53.schôdza

Ďakujem za slovo. Nebudem reagovať už potom v záverečnom slove, tak chcel som reagovať v rámci rozpravy, aby bolo možné na to reagovať. Možno to, čo odznie tu, bude kontroverzné proti tomu, čo sme tu počuli. V úvode chcem, aby moje slová, potom tie neskoršie, ktoré poviem, boli pochopené.

Nie som za fajčenie. Som proti tomu určite, áno, aby sa nefajčilo, a som aj za ochranu v podstate tých nefajčiarov, ale návrh tohto zákona, ktorý je tu predložený, zdá sa mi príliš, by som povedal, až prísny a považujem ho za také zasahovanie do súkromného života mnohých rodín. Hovorím to preto, lebo ja som nefajčiar.

Dovolím si teda k tomu sa vyjadriť. Náš otec bol fajčiarom, fajčil a my sme ako deti vyrastali pri fajčiarovi. Otec bol fajčiar a všetkých päť detí nás je nefajčiarov. Myslím si, že to, či ten rodič, otec alebo matka fajčí v prítomnosti tých detí, je predovšetkým na zodpovednosti tých rodičov, ktorí vychovávajú tieto deti. Ja to neodporúčam, aby tí rodičia to robili a fajčili či už v tých bytových priestoroch alebo v tom aute.

Ale dovolím si povedať a vyjadriť aj nesúhlas. Nedá sa dokázať to, či ten šofér fajčil alebo nefajčil v tom aute. Keď policajt zastaví to auto, to je potom jeho subjektívny pohľad, keď zhodnotí, že je tam nafajčené, nadymené. Po fajčiarovi, ktorý je naozaj tuhým fajčiarom a fajčí stále, tak to auto je nasiaknuté tým smogom. A darmo v tej chvíli tam nefajčí, tak jednoducho to auto, prepáčte možno za výraz, smrdí. Jednoducho mne smrdí to auto takých tých fajčiarov. No vidíš dym, ale keď máš otvorené okno a luftuješ cezeň priestor, púšťaš vzduch, tak jednoducho tak to nie je.
Potom v podstate ja som sa zamyslel nad takouto vážnou otázkou, ako sú tak na tom ženy, deti, ktoré sú v prenatálnom období, ešte tehotné ženy. Lekári im neodporúčajú fajčenie, ale také dieťa je tiež v uzatvorenom priestore, v maternici. A tej matky, ktorá fajčí, tak to dieťa sa naozaj reálne dusí. Tak museli by sme zakazovať aj toto fajčenie. Neviem si to celkom predstaviť. Možno to preženiem, celoplošne tak zakážme úplne fajčenie všetkým a všade. To v podstate ani nie je možné. Ja takto chcem vyjadriť túto solidaritu, resp. na jednej strane proti fajčeniu som, ale chcem byť solidárny a tolerantný voči samotným fajčiarom, či už sú to muži alebo ženy, pretože nie je to ľahké, si myslím, u človeka takého, ktorý padne do závislosti od fajčenia, vzdať sa tej cigarety. Poznám mnohých ľudí, ktorí vo svojom živote často a opakovane vzdávali sa tohto neduhu, fajčenia. A jednoducho chce to silnú osobnosť. Veľakrát zo slabosti a znova padajú do toho istého problému.
A ja som si predstavil aj takú skutočnosť, kde v podstate je taká rodina, možno päťčlenná, šesťčlenná, to je jedno, štvorčlenná alebo trojčlenná, v aute sú vpredu rodičia, vzadu je to dieťa a idú na dovolenku, pričom teraz ja neviem zastaví ich obecná polícia. Neviem, ako obec do toho bude vstupovať, ako bude za to sankcie udeľovať. Dáva ich obec, obecná polícia a štátna polícia. Tu štátnu políciu (dopravákov) si viem predstaviť. Ale pôjdem tak cez obec a obecná polícia alebo starosta ma tam bude sankcionovať? Neviem si to reálne v praxi uvedomiť.

A čo mi najviac vadí v tejto veci, tak to je, že zákonom ten štát veľmi vstupuje do súkromného života mnohých rodín. Dopoviem to. Možno na výlet sa teší celá rodina alebo tá ide na dovolenku. Možno ten otec sa zabudne, zapáli si tú cigaretu. A keď hneď v úvode cesty dostanú pokutu, myslím si, že majú pokazenú dovolenku. A rovnako keď by sa z nej vracali a by si zapálil ten otec tú cigaretu alebo ktosi by subjektívne posúdil, že je nadymené v tom aute, alebo videl, že je nadymené v tom aute, tak udelil by policajt tú pokutu.
Ale ja poviem vám ešte iný paradox. Dneska mi hovoríme o tých fajčiaroch, že otec a mama si zapália a nesmú tam byť deti mladšie ako osemnásť rokov. Nenechajme sa vysmiať. Dneska dvanásťročné deti a mladšie fajčia. Sú to trinásťročné, štrnásťročné, pätnásťročné deti. To sú závisláci. To je tragédia tejto našej krajiny.

Kolega Jasaň to správne spomenul, ja sa tiež k tomu prikláňam, väčší dôraz a apel tu treba klásť na výchovu a vzdelávanie našich detí. A tá výchova primárne začína v tvojej vlastnej rodine. A tak je na to aj škola. To neznamená, keď tvoji rodičia fajčia, že aj ty musíš byť automaticky fajčiarom. Rovnako je to pri alkohole. To neznamená, že keď máš rodičov alkoholikov, tak že aj ty budeš alkoholikom. Je tam blízky sklon k tomu tak, určite áno. Obávam sa, postupne ak by sme obmedzovali týchto fajčiarov a zasahovali to toho, tak vstúpime tam, áno, už sme na balkónoch a z balkóna už je blízko do tej obývačky alebo do tej kuchyne a budeme zakazovať fajčiť aj v domácnostiach. Myslím si, že treba, to obydlie aby bolo nedotknuteľné. A to auto je veľmi blízke tomu. Ak je to auto, ktoré je neviem služobné alebo verejný dopravný prostriedok, videl som aj šoférov autobusov, ktorí fajčia v autobuse, prosím, toto je priestor, kde jednoducho nie je to možné akceptovať. Si v zamestnaní a prichádzaš do kontaktu aj s nefajčiarmi, musíš sa tomu podriadiť. V tomto smere by som s tým súhlasil.
Humorne, možno to tak humorne až nevyznie, lebo to je naozaj pravdivá situácia, aj v praxi reálne môže existovať, zoberte si skutočnosť takú, kde máte deti alebo máte len jedno dieťa a to dieťa fajčí a neurobíte s tým nič. Jednoducho môžete použiť akékoľvek aj výchovné metódy, no neporadíte si s ním, rovnako ako s alkoholikom a narkomanom. A už potrebuje takéto dieťa profesionálnu pomoc. A napríklad ste v takomto aute, rodičia sedia vpredu v aute, dieťa pätnásťročné sedí vzadu a fajčí a teraz zastaví vás polícia a teraz legitimuje vás a ono nemá vek osemnásť rokov. A teraz tí rodičia. však nesú, samozrejme, tú zodpovednosť. Ale sú aj takéto prípady. A poznám veľmi veľa rodín, kde práve deti vo veku do osemnásť rokov fajčia. Tomu treba predchádzať, aby tie deti možno nefajčili, však zákon máme na to prijatý, len celý problém tej našej krajiny je v tom, že legislatíva je veľakrát dostatočne dobrá, ale nedokážeme ju naozaj reálne aj dodržiavať v tej reálnej praxi.
Nebudem to komentovať, tak to evokuje aj vo mne ten prejav pána prezidenta, ktorý tu je. Boli veci, s ktorými som súhlasil. Škoda, že sa nedalo na neho reagovať, ale boli aj veci, voči ktorým som mal výhrady. Možno naozaj tá vymožiteľnosť práva je dlhodobý problém našej krajiny. A to súvisí aj s tým fajčením, ale aj vo všeobecnosti. To nie je problém, ktorý sa týka možno nejakých posledných piatich, desiatich rokov, ale je to dlhodobý proces. A rovnako si myslím, že je to aj pri tomto fajčení.
Na záver len poviem takto, myslím si, že tá výchova a to vzdelávanie a to formovanie tej mládeže, to je veľmi dôležité. A tehotná matka naozaj, či je to rané štádium tehotenstva alebo je to už tá gravidita vo vysokom štádiu, ktorá fajčí v podstate v uzatvorenom priestore, dusí to dieťa. Říčan vo svojej publikácii Psychologie ontogenetická o tom hovorí, toto dieťa prežíva stres. No ak by sme takto postupovali, tak postupne by sme skončili tam, že zakážeme úplne fajčiť všade a všetkým. A myslím si, že toto je nedosiahnuteľné. Čo mi na tom najviac vadí, tak to je ten vstup do takého súkromia, s čím ja súhlasiť, žiaľ, nemôžem. Som proti fajčeniu, sám som nefajčiar, ale nie som proti samotným fajčiarom, nie som proti tým, ktorí sú závislí od tohto neduhu, to sú veľakrát mnohí otcovia, mnohé matky, ale to sú aj mnohé deti. Ja nie som proti týmto deťom, fajčenie ako také môžem odsúdiť, ale nie spolu s nimi aj tých, ktorí možno sú závislí od tohto a ktorí fajčia. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Števo, ja som tomu trochu neporozumel alebo poviem, ako som tomu porozumel. A to je, že máme tu nejaký negatívny jav a my s ním proste odmietame čokoľvek robiť, lebo je to zásah do súkromia podľa teba. No ja proste odmietam len prihliadať na to, ako niektorí nezodpovední rodičia ničia svoje deti. A podľa mňa je to rovnako zlé, ako keď tehotná matka fajčí.

A prirovnávaš to tvojmu zásahu do súkromia. Vieš, ak sú deti vychovávané v zlej spoločnosti, sociálka má právo im ich odobrať. Nie je to zásah do súkromia? No, nie je ten zásah, pretože je to v záujme toho dieťaťa, v záujme tej slabšej strany. O tomto my hovoríme.

Musím ti povedať, že sme tvorili tento zákon takmer rok, a nie práve túto konkrétnosť, ale my sme plánovali, aby celkovo pri deťoch sa nesmelo fajčiť, lebo skutočne niektorí sú veľmi nezodpovední a naším záujmom je chrániť tú slabšiu stranu. Potom prišiel status Ďura Drobu na Facebooku. A tak sme komunikovali, že malo to veľmi dobrý ohlas, že bolo by dobré už teraz niečo urobiť s tým a ukázať, že chceme chrániť tie deti. A tu je ten návrh zákona. Podľa mňa tento návrh zákona nikomu neškodí.

Uznávam, že môže sa to javiť ako zásah do súkromia, ale, bohužiaľ, dneska chýbajú vzory tým deťom.

A hovoríš, že otec ide na dovolenku a zabudne sa a zapáli si a dostane pokutu v aute a má tak zničenú dovolenku. No aký je toto vzor pre to dieťa? No proste, ak ten človek pochybí, musí dostať nejakú sankciu.

No a nám nejde o to, aby ten človek bol proste pokutovaný, nám ide o to, aby sa pri deťoch, pri tých slabších sa nefajčilo. To je úplne základné. A podľa mňa je to ďaleko významnejší fakt ako akékoľvek súkromie toho dospelého, nezodpovedného človeka.

Štefan, ty si argumentoval ako kovaný liberál, mne sa to celkom páčilo, si prekvapil, každopádne a pán kolega Kadúc zhrnul to, čo sa ani mne nepáčilo alebo s čím nesúhlasím na tvojej argumentácii. Je pravda, že ja som sám zvažoval, že presne tento návrh zákona podám, ale potom som sa dozvedel, že pani kolegyňa Horváthová a ďalší jej kolegovia z OĽaNO už na tom poctivo pár mesiacov pracujú, tak sme to nechali tak, ako to je. Ale ak by tu neboli títo traja navrhovatelia dnes, tak by som bol asi ja ten, ktorý niečo podobné navrhne.

A, áno, vo mne sa tiež bije toto, na jednej strane právo na súkromie, ochrana vlastných vecí ako auto a domácnosť a podobne a štát, ktorý by nemal zasahovať do toho, čo robíte, na druhej strane ale vidím neliberálnosť toho, a zhodneme sa na tom, že je to, s prepáčením, idiot, kto si zapáli v prítomnosti svojho dieťaťa, to je niečo, čo by som naozaj asi nikomu netoleroval, zhodneme sa na tom, keď to dieťa sa nemá ako brániť, je to ochrana toho slabšieho v tomto vzťahu. A akonáhle by to dieťa malo osemnásť, tak môže povedať, že: „Ocino, prepáč, zastav auto, vystupujem.“ Ale keďže nemá osemnásť a je pripútané na tej sedačke, tak fakt nemá na výber.

A najviac ma dojala jedna vec. Ja som dal ten status na Facebook, lebo som presne takéhoto človeka videl, ktorý fajčil a mal svoje dieťa na zadnej sedačke. Tak som dal status na Facebook, myslím, 400 laikov tam bolo na obyčajný textový status, strašne veľa ľuďom sa to páčilo. A vtedy som sa zamýšľal vlastne nad tým, že asi to naozaj veľa ľudí trápi.

A čo sa týka tej vymožiteľnosti, tak naozaj tam nevidím žiadny problém, keď vieme dávať pokuty za telefonovanie za volantom, tak nie je žiadny problém dať pokutu za fajčenie za volantom.

Toľko z mojej strany. Ja to posuniem do druhého čítania určite.

Ja ďakujem aj predrečníkom, že to okomentovali, nebudem to opakovať.

Mňa si, naopak, pán poslanec Kuffa, neprekvapil. Často v poslednej dobe máš chuť ísť proti prúdu a nejakým spôsobom sa tak nejako vyjadriť ku všetkému a všetkému rozumieš.

Veľa vecí si načrtol takých zaujímavých aj pre mňa, ale zdalo sa mi, že viac si sa zameral na ochranu slobody fajčiara a zásah do súkromia, pričom som sa snažila už v rozprave, možno som to nie zreteľne povedala, hovoriť o tom, že nie celkom je to súkromie, keď je vodič súčasťou cestnej premávky. Existuje aj nález Ústavného súdu, ktorý o tom hovorí, hej, že cigareta takisto ako telefonovanie rozptyľuje vodiča.

Ale menej si sa venoval ochrane záujmom dieťaťa, ktoré sedí v aute. A to ma prekvapuje, že ti nevadí, že niekto si zapáli cigaretu v uzavretom priestore a má tam svoje dieťa. Ja som povedala aj to, že mne je ľúto, že s niečím takýmto musím prísť, že sú ľudia, ktorým to nič nehovorí, že si zapália a vzadu v aute majú dieťa.
Spomeniem ešte, v Litve je fajčenie do štyroch metrov v blízkosti dieťaťa trestným činom, v Austrálii, v Kanade majú zákaz fajčenia v prítomnosti dieťaťa. Vo Veľkej Británii nedávno vyšiel zákon, ktorý umožňuje vláde zakázať fajčenie v autách. Takže ja si myslím, že tento náš návrh je namieste, vzhľadom na to, že sa takéto stavy vyskytujú, a teda budem v tomto úsilí pokračovať ďalej a dúfam, že dostanem v tom aj podporu od vládnej strany. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Štefan Kuffa, ty si povedal, že takýmto zákonom by sa veľmi zasiahlo do súkromia. Áno, ale fajčiari zasahujú do môjho súkromia, pričom ja sa nemám ako brániť. A pokiaľ sa nevedia ovládať v určitých situáciách a na určitých miestach, tak sa im táto ich činnosť musí regulovať zákonom, pretože sa nevedia ovládať.
A hovoril si o tom stále, že sa tým zasahuje do súkromia. No poviem ti živý príklad. V mojom bývalom bydlisku, kde som ešte býval s mamou a so sestrou, sú susedia, ktorí bývajú o poschodie nižšie a fajčia. Obidvaja sú tvrdí fajčiari. Mali sme s nimi dva problémy. Prvý problém bol, keď fajčili u seba na záchode, pretože cez stúpačky sa ten smrad dostával ku nám. A ja keď som išiel na záchod, tak ten smrad u nás v tom záchode bol a nikto u nás nefajčil. Ďalší problém bol, keď išli fajčiť na balkón, zvyčajne fajčievali v noci, keď už my sme, povedzme, spali v posteliach, respektíve ležali v posteliach a mali sme otvorené okno, prípadne vetračku, pretože bolo značne teplo a potrebovali sme vetrať. Všetok ten cigaretový smrad sa tlačil ku nám, keď sme spali. A títo zasahujú do nášho súkromia. Ako sa máme proti tomu brániť? Vieš, takže tie tvoje argumenty sú na jednej strane také, že možno by aj boli akceptovateľné, ale na druhej strane sú absolútne neprijateľné, sú úplne zvrátené. Vieš, takže ty používaš dvojaký meter a chceš prilepšovať tam, kde by sa prilepšovať nemalo.

No, nechcem prilepšovať tam, kde by sa nemalo, určite nie. Tie bytovky naozaj sú veľkým problémom, pretože tie bytové jadrá sú staré, tie staré bytové domy ako boli stavané, tak tam je všetko nielen cítiť, ten dym, zápach, ale však aj počuť. Myslím si, že nové bytové domy už trošku viac sú riešené ako tento problém. A to je presne toto, Igor, čo si naznačil. Takto dnes sme v autách, zajtra budeme v bytoch. Myslím si, že mnohí ľudia nebudú s tým spokojní. Ja som tu za ochranu detí, aj som to povedal, aj dokonca tých, ktoré sú ešte nenarodené, teda aj v tom prenatálnom období. Je to veľký problém. Lenže samými zákazmi a príkazmi, dovolím si povedať a to tvrdím, to ani nedosiahneme. My máme prijatý zákon na ochranu nefajčiarov, ktorý tu bol pred rokom a pol, sme to tu preberali. Zoberte si, tak ako pán kolega Jasaň spomínal, to že my samotní poslanci Národnej rady nerešpektujeme tento zákon.

Ja už zas taký citlivý na to nie som možno, či už ide o kolegov na balkóne alebo niekde v tých priestoroch, ale videl som ich, že fajčia v priestoroch takých, kde by nemali fajčiť. Nie som taký precitlivený, to predýcham zase iným vzduchom, preriedim to, ale ja som chcel povedať aj túto vec, že samotné prijatie tohto zákona nevyrieši ten problém, naopak, vnímam ho ako veľký a vážny zásah do súkromia života, do mnohých rodín, kde v podstate naozaj to môže vyvolávať problémy.
Kolegyni len chcem toľko povedať, že ani zďaleka všetkému nerozumiem, ani sa necítim byť kompetentným na to, že by som všetkému rozumel. Myslím si, že na mnohé veci s veľkou pokorou sa pozerám, ale tu stojím tentoraz naozaj na strane človeka, ľudí ako takých, nie na strane fajčenia, ja som sám nefajčiar.

Ja len minútku by som chcela tomu venovať. Už som pôvodne nechcela vystupovať, nerada sa opakujem, hovoriť stále to isté dookola, ale nedá mi sa nevyjadriť.

V tomto návrhu zákona navrhujeme, aby bolo zakázané fajčiť v aute v prítomnosti osoby mladšej ako osemnásť rokov. Nič viac, nič menej v ňom nenavrhujeme. Určite tým nezasahujeme do súkromia žiadnych ľudí, snažíme sa ochrániť zdravie dieťaťa, ktoré sedí vzadu, pričom jeho rodič fajčí pri šoférovaní auta.

Okrem iného som spomenula ďalšie benefity, ktoré z toho môžu vyplývať, cigareta, fajčenie, rozptyľovanie sa pri šoférovaní je nebezpečné.

Dá sa to kontrolovať tak, ako sa kontroluje telefonovanie počas jazdy, prekročenie rýchlosti. Policajti majú možnosť toto si overiť, majú možnosť upozorniť vodiča, aby nefajčil v prítomnosti jeho dieťaťa, fajčenie by malo byť, mimochodom, zakázané úplne počas riadenia motorového vozidla.
A pánovi poslancovi Kuffovi poviem len toľko. Nuž nezdá sa mi, že by ti záležalo na ochrane detí, keďže slobodne ich pustíš bez prilby vo veku do pätnásť rokov na svahy, bol si jediný proti zákonu, a tušíme všetci, prečo to tak bolo, o Horskej záchrannej službe, a spokojne ich necháš sedieť v aute, kde niekto fajčí.
Čiže prosím vás o podporu tohto zákona, pretože som presvedčená o tom, že pomôže.

A ešte by som dodala, že preventívnych programov, výchovných, ktoré sa snažia motivovať mládež k tomu, aby sa znižovala prevalencia fajčení, je veľké množstvo. Tá výchova sa robí, je to tu, robí sa od útleho detstva. Vieme o tom, že sú problémy, že sa fajčenie posúva čoraz do mladších vekových kategórií. A verte mi, že je tá snaha veľmi veľkého množstva ľudí. Aj pri ministerstve zdravotníctva existuje sekcia, ktorá sa zaoberá len prevenciou, pokiaľ ide o legálne, nelegálne drogy. Robíme v tom veľa, ale zjavne to nestačí. A toto je jeden z veľmi veľkého množstva krokov, ktorý sa tu dá urobiť, a myslím si, že bude na prospech našich detí. Ďakujem.

Keď som bol tu spomenutý, tak ja len veľmi krátko sa vyjadrím k tým prilbám, ktoré boli tu spomenuté, k tomu predchádzajúcemu zákonu. Ja som z tatranskej oblasti. Vysoké Tatry majú juhovýchodné svahy. Ja nehovorím to, že tie deti musia mať tie prilby, ani to, že ich nemusia mať. Ak rodič rozhodne, aby tá prilba bola, prosím, nech je. Ale, Eva, ty keby si sa išla lyžovať na takúto lyžovačku, ani ty v tej prilbe nevydržíš, lebo ti bude horúco. Tam keď v apríli a v máji ešte sú lyžovačky, ty si to nevieš predstaviť, lebo tu v Bratislave kvitnú stromy, v záhradkách sú už kvety, ale u nás v Tatrách sa ešte lyžuje. Ja hovorím, že to treba dať prevádzkovateľom, nech prevádzkovatelia nesú túto zodpovednosť, nie na rodičov. A deti tak budú dostávať pokuty? Decká sú tu hore na balkóne, keby prišli a doniesli ja neviem blokovú pokutu 50 alebo 100 eur, tam je mládež, už vidím, že je veľká, tak myslím si, že žiaden rodič sa tomu nepoteší. Ale ja vyzývam mládež, nech radšej športuje, nech nefajčí, určite. Áno? Ja som proti fajčeniu, ale chcem byť tolerantný voči tým, ktorí sú závislí od toho. Ja dieťa nevylievam z vaničky so špinavou vodou. A v tom je podstatný rozdiel. Dieťa odtiaľ vyberiem, je pritom čisté. A rovnako aj na toho fajčiara by som tak apeloval, dnes aby možno nefajčilo sa v tých autách do veku 18 rokov. Možno tej mládeži hore keby som sa opýtal, koľkí z nej by zdvihli ruku s tým, že sú fajčiari a možno už závislí od fajčenia a nemajú ešte vek 18 rokov. Dneska je to veľakrát naopak, deti, ktoré v aute sedia vzadu a nesedia v tej sedačke, lebo už sú väčšie, tak práve fajčia a vpredu sú tam rodičia ako prikutí a tí nefajčia. Ja o tom hovorím.

A toto považujem za príliš veľké zasahovanie do súkromia. V tomto dnes sme pri autách, zajtra budeme na balkónoch, pozajtra budeme v obývačkách. A ja chcem rešpektovať práve tú slobodu tohto človeka aj tento priestor či už auta alebo tých bytov. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov, ktorí budú poverení ich zastupovaním.
Neprítomný je minister kultúry Marek Maďarič. Zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Neprítomný je minister životného prostredia Peter Žiga, na neho nie sú žiadne otázky, rovnako nie sú otázky ani na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Juraja Draxlera.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky.

Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi, aby som prepojil moju odpoveď na vašu otázku s dnešným vystúpením pána prezidenta, kde jednoducho vláda berie na vedomie, že pán prezident vo svojom vystúpení uviedol, že Slovensko je v dobrej kondícii, pokiaľ ide o hospodársky rast, pokiaľ ide o finančnú disciplínu a pokiaľ ide o perspektívu. Takže ak si to nevšímajú často naši priatelia z opozície, ani médiá, tak som rád, že pán prezident si tento fakt všimol a že ho aj dal na úvod svojho vystúpenia, čím mu dal aj svoju vážnosť a svoj význam. Snáď už keď má rovnaký názor aj pán prezident, ako ho máme my, tak že si tento názor osvoja aj médiá a opoziční poslanci. (Potlesk.)
Dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko kľúčových údajov, ktoré charakterizujú vývoj slovenského hospodárstva. A opäť si pomôžem slovami klasika, ktorý sedel v týchto parlamentných laviciach, ale ešte v starej Národnej rade, vtedy ešte v Slovenskej národnej rade, keď povedal, že z čísiel sa ešte nikto nenajedol, čo je pravda. Ale čísla predsa len musia byť uvedené, pretože niečo naznačujú.
Tieto údaje boli prezentované Národnou bankou Slovenska minulý týždeň. A včera boli prezentované aj Inštitútom finančnej politiky z rezortu financií. Obidve slovenské inštitúcie sa tak svojimi prognózami o priaznivom vývoji ekonomiky Slovenska pripojili k doteraz publikovaným ekonomickým výhľadom zo strany viacerých renomovaných zahraničných inštitúcií, ako je Eurostat, OECD, Európska komisia či Medzinárodný menový fond. Takže, ešte raz, to, že sa Slovensku darí, nie je vycucané z prsta nejakého úradníka. Sú to všetko významné medzinárodné inštitúcie, ktoré boli prvé, ktoré povedali, že Slovensko je na dobrej ceste. A tieto údaje potom potvrdili aj prognózy tak Národnej banky, ako aj prognóza Inštitútu finančnej politiky.
Podľa Národnej banky naša ekonomika rástla v prvých troch mesiacoch tohto roku o 0,8 % a vyšší rast slovenského exportu podporilo najmä oživenie ekonomiky eurozóny. Export tak po troch štvrťrokoch vystriedal domáci dopyt ako hlavný motor rastu hospodárstva. V priebehu roka 2015 by však malo zrýchlenie rastovej dynamiky týchto dvoch dominantných zložiek hrubého domáceho produktu naďalej pokračovať. Teda tak domáca spotreba, ako aj export budú hlavnými ťahúňmi hospodárskeho rastu Slovenskej republiky. A výsledkom bude zrýchlenie hospodárskeho rastu v roku 2015 až na úroveň 3,2 %. Podobne aj pre nasledujúce roky prognózuje naša centrálna banka pozitívny ekonomický vývoj.
V súvislosti so súčasným ako aj očakávaným priaznivým vývojom príjmov domácností sa predpokladá, že spotreba obyvateľstva v nasledujúcich rokoch zrýchli a bude predstavovať jeden z podstatných impulzov rastu našej slovenskej ekonomiky. Inak povedané, zdrojom hospodárskeho rastu Slovenska by mal byť jednak export, jednak domáca spotreba.
V roku 2016 by sa mal domáci dopyt zvýšiť ešte výraznejšie a možno predpokladať, že rast HDP sa zrýchli až na 3,8 %, ale aj počas roku 2017 by mal výkon našej ekonomiky pokračovať približne v rovnakom tempe plus-mínus jedna-dve desatiny. Ide o rast, ktorý bude jeden z najvyšších, dokonca Európska komisia vo svojich prognózach hovorí, že v roku 2016 by to mal byť vôbec najvyšší hospodársky rast v celom regióne Európskej únie.
S vyšším hospodárskym rastom je spojené aj vytváranie vhodných podmienok na tvorbu nových pracovných miest, čo znamená, že si viac ľudí na Slovensku nájde prácu. Ani tento fakt pán prezident dnes nespochybnil, pretože uviedol, že dobrý hospodársky rast, poriadok vo financiách, pokles nezamestnanosti a rast zamestnanosti, toto sú údaje, ktoré sú nespochybniteľné, a aj preto, a treba to opakovať neustále, tieto témy nie sú predmetom klasického politického súboja medzi opozíciou a vládou. To, že nám rastie počet zamestnaných ľudí, je viditeľné z posilnenia zamestnanosti v prvom štvrťroku 2015, ktorá vzrástla v súlade s predpoveďami centrálnej banky o 0,2 %. Pozitívny vývoj na trhu práce sa premietne spolu s demografickým vývojom do výraznejšieho znižovania miery nezamestnanosti. v súčasnosti je to hodnota, ktorá osciluje okolo 12 %. Nezabudnime na to, že sme preberali v roku 2012 (v apríli) nezamestnanosť na úrovni okolo 14,3 – 14,4 %, ideme dole smerom s nezamestnanosťou. Sľúbili sme, že pôjdeme s ňou na úroveň priemeru krajín eurozóny, čo je úplne realistický cieľ.
Nezamestnanosť bude podľa centrálnej banky naďalej pokračovať v klesajúcom trende. Jej očakávaná miera by sa mala na konci roku 2017 ustáliť pri 10 %. Niektoré renomované inštitúcie hovoria, že po roku 2017 by sme túto magickú desinu mali jednoducho prekonať a mali by sme byť na úrovni pod 10 %, teda jednociferného čísla nezamestnanosti, takého čísla, ktoré sme mali možnosť mať v rokoch 2006 a 2007, keď bola obrovská konjunktúra, blízko pred veľkou krízou.
V rámci pracovného trhu by v súlade s nárastom produktivity práce malo dochádzať k zvyšovaniu nominálnych miezd, v tomto roku by podľa Národnej banky by mal cenový vývoj stagnovať. V roku 2016 sa však očakáva malá inflácia s priemerom 1,6 % a možno bude aj mierny nárast na 2 % v roku 2017. Uvedomme si, že nízka inflácia je dobrá pre spotrebiteľa, teda pre radového občana, na druhej strane nízka inflácia oberá štátny rozpočet o veľké peniaze kvôli spotrebným daniam. Odhad náš hovorí, že inflácia nás oberá ročne asi o 200 mil. až 300 mil. eur, ktoré by inak prišli na daniach, ale myslím si, že spokojnosť spotrebiteľa je v tomto prípade dôležitejšia.
Podobne pozitívne v ladenom tóne zaznievajú aj ekonomické údaje, ktoré boli uverejnené včera Inštitútom finančnej politiky z ministerstva financií.
Pokiaľ ide o nasledujúce obdobie, nedá sa, samozrejme, nespomenúť ešte jeden významný moment. Obidve naše ekonomické inštitúcie, tak Národná banka, ako aj Inštitút finančnej politiky, zhodne predpokladajú, že pre najbližšie obdobie budú mať vládou prijaté sociálno-ekonomické balíky pozitívny vplyv na hospodársky rast Slovenska. Toto hodnotenie je z môjho pohľadu dostatočnou, odbornou satisfakciou za to, čo bolo doteraz vo vzťahu k balíkom nekorektne publikované a uverejňované a, to by som chcel zvlášť zvýrazniť, mnohokrát s veľmi tendenčným, nepravdivým a nepriaznivým hlasom. Čiže, ešte raz, pre tých, ktorí to nechcú počuť, aby to počuli, obidva balíky, ktoré sme prijali, budú mať pozitívny vplyv na hospodársky rast, žiadne prejedanie, žiadne míňanie peňazí, ale pri prísnej finančnej disciplíne deficit pod 3 %, pokles verejného dlhu, rast hospodársky, pokles nezamestnanosti. A popritom ešte budeme pomáhať hospodárskemu rastu opatreniami, ktoré sme zaradili do týchto dvoch balíkov. A v tomto duchu bude pripravovaný aj tretí balík, ktorý predstavíme v decembri 2015. (Potlesk.)
V súvislosti s priaznivým vývojom našej ekonomiky chcem, vážený pán predseda, dámy a páni, ešte uviesť niekoľko skutočností, ktoré poukazujú na konkrétny a bezprostredný vplyv hospodárskeho rastu na životnú úroveň obyvateľov Slovenska. Na jednej strane je to samozrejmá a nikým nespochybniteľná a všeobecná platná vec, že ju pozitívne ovplyvňujú súvisiace faktory ako postupný rast zamestnanosti a zvyšovanie miezd, čo má priamy dopad na disponibilný príjem a celkovú kúpyschopnosť domácností a ich realizovanú spotrebu, zjednodušene povedané, že ľudia si budú môcť dovoliť nakúpiť viac tovarov a služieb. Na druhej strane sa vytvára vyšším hospodárskym rastom aj väčší spoločenský produkt, teda ten pomyselný koláč na zjedenie. A je najmä na vláde, aby vytvorila lepšie možnosti a objektívne podmienky na jeho spravodlivé prerozdelenie. V tomto smere zohráva veľmi významnú úlohu uplatnená hospodárska a sociálna politika vlády. Čiže ak klasik povedal, že z čísla sa ešte nikto nenajedol, skúsme balíkmi, spravodlivým prerozdelením tohto dobrého hospodárskeho rastu dať pocítiť slovenskej verejnosti, čo to je, keď sa krajine darí, pretože občan nevie, čo to je deficit pod 3 %, čo je to pokles verejného dlhu. (Potlesk.)
Hovoril som o dvoch balíkoch. A tieto dva balíky, a sme o tom presvedčení, sú plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že trhové hospodárstvo nášho štátu je sociálne ekologicky orientované, pričom sociálne ekologický charakter má rovnováhu, nie je žiadna priorita pri sociálnom alebo pri ekologickom.
Dovoľte mi opäť pripomenúť a rámcovo zrekapitulovať dosiahnuté dobré výsledky hospodárskej politiky, ktoré sú cenené kladne a vnímané dobre nielen doma, ale aj v zahraničí. Bola to naša sociálnodemokratická vláda, ktorá vo veľmi ťažkom období konsolidácie venovala obrovskú pozornosť výberu daní a rovnako prijala viacero efektívnych a účinných opatrení v boji proti daňovým únikom, respektíve daňovým podvodom. Verejný deficit máme dnes plne pod kontrolou a jeho výška zostane menšia ako 3 % z hrubého domáceho produktu. Rovnako dobrou správou je (A úplne padá mýtus pravice o tom, že zadlžujeme túto krajinu.), že sa znižuje verejný dlh. V minulom roku sme znížili tento dlh o 1 % na úroveň 53,6 % a deficit verejných financií dosiahol 2,87 %. Môžeme tiež povedať, že Slovensko potom, ako na jar minulého roku opustilo trestnú lavicu nadmerného deficitu, jasne potvrdilo, že nešlo o nejakú jednorazovú záležitosť, ale o nastúpený vývojový trend, ktorý bol dosiahnutý pragmatickou a systematickou prácou vlády. V súčasnosti pokračujeme v konsolidácii financií, chceme stlačiť deficit na úroveň 2,5 %, konsolidácia sa však nekončí, pretože máme záujem dosiahnuť v určitom rozumnom období vyrovnaný štátny rozpočet. Tu však chcem povedať, že to tempo chceme koordinovať spolu s Európskou úniou, pretože nemôžeme to prepáliť. Na prvom mieste musí byť predovšetkým človek, pamätáte si reklamu jedného dobrého auta first man, prvý človek, potom všetko ostatné, ale máme aj svoje záväzky vo vzťahu k eurozóne. V nasledujúcich rokoch očakávame, že aj verejný dlh zostane bezpečne pod hranicou 55 % a do roku 2018 klesne pod úroveň 50 % hrubého domáceho produktu. K tomuto dobrému finančnému hospodáreniu sme postupne pridávali nielen teda peniaze z výberu daní. Dámy a páni, nie zvyšovanie daní, ale boj proti daňovým únikom, lepší výber daní spôsobil, že za roky 2013 až 2015 máme naviac takmer 1,6 mld. eur, teda nie zvyšovaním daní, ale tým, že sme sa týmto daniam venovali z pohľadu ich výberu.
Rovnako úspory z významných štrukturálnych reforiem. Často sa tejto vláde vyčíta, že nerobíme reformy, čo musím absolútne odmietnuť. Pýtam sa, kto zrušil všeobecnú štátnu správu na úrovni krajov, kto dal dohromady rozbitú miestnu štátnu správu, pokiaľ ide o rôzne orgány? My, vytvárame silné okresné úrady, kontaktné pracoviská. Dámy a páni, len na tomto projekte ESO, ktorý je pod patronátom ministerstva vnútra, máme do rozpočtu priniesť úspory vo výške 700 mil. eur. Čiže ak zrátame 1,6 mld., 700 mil., sme na úrovni skoro 2,3 mld. eur. (Potlesk.)
Od 1. januára 2015 sme zvýšili minimálnu mzdu na 380 eur. Za tri mesiace došlo k vytvoreniu viac ako 40-tisíc pracovných miest. Kde je pravicová téza, že zvyšovanie minimálnej mzdy znamená zvyšovanie nezamestnanosti? Naopak, my môžeme demagogicky tvrdiť, ako to tvrdí pravica, že zvyšovanie minimálnej mzdy znamená aj vytváranie nových, pracovných miest, pretože je to 380 eur. A k tomu si môžeme prirátať 40-tisíc pracovných miest. A budeme pokračovať v raste minimálnej mzdy, kde predpokladám, že sa priblížime míľovými krokmi k sume 400 eur. Je to dobrá správa. Musíme zabezpečiť, aby tí, čo pracujú, mali väčšie príjmy ako tí, čo nepracujú. V tomto duchu bol prijatý aj zákon o minimálnom dôchodku. (Potlesk.)
Zdravotné odvody. Pravica kričala o zdravotných odvodoch, ale za dvadsať rokov neurobila v tom nič. My sme prišli a, prásk, 170 mil. eur sme do toho dali, zdravotné odvody išli dole, ľudia s nízkymi príjmami majú dnes vyššie príjmy, prakticky trinásty plat na konci roka. Neznamenalo to žiadne zvýšenie výdavkov na cenu práce.
Špeciálny program pre mladých ľudí funguje, 13-tisíc ľudí sme zamestnali vo veku do 29 rokov.
Pokiaľ ide o ďalšie projekty, ktoré podporujú zamestnanosť, rozširovanie kapacít škôlok, projekt, o ktorý je obrovský záujem, obrovský záujem, zatepľovanie rodinných domov, činžovných domov, podporovanie školských výletov, lyžiarskych zájazdov. Toto podporovanie vytvorí 600-tisíc prenocovaní, čo významne podporí aj hospodársky rast.
Dámy a páni, v tomto duchu budeme pokračovať aj pri výstavbe a príprave tretieho balíka, ktorý bude pomáhať, tak ako to bolo v prípade prvého a druhého balíka, hospodárskemu rastu, zvyšovaniu životnej úrovni ľudí na Slovensku. Ďakujem pekne. (Potlesk.)