51. schôdza

Ja ďakujem za túto faktickú poznámku. V podstate dáva nám veľkú nádej, pretože sám dobre viete, pán poslanec Martvoň, že stačí, aby sa s touto požiadavkou a s týmto návrhom uzrozumel a podporil ho váš politický, vaša politická strana, vládna strana. Máte tú politickú moc, prosím pekne, presvedčte svojich kolegov poslancov o potrebe podpory tohto návrhu. Pretože on naozaj dáva možnosť kandidovať nielen politickým kandidátom, ale aj nezávislým kandidátom.
A ak sám vyslovujete svoj názor a postoj, že súčasný volebný systém volieb do parlamentu je skostnatelý, tak to zmeňme. Ak nám tento systém nevyhovuje a nevyhovuje občanom, čo nám bráni v tom, aby sme tento systém zmenili? A tento návrh zákona dáva možnosti, ako to upraviť, ako priblížiť parlament a voľbu občanov čo najviac ich potrebám, ich vôli. Zmeňme to.
Ak sa vám niektoré technické nedostatky, obsahové nedostatky nepáčia, posuňme to do druhého čítania, tam bude priestor pre to, aby sa mnohé, či už formálne, alebo obsahové, vecné prvky zmenili. Ale naozaj na tomto zákone máme možnosť deklarovať, či to s občianskou demokraciou myslíme vážne.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Osuský, nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážení predkladatelia, vážený spravodajca, vážená snemovňa, nebudem dlho diskutovať, ale dovolil by som si na úvod, a to bude asi jediné, čo vás možno celkom predkladateľov nepoteší, vysloviť istú drobnú pochybnosť o tom, že občania nesúhlasia so systémom, aký je, čo odvodzujete, samozrejme, od jednotlivých názorov, celkom oprávnene, ale to sú kazuistiky.
Účasť vo voľbách je taká, že možno nie tak ako v krajinách, kde sú povinné voľby a účasť na nich je teda povinná, ale očividne sa už za štvrťstoročie občania akosi stotožnili so systémom viacerých politických strán, po ktorých sa v novembri volalo a ktorý je štandardný v celom svete, a chápu tú, by som tak povedal, základnú zaradenosť do myšlienkových prúdov podľa politických strán. Ale oprávnene iste by sa dalo diskutovať o tom, že existujú iste nie jednotlivci, ale iste i väčšie počty občanov, ktoré by uvítali váš návrh.
Ja sám nejako kategoricky by som mu nečelil. To bola jediná taká, taký komentár k tomu, že nedomnievajme sa, že prevažná väčšina občanov kategoricky odmieta existujúci systém a že ak by sa zaviedol tento systém, takže by sa parlament vyľudnil od politických strán a zaľudnil nezávislými kandidátmi. To si proste nemyslím, hoci by to zdanlivo z toho posolstva tak trochu vyznievalo. Ale nikdy by ma nenapadlo podozrievať kolegu Mičovského, že by čokoľvek predkladal nie inak ako s čistým srdcom, takže to len teda na okraj.
A potom mám takú jednu technickú otázku. Ak sa stanoví hranica, a tá sa musí stanoviť, pre počet získaných podpisov, trošku mi tam s tým koliduje, aj keď vy mi správne poviete, a bodaj by ich bolo 150, možno ich bude len 64, čo to zvládnu. Čo ak sa nájde 173 takých, ktorí nazbierajú desaťtisíc podpisov? Neexistuje, ak je hranica 10-tisíc podpisov, povedať, že ich môže byť len 150. Musí ich byť toľko, ktorí to splnili. To znamená, nie je možné vopred určiť, koľko ich bude, keď neviem, koľkí nazbierajú, ale tí majú určenú hranicu. Ak bude kvalifikácia na výšku 234, tak nemôžem povedať, viete čo, vy sa mi tak nejak nepáčite, vy ste síce skončili 234., ale nepôjdete do finále. Teda musí ísť každý do finále, aj keby ich bolo 192. To len tak jako technická otázka.
Inak dá sa povedať, že ten návrh dáva možnosť nezávislým. Nemyslím si, že by narušoval princípy demokracie, a rozhodne sa nebudem brániť v ďalšom sledovaní jeho vývoja.

S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie dvaja páni poslanci, pán poslanec Mičovský a pani poslankyňa Žitňanská.
Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Ďakujem aj vám, vážený pán poslanec Osuský, ja si myslím, že vlastne sme v zhode. Určite tu neexistuje obava, že by sme mali po prijatí tohto zákona zrazu tú 150-ku nezávislých poslancov. Ja si myslím, že práve tým, že my vôbec občanovi nebereme jeho právo to, ako ste vy povedali, zaužívané právo voliť politické strany. To naďalej platí, lebo som to zdôraznil, občan vôbec nemusí siahnuť po nezávislých poslancoch, nemusí siahnuť ani dokonca po tej možnosti, loviť vo viacerých politických rybníkoch. On môže pokojne sa rozhodnúť pre svoju stranu a tých desať hlasov tam dá a dá ich dokonca na prvých desať miest. To znamená, že naprosto potvrdí stotožnenie sa s politickou stranou ako takou, aj s umiestnením kandidátov.
Zaujímavá je vaša tá technická pripomienka, neviem naozaj teraz, či náhodou by sme nenarazili na nejaký problém, ja to chápem tak, a dopredu sa ospravedlňujem, ak to chápem zle, že ak sme povedali, že 150-ka vznikne z tých poslancov, ktorí dostanú najviac zo všetkých hlasov, to znamená, tie hlasy občanov rozhodnú, ktorí budú dávať do jednotlivých politických strán, tak aj keď bude 230 na kandidátke nezávislých, stále platí princíp, že na 150. mieste bude ten, ktorý bude mať 150. najvyšší počet hlasov zo všetkých zoskupení. Preto som tú istú neistotu priznal, že neviem, že tým, že kandidátky, keď sú 150, maximálne miest, že keď tam bude tých 230, do akej miery by sme natrafili na porušenie čohosi. Uznávam, že je to pripomienka vecná a že sa s ňou treba zaoberať. Aj priznávam aj to, že presnú odpoveď nepoznám.
V každom prípade ďakujem za to, že tú myšlienku ako takú ste si vedeli predstaviť, že neodporuje možno aj tomu aktuálnemu volaniu po istej zmene a neodporuje ani tomu, že je o čom rozprávať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská.

Ja len, ďakujem pekne, nadviažem na to, čo hovoril pán poslanec Osuský, že volebná účasť v parlamentných voľbách nenasvedčuje tomu, že by nejak dramaticky odmietala táto spoločnosť systém, ktorý máme. A možno k tomu len dodám, že máme iné voľby, regionálne a komunálne voľby, kde môžu kandidovať nezávislí poslanci s pomerne malým počtom hlasov, ktoré získajú ako podpisy. A treba povedať, že aj vo VÚC-kach, aj v komunálnych voľbách máme dramaticky nižšiu volebnú účasť. Čiže to jadro problému, priznám sa, že ja vidím niekde inde a určite je zodpovednosťou politických strán, aby sa nad tým zamysleli, lebo je to predovšetkým o nich a o tom, čo dokážu ponúknuť.
A snáď ešte jednu poznámku. Možno vyslovene v malých obciach, kde tie zastupiteľstvá sú veľmi malé, to funguje, ale zároveň musím povedať, že to absolútne rozdrobenie zastúpenia najmä v tých väčších zastupiteľstvách na komunálnej aj regionálnej úrovni efektívnosti spravovania vecí verejných, poviem to tak, nie vždy prispieva. Aspoň to, čo ja môžem sledovať najmä vo veľkých mestách. Pretože práve chýba nejaké to hodnotové spojenie nejakej časti toho zastupiteľstva, ktoré napomáha tomu, aby sa dospelo k zhode a spolupráci.

Ďakujem pekne. Pán Osuský, nech sa páči.

Ďakujem pekne obidvom kolegom. No, k tomu počtu skutočne musím povedať, že tak ako v prezidentských voľbách je postavená latka na istý počet podpisov a kto ho splní, ten kandiduje, i keby kandidátov bolo 227 na prezidenta, neexistuje už potom prehlásiť, že ale z nich len týchto prvých päť. To už by bolo, by som povedal, protirečenie s kritériom, ktoré to umožňuje. Takže to je bod, ktorý sa musí akýmsi spôsobom vyriešiť. Ale ten návrh, že by to bolo len prvých 150, to zas nie, ak je kritérium vopred pevne postavené.
Samozrejme, treba rátať s tým, že keď si pomyslíme, že veľké petície prinášajú stovky tisíc podpisov, 150 kandidátov po 10-tisíc podpisov je 1,5 milióna. Sčítavanie hlasov by, samozrejme, tiež asi bolo oveľa komplikovanejšie. Ale pravda je, že demokracia niečo stojí. Takže ja by som sa rozhodne neopieral o nejakú ekonomickú argumentáciu.
Každopádne nedomnievam sa, že by ešte raz tento parlament v roku 2016 v prípade prijatia tohto zákona osídlili nezávislí. A potvrdzujem to, čo tvrdím, že nedomnievam sa, že táto idea, hoci nie je zavrhnutiahodná, božechráň, že je spasiteľná. To znamená, že nezanedbateľná časť občanov, ktorí kašlú na veci verejné z podstaty veci, zo svojho založenia, nie pretože by ich tak strašne všetci na zemeguli sklamali, tak je dosť veľká na to, že tie margá tých, ktorí nechcú politické strany, ale zároveň chcú voliť, sú také, že by to dramaticky neotriaslo štruktúrou, na akú je naša demokracia navyknutá a nastavená. Ale, prosím, ako úvaha je to otvorené pre ďalšie pracovanie s tým.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chcem sa spýtať, či pán navrhovateľ chce zaujať záverečné slovo. Nech sa páči.