53.schôdza

87.
Ďakujem pekne za podporné stanoviská. Tie dve boli skôr také meta, k tomu nie je čo dodať, iba to, že súhlasím.
K tomu, čo povedal kolega Mičovský. Budem úprimný, my sa vždy tak ako spolupredkladatelia návrhov zákonov vopred dušujeme, ako budeme svoje vystúpenia vzájomne koordinovať, a potom či už z nedostatku času, alebo možno to už ani nie je celkom nevyhnutné, lebo už dokážeme približne odhadnúť, čo kto povie. Aj tentoraz sme to nechali na taký voľný priebeh, a preto som aj ja tebe nechal tie časti, ktoré si správne poznamenal, tie stanoviská starostov, ale asi aj tie výsledky tých meraní spomenieš. Čiže nepovedal, nezmienil som sa o tom preto, že by som to nejako bol opomenul alebo že by som to bol nejako podceňoval, je to veľmi dôležité, ale férovo som ti prenechal parketu, lebo som tušil, že o tomto sa veľmi rád ešte rozhovoríš. Takže na vysvetlenie.
Ďakujem.

89.
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, napadla ma taká beťárska myšlienka, že keby sme v tejto chvíli mali raz do roka teda, a v tejto chvíli by sme to využili, takú voľnú kartu, že by sme mohli urobiť takú beťárčinu, že by sme mali právo každý z nás niekedy teda nariadiť hlasovanie a povedať, že teda to množstvo voľných lavíc, v tejto chvíli je ich 140 voľných v parlamente, môžu prísť obsadiť občania, teda tí, ktorí nás sem poslali, a že by sme sem posadili teraz 140 obyvateľov z niektorých obcí v okolí Vranova nad Topľou, v okolí Bukózy, v niektorých z Ružomberka a povedali a teraz to odhlasujeme, mali by sme nádherný moment, keď by sme dokázali možnože atypicky, ja viem, že je to nadsázka, ale predsi len by sme mohli vysloviť už v tejto chvíli 100-percentnú istotu, že tento zákon by sme schválili. Pretože tí občania naozaj trpia a to si treba uvedomiť, to nie je akademická debata kdesi o chemických vzorcoch, to je debata o tom, čo ľudia musia dýchať a dýchajú to 24 hodín denne, a majú obavy, že to, čo dýchajú, nie je dobré pre nich ani pre ich blízkych.
Ja poviem teraz dva príbehy. Prvý bude trocha fiktívny, ale nie úplne, a druhý bude úplne pravdivý a presný. V prvom príbehu zablúdime do obce, ktorá sa volá Nevoňavá. A máme tu rodinu Šťastných, rodina Šťastných, mladá, mala takú životnú situáciu, že zdedila po svojich starých rodičoch domček v tej obci menom Nevoňavá. Potešili sa, bodaj by nie, dostať takúto možnosť, aj keď teda starých rodičov oplakali, ale pominuli sa. A oni sa do tej obce jednoducho rozhodli prisťahovať, pretože mali tam nehnuteľnosť, domček a mali pocit, že teda aj pre rodinu urobia dobre. Vedeli síce, že je tam nejaký problém, ale v tej chvíli sa im to nezdalo až také dôležité. Ale už o niečo dôležitejšie sa im to zdalo vo chvíli, keď mamička od Šťastných potrebovala vetrať vo svojich izbách a, div sa svete, čím viacej vetrala v tom domčeku, tým tam bol väčší smrad. Až sa bavila cez plot so susedkou a tá jej hneď povedala, že jáj, suseda, ale vy neviete, to vy nesmiete vetrať hocikedy. To len vtedy, keď je slnečno, keď je vysoký tlak, vtedy, keď komíny dymia veľmi ďaleko do výšky, tak vtedy môžete. A ešte vám poviem, a v noci tiež nie, lebo v noci sa stáva, že ten zápach býva silný, že pod rúškom tmy sa vypustí do toho vzduchu kadečo. No tak dobre, začala sa učiť, ako správne vetrať, ale to nebol ten hlavný problém.
Problém bol v tom, že keď išla s deťmi na kontrolu k detskému lekárovi a povedala, že sa presťahovali, a povedala, že sa presťahovali do dediny Nevoňavá, pani doktorka trocha zvraštila čelo a povedala, no dobre, nie je to ideálne. Mamina od Šťastných cestou do práce, do mesta chodievala na autobusovú zastávku a zistila, že voľako každé ráno má pocit, ten, ktorý nemávala kedysi v meste, tak začalo ju škriabať v hrdle a mala pocit, že to nie je celkom len nejaká subjektívna jej nedostatočnosť, ale že to súvisí práve s tým zápachom. A napokon aj miestny pán farár potvrdil, že voľako priveľa v tej obci ma takých zlých úmrtných listov, kde sa popisujú diagnózy pri pohreboch, ktoré odbavoval, ktoré veľmi neradi počujeme a sú také ťaživé. Bol to taký prvok niekoľkých faktorov, ktoré sa postupne v rodine Šťastných nahromadili, až rodinná rada zasadla a povedala, že asi to dedičstvo nebolo až také šťastné a že oni ten domček predajú a radšej sa z tejto Nevoňavej, kde naozaj nevoňalo, vysťahujú.
Domčeka sa bolo treba rozhodným spôsobom zbaviť, išli do realitnej kancelárie, no ale keď povedali, že čo chcú ponúknuť, že to je domček v Nevoňavej, tak realitkár povedal, ale viete čo, to je buď nepredajné, alebo keď tak za bagateľ, to sa vám jednoducho neoplatí. Takže z predaja tejto nehnuteľnosti nebolo nič a prišla na rad iba druhá možnosť. Keďže bola to mladá rodina, ktorá v tej chvíli vlastne nemala dostatočné prostriedky na to, aby mohla si kúpiť niekde inde v nejakom vzdialenom regióne nehnuteľnosť, povedzme byt, tak išla do banky a požiadali teda o hypotéku, a že budú ručiť tým domčekom. No ale v banke bol ten istý problém, keď sa tamojší maklér dozvedel, že akú záruku dáva táto rodina, tak povedal, že na to teda veľký úver nemôžu dať, pretože oni keby získali ako zálohu tento domček, tak by bol pre nich nelikvidný. Nedokázali by ho predať.
Takže táto rodina, napokon jej osud nedosledujeme, je to fiktívna rodina aj fiktívna obec, ale verte tomu, že tie momenty, ktoré som namontoval do tohto otvoreného príbehu, neboli fiktívne, ony naozaj sú pozliepané zo skúseností ľudí, ktorí žijú v obciach trvalo vystavené veľkému zápachu, smradu, ktorý ich obťažuje a ktorý náš zákon úprimne v súlade s potrebami týchto ľudí, tejto menšiny, tak ako povedal pán poslanec Huba, chceme riešiť. Lebo naozaj sú tu podpísané súhlasné stanoviská, nezvykneme to robiť k svojim zákonom, teraz ich máme pomerne veľa, kde je napísané, že s takýmto zákonom tieto obce súhlasia a navrhujú, teda navrhujú, budú radi, keď bude prijatý.
Ja viem, že tá floskula, že prečo by sme ho neprijali, lebo opozícia, lebo zbytočne, lebo; škoda. No možnože bude raz kultúra v sieni zákonnosti taká, že budeme počúvať to, čo sa hovorí, a nie to, kto to hovorí, a budú to dobré, svetlé časy pre Slovensko a verím, že do takého štádia musíme dospieť. Aj keď to, čo sa tu neraz zdôrazní, že keď niekto vyhrá demokratické voľby, tak, samozrejme, je tu na to, aby presadzoval svoje zákony, a nie zákony opozície, je naprosto oprávnená. Ale prečo by nemohli existovať chvíle, kde si dokážeme jednak aj sebakriticky pripustiť, že nemusíme mať vo všetkom pravdu za to, že niečo predkladáme, ale, naopak, chvíle, keď si môžme pripustiť, že aj druhá strana, ktorá je naším politickým súperom, vlastne pravdu má? Myslím si, že by získali obidve strany.
Druhý príbeh. Druhý príbeh už nie je taký fiktívny a je veľmi realistický. Už pán poslanec Viskupič spomenul Hrboltovú, ktorá je miestnou časťou mesta Ružomberok; apropo Ružomberok bude budúci týždeň v stredu 24. júna miestom výjazdového rokovania vlády Slovenskej republiky. Keďže nič neni náhoda, verím tomu, tak verím, že aj toto rokovanie, ktoré možno bude mať za cieľ pomôcť konkrétnymi nejakými opatreniami mestu Ružomberok, možno prinesie to, a teda týmto by som sa aj dovolával členov vlády Slovenskej republiky, aby pri svojom rokovaní mysleli aj na nasledovný problém: V Hrboltovej sa nachádza jedna z najväčších čističiek odpadových vôd v strednej Európe. Je to naozaj gigant potrebný a o tom, aký je to gigant, si môžme urobiť predstavu tým, že firma SPP Mondi, ktorá má svoje odpadové vody zahrdlené do tejto čističky, využíva kapacitu čističky na 90, možno až 95 % a celé mesto Ružomberok mu postačuje tých zvyšných 5 alebo 10 percent. Z toho si viete predstaviť, o akú veľkú čističku ide, keď celé mesto Ružomberok so svojimi všetkými časťami využíva len desatinu kapacity tejto čističky. Na o táto čistička okrem toho, že funguje zrejme tak, ako čističky fungovať majú, má tú zlú vlastnosť, že produkuje neznesiteľný smrad, zápach, ktorý roky rokúce obťažuje občanov tejto inak malebnej mestskej časti, ktorá ozaj ja takou peknou krajinnou ukážkou v kopci nad Váhom, len ten zápach tí ľudia považujú za neznesiteľný. Nie za silný, ale za neznesiteľný vo chvíľach, keď teda ho cítiť. Niežeby sa tam nič nerobilo, to zase by sme krivdili, sú tam aj nejaké meracie zariadenia, sú tam aj poverené osoby, ktoré majú subjektívne tento smrad ohlasovať, a niečo by sa teda malo robiť, len viete, to niečo sa neurobí. Veľa vecí sa povie, veľa vecí sa zistí a ľuďom vlastne ani by veľmi nejak nezáležalo na tom, že čo všetko sa zistilo a čo všetko sa urobilo, keby to malo tú koncovku, že ten zápach sa stratí. Ale on sa nestráca, on tam dlhodobo je a kto tomu neverí, nech sa tam prihlási na prechodný pobyt a zistí, že ten problém je tu veľký.
A ja som tu už spomínal pri interpelácii, ale v tejto súvislosti to musím zopakovať, lebo tie zúbky do seba zapadajú. My keď sme sa pred dvomi rokmi prvýkrát zoznámili s problémom Hrboltovčanov, tak sme tam išli a museli sme uveriť, že majú pravdu. Povedali sme si, že no dobre, jedna vec je neznesiteľný zápach a druhá vec je, čo ho spôsobuje. Tak sme sa dohodli, že teda Obyčajní ľudia skúsia, náš klub, vlastne nie teda povedať, máte pravdu, ale skúsia odhaliť, čo tú pravdu spôsobuje, aká je jej podstata, a začali sme hľadať niekoho, kto by nameral, čo Hrboltovčania musia dýchať. Bol to problém, verte tomu, že sme našli aj organizácie, ktoré by aj namerali a aj sme sa skoro dohodli, ale keď sa potom zase dozvedeli miestni, že koho sme to našli a koho sme si objednali, tak povedali, viete, my už máme veľa skúseností, to, povieme vám úprimne, to nebudú objektívne veci, pretože veľké Mondi, ono má svoj vplyv a je málo nejakých subjektov, ktoré by išli úprimne merať to, čo Mondi spôsobuje, alebo možno to neni Mondi, môže to byť iba tá ČOV-čka, ale Mondi do nej zahusťuje svojich 90 % vôd.
Dosť na tom, že sme našli potom subjekt, ktorý bol za hranicami, konkrétne v Českej republike a ktorý sme požiadali, aby sa pokúsil tú konzistenciu toho smradľavého vzduchu, ktorý tam dýchajú, nejakým vedeckým spôsobom analyzovať. Stalo sa tak vlani ešte a tie výsledky, ktoré boli pre nás zložité, sme si dali teda vysvetliť a zistili sme, že nieže len Hrboltovčania musia dýchať neznesiteľný vzduch, sporadicky, nie je to vždy, je to v istých intervaloch nepravidelných, ale že ten vzduch obsahuje aj veľmi, veľmi, veľmi nebezpečné komponenty. A konkrétne oxid chloričitý, toxická pre ľudské telo chemikália, ktorá sa používa na čistenie odpadových vôd pri výrobe papiera, sa tam nachádzala počas 24-hodinového merania v koncentrácii, ktorá bola 1 835-krát väčšia, ako je norma americká referenčná, ktorá o prípustnosti takéhoto chemického komponentu v ovzduší hovorí. Preto americká, lebo sme sa dozvedeli od firmy, ktorá to merala, že na Slovensku my nemáme pre imisie stanovenú túto normu referenčnú, takže sa používa táto americká, konkrétne čísla, ten 1 835-násobok je ten, že pripúšťa tam 0,2 mikrogramu a v skutočnosti tam bolo 362, myslím, mikrogramu na centimeter kubický.
A to bola vec, ktorá nás musela znepokojiť, pretože už sa jedná o látku, ktorá je naozaj jedovatá a ktorá je nebezpečná, a preto sme sa obrátili na ministerstvo životného prostredia, na pána ministra Žigu interpeláciou. Došla nám odpoveď, že teda dali to premerať svojej inšpekcii životného prostredia, teda organizácii, ktorú má pán minister pod palcom, tí nám najprv vytkli, že tá organizácia, ktorú sme si našli, už v tej chvíli, keď merala, nemala akreditáciu, to sme nevedeli, ale uznali sme. Na druhej strane nikdy sme netvrdili, že to meranie je natoľko štatisticky preukazné, že je to svätá pravda, len sme teda zistili, že obavy, ktoré zdieľame s Hrboltovčanmi, nie sú nejaké fiktívne a že je tu čosi nebezpečné, a preto sme boli zvedaví, čo tam namerá ministerstvo, resp. inšpekcia životného prostredia. Verte, že ani oni nenamerali to, čo by nás mohlo uspokojiť. Boli tam teda množstvá menšie, ale stále prekračujúce tú referenčnú normu Spojených štátov. A keďže sa jedná o toxickú látku, tak to, čo sme tu teraz aj s pánom poslancom zdôrazňovali, že zápach je teda sám osebe zhoršujúci kvalitu života, ale v tomto prípade, zdá sa, že ten zápach nezhoršuje len kvalitu života z toho pohľadu, že je ho cítiť, ale že ohrozuje zdravie obyvateľov.
Ani v tejto chvíli nechcem šíriť poplašnú správu a tvrdiť, že je to teda všetko tak, lebo sme sa priznali, aj písomne sme pánovi ministrovi napísali, že sme si vedomí toho, že to meranie nie je štatisticky natoľko preukazné, aby sme mohli tvrdiť, že je to absolútna pravda. Ale keďže ani meranie inšpekcie, dokonca meranie, ktoré oni nariadili, tiež nebolo urobené, ako sami priznali, čo sa mi páčilo, že to ocenili, urobené akreditovanou spoločnosťou. Takže tu vlastne dochádzame k problému, že nie že nemáme normu pre takéto oxidy chloričité v ovzduší, ale dokonca že nemáme ani organizácie, ktoré by to poriadne zmerali. A tak nezostáva nič iné, len aj v tejto chvíli, aby sme od teórie prišli k praxi a od zákona, ktorý zrejme napriek všetkému, čo tu hovoríme, nebude vládnou väčšinou schválený, povedali, že je tu veľmi výrazná reálna potreba, aby sme sa zaoberali týmito otázkami, pretože nikto z nás nemá právo povedať, že veď my tam nebývame, nuž čože, sú aj horšie veci na svete, áno, tornáda, hurikány, povodne, sopky, žijeme v kúte sveta, ktorý nám bol darovaný ozaj ako jeden z najlepších, takže už nejaký ten zápach z továrne...
Verte tomu, že sme urobili ďalší krok, a to je vlastne krok otvorený. Práve pred troma dňami odišiel list na pána profesora Rovného, šéfa Úradu pre verejné zdravotníctvo, kde sa mu teda presne posielajú všetky dokumenty, všetky interpelácie, všetky merania, ktoré máme k dispozícii, aj ministerské, aj naše, aby niečo Úrad verejného zdravotníctva robil. A toto je ten druhý príbeh, nie už fiktívny, ale ten reálny, ktorý chceme dať do povedomia nielen ctenej snemovni, ale všetkým ľuďom, ktorí teda okrem toho, že má každý z nás životné záujmy, máme istú ľudskú potrebu súcitu. Ja si myslím, že každý občan Slovenskej republiky musí, ak tieto fakty je ochotný uznať za pravdivé, pocítiť istý súcit s ľuďmi, ktorí žijú v tomto prostredí, a povedať si, že veď to nie je normálne, tobôž keď sú tu zistené parametre látok, ktoré, zdá sa, že sú nielen prudko toxické, to sa nezdá, to je fakt, ale že sú v koncentrácii, ktorá je neuveriteľné vysoká.
Verme, že sa mýlime, verme, že to naozaj ani naši poverení, ktorých sme si objednali za poslanecké peniaze, aj v tejto chvíli chcem opätovne poďakovať mnohým asistentom a poslancom, ktorí sa zložili na toto meranie z nášho klubu, ale že to napriek tomu, že ani to meranie životného prostredia, inšpekcie, že to nebude pravdivé, to je tá najväčšia túžba. Ale máme právo v tomto prípade povedať, veď možno sa pomýlili? No v prípade pochybností, tak ako rímske právo hovorí, v prospech obžalovaného, no v prípade pochybností o čistote životného prostredia, konkrétne dýchaného vzduchu, v prospech občanov, ktorí tento vzduch musia dýchať. Ak máme pochybnosť, tak konajme!
Preto aj z tohto miesta vyzývam pána ministra Žigu, aby sa vo vláde, ktorej je členom, pričinil o to, aby možno presvedčil poslancov, že v tejto chvíli treba urobiť tú obrovskú výnimku a zákon schváliť. A prosím aj Úrad verejného zdravotníctva ako nezávislú verejnú inštitúciu, ktorá má na starosti práve tieto otázky, aby sa k tomu vyjadril a ak náhodou tá pochybnosť je odôvodnená, aby sme konali.
Ja som sa stretol, lebo sa mi ozvali, ozvali sa nám viaceré organizácie, ktoré reagovali na to, že sme nevedeli nájsť, že napokon že sme nehľadali dobre, že existujú. Dobre, ja som rád, máme aj niektoré nové informácie, ktoré možno do istej miery spochybňujú tie merania, aj to beriem. A jedno z tých takých nápadov, že ak by sa teda tie koncentrácie naozaj javili tak, ako sa javia, tak že je možné urobiť náročné technické riešenie, isté prekrytie a tie ovečky v Hrboltovej, technicky aj finančne zrejme dosť náročné, ale ak tu máme mesto Ružomberok, ktorého občanov si vážime, konkrétne v miestnej časti Hrboltová, ak tu máme silné Mondi, o ktorom sme tu už neraz rozprávali, ako firma, ktorá produkuje veľké hodnoty a zamestnáva veľa ľudí a produkuje aj nemalý zisk, nuž teda nech sa mesto Ružomberok dohodne budúcu stredu na mimoriadnom výjazdovom zasadnutí vlády Slovenskej republiky a nech nájdu riešenie, ktoré, ak sa tieto merania potvrdia, tak možno aj to prekrytie, ktoré by dokázalo ten vzduch potom nejakým spôsobom neutralizovať, je to také zaujímavé riešenie, ktoré zrejme nemá tu význam podrobne rozpisovať, nech ho použijú.
Takže tieto dva príbehy som považoval potrebné opätovne zdôrazniť a poprosiť všetkých tých, ktorí v tej mojej úvodnej fikcii prepustili svojich 140 miest občanom Hrboltovej a Kladzian a Hencoviec a Nižného Hrušova, proste tých obcí, ktoré trpia dlhodobo týmto problém, aby sme teda v súlade s ich oprávneným záujmom, nie ako voličov, ale ako občanov, ktorí majú právo na to isté, na čo majú právo všetci, je to dané ústavou, na zdravé životné prostredie, aby sme ich vypočuli a to vypočutie aby sme pretavili výnimočne prekvapivo, ale veľmi potrebne do schválenia zákona, ktorý sme vám s pánom poslancom Hubom už tretíkrát predložili. Chcem veriť, že po trojnásobnom predložení a argumentácii možno už by bolo načim si povedať, že aj tri pruské vojny boli a napokon Kartágo bolo zničené, nuž tak aj tri predloženia boli a napokon zápach v Hrboltovej a Henclovej a v okolitých spomínaných obciach vďaka zákonu, ktorý táto snemovňa prijme, konečne po rokoch prestal existovať a občanom sme urobili to, čo sme vlastne ľudsky aj poslanecky povinní.
Ďakujem za pozornosť.

91.
Ďakujem pekne. Pán poslanec Mičovský, ja som si vypočul vaše vystúpenie aj vystúpenie vašich predrečníkov, no ale v prvom rade chcem povedať, že viete, vy tu kritizujete, že poslanci SMER-u tu nie sú, alebo neboli, keď ste začali v podstate, že vás tu nepočúvajú. Viete, no, pán Mičovský, skúste si vstúpiť do svedomia i vy, vaši kolegovia, napr. kolega Kadúc, koľkokrát ste tu vy neboli, keď boli predložené poslanecké návrhy strany SMER alebo vládne návrhy, dokonca koľkokrát ste tu neboli na hodine otázok, keď v podstate tu bola vláda? Čiže kričať, oni tu nie sú, keď tu sami nie ste, tak je to trošku úsmevné.
Teraz k meritu veci. To, čo navrhujete, pán poslanec Mičovský, už rieši legislatíva ako taká. Sám ste povedali, že existujú rôzne merania, čo robí Slovenská inšpekcia životného prostredia, existujú už na to zdravotné normy, čo sa týka znečisťovania ovzdušia ako takého a myslím si, že toto, čo ste vy predložili, tento návrh zákona má množstvo nedostatkov.
Prvá vec je to, že už to, aby sa obecné zastupiteľstvo vyjadrovalo k pokute, ktorú mu uložil okresný úrad, bol by to nonsens a jednoducho taká úprava doteraz neexistuje. Ďalej to, že má to posudzovať, ale môže namietať najmenej 20 osôb, nastaví problém s tzv. suchými záchodami aj na obciach, ktoré majú množstvo občanov na kopaniciach, aj kvôli tomu, lebo vždy by to nejakým 20 ľuďom mohlo vadiť, že od suseda sa niečo takéto šíri, čiže by ste s tým narobili problémy. Nehovoriac pri zamestnávateľoch, ktorí môžu v určitom období povedzme mať siláž, teda poľnohospodárske družstvá, ktoré tiež môžu obťažovať dvadsať ľudí, teda tá siláž zápachom, a tým by ste, týmito ustanoveniami by ste zlikvidovali teda alebo by ste narušili aj poľnohospodárstvo a poľnohospodársku výrobu a plus ďalšie a ďalšie oblasti. Čiže je to absolútne nedomyslený zá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne a budem reagovať, samozrejme, v prvom rade na kolegu Mičovského, ale dovolím si malé porušenie zákona o rokovacom poriadku a jednou vetou aspoň aj na kolegu Martvoňa. V prvom rade predkladáme tento návrh, pretože súčasný zákon o ovzduší túto problematiku nerieši, to sme povedali opakovane v tých úvodných slovách. A po druhé, netýka sa vôbec poľnohospodárstva a už tobôž nie nejakých septikov a podobne, ako naznačujete, je tam jasne povedané, že sa týka len priemyselného znečistenia a veľkých a stredných zdrojov.
Ale v reakcii na kolegu Mičovského, pretože načal aj tú finančnú situáciu veľkého podniku a významného podniku SCP Mondi, ktorý má rozhodujúcu, v úvodzovkách, zásluhu na tom, čo sa deje v blízkosti Ružomberka a najmä teda v Hrboltovej. Jedna súvislosť, ktorá tu nebola spomenutá. Pred približne troma rokmi sa nielen v tejto snemovni, ale aj vo verejnosti, v médiách a inde diskutovala oprávnenosť, respektíve neoprávnenosť finančných stimulov, ktoré táto firma získala, hoci tá protihodnota nebola podľa mnohých názorov adekvátna výške tých finančných stimulov. Ale to teraz nejdem nejako analyzovať, ani na to nie som kompetentný. Ja len chcem povedať, že viackrát sme tu v súvislosti s diskusiou o finančných stimuloch zdôrazňovali, že by sa pri rozhodovaní o nich nemali zohľadňovať len ekonomické a sociálne aspekty, ale oveľa viac ako doteraz aj environmentálne aspekty a že by malo byť teda zlepšenie životného prostredia jednou z dôležitých podmienok v prípade udeľovania takýchto stimulov. Myslím si, že keby sa to bolo stalo v prípade tohto finančného stimulu pre SCP Mondi, mohli sme mať možno po tomto probléme a možno by sme s týmto návrhom zákona ani nepri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

95.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Janko Mičovský, hovoril si tuná aj o príkladoch, ktoré sú naozaj reálne z praxe a prečo bol práve tento návrh zákona predložený. Neviem, či IQ niektorých smeráckych poslancov to nedovoľuje pochopiť, že keby takéto riešenie bolo, tak tento zákon tu dneska predložený nie je. Okrem toho ťažko sa tuná naozaj diskutuje v konštruktívnom duchu, keďže za smerácku stranu alebo respektíve za vládnu stranu je tu, jeden jediný poslanec sedí v Národnej rade a pochybujem, že niektorí sú ešte niekde v zákulisí. Mnohí sú už na ceste domov, pretože už ráno sa balili do áut v poslaneckej garáži. Takže za vládnu stranu je tu jeden poslanec Martvoň, ktorý ani nedokáže poriadne k veci rozprávať vo faktickej poznámke, pretože v prvom rade si musí zobrať na paškvil to, že nás je tu omnoho viacej ako ich z vládnej strany.
Čo sa týka toho smradu, hovoril si aj naozaj o tom, že sa jedná v tomto návrhu zákona o chemické znečistenie. Neviem, ako je kolega Martvoň ako právnik zdatný, ale siláž nie je chemické znečistenie, to je normálne prirodzený proces prírodného kvasenia, ktorý sa využíva v poľnohospodárstve na uchovanie, dlhšie uchovanie kŕmnych dávok pre určité zvieratá. Takže toto je z toho vylúčené. Takže najprv buď nech si prečíta niekto návrh toho zákona podrobne a potom nech sa ku nemu vyjadruje, alebo ak chce diskutovať, nech to naozaj skúsi diskutovať konštruktívne, pretože toto absolútne nebola konštruktívna diskusia, toto bolo len také osočovanie, napádanie, že ten zákon nemá význam, že to je už riešené. No, ja by som mu odporúčal, nech sa ide pozrieť alebo nech to ide vysvetliť tým občanom do tej Hrboltovej, že ako je tento zákon riešený, a potom nech tuná niečo rozpráva.

97.
Ďakujem za slovo. Ďakujem aj všetkým trom kolegom za ich reakcie. Vlastne kolega pán poslanec Huba a pán poslanec Hraško povedali možno podstatu toho, čo by som bol povedal aj ja, takže ďakujem.
A možno začnem tým sebakritickým. Pán poslanec Martvoň, reagovali ste na moju kritiku účasti. Áno, máte pravdu, ani ja som tu nie vždy, a dokonca by som povedal, že mohol by som tu byť častejšie. Ale viete, keby sme chceli nejak štatisticky si vyhodnotiť, ako je to s účasťou poslancov Smeru, tobôž obdobia, keď už nehrozí hlasovanie, a ako je to s účasťou prvých a druhých tuná lavíc tu v strede, tak vám garantujem, že aj bez toho, aby sme sa tu bavili o nejakom hlasovaní alebo o nejakej kontrole, tu nachádzate väčšinou ešte poslancov, tu v strede, za Obyčajných aj pána poslanca Hubu ešte aj o devätnástej hodine alebo tesne predtým, čo neni váš prípad. Ale berem, áno, máte pravdu, človek, ak chce dačo kritizovať, má byť vzorom a ja netvrdím, že som vzorom, mohol by som tu byť častejšie, napriek tomu, že si myslím, že som tu oveľa viacej. Aj keď vám treba uznať, že vy ste tu pomerne častý diskutér a často tu aj sedíte, možnože teda vás priamo, keď som spomenul poslancov SMER-u, by sa to nemalo týkať.
No a teraz to, že ten zákon nie je dobrý. Už to síce aj pán poslanec Hraško povedal, budeme radi, dajte lepší, len už neodkladajme tento problém. A čo sa týka toho vášho výstrelu mimo, naozaj my riešime len veľkých a stredných znečisťovateľov. Žiadne vecká, žiadne siláže nie sú predmetom tohto zákona, takže toto by som vás poprosil, že aby ste, hej, si teda niekedy ujasnili možno to, čo ja viem, veď vy keď reagujete veľmi často, takže nie všetko si môžte dôsledne naštudovať, ale práve v tomto prípade by som vás prosil nie o to, aby sme sa pustili do nejakého slovného sporu, ja si vážim, že ste zareagovali, ale keby sme dosiahli to, že tento zákon by nebol hodnotený ako zbytočný, ako ste povedali, ale naopak, ako veľmi, veľmi potrebný. Ak vidíte spôsob, ako to urobiť, tobôž možno ešte v krátkom čase vďaka vašej iniciatíve, ktorú vám radi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

99.
Ďakujem pekne. Chcem oceniť iniciatívu obidvoch pánov poslancov a zároveň aj potvrdiť, ja som sa s týmto problémom v Hrboltovej oboznámil štyri roky dozadu, ale keďže som nebol poslancom, nemal som ani možnosti, ani silu na to. Na druhú stranu, urobil som isté kroky, oslovil som inštitúcie, ktoré som požiadal o meranie. Keď som vysvetlil lokalitu a problém, všetci dostali strach. Všetci dostali strach, že v Ružomberku a z Mondi nie. Mimochodom, aj to, z čoho ste čerpali, aj s tým pánom, s ktorým ste sa zoznámili, ktorý jednoducho si všimol, to znamená, miestny kňaz, ktorý si všimol v úmrtných listoch najčastejšiu príčinu úmrtia, že to je rakovina štítnej žľazy, už tam nie je. Možno tiež vyvinuli silnú iniciatívu a tomuto kňazovi poškodili a je preložený. To už len tak ako na margo.
Chcem povedať, že moje poznanie ako poľnohospodárskeho odborníka, prepáčte, že som si to takto dovolil o sebe povedať, si myslím, že nielen pre priemyselné znečistenie, ale aj pre isté kroky, ktoré tu boli v minulosti, a sú stále pokusy aj o poľnohospodárske znečistenie, pretože máme tu zahraničných farmárov, ktorí majú záujem tu vybudovať obrovské koncentrácie pre výrobu bravčového mäsa. A to sú koncentrácie, ktoré sú u nás neobvyklé, lebo rádovo, ak sme mávali ošipárne, ktoré mali 8-tisíc kusov kapacitu, tak oni chceli vybudovať 50-tisícové kapacity. Samozrejme, že bolo k tomu treba expertízy, bolo k tomu treba stanoviská, bolo k tomu treba odborné podklady. A ja som sám zistil, že našinec je schopný za päť halierov predať vlastnú matku. A zistil som, že v stanoviskách, v ktorých boli presne nápočty uvoľňovaného čpavku, uvoľňovaného oxidu a iných plynov, ktoré vlastne sú nutné pri vôbec ďalšom skladovaní exkrementov, tak sa naši experti, ktorí mali okrúhle pečiatky, mýlili rádovo v desať na šiestu v prepočtoch. Pretože boli kúpení, boli jednoducho zaplatení týmito veľkými spoločnosťami.
Čiže aby sme si, pán kolega Martvoň, naliali čistého vína, ako silní a zo silných je tu stále obava a táto obava dlho bude.
V tomto smere je veľmi zaujímavá nečinnosť a neschopnosť úradov špecializovanej štátnej správy, ktorú už dlhodobo kritizujem či na výbore, či inde, pretože je dlhodobo symptomatické, že pre tieto inštitúcie sa neriadi výber odbornosťou, ale politickou nomináciou. Viem vám uviesť desiatky prípadov, keď na odbor ovzdušia je dosadený človek, ktorý nemá ani prírodovedecké vzdelanie alebo ak ho má, tak má úplne kdesi inde z odboru, alebo potom sú aj také zámeny, že človek so špecializovaným vzdelaním pre vodu je dosadený pre ovzdušie a na ovzdušie je dosadený človek, ktorý sa zaoberal možno nejakými odpadmi kdesi inde, ale jednoducho nemá tú odbornosť.
Ďalšou vecou je, ako sa správa inšpekcia životného prostredia a aké má technické možnosti. Prakticky nemá žiadne. Jej technické možnosti je pero, papier, pečiatka. Dosť. Hotovo. Ani mobilný telefón možno alebo fotoaparát, to znamená, že to je strašne málo. A ak sme mali poddimenzovanú špeciálnu správu, tak ESO ju prizabilo. ESO ju prizabilo. Čiže v tejto chvíli ako by sme nemali špecializovanú správu.
Čo sa týka, ja som tiež najprv spozornel, keď som videl dvadsať občanov, ale keď som videl tie poistky, ktoré tam sú, nemyslím si, že tento zákon je nevykonateľný, a nemyslím si, že je zlý. A jasne je tam dikcia, že sa jedná o stredné a veľké znečistenia, lebo poznáme aj prípady, keď zastupiteľstvá boli kúpené. A keď zastupiteľstvá jednoducho rozhodovali nie v mene občanov a za občanov a nehájili záujmy občanov. Čiže tu sú vzájomné poistky, že sťažovateľov koľko musí byť a že to musí aj zastupiteľstvo schváliť, lebo zastupiteľstvo zase na druhej strane pozerá sa aj na finančný príjem obce, pretože jednoducho takéto spoločnosti sú tými hlavnými prispievateľmi do rozpočtov miest a obcí, pretože jednoducho platia dane lokálne.
Chcem zároveň ale upozorniť na jednu veľmi vážnu vec a týka sa aj do značnej miery kritiky, kritikou sa budem zaoberať voči zeleným, pretože neberte to ako nadávku, všetci sa stále oháňame, aj vy ste, pán kolega Mičovský, teraz povedali technické riešenie, prísne technologicky alebo prekrytím a tak ďalej. Ale existujú vo svete a už máme ich aj doma, veľmi vtipne toto riešia v Poľsku a v mnohých iných krajinách, riešenia, ktoré sú biologické, lacné, veľmi účinné, ktoré zabezpečujú dokonca to, aby sa čistiarenské kaly, ktoré dneska tu potuteľne upratujeme a s nimi zaneresujeme ďalšiu pôdu, tak baktérie dokážu tieto čistiarenské kaly dostať do stavu, kedy sa inaktivujú jednoducho tie ťažké kovy alebo kopec ďalších zlúčenín a pri takýchto prevádzkach sú baktérie, ktoré dokážu pachové látky viazať, jednoducho zneškodniť a tým pádom eliminovať okolitý zápach. To sú veľmi lacné technologické riešenia, len jednoducho technokrati a dokonca ani na univerzitách takéto riešenia jednoducho nepripúšťajú, lebo ich nepoznajú.
Čo sa týka samotných meraní. Ja som takéto merania kedysi robil, keďže som z okolia Dusla a mali sme, samozrejme, ešte aj iného znečisťovateľa obrovského, a to bola miestna kompresorová stanica na tranzitnom plynovode, ktorá zároveň na pohon turbín používala spaľovanie plynu. A vieme, že ruský zemný plyn obsahuje obrovské množstvá oxidov síry, tak tie čísla, ktorými som sa ja zapodieval niekoľko rokov, a merania, ktoré som robil za pomoci chemickej katedry na SPU-čke, tak, samozrejme, že ich kvalita a preukaznosť záležala od zvolených metód a od diagnostiky. Potom, to znamená, na čom to bolo vyhodnocované. Lebo tie filtre vedeli vykázať, ale keď sa to zle robilo, ani nevykázali. Čiže, samozrejme, že tu sa dá spochybniť akákoľvek metóda, ale to, že v Hrboltovej ľudia viac ako inde zomierajú na rakovinu štítnej žľazy, je pravda. To je pravda.
Takže nezatvárajme pred takýmito problémami oči, tak ako nezatvárajme oči pred takými problémami, ako sú tie vysoké koncentrácie živočíšnych výrob, ktoré sa týkajú či chovov hovädzieho dobytka, či chovov ošípaných, alebo, dneska ako počúvam, investor z Číny že má prísť na východné Slovensko, veľké koncentrácie chovu kačíc. Lebo tieto znečistenia, hovorí sa, že nikto na také, na smrad zo živočíšnej výroby nezomrel. Samozrejme, lebo keď mal na dvore päť sliepok a jedno prasiatko, tak nikomu to nevadilo, lebo ho mali všetci. Ale keď dáte dokopy 50-tisíc ošípaných, tak v tej dedine nevyvetrá už nikto nikdy. Pretože jedna vec je samotný zápach, ktorý sa šíri z priestorov, druhá vec je, že to treba likvidovať exkrementy a tie sa musia likvidovať na ornej pôde, to znamená rozprašovanie rozmetaním a tak ďalej, to znamená, že tam sa nevyvetrá, tam sa nevyvetrá. Preto ja sa k tomuto zákonu vyjadrujem ako pozitívne a podporím jeho ďalšie prerokovávanie, ovšem nemyslím si, že sa to stane. Ale je dobré, že to tu zaznelo, je dobré, že jednoducho takéto memento ste tu vy povedali, ja ho tiež podporujem, fakt sú to vážne veci, ktorými sa treba zapodievať. A dúfam teda, že kedy to má byť, v stredu to výjazdové zasadnutie? Že bude v stredu veľmi nízky tlak v Ružomberku a že do vládnych limuzín hneď prenikne patričný zápach a že už potom pri rokovaní na to bude myslieť od premiéra počnúc až po ministra životného prostredia, že všetci.
Ďakujem, aj pán kolega Faič, ktorý bude pravdepodobne prítomný ako šéf poradcov, všimni si ten zápach v Ružomberku. Ďakujem pekne.

101.
Ďakujem pekne. Som rád, že pán kolega Radošovský takto pozitívne hodnotí tento návrh, pretože si ho vážim aj ako odborníka, nielen ako politika, a z úst odborníka a skúseného človeka v tejto oblasti tak tieto pochvalné slová znejú dvojnásobne lichotivo a povzbudivo.
Ale zmienil by som sa o tom, že možno vzniká trošku nedorozumenie, keď hovoríme o tej aplikácii, inak princíp, ten BAT, z anglického best available technique alebo technologies, čiže najlepšie dostupné techniky alebo technológie. Možno zvádza k tomu, že ide len o rýdzo také technologicko-technokratické riešenia, ale naozaj on predpokladá akékoľvek riešenia vrátane týchto vami preferovaných – a mnou tak isto – biologických riešení. Čiže tam sa nemusíme obávať, ak by takýto zákon bol prijatý, bol by to zároveň, ako aj konštatuje pán profesor Katuščák, ďalší impulz pre rozvíjanie takýchto prístupov aj na Slovensku. A verím, že by sme boli schopní aplikovať tie najlepšie, naozaj dostupné technológie, ale technológie sa myslí aj biotechnológia a akékoľvek teda biologické a ekologické prístupy, ktoré sú často, ako ste aj vy naznačili, veľmi správne, oveľa lacnejšie, oveľa výhodnejšie a často naozaj jednou ranou zabíjajú dve a viac múch, ako sa ľudovo hovorí. Takže ja myslím, už sa opakujem trošku ale, že práve prijatie takejto normy by bolo zároveň aj impulzom pre rozvoj a aplikáciu takýchto technológií.
Ďakujem.

103.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem aj pánovi spravodajcovi za naozaj slová, ktoré jednoducho nemôžu nepotešiť. Na druhej strane je to stále ešte otvorené, či takéto slová stačia, ale veľmi si to vážim. A chcem len zareagovať na dva momenty, pán poslanec, ten prvý, spomínali ste pána farára, ktorý v tejto obci kedysi bol, ja tam chodím len vlastne posledné dva roky, odkedy sme sa s týmto problémom zoznámili, ja musím povedať, že ten pán farár, ktorý dnes v Hrboltovej pôsobí, môže byť vzorom nielen pre farárov, ale vôbec pre občiansky prístup, pretože tak kultivovane a presvedčivo ako on sa snaží riešiť problémy svojich ovečiek, to sa mi zdá úplne príkladné a verím, že tento človek určite tam ostane, pretože robí obrovské množstvo práce, ktorá možno veľmi prekračuje hranice toho, čo sa očakáva od duší pastierov.
A čo sa týka tých vašich návrhov, veľmi tiež oceňujem, že možno pristúpiť k tomuto zákonu tak, ako ste vy naznačili, možno aj inými riešeniami, ktoré by boli založené na niektorých iných technológiách, takže vďaka aj za to, prečo nie, akurát sa obávam, že či ten oxid chloričitý by sme dokázali zlikvidovať nejak inakšie ako tak, že teda by tam vôbec sa nemal dostávať ako prudko jedovatá vec do ovzdušia. Ale keďže som to zdôraznil, nie som ani ja odborník, ani moji kolegovia, veľmi radi to prenecháme odborníkom a veľmi radi to prenecháme aj vláde Slovenskej republiky, ktorá práve budúci týždeň, toho 24., bude v Ružomberku zasadať. Verme, že veci sa pohnú, a to je cieľom, aby sa pohli a aby sa pohli k tomu, že by ten smrad tam prestal.
Ďakujem.

105.
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážení predkladatelia, v prvom momente chcem povedať, že ja, samozrejme, chápem rozhorčenie niektorých občanov alebo občanov spomínaných obcí, že jednoducho je tam problém so zápachom alebo smradom, ako ste to nazvali, ale, samozrejme, tam pri tých obciach treba dodať, že pravidelne sa vykonávajú kontroly meraní cez merania ovzdušia a skrz normy, ktoré má úrad verejného zdravotníctva ako také a práve tam sú presne určené postupy, aké normy majú byť. A v prípade, že príslušný zdroj toho zápachu alebo znečistenia ovzdušia, lebo zatiaľ nemôžeme hovoriť o zápachu, ale o znečistení ovzdušia, to prekračuje, tak sú tam, samozrejme, sankčné mechanizmy.
Zareagujem na to, čo tu bolo povedané, v prvom rade k tej dochádzke, iba v krátkosti práve preto, že dobre, ja som tu dosť často tak ako aj vy, ako aj kolega Hraško, aj ostatní, ale nikdy som nenamietal niekomu, či tu je v tej sále, alebo nie je tu v sále, lebo práca poslanca je nielen vždy sedieť v sále, práca poslanca je povedzme stretávať sa s občanmi, či už v kancelárii, alebo vonku, alebo na námestí, a nikdy by som ani nikoho z opozície nekritizoval, či tu je alebo nie je. Lebo viem, že keď tu povedzme kolega Hraško nie je, tak ešte neznamená, že nepracuje ako poslanec, lebo môže byť vonku na mítingu a venovať sa odborným témam s ľuďmi a ľuďom.
Na druhej strane by som zasa, pán poslanec Hraško, nikdy nenamietal niekomu pri diskusii, že aké má IQ alebo nemá IQ, zvlášť keď ide o odbornú problematiku týkajúcu sa znečisťovania ovzdušia a zvlášť keď ty, pán poslanec, si odborník skôr na kultúru a nie na znečisťovanie ovzdušia. A v podstate nikdy by som to nenamietal, kebyže aj vystúpiš s diskusným príspevkom k niečomu, na čo nie si expert, a ja, zasa je aj prirodzené, že niekedy môžem povedať svoj názor na niečo, v čom ja zasa expert nie som, povedzme na tú kultúru.
Ale k tomuto by som sa chcel vyjadriť v podstate aspoň v rozsahu správneho práva, ktoré prednášam a vyučujem. V prvom rade to, čo tu bolo povedané, v podstate že ide o nejaký, že chcete tam zakotviť kategóriu v podstate, aby som to presne povedal podľa vášho návrhu, "prípustnej miery obťažovania zápachom". Treba povedať, že treba rozlišovať dva pojmy: znečisťovanie ovzdušia a zápach. Nie každý zápach znamená znečistenie ovzdušia. To si musíme ozrejmiť. A sú typy zápachov, ktoré práve súvisia so znečistením ovzdušia, ale aj zápach, ktorý nesúvisí so znečistením ovzdušia, a to už tu v tomto návrhu nerozlišujete.
Typickým príkladom zápachu, ktorý nespôsobuje znečistenie ovzdušia, je práve to, čo som povedal, a to je tá siláž. Samozrejme, vy budete argumentovať, že však vy ste tam zakotvili stredné a veľké zdroje ako také, len tento zákon o ochrane, alebo tento presne, aby som znova bol konkrétny, tento zákon 137/2010 o ovzduší hovorí o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, nehovorí o zdrojoch zápachu, to je prvý moment. Čo sa týka, ten zápach alebo obťažovanie zápachom, to zakotvujete až vy, ale nerozlišujete zdroje zápachu ako takého a vo vašom návrhu počítate s tými zdrojmi, ktoré sú definované v tom zákone ako zdroje znečisťovania ovzdušia, to je prvý moment,
Druhý moment je ten, že v podstate aj u kolegu Hrašku, aj u niektorých, by som povedal, som vyvolal úsmev nad tým, že som spomenul tú siláž, ako takú. No dovolím si poukázať na to, že podľa súčasného platného zákona o ovzduší, bioplynky spracuvávajúce siláž, ako rastlinnú siláž alebo živočíšny odpad, sú zdrojmi – či už strednými alebo veľkými zdrojmi – znečistenia ovzdušia. Čiže ako taká, áno, bioplynka, ktorá funguje práve na spracovanie alebo teda na vytváranie bioplynu cez siláž, je zdrojom znečisťovania, stredným zdrojom alebo veľkým zdrojom znečisťovania ovzdušia. Je to už podľa súčasnej platnej úpravy.
Čo sa týka, ďalej ale chcem poukázať na to, že samostatná siláž priamo ešte nespĺňa podmienky toho, že ten zápach z nich, ktorý sa šíri, že by znečisťoval ovzdušie na jednej strane, ale podľa toho, čo vy tu navrhujete, by už teoreticky mohol ten zápach spĺňať tie podmienky ako také a aby to tých 20 osôb bývajúcich alebo pracujúcich v danej lokalite mohlo namietať.
Samozrejme, treba pre dôkladnosť povedať, že tento zákon o ovzduší upravuje v prílohe 1 zoznam znečisťujúcich látok na účely hodnotenia riadenia kvality ovzdušia, ale to je zoznam látok, ktoré sa posudzujú pri hodnotení ich hladiny pri práve vykonávaní tých testov toho ovzdušia a merania týchto látok v tom ovzduší. Ale vy nikde nemáte uvedené, že aké látky by spĺňali tú podmienku alebo tú definíciu vami navrhovaného obťažovania zápachom vo vzťahu k ľuďom ako takým. Lebo zápach môžu spôsobovať aj látky, ktoré nie sú uvedené v zozname uvedenom v tomto zákone o ovzduší, na druhej strane, pokiaľ by sa pri vašej definícii, alebo teda v tom, že ste zápach dali do tohto zákona, posudzovali iba látky uvedené v tejto prílohe jedna, tak by sa to týkalo, že u vás zápach znamená zároveň, alebo rovná sa látky, ktoré obsahuje vzduch, alebo teda ovzdušie, ktoré sú charakterizované ako látky znečisťujúce ovzdušie podľa tohto zoznamu číslo 1. Čiže tu už je nezrovnalosť a bol by problém, ako ďalej to uplatňovať.
Ďalší nedostatok vášho návrhu je, že uviedli ste, že stačilo by to konanie na návrh 20 osôb. Znova nerozlišujete, či ide o plnoleté osoby, ktoré tam proste žijú, alebo neplnoleté, alebo či to musí byť občan Slovenskej republiky, alebo to stačí, aby to bol aj cudzinec, ktorý tam má nejakú nehnuteľnosť, čiže to je ďalší moment.
Čo tu chcete zaviesť, je to, že v podstate aby k návrhu na uloženie pokuty, skôr než teda ten okresný úrad rozhodne, sa vyjadrovalo alebo tú pokutu schvaľovalo obecné zastupiteľstvo. No neexistuje na Slovensku prípad, aspoň ja som si nie vedomý prípadu, kedy by obecné zastupiteľstvo schvaľovalo výšku alebo schvaľovalo pokutu, ktorú ukladá okresný úrad alebo orgán štátnej správy. Čiže znova ďalší právny nedostatok podľa môjho osobného názoru.
Čo sa týka toho, čo ste tu ešte spomínali, ohľadom tých zdrojov znečistenia alebo teda tých zdrojov, ktoré môžu teda spôsobovať to obťažovanie zápachom. Chcem poukázať na to, že znova tu môže nastať problém, že na jednej strane bude 20 osôb, ktoré budú tvrdiť, že sú obťažované zápachom, na druhej strane sa objaví petícia 20 osôb, ktoré tvrdia, že ich to neobťažuje a práve že necítia žiaden zápach. Čiže nastane tu znova nejaký problém.
Ale čo chcem povedať, je, že ťažko sa bude dokazovať, alebo nie je nikde znova v nejakom právnom systéme alebo v zákone zakotvené, že na to, aby sa uložila sankcia, stačí námietka nejakého počtu osôb. Samozrejme, existuje možnosť dať skupinový návrh na začatie konania, ale to je niečo iné ako iba namietať, že niekto namieta nejaké obťažovanie zápachom, pričom nemáte ani technické normy uvedené, alebo neupravujete týmto návrhom zákona ani technické normy, ktoré by posudzovali, že či je to tá prípustná miera toho zápachu, na ktorú vy myslíte, alebo je to neprípustná. Lebo jeden je rozdiel merateľná miera znečistenia ovzdušia a maximálna miera znečistenia ovzdušia a druhý problém je maximálna miera zápachu. Na jednu sa vzťahujú normy životného prostredia a na úseku životného prostredia, na druhú sa vzťahujú normy na úseku verejného zdravotníctva, teda správy zdravotníctva, čiže znova nesúrodosť a váš návrh to nerieši, čo by sa na to uplatňovalo.
Čiže ja chcem poukázať znova iba záverom môjho vystúpenia k tomu, že ja plne súhlasím, že sám som to, prežívam to, keď prechádzam cez Ružomberok alebo spomínané Hencovce, alebo iné oblasti, že je to nepríjemné, len, žiaľbohu, na Slovensku doteraz v podstate v týchto prípadoch sa nenašlo nejaké reálne riešenie, ktoré by dokázalo zabrániť tomu zápachu technicky úplne. Jednoducho pokiaľ ten zápach spĺňa normy úradu zdravotníctva, nie je to dôvod na pokutu. Na druhej strane spĺňa normy, že nejde o znečistenie životného prostredia podľa noriem na úseku správy životného prostredia, tak myslím si, že týmto spôsobom alebo týmto návrhom docielime iba to, že množstvo ľudí bude dávať iba zbytočné návrhy. Znova v podstate zaťažíme príslušné úrady a ešte aj zastupiteľstvo a nastane tu právna neistota.
Jednu vec ale v závere môjho vystúpenia si uznám. Beriem späť, čo som povedal, že by to mohol niekto namietať, že ide o suché vecká. Áno, podľa tohto, keď som si to bližšie pozrel v tom vašom návrhu, máte tam uvedené stredné zdroje a veľké zdroje. Čiže toto by to nespĺňalo. Ale čo sa týka bioplyniek a tých siláží, ktoré majú na dvore pred tým alebo v podstate, ktoré majú v tých uzáveroch a z času na čas to cítiť, alebo keď sa vyrába ten bioplyn, ide nejaká miera zápachu alebo môže sa objaviť, tak v podstate by to spĺňali. Aj podľa súčasnej právnej úpravy už bioplynky sú veľkým alebo sú charakterizované ako veľký alebo stredný zdroj znečistenia ovzdušia ako takého.
Toľko z mojej strany.