52.schôdza

Ďakujem. No, ja za každým, keď vystupujete, pán podpredseda parlamentu, tak čo ma dokáže udiviť, je tá selektívna hluchota a slepota. Lebo vy na jednej strane idete obhajovať nejaké princípy, ktoré by mali byť pre každého záväzné, dodržiavanie práva, dodržiavanie základných pravidiel, rešpektovanie dajme tomu toho, že niekto vládne a niekto je v opozícii, ale na druhej strane v momente, keď sa poukáže na nejaký konkrétny prešľap vás alebo vašich kolegov, tak zrazu sa budete oháňať tým, kto vykladá rokovací poriadok a že je pri tom neomylný a že jednoducho musíme rešpektovať také pravidlá, ako rešpektovať máme. A zase sa to ukázalo.
Ono totižto problémom Gorily, môžeme si tu citovať od rána do večera, čo je tam napísané, môžme si citovať o tom, kto sú základní akcionári SMER-u, kto vyskladal na začiatku jeho kapitál, že to je vlastne celé jedna akciovka, z ktorej si potom mocenské štruktúry slovenských oligarchov vyplácajú svoje provízie. Áno, môžme to robiť od rána do večera. Ale to nie je základný problém Gorily.
Ja si myslím, že dôvod, prečo tu dnes sedíme, prečo o tom rozprávame, je ten, že v momente, keď by sa to naozaj zobralo vážne, keď by sa išlo od výroku k výroku, keby bol povolaný človek, ktorý to nahral, a konečne vypočutý, tak ako to požadujeme, tak by to mohlo streliť niekde na druhej strane. A z tých iných bytov, z tých iných stretnutí, na ktorých určite sedeli ministri vašej vlády, na ktorých sa iné kšeftíky dohadovali, by začali strieľať iné informácie. A tam by nastal reálny problém pre stranu SMER - sociálna demokracia, lebo jediné, čo vám doteraz vyhovuje, je, že bol nahratý len tento jeden byt.

Pán Poliačik, odpustite mi, no nerešpektujem vaše právne znalosti a po tomto, čo ste teraz povedali, už vôbec nie.
Pán Kadúc, nekorektne hovoríte, pretože kauza Gorila ako taká že vstúpila do verejného života zhruba v roku 2010, čiže to, že sa to dialo v rokoch 2004-5, je jedna vec, ale politicky sme o tom hovorili všetko, máme nezávislé súdne moci, že, takže je to veľmi zložité. Pani Radičová hovorí, že v roku 2010 dostala, a je to verejne dostupné tvrdenie, v 2010 dostala túto správu, neotvorila ju a rovno ju poslala pánovi ministrovi Palkovi. Čiže predpokladám, že aj pánovi Lipšicovi ju pán Palko ukázal, keďže vychádzali spolu celkom dobre a boli úzki partneri, ako ministrovi spravodlivosti. Ale toto dôležité nie je. Dôležité sú iné veci, pán kolega.
Ešte jednu vec chcem spomenúť s tými generálnymi prokurátormi, o ktorých tu pán Lipšic hovorí. Pán Lipšic, veď vždy sme boli v opozícii, keď sa volili tí generálni prokurátori, o ktorých hovoríte. Môžem si vybrať z dvoch ziel z môjho pohľadu, tak som si vybral to jedno, tak som v roku, keď sa volil prvýkrát Trnka, sme boli v opozícii, aj tak v roku 2010 sme boli v opozícii, kde sme sa teda pridali ku skupine poslancov a potom už sme sledovali zas tú politickú fériu, ktorej aj vy ste boli aktívnym členom. Ale už, preboha, veď toto už nechajte, nech potvrdzuje tá verejnosť okolo nás!
A ináč všetkým ďakujem za faktické poznámky.

130.
Ďakujem vám za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, občania vážení, tiež skúsim začať z takej inej, možno nie celkom typickej strany, a to od jazera Bajkal. Je to krásne jazero, mal som možnosť pred mnohými rokmi byť pri ňom, vteká doňho okolo 350 riečok a určite viete zo zemepisu, že vyteká len jedna jediná - Angara. A tak ma tento prímer, možno nie celkom náležitý, napadol pri dnešnej rozprave, okrem krátkej hygienickej prestávky som tu bol pri všetkých vystúpeniach a som si uvedomil tú obrovskú šírku tých 350 potôčikov, ktoré tečú do tohto jazera menom Gorila, a žiada sa mi pomenovať tú Angaru, lebo verím, že nielen ja, ale aj mnohí občania môžu mať nejasno, o čom to tu vlastne celý deň rozprávame.
Veľmi veľa potôčikov natieklo, veľmi veľa citátov zaznelo, veľmi veľa obvinení vlád terajšej i bývalých bolo pomenovaných a myslím si, že toto nie je podstata toho, čo navrhovatelia dali do programu dnešnej schôdze. Preto si dovolím povedať, že ja tú Angaru, ten konkrétny výstup, ktorý by mal zaznieť jasne v tom množstve rôznych zneprehľadňujúcich poznámok, je to, čo síce bolo pomenované, ale ja to považujem za veľmi dôležité povedať jasne ešte raz.
A použijem na to ešte jeden príklad, teraz už z Bajkalu skočíme do nejakého fiktívneho kriminálneho príbehu. Bol vykradnutý obrovský trezor v jednej obrovskej banke, vyšetruje sa. Je to ťažký prípad, pretože nie je celkom jasné, akých máme k dispozícii svedkov. Vyšetrovatelia vypočuli riaditeľa banky, sekretárku aj novinárov, ktorí o tom písali, vyšetrili množstvo zamestnancov a jednu vec neurobili, a to je tá Angara. Ono sa totižto zistilo, že v tej megakrádeži tej banky bol jeden priamy svedok. Bol tam človek, ktorý to všetko videl veľmi jasné. No čo by mal vyšetrovateľ v takomto prípade urobiť tohto fiktívneho príbehu? No na prvom mieste vypočuť tohto jediného svedka, ktorý tým, že bol jediný, sa dostal do pozície korunného. A keďže tu hovoríme o pánovi špeciálnom prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi a hovoríme o tom, že niečo neurobil, tak mňa ani netrápi veľmi jeho úcta či neúcta k parlamentu, alebo k výboru, ani ten rozpor, že tu áno v pléne a na výbor nie.
Vážený pán prokurátor Dušan Kováčik, človek, ktorý nemá ani moju dôveru, ani ja som pred vyše rokom nebol za to, aby ste zastávali tento post, tak sa vás spytujem z tohto miesta: Čo vám bránilo v tom, aby ste dokázali povedať, že bez vypočutia jediného korunného svedka nie je možné tento prípad vyriešiť?
A teraz od toho príkladu s tou fiktívnou bankou poďme k tej vlastne veľkej banke, ktorú predstavuje štátna kasa. Nám vďaka Gorile utiekli obrovské prostriedky, ktoré chýbajú v zdravotníctve, a kvôli čomu nám dnes zbytočne zomierajú ľudia pre nedostatky, ktoré by nemuseli byť, keby sme tie peniaze tam mali, peniaze pre učiteľov, ktorých platíme tak, ako keby toto povolanie bolo odsúdené na zánik, a pritom na zánik sme odsúdení my, ak si neuvedomíme, aká je cena výchovy, peniaze pre dôchodcov, ktorí majú rozpočet veľmi jasný: ubytovanie, strava, lieky a zvyšok rovná sa nula. Tieto všetky peniaze nám dnes z toho veľkého trezoru utekali a jedna z príčiny práve v kauze, ktorú pán špeciálny prokurátor Dušan Kováčik rieši už roky tak, že korunného svedka sa rozhodol nevypočuť. Vy tomu rozumiete?! To je tá podstata. To je ten konkrétny bod, ktorý sa tu stále zjavuje pri tom zložitom rozprávaní.
A ja by som bol veľmi rád, aby sme sa dozvedeli buď to, prečo pán špeciálny prokurátor to nemôže urobiť, určite tá výhrada, že by to mohlo byť zneužité, je ľahko riešiteľná tým, že nech korunného svedka dajú do špeciálneho režimu, že by neuniklo ani slovko, ale nech sa to dozvedia tí, čo sú zodpovední za vyšetrovanie. Alebo potom ak, ak to nedokáže vysvetliť, tak aby stále prípad, o ktorom hovorí sám, že je živý, aby ho týmto spôsobom riešil, pretože tam je odpoveď, ktorú tie roky hľadá.
A keďže radi používate tu mnohí už také vzletné spojenie "padni, komu padni", nuž konečne už ho naplňme. Už sa tu neprestrieľajme, že či ľavá vláda, či pravá vláda, či vláda terajšia, či minulá, či predminulá, zistime pravdu, a ak ju zistíme, nuž zaznelo tu aj Rumunsko i Česko, no dožime sa už konečne tej chvíle, ktorá bude pre ozdravenie tejto krajiny veľmi zložitá. Dožime sa chvíle, že možno tu spomedzi nás odídu niektorí poslanci, alebo tí bývalí, týmto spôsobom. Prečo nie? Pre morálne zdravie to bude dobré, a preto je potrebné, aby pán Dušan Kováčik, špeciálny prokurátor, zmenil svoje správanie. Alebo vysvetliť, alebo konať.
Je to dôležité len kvôli tým miliardám, ktoré nám unikajú vďaka oligarchom, vďaka podvodnému správaniu tejto krajiny? Je. Ale nielen kvôli tomu. Je to dôležité aj kvôli tomu, a to vidím v tom ešte dôležitejšiu príčinu a dôvod, aby ľudia, ktorí nám neveria, ktorí už neveria ničomu, mali možnosť zacítiť nádej, že predsi len spravodlivosť v tejto krajine môže byť, že sa môže do nej vrátiť, lebo nám zjavne chýba, tak ako si ty napokon použil ten pekný prímer s tým morom a ministrom spravodlivosti. Niet podľa všetkých symptómov spravodlivosti a to je dôvod oveľa dôležitejší na to, aby sme pána Kováčika poprosili, aby konal takýmto spôsobom.
Ale ani to neni tá podstata, ešte väčšiu by som videl v tom, že my, chvalabohu, žijeme v demokracii a, chvalabohu, v relatívnom pokoji a dostatku. Skončila história Európy? Nemáme pocit, že sa zbiehajú tiene nad naším kontinentom, pomenovaným z gréckej mytológie? Ale áno, tie tiene sa zbiehajú, mraky hustnú a možno z nich nepríjemne udrie. Ako sa my potom, reprezentanti tejto krajiny, alebo tí, čo prídu po nás, dokážu vysporiadať s výzvami, keď my v takejto jasnej, rukolapnej výzve nedokážeme povedať, áno, chceme poznať pravdu. Chceme ju poznať v mene občanov, ktorých tu zastupujeme. Ja sa bojím, že ak to nedokážeme teraz v relatívnom blahobyte a ozaj vo fungujúcej demokracii, potom, keď to môže zhustnúť, a potom, keď to môže byť oveľa horšie, nedokážeme urobiť to, čo sa od reprezentácií štátu a od jej predstaviteľov, ktorí ho riadia, očakáva. A to je ten najväčší dôvod, pre ktorý prosím pána Kováčika, aby tú Angaru, aby ten hlavný moment, ktorý mu vytýkame v predloženom návrhu, aby ho vyriešil.
A úplne záverom. Dostal som sa tak ako Pilát do kréda, aj vlastne do úvodnej reči pána predkladateľa Lipšica, ako bol som nominovaný ako človek, ktorý má svojím spôsobom skúsenosť tú, že momentálne v mojom živote nastala veľmi zaujímavá premiérová situácia, že čelím teda prvýkrát v živote ako obžalovaný tomu, že som sa dopustil výrokov, ktoré môj rodný podnik Lesy Slovenskej republiky považuje za nepravdivé, a teda že sa mám tu z tohto miesta ospravedlniť, ospravedlniť v médiách a zaplatiť 100-tisíc eur za škodu na dobrom mene.
Musím zopakovať, že aj keď, samozrejme, nemôžem porovnávať tieto kauzy, pretože nie sú svojím samotným rozsahom rovné, ale práve v tomto je ten boj za ten lepší zajtrajšok, dobre, že žalujú, dobre, že máme možnosť na tom súde nájsť pravdu.
Ja som aj minule poprosil, aby sa termín neodkladal, lebo tie súdy sú zaťažené a konajú dva-, trikrát do roka, aby sa ľudia čo najskôr dozvedeli pravdu. Je to veľmi dôležité, lebo nielenže oslobodzuje, ale pomáha nám plniť naše funkcie. Takže všetko je dobré.
A možno keď som spomenul ten prípad s lesmi, tak musím spomenúť ešte jeden. Za niekoľko dní, konkrétne 24. júna, to bude už šesť rokov, čo som spolu so svojimi priateľmi lesníkmi sám konal vo veci podania trestného oznámenia na vtedajšie pomery, ktoré počas prvej vlády Roberta Fica panovali v lesoch, štátnych lesoch, v Lesoch Slovenskej republiky, panovali spôsobom, ktorý som nikdy nenazval inak ako nie riadenie, ale doriadenie štátneho majetku. Čo sa deje po šiestich rokoch? Stále sa vyšetruje, stále sa koná. Opäť prímer, obávam sa, že ak toto je spôsob, ako pristupuje zodpovedná osoba, zodpovedné osoby k riešeniu základných problémov tejto krajiny, že necháme problémy vyhniť, že sa vyšetrujú do zabudnutia, dostratena, takže by to mohol byť problém. Problém nie preto, že my by sme tu nedokázali svoju diskusiu obhájiť, a vrátim sa teraz k tomu, čo je podstatné, a tým aj končím, bol by tu problém, že ak by sme kauzu Gorila a vinu, ktorú kladieme na svedomie pána špeciálneho prokurátora Kováčika, nechali vyhniť, tak možno sa ono ozaj stane to, čo ste tu viacerí predvídali, že nikdy sa nedozvieme pravdu. Ale my predsi nie sme tu pri popravisku v stredovekom námestí a čakáme, komu zotnú hlavu. My sme tu ľudia zodpovední za morálku tejto krajiny. Preto som presvedčený, že musí byť spoločným záujmom všetkým 150 poslancov tým spôsobom "padni, komu padni" zistiť, aká je pravda. A tá pravda spočíva v tom, že korunného svedka treba predvolať k výpovedi a túto výpoveď si pozorne vypočuť. Verím, že pánovi Kováčikovi veľmi pomôže takýto postup k tomu, aby zmenil názor a aby spoznal pravdu.
Ďakujem pekne.

132.
Ďakujem pekne. Som rád, že kolega Mičovský tu spomenul aj tú svoju kauzu alebo tzv. kauzu, pretože tá poukazuje na to, že ten Absurdistan, v ktorom žijeme, má vlastne, alebo minca toho Absurdistanu má vlastne dve strany. My tu dnes hovoríme stále len o tej jednej strane, o tom, ako sa nestíhajú v tejto krajine ľudia, ktorí by sa stíhať mali, ako sú zastavené stíhania voči ľuďom, ktorí sú dôvodne podozriví a tak ďalej atď., to iste je denervujúce.
Ale ako tu aj tento absurdný príklad kolegu Mičovského poukazuje, nie je to jediná strana mince, minca vždy má dve strany, potvrdzuje sa to aj v tomto prípade, že my namiesto toho, aby sme naozaj konali tam, kde konať máme a kde z rôznych príčin nekonáme, tak ako keby sme si to kompenzovali tým, že prenasledujeme ľudí, ktorí v tejto snemovni a, myslím, v celej tejto spoločnosti predstavujú to najlepšie, a tým naozaj dávame dokonalú bodku a osudovú bodku, sa mi zdá, za tým smerovaním do slepej uličky a smerovaním k tomu, aby sa Slovensko namiesto toho, aby bolo právnym štátom, stalo naozaj tým Absurdistanom, v ktorom budú vládnuť paranormálne javy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, no, tiež si mi čítal zo srdca, keď hovoríš, že neriešime veci a necháme ich vyhniť. Ja to vidím v reštitučných konaniach, v záhradkárskych osadách, v registroch a v ďalších oblastiach, ktoré, keď sa opýtate ministra, že prečo sa to nerieši, tak povie,: "Ja som to zdedil, nuž čo ja s tým môžem robiť?" No pre mňa je to neskutočné. A potom zisťujeme, že ľudia nám, áno, že ľudia nám umierajú. Samozrejme, dedičia už nevedia, čo si uplatnili. Tu keď nám umrie kľúčový svedok, už nebude koho vypočuť, že? To znamená, že krásne sa to zauzlí dostratena.
A momentálne sa šíri medzi ľuďmi taký, by som povedal, že výrok, "všecko pri tichosti". Kľudne pri tichosti všecko prejde, urobíme, nebojte sa. Všecko bude okej. A bojím sa, že ten Absurdistan už žijeme, a nebol by som rád, aby sme v ňom pokračovali. Takže dúfam, že to raz nastane čas, že to aj zmeníme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pekne aj mojim kolegom za ich faktické poznámky a využijem tento priestor na to, aby som pána špeciálneho prokurátora Kováčika aj z tohto miesta poprosil, aby jednoducho tento deň, ktorý je vlastne preňho nádejou a šancou, aby tento deň využil a tu nádej a šancu použil. Nič neni ešte skončené, problém je živý, vyšetruje sa. Možno naozaj veci sú zložitejšie, ako si všetci tu myslíme. Ale stále má možnosť vyriešiť tú hlavnú vec, ktorú som spomenul aj vo svojom prejave, a to odblokovať korunného svedka.
Poprosím vás, pán Kováčik, konajte tak. Je to naozaj potrebné a je v tom šanca pre vás i pre krajinu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tí, ktorí ste tu počas tejto témy, chcem na začiatku povedať, že sa budem držať naozaj toho, k čomu bola zvolaná schôdza, a to je teda pre pripomenutie všetkým, ktorí ste tu, "Postup špeciálneho prokurátora Slovenskej republiky pri vyšetrovaní kauzy Gorila".
Niektorí poslanci, ktorí vystupovali predo mnou, tak spomínali veci ako napríklad, že pán špeciálny prokurátor niektoré iné kauzy zametal pod koberec a tak ďalej. Pán poslanec Lipšic spomínal, že nejakým spôsobom zahladil nelegálne financovanie politickej strany SMER, kde vystupoval nejaký pán Blaško a pán Flašík. Ale tu musím povedať, že veď predsa organizácia, ktorá dohliada nad financovaním politických strán v jednotlivých krajinách, nás vyškrtla z tejto monitorovacej procedúry, je to organizácia GRECO, ktorá na základe zákonov, ktoré boli prijaté tu v parlamente, vyslovila to presvedčenie, že súčasné zákony o financovaní politických strán sú naozaj transparentné a postačujúce.
Pán poslanec Matovič spomínal, že akým spôsobom má politická strana SMER a akým spôsobom si uzurpuje politická strana SMER vo všetkých smeroch alebo na veľmi dôležitých pozíciách svoju moc. Ja len pripomeniem, že napríklad Úrad pre verejné obstarávanie, nie je naša nominantka, ale túto vybrala ešte bývalá predsedkyňa vlády pani Radičová. A takisto predseda NKÚ nebol navrhnutý politickou stranou SMER - sociálna demokracia, ako sa to snaží opozícia určitým spôsobom na nás hodiť.
Ja chcem len pripomenúť, že okrem zákonodarnej moci má Národná rada Slovenskej republiky aj kreačnú moc a tiež kreuje niektoré orgány a volí do týchto orgánov aj tých ľudí, ktorí tam sú navrhnutí.
Pán poslanec Beblavý, ktorý tu nie je, spomínal, a zasa to nie je téma dnešnej schôdze, že by mala byť vytvorená určitá inšpekčná služba ozbrojených zborov Slovenskej republiky, tak ako je to napríklad v Českej republike. Ja len chcem pripomenúť, že to bolo práve za vlády Ivety Radičovej, kedy bola zrušená Vojenská prokuratúra, ktorá práve dohliadala na zákonnosť a postupy ozbrojených zložiek, čiže policajtov, vojakov a ďalších súčastí.
Dovoľte mi teraz vrátiť sa teda k tej téme, pre ktorú bola zvolaná dnešná schôdza, a to je "Postup špeciálneho prokurátora Slovenskej republiky pri vyšetrovaní kauzy Gorila".
Ja začnem tak troška chronologicky a vrátim sa do roku 2005, kedy teda na konci roku 2005 sa začali v bezpečnostnom prostredí, čiže spravodajských služieb, polície, ale aj v politickom prostredí, objavovať rôzne anonymné listinné materiály, ktoré neboli takej dĺžky, ako je celý ten tzv. spis Gorila, boli to 3- až 20-listové stránky, listové materiály, ktoré sa neskôr ukázali, že popisujú udalosti zhrnuté, čiže neskôr zhrnuté do spisu Gorila. V tom čase boli určite, bol koniec roka 2005, boli s týmito listinnými materiálmi určite oboznamovaní aj politici, ktorí boli v druhej Dzurindovej vláde. Ale nikto vtedy - hovorím o konci roka 2005 - nepodal oznámenia na políciu, resp. na prokuratúru, aby táto polícia a prokuratúra konala.
Poďme k začiatku roku 2006. A tu už zo strany Slovenskej informačnej služby boli doručené niektorým ústavným činiteľom, hovorím vysokým ústavným činiteľom, či už to bol minister vnútra Pado za SDKÚ, či to bol vtedajší predseda vlády Mikuláš Dzurinda, ale aj napríklad predseda Národnej rady Pavol Hrušovský, obaja sú v súčasnosti stále poslancami tejto snemovne, sú poslancami Národnej rady. Dostali tie informácie, ktoré boli naozaj veľmi obsahovo blízke niektorým čiastkovým tvrdeniam práve z anonymného spisu Gorila. Mali všeobecný charakter a hlavne neobsahovali žiadnu zmienku o tom, že boli vytvorené na základe zistení z ITP úkonov, čiže z odposluchov, ktoré boli nasadené SIS v konkrétnej veci a v tom období s krycím názvom Gorila.
Poďme do roku 2009. Vtedy bola prvá vláda Roberta Fica a 24. júna 2009 pri výsluchu svedka Toma Nicholsona vo vyšetrovanej veci korupcie, korupcie poslancov na Odbore boja proti korupcii Bratislava, odovzdal pán Nicholson vyšetrovateľovi anonymný písomný materiál a ten materiál už mal viac ako tých 3 až 20, presne o počte 106 listov. A to bolo také prvé odovzdanie "spisu Gorila" orgánom činných v trestnom konaní.
Niektoré tie listy, ktoré sa preverovali na polícii z tohto spisu, súviseli práve s vyšetrovanou vecou korupcie poslancov. A po ďalšom preverení, čiže o mesiac, po ďalšom preverení a dôkladnej analýze celých týchto 106 listov začali operatívne preverovať, polícia operatívne preverovať ďalšie dovtedy nepreverené tvrdenia. A jednalo sa o deväť vybraných samostatných skutkov.
Čiže tu chcem len povedať, že v žiadnom prípade sa nešlo niekde na verejnosť, nerobili sa z toho rôzne tlačové konferencie, ale polícia naozaj vtedy a vyšetrovatelia konali.
Poďme do roku 2010. Jeseň 2010, konkrétne 12. október, už tak spomínaný pán Holúbek. V tom čase bol už ministrom vnútra pán Daniel Lipšic. Peter Holúbek podal a doručil na ministerstvo vnútra podanie, ktoré adresoval a pôvodne ho chcel adresovať a adresoval ho riaditeľovi, vtedajšiemu riaditeľovi Slovenskej informačnej služby, bolo podané na ministerstvo vnútra na preverovanie na Úrad boja proti korupcii. Hovorím o dátume 12. október 2010.
Presne o dva týždne 26. októbra 2010 podal trestné oznámenie, teraz to už bolo trestné oznámenie, novinár Tom Nicholson na vtedajšom tiež Úrade boja proti korupcii a opäť odovzdal pri vypočutí listinný materiál. Tentokrát ten listinný materiál nemal 106 strán, ale mal 112 listov, ktorý bol tiež označovaný ako Gorila.
Vyšetrovanie oboch týchto vecí bolo vedené pod jedným spisom na Úrade boja proti korupcii od 12. októbra 2010. Čiže vyšetrovatelia už od 12. októbra 2010 disponovali celým 112-listovým materiálom, materiálom Gorila, a vyšetrovatelia sa napriek tomu nevenovali vyšetrovaniu jeho obsahu, čiže to, čo bolo napísané v týchto 112 listoch, ale vyšetrovalo sa konanie príslušníkov Slovenskej informačnej služby v súvislosti s ukončením úkonov ITP, čiže odpočúvania v auguste 2006 v byte na Vazovovej ulici v Bratislave.
Takže je tu otázka, prečo sa vyšetrovatelia vtedy už od toho októbra 2010 nevenovali vyšetrovaniu jeho obsahu, ale venovali sa vyšetrovaniu konaniu príslušníkov Slovenskej informačnej služby.
Až 9. januára 2012 vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic, vtedy, pripomínam, že vláda bola už v demisii, vytvoril špecializovaný tím na vyšetrovanie kauzy Gorila.
Keď si zoberiete tieto dva dátumy: 12. október 2010 a 9. január 2012, tak ubehol viac ako rok, viac ako rok a štvrť, kedy sa prípad a obsah toho spisu Gorila vôbec neprešetroval. Začal sa prešetrovať až vtedy, keď sa zverejnil v médiách a na internete spis s názvom Gorila.
Chcem povedať ešte jednu vec k dnešnej schôdzi, keď bola zvolaná, že čo sme sa na tejto schôdzi dozvedeli, dozvedeli viac, čo by nám mohol povedať dozorujúci, v tomto prípade špeciálny prokurátor.
Ja si myslím, že naviac sme sa nedozvedeli nič. Ak by bola aj zo strany opozície, ktorá naozaj, samozrejme, spoločne s nami chce, aby bol tento prípad došetrený, ak by mala naozaj reálny záujem toto vyšetriť, sú tu právnici bývalí ministri, dobre viete, že špeciálny prokurátor, dozorujúci prokurátor nemôže podávať podrobné informácie v týchto živých veciach. Ak sú naozaj takéto pochybnosti, tie pochybnosti sú tu už dosť dlhú dobu, teraz vlastne sedíme tretíkrát, tretíkrát rokuje parlament o kauze Gorila, tak už by možno niekto dal, neviem, kto z pléna tu dal či už trestné oznámenie na dozorujúceho špeciálneho prokurátora, alebo dal podnet a požiadal generálneho prokurátora o prešetrenie postupu dozorujúceho špeciálneho prokurátora v tejto veci. Neviem, či sa tak k dnešnému dňu stalo, ale počuli ste, špeciálny prokurátor, ak sú pochybnosti, môžete voči dozorujúcemu prokurátorovi konať, konať takto.
Ja len spomeniem to, čo hovoril aj Rišo Vašečka, presne spomínal, že nie je to to pravé orechové, hej. Niektoré veci sme sa na výbore dozvedeli, ktoré sú teda mimo vyšetrovania, myslím tým iné veci, ktoré nie sú živé. A práve preto živé veci nie sú to práve orechové, o ktorom by sme sa mali my nejakým spôsobom dozvedieť ďalšie podrobnosti.
Na záver chcem povedať, a čítali ste určite každý ten spis alebo knihu Gorila, že o čom je, o čom je táto Gorila, táto kauza Gorila. Je o veľkej, veľkej privatizácii počas druhej Dzurindovej vlády, o privatizačných rozhodnutiach, ktoré sprevádzali túto privatizáciu, a, samozrejme, o delení provízii. Vtedy bol SMER v opozícii, v týchto rokoch 2005, 2006, a určite v žiadnom prípade nebude politická strana SMER brániť vyšetrovaniu tejto kauzy, ktorá je kauzou hlavne privatizácie.
Ďakujem veľmi pekne.

140.
Pán poslanec, pekne vám to pripravil pán Kaliňák, ale je tam veľa neprávd v tom, čo ste spomínali. Poviem konkrétne, konkrétne v čom.
Po prvé. Vy ste asi nepočúvali moje úvodné slovo, kde som citoval z uznesenia o začatí trestného stíhania. Kauza sa vyšetrovala. Opýtajte sa pána Nicholsona a Holúbeka, kedy sa reálne vyšetrovala Gorila, opýtajte sa ich. V roku 2010, kým ju nezastavil vtedajší námestník generálneho prokurátora Trnka, ktorý ani nevrátil spis vyšetrovateľovi!
Pán poslanec, vy ste za koho hlasovali v decembri 2010 za generálneho prokurátora?
Zabudli ste ešte jednu vec spomenúť. V roku 2009, koncom roka, bolo celé podozrenie odmietnuté bez toho, aby sa trestné stíhanie začalo. Za vašej prvej vlády. Robil na tom operatívec, ktorý je tam podpísaný, ktorý je dnes šéfom Národnej protikorupčnej jednotky.
Inak len medzi nami. Týmto rozhodnutím argumentovali ministri, niektorí ministri za SDKÚ vo vláde, keď sa odvolávala pani Bubeníková. A o tom ešte budem v záverečnom slove hovoriť.
Takže keď vám niečo pripraví pán Kaliňák, nech to aspoň je k veci, lebo vyšetrovanie sa viedlo. A samozrejme, že sa viedlo najskôr k tomu nie voči príslušníkom SIS, viedlo sa, že SIS nepostúpila trestnoprávne relevantné dokumenty polícii.
A posledná poznámka je k veci, ktorú by ste možnože mali vedieť. Vojenská prokuratúra. Veď ste boli vy, ktorí ste najskôr vyňali z kompetencií vojenských súdov policajtov, čo som zaviedol ako minister spravodlivosti, a potom ste vojenské súdy zrušili! Samozrejme, že nemôže potom vojenská prokuratúra bez vojenských súdov. Čiže vy zrušíte, vy najskôr odmietnete kompetencie vojenských súdov, zrušíte ich a potom sa divíte, že nie je vojenská prokuratúra? Nerobte si bláznov tuná z ľudí!

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja som mal takú nádej, že, pán poslanec Baška, keďže ste posledný pravdepodobne, kto za SMER mal možnosť vstúpiť dneska do rozpravy, že sa predsi len dozviem to, čo teda je hlavným predmetom podania návrhu na program dnešnej schôdze. Ten prípad toho Petra Holúbka. Mne naozaj neni jasné, prečo všetko ideme tak do šírky. Opäť sa vrátim k tomu Bajkalu. Zaliali sme to množstvom faktov, len ten jeden, na ktorý predkladatelia poukázali, ten, kde tušíme, že je jednoducho cesta k pravde, k poznaniu toho všetkého, to voľáko všetci ste poobchádzali
A vy ste začali tak kultivovane a mal ste s tým, že sa to pohovorilo všeličo. Ja som chvíľku mal pocit, že idete práve zareagovať na to. Je to otázka pre vás, ale aj pre všetkých, ktorí z vašej strany vystúpili, resp. aj nevystúpili. Prečo ste tento jeden jediný základný a zásadný argument, ktorý považujem ja osobne za rozhodujúci, ani raz nespomenuli? Prečo sa nevenujete tej podstate, keď vieme, že kľúčový svedok môže pomôcť vyriešiť tento prípad? Je to naozaj tak nebezpečné pre vás? Naozaj sa tu niekto tak veľmi bojí pravdy?
Mne to vyplýva z toho všetkého, že áno. Ja to nie som. Neviem, kto sa jej bojí, a bol by som veľmi rád, keby sme sa aj všetci dozvedeli a cez nás všetci občania. Veľmi to potrebujeme, naozaj.

Ďakujem veľmi pekne.
Najskôr na pána poslanca Lipšica. To, čo ste tvrdili, že sa zrušili vojenské súdy a potom nemohla fungovať vojenská prokuratúra, to je nezmysel. Prečo v Maďarsku, proste v iných krajinách existuje takýto model, že sú civilné súdy a je potom k tomu vojenská prokuratúra a civilná prokuratúra je zvlášť. Takže kľudne to môže fungovať, aj takýmto spôsobom, sme to plánovali(???), ale vy ste zrušili potom aj tú vojenskú prokuratúru, ktorá práve mala dávať pozor na to, čo robia jednotlivé ozbrojené zbory.
Čo sa týka pána poslanca Mičovského. Pán poslanec, určite ja s tým tiež nemám problém, ale jediný, kto môže vyšetrovať, môže zasahovať do vyšetrovania, je dozorujúci prokurátor a policajti vyšetrovatelia, čiže orgány činné v trestnom konaní.
Pán špeciálny prokurátor, a povedal to tu aj dnes, že keď sa skončí celé vyšetrovanie, tak veľmi rád príde a odpovie aj na tieto otázky pánom poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, prečo, aký postup zvolil, prečo nevypočul pána Holúbka, prečo nevypočul toho, prečo to riešili takto.
My nemáme zo zákona, nemáme tú kompetenciu ako zákonodarný orgán vstupovať do živých vyšetrovaní, ktoré vedú orgány činné v trestnom konaní.