53.schôdza

Vážený pán kolega Kollár, naozaj aj my v KDH vítame tento návrh zákona, keď bude firma platiť dépeháčku, až keď ju dostane zaplatenú a, naopak, ten, kto si bude chcieť odpočítať DPH, tak najprv ju bude musieť zaplatiť, tak ako ste spomínali pri firme Váhostav, ale aj pri ďalších veľkých stavebných firmách, radšej ich nebudem vymenovávať, lebo niektoré nám píšu listy. Naozaj tieto veľké stavebné firmy niektoré žijú z toho, že si odpočítavajú DPH v obrovských čiastkach a subdodávateľom nezaplatia ani len tú DPH, preto tú filozofiu návrhu zákona vítame.
Samozrejme, ten limit, ktorý je v zákone nastavený na 75-tisíc obratu ročného, čo je 6 250 eur mesačne, alebo teraz po vyrokovaní so živnostenským zväzom na 100-tisíc eur, čo je 8 333 eur mesačne, je nízky. Ja som sa stretol s poškodenými klientami aj Váhostavu, teda s tými subdodávateľmi, ktorí nedostali zaplatené a museli odvádzať štátu DPH, aj s ďalšími subdodávateľmi, ktorí nedostali zaplatené. Oni, oni až sa smiali cez slzy z týchto čiastok 75-tisíc alebo dneska 100-tisíc, je to málo. Naozaj firma, ktorá reálne robí výkony a má aspoň pár zamestnancov, tak pre ňu je tento limit malý. Naozaj tie stredné firmy, ako pán kolega Kollár spomínal, aspoň do tých 500-tisíc. Hoci ja si viem predstaviť aj väčšiu čiastku alebo dokonca, že by to bolo dokonca bez limitu. Mimochodom, na Slovensku sme takto už fungovali kedysi, že sa dépeháčka platila až po zaplatení a odrátavala sa až po zaplatení.

Ďakujem za možnosť reagovať počas rozpravy a ďakujem aj za v zásade asi širokú podporu návrhu tohto zákona a chcem aj reagovať na asi dva základné okruhy.
Jeden je, jeden sa týka asi zavedenia času, teda že prečo, prečo až prvého, teda účinnosť od 1. januára budúceho roku. A druhá toho limitu, okolo ktorého sa asi celá debata bude točiť aj pri prvom, druhom a treťom čítaní.
Z hľadiska času, tam chcem upozorniť na to, že to sú čisto technické možnosti, ktoré súvisia aj so zavádzaním nového informačného systému, tzv. druhý pokus, na jar tohto roku. Boli ste na poslaneckom prieskume, viete, že ťažkosti, ktoré pri zavádzaní tak mohutného systému sa objavili. Tam naozaj z hľadiska našej zodpovednosti a ostražitosti nedovoľujú zaťažovať systém finančnej správy ďalšími a ďalšími zmenovými konaniami. Je úplne jasné, že takýto nový spôsob platenia DPH bude musieť byť zaznamenaný aj do informačných systémov. Naozaj sme si nemohli dovoliť toto robiť uprostred roka a pevne veríme, že to zvládneme k 1. januáru budúceho roku.
Je tu aj dostatočná legisvakácia. V podstate, ak to všetko dobre pôjde, tak v septembri by sme mohli schváliť text zákona, ak to pán prezident podpíše, tak účinnosť síce bude až na 1. január budúceho roku, ale bude dostatočné obdobie - konečne - pri daňových zmenách na prípravu. Lebo tá príprava je potrebná aj na strane finančnej správy, ale aj na strane daňovníkov.
Tu si treba uvedomiť, že je tu dosť zásadný odpor alebo protest zo strany veľkých zamestnávateľských zväzov, ktorí argumentujú dodatočnou administratívnou záťažou pre evidovanie dvoch druhov spôsobov platenia DPH. To je ináč realita, ktorú treba proste priznať.
Takisto treba priznať tú záležitosť platných limitov, ktoré vyplývajú zo smernice. Ja len reagujem na to, čo povedal pán poslanec Kaník, my sa neschovávame naozaj za smernicu, len poukazujem na to, že ten priestor relatívne jasne vymedzený z hľadiska spôsobov, možností opčného prístupu a ten limit je naozaj maximálne 500-tisíc eur, alebo pri osobitnom vyrokovaní aj viac. Treba si ale uvedomiť, že tieto limity, to je proste šitý oblek na všetky krajiny Európskej únie s rôznou veľkosťou firiem. U nás spadá pri veľkosti 500-tisíc eur obratu do toho v podstate malé percento firiem, takže treba si to uvedomiť v porovnaní s francúzskou, nemeckou, talianskou ekonomikou.
A tu chcem, trošku tu pracujete s číslami, ktoré nie sú úplne fér. Podľa mojich informácií registrovaných daňovníkov na DPH je vyše 200-tisíc, 203-tisíc asi k dátumu minulého mesiaca, nie 700, 200. Z toho ten limit do 75-tisíc eur spĺňa 63 % z nich. Ak ten limit dáme na 100-tisíc, ako sme sa zatiaľ ústne dohodli so živnostníkmi, to bude 67 %. Čiže dve tretiny všetkých registrovaných platiteľov DPH.
Zdá sa vám to, pán Zajac, z tohto pohľadu sa mi trošku nepáči to, že sa smial, že sa ostatní smiali, že im to nestačí. No tak proste tretina tam nespadá, ale dve tretiny všetkých registrovaných platiteľov DPH spadá do toho limitu a budú sa mať právo zúčastniť toho systému.
Chcem poznamenať nasledovnú vec. Prečo nejdeme hneď na plný limit? No len z ostražitosti. A je to, naozaj, keď taký konzervatívny postoj vlády, ktorý je do istej miery negociovaný, samozrejme, potrebami zvonku. A to dokonca aj tu priznávame, že osobitne v stavebníctve, kde je druhotná platobná neschopnosť asi najzávažnejšia zo všetkých ostatných odvetví priemyslu, tak stavebníctvo sme sa rozhodli sanovať cez spôsob tzv. reverse chargeu, ktorý tiež zavádzame od 1. januára.
To znamená, stavebné firmy, všetci, tie, ktoré sa zúčastňujú v oblasti stavebnej činnosti poskytovania služieb a dodávky tovarov v oblasti stavebníctva, budú môcť bez limitu, už bez limitu akéhokoľvek obratu, využívať systém reverse chargeu, čo znamená, kedysi systém ako v minulosti daň sa platila až poslednému, fakturujete s DPH až poslednému odberateľovi.
Čiže tam bez ohľadu na veľkosť firmy v celom stavebníctve budú pokrytí týmto opatrením. Čiže kombináciou opatrení reverse chargeu a causal countingu, prepáčte mi tie výrazy, ale ťažko ich preložiť, to znamená staré dane z obratu a platenia DPH až po zaplatení.
Stavebníctvo je vyriešené. Malo by byť v zásade vyriešené, pretože pri tých, pri jednotlivých stupňoch v reťazci, keď fakturujete, tak nebude povinnosť platenia DPH a tým pádom ani povinnosť platenia nadmerných odpočtov. Je to aj výborné opatrenie proti karuselovým obchodom. Čiže tam využívame ten zoznam činností, ktoré môžu byť riešené týmto spôsobom reverse chargeu.
Možno si pamätáte, rok dozadu sme to urobili v oblasti predaja alebo predaj obilnín, kde sme zaznamenali veľké daňové podvody, takže teraz ideme do tejto oblasti, ale nie ani primárne s účelom boja s daňovými únikmi, ale primárne riešenia problémov druhotnej platobnej neschopnosti a tej celej situácie v stavebníctve.
Takže tieto dve opatrenia podľa nás riešia problém relatívne nízkeho limitu, lebo z nášho pohľadu je to, ten limit je relatívne nízky, zahŕňa dve tretiny všetkých registrovaných daňovníkov na DPH.
A ostražitosť je aj namieste, možno mi, možno sa na tom budete smiať, ale naozaj tri roky budujeme pevnosť okolo dane z pridanej hodnoty a myslím si, že spolu tú pevnosť budujeme. Aj sa nám to opláca všetkým. A či dôjde k výmene vládnej garnitúry po voľbách, alebo nepríde, z tých pozitív bude môcť mať benefity aj ďalšia vláda, lebo pevne verím, že nikto nepríde taký, ktorý by zase tie pravidlá, hlavne efektivity výberu DPH, chcel nejak dostať naspäť.
Čiže z hľadiska budovania tej hradby, ako to volám, sa nečudujte, že sme trošku konzervatívni a všetky nové proste prístupy a postupy, sa k nim staviame s ostražitosťou. A nechajte, to je proste náš návrh, aby sme sa k tomu postupne vrátili aj uprostred možno budúceho roku. Výhoda legislatívy okolo DPH je nasledovná, dá sa meniť aj počas roka, to znamená, nemusíte rešpektovať koniec finančného roku, ako to je v prípade priamych daní. Čiže ak ten prvý polrok budúceho roku proste ukáže, že tento nový systém nenesie so sebou ďalšie nejaké obrovské riziká z hľadiska plnenia štátnej kasy, z hľadiska vzťahov, medzizáväzkových vzťahov medzi firmami, tak sa môžme k tomuto vrátiť. Môžme sa naozaj k tomu vrátiť a behom riadneho legislatívneho procesu tento limit naozaj môžme, môžme zdvihnúť, môže ho zdvihnúť nová vláda, nová garnitúra.
Čiže vidíte, že neexistujú žiadne zásadné dôvody, sú len v rovine ostražitosti, opatrnosti a istého konzervatívneho prístupu. Aj v rámci neho sme pripravení pokryť dve tretinu registrovaných daňových poplatníkov na daň z pridanej hodnoty.
Toľko na vysvetlenie. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán minister, ak som vo svojej faktickej poznámke spomínal stredne veľké stavebné firmy, tak to bolo preto, že som vás chcel trošku vyprovokovať, že čo bude s tým stavebníctvom. Lebo len z médií sme sa ako my poslanci Národnej rady dozvedeli, že takéto opatrenie v stavebníctve chystáte, aby až posledný v reťazci vystavil dépeháčku a ten odberateľ ju teda zaplatil. A v tom reťazci, aby si tie stavebné firmy medzi sebou dépeháčku nefakturovali. Chcem sa len spýtať, že odkedy toto opatrenie bude a či prídete s návrhom zákona, alebo v druhom čítaní prídete, tak to by som chcel vedieť.
A druhá vec je, že keď ste spomínali, že 67 % platiteľov DPH dnes spadá do toho limitu 100-tisíc, tak chcem povedať, alebo 75-tisíc, no, nie je to až taký veľký rozdiel, chcem povedať, koľko ale obratu DPH oni tvoria? O tom sme s kolegom Kollárom hovorili. Že, áno, hovoríme o 67 %, dvoch tretinách platiteľov DPH, ale ten obrat aký oni tvoria. Môj len odhad teraz je, že tie stredné firmy s tým obratom do 500-tisíc tvoria gro tej dépeháčky, ktorá sa točí v tejto republike a ktorú ako daňové úrady vyberajú. Takže koľko je to v tom obrate?

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, neviem, či si mám dávať pozor, alebo nie, či už, ja keď si dám kávu, som kľudnejší, vy keď si dáte kávu, ste ostrejší, ale, a nebudem to už komentovať, lebo oceňujem, že niektoré veci došli o niečo neskôr, lebo to ma, priznám sa, že prekvapilo, ale budem sa venovať tomuto návrhu zákona.
A chcem povedať teda, lebo sme v prvom čítaní, tak verím, že sa teda zhodneme, že v prvom čítaní môžme poňať širšie a pojmem to v tom, že pripravujem predloženie pozmeňujúceho návrhu, pán minister, v druhom čítaní, by ste neverili v čom, ten, čo som vám už raz tu predkladal, keď ste dávali dépeháčku o potravinách. Lebo prísne vzaté, ak otvárame zákon, tento zákon, tak tiež ho budete musieť otvoriť, keď sem prídete s potravinami. A viete prečo? Prečo si tu slávu neužiť na jedenkrát? Pre vás alebo tak, že dávkujete tým ľuďom to šťastie, že na dvakrát, na trikrát, pred Vianocami, po Vianociach, nehrajte tu hru s tými ľuďmi, že všetci sme tu z hrušky spadli.
A teraz nemyslím fakt, teraz to zas neberte osobne, aby ste nevyštartovali jak raketa, ale proste na, pôsobí až urážajúco tie, proste tie nastavenia. Tak teraz to dáme tým malým firmám, im dáme tie faktúry, potom v septembri sem dôjdeme s DPH, to bude pre biedu, proste nie je to korektné podľa mňa. Ak raz ste otvorili zákon o DHP, je otvorený, je v druhom, bude v druhom čítaní v septembri, tak tam dajte tie potraviny. Prečo tam nedáte tie potraviny? Tam bude účinnosť v októbri, ľudia si môžu kúpiť lacnejšie potraviny už pred Vianocami.
Prečo hráte tú nekorektnú, naozaj až cynickú hru s volebnými hlasmi, že to proste nastavíte tak, že to bude po 1. 1., teda po Novom roku, dva mesiace pred voľbami, efekty bude cítiť, efekty bude cítiť, lebo potraviny, stále ešte ako-tak trhové prostredie je, pokiaľ nevyženiete kvôli chlapcom aj tie reťazce a potom to zmonopolizuje jak knihy. Čiže bude to cítiť a vy na tej vlne toho cítenia tej zľavy proste budete operovať v kulturáku. Proste mne to príde, ale čiastočne rozumiem tej politike, ale potom je to už vysoká miera cynizmu.
To som tu vysvetľoval pánovi Kaliňákovi, tiež som si užil svoje pri pánovi Kaliňákovi, by ste neverili, ale u neho som zvyknutý, u vás, ste prekvapili, že prilby, prilby už rok mohli platiť. Nemohli, lebo teraz prišli prilby, prišli ste v zásade s tým istým opatrením, čo sem prišiel MOST - HÍD. Ale ten cynizmus je v tom, že vec prilby nie je Zákonník práce, hej, že posilňovanie práv zamestnancov, nie, to je primárna bezpečnosť, to je proste opatrenie, ktoré, ak prišlo, malo byť prijaté. Lebo čo keď tu za tú sezónu, keď už to mohlo platiť, došlo k úrazom hláv detí neviem koľko. Viete, že to sú naozaj, a toto už pripus..., dovoľte mi to namietať, hej, že dovoľte mi to namietať, keď tento návrh.
A teraz táto DPH, tak dobre, ja nehovorím, že schváľte, ja vám ten pozmeňujúci návrh dám preto, aby som len dokladoval, že ako to hráte, ale kľudne si ho dajte vaši, veď nech ho dajú, vaši, ten pozmeňujúci návrh, ale urobte to, ako sa hovorí, o jednom vrze. Spravte dépeháčku, spravte, že nedávkujte to tak nekorektne tým ľuďom, cynicky až. Zas bude fajka a teraz tak. A proste jak s blbými, jak u blbých. A proste to ma, teda mňa áno, ale možno aj čoraz viac, verím, že ľudí vám to prekukne, tú hru, a zistia, že proste je to o tom, hej.
Mimochodom, ten návrh, pán minister, som ja dával, pamätáte si, som vám ho dával, pol dňa som tu vykladal (reakcia ministra), áno, no. A som teraz zvedavý, že jak dopadnú tie sladkovodné ryby, lebo premiér povedal, že on tam dá aj ryby. A ja som mal problém s rybami, lebo je problém vytiahnuť ryby sladkovodné s colného sadzobníka (zasmiatie sa rečníka a reakcie z pléna), ale verím, že pri schopnostiach pána premiéra... (reakcia ministra) No nie, no ale je problém, lebo sladkovodnú rybu vytiahnete aj spolu s nejakým nílskym ostriežom, čo je tiež ergo sladkovodná ryba, ale tom som zvedavý teda, lebo on povedal, že teda na rozdiel asi od toho poslaneckého návrhu, ktorý on dá, dá aj ryby, tak som zvedavý, na to si fakt počkám.
Ale teraz už vážne, že nechcem vám že robiť zle, ale ja predložím do druhého čítania tento pozmeňovací návrh, nepredložím ho, ak ho predložíte vy, dobre? Mimochodom, je tu tento návrh o zmene DPH, pôjdem síce ako v poslednom vagóne ako vždy, už keď tu nikto nebude, tiež ho predkladám ako samostatný návrh toho zákona. Môžte prípadne naň zareagovať (zasmiatie sa rečníka). Že prečo nie? Lebo ja som sa snažil vysvetliť, že ten rozmer toho že úbytku na príjmoch nemusí byť až taký. Pamätáte, vtedy jak sme hovorili, že vám to dobehne, ten primárny výpadok u konečného spotrebiteľa vám dobehnú spracovatelia alebo gastronómia? Nie v úplnom, ale plus malo to by to korigovať ten primárny výpadok sp...., ak je, no. (Reakcia ministra.) No však keď to budete prizerať, nedobehnú vám úplne ten výpadok, ale vám ho budú čiastočne sanovať.
Čiže čo tým chcem povedať, že tie dva mesiace rozdielu, kedy sa prijme, resp. neprijme tá DPH, je z pohľadu výpadku, je pri tých číslach, čo sa tu operuje, kde pre vás 100 mil. nie je peniaz, je nič, v zásade je nič, hej, to tým chcem povedať. A keď je to teda v zásade tak, tak by ste mohli tým ľuďom pomôcť, už keď ideme pomáhať aj pred Vianocami, nie po Vianociach. Ja viem, že po Vianociach sú ľudia senzitívnejší, sú vytrieskaní z Vianoc, budú o to vďačnejší, naši ľudia sú vďační, hodíte im zo stola, čo spadne, oni budú vďační, len cynicky s tým kalkujete, to ma trošku mrzí. Čiže ja predložím ten návrh, pozmeňovací návrh, možno to niekoho zaujme, že v čom je pes zakopaný, že prečo to nemôžete dať skôr. A možno aj nie, alebo vy skôr veríte, že nie, a s tým kalkulujete, takto si tu my žijeme, ale nevadí.
K tomuto návrhu ešte som chcel jednu vec povedať, k samotnému tomuto návrhu, že zdá sa, že to ide, že proste nastaviť tie parametre tak, že si niekto môže uplatniť až vtedy, keď sám zaplatí, len sú tam stanovené určité limity. Mňa by zaujímalo, že či by sa nedalo rozmýšľať, ja som vám to možno už aj dva roky dozadu hovoril, že možno by riešením bolo aj vytvorenie daňového úradu pre firmy, ktoré obchodujú so štátom, hej. Ak máme teraz špeciálny daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, tak možno by to stálo za to a možno by sme zistili, že, lebo raz tie peniaze musia niekam poslať. A to je stále na zváženie, zasa že to nezaujalo, ale nevadí. Čiže ak to ide, to znamená, že je možné pripraviť takéto parametre, tak potom by malo ísť aj to, že naozaj tie veľké firmy minimálne v tom kontakte so štátom, to znamená, ak si ony uplatnia nejakú faktúru, a znova sa vrátim k Váhostavu, či sa hneváte, či nie, lebo Váhostav nie je príbeh stavebnej firmy, ktorá nezaplatila Ferovi Mrkvičkovi, Váhostav je fenomén, hej, je vlastne to, ako, je vlastne, je, už sa stane symbolom toho, že ako tento náš štát funguje. Čiže ak Váhostav vystavil nejakú veľkú faktúru a teraz podľa mňa Váhostav musel byť čistým platcom DHP, hej, ak ešte Váhostav si pýtal vratky, tak to teraz by som bol fakt zvedavý, že ako. Čiže ak bol čistým platcom DPH, potom ináč pre potreby ďalšieho skúmania bude zaujímavé, a to je tá novinka a teraz odbieham, pán minister, že teraz keď nezaplatíte daň, tak treba priznať, že exekučné oddelenia daňových úradov fungujú veľmi operatívne a veľmi rýchlo vedia zavolať, že treba si dať veci do poriadku. Bolo by možno zaujímavé zistiť, že ako postupovali pri Váhostave, keď jemu vznikla nejaká povinnosť, hej. To by možno stálo za to, že aby sme sa my nedozvedeli, že biedaka budete naháňať, keď mešká dva týždne, už mu budú vyvolávať, ale ja čo nerozporujem (reakcia ministra), len pokiaľ ma pustíte, aby ste neoperovali daňovým tajomstvom, lebo to by bolo možno sociologicky veľmi zaujímavé zistiť, že ako sa postupovalo pri tom, že Váhostav má zaplatiť, nezaplatí, či vôbec zaplatí a že či zaplatil načas, a keď nezaplatil načas, kedy mu začali vyhrážať daňovou exekúciou. Lebo, mimochodom, daňová exekúcia je dôvodom na to, aby bol subjekt vyradený z verejného obstarávania. To znamená, že ak mal takú, á, pochopenie, tak je to zaujímavé, lebo to pochopenie bolo dôvodom aj na to, aby firma nemusela, aby sa mohla zúčastňovať verejného obstarávania. No ale však to možno k tomu dôjde a možno nie, však to sú svätí, tam už asi nie.
Čiže ak to ide, ak to principiálne ide, dávam na zváženie to, že ako by si štát mohol ochrániť to, že mu príde veľká faktúra, tu teraz za garáže a neviem za čo, hej, že má poslať DPH, ale nevidí dozadu, že či on si splnil svoje záväzky voči svojim odberateľom a tam, to neviem, že či tá smernica umožňuje, alebo neumožňuje, to nechcem povedať, že podmieňovať alebo nejakým spôsobom previazať, že, áno, v poriadku, tú DPH ten štát zaplatí, tomu ju vyfakturuje, ale bude mať možnosť to nieže podmieniť alebo skontrolovať. Toto, pán minister, by za to stálo, hej, lebo to podľa mňa neobsahuje tento návrh, hej, ako s tými subjektami, ktoré boli jeho subdodávateľmi, že ako on je s nimi vysporiadaný. Lebo Váhostav určite nebude v kategórii do 100-tisíc euro, hej, takže tam, lebo to je tiež zaujímavé, že, a dobré, že jednak si nemôže zaplatiť daň až vtedy, keď ju dostane, ale on si môže uplatniť až vtedy, keď ju zaplatí, čo by malo byť teda prípad toho v tom druhom póle, lebo my hovoríme o jednom póle v tom nízkom póle a v tom vysokom póle znova tým nedostihnuteľný. Čiže aj pre nich by to v zásade platilo, že si môže uplatniť tú DPH. Aj mňa by fakt zaujímalo k polohe ku štátu, že voči štátu vtedy, keď on zaplatil voči svojim subdodávateľom.
Dávam na zváženie, prvé čítanie, je leto, možno sa to nejakým spôsobom dá, ale hlavne som chcel hovoriť o tých potravinách, sme v prvom čítaní. V druhom čítaní, pán minister, potraviny dám, prípadne zvážte, či by ste to nepodporili.
Ďakujem pekne.

34.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som tiež zareagoval na zákon, resp. novelu zákona o dani z pridanej hodnoty z viacerých dôvodov. Predovšetkým ten závažný, aj najzávažnejší dôvod je ten, že potrebujeme zlepšiť podmienky pre malých a stredných podnikateľov, hlavne čo sa týka platobnej disciplíny, ktorá je skutočne katastrofálna. A ja sa venujem podnikateľskému prostrediu už nejaký ten rok, nejaký, desiatky rokov, môžem to takto povedať a myslím si, že po čase Mečiarovej vlády sa podmienky, čo sa týka platobnej disciplíny, nezhoršili do takej miery, ako je, ako je to v súčasnosti. Je to dané mnohými faktormi, ale jeden z týchto faktorov, o ktorých už tu bolo aj hovorené, je aj to, že firmy nie sú tlačené do toho, aby nejakým spôsobom si plnili svoje záväzky voči svojim partnerom, obchodným partnerom a samozrejme, že najvypuklejší problém bol práve, aj je práve predovšetkým pri plnení si záväzkov v rámci verejných projektov. A tu si myslím, že je treba urobiť čo najrýchlejšie opatrenia, ktoré spadajú vlastne do viacerých zákonných opatrení, a jedno z nich je aj novela zákona o dani z pridanej hodnoty.
Ja na začiatku vlastne môžem deklarovať, že tento návrh zákona o dani z pridanej hodnoty ja a aj moji kolegovia z KDH určite podporíme, pretože rieši ten problém a vytvára lepšie podmienky pre zlepšenie platobnej disciplíny, ako som hovoril. Ja som konzistentný už od roku 2012, čiže od nástupu aj tejto vlády, keďže som mal mnoho spätnej väzby od podnikateľov, tých malých a stredných podnikateľov, ktorí v podstate v rámci obchodných vzťahov mali problémy, nedostali zaplatené za svoje tovary, služby, za svoje stavebné práce, a to súviselo, už sa opakujem, predovšetkým v súvislosti s ich participáciou na verejných zákazkách. Aj preto som prišiel už v roku 2012 s návrhom zákona o ochrane subdodávateľov, ktorí s týmto súvisel. V podstate tento zákon hovoril o ničom inom, ako len o tom, aby štát si vedel dohliadať nad tokom verejných zdrojov. Čiže finančných tokov od toho obstarávateľa až po konečného toho živnostníčka, ktorý bol kdesi na konci reťazca týchto subdodávateľov. Žiaľ, štyrikrát som dával tento návrh zákona, a nebol prijatý, čo bolo na škodu, pretože dneska sme nemuseli až takto teraz bazírovať na novele zákona o dépeháčku, aj keď aj tá je potrebná. Lebo to je ďalší krok k tomu, aby sme, aby sme zlepšili platobnú disciplínu, pretože vlastne pritlačíme tie podniky, tí, ktorí vlastne majú si plniť záväzky, aby si ich vlastne naplnili. A ja som po tom druhom kroku opäť dával minulý rok v decembri, pokiaľ sa pamätám, tú istú novelu, ktorá teraz prichádza, zákona o dani z pridanej hodnoty, žiaľ, opäť vládni poslanci to nepodporili, čakali zrejme až teraz na novelu zákona, na vládnu novelu zákona. Myslím si, že čas v tomto procese hraje rolu, a významnú rolu. Viete, ak vám nezaplatia firmy, a hlavne tým malým živnostníkom, za vaše, za vaše činnosti, za, hovorím, tovary, služby alebo práce, nedostanete zaplatené, tak toho malého živnostníka to zabije. A on nemôže čakať, on nemá rezervy nejakých desiatky tisíc, stotisíc eur alebo niekoľko dokonca milióny eur na to, aby vedel si vykryť túto dieru v jeho toku hotovosti, ale jednoducho je skutočne závislý na tej konkrétnej platbe. A preto tu čas hral rolu a hraje rolu v tomto procese a myslím si, že táto novela zákona, hovorím, je dobré, že je na svete a mohla byť riešená už ďaleko skôr. Ja si myslím, že bolo treba to riešiť už v roku 2012.

Čiže hovorím, ja som jednoznačne konzistentný v tomto procese. Dával som návrh zákona o ochrane subdodávateľov, dával som návrh, teda novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, teraz zhodou okolností aj na tomto programe je aj novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v ktorom opäť chcem chrániť predovšetkým tých veriteľov, ktorí, ktorí sú malí, ktorí nemajú takúto silu, aby si vedeli uplatniť tie svoje nároky, tie svoje pohľadávky voči firmám, ktoré idú do konkurzu, resp. potom následne do reštrukturalizácií.
Čiže snažím sa robiť veci systémovo a ja si myslím, že je na škodu, že možno aj ministerstvo, resp. vláda nepristupovali tak seriózne k týmto veciam a dopustili sme tú situáciu plnení si takých normálnych záväzkov, ako je platba faktúry alebo za faktúru, že toto je problém na Slovensku. Však my sme dvadsaťpäť rokov po revolúcii. Ja si myslím, že tie obchodné vzťahy a tým pádom aj krytie svojich záväzkov v rámci zaplatenia faktúry by mala byť normálna vec. Normálna vec.
Rovnako bude sa treba zapodievať, a to som tiež dával novelu zákona Obchodného zákonníka, aby sa znížila doba splatnosti zo šesťdesiat dní na tridsať dní. Tak ako jednak je to odporúčanie aj z Európskej komisie, ale na druhej strane ja si myslím, že aj toto by prispelo k tomu, aby firmy boli donútené v podstate zaplatiť za svoje záväzky v nejakom normálnom štandardnom čase tak, ako to funguje vo vyspelých krajinách. Šesťdesiat dní, ja si myslím, že nie je nevyhnutné. A koniec koncov veď tie podnikateľské subjekty sa navzájom môžu dohodnúť o dobe splatnosti. Ale ak sa nedohodnú, tak by malo platiť nie šesťdesiat dní, ako je teraz, ale tridsať dní. Čiže to všetko súvisí s týmto procesom, resp. s týmto problémom platenia faktúr, resp. platobnej disciplíny ako takej, pretože potom to spôsobujem ďalší problém, takzvaná tá druhotná platobná neschopnosť, nezaplatí mne, ja nezaplatím ja ďalšiemu, pretože či už je to taký akože princíp, si zoberiem, lebo poznám aj takéto firmy, ktoré jednoducho aj napriek tomu, že majú zdroje, nedostane zaplatené, má zdroje na to, aby zaplatil svojmu dodávateľovi, ale nezaplatí. Ten nezaplatil mne, ja nezaplatím tomu druhému. Ale to už musíme z toho bludného kruhu vyjsť, pretože toto je cesta do pekla a koniec koncov to má dopad aj potom na príjem štátu. Či už cez dépeháčko alebo, alebo možno aj v podstate, čo sa týka daňových príjmov. Lebo firma, ktorá, ktorá jednoducho môže vykázať normálne zisk, tak nevykáže, pretože nedostane zaplatené, má veci v pohľadávkach, no tak, samozrejme, aj štát prichádza v konečnom dôsledku o finančné zdroje.
Chcem sa vyjadriť ešte k tomu limitu obratu, teda 75-tisíc eur- jednoznačne je nízky, nevystihuje tú potrebu, ktorá na tomto trhu je. Aj ten predpoklad tých 100-tisíc eur, ja viem, že živnostníci, keď ministerstvo rokovalo s zástupcami živnostníkov, tak, samozrejme, tí živnostníci nemajú až také vysoké obraty, možno tých 100-tisíc eur im stačí. Ale už keď si zoberieme tie malé firmy, eseročky a podobne, tých 100-tisíc je veľmi málo a ja si myslím, že 500-tisíc eur je namieste. Pretože aj si zoberieme európsku klasifikáciu firiem, tak už len podľa toho ja viem, že nemôžeme úplne tie obraty podľa tejto klasifikácie zobrať ako bernú mincu, ale povedzme malá firma, teda respektíve mikrofirma do desať zamestnancov v podstate sa počíta vtedy, keď má obrat do 2 mil. eur. Potom je tam malá firma, je ohraničená päťdesiatimi zamestnancami a s obratom 10 mil. eur a stredná firma do dvestopäťdesiat zamestnancov. obrat do 50 mil. eur. Samozrejme, všetko nad už je veľká firma. Ale keď si zoberieme tú európsku klasifikáciu firiem ako takých, tak jednoducho tých 75-tisíc eur limitu pre platenie, pre v podstate za naštartovanie takéhoto systému, že firma zaplatí dépeháčku, až keď dostane zaplatené, s obratom teda takým do 75-tisíc eur, jednoducho neodráža tú potrebu na tomto trhu. Ja viem, že európske firmy, resp. firmy vo veľkých vyspelých krajinách majú iné obraty, už to tu bolo povedané. Na druhej strane je treba, aby sme sa trochu priblížili k takým tým štandardným číslam, a ja si myslím, že pol milióna eur je normálne prirodzené číslo, s ktorým by sme mohli ísť do hry, a ja pravdepodobne takisto budem uvažovať o pozmeňovacom návrhu. Takže toto by. A možnože bude treba uvažovať ešte aj možno vyššiu, vyššiu sumu, ale je treba, aby možno aj ministerstvo a relevantné inštitúcie rokovali v podstate s firmami, zástupcami aj tých stredných firiem, ktoré určite majú iný názor na v podstate ten limit, o ktorom sa teraz bavíme.
Čo je veľmi dôležité, a to by malo byť v podstate nad, alebo to by malo byť brané pri riešení takéhoto problému, ako je platobná disciplína, je, že štát musí zobrať ďaleko vyššiu zodpovednosť za tieto veci, ktoré, a tieto problémy a resp. riešenie týchto problémov, ktoré, ktoré sú tu, na ktoré je poukazované, a si myslím tak ako v prípade, hovorím, ochrany subdodávateľov v rámci verejných zákazok, verejného obstarávania, tak čo sa týka dépeháčka, resp. aj čo sa týka povedzme firmy, ktoré sú v konkurze, prípadne v reštrukturalizácii, aby tí malí nezabezpečení veritelia mali ďaleko lepšie možnosti, aby sa k svojim peniazom vedeli dostať, ako len tie veľké firmy, len tie veľké spoločnosti.
Takže hovorím, ja chcem vyzvať aj pána ministra, aj keď teraz ma nepočúva, v každom prípade, aby štát sa pokúsil, aby štát teda zobral na seba ďaleko vyššiu zodpovednosť pri riešení týchto problémov ako, ako doteraz.
Ďakujem pekne za pozornosť.

36.
Ďakujem. Pán poslanec Hudacký, chcem poďakovať za ten úvod, keď ste teda povedali, že podporíte tento návrh zákona. Takisto si cením úprimnú snahu o to, že skutočne ten problém platobnej neschopnosti treba nejakým spôsobom vyriešiť.
Čo sa týka trošku tej časovej výtky, čo ste dali. Musím, skutočne nedá mi nespomenúť, že na to, aby sme zaviedli takýto systém, je potrebné mať aj technické predpoklady a hlavne teda zabezpečený informačný systém finančnej správy. V bývalej vláde v podstate vy viete, ako dopadol stav finančnej správy alebo systému finančnej správy, ktorý sa pripravoval za Radičovej vlády. Myslím si, že nemôžte tiež nastaviť nejaký, nejaký zákon, ktorý potom skolabuje z hľadiska toho technického riešenia. My takisto, teraz určité sa riešia na finančnej správe určité, určité problémy a myslím, že to, čo pán minister povedal, že z časového hľadiska je to nastavené tak, aby sme splnili aj technické predpoklady na zavedenie takéhoto systému, potrebujeme nejaký, nejaký čas.
Takže toľko z mojej strany. Vďaka.

38.
Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, poslankyne, poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý reaguje bezprostredne na kauzu Váhostav, aj keď o niektorých problémoch súvisiacich s neplatením DPH malým subdodávateľom sa aj v tejto snemovni hovorí už dlhšie. Ja sa chcem predovšetkým venovať širšiemu kontextu tohto zákona, jeho miestu v krokoch, ktoré nasledujú po kauze Váhostav.
Ale dovoľte mi ešte predtým aj pár technických poznámok k tomu, čo tu odznelo.
Pokiaľ ide o účinnosť tohto zákona, tak neobstojí celkom vysvetlenie, ktoré tu máme a ktoré aj pán minister prezentoval, aj pán spravodajca prezentuje, o nevyhnutnosti časovej, pretože tento krok sa plánuje už dlhšie. Koniec koncov analýza v tejto veci bola vyhotovená už minulý rok. A skôr sme naozaj svedkami, a myslím, že pán poslanec Hlina to pomenoval jemu vlastným, síce ostrým, ale presným štýlom, že sme jednoducho svedkami politického načasovania tejto zmeny tak, aby prišla čo najkratšie pred parlamentnými voľbami. Ak v tom istom prejave pán minister hovorí o tom, že v rámci DPH je možné robiť zmeny aj počas roka, takže treba to brať v pohode, a v tom istom práve odôvodní, že ale v tomto konkrétnom prípade je nevyhnutné to robiť presne dva mesiace pred voľbami, keď o tom samotné ministerstvo financií diskutuje už viac ako rok, tak to nie je celkom poctivé a priame.
Na druhej strane nie je to ani z môjho pohľadu zásadná vec. Ja som rád, že sa uľaví malým subdodávateľom, resp. malým podnikateľom všeobecne, lebo, samozrejme, táto zmena nie je viazaná na malých subdodávateľov, a vadí mi len skôr trochu naozaj také to až ostentatívne časovanie volebného charakteru.
Zároveň musím povedať, že mi v tomto istom zákone chýba druhá vec, o ktorej sa tiež hovorilo a hovorí, a to je to, že ak v prípade DPH existuje zo strany štátu, by som povedal, neférový vzťah k podnikateľom, tak má predovšetkým dve roviny. Jedna je tá rovina, ktorú tu dnes riešime, teda že podnikateľ musí zaplatiť DPH aj v situácii, keď teda jemu nebolo zaplatené. To znamená, že musí v podstate, musí v podstate úverovať štát z vlastných zdrojov a to tu dnes sa snažíme riešiť v nejakej miere pre malých podnikateľov a v stavebníctve. A druhý problém je v tom a ten problém trochu stojí aj za tým výberom DPH, ktorým pán minister sa rád chváli, aj dnes sa tu ním pochválil, a to je otázka daňových kontrol a pozastavených vratiek, resp. platieb štátu späť podnikateľovi, kde sme opakovane svedkami toho, že tie kontroly trvajú čo najdlhšie a v rámci toho aj vyplácanie nárokov platcov DPH, platieb DPH trvá čo najdlhšie, čo pre tých, pre tie jednotlivé firmy, ktoré sa ocitnú v takejto situácii, predstavuje ešte väčšiu existenčnú hrozbu ako tá vec, o ktorej tu dneska rokujeme, pretože musia v podstate financovať štát len na základe prebiehajúcej kontroly, a to dokonca v situácii, keď tá kontrola nenájde žiadne pochybenie, alebo teda na konci je negatívny nález.
Preto si osobne myslím, a predpokladám, že v druhom čítaní o tom budeme môcť diskutovať, že ak štát zavádza takéto plošné oslobodenie malých podnikateľov od povinnosti platiť DPH pred zaplatením faktúry, ktorého sme tu dnes svedkami, tak by bolo namieste diskutovať aj o tom, ako by mal štát kompenzovať podnikateľov, u ktorých nebude vážny nález pri kontrole to, že im zadržiaval aj rok finančné prostriedky v pomerne značnej výške, proti ktorej výška faktúry voči jednému odberateľovi je často zanedbateľná. To je k samotnej novele.
Dovoľte mi však hovoriť aj trošku širšie k tomuto zákonu a jeho miestu v reakcii na kauzu Váhostav. V reakcii na kauzu Váhostav bolo prisľúbených, čiastočne aj schválených viacej legislatívnych noriem, niektorých my sme aj svedkami schvaľovania na tejto parlamentnej schôdzi, toto je jeden príklad, vo štvrtok by sme mali začať rokovať o protischránkovej novele, zákon o verejnom obstarávaní. A čo všetky tieto zákony spája a tie reakcie, je, že ony sú buď veľmi dôsledné, alebo aspoň čiastočne sa snažia zlepšiť situáciu tam, kde to platíme my všetci, ale veľmi málo a veľmi slabo zlepšujú, alebo dokonca aj niekedy zhoršujú situáciu tam, kde by to mal zaplatiť ten, kto je za to zodpovedný, za tú situáciu.
Aby som bol konkrétny. Dnes rokujeme o zákone, ktorý znova hovorí, že malí podnikatelia všeobecne a všetci podnikatelia v stavebníctve budú mať určité výnimky v oblasti DPH. Pri tých malých podnikateľoch sa to týka zaplatenia až pri zaplatení, teda že odvedú DPH až po zaplatení faktúry. V stavebníctve, ako to pán minister vysvetlil, sa to týka toho, že bude platiť daň z pridanej hodnoty prijímateľ, nie teda dodávateľ, teda odberateľ, aby som použil správnu terminológiu. To sú všetko snahy vlastne zabezpečiť, aby v stavebníctve všeobecne a pre malých podnikateľov všeobecne boli dôsledky platobnej neschopnosti alebo podvodného obchodného partnera zľahčené. Túto vec však, samozrejme, zaplatíme my všetci minimálne z hľadiska toho tzv. kešového alebo hotovostného účtovníctva, kedy peniaze prídu na účet štátu a kedy štát bude môcť použiť. Je otázka, či to bude znamenať aj stratu celkovú na DPH a sú tam určité náklady súvisiace s úročením štátu, keďže oneskorenie hotovostných tokov pre štát má svoje náklady.
Chcem zdôrazniť, že to nie je dôvod neprijať toto opatrenie alebo tieto opatrenia, treba ich prijať, treba však zároveň povedať, že to sú opatrenia, ktorými malým podnikateľom a podnikateľom v stavebníctve v ťažkej situácii pomáhame my všetci spolu zo spoločného. Nebude to robiť Juraj Široký, nebudú to robiť tí, ktorí spôsobujú platobnú neschopnosť, ideme uľavovať my spolu zaslúžene, nevyhnutne, ale my spolu.
Takisto sme boli svedkami veľmi promptnej reakcie, kde sa otvorili, kde sa otvorila Pandorina skrinka použitia prostriedkov vybratých v rámci bankového odvodu viac ako pol miliardy, takmer viac ako pol miliardy eur, ktoré v podstate vláda prehnala týmto parlamentom a otvorila si dvere na prakticky ich akékoľvek použite.
Nie sme však zatiaľ svedkami, aj napriek tomu, že v zákulisí už tie prísľuby padli na, že by sme v tomto parlamente mali zákon, ktorý po kauze Váhostav tieto dvere a túto Pandorinu skrinku opäť zatvorí. To znamená, tam, kde ide o použitie našich spoločných peňazí, tam veci nejdú až tak dobre, tam sme, by som povedal, všetci zodpovední, alebo naše spoločné peniaze môžu byť ľahko obetované.
Ak hovoríme o tom, kde, naopak, by tie náklady mali platiť tí, ktorí sú zodpovední, tak tam ten pohyb je oveľa skromnejší. Pán kolega Hudacký tu spomínal, ja na to môžem nadviazať otázku splatnosti faktúr. V tejto oblasti sa zatiaľ nepohlo takmer nič a ani zatiaľ nemáme ohlásené, že by sa niečo malo stať.
Takisto ten protischránkový zákon, o ktorom máme rokovať vo štvrtok alebo neskôr, tu síce je na základe uznesenia Národnej rady, ale nie je žiadna vôľa zatiaľ doňho zapracovať aj poučenia z kauzy Váhostav, ktoré sa napríklad týkajú zneužívania schránkových firiem v procese konkurzu a reštrukturalizácie. Napriek tomu, že sme o to žiadali, opakovane sme to navrhovali, zatiaľ taká vôľa vyjadrená nebola.
Takisto špičkoví právnici venujúci sa procesu konkurzu a reštrukturalizácie upozorňujú, že dvere na zneužívanie najmä reštrukturalizácie sú stále naširoko otvorené a že to, čo sa stalo v kauze Váhostav, sa môže pokojne zopakovať. Ani s tým sa v tejto chvíli nič nerobí. Inými slovami, a to je to, čo sa pokúšam v tomto prejave vysvetliť, na kauzu Váhostav a na celkové problémy druhotnej platobnej neschopnosti, podvodov, okrádania povedzme malých, slabých podvodov sa dalo a dá reagovať tým, že im budeme pomáhať a uľavovať zo spoločného, alebo tým, že budeme predchádzať možnosti vzniku podvodov a tlačiť na zodpovednosť tých, ktorí sú za to zodpovední. A zatiaľ vláda je nepomerne razantnejšia a rýchlejšia a dôslednejšia v tom prvom, v tom, kde za to platíme všetci, a zatiaľ je pomerne nedôsledná alebo nečinná v tom druhom, tam, kde by sa podvodom malo predchádzať, resp. kde by mali zodpovedať a predchádzať im tí, ktorí sú naozaj zodpovední.
To nepovažujem za správny vývoj, a preto hoci o 13 minút aj ja budem hlasovať v prvom čítaní za tento návrh zákona, aby prešiel do druhého čítania, nemôžem vyjadriť spokojnosť s týmto návrhom, nie kvôli nemu samotnému, ale kvôli tomu, čo ho, naopak, nesprevádza.
Ďakujem veľmi pekne.

40.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som teda uviedol niekoľko cieľov návrhu novely tohto zákona.
Cieľom návrhu zákona je napríklad upraviť zdaňovanie cigár a cigariet tak, aby bol pre tento tabakový výrobok základ dane vyjadrený v kilogramoch a ustanoviť sadzbu dane na cigary a cigárky na kilogram tohto výrobku. Toto opatrenie bude v tejto snemovni zrejme obzvlášť podrobené posudzovaniu.
Znížiť administratívnu záťaž pri oznamovaní údajov o prijatých kontrolných známkach prostredníctvom informačného systému na odber kontrolných známok, spresniť práva a povinnosti Finančného riaditeľstva a štátnej tlačiarne, upraviť mechanizmus dočasného pozastavenia prístupu do elektronického systému prepráv tabakových výrobkov pre rizikové daňové subjekty. Rovnako je upravené v zákonoch o spotrebnej dani a z minerálneho oleja a alkoholických nápojov.
V ďalšom znížiť sankcie pre podnikateľské subjekty za prekročenie limitu množstva nenávratne zničených kontrolných známok a zaviesť sankcie za porušenie ustanovení upravujúcich niektoré povinnosti pri tlači kontrolných známok a nakladaní s kontrolnými známkami.
Stanoviť predaj spotrebiteľského balenia cigariet s počtom 20 kusov cigariet a spotrebiteľského balenia tabaku s hmotnosťou 30 gramov.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V súvislosti so zmenou zdaňovania cigár a cigariet sa predpokladá dopad aj na podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s tabakovým výrobkami, a subjekty, ktoré odoberajú kontrolné známky od štátnej tlačiarne.
Toľko na úvod. Ďakujem.

42.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže v predkladanom návrhu zákona sa s cieľom motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu daňových povinností navrhuje úprava sankcií zohľadňujúca časové hľadisko pri dodatočnom priznaní alebo vyrubení správnej výšky dane.
Zároveň sa navrhuje možnosť podať dodatočné daňové priznanie v lehote 15 dní po začatí daňovej kontroly, ktorého podanie bude mať za následok uloženie nižšej sankcie ako v prípade vyrubenia dane správcom dane na základe výsledkov takejto kontroly. Všetko to smeruje, samozrejme, k väčšiemu dobrovoľnému výberu daní.
Súčasne sa pri ukladaní pokút zavádza absorpčná zásada, podmienkou uplatnenia ktorej bude pri dopustení sa viacerých správnych deliktov rovnakého druhu na rovnakom úseku verejnej správy jednou osobou. To znamená, aby sa nám nekumulovali pokuty.
A predkladaným zákonom sa zároveň navrhuje použitie dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vracia do zahraničia v rámci medzinárodného vymáhania.
Tiež sa upravujú niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z praxe tak, aby sme zefektívnili správu daní.
Ďakujem.