tvrdosť absurdného zákona musí proste platiť na všetkých a aby aj tento primátor sa dostal na loď s nami, i keď zastupuje farby SMER-u, a to, že tento zákon proste nerieši individuálne vykurovanie spôsobom, že viem ušetriť, ak sa budem správať efektívne, pretože doteraz ani jeden, ani druhý to nemá v rukách. Ak ten súd, a budem ho sledovať, ale dopadne v jeho prospech, tak potom máme jednoznačný dôkaz o tom, že ak si z tej správnej strany, tak ti dokonca umožníme aj obísť zákon, ktorý sme my tu, tvoji kolegovia, prijali.
To boli zásadné momenty a chcel som to uviesť na konkrétnych príkladoch, ja som tých stretnutí mal niekoľko a tieto sa mi zdali také akože hraničné, z jednej aj z druhej strany, a preto hovorím, nie sme bojovníci a nikdy nebudeme proti centrálnym zdrojom tepla. Je dobré, že niekto sa tu zamyslel nad tým, že je aj z hľadiska environmentu nestavať 40 komínov, keď nám stačí jeden, je dobré, že sa niekto niekedy zamýšľal nad tým, že sa dajú zbytkové teplá, že sa dajú využiť, alebo že keď niekto chce kúriť na základe obnoviteľných zdrojov a má na to know-how a mechanizmy, tak môžme hovoriť o dobrom smerovaní v tejto oblasti. Len to nesmieme stavať do polohy, že ak mi tu vznikne centrálny zdroj tepla, ja ho posvätím ešte monopolizačným momentom a dám mu posvätné eso do ruky a môže sa následne správať už hocijako a už potom nejde o efektivitu, už potom nejde o environment, už potom nejde o to, že ľudia budú v konečnom dôsledku kúriť za menej.
V tomto celom probléme ešte vstupujú tri základné veci, ktoré často používa ako keby tá protistrana, a to je, že sú objektívne a legislatívne a štátne zásahy do tejto oblasti, ako keby tá vis maior je teplé zimy, to nevieme ovplyvniť, a teda klesá odovzdané množstvo energie a teda aj výnosy. Druhé je predmetné zatepľovanie a tretie je odpájanie. Ale veď my sa netvárme, že politikou tohoto štátu by malo byť to, aby sme udržali objem vyrobeného tepla, niekde som sa dozvedel, že ho vyrábame dokonca dvakrát toľko, ako ho spotrebujeme. Ale naším záujmom by malo byť, že keďže chceme zatepľovať, tak by to nemalo viesť k tomu, aby dané rozvody si zachovali svoju objemovú ziskovosť pri nižších dodávkach, ale aby sme na výstupnej stanici mali, že oni musia hlavne efektivizovať, pretože ľudia ich do tej efektivity tlačia. Čiže predpokladám, že ak oni zefektivizujú, tak si zachovajú ziskovosť, ale nemôžu to robiť do nemoty tak, že budú umelými legislatívnymi a regulačnými zásahmi si držať nejaké pásmo ziskovosti a vykašľú sa na to, že treba meniť infraštruktúru, rozmýšľať, investovať a hlavne byť tak dobrý, že nikomu ani len nenapadne realizovať svoju potrebu dodávky tepla alebo zohrievania vody tak, že sa odpojí od centrálneho zdroja tepla. Logiku to proste nemá. Čiže chyba nastáva v neefektívnom spravovaní centrálneho zdroja tepla a riešiť takto brutálnym zákonom, ktorý stavia ľudí do situácie až zúfalej, nie je proste cestou.
Tá druhá časť, ktorú som avizoval, sa týka možno, keďže táto téma je veľmi zložitá a stojí na, vstupujú tam rôzne faktory, chcem upozorniť, že naozaj, myslím, že 28. 5. 2014 vyšiel článok k tejto téme, kde citovali nálezy Protimonopolného úradu a aj z tých nálezov vyplýva, niektoré veci z hľadiska percent som citoval, to je tých, že CZT, ktorý pokrýva viac ako 50 % celkovej spotreby tepla, v oblasti výroby a dodávky tepla pôsobí v Slovenskej republike približne 340 podnikateľských subjektov, pričom prevažne výroba vo väčších teplárenských systémoch je realizovaná práve teda rozvodom z centrálneho zdroja tepla. Ďalšia výroba sa zabezpečí v lokálnych alebo okrskových zdrojoch, alebo vlastnými tepelnými zdrojmi v príslušných tepelných okruhoch. Z toho vypadáva aj ten nález, percentuálny nález, že u nás je 37 % bytového fondu realizovaných cez centrálny zdroj tepla a ten priemer Európskej únie je 10.
V tej štúdii, analýze si kládli tú základnú otázku, že odpojiť a neodpojiť. Ja si dovolím zacitovať, pretože ani na základe týchto údajov nie je ten moment úplne jednoznačný, pretože preskočím na koniec, ten najzásadnejší moment medzi CZT a tými, ktorí dokážu v tých bytových spoločenstvách osloviť niekoho, ktorý tam následne robí tzv. revitalizačné procesy a absolvuje sa to ako keby v balíku, čiže efektívnejšie zregulujú, zateplia, vymenia okná a podobne, sa dokáže blížiť pri tomto vstupe do toho bytového domu k ušetreniu na 40 až 50 percent. Na základe tejto analýzy vyplýva, že toto by vedeli robiť aj centrálne zdroje tepla. Len problém je, že to nerobia. Problém je, že nemajú záujem, čiže niekto má komerčný záujem na tom, aby zrealizoval dodávku kotla, vybavenie stavebných povolení pre zateplenie, zregulovanie a podobne, je to preňho ekonomické a to ho do toho tlačí a tým pádom dokáže pre ten bytový vchod, ktorý následne je kúrený z centrálneho zdroja tepla, zefektivizovať natoľko, že to má až takéto úspory. Na druhej strane však je ten moment, že keby sa správali k svojim zákazníkom tí velikí podobne, tak by z toho malo vypadnúť niečo rovnaké alebo dokonca efektívnejšie. Len problém je, že nevypadol. A tento návrh zákona zabetónoval ten stav, že oni ani teraz nemusia, lebo im toho, ktorý na tom žil, dostali von a tento tlak ako keby prestal byť, tak keď sa správali pod týmto Damoklovým mečom arogantne, tak čo budú robiť teraz po návrhu tohto zákona?
Čiže chcel by som poprosiť naozaj, vráťme to do status quo, ktorý bol pred 1. májom 2014, zamyslime sa nad tým, ako odstrániť nedobré a monopolné fungovanie tých veľkých arogantných zdrojov tepla, ktorí využívajú argumentáciu, že keď sa raz veľa odpojí, tak tí, ktorí sa neodpojili, to budú mať drahšie. Toto je falošný argument. Ten argument by mal byť o tom, že vy budete tak efektívni, že nikoho ani nenapadne, aby sa odpájal, a čím viacej ľudí vy dokážete pre svoje služby vtiahnuť do toho procesu, tým bude nižšia energia. Túto výhodu majú, to tento malý dodávateľ toho kotla proste mať nikdy nebude, z východiska. Nikdy nevie pre kotol, ktorý má kapacitu vykúriť jeden vchod mať možnosť ešte byť efektívnejší a vykúriť dva.
Čiže predpokladám, že už viac plastickejšie sa mi to vysvetliť nepodarí, a dúfam, že naozaj ľudia, ktorých tu často vnímam, že nemajú radi tie, kartelizáciu, oligarchizáciu, monopolizáciu spoločnosti a chcú bojovať proti monopolom a sedia viac-menej v laviciach sociálnej demokracie, si uvedomia v tomto parlamente, že sme vystavili zbytočne ľudí bezmoci, dali sme obrovský tromf do rúk miestnym, lokálnym a niekedy aj nadregionálnym monopolom a toto im odnímme a radšej na nich začnime tlačiť inými nástrojmi, že ak nebudete efektívni, tak proste môže prísť k odpojeniu. A keď k nemu príde, tak vy, vy centrálni dodávatelia tepla torpédujete energetickú politiku tohto štátu.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
11:39
Slovo má poslanec Osuský.
Slovo má poslanec Osuský.
Faktické poznámky páni poslanci Osuský a Daniš. Pán Viskupič zrejme s reakciou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má poslanec Osuský.
Autorizovaný
11:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:48
Peter OsuskýNo, ak som v minulom vstupe hovoril o nebezpečí iniciatívnych blbcov, ktorí sú horší ako triedni nepriatelia, musím v prípade tohto prihratia lopty monopolom povedať, že toto nebol blbec, aj keď ten, čo to urobil, bol nepochybne iniciatívny. Otázkou, samozrejme, je, kto stál za povzbudením takejto iniciatívy a už nech je tým človekom alebo skupinou ľudí ktokoľvek, je úplne zrejmé, čo...
No, ak som v minulom vstupe hovoril o nebezpečí iniciatívnych blbcov, ktorí sú horší ako triedni nepriatelia, musím v prípade tohto prihratia lopty monopolom povedať, že toto nebol blbec, aj keď ten, čo to urobil, bol nepochybne iniciatívny. Otázkou, samozrejme, je, kto stál za povzbudením takejto iniciatívy a už nech je tým človekom alebo skupinou ľudí ktokoľvek, je úplne zrejmé, čo dôležitejšie ako mená v tomto prípade hralo úlohu a čo to je, je zrejme jasné každému. Ak niekomu zabezpečujem monopol a právo nakladať a vyberať peniaze od ľudí, tak najlepším, by som povedal, dôvodom pre takéto "sociálne citlivé" rozhodnutie je ten starý sprepadený fenický vynález, teda peniaze.
Ja, samozrejme, že návrh predkladá legislatíva aparátu ministerstva, niekedy je pod nimi podpísaný minister, inokedy poslanci. Zaujímavá otázka je, kto to napísal, s kým sa stretol a prečo to tak napísal. Ale keďže ešte máme stále historickú pamäť, pokiaľ sa tu stáva, že legislatíva významných vecí v tejto krajine sa sem-tam prešmykne – iste nedopatrením – s počítačovým signálom konkrétnej oligarchickej finančnej skupiny, tak sa nemôžme diviť ani, ako vznikajú takéto zákony.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.5.2015 o 11:48 hod.
MUDr. PhD.
Peter Osuský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, ak som v minulom vstupe hovoril o nebezpečí iniciatívnych blbcov, ktorí sú horší ako triedni nepriatelia, musím v prípade tohto prihratia lopty monopolom povedať, že toto nebol blbec, aj keď ten, čo to urobil, bol nepochybne iniciatívny. Otázkou, samozrejme, je, kto stál za povzbudením takejto iniciatívy a už nech je tým človekom alebo skupinou ľudí ktokoľvek, je úplne zrejmé, čo dôležitejšie ako mená v tomto prípade hralo úlohu a čo to je, je zrejme jasné každému. Ak niekomu zabezpečujem monopol a právo nakladať a vyberať peniaze od ľudí, tak najlepším, by som povedal, dôvodom pre takéto "sociálne citlivé" rozhodnutie je ten starý sprepadený fenický vynález, teda peniaze.
Ja, samozrejme, že návrh predkladá legislatíva aparátu ministerstva, niekedy je pod nimi podpísaný minister, inokedy poslanci. Zaujímavá otázka je, kto to napísal, s kým sa stretol a prečo to tak napísal. Ale keďže ešte máme stále historickú pamäť, pokiaľ sa tu stáva, že legislatíva významných vecí v tejto krajine sa sem-tam prešmykne – iste nedopatrením – s počítačovým signálom konkrétnej oligarchickej finančnej skupiny, tak sa nemôžme diviť ani, ako vznikajú takéto zákony.
Autorizovaný
11:48
Vstup predsedajúceho 11:48
Miroslav ČížPán poslanec Daniš.
Autorizovaný
11:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:50
Zoltán DanišVážený pán poslanec Viskupič, tak ako ste uviedol, cieľom návrhu zákona je, aby si žiadatelia na stavebné povolenie mohli zvoliť výhodné dodávky tepla, aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome. Úpravy v § 12 ods. 9 a 10 toho zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v zásade ale nezjednodušia výstavbu domových kotolní v bytovom dome a odpojenia od centrálneho zdroja. Centrálny...
Vážený pán poslanec Viskupič, tak ako ste uviedol, cieľom návrhu zákona je, aby si žiadatelia na stavebné povolenie mohli zvoliť výhodné dodávky tepla, aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome. Úpravy v § 12 ods. 9 a 10 toho zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v zásade ale nezjednodušia výstavbu domových kotolní v bytovom dome a odpojenia od centrálneho zdroja. Centrálny dodávateľ tepla totiž zostáva účastníkom konania, čo v praxi prináša dlhoročné prieťahy v konaní, prípadne súdne spory, o ktorých ste hovoril, a úmyselné odpojenie možnosti od centrálneho zdroja je týmito obštrukciami vždy odďaľované. Samozrejme, centrálny dodávateľ tepla odpojením sa časti odberateľov od centrálneho zdroja si eliminuje svoje straty zvýšením ceny tepla pre zostávajúcich odberateľov. Je teda potrebné prijať také zmeny, ktoré znemožnia obštrukcie zo strany centrálneho dodávateľa tepla, ako aj s ohľadom na negatívne dopady na zostávajúcich odberateľov. Taktiež je potrebné zohľadniť, že výstavba ďalšej sústavy tepelných zariadení v lokalite, kde už je sústava tepelných zariadení ako potenciálny zdroj znečistenia ovzdušia, hovorili ste tiež o tejto otázke, môže mať dopad aj na životné prostredie, pretože sa jedná o ďalší potenciálny zdroj znečisťovania ovzdušia.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.5.2015 o 11:50 hod.
Ing.
Zoltán Daniš
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec Viskupič, tak ako ste uviedol, cieľom návrhu zákona je, aby si žiadatelia na stavebné povolenie mohli zvoliť výhodné dodávky tepla, aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome. Úpravy v § 12 ods. 9 a 10 toho zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v zásade ale nezjednodušia výstavbu domových kotolní v bytovom dome a odpojenia od centrálneho zdroja. Centrálny dodávateľ tepla totiž zostáva účastníkom konania, čo v praxi prináša dlhoročné prieťahy v konaní, prípadne súdne spory, o ktorých ste hovoril, a úmyselné odpojenie možnosti od centrálneho zdroja je týmito obštrukciami vždy odďaľované. Samozrejme, centrálny dodávateľ tepla odpojením sa časti odberateľov od centrálneho zdroja si eliminuje svoje straty zvýšením ceny tepla pre zostávajúcich odberateľov. Je teda potrebné prijať také zmeny, ktoré znemožnia obštrukcie zo strany centrálneho dodávateľa tepla, ako aj s ohľadom na negatívne dopady na zostávajúcich odberateľov. Taktiež je potrebné zohľadniť, že výstavba ďalšej sústavy tepelných zariadení v lokalite, kde už je sústava tepelných zariadení ako potenciálny zdroj znečistenia ovzdušia, hovorili ste tiež o tejto otázke, môže mať dopad aj na životné prostredie, pretože sa jedná o ďalší potenciálny zdroj znečisťovania ovzdušia.
Ďakujem.
Autorizovaný
11:50
Vstup predsedajúceho 11:50
Miroslav ČížS reakciou pán poslanec Viskupič.
Autorizovaný
11:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:52
Jozef ViskupičPán poslanec, ja sa s vami zhodnem v tom, čo ste hovorili, pre potreby zmeny tohoto zákona je povedať iba to, že ja odstraňujem záväznosť, čiže na to, aby sme mohli vyvinúť následnú hĺbkovú zmenu, a predpokladám, že na tom sa zhodneme, že toto nebolo dobré riešenie, navyše naozaj nie je v súlade so smernicou Európskej únie, by sme potrebovali zvolať možno, a bol by som rád, keby tí odborníci, ktorí sa tomu reálne venujú, to, aby sme dosiahli presne to, čo hovoríte. Môj návrh hovorí zatiaľ, že urobme ten prvý povestný krok na tisíckilometrovej ceste a to je, že odstráňme tú záväznosť rozhodnutia v stavebnom konaní, ktorú sme dali centrálnym dodávateľom tepla pre samosprávy, pretože sme postavili všetkých starostov často do neriešiteľných situácií, lebo vie, že má buď z eurofondov alebo z niečoho lepšie riešenie, ako v tej danej obci reálne funguje, a momentálne to nemôže urobiť, čiže riskujeme súdne spory, kde sa budú veľmi dobre tie monopoly a tie centrálne zdroje tepla cítiť. Preto vítam to, že sme viac-menej na jednej lodi.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.5.2015 o 11:52 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem za reakcie, páni poslanci. Mená sú dôležité, ale myslím si, že toľkokrát boli v tejto snemovni povedané, že už im netreba robiť reklamu, lebo vieme, kto je paroplynový cyklus, vieme, kto podniká v teple, a preto si myslím, že, a ja cítim tú atmosféru z poslancov SMER-u, že nie sú spokojní s tou právnou úpravou, lebo tým, že majú aj samosprávne funkcie, tak musia byť na tom first fronte a tam im to tí ľudia proste povedia tak, ako som sa snažil dokumentovať tu.
Pán poslanec, ja sa s vami zhodnem v tom, čo ste hovorili, pre potreby zmeny tohoto zákona je povedať iba to, že ja odstraňujem záväznosť, čiže na to, aby sme mohli vyvinúť následnú hĺbkovú zmenu, a predpokladám, že na tom sa zhodneme, že toto nebolo dobré riešenie, navyše naozaj nie je v súlade so smernicou Európskej únie, by sme potrebovali zvolať možno, a bol by som rád, keby tí odborníci, ktorí sa tomu reálne venujú, to, aby sme dosiahli presne to, čo hovoríte. Môj návrh hovorí zatiaľ, že urobme ten prvý povestný krok na tisíckilometrovej ceste a to je, že odstráňme tú záväznosť rozhodnutia v stavebnom konaní, ktorú sme dali centrálnym dodávateľom tepla pre samosprávy, pretože sme postavili všetkých starostov často do neriešiteľných situácií, lebo vie, že má buď z eurofondov alebo z niečoho lepšie riešenie, ako v tej danej obci reálne funguje, a momentálne to nemôže urobiť, čiže riskujeme súdne spory, kde sa budú veľmi dobre tie monopoly a tie centrálne zdroje tepla cítiť. Preto vítam to, že sme viac-menej na jednej lodi.
Ďakujem.
Autorizovaný
11:52
Pán spravodajca chce vystúpiť so záverečným stanoviskom? Už vystúpil. Ďakujem. Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Ďakujem.
Takže kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie k tomuto bodu programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie...
Pán spravodajca chce vystúpiť so záverečným stanoviskom? Už vystúpil. Ďakujem. Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Ďakujem.
Takže kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie k tomuto bodu programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Tlač 1533, návrh na pridelenie výborom v rozhodnutí č. 1543.
Pán poslanec, máte slovo, uveďte tento návrh zákona.
Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán spravodajca chce vystúpiť so záverečným stanoviskom? Už vystúpil. Ďakujem. Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Ďakujem.
Takže kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie k tomuto bodu programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Tlač 1533, návrh na pridelenie výborom v rozhodnutí č. 1543.
Pán poslanec, máte slovo, uveďte tento návrh zákona.
Autorizovaný
11:55
Uvádzajúci uvádza bod 11:55
Peter OsuskýOpakovanie je matka múdrosti, pred niekoľkými dňami som tu unavoval ctenú snemovňu dlhším latinským súvetím, ktoré vyjadrovalo známe Sokratovo konštatovanie o tom, čo vie a čo nevie. Pravda je, že som si to mohol z hlavy dovoliť, hoci som sa to vlastne naučil kvôli môjmu milovanému profesorovi docentovi Hrabovskému na hodine latiny strednej všeobecnovzdelávacej školy pred, bratru, štyridsiatimi šiestimi rokmi. Ale ten citát je múdry, samozrejme, však je od Sokrata, ešte aby nebol, ale zároveň som ho toľkokrát zopakoval, že sa proste vryl pod kožu. A ja si teraz dovolím uviesť svoju novelu zákona niečím, čo by sa tiež mohlo považovať za hodné vrytia pod kožu, nech už si o Ústave Slovenskej republiky ako takej myslíme čokoľvek. Nedávno som sa k tomu na tejto pôde vyjadroval, o 98 zmenách a o ďalších, ktoré by sa ešte zišli. Ale dovolím si zacitovať ústavu.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie ako prvé z politických práv. Podľa čl. 26 ods. 4 slobodu prejavu a právo vyhľadávať (zo strany občana) a šíriť (zo strany iných občanov) informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Nie je nás tu veľa, tuším okolo dvoch desiatok aj s pánom predsedajúcim, a tak sa skúsme spolu, 22 hláv je viac ako jedna; starý vtip o policajtoch, prečo chodia so psom za socializmu, sa zdôvodňoval klasickým zdôvodnením, "viac hláv viac vie"; tak nás je tu 22, tak sa teda skúsme zamyslieť nad tým, a to uvediem ako príklad, že ak pred týždňom boli v Poľsku voľby a voľby prezidenta Poľskej republiky, voľby boli v nedeľu, druhé kolo rozhodujúce, a posledné prieskumy verejnej mienky boli uverejnené v piatok. Skúsme sa zamyslieť, čo by sa stalo, keby tak ako v Poľsku i u nás napr. neexistoval absolútne nehorázny, štrnásťdňový limit na zákaz uverejňovania volebných prieskumov. Respektíve zamyslime sa nad otázkou, 22 hláv, prečo a čím zdôvodňuje zákonná úprava obmedzujúca slobodu šíriť informácie a prijímať informácie k takým platným zákonom, aký ste, ctení poslanci SMER-u, prijali, čl. 26 ods. 4 ústavy: Ak sa dozviete dva dni pred voľbami, čo hovoria volebné prieskumy, naruší sa ochrana práv a slobôd iných? Naruší sa bezpečnosť štátu? Naruší sa verejný poriadok? Naruší sa verejné zdravie? Naruší sa mravnosť? Skúsme sa zamyslieť nad absolútnou protiústavnosťou normy, ktorú ste prijali. Pretože len z týchto dôvodov, ktoré som vyrátal, možno zákonom obmedziť právo na šírenie informácií.
Ešte raz, uvítam, keď mi ktorákoľvek z dvadsiatich dvoch či troch prítomných hláv zverí, čo vidí, ktorý z týchto dôvodov ústavných na obmedzenie práva na šírenie tejto informácie. No ručím vám za to, priatelia, bez toho, aby som vás, naopak, podceňoval či preceňoval, že zdôvodnenie nenájdete, lebo neexistuje. Tento zákon je už i v tomto bode protiústavný.
Pokiaľ ide o viaceré iné veci, dovolím si ešte upozorniť na jednu, nakoniec dôvodová správa je k dispozícii, kompletné paragrafové znenie je k dispozícii, nebudem vás zdržiavať v čase predvíkendovom, tých statočných, podotýkam, ktorí tu sedíte, Dušan, tebou počínajúc a na opačnom, Vilom končiac, Novotným. Chcem teda povedať, že sú tu ďalšie veci, ktoré sú z môjho pohľadu protiústavné a ktoré sú niekedy až smiešne iracionálne. Drobnosť: stanovili sa obmedzenia a povinnosti vynakladania prostriedkov na kampaň. Absolútne súhlasím s tým, aby boli prostriedky v akejkoľvek volebnej kampani – od komunálnych volieb až po prezidentské – vynakladané transparentne, aby pochádzali z jasných a nekriminálnych zdrojov, ale uvediem príklad. Zdôvodnenie, prečo existuje horný limit kampane, je vraj daný tým, aby neboli rozdiely také "dramatické".
No môžem vám povedať, že ako človek, ktorý veľkú časť života prežil v malých stranách, hádam najdlhšiu časť svojho politického života v OKS, tak pri možnostiach OKS a pri výške horného limitu ten rozdiel bol priepastný. Vonkoncom nám to nič nezabezpečovalo, ani žiadnu rovnosť, ani len zďaleka. Napriek tomu ja som ten, ktorý sa domnieva, že nemá čo existovať limit, ak sú peniaze vynaložené transparentne a ak sú z čestných, poctivých zdrojov. Pretože je osobným právom napr. kandidáta na prezidenta, ktorý svoje čestné a zdanené peniaze má, vynaložiť ich v akomkoľvek rozsahu a obmedzenie tohto jeho práva je prudkým zásahom do elementárnej ústavnej slobody občana. Neexistuje, aby človek, ktorý môže zdôvodniť každý cent, aby mal mať limit na to, ako nakladá so svojimi peniazmi, ak mu to manželka dovolí, ak nebudú sa dietky hnevať, že minul dedičstvo, tak je to jeho absolútne sväté právo a nijaký zákon nemá čo jeho právo obmedzovať.
Od tohto podľa mňa absolútne protiústavného ustanovenia si dovolím poukázať ešte na zopár neuveriteľných paradoxov. V našej Slovenskej republike máme občanov Slovenskej republiky niektorých i takých, ktorých osud zavial do sveta. Máme, naopak, keďže sme milí, pohostinní, však to o sebe všetci hovoríme, skromní a pracovití, tiež občanov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, ale žijú u nás, z Európskej únie, alebo odkiaľkoľvek inam, lebo ich sem zaviala krása krajiny, krásne domy v Levoči či v Bardejove, ktoré si kúpili a chcú v nich dožiť svoj život napríklad. Jednoducho sú to ľudia, ktorí nie sú síce občania, ale žijú medzi nami. A čuduj sa svete, pretože si nespomínam, že by niekde v ústave bol paragraf, že Jožo Muranica v prípade, že žije v New Jersey alebo čo i len v Dubline, má iné, menšie práva ako Dežo Muranica, jeho brat, ktorý žije v Hybiach pri Liptovskom Svätom Mikuláši, tak sa zamýšľam nad tým, ako je možné, že sa v zákone objavilo ustanovenie, podľa ktorého občan Slovenskej republiky, ktorý nežije trvale na území Slovenskej republiky, nemôže podporovať finančne napr. kampaň politickej strany či jednotlivca v prípade úradu prezidenta, ale – paradoxne – neobčan Slovenskej republiky, ktorý žije v Levoči, to môže.
Pýtam sa, kde zostal rozum. Ako je možné, že oberáme občana Slovenskej republiky, bez toho, aby v ústave bol vymedzený ako utekáč, zakopečkár, zradca, emigrant, z toho, čo má k dispozícii ako svoje občianske právo každý ostatný z tých miliónov Slovákov, ktorí žijú tu? To je mimo všecek zdravý rozum, ale i to sa u nás, samozrejme, môže stať.
Ďalším už opakovane kritizovaným bodom je, že sa znemožňuje občianskym združeniam a záujmovým iným zoskupeniam prispievať prostriedkami konkrétnemu kandidátovi alebo zoskupeniu, alebo strane s tým, že si majú postaviť vlastnú kandidátku a tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme, že to tak nie je. Je absolútne nedôvodné, ako som už zdôrazňoval, ochranárom alebo zdravotným sestrám zakladať si stranu zdravotných sestier, ak chcú, aby sa v legislatívnej aktivite parlamentu vyskytli ľudia, ktorí budú zastupovať ich záujmy. Je ich absolútne slobodnou voľbou vyhodnotiť pôsobenie tej či onej strany alebo poslanca, alebo kohokoľvek, ktorí niečo urobili, alebo neurobili, alebo urobili dobre, alebo urobili zle pre ich záujem, a je absolútne normálne a primerané, aby podporovali tých, o ktorých sa oprávnene, verme tomu, domnievajú, že budú lepšie zastupovať ich záujmy ako iní. Ale nútiť ich zakladať si zdravotnú stranu pôrodných asistentiek, je, uznajte, mimo zdravý rozum. To znamená, že si majú a môžu vybrať. Od Saktora až po Machynu počínajúc, všetkými ďalšími končiac, odbory tradične stávali na strane SMER-u. Rovnako Matica slovenská, na ktorú sa skladajú daňoví poplatníci celého Slovenska. To znamená, nechápem, prečo by sme, tak ako nenútime odbory postaviť si stranu odborárov a Maticu slovenskú postaviť si stranu Matice, prečo si majú pôrodné asistentky alebo dentisti stavať stranu, aby sa vyhli obmedzeniam zákona.
V ďalšom dopĺňam okrem iných tento zákon o jednu dôležitú vec. Samozrejme, že tak ako sa Európa a svet vyvíja, tak ako sa vyvíja situácia povedzme v Iraku a Sýrii, tak ako biedu sveta chcú riešiť emigranti z Eritrey, Somálska, Mali, Senegalu tým, že chcú prísť do Európy, tak samozrejme, že hrozí ako celkom logicky predvídateľná reakcia. Vznik extrémistických protistrán najrôznejšej orientácie, ktoré by celkom reálne mohli v snahe oslovovať občanov, taký jeden drobný príklad zo Stredoslovenského kraja tu máme, bystrického, agendou, sloganmi, sľubmi, ktoré budú v protiklade k prijatým normám ľudských práv a podobne.
V jednom z novelizovaných paragrafov sa navrhuje, aby sa stanovili Rozhlasu a televízii Slovenska povinnosti odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá povzbudzuje národnostnú, rasovú, náboženskú alebo inú nenávisť, ktorá propaguje totalitné hnutia alebo popiera či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológii. Myslím si, že je to v kontexte iných existujúcich zákonov i v kontexte ústavy, ktorá takéto štvanie sankcionuje a nedovoľuje.
Myslím si, že všetky uvedené návrhy, ktoré sčasti riešia evidentnú protiústavnosť, sčasti riešia protiústavnosť kombinovanú s úplne, by som povedal, chorou diskrimináciou občanov Slovenskej republiky vo vzťahu k neobčanom Slovenskej republiky v niektorých kategóriách volebného zákona a ktoré v tomto záverečnom bode v podstate riešia riziká, ktoré sa jednoducho s najväčšou pravdepodobnosťou budú objavovať. Môžme sa tváriť, že nie, môžme strkať hlavu do piesku, ale vývoj, ktorý nás možno čaká. Keď počujem v diskusii o kvótach z rôznych kútov Európy, tak je jasné, že sa nepochybne, lebo tak to je, takí ľudia sa vždy nájdu a vždy nájdu svojich podporovateľov, nájdu sily, ktoré budú hľadieť získavať voličské hlasy prekračovaním takejto normy. A je veľmi dobré, aby teda verejné médiá mali možnosť bez ďalších iných sankcií a žalôb zo strany takýchto odmietnuť šírenie podobných myšlienok.
Úplne na záver dodávam, že návrh zákona nebude mať vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.
A trvám na tom, že na rozdiel od existujúceho zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
29.5.2015 o 11:55 hod.
MUDr. PhD.
Peter Osuský
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, no, ako celoživotný pedagóg, podobne ako vy, ktorí ste aj nemuseli byť pedagógovia, viete, že opakovanie je matka múdrosti. Toto sa dá uplatniť v živote človeka najrôznejšie, ja napríklad, keďže sa to zopakovalo viac ako dve desiatky krát, presne viem, aký osud čaká táto novela volebného zákona. Keďže sa to opakovalo, ako som uviedol, mnohokrát, tak som múdry z tej múdrosti nadobudnutej opakovaním a viem, že životnosť tejto novely bude 20 sekúnd. Ale napriek tomu ju predkladám, je to rozvinutá a trošku bohatšia novela toho, čo som predkladal v minulom roku a o čom si myslím, že, ako hovoril jeden neúspešný rakúsky maliar, es kommt der Tag, príde deň, keď verím, že táto novela zatiaľ s veľmi krátkou životnosťou sa možno ujme a bude platiť.
Opakovanie je matka múdrosti, pred niekoľkými dňami som tu unavoval ctenú snemovňu dlhším latinským súvetím, ktoré vyjadrovalo známe Sokratovo konštatovanie o tom, čo vie a čo nevie. Pravda je, že som si to mohol z hlavy dovoliť, hoci som sa to vlastne naučil kvôli môjmu milovanému profesorovi docentovi Hrabovskému na hodine latiny strednej všeobecnovzdelávacej školy pred, bratru, štyridsiatimi šiestimi rokmi. Ale ten citát je múdry, samozrejme, však je od Sokrata, ešte aby nebol, ale zároveň som ho toľkokrát zopakoval, že sa proste vryl pod kožu. A ja si teraz dovolím uviesť svoju novelu zákona niečím, čo by sa tiež mohlo považovať za hodné vrytia pod kožu, nech už si o Ústave Slovenskej republiky ako takej myslíme čokoľvek. Nedávno som sa k tomu na tejto pôde vyjadroval, o 98 zmenách a o ďalších, ktoré by sa ešte zišli. Ale dovolím si zacitovať ústavu.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie ako prvé z politických práv. Podľa čl. 26 ods. 4 slobodu prejavu a právo vyhľadávať (zo strany občana) a šíriť (zo strany iných občanov) informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Nie je nás tu veľa, tuším okolo dvoch desiatok aj s pánom predsedajúcim, a tak sa skúsme spolu, 22 hláv je viac ako jedna; starý vtip o policajtoch, prečo chodia so psom za socializmu, sa zdôvodňoval klasickým zdôvodnením, "viac hláv viac vie"; tak nás je tu 22, tak sa teda skúsme zamyslieť nad tým, a to uvediem ako príklad, že ak pred týždňom boli v Poľsku voľby a voľby prezidenta Poľskej republiky, voľby boli v nedeľu, druhé kolo rozhodujúce, a posledné prieskumy verejnej mienky boli uverejnené v piatok. Skúsme sa zamyslieť, čo by sa stalo, keby tak ako v Poľsku i u nás napr. neexistoval absolútne nehorázny, štrnásťdňový limit na zákaz uverejňovania volebných prieskumov. Respektíve zamyslime sa nad otázkou, 22 hláv, prečo a čím zdôvodňuje zákonná úprava obmedzujúca slobodu šíriť informácie a prijímať informácie k takým platným zákonom, aký ste, ctení poslanci SMER-u, prijali, čl. 26 ods. 4 ústavy: Ak sa dozviete dva dni pred voľbami, čo hovoria volebné prieskumy, naruší sa ochrana práv a slobôd iných? Naruší sa bezpečnosť štátu? Naruší sa verejný poriadok? Naruší sa verejné zdravie? Naruší sa mravnosť? Skúsme sa zamyslieť nad absolútnou protiústavnosťou normy, ktorú ste prijali. Pretože len z týchto dôvodov, ktoré som vyrátal, možno zákonom obmedziť právo na šírenie informácií.
Ešte raz, uvítam, keď mi ktorákoľvek z dvadsiatich dvoch či troch prítomných hláv zverí, čo vidí, ktorý z týchto dôvodov ústavných na obmedzenie práva na šírenie tejto informácie. No ručím vám za to, priatelia, bez toho, aby som vás, naopak, podceňoval či preceňoval, že zdôvodnenie nenájdete, lebo neexistuje. Tento zákon je už i v tomto bode protiústavný.
Pokiaľ ide o viaceré iné veci, dovolím si ešte upozorniť na jednu, nakoniec dôvodová správa je k dispozícii, kompletné paragrafové znenie je k dispozícii, nebudem vás zdržiavať v čase predvíkendovom, tých statočných, podotýkam, ktorí tu sedíte, Dušan, tebou počínajúc a na opačnom, Vilom končiac, Novotným. Chcem teda povedať, že sú tu ďalšie veci, ktoré sú z môjho pohľadu protiústavné a ktoré sú niekedy až smiešne iracionálne. Drobnosť: stanovili sa obmedzenia a povinnosti vynakladania prostriedkov na kampaň. Absolútne súhlasím s tým, aby boli prostriedky v akejkoľvek volebnej kampani – od komunálnych volieb až po prezidentské – vynakladané transparentne, aby pochádzali z jasných a nekriminálnych zdrojov, ale uvediem príklad. Zdôvodnenie, prečo existuje horný limit kampane, je vraj daný tým, aby neboli rozdiely také "dramatické".
No môžem vám povedať, že ako človek, ktorý veľkú časť života prežil v malých stranách, hádam najdlhšiu časť svojho politického života v OKS, tak pri možnostiach OKS a pri výške horného limitu ten rozdiel bol priepastný. Vonkoncom nám to nič nezabezpečovalo, ani žiadnu rovnosť, ani len zďaleka. Napriek tomu ja som ten, ktorý sa domnieva, že nemá čo existovať limit, ak sú peniaze vynaložené transparentne a ak sú z čestných, poctivých zdrojov. Pretože je osobným právom napr. kandidáta na prezidenta, ktorý svoje čestné a zdanené peniaze má, vynaložiť ich v akomkoľvek rozsahu a obmedzenie tohto jeho práva je prudkým zásahom do elementárnej ústavnej slobody občana. Neexistuje, aby človek, ktorý môže zdôvodniť každý cent, aby mal mať limit na to, ako nakladá so svojimi peniazmi, ak mu to manželka dovolí, ak nebudú sa dietky hnevať, že minul dedičstvo, tak je to jeho absolútne sväté právo a nijaký zákon nemá čo jeho právo obmedzovať.
Od tohto podľa mňa absolútne protiústavného ustanovenia si dovolím poukázať ešte na zopár neuveriteľných paradoxov. V našej Slovenskej republike máme občanov Slovenskej republiky niektorých i takých, ktorých osud zavial do sveta. Máme, naopak, keďže sme milí, pohostinní, však to o sebe všetci hovoríme, skromní a pracovití, tiež občanov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, ale žijú u nás, z Európskej únie, alebo odkiaľkoľvek inam, lebo ich sem zaviala krása krajiny, krásne domy v Levoči či v Bardejove, ktoré si kúpili a chcú v nich dožiť svoj život napríklad. Jednoducho sú to ľudia, ktorí nie sú síce občania, ale žijú medzi nami. A čuduj sa svete, pretože si nespomínam, že by niekde v ústave bol paragraf, že Jožo Muranica v prípade, že žije v New Jersey alebo čo i len v Dubline, má iné, menšie práva ako Dežo Muranica, jeho brat, ktorý žije v Hybiach pri Liptovskom Svätom Mikuláši, tak sa zamýšľam nad tým, ako je možné, že sa v zákone objavilo ustanovenie, podľa ktorého občan Slovenskej republiky, ktorý nežije trvale na území Slovenskej republiky, nemôže podporovať finančne napr. kampaň politickej strany či jednotlivca v prípade úradu prezidenta, ale – paradoxne – neobčan Slovenskej republiky, ktorý žije v Levoči, to môže.
Pýtam sa, kde zostal rozum. Ako je možné, že oberáme občana Slovenskej republiky, bez toho, aby v ústave bol vymedzený ako utekáč, zakopečkár, zradca, emigrant, z toho, čo má k dispozícii ako svoje občianske právo každý ostatný z tých miliónov Slovákov, ktorí žijú tu? To je mimo všecek zdravý rozum, ale i to sa u nás, samozrejme, môže stať.
Ďalším už opakovane kritizovaným bodom je, že sa znemožňuje občianskym združeniam a záujmovým iným zoskupeniam prispievať prostriedkami konkrétnemu kandidátovi alebo zoskupeniu, alebo strane s tým, že si majú postaviť vlastnú kandidátku a tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme, že to tak nie je. Je absolútne nedôvodné, ako som už zdôrazňoval, ochranárom alebo zdravotným sestrám zakladať si stranu zdravotných sestier, ak chcú, aby sa v legislatívnej aktivite parlamentu vyskytli ľudia, ktorí budú zastupovať ich záujmy. Je ich absolútne slobodnou voľbou vyhodnotiť pôsobenie tej či onej strany alebo poslanca, alebo kohokoľvek, ktorí niečo urobili, alebo neurobili, alebo urobili dobre, alebo urobili zle pre ich záujem, a je absolútne normálne a primerané, aby podporovali tých, o ktorých sa oprávnene, verme tomu, domnievajú, že budú lepšie zastupovať ich záujmy ako iní. Ale nútiť ich zakladať si zdravotnú stranu pôrodných asistentiek, je, uznajte, mimo zdravý rozum. To znamená, že si majú a môžu vybrať. Od Saktora až po Machynu počínajúc, všetkými ďalšími končiac, odbory tradične stávali na strane SMER-u. Rovnako Matica slovenská, na ktorú sa skladajú daňoví poplatníci celého Slovenska. To znamená, nechápem, prečo by sme, tak ako nenútime odbory postaviť si stranu odborárov a Maticu slovenskú postaviť si stranu Matice, prečo si majú pôrodné asistentky alebo dentisti stavať stranu, aby sa vyhli obmedzeniam zákona.
V ďalšom dopĺňam okrem iných tento zákon o jednu dôležitú vec. Samozrejme, že tak ako sa Európa a svet vyvíja, tak ako sa vyvíja situácia povedzme v Iraku a Sýrii, tak ako biedu sveta chcú riešiť emigranti z Eritrey, Somálska, Mali, Senegalu tým, že chcú prísť do Európy, tak samozrejme, že hrozí ako celkom logicky predvídateľná reakcia. Vznik extrémistických protistrán najrôznejšej orientácie, ktoré by celkom reálne mohli v snahe oslovovať občanov, taký jeden drobný príklad zo Stredoslovenského kraja tu máme, bystrického, agendou, sloganmi, sľubmi, ktoré budú v protiklade k prijatým normám ľudských práv a podobne.
V jednom z novelizovaných paragrafov sa navrhuje, aby sa stanovili Rozhlasu a televízii Slovenska povinnosti odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá povzbudzuje národnostnú, rasovú, náboženskú alebo inú nenávisť, ktorá propaguje totalitné hnutia alebo popiera či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológii. Myslím si, že je to v kontexte iných existujúcich zákonov i v kontexte ústavy, ktorá takéto štvanie sankcionuje a nedovoľuje.
Myslím si, že všetky uvedené návrhy, ktoré sčasti riešia evidentnú protiústavnosť, sčasti riešia protiústavnosť kombinovanú s úplne, by som povedal, chorou diskrimináciou občanov Slovenskej republiky vo vzťahu k neobčanom Slovenskej republiky v niektorých kategóriách volebného zákona a ktoré v tomto záverečnom bode v podstate riešia riziká, ktoré sa jednoducho s najväčšou pravdepodobnosťou budú objavovať. Môžme sa tváriť, že nie, môžme strkať hlavu do piesku, ale vývoj, ktorý nás možno čaká. Keď počujem v diskusii o kvótach z rôznych kútov Európy, tak je jasné, že sa nepochybne, lebo tak to je, takí ľudia sa vždy nájdu a vždy nájdu svojich podporovateľov, nájdu sily, ktoré budú hľadieť získavať voličské hlasy prekračovaním takejto normy. A je veľmi dobré, aby teda verejné médiá mali možnosť bez ďalších iných sankcií a žalôb zo strany takýchto odmietnuť šírenie podobných myšlienok.
Úplne na záver dodávam, že návrh zákona nebude mať vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.
A trvám na tom, že na rozdiel od existujúceho zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
