130.
Ďakujem vám za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, občania vážení, tiež skúsim začať z takej inej, možno nie celkom typickej strany, a to od jazera Bajkal. Je to krásne jazero, mal som možnosť pred mnohými rokmi byť pri ňom, vteká doňho okolo 350 riečok a určite viete zo zemepisu, že vyteká len jedna jediná - Angara. A tak ma tento prímer, možno nie celkom náležitý, napadol pri dnešnej rozprave, okrem krátkej hygienickej prestávky som tu bol pri všetkých vystúpeniach a som si uvedomil tú obrovskú šírku tých 350 potôčikov, ktoré tečú do tohto jazera menom Gorila, a žiada sa mi pomenovať tú Angaru, lebo verím, že nielen ja, ale aj mnohí občania môžu mať nejasno, o čom to tu vlastne celý deň rozprávame.
Veľmi veľa potôčikov natieklo, veľmi veľa citátov zaznelo, veľmi veľa obvinení vlád terajšej i bývalých bolo pomenovaných a myslím si, že toto nie je podstata toho, čo navrhovatelia dali do programu dnešnej schôdze. Preto si dovolím povedať, že ja tú Angaru, ten konkrétny výstup, ktorý by mal zaznieť jasne v tom množstve rôznych zneprehľadňujúcich poznámok, je to, čo síce bolo pomenované, ale ja to považujem za veľmi dôležité povedať jasne ešte raz.
A použijem na to ešte jeden príklad, teraz už z Bajkalu skočíme do nejakého fiktívneho kriminálneho príbehu. Bol vykradnutý obrovský trezor v jednej obrovskej banke, vyšetruje sa. Je to ťažký prípad, pretože nie je celkom jasné, akých máme k dispozícii svedkov. Vyšetrovatelia vypočuli riaditeľa banky, sekretárku aj novinárov, ktorí o tom písali, vyšetrili množstvo zamestnancov a jednu vec neurobili, a to je tá Angara. Ono sa totižto zistilo, že v tej megakrádeži tej banky bol jeden priamy svedok. Bol tam človek, ktorý to všetko videl veľmi jasné. No čo by mal vyšetrovateľ v takomto prípade urobiť tohto fiktívneho príbehu? No na prvom mieste vypočuť tohto jediného svedka, ktorý tým, že bol jediný, sa dostal do pozície korunného. A keďže tu hovoríme o pánovi špeciálnom prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi a hovoríme o tom, že niečo neurobil, tak mňa ani netrápi veľmi jeho úcta či neúcta k parlamentu, alebo k výboru, ani ten rozpor, že tu áno v pléne a na výbor nie.
Vážený pán prokurátor Dušan Kováčik, človek, ktorý nemá ani moju dôveru, ani ja som pred vyše rokom nebol za to, aby ste zastávali tento post, tak sa vás spytujem z tohto miesta: Čo vám bránilo v tom, aby ste dokázali povedať, že bez vypočutia jediného korunného svedka nie je možné tento prípad vyriešiť?
A teraz od toho príkladu s tou fiktívnou bankou poďme k tej vlastne veľkej banke, ktorú predstavuje štátna kasa. Nám vďaka Gorile utiekli obrovské prostriedky, ktoré chýbajú v zdravotníctve, a kvôli čomu nám dnes zbytočne zomierajú ľudia pre nedostatky, ktoré by nemuseli byť, keby sme tie peniaze tam mali, peniaze pre učiteľov, ktorých platíme tak, ako keby toto povolanie bolo odsúdené na zánik, a pritom na zánik sme odsúdení my, ak si neuvedomíme, aká je cena výchovy, peniaze pre dôchodcov, ktorí majú rozpočet veľmi jasný: ubytovanie, strava, lieky a zvyšok rovná sa nula. Tieto všetky peniaze nám dnes z toho veľkého trezoru utekali a jedna z príčiny práve v kauze, ktorú pán špeciálny prokurátor Dušan Kováčik rieši už roky tak, že korunného svedka sa rozhodol nevypočuť. Vy tomu rozumiete?! To je tá podstata. To je ten konkrétny bod, ktorý sa tu stále zjavuje pri tom zložitom rozprávaní.
A ja by som bol veľmi rád, aby sme sa dozvedeli buď to, prečo pán špeciálny prokurátor to nemôže urobiť, určite tá výhrada, že by to mohlo byť zneužité, je ľahko riešiteľná tým, že nech korunného svedka dajú do špeciálneho režimu, že by neuniklo ani slovko, ale nech sa to dozvedia tí, čo sú zodpovední za vyšetrovanie. Alebo potom ak, ak to nedokáže vysvetliť, tak aby stále prípad, o ktorom hovorí sám, že je živý, aby ho týmto spôsobom riešil, pretože tam je odpoveď, ktorú tie roky hľadá.
A keďže radi používate tu mnohí už také vzletné spojenie "padni, komu padni", nuž konečne už ho naplňme. Už sa tu neprestrieľajme, že či ľavá vláda, či pravá vláda, či vláda terajšia, či minulá, či predminulá, zistime pravdu, a ak ju zistíme, nuž zaznelo tu aj Rumunsko i Česko, no dožime sa už konečne tej chvíle, ktorá bude pre ozdravenie tejto krajiny veľmi zložitá. Dožime sa chvíle, že možno tu spomedzi nás odídu niektorí poslanci, alebo tí bývalí, týmto spôsobom. Prečo nie? Pre morálne zdravie to bude dobré, a preto je potrebné, aby pán Dušan Kováčik, špeciálny prokurátor, zmenil svoje správanie. Alebo vysvetliť, alebo konať.
Je to dôležité len kvôli tým miliardám, ktoré nám unikajú vďaka oligarchom, vďaka podvodnému správaniu tejto krajiny? Je. Ale nielen kvôli tomu. Je to dôležité aj kvôli tomu, a to vidím v tom ešte dôležitejšiu príčinu a dôvod, aby ľudia, ktorí nám neveria, ktorí už neveria ničomu, mali možnosť zacítiť nádej, že predsi len spravodlivosť v tejto krajine môže byť, že sa môže do nej vrátiť, lebo nám zjavne chýba, tak ako si ty napokon použil ten pekný prímer s tým morom a ministrom spravodlivosti. Niet podľa všetkých symptómov spravodlivosti a to je dôvod oveľa dôležitejší na to, aby sme pána Kováčika poprosili, aby konal takýmto spôsobom.
Ale ani to neni tá podstata, ešte väčšiu by som videl v tom, že my, chvalabohu, žijeme v demokracii a, chvalabohu, v relatívnom pokoji a dostatku. Skončila história Európy? Nemáme pocit, že sa zbiehajú tiene nad naším kontinentom, pomenovaným z gréckej mytológie? Ale áno, tie tiene sa zbiehajú, mraky hustnú a možno z nich nepríjemne udrie. Ako sa my potom, reprezentanti tejto krajiny, alebo tí, čo prídu po nás, dokážu vysporiadať s výzvami, keď my v takejto jasnej, rukolapnej výzve nedokážeme povedať, áno, chceme poznať pravdu. Chceme ju poznať v mene občanov, ktorých tu zastupujeme. Ja sa bojím, že ak to nedokážeme teraz v relatívnom blahobyte a ozaj vo fungujúcej demokracii, potom, keď to môže zhustnúť, a potom, keď to môže byť oveľa horšie, nedokážeme urobiť to, čo sa od reprezentácií štátu a od jej predstaviteľov, ktorí ho riadia, očakáva. A to je ten najväčší dôvod, pre ktorý prosím pána Kováčika, aby tú Angaru, aby ten hlavný moment, ktorý mu vytýkame v predloženom návrhu, aby ho vyriešil.
A úplne záverom. Dostal som sa tak ako Pilát do kréda, aj vlastne do úvodnej reči pána predkladateľa Lipšica, ako bol som nominovaný ako človek, ktorý má svojím spôsobom skúsenosť tú, že momentálne v mojom živote nastala veľmi zaujímavá premiérová situácia, že čelím teda prvýkrát v živote ako obžalovaný tomu, že som sa dopustil výrokov, ktoré môj rodný podnik Lesy Slovenskej republiky považuje za nepravdivé, a teda že sa mám tu z tohto miesta ospravedlniť, ospravedlniť v médiách a zaplatiť 100-tisíc eur za škodu na dobrom mene.
Musím zopakovať, že aj keď, samozrejme, nemôžem porovnávať tieto kauzy, pretože nie sú svojím samotným rozsahom rovné, ale práve v tomto je ten boj za ten lepší zajtrajšok, dobre, že žalujú, dobre, že máme možnosť na tom súde nájsť pravdu.
Ja som aj minule poprosil, aby sa termín neodkladal, lebo tie súdy sú zaťažené a konajú dva-, trikrát do roka, aby sa ľudia čo najskôr dozvedeli pravdu. Je to veľmi dôležité, lebo nielenže oslobodzuje, ale pomáha nám plniť naše funkcie. Takže všetko je dobré.
A možno keď som spomenul ten prípad s lesmi, tak musím spomenúť ešte jeden. Za niekoľko dní, konkrétne 24. júna, to bude už šesť rokov, čo som spolu so svojimi priateľmi lesníkmi sám konal vo veci podania trestného oznámenia na vtedajšie pomery, ktoré počas prvej vlády Roberta Fica panovali v lesoch, štátnych lesoch, v Lesoch Slovenskej republiky, panovali spôsobom, ktorý som nikdy nenazval inak ako nie riadenie, ale doriadenie štátneho majetku. Čo sa deje po šiestich rokoch? Stále sa vyšetruje, stále sa koná. Opäť prímer, obávam sa, že ak toto je spôsob, ako pristupuje zodpovedná osoba, zodpovedné osoby k riešeniu základných problémov tejto krajiny, že necháme problémy vyhniť, že sa vyšetrujú do zabudnutia, dostratena, takže by to mohol byť problém. Problém nie preto, že my by sme tu nedokázali svoju diskusiu obhájiť, a vrátim sa teraz k tomu, čo je podstatné, a tým aj končím, bol by tu problém, že ak by sme kauzu Gorila a vinu, ktorú kladieme na svedomie pána špeciálneho prokurátora Kováčika, nechali vyhniť, tak možno sa ono ozaj stane to, čo ste tu viacerí predvídali, že nikdy sa nedozvieme pravdu. Ale my predsi nie sme tu pri popravisku v stredovekom námestí a čakáme, komu zotnú hlavu. My sme tu ľudia zodpovední za morálku tejto krajiny. Preto som presvedčený, že musí byť spoločným záujmom všetkým 150 poslancov tým spôsobom "padni, komu padni" zistiť, aká je pravda. A tá pravda spočíva v tom, že korunného svedka treba predvolať k výpovedi a túto výpoveď si pozorne vypočuť. Verím, že pánovi Kováčikovi veľmi pomôže takýto postup k tomu, aby zmenil názor a aby spoznal pravdu.
Ďakujem pekne.