52.schôdza

Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem. No, ja za každým, keď vystupujete, pán podpredseda parlamentu, tak čo ma dokáže udiviť, je tá selektívna hluchota a slepota. Lebo vy na jednej strane idete obhajovať nejaké princípy, ktoré by mali byť pre každého záväzné, dodržiavanie práva, dodržiavanie základných pravidiel, rešpektovanie dajme tomu toho, že niekto vládne a niekto je v opozícii, ale na druhej strane v momente, keď sa poukáže na nejaký konkrétny prešľap vás alebo vašich kolegov, tak zrazu sa budete oháňať tým, kto vykladá rokovací poriadok a že je pri tom neomylný a že jednoducho musíme rešpektovať také pravidlá, ako rešpektovať máme. A zase sa to ukázalo.
Ono totižto problémom Gorily, môžeme si tu citovať od rána do večera, čo je tam napísané, môžme si citovať o tom, kto sú základní akcionári SMER-u, kto vyskladal na začiatku jeho kapitál, že to je vlastne celé jedna akciovka, z ktorej si potom mocenské štruktúry slovenských oligarchov vyplácajú svoje provízie. Áno, môžme to robiť od rána do večera. Ale to nie je základný problém Gorily.
Ja si myslím, že dôvod, prečo tu dnes sedíme, prečo o tom rozprávame, je ten, že v momente, keď by sa to naozaj zobralo vážne, keď by sa išlo od výroku k výroku, keby bol povolaný človek, ktorý to nahral, a konečne vypočutý, tak ako to požadujeme, tak by to mohlo streliť niekde na druhej strane. A z tých iných bytov, z tých iných stretnutí, na ktorých určite sedeli ministri vašej vlády, na ktorých sa iné kšeftíky dohadovali, by začali strieľať iné informácie. A tam by nastal reálny problém pre stranu SMER - sociálna demokracia, lebo jediné, čo vám doteraz vyhovuje, je, že bol nahratý len tento jeden byt.

Pán podpredseda Číž.

Pán Poliačik, odpustite mi, no nerešpektujem vaše právne znalosti a po tomto, čo ste teraz povedali, už vôbec nie.
Pán Kadúc, nekorektne hovoríte, pretože kauza Gorila ako taká že vstúpila do verejného života zhruba v roku 2010, čiže to, že sa to dialo v rokoch 2004-5, je jedna vec, ale politicky sme o tom hovorili všetko, máme nezávislé súdne moci, že, takže je to veľmi zložité. Pani Radičová hovorí, že v roku 2010 dostala, a je to verejne dostupné tvrdenie, v 2010 dostala túto správu, neotvorila ju a rovno ju poslala pánovi ministrovi Palkovi. Čiže predpokladám, že aj pánovi Lipšicovi ju pán Palko ukázal, keďže vychádzali spolu celkom dobre a boli úzki partneri, ako ministrovi spravodlivosti. Ale toto dôležité nie je. Dôležité sú iné veci, pán kolega.
Ešte jednu vec chcem spomenúť s tými generálnymi prokurátormi, o ktorých tu pán Lipšic hovorí. Pán Lipšic, veď vždy sme boli v opozícii, keď sa volili tí generálni prokurátori, o ktorých hovoríte. Môžem si vybrať z dvoch ziel z môjho pohľadu, tak som si vybral to jedno, tak som v roku, keď sa volil prvýkrát Trnka, sme boli v opozícii, aj tak v roku 2010 sme boli v opozícii, kde sme sa teda pridali ku skupine poslancov a potom už sme sledovali zas tú politickú fériu, ktorej aj vy ste boli aktívnym členom. Ale už, preboha, veď toto už nechajte, nech potvrdzuje tá verejnosť okolo nás!
A ináč všetkým ďakujem za faktické poznámky.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mičovský. Nech sa páči, máte slovo, pripraví sa pán predseda Baška.

130.
Ďakujem vám za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, občania vážení, tiež skúsim začať z takej inej, možno nie celkom typickej strany, a to od jazera Bajkal. Je to krásne jazero, mal som možnosť pred mnohými rokmi byť pri ňom, vteká doňho okolo 350 riečok a určite viete zo zemepisu, že vyteká len jedna jediná - Angara. A tak ma tento prímer, možno nie celkom náležitý, napadol pri dnešnej rozprave, okrem krátkej hygienickej prestávky som tu bol pri všetkých vystúpeniach a som si uvedomil tú obrovskú šírku tých 350 potôčikov, ktoré tečú do tohto jazera menom Gorila, a žiada sa mi pomenovať tú Angaru, lebo verím, že nielen ja, ale aj mnohí občania môžu mať nejasno, o čom to tu vlastne celý deň rozprávame.
Veľmi veľa potôčikov natieklo, veľmi veľa citátov zaznelo, veľmi veľa obvinení vlád terajšej i bývalých bolo pomenovaných a myslím si, že toto nie je podstata toho, čo navrhovatelia dali do programu dnešnej schôdze. Preto si dovolím povedať, že ja tú Angaru, ten konkrétny výstup, ktorý by mal zaznieť jasne v tom množstve rôznych zneprehľadňujúcich poznámok, je to, čo síce bolo pomenované, ale ja to považujem za veľmi dôležité povedať jasne ešte raz.
A použijem na to ešte jeden príklad, teraz už z Bajkalu skočíme do nejakého fiktívneho kriminálneho príbehu. Bol vykradnutý obrovský trezor v jednej obrovskej banke, vyšetruje sa. Je to ťažký prípad, pretože nie je celkom jasné, akých máme k dispozícii svedkov. Vyšetrovatelia vypočuli riaditeľa banky, sekretárku aj novinárov, ktorí o tom písali, vyšetrili množstvo zamestnancov a jednu vec neurobili, a to je tá Angara. Ono sa totižto zistilo, že v tej megakrádeži tej banky bol jeden priamy svedok. Bol tam človek, ktorý to všetko videl veľmi jasné. No čo by mal vyšetrovateľ v takomto prípade urobiť tohto fiktívneho príbehu? No na prvom mieste vypočuť tohto jediného svedka, ktorý tým, že bol jediný, sa dostal do pozície korunného. A keďže tu hovoríme o pánovi špeciálnom prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi a hovoríme o tom, že niečo neurobil, tak mňa ani netrápi veľmi jeho úcta či neúcta k parlamentu, alebo k výboru, ani ten rozpor, že tu áno v pléne a na výbor nie.
Vážený pán prokurátor Dušan Kováčik, človek, ktorý nemá ani moju dôveru, ani ja som pred vyše rokom nebol za to, aby ste zastávali tento post, tak sa vás spytujem z tohto miesta: Čo vám bránilo v tom, aby ste dokázali povedať, že bez vypočutia jediného korunného svedka nie je možné tento prípad vyriešiť?
A teraz od toho príkladu s tou fiktívnou bankou poďme k tej vlastne veľkej banke, ktorú predstavuje štátna kasa. Nám vďaka Gorile utiekli obrovské prostriedky, ktoré chýbajú v zdravotníctve, a kvôli čomu nám dnes zbytočne zomierajú ľudia pre nedostatky, ktoré by nemuseli byť, keby sme tie peniaze tam mali, peniaze pre učiteľov, ktorých platíme tak, ako keby toto povolanie bolo odsúdené na zánik, a pritom na zánik sme odsúdení my, ak si neuvedomíme, aká je cena výchovy, peniaze pre dôchodcov, ktorí majú rozpočet veľmi jasný: ubytovanie, strava, lieky a zvyšok rovná sa nula. Tieto všetky peniaze nám dnes z toho veľkého trezoru utekali a jedna z príčiny práve v kauze, ktorú pán špeciálny prokurátor Dušan Kováčik rieši už roky tak, že korunného svedka sa rozhodol nevypočuť. Vy tomu rozumiete?! To je tá podstata. To je ten konkrétny bod, ktorý sa tu stále zjavuje pri tom zložitom rozprávaní.
A ja by som bol veľmi rád, aby sme sa dozvedeli buď to, prečo pán špeciálny prokurátor to nemôže urobiť, určite tá výhrada, že by to mohlo byť zneužité, je ľahko riešiteľná tým, že nech korunného svedka dajú do špeciálneho režimu, že by neuniklo ani slovko, ale nech sa to dozvedia tí, čo sú zodpovední za vyšetrovanie. Alebo potom ak, ak to nedokáže vysvetliť, tak aby stále prípad, o ktorom hovorí sám, že je živý, aby ho týmto spôsobom riešil, pretože tam je odpoveď, ktorú tie roky hľadá.
A keďže radi používate tu mnohí už také vzletné spojenie "padni, komu padni", nuž konečne už ho naplňme. Už sa tu neprestrieľajme, že či ľavá vláda, či pravá vláda, či vláda terajšia, či minulá, či predminulá, zistime pravdu, a ak ju zistíme, nuž zaznelo tu aj Rumunsko i Česko, no dožime sa už konečne tej chvíle, ktorá bude pre ozdravenie tejto krajiny veľmi zložitá. Dožime sa chvíle, že možno tu spomedzi nás odídu niektorí poslanci, alebo tí bývalí, týmto spôsobom. Prečo nie? Pre morálne zdravie to bude dobré, a preto je potrebné, aby pán Dušan Kováčik, špeciálny prokurátor, zmenil svoje správanie. Alebo vysvetliť, alebo konať.
Je to dôležité len kvôli tým miliardám, ktoré nám unikajú vďaka oligarchom, vďaka podvodnému správaniu tejto krajiny? Je. Ale nielen kvôli tomu. Je to dôležité aj kvôli tomu, a to vidím v tom ešte dôležitejšiu príčinu a dôvod, aby ľudia, ktorí nám neveria, ktorí už neveria ničomu, mali možnosť zacítiť nádej, že predsi len spravodlivosť v tejto krajine môže byť, že sa môže do nej vrátiť, lebo nám zjavne chýba, tak ako si ty napokon použil ten pekný prímer s tým morom a ministrom spravodlivosti. Niet podľa všetkých symptómov spravodlivosti a to je dôvod oveľa dôležitejší na to, aby sme pána Kováčika poprosili, aby konal takýmto spôsobom.
Ale ani to neni tá podstata, ešte väčšiu by som videl v tom, že my, chvalabohu, žijeme v demokracii a, chvalabohu, v relatívnom pokoji a dostatku. Skončila história Európy? Nemáme pocit, že sa zbiehajú tiene nad naším kontinentom, pomenovaným z gréckej mytológie? Ale áno, tie tiene sa zbiehajú, mraky hustnú a možno z nich nepríjemne udrie. Ako sa my potom, reprezentanti tejto krajiny, alebo tí, čo prídu po nás, dokážu vysporiadať s výzvami, keď my v takejto jasnej, rukolapnej výzve nedokážeme povedať, áno, chceme poznať pravdu. Chceme ju poznať v mene občanov, ktorých tu zastupujeme. Ja sa bojím, že ak to nedokážeme teraz v relatívnom blahobyte a ozaj vo fungujúcej demokracii, potom, keď to môže zhustnúť, a potom, keď to môže byť oveľa horšie, nedokážeme urobiť to, čo sa od reprezentácií štátu a od jej predstaviteľov, ktorí ho riadia, očakáva. A to je ten najväčší dôvod, pre ktorý prosím pána Kováčika, aby tú Angaru, aby ten hlavný moment, ktorý mu vytýkame v predloženom návrhu, aby ho vyriešil.
A úplne záverom. Dostal som sa tak ako Pilát do kréda, aj vlastne do úvodnej reči pána predkladateľa Lipšica, ako bol som nominovaný ako človek, ktorý má svojím spôsobom skúsenosť tú, že momentálne v mojom živote nastala veľmi zaujímavá premiérová situácia, že čelím teda prvýkrát v živote ako obžalovaný tomu, že som sa dopustil výrokov, ktoré môj rodný podnik Lesy Slovenskej republiky považuje za nepravdivé, a teda že sa mám tu z tohto miesta ospravedlniť, ospravedlniť v médiách a zaplatiť 100-tisíc eur za škodu na dobrom mene.
Musím zopakovať, že aj keď, samozrejme, nemôžem porovnávať tieto kauzy, pretože nie sú svojím samotným rozsahom rovné, ale práve v tomto je ten boj za ten lepší zajtrajšok, dobre, že žalujú, dobre, že máme možnosť na tom súde nájsť pravdu.
Ja som aj minule poprosil, aby sa termín neodkladal, lebo tie súdy sú zaťažené a konajú dva-, trikrát do roka, aby sa ľudia čo najskôr dozvedeli pravdu. Je to veľmi dôležité, lebo nielenže oslobodzuje, ale pomáha nám plniť naše funkcie. Takže všetko je dobré.
A možno keď som spomenul ten prípad s lesmi, tak musím spomenúť ešte jeden. Za niekoľko dní, konkrétne 24. júna, to bude už šesť rokov, čo som spolu so svojimi priateľmi lesníkmi sám konal vo veci podania trestného oznámenia na vtedajšie pomery, ktoré počas prvej vlády Roberta Fica panovali v lesoch, štátnych lesoch, v Lesoch Slovenskej republiky, panovali spôsobom, ktorý som nikdy nenazval inak ako nie riadenie, ale doriadenie štátneho majetku. Čo sa deje po šiestich rokoch? Stále sa vyšetruje, stále sa koná. Opäť prímer, obávam sa, že ak toto je spôsob, ako pristupuje zodpovedná osoba, zodpovedné osoby k riešeniu základných problémov tejto krajiny, že necháme problémy vyhniť, že sa vyšetrujú do zabudnutia, dostratena, takže by to mohol byť problém. Problém nie preto, že my by sme tu nedokázali svoju diskusiu obhájiť, a vrátim sa teraz k tomu, čo je podstatné, a tým aj končím, bol by tu problém, že ak by sme kauzu Gorila a vinu, ktorú kladieme na svedomie pána špeciálneho prokurátora Kováčika, nechali vyhniť, tak možno sa ono ozaj stane to, čo ste tu viacerí predvídali, že nikdy sa nedozvieme pravdu. Ale my predsi nie sme tu pri popravisku v stredovekom námestí a čakáme, komu zotnú hlavu. My sme tu ľudia zodpovední za morálku tejto krajiny. Preto som presvedčený, že musí byť spoločným záujmom všetkým 150 poslancov tým spôsobom "padni, komu padni" zistiť, aká je pravda. A tá pravda spočíva v tom, že korunného svedka treba predvolať k výpovedi a túto výpoveď si pozorne vypočuť. Verím, že pánovi Kováčikovi veľmi pomôže takýto postup k tomu, aby zmenil názor a aby spoznal pravdu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec. S reakciou na vaše vystúpenie dvaja páni poslanci.
Ako prvý s faktickou poznámkou pán poslanec Huba.

132.
Ďakujem pekne. Som rád, že kolega Mičovský tu spomenul aj tú svoju kauzu alebo tzv. kauzu, pretože tá poukazuje na to, že ten Absurdistan, v ktorom žijeme, má vlastne, alebo minca toho Absurdistanu má vlastne dve strany. My tu dnes hovoríme stále len o tej jednej strane, o tom, ako sa nestíhajú v tejto krajine ľudia, ktorí by sa stíhať mali, ako sú zastavené stíhania voči ľuďom, ktorí sú dôvodne podozriví a tak ďalej atď., to iste je denervujúce.
Ale ako tu aj tento absurdný príklad kolegu Mičovského poukazuje, nie je to jediná strana mince, minca vždy má dve strany, potvrdzuje sa to aj v tomto prípade, že my namiesto toho, aby sme naozaj konali tam, kde konať máme a kde z rôznych príčin nekonáme, tak ako keby sme si to kompenzovali tým, že prenasledujeme ľudí, ktorí v tejto snemovni a, myslím, v celej tejto spoločnosti predstavujú to najlepšie, a tým naozaj dávame dokonalú bodku a osudovú bodku, sa mi zdá, za tým smerovaním do slepej uličky a smerovaním k tomu, aby sa Slovensko namiesto toho, aby bolo právnym štátom, stalo naozaj tým Absurdistanom, v ktorom budú vládnuť paranormálne javy.
Ďakujem.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, no, tiež si mi čítal zo srdca, keď hovoríš, že neriešime veci a necháme ich vyhniť. Ja to vidím v reštitučných konaniach, v záhradkárskych osadách, v registroch a v ďalších oblastiach, ktoré, keď sa opýtate ministra, že prečo sa to nerieši, tak povie,: "Ja som to zdedil, nuž čo ja s tým môžem robiť?" No pre mňa je to neskutočné. A potom zisťujeme, že ľudia nám, áno, že ľudia nám umierajú. Samozrejme, dedičia už nevedia, čo si uplatnili. Tu keď nám umrie kľúčový svedok, už nebude koho vypočuť, že? To znamená, že krásne sa to zauzlí dostratena.
A momentálne sa šíri medzi ľuďmi taký, by som povedal, že výrok, "všecko pri tichosti". Kľudne pri tichosti všecko prejde, urobíme, nebojte sa. Všecko bude okej. A bojím sa, že ten Absurdistan už žijeme, a nebol by som rád, aby sme v ňom pokračovali. Takže dúfam, že to raz nastane čas, že to aj zmeníme.
Ďakujem pekne.