53.schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, prihlásil som sa do rozpravy napriek tomu, že za tú krátku dobu, čo som v Národnej rade, už som zistil, že aj logické argumenty a zjavne logické argumenty niekedy alebo skoro stále nezaberú a ten pôvodný zámer, ktorý predseda vlády predstaví, nakoniec je schválený. Aj v tomto prípade návrh predkladá Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky, takže viacerí očakávame, že napriek tým výhradám, ktoré tu odzneli, nakoniec návrh bude schválený.

Ale prihlásil som sa aj preto, že možno tie argumenty budú aspoň v tomto prípade akceptované, lebo vo svojej praktickej činnosti, neberte to ako nejakú samochválu, ale je to fakt, čiže len to konštatujem, som bol pri zriadení, aktívne teda som pracoval pri príprave, pri realizácii a pri kolaudácii a vôbec pri prevádzke už teraz dvoch priemyselných parkov. Predpokladám, že nikto z vás doteraz nezistil, že by sme boli negatívne v televízii, že by snáď niekto z dotknutých týmito priemyselnými parkami podával podnety na Ústavný súd. Nebolo to tak.

Priemyselné parky fungujú, zamestnávajú ľudí, sú tam zahraniční investori a dokonca tento rok rozširujú dvaja z nich výrobu. Takže je možné zrealizovať priemyselný park so zahraničnými investormi tak, že tu sú a fungujú. Dokonca tu niekto už v predchádzajúcich vystúpeniach konštatoval, že investor si rozkázal, že práve tam chce byť.

V našom meste to bolo tak, že mesto schválilo územný plán a povedalo, že priemyselný park 1 bude tu a priemyselný park 2 bude tam. Tak sa aj stalo a tak to funguje. Čiže aj investori dokážu pochopiť, že môžu pracovať tam, kde je to vhodné aj z pohľadu mesta.

A keďže bývam v meste, ktoré nie je blízko diaľnice, tak dokonca ani napriek faktu, že nie je tam diaľnica a dosť ďaleko tam nie je diaľnica, ten priemyselný park tam je a funguje.

Ale, samozrejme, chcelo to určitú prípravu, bolo potrebné preukázať nejaký kredit mesta a preto títo investori akceptovali polohu a fungujú vlastne na východnom Slovensku.

Čiže chcel som aj vystúpiť z toho dôvodu, či už tu diskutuje právnik alebo dokonca aj odborník so stavebným zameraním, tak úplne tak prehliadajú a, samozrejme, aj využívajú také argumenty, ktoré sú, ale nie sú pravdivé. Veď predsa kritika nie je k zákonu 175/1999 Z. z., že sa rozširuje rozsah významných stavieb. Myslím si, že toto tu nikto nekritizoval.

Ale kritizuje sa hlavne to, že v dôvodovej správe je uvedené, že ide hlavne o to, aby sme v tomto prípade alebo aj v tých budúcich prípadoch využili potenciál Slovenskej republiky na odľahlých územiach. Čiže ak by napríklad v čl. I bode 2 ods. 1 písm. a) bolo uvedené to písmeno a) „a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých katastrálnych územiach na odľahlom území Slovenskej republiky“, tak aj keď sú tam tie výhrady ústavné, jeden poslanec, ale možno aj ďalší by sa našli, že ak by tu bolo zjavné, že ide o nejaké odľahlé územie, tak pravdepodobne by za návrh hlasovali aj v takom prípade.

Čiže ten návrh, ktorý tu máme, je tak neúplný okrem niektorých návrhov, pri ktorých možno už teraz sa ukázalo, že niektorí vedia toho viac ako ostatní, tak pre tú skoro polovicu poslancov je to úplne neznáma záležitosť.
No a čo som chcel dať ako nejaký teda podnet na záver, nielen ako kritiku? Už sme aj videli neraz a aj teraz pri schvaľovaní minimálnych dôchodkov, že ak premiér vyhlásil verejne, že sa tieto dôchodky nanovo schvália, aj keď ich prezident vrátil, tak sa aj stalo. Čiže aj v tomto prípade si viem predstaviť, že ak by došlo k tomu, že tá uvažovaná investícia by bola úplne reálna a už by jej realizácia stála len na tom, kde to bude, tak do dvoch dní by sme to vedeli aj zrealizovať. A predpokladám, že by za to hlasovalo ak nie 150, tak 135 prítomných poslancov. Takže navrhujem, aby sme nešli riešiť nasilu niečo, čo v zásade môže byť aj dobré nie právnymi prostriedkami. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, ďakujem aj vám, panie poslankyne, páni poslanci, za vaše vystúpenia. Chcel by som reagovať stručne a fakticky k tým veciam, ktoré tu boli povedané. Inak, samozrejme, trochu sa cítim ako človek, ktorý je prvýkrát v tejto atmosfére, tak trochu pogrilovaný alebo, ako sa hovorí, half-cocked, ale chápem, že to je súčasť tohto procesu, takže budem si na to musieť zvykať.
Naozaj ma mrzí, že ako nový minister prichádzam pred vás s legislatívnym aktom alebo s návrhom novely zákona, ktorý musí ísť cez skrátené legislatívne konanie. Určite to nie je niečo, čo by som chcel robiť často. Je to naozaj veľmi, veľmi výnimočné. A tá výnimočnosť je daná proste situáciou, v ktorej sme. Ja sa pokúsim tak nejako vysvetliť, prečo teda žiadame o toto.
A možno ešte predtým, než pôjdem k tomu, chcem len povedať, že ja som doteraz bol mimo politiky, prišiel som v podstate do týchto pozícií zo súkromného sektora. Prvýkrát som v tejto pozícii v parlamente. A musím povedať už skôr ako občan Slovenska, že ma mrzí, že je tu taký negatívny vzťah ku vláde. Mne to je jedno, či to je vláda strany SMER alebo akákoľvek iná vláda, ale je tu akýsi taký pocit prezumpcie viny voči vláde a automaticky sa zvažuje alebo sa vidí vláda ako tá inštitúcia, ktorá dokáže všetko zneužiť, ktorá tu bude budovať krtkolandy, ktorá proste urobí zo Slovenska jeden veľký strategický industriálny park a tak ďalej. Ja myslím, že akákoľvek zodpovedná vláda, ktorá sa chce pokúsiť o znovuzvolenie, a strana, ktorá vyjde týmto smerom, proste by to nikdy neurobila. Ale, dobre, to už je na inú diskusiu.
Takže prečo je toto skrátené legislatívne konanie?
Po prvé. Legislatíva je nie tvorená pre jedného konkrétneho investora. Táto legislatíva proste vychádza z konkrétnej situácie na Slovensku. My sme zdedili situáciu, kde máme veľa rôznych parkov, či už sú to brownfieldy alebo greenfieldy, to je jedno, ale proste máme tu industriálne parky, ktoré sú malé, rozdrobené, porozhadzované po Slovensku. Nerozumiem, prečo to presne takto dopadlo. Asi tam boli nejaké dôvody. Ale realita je proste taká, že na Slovensku nemáme väčšie industriálne parky nad, dajme tomu, 100 hektárov, ktoré sú potrebné pre významných investorov. Tu sme v obrovskej nevýhode oproti Poľsku, oproti Českej republike aj Maďarsku, proste oproti krajinám, s ktorými vždy bojujeme a súťažíme o takéto investície obrovského, veľkého rozsahu. A tí investori naozaj žiadajú parky, ktoré sú minimálne nad 100 alebo nad 200 hektárov. Ja viem, už počas môjho pôsobenia na ministerstva financií sme prišli minimálne, čo ja viem, o dve veľké investície, práve kvôli tomu, že sme nedokázali poskytnúť takéto veľké parky. Išlo konkrétne investíciu Apolla a, myslím, Nexenu. Takže máme už reálne príklady toho, že sme o takéto investície prišli, a to práve kvôli tomu, že takéto parky proste nemáme. Ale už ich bolo viacej, ako tu sa hovorilo o tom, že proste tie škody naozaj už boli niekde v minulosti. A proste je to tak, že toto nám veľmi chýba v tej konkurencii s ostatnými krajinami v regióne. A ja sa pozerám dopredu a ak sa dívam dopredu, tak proste Slovensko potrebuje vybudovať takéto parky, ináč takéto veľké investície proste nezískame. Takže novela tohto zákona má význam všeobecne, nie pre konkrétneho investora, ale proste na Slovensku schopnosť takéto parky vybudovať je proste reálna a aj objektívna.
Prečo je to teraz a tak rýchlo? Skutočne je tu jeden významný investor. Ja si myslím, že už som to aj spomínal v niektorých interview alebo v médiách, že ide proste o automobilku, ktorá má záujem o veľkú investíciu, kde Slovensko je v poslednom kole výberu a súťaže.
Ja som tu vo veľmi nevýhodnej situácii ako minister a ako človek, ktorému záleží nie ako ministrovi, ale ako Slovákovi na tom, aby tá investícia sem prišla, pretože sa hovorí o miliardách eur, že ten investor si veľmi dôrazne želá, aby nebolo spomínané jeho meno, názov, aby sa nehovorilo o tejto investícii verejne.
Ospravedlňujem sa, že som nemal možnosť sa stretnúť so všetkými poslaneckými klubmi a aj to v podstate vysvetliť takto osobne, pretože parlamentná pôda, žiaľ, nie je tá, ktorú môžem na to využiť. Hovoril som napríklad s poslancom Hudackým, kde som sa to v podstate snažil vysvetliť a kde sme hovorili dosť konkrétne. Nestihol som ďalších osloviť, takže za to sa ospravedlňujem.
Ale realita je taká, že je proste obrovská šanca pre Slovensko získať obrovskú investíciu, ktorá by priniesla tisícky pracovných miest. Samozrejme, na to sa nabaľujú dodávatelia a tak ďalej a tak ďalej. A proste toto by naozaj posunulo slovenskú ekonomiku zase niekam ďalej. A pravdupovediac to je jedno, či to je tá vláda, oná vláda, SMER, NESMER, je to proste dobre pre Slovensko. Takže máme šancu toto získať.
Sme v nevýhode, ako som už povedal, voči krajinám, ktoré sú tu v regióne a ktoré sú našimi konkurentmi, a potrebujeme proste mať tento park vybudovaný veľmi rýchlo, pretože tento investor urobí rozhodnutie do polovice septembra. Tak nám to bolo povedané. Mali sme viacero veľmi konfidenciálnych stretnutí s týmto investorom. A proste deadline, ten dátum, dokedy sa musia rozhodnúť, je krátky. Takže ísť normálnym legislatívnym procesom by znamenalo ako to viete veľmi dobre, niekoľko mesiacov. A proste ten luxus tu nemáme. Preto je teda tá prosba, tá žiadosť o podporu skráteného legislatívneho konania, aby sme mohli v podstate súťažiť o tohto investora aspoň minimálne na rovnakej úrovni, na akej sú ďalšie krajiny v tomto regióne.
A posledné, čo by som chcel povedať, je, samozrejme, ja som z východu Slovenska, myslím, že poznám regióny s vysokou nezamestnanosťou, regióny, ktoré sú odľudňované, z ktorých ľudia odchádzajú preč za zamestnaním. A, samozrejme, aj ako minister hospodárstva budem mať snahu o to, aby sme vytvorili podmienky pre to, aby investori išli do týchto regiónov. A jednou z úloh, ktorú si dávam, nielen pre seba, samozrejme, som o tom diskutoval aj s ostatnými členmi vlády, je, že chcel by som vytvoriť taký komplex finančných, daňových, zdravotníckych opatrení, ale aj trebárs študijných a vzdelávacích, ktoré by v podstate lákali viac tých investorov, aby išli do týchto tzv. hladových dolín.
Takže ja by som to týmto ukončil, ešte raz, ďakujem za tie pripomienky, ktoré tu boli. Mnohé z nich mi pomohli, aby som sa ešte aj možno viac zamyslel nad tým, ako to realizovať. Určite to budeme realizovať tak, aby takéto investície a tie sceľovania pozemkov boli robené transparentne a aby proste to bolo v poriadku. Takže to je toľko z mojej strany a ďakujem tým, ktorí to podporia. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností. Základným predpokladom procesu prípravy vhodného územia na implementáciu priemyselnej výroby, služieb, výskumu alebo vývoja je urýchlenie a zefektívnenie procesov usporiadania majetkovoprávnych vzťahov, územného konania, ako aj stavebného konania.
Predloženým vládnym návrhom zákona, ktorý obsahuje rozšírenie definície významnej investície, sa umožní vydanie osvedčenia o významnej investícii aj podnikom so stopercentnou majetkovou účasťou štátu za účelom efektívneho využitia rozľahlých doteraz nevyužitých území na budovanie strategických parkov.
Článkom II predloženého návrhu sa novelizuje stavebný zákon, ktorého účelom je umožniť v územnom, stavebnom a vo vyvlastňovacom konaní rýchlejšiu administratívnu prípravu na realizáciu významných investícií tak, aby boli zachované ústavné práva vlastníkov dotknutých nehnuteľností.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1625).

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi niekoľko myšlienok uviesť k navrhovanému zákonu o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, napriek tomu, že už tu bolo v skrátenom konaní povedané toho veľa.

Veľmi krátko sa dotknem dôvodovej správy a zacitujem z nej dva krátke citáty.
Ten prvý citát je: „Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností, najmä v oblasti priemyslu, služieb... na urýchlenie a zefektívnenie procesov usporiadania majetkovoprávnych vzťahov.“
Ten druhý citát je: „Aktuálna situácia ohľadne majetkovoprávnych vzťahov je mimoriadne komplikovaná a proces sceľovania rozdrobených území predstavuje jednak právnu neistotu, ako aj značnú ťažkopádnosť pri realizácii...“
Tieto dva citáty sú určite pravdivé, ale, bohužiaľ, netýkajú sa len toho, čo predstavuje táto vládna novela, ale aj celého Slovenska. A všetci ostatní, ktorí žijú v tejto krajine, či už v obciach, mestách, župách, sa s týmto problémom musia boriť a možno by stálo za úvahu zjednodušiť práve ten proces možno nie takým spôsobom, lebo verím tomu, že vláda by nedovolila vyvlastňovať to ďalej ako za svoje hranice.
A dovolím si uviesť ešte jeden citát z dôvodovej správy: „V prípade, ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície...“

Ja som to kritizoval aj v zákone o významných investíciách, že obce a mestá sa dostávajú na druhú koľaj pri absolútnom alebo jedinečnom rozhodovaní vlády Slovenskej republiky.

Túto poznámku hovorím preto, lebo tu v pripomienkovom konaní ZMOS, Únia miest ani žiadne iné samosprávy neboli zúčastnené a pripomienkového konania sa zúčastňovali iba štátne inštitúcie, zamestnávatelia a odbory. Pritom podľa predkladateľa tento návrh zákona sa predovšetkým dotýka rozvoja regiónov.

Také základné myšlienky dve mi napadli, keď som sa dozvedel, že príde tento návrh zákona do parlamentu.

Tá prvá myšlienka je, či má vláda podnikať. Z môjho pohľadu a môjho pôsobenia v politike si myslím, že vláda nemá podnikať. Samozrejme, musí vykonávať určité činnosti, ktoré vedú k podnikaniu. A tu je len otázne, či to bude brať tak, ako je to teda v návrhu zákona, alebo to, povedzme, bude robiť tak ako NDS-ka, ktorá vykupuje pozemky nejakým podobným spôsobom cez súkromné firmy. Ale to nie je taká dôležitá otázka.

Tá druhá dôležitejšia myšlienka je priama podpora štátu, investičné stimuly alebo dotácie. Opäť, viackrát za týmto pultom som hovoril, že každá dotácia, každý investičný stimul kriví podnikateľské prostredie. Tu som ale relatívne zhovievavý, lebo žijeme v určitom čase, v určitom priestore a medzi sebou súperia o investície nielen jednotlivé regióny, ale aj o jednotlivé krajiny, a preto sa musíme určitým spôsobom tomu prispôsobovať, chvalabohu, Európska únia určuje určité mantinely, v ktorých sa jednotlivé členské krajiny môžu pohybovať.

Ale chcem povedať, že napriek tomu, že som kritický k investičným stimulom alebo k dotáciám štátu, myslím si, že je veľmi žiaduce, dokonca veľmi žiaduce, aby štát pripravoval podmienky na podnikateľské prostredie, a to nielen tými konkrétnymi zákonnými normami, ktoré tu viac-menej stále preberáme, či už od Zákonníka práce až cez ekonomické zákony, ale napríklad aj vytváraním tej infraštruktúry. A do tej infraštruktúry ja zaraďujem aj budovanie, respektíve vytváranie podmienok pre budovanie priemyselných parkov, a preto si myslím, že je veľmi žiaduce budovať priemyselné parky aj zo strany štátu. Pritom otázka znie, či to má robiť priamo vláda, štát, alebo vláda má vytipovať určité priestory a dať to developerom, možno VÚC-kam, možno miestnym samosprávam. Ale to je na diskusiu, ku ktorej sme sa prakticky vôbec nedostali.
Dnes argumentujeme tým, že takýto priemyselný park je jeden z dôvodov, prečo máme túto novelu zákona, a to, samozrejme, pán minister, nie je váš problém, lebo ste tam nový a myslím, že ste to veľmi dobre povedali aj v predošlom záverečnom slove, že takáto investícia nám chýba. No ale myslím si, že nie celkom správne je, že je to takýmto spôsobom, napriek tomu, že chápem situáciu, poviem okolo toho viac, je to len reakciou na daný stav, teda na žiadosť investora.

V samosprávach sme svedkami toho, že takisto vytvárajú priemyselné parky, takisto sa bijú o investorov, kde čo je najhoršie a čo je najviac kritizované, to je, keď samospráva ad hoc prijíma nejakú zmenu územného plánu pre žiadosť jednotlivého investora.
Kolega Bobík tu popísal prípad Michaloviec, ako sa tvoril priemyselný park, alebo dva priemyselné parky. Takýmto istým spôsobom, si myslím, by mal pristupovať k tomu štát. Ja len verím, že, pán minister, ak nevyjde táto investícia, o ktorej ste hovorili, ak sa využije niekedy v budúcnosti tento zákon, tak sa využije koncepčne, lebo ak sa hovorí o tom mediálne, že automobilka by mala byť pri Nitre, ak tá investícia nevyjde, štát príde alebo vláda príde s tým, že tento priemyselný park, prvý, spravíme v Nitre? To je tá kardinálna otázka. Keď tu konáme v pokoji, konštruktívne, projekčne, konáme možno inak, ako keď konáme pod tlakom a pod žiadosťou konkrétneho investora. A mne to pripadá tak, že dnes horí dom, nerobili sme protipožiarnu ochranu a keď horí, tak všetci hasia. A ja verím tomu, že aj mnoho poslancov opozície zahlasuje za tento zákon, pretože strecha horí a jednoducho ju treba hasiť, ale som presvedčený o tom, že napríklad aj koncepciu tvorby priemyselných parkov jednoducho treba pripraviť a podľa toho sa aj správať.

Pán minister v záverečnom slove pekne povedal, že budovali sa priemyselné parky, nevieme, ako to bolo. Áno, každá obec, možno každé mesto chce mať svoj priemyselný park, ale všade to nejde, takisto ako chce mať možno nejaký športový areál. Ale to jednoducho nejde. A preto je veľmi dôležité mať štátnu koncepciu, župnú koncepciu, mestskú, obecnú koncepciu aj na budovanie priemyselných parkov. A verím tomu, že sa tak stane a ministerstvo možno aj pod novým vedením na to viacej dohliadne.
Pán minister povedal, aj na výbore sme o tom rozprávali, že skúsenosti nám ukázali, že jednoducho sme neboli pripravení na takúto investíciu a stratili sme pritom minimálne dvoch investorov. Neviem, v ktorom období to bolo, ale keď sa stala taká prvá vec, že sme prišli o prvého investora, na druhý deň mal prísť nejaký príkaz, rozkaz: „Robme s tým niečo a príďme s nejakým návrhom riešenia, aby sa to už druhýkrát nestalo.“ A tak na 99, 9 % by sme to neriešili v skrátenom legislatívnom konaní, ale v normálnom legislatívnom procese a možno by sme boli pripravení oveľa lepšie aj na možnú takúto investíciu, o ktorú ideme súťažiť. Toto považujem za nekoncepčný postup a chcem len veriť, že keď sa skončí táto jedna akcia, že v budúcnosti budeme v tomto ohľade pristupovať koncepčnejšie.

Keď vláda použije priamy nástroj, to znamená priamy nástroj dotačnej politiky, bude to investičný stimul, alebo priama dotácia, čo, samozrejme, súvisí aj s budovaním priemyselného parku, potom si myslím, že jedna z najdôležitejších podmienok pri takomto posudzovaní alebo pri takej realizácii, je, že by sa mali zohľadňovať aj iné národnoštátne záujmy ako len peniaze a zamestnanosť, ale aj taký faktor, ako sú regionálne rozdiely. Bohužiaľ, za ostatné obdobie sa nám nožnice regionálnych rozdielov veľmi rozširujú a, pri všetkej úcte, nevidím žiaden konkrétny krok k tomu, aby sa tento stav zmenil.
Dotknem sa ešte vyvlastňovania.

Kolegovia hovorili aj pri bode v skrátenom legislatívnom konaní o tom vyvlastňovaní, z môjho pohľadu bez ohľadu na to, o čo ide na počiatku, v prvom rade ide o to, aby bol chránený súkromný majetok, súkromný majetok majiteľa pozemku, majiteľa budovy, samozrejme, aj súkromný majetok investora.

Vyvlastňovanie je svojím spôsobom výnimočný krok, výnimočný krok vo výnimočnej situácii. Ozaj je fakt, že za ostatné roky ten výnimočný krok alebo ten výnimočný stav posudzujeme stále benevolentnejšie a benevolentnejšie a rozširujeme možnosť toho vyvlastňovania. A nemôže tu byť hranica, pokiaľ môžeme ísť, rozhodnutie akejkoľvek „múdrej“ vlády. Musí to byť i jasne napísané v zákonoch. A aj múdra, nemúdra vláda, pretože môže prísť aj nemúdra vláda, sa daných mantinelov musí držať. A preto nemôžem súhlasiť s názormi, ktoré aj tu padali a s ktorými sme sa stretli aj na rokovaní hospodárskeho výboru, že: „Máte niečo proti vytvoreniu nových pracovných miest, máte niečo proti novej investícii?“ Určite proti tomu nič nie je. Ale nemôže byť porušené právo niekoho iného.
Bohužiaľ, takéto ad hoc kroky za vlád strany SMER nie sú ojedinelé, ja teraz nechcem robiť nejakú politiku z toho, ale dôvody skrátených konaní alebo zmeny zákonov, ktoré sa týkali jednotlivých subjektov, sú vlastne toho dôvodom alebo dôsledkom a zároveň nemusím chodiť ďaleko, stačí spomenúť energetické zákony.
A ešte mi dovoľte sa dotknúť, aj keď to už teda bolo spomenuté, že pôjde o automobilku, aby som sa vyjadril k tomu, čo to môže v budúcnosti spôsobiť pre slovenskú ekonomiku. Bohužiaľ, Slovensko nemá národohospodársku politiku, ktorej by sa mohlo držať, tak ako hlavne tie niektoré krajiny, na ktoré sa občas pozeráme. Dnes sme najväčší výrobca automobilov na hlavu, takmer 30 % nášho exportu tvorí produkcia automobilového priemyslu. Vytvorenie tej novej automobilky, ktorá možno bude najväčšia z tých všetkých, ktoré máme, spôsobí ešte väčšiu závislosť od danej výroby, výroby automobilov. Tým nechcem povedať nič, ale len toľko, že nemyslím si, že môže dôjsť naraz alebo vo veľmi krátkej dobe k nejakej kríze automobilového priemyslu, ktorá by mohla znížiť tú výrobu hlavne na Slovensku, pretože všetky tie výroby na Slovensku sú relatívne nové. Čiže sú nové aj technológie a ak sa koncerny, ktoré majú svoje závody na Slovensku, povedzme, aj nejakým spôsobom rozhodnú, že znížia tú kapacitu, tak tie slovenské závody asi budú relatívne posledné, alebo na chvoste toho rušenia. Ale to je dnes. Tie závody majú svoju životnosť. A tá životnosť sa odhaduje pri strojárine 8 – 12 rokov? A potom to príde, potom príde k tomu, či tie koncerny obnovia tie výroby tam, kde ich majú, teda aj u nás na Slovensku, alebo úplne normálnym prirodzeným spôsobom budú hľadať pre ne najvýhodnejšie podmienky. (Všetci chceme, aby ekonomika na Slovensku rástla, všetci chceme, aby platy na Slovensku rástli.) Ak sa tak stane, tak je vysoká pravdepodobnosť, že tie koncerny pre tie svoje závody, ktoré môžu byť kdekoľvek na svete, si nájdu aj lepšie podmienky. To nehovorím preto, aby som nejaké čierne vízie hovoril, hovorím to preto, lebo takáto jednostranná odkázanosť na jeden rezort alebo jeden odbor v ekonomike je vysoko riziková, tak ako je rizikový aj, bohužiaľ, tento zákon.

A preto by som rád záverom povedať, že som presvedčený, že takéto zákony sa majú robiť komplexnejšie a hlavne koncepčnejšie, pretože v konečnom dôsledku napriek tomu, že s vysokou pravdepodobnosťou to podporia mnohí poslanci aj opozície, nie je to optimálna cesta. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. V dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona sa viackrát operuje slovným spojením „zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov“. Teoreticky si viem predstaviť takéto skutočne rozľahlé územia, ale skôr niekde v strednej Ázii, a nie na malom Slovensku. Pripadá mi ako zjavné protirečenie toto malé Slovensko a rozľahlé nevyužité územné celky. Vedeli by ste, pán kolega poslanec Mikuš, keďže na vás mám reagovať, ale asi ešte lepšie, pán predkladateľ, pán minister, aspoň príkladmo uviesť niekoľko takýchto veľkých nevyužitých územných celkov na Slovensku, aby sme mali predstavu, o čom je tu reč? Totiž, na jednej strane nevieme a tí, čo majú slabšiu predstavivosť a slabšie geografické znalosti, už tobôž asi nevedia, o čom je tu reč, a na druhej strane si vieme predstaviť, že pod takéto neurčité slovné spojenie sa zmestí všeličo a pod ten pojem „nevyužité alebo nedostatočne využité“ sa môže zmestiť aj hodnota, ktorá možno z toho krátkodobého ekonomického hľadiska nie je vysoká, ale z dlhodobého hľadiska môže byť vyššia ako to, čo tam sa chystáme vybudovať. Takže o toto by som požiadal.

A druhý alogizmus, o ktorom sa tu, myslím, ešte dnes nehovorilo, je, že vlastne tu novelizujeme stavebný zákon v skrátenom legislatívnom konaní práve v tom istom čase, keď rokujeme o novom stavebnom zákone v riadnom legislatívnom konaní, čo sa mi zdá byť tiež poriadne kuriózne. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Mňa zaujalo zhodou okolností to isté, čo práve teraz pripomienkoval pán poslanec Huba. Je to asi nie náhoda, pretože naozaj to slovné spojenie, napokon aj sám rečník pán poslanec Mikuš citoval práve túto časť, je zaujímavé. A ak je pravdivé, napokon spomenul ho aj pán minister, tak potom je vlastne s týmto zákonom dobré. Ja by som to doslova aj z hľadiska logiky teda si tak nahlas zanalyzoval, a budem rád, ak mi to potvrdí predkladateľ, prípadne ak mi to potvrdíš ty, Jozef, ak to tiež tak vnímaš, ak sa jedná o efektívne využitie nevyužitých pozemkov, tak to chápem tak, že sa tam našli pozemky, na ktorých nie sú pasienky, orná pôda, vinice, les, jednoducho sú to pôdy ležiace ľadom, aj keď možno v rôznych vlastníckych držbách. No v takomto prípade, ak je to naozaj tak, potom sa dá jednoznačne súhlasiť s tým, že táto celá rýchla úprava zákona je dobrá a je hodná podpory, správna, povedal to aj predrečník, ktovie, kde teda takéto pozemky máme v takomto rozsahu. Ale ja verím, že predkladateľ váži slová a, že do dôvodovej správy tu nenapísal niečo, čomu by sám neprikladal hodnotu pravdy. Takže ak je to tak, tak v tomto prípade pôdu, ktorá leží ľadom, na takýto účel vyvlastniť je naozaj správne. Len, prosím, naozaj sa musí jednať o nevyužitú pôdu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán kolega Mikuš, dovoľ mi poďakovať ti za vcelku vecné vystúpenie. A treba povedať, že vecná diskusia dominuje aj väčšine rokovaní výboru pre hospodárske záležitosti.

Dovoľ mi ale zareagovať na záverečnú časť tvojho vystúpenia, kde si položil možno filozofickú otázku, že nie je tých automobiliek priveľa. Ja sa pýtam, kde sa v materiáli píše, že to bude práve automobilka, veď to je v zákone, všeobecne platnej právnej norme.

Ale trošku ma už začína hnevať také to vžité, čo je aj v našej spoločnosti, aj ja sa s tým stretávam, že automobilka znamená len nejakú tupú, nepremyslenú výrobu, len nejaké zváranie a do b, do c, primitívne vkladanie, pásovú výrobu. Sám predsa vieš, že to nie je pravda. Dnes už automobilky sú vysokosofistikovanými výrobnými závodmi s vysokou pridanou hodnotou, dokonca niektoré s vlastným výskumom a vývojom a aj tu na Slovensku. Veď napríklad Volkswagen, ktorý, mimochodom, prežil aj turbulencie výroby, zavádza ďalšiu výrobu modelov teda ďalších modelov, znova zložitejších, znova náročnejších. Dokonca vytvoril si vlastné výskumno-vývojové centrum v Stupave. A toto centrum, dámy a páni, je jednou z najziskovejších súčastí koncernu. Takže nemyslím si, že ísť touto cestou je zlé. A ak by prišla aj nejaká iná potenciálna automobilka, ja verím, že, tak ako si povedal, tie technológie budú nové, modernejšie a určite dnes v rámci optimalizácie nákladov každého veľkého producenta áut je aj vlastný výskum a vývoj v mieste výroby.

Ďakujem za slovo. Aj ja si myslím, že kolega Mikuš vystúpil dobre aj inšpiratívne. A mňa zaujala teda tá pasáž, ktorú by bolo aj, si myslím, potrebné nejako zvýrazniť, lebo práve ten dôvod, ktorý nás dnes vedie k tomu, že rokujeme o predloženom návrhu, je to, že neexistuje dlhodobejšia koncepcia či stratégia, aby sa územie pripravovalo. Tie priemyselné parky, ktoré vznikali, či už na dedinách a pri dedinách alebo aj v okresných či krajských mestách, to sú stratené peniaze, pretože na mnohé z nich išli určité aj dotácie, tie územia boli aj majetkovo a aj inak pripravené, ale stoja ľadom, hej, nie sú užitočné a nič sa na nich ani momentálne nerealizuje. Takže ak sa toto skončí, tak je zjavné, že je potrebné pristupovať k veci ucelenejšie a zmysluplnejšie a, samozrejme, aj tak, aby tu neboli len automobilky, pretože aj keď sú výroby sofistikované, tak predsa len o ten produkt ide. Ten je výsledný a ten sa dostáva do konkurencie vo svete a tam raz môže prísť nejaká kríza.

A čo chcem povedať ešte teda na záver? Ak toto sa nepodarí, čo tomu neprajem, tak je veľmi pravdepodobné, že aj toto sa môže skončiť tak ako tie územia, o ktorých som pred chvíľočkou rozprával, pretože ak berieme do úvahy to, čo tu bolo povedané, tak toto umiestnenie, o ktorom dnes nejako nevieme, ale tušíme, kde má byť, je preto, že možný investor to vybral práve tam a možný iný investor to môže vybrať o 200 kilometrov inde. Takže toto má, samozrejme,... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. No, kolega Huba a kolega Mičovský, poznám nevyužité územné celky, ale určite nepoznám územný celok nevyužitý o rozlohe nad 250 hektárov. A spomínam si, koľko bolo rečí v tomto parlamente pri zákone o pôde, ako si musíme chrániť poľnohospodársku pôdu, aj napríklad pri obnoviteľných zdrojoch. A viem si predstaviť, že tie nevyužité plochy, ktoré sú dnes nevyužité, keby sme lepšie podporili obnoviteľné zdroje, hlavne biometán, tak by využité určite boli.
Ten jednostranný postoj alebo teda ten náš jednostranný zámer na automobilky, pán kolega Kolesík, pán minister to povedal v záverečnom slove. Prečo tu ide o automobilky. Videl som v Clevelande, čo to spravilo, keď sa z jedného dňa na druhý železiari pobrali z Clevelandu pobrali preč. V roku 1971 tak mesto Cleveland skrachovalo. Dodnes tam máte nevyužité budovy, ktoré nechali tam, pretože... (Reakcia z pléna.) Bolo to z iného dôvodu, odborári žiadali vyššie mzdy. (Reakcia z pléna.) Nie, to bolo v Clevelande. Ale následne, myslím, v roku 1997 alebo v roku 1996 bol Cleveland najlepšie, najrýchlejšie sa rozvíjajúce mesto v Spojených štátoch. To je to, čo som spomínal, čo som chcel naznačiť, že tá jednostranná orientácia na jeden druh výroby, nevieme si predstaviť, čo by to malo byť, je to riziko. Ja som len povedal, že to je riziko. Ja fandím všetkým podnikateľom, som strojár, takže musím fandiť aj automobilkám, ale, pán kolega Kolesík, ty tiež vieš, že aj ten Volkswagen, ktorý je možno našou pýchou, je v podstate o výrobe karosérií, len karosérií. Tam sú špičkoví a ja fandím aj novým výrobám aj vývojovému centru, ale je to veľké riziko. Tak ako som povedal, aj tento zákon je riziko.