51. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, ak som v minulom vstupe hovoril o nebezpečí iniciatívnych blbcov, ktorí sú horší ako triedni nepriatelia, musím v prípade tohto prihratia lopty monopolom povedať, že toto nebol blbec, aj keď ten, čo to urobil, bol nepochybne iniciatívny. Otázkou, samozrejme, je, kto stál za povzbudením takejto iniciatívy a už nech je tým človekom alebo skupinou ľudí ktokoľvek, je úplne zrejmé, čo dôležitejšie ako mená v tomto prípade hralo úlohu a čo to je, je zrejme jasné každému. Ak niekomu zabezpečujem monopol a právo nakladať a vyberať peniaze od ľudí, tak najlepším, by som povedal, dôvodom pre takéto "sociálne citlivé" rozhodnutie je ten starý sprepadený fenický vynález, teda peniaze.
Ja, samozrejme, že návrh predkladá legislatíva aparátu ministerstva, niekedy je pod nimi podpísaný minister, inokedy poslanci. Zaujímavá otázka je, kto to napísal, s kým sa stretol a prečo to tak napísal. Ale keďže ešte máme stále historickú pamäť, pokiaľ sa tu stáva, že legislatíva významných vecí v tejto krajine sa sem-tam prešmykne – iste nedopatrením – s počítačovým signálom konkrétnej oligarchickej finančnej skupiny, tak sa nemôžme diviť ani, ako vznikajú takéto zákony.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec Viskupič, tak ako ste uviedol, cieľom návrhu zákona je, aby si žiadatelia na stavebné povolenie mohli zvoliť výhodné dodávky tepla, aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome. Úpravy v § 12 ods. 9 a 10 toho zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v zásade ale nezjednodušia výstavbu domových kotolní v bytovom dome a odpojenia od centrálneho zdroja. Centrálny dodávateľ tepla totiž zostáva účastníkom konania, čo v praxi prináša dlhoročné prieťahy v konaní, prípadne súdne spory, o ktorých ste hovoril, a úmyselné odpojenie možnosti od centrálneho zdroja je týmito obštrukciami vždy odďaľované. Samozrejme, centrálny dodávateľ tepla odpojením sa časti odberateľov od centrálneho zdroja si eliminuje svoje straty zvýšením ceny tepla pre zostávajúcich odberateľov. Je teda potrebné prijať také zmeny, ktoré znemožnia obštrukcie zo strany centrálneho dodávateľa tepla, ako aj s ohľadom na negatívne dopady na zostávajúcich odberateľov. Taktiež je potrebné zohľadniť, že výstavba ďalšej sústavy tepelných zariadení v lokalite, kde už je sústava tepelných zariadení ako potenciálny zdroj znečistenia ovzdušia, hovorili ste tiež o tejto otázke, môže mať dopad aj na životné prostredie, pretože sa jedná o ďalší potenciálny zdroj znečisťovania ovzdušia.
Ďakujem.

Ďakujem za reakcie, páni poslanci. Mená sú dôležité, ale myslím si, že toľkokrát boli v tejto snemovni povedané, že už im netreba robiť reklamu, lebo vieme, kto je paroplynový cyklus, vieme, kto podniká v teple, a preto si myslím, že, a ja cítim tú atmosféru z poslancov SMER-u, že nie sú spokojní s tou právnou úpravou, lebo tým, že majú aj samosprávne funkcie, tak musia byť na tom first fronte a tam im to tí ľudia proste povedia tak, ako som sa snažil dokumentovať tu.
Pán poslanec, ja sa s vami zhodnem v tom, čo ste hovorili, pre potreby zmeny tohoto zákona je povedať iba to, že ja odstraňujem záväznosť, čiže na to, aby sme mohli vyvinúť následnú hĺbkovú zmenu, a predpokladám, že na tom sa zhodneme, že toto nebolo dobré riešenie, navyše naozaj nie je v súlade so smernicou Európskej únie, by sme potrebovali zvolať možno, a bol by som rád, keby tí odborníci, ktorí sa tomu reálne venujú, to, aby sme dosiahli presne to, čo hovoríte. Môj návrh hovorí zatiaľ, že urobme ten prvý povestný krok na tisíckilometrovej ceste a to je, že odstráňme tú záväznosť rozhodnutia v stavebnom konaní, ktorú sme dali centrálnym dodávateľom tepla pre samosprávy, pretože sme postavili všetkých starostov často do neriešiteľných situácií, lebo vie, že má buď z eurofondov alebo z niečoho lepšie riešenie, ako v tej danej obci reálne funguje, a momentálne to nemôže urobiť, čiže riskujeme súdne spory, kde sa budú veľmi dobre tie monopoly a tie centrálne zdroje tepla cítiť. Preto vítam to, že sme viac-menej na jednej lodi.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, no, ako celoživotný pedagóg, podobne ako vy, ktorí ste aj nemuseli byť pedagógovia, viete, že opakovanie je matka múdrosti. Toto sa dá uplatniť v živote človeka najrôznejšie, ja napríklad, keďže sa to zopakovalo viac ako dve desiatky krát, presne viem, aký osud čaká táto novela volebného zákona. Keďže sa to opakovalo, ako som uviedol, mnohokrát, tak som múdry z tej múdrosti nadobudnutej opakovaním a viem, že životnosť tejto novely bude 20 sekúnd. Ale napriek tomu ju predkladám, je to rozvinutá a trošku bohatšia novela toho, čo som predkladal v minulom roku a o čom si myslím, že, ako hovoril jeden neúspešný rakúsky maliar, es kommt der Tag, príde deň, keď verím, že táto novela zatiaľ s veľmi krátkou životnosťou sa možno ujme a bude platiť.
Opakovanie je matka múdrosti, pred niekoľkými dňami som tu unavoval ctenú snemovňu dlhším latinským súvetím, ktoré vyjadrovalo známe Sokratovo konštatovanie o tom, čo vie a čo nevie. Pravda je, že som si to mohol z hlavy dovoliť, hoci som sa to vlastne naučil kvôli môjmu milovanému profesorovi docentovi Hrabovskému na hodine latiny strednej všeobecnovzdelávacej školy pred, bratru, štyridsiatimi šiestimi rokmi. Ale ten citát je múdry, samozrejme, však je od Sokrata, ešte aby nebol, ale zároveň som ho toľkokrát zopakoval, že sa proste vryl pod kožu. A ja si teraz dovolím uviesť svoju novelu zákona niečím, čo by sa tiež mohlo považovať za hodné vrytia pod kožu, nech už si o Ústave Slovenskej republiky ako takej myslíme čokoľvek. Nedávno som sa k tomu na tejto pôde vyjadroval, o 98 zmenách a o ďalších, ktoré by sa ešte zišli. Ale dovolím si zacitovať ústavu.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie ako prvé z politických práv. Podľa čl. 26 ods. 4 slobodu prejavu a právo vyhľadávať (zo strany občana) a šíriť (zo strany iných občanov) informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Nie je nás tu veľa, tuším okolo dvoch desiatok aj s pánom predsedajúcim, a tak sa skúsme spolu, 22 hláv je viac ako jedna; starý vtip o policajtoch, prečo chodia so psom za socializmu, sa zdôvodňoval klasickým zdôvodnením, "viac hláv viac vie"; tak nás je tu 22, tak sa teda skúsme zamyslieť nad tým, a to uvediem ako príklad, že ak pred týždňom boli v Poľsku voľby a voľby prezidenta Poľskej republiky, voľby boli v nedeľu, druhé kolo rozhodujúce, a posledné prieskumy verejnej mienky boli uverejnené v piatok. Skúsme sa zamyslieť, čo by sa stalo, keby tak ako v Poľsku i u nás napr. neexistoval absolútne nehorázny, štrnásťdňový limit na zákaz uverejňovania volebných prieskumov. Respektíve zamyslime sa nad otázkou, 22 hláv, prečo a čím zdôvodňuje zákonná úprava obmedzujúca slobodu šíriť informácie a prijímať informácie k takým platným zákonom, aký ste, ctení poslanci SMER-u, prijali, čl. 26 ods. 4 ústavy: Ak sa dozviete dva dni pred voľbami, čo hovoria volebné prieskumy, naruší sa ochrana práv a slobôd iných? Naruší sa bezpečnosť štátu? Naruší sa verejný poriadok? Naruší sa verejné zdravie? Naruší sa mravnosť? Skúsme sa zamyslieť nad absolútnou protiústavnosťou normy, ktorú ste prijali. Pretože len z týchto dôvodov, ktoré som vyrátal, možno zákonom obmedziť právo na šírenie informácií.
Ešte raz, uvítam, keď mi ktorákoľvek z dvadsiatich dvoch či troch prítomných hláv zverí, čo vidí, ktorý z týchto dôvodov ústavných na obmedzenie práva na šírenie tejto informácie. No ručím vám za to, priatelia, bez toho, aby som vás, naopak, podceňoval či preceňoval, že zdôvodnenie nenájdete, lebo neexistuje. Tento zákon je už i v tomto bode protiústavný.
Pokiaľ ide o viaceré iné veci, dovolím si ešte upozorniť na jednu, nakoniec dôvodová správa je k dispozícii, kompletné paragrafové znenie je k dispozícii, nebudem vás zdržiavať v čase predvíkendovom, tých statočných, podotýkam, ktorí tu sedíte, Dušan, tebou počínajúc a na opačnom, Vilom končiac, Novotným. Chcem teda povedať, že sú tu ďalšie veci, ktoré sú z môjho pohľadu protiústavné a ktoré sú niekedy až smiešne iracionálne. Drobnosť: stanovili sa obmedzenia a povinnosti vynakladania prostriedkov na kampaň. Absolútne súhlasím s tým, aby boli prostriedky v akejkoľvek volebnej kampani – od komunálnych volieb až po prezidentské – vynakladané transparentne, aby pochádzali z jasných a nekriminálnych zdrojov, ale uvediem príklad. Zdôvodnenie, prečo existuje horný limit kampane, je vraj daný tým, aby neboli rozdiely také "dramatické".
No môžem vám povedať, že ako človek, ktorý veľkú časť života prežil v malých stranách, hádam najdlhšiu časť svojho politického života v OKS, tak pri možnostiach OKS a pri výške horného limitu ten rozdiel bol priepastný. Vonkoncom nám to nič nezabezpečovalo, ani žiadnu rovnosť, ani len zďaleka. Napriek tomu ja som ten, ktorý sa domnieva, že nemá čo existovať limit, ak sú peniaze vynaložené transparentne a ak sú z čestných, poctivých zdrojov. Pretože je osobným právom napr. kandidáta na prezidenta, ktorý svoje čestné a zdanené peniaze má, vynaložiť ich v akomkoľvek rozsahu a obmedzenie tohto jeho práva je prudkým zásahom do elementárnej ústavnej slobody občana. Neexistuje, aby človek, ktorý môže zdôvodniť každý cent, aby mal mať limit na to, ako nakladá so svojimi peniazmi, ak mu to manželka dovolí, ak nebudú sa dietky hnevať, že minul dedičstvo, tak je to jeho absolútne sväté právo a nijaký zákon nemá čo jeho právo obmedzovať.
Od tohto podľa mňa absolútne protiústavného ustanovenia si dovolím poukázať ešte na zopár neuveriteľných paradoxov. V našej Slovenskej republike máme občanov Slovenskej republiky niektorých i takých, ktorých osud zavial do sveta. Máme, naopak, keďže sme milí, pohostinní, však to o sebe všetci hovoríme, skromní a pracovití, tiež občanov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, ale žijú u nás, z Európskej únie, alebo odkiaľkoľvek inam, lebo ich sem zaviala krása krajiny, krásne domy v Levoči či v Bardejove, ktoré si kúpili a chcú v nich dožiť svoj život napríklad. Jednoducho sú to ľudia, ktorí nie sú síce občania, ale žijú medzi nami. A čuduj sa svete, pretože si nespomínam, že by niekde v ústave bol paragraf, že Jožo Muranica v prípade, že žije v New Jersey alebo čo i len v Dubline, má iné, menšie práva ako Dežo Muranica, jeho brat, ktorý žije v Hybiach pri Liptovskom Svätom Mikuláši, tak sa zamýšľam nad tým, ako je možné, že sa v zákone objavilo ustanovenie, podľa ktorého občan Slovenskej republiky, ktorý nežije trvale na území Slovenskej republiky, nemôže podporovať finančne napr. kampaň politickej strany či jednotlivca v prípade úradu prezidenta, ale – paradoxne – neobčan Slovenskej republiky, ktorý žije v Levoči, to môže.
Pýtam sa, kde zostal rozum. Ako je možné, že oberáme občana Slovenskej republiky, bez toho, aby v ústave bol vymedzený ako utekáč, zakopečkár, zradca, emigrant, z toho, čo má k dispozícii ako svoje občianske právo každý ostatný z tých miliónov Slovákov, ktorí žijú tu? To je mimo všecek zdravý rozum, ale i to sa u nás, samozrejme, môže stať.
Ďalším už opakovane kritizovaným bodom je, že sa znemožňuje občianskym združeniam a záujmovým iným zoskupeniam prispievať prostriedkami konkrétnemu kandidátovi alebo zoskupeniu, alebo strane s tým, že si majú postaviť vlastnú kandidátku a tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme, že to tak nie je. Je absolútne nedôvodné, ako som už zdôrazňoval, ochranárom alebo zdravotným sestrám zakladať si stranu zdravotných sestier, ak chcú, aby sa v legislatívnej aktivite parlamentu vyskytli ľudia, ktorí budú zastupovať ich záujmy. Je ich absolútne slobodnou voľbou vyhodnotiť pôsobenie tej či onej strany alebo poslanca, alebo kohokoľvek, ktorí niečo urobili, alebo neurobili, alebo urobili dobre, alebo urobili zle pre ich záujem, a je absolútne normálne a primerané, aby podporovali tých, o ktorých sa oprávnene, verme tomu, domnievajú, že budú lepšie zastupovať ich záujmy ako iní. Ale nútiť ich zakladať si zdravotnú stranu pôrodných asistentiek, je, uznajte, mimo zdravý rozum. To znamená, že si majú a môžu vybrať. Od Saktora až po Machynu počínajúc, všetkými ďalšími končiac, odbory tradične stávali na strane SMER-u. Rovnako Matica slovenská, na ktorú sa skladajú daňoví poplatníci celého Slovenska. To znamená, nechápem, prečo by sme, tak ako nenútime odbory postaviť si stranu odborárov a Maticu slovenskú postaviť si stranu Matice, prečo si majú pôrodné asistentky alebo dentisti stavať stranu, aby sa vyhli obmedzeniam zákona.
V ďalšom dopĺňam okrem iných tento zákon o jednu dôležitú vec. Samozrejme, že tak ako sa Európa a svet vyvíja, tak ako sa vyvíja situácia povedzme v Iraku a Sýrii, tak ako biedu sveta chcú riešiť emigranti z Eritrey, Somálska, Mali, Senegalu tým, že chcú prísť do Európy, tak samozrejme, že hrozí ako celkom logicky predvídateľná reakcia. Vznik extrémistických protistrán najrôznejšej orientácie, ktoré by celkom reálne mohli v snahe oslovovať občanov, taký jeden drobný príklad zo Stredoslovenského kraja tu máme, bystrického, agendou, sloganmi, sľubmi, ktoré budú v protiklade k prijatým normám ľudských práv a podobne.
V jednom z novelizovaných paragrafov sa navrhuje, aby sa stanovili Rozhlasu a televízii Slovenska povinnosti odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá povzbudzuje národnostnú, rasovú, náboženskú alebo inú nenávisť, ktorá propaguje totalitné hnutia alebo popiera či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológii. Myslím si, že je to v kontexte iných existujúcich zákonov i v kontexte ústavy, ktorá takéto štvanie sankcionuje a nedovoľuje.
Myslím si, že všetky uvedené návrhy, ktoré sčasti riešia evidentnú protiústavnosť, sčasti riešia protiústavnosť kombinovanú s úplne, by som povedal, chorou diskrimináciou občanov Slovenskej republiky vo vzťahu k neobčanom Slovenskej republiky v niektorých kategóriách volebného zákona a ktoré v tomto záverečnom bode v podstate riešia riziká, ktoré sa jednoducho s najväčšou pravdepodobnosťou budú objavovať. Môžme sa tváriť, že nie, môžme strkať hlavu do piesku, ale vývoj, ktorý nás možno čaká. Keď počujem v diskusii o kvótach z rôznych kútov Európy, tak je jasné, že sa nepochybne, lebo tak to je, takí ľudia sa vždy nájdu a vždy nájdu svojich podporovateľov, nájdu sily, ktoré budú hľadieť získavať voličské hlasy prekračovaním takejto normy. A je veľmi dobré, aby teda verejné médiá mali možnosť bez ďalších iných sankcií a žalôb zo strany takýchto odmietnuť šírenie podobných myšlienok.
Úplne na záver dodávam, že návrh zákona nebude mať vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.
A trvám na tom, že na rozdiel od existujúceho zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení kolegovia poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o volebnej kampani, tlač 1533. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Tak mám najrýchlejší prst nacvičený z internetu, tak som prvý.
Ja obdivujem pána poslanca Osuského, lebo ako Sizyfos vždy tlačí kameň hore a keď mu padne dole, zas sa pokúša ho tlačiť hore. Toto je takýto príklad. Aj keď tentokrát naozaj ten zákon je rozumný a už aj bol rozumný, ale my sa držíme hesla, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz a na veky vekov, a preto nechceme toto meniť.
Ja pár poznámok k tým niektorým jeho návrhom. Zrušiť moratórium na volebnú kampaň 48 hodín predtým je veľmi rozumné, pretože sa to tak či tak porušuje rôznymi spôsobmi a potom sú okolo toho cirkusy, zvady a tak ďalej. Proste má volebná kampaň, moratórium zrušiť. Pamätáme si na Mečiara ešte, ten jeho klasický prípad, keď došiel tesne pred zavretím miestnosti alebo v deň volieb a naraz ho nepustili voliť, chudáka, to mu vtedy veľmi prospelo, aj televízia, ktorá teda to v priamom prenose na to čakala. Pamätáte sa na to?
Druhý bod. Uverejnenie výsledkov v deň volieb. To sa mi nezdá, že by až tak bolo porušované. Tie exit poll vlastne reagujú až potom, keď na konci idú, že by to niekto urobil, ja sa na to nepamätám, že by to bolo u nás. Možná že to je, keď nám povieš potom ešte, budem rád. Lebo doteraz sa mi zdalo, že toto nebolo nejako oficiálne ani v médiách. Lebo ľudia nevedia vlastne, exit poll jediný. A tí teda naozaj až po otvorení. (Reakcie z pléna.) To je o inom, dobre.
Potom ďalej, vypustiť maximálne limity nákladov. Tu sa tiež porušuje, švindľuje aj kamufluje určite, zas sú okolo toho spory. Bolo to, nebolo, počítajú sa bilbordy a tak ďalej. Tiež je to aj dehonestujúce a nemá to veľký význam, pretože jak si povedal, že kto do toho chce dať, nech dá. No len potom odchádzame k Amerike, že teraz si natlačíte 10 miliónov svojich fotiek a nalepíte ich na každú bránu, tak vás budú voliť, proste ten, kto má peniaze, ten sa presadí. Ten kto nemá, ten sa nepresadí. Čiže toto je trolinka už nebezpečné, by som povedal. Ale v podstate všade je to tak, čiže nejako limitovať to, keď sa to v podstate nedá skontrolovať a keď to asi mnohí porušujú, je proste, hovorí, že to aj tento troška liberálny, ale jednoduchý prvok by sa mohol akceptovať.
Ďalšia, občanom Slovenska bez trvalého pobytu na Slovensku umožniť poskytovať dary. Toto tiež nevidím na tom nič také, tak musíte mať dobrého kamaráta v Amerike, ktorý bude dediť a nevie čo s tým, napríklad. Ale samozrejme, je to nebezpečné v tom, že ten pán ešte keď neni až taký starý, tak ti môže povedať, že keď budeš poslanec alebo budeš minister, tak potom by si nejaký revanš mohol tomuto pánovi dať. Ja sa pamätám, keď po revolúcii sem chodilo strašne veľa kamarátov, aj naozajstných, ale aj takých, ktorí teda hneď za bé chceli tam nejakú výhodu, tak nejaké faver a tak ďalej a tak ďalej. Čiže oni tiež podnikali, tam sa im moc nedarilo, mysleli, že u nás sa im bude ďalej. Čiže toto je trošička nebezpečné. Toto by som možno nejako limitoval.
V Amerike majú napríklad taký systém, ja som ho zažil párkrát tam pri voľbách, aspoň, neviem, jak je to teraz už, ale každý má možnosť získať od hocijakého občana dar, ten je limitovaný, nie je až taký vysoký, ale potom štát ti dá toľko, koľko si získal tých darov. Keď si získal pol milióna dolárov na daroch jednotlivých malých, tak potom pol milióna dolárov ti dá štát na tvoju kampaň. No to je taký celkom rozumný princíp, ktorý neviem, či by aj tuná nemohol byť prípadne zavedený.
Posledná vec je, ešte, samozrejme, internet je problém, lebo tam, beží moratórium jak šľak, a pritom v internete sa naďalej verbuje, robí. Čiže internet sa vymyká z kontrol celkovo, nielen čo sa týka volieb, ale čo sa týka všetkého. Internet je nejaká, niečo na inej planéte a nikto nevie, ako asi s tým pokračovať. Je to anonymné väčšinou, a teda, čiže internet je tiež otázočka. Lebo sú strany, ktoré sú zinternetované, sú ľudia, ktorí cez internet sa dostanú všade, získajú si 100-tisíc priateľov a potom to púšťajú a proste, je to svojím spôsobom rozumné, internet, veľmi dôležitý, ale môže toto všetko troška negovať.
Posledná vec je tá, to odmietnutie tých reklám teda politických. Tak tam máme jednu, prvú poznámku a že ja by som vždy, nielen cez voľby, odmietol reklamy, ktoré robia tam to, čo pán poslanec tam píše, ktoré rasovo, národnostne, nábožensky zvyšujú nenávisť, násilie a tak ďalej, totalitné hnutie. Ty hovoríš najmä o fašizme a komunizme, prípadne iných totalitných hnutiach. Čiže to je správne, čiže poznámka je tá, že to by malo byť stále, celý rok, nielen počas volebnej kampane.
A druhá vec je, že ty tam hovoríš, že odmietnuť RTVS a vysielanie s licenciami. No tak to asi, proste všetky médiá, ktoré majú licencie, RTVS je v tom, čiže kto má raz licenciu, lokálnu alebo globálnu, rozhlas alebo televízia, teraz je toho mnoho. Napríklad máme zákony bez hraníc, teda televízie bez hraníc. No, čiže, keby som v Rakúsku zaplatil, aby mi vysielala sem moju volebnú kampaň, neviem, či by pod toto tiež spadalo. Ale proste darmo budeme na našom území mať výborné zákony, keď z celého vesmíru satelitného, bohvie odkiaľ, kanále sa nám budú sypať, všeličo. Čiže toto treba asi by bolo troška jako dotiahnuť.
Takže ďakujem. Je to, myslím, dobrý zákon. Tiež sa obávam, že neprejde, najmä 10 mesiacov pred voľbami. Ale treba ten kameň naďalej tlačiť dole a nedať sa pri ňom privaliť, aby si už, aby si mohol aj ďalej tlačiť. Dobre, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len toľko, Jožko, prosím ťa, to nešlo o exit polly, to išlo o štandardné prieskumy verejnej mienky, ako som uviedol. V Poľsku bol uverejnený posledný pred voľbami v piatok a v nedeľu boli voľby. Nie je to tam reglementované, čo je podľa mňa úplne normálne. Tak ako je to aj s tou kampaňou, už som tu opakovane spomínal švédskeho vtedy úradujúceho premiéra Carl Bildta, ktorý na dohľad k volebnej miestnosti rozdával prichádzajúcim voličom do miestnosti svoje volebné materiály. Rozhodne to švédsku demokraciu nerozvrátilo a viem si predstaviť, že zástupcovia sociálnej demokracie stáli pred iným volebným lokálom a tam zas rozdávali so svojím lídrom svoje materiály.
Pokiaľ ide o tie limity, musím podčiarknuť, že aj v Amerike je to napríklad tak, že existujú pomerne veľmi bohatí, možno aj trošku čudácki ľudia. Spomienka mi vyvoláva v pamäti texaského miliardára, staršieho pána Rossa Perota, ktorý bol tak bohatý miliardár, že nie veľmi nádejnú, samozrejme, že však ani to nedopadlo, kampaň si robil proste preto, lebo sa rozhodol, presne ako si povedal, minúť svoje peniaze podľa akéhosi uváženia. Samozrejme, ak sa niekto chce dať korumpovať, dá sa korumpovať, ako sme si dneska s podozrením vypočuli i v prípade zákonov o teplárňach a tepelných zdrojoch. Nemusí to byť pred voľbami. Vieš, ten fenický vynález platí aj v medzivolebnom období, takže kupovať si politikov a legislatívcov je možné bez ohľadu na volebný boj a dané prísľuby.
A pokiaľ ide o to RTVS, no pravda je, že je platená z peňazí daňových poplatníkov. Samozrejme, ak by propagovala fašizmus iná licencovaná stanica, vzťahuje sa na ňu Trestný zákon s paragrafom, ktorý som tam pred rokmi dostal. Takže toľkoto.

Ďakujem pekne. Pripomínam, že podľa rebríčka Svetového ekonomického fóra je Slovensko na 137. mieste zo 144 krajín z hľadiska byrokracie. Máme obrovskú byrokraciu a tá sa skladá z takých malých tehličiek, ako je byrokracia súvisiaca s gastrolístkami alebo aj so zákazmi, ktoré sa pán poslanec Osuský snaží odstrániť. Pretože všetky z tých zákazov buď niekto dozoruje, alebo aspoň musí mať kapacitu ich dozorovať. To znamená, že nás to, daňových poplatníkov, stojí nejaké peniaze. A tak ja len malú poznámku si dovolím, že vzhľadom na to, čo som povedal, si myslím, že tento návrh pána poslanca Osuského má, hoci drobné, ale predsa len pozitívne dopady aj na podnikateľské prostredie, aj na verejné financie.
Áno, hovorím drobné reálne, ale symbolicky obrovské, pretože opakujem, tú ťarchu byrokracie, ktorú nesieme a ktorá z medzinárodných porovnaní ako vyplýva, je obrovská, tak tú nesieme preto, že je vyskladaná z takýchto maličkých tehličiek, ale dokopy je to obrovské množstvo.
A súčasne si dovolím oznámiť, pán predsedajúci, že nebudem vystupovať v rozprave. Povedal som si svoje.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja si teda poviem vo faktickej len svoje.
Tá novela podľa mňa je dobrá. Ja mám jednu výhradu dlhodobú, a to je otázka prejavu, extrémistického prejavu. Ja som v tejto snemovni v tomto dlhé roky asi aj v našej spoločnosti osamotený. Ja si myslím, že štát by nemal vstupovať do slobody prejavu, pokiaľ ten prejav nepodnecuje násilné konanie. Inak je sloboda prejavu iluzórna. Áno, si myslím, že aj náš Trestný zákon, hovorím to dlhodobo, je v tomto v rozpore so základným princípom slobody prejavu, že by dospelí ľudia mali prísť k akýmkoľvek záverom, v akých je možné ich v diskusii presvedčiť. Sloboda prejavu je najdôležitejšia hodnota v demokracii. Dať štátu právomoc rozhodovať, ktorý prejav je dobrý, ktorý je zlý a ktorý zlý budeme trestne stíhať alebo zakazovať, je v rozpore s tým základným konceptom.
Áno, sú fenomény, ktoré je potrebné riešiť, aby spoločnosť bola tolerantnejšia, ale priznať štátu právo povedať, kde sa pravda nachádza, je podľa mňa veľmi nebezpečná vec, veľmi nebezpečná vec. A ja o tom budem hovoriť sústavne a opakovane, lebo sa mi zdá, že v dnešnej dobe a v dnešnej Európe sloboda prejavu, ktorá bola najväčším spojencom liberálov kedysi, sa dostáva na koľaj, kde je čoraz viacej obmedzovaná. A považujem tento trend a tento vývoj za mimoriadne, mimoriadne nebezpečný. Takže toľko k slobode prejavu.

Ďakujem za všetky tri poznámky. K dvom poznámkam sa vyjadrím.
To, že je veľká byrokracia, to tu všetci cítime, bohužiaľ. Ja som vždy kritizoval socializmus aj za to, že na Akadémii, na vysokých školách bolo treba stále písať správy a dotazníky a neviem čo všetko, čiže to je hrozné. No ale prišli nové časy, omnoho lepšie počítače, internet a tak ďalej, ale tá byrokracia pokračuje, je možno ešte aj omnoho väčšia. Podľa mňa to prichádza z Európy. Keď vidíte z Európskej únie, aký, keď chcete nejaký projekt a musíte to vyplniť, tak je to katastrofa. A aj všetkým našim, naše inštitúcie, keď je možné, žiadajú nejaký projekt, vždy vám dajú desať strán plus desať príloh a tak ďalej a tak ďalej. Čiže byrokracie je hrozná vec, bohužiaľ.
No a druhá poznámočka je, ešte sme tu snáď zabudli, lebo napríklad v Amerike poznám prípad, že niekto si na voľby požičal, tam je možnosť si, samozrejme, požičať. Tí ľudia mu to môžu od neho žiadať, nemusia. Pána Lyndona LaRouchea, ktorý bol sedemkrát kandidátom na amerického prezidenta, si požičal peniaze, mal veľmi názory, ktoré nesedeli v politike, tak hneď deň po voľbách, kde dostal veľmi dobré, zaujímavé percentá, tak 10-tisíc ľudí, ktorí mu požičali, sa opýtali 10-tisíc agentov, že či chcete vrátiť. Desať z nich povedalo, že chce vrátiť, oni mu zmrazili na druhý deň všetky kontá, nemohol vrátiť, zavreli ho na 15 rokov do basy, z ktorých 5 si odsedel. Čiže možná volebné pôžičky, čo s nimi, keď si ja požičiam na volebnú kampaň a teraz vlastne buď to neviem vrátiť, alebo to nechcem vrátiť, alebo to nevrátim. Toto nie je asi riešené ani v starom, ani v novom tomto volebnom zákone. Ale to už je ďalšia téma do diskusie.
Ďakujem.