Ďakujem za slovo. Nebudem reagovať už potom v záverečnom slove, tak chcel som reagovať v rámci rozpravy, aby bolo možné na to reagovať. Možno to, čo odznie tu, bude kontroverzné proti tomu, čo sme tu počuli. V úvode chcem, aby moje slová, potom tie neskoršie, ktoré poviem, boli pochopené.
Nie som za fajčenie. Som proti tomu určite, áno, aby sa nefajčilo, a som aj za ochranu v podstate tých nefajčiarov, ale návrh tohto zákona, ktorý je tu predložený, zdá sa mi príliš, by som povedal, až prísny a považujem ho za také zasahovanie do súkromného života mnohých rodín. Hovorím to preto, lebo ja som nefajčiar.
Dovolím si teda k tomu sa vyjadriť. Náš otec bol fajčiarom, fajčil a my sme ako deti vyrastali pri fajčiarovi. Otec bol fajčiar a všetkých päť detí nás je nefajčiarov. Myslím si, že to, či ten rodič, otec alebo matka fajčí v prítomnosti tých detí, je predovšetkým na zodpovednosti tých rodičov, ktorí vychovávajú tieto deti. Ja to neodporúčam, aby tí rodičia to robili a fajčili či už v tých bytových priestoroch alebo v tom aute.
Ale dovolím si povedať a vyjadriť aj nesúhlas. Nedá sa dokázať to, či ten šofér fajčil alebo nefajčil v tom aute. Keď policajt zastaví to auto, to je potom jeho subjektívny pohľad, keď zhodnotí, že je tam nafajčené, nadymené. Po fajčiarovi, ktorý je naozaj tuhým fajčiarom a fajčí stále, tak to auto je nasiaknuté tým smogom. A darmo v tej chvíli tam nefajčí, tak jednoducho to auto, prepáčte možno za výraz, smrdí. Jednoducho mne smrdí to auto takých tých fajčiarov. No vidíš dym, ale keď máš otvorené okno a luftuješ cezeň priestor, púšťaš vzduch, tak jednoducho tak to nie je.
Potom v podstate ja som sa zamyslel nad takouto vážnou otázkou, ako sú tak na tom ženy, deti, ktoré sú v prenatálnom období, ešte tehotné ženy. Lekári im neodporúčajú fajčenie, ale také dieťa je tiež v uzatvorenom priestore, v maternici. A tej matky, ktorá fajčí, tak to dieťa sa naozaj reálne dusí. Tak museli by sme zakazovať aj toto fajčenie. Neviem si to celkom predstaviť. Možno to preženiem, celoplošne tak zakážme úplne fajčenie všetkým a všade. To v podstate ani nie je možné. Ja takto chcem vyjadriť túto solidaritu, resp. na jednej strane proti fajčeniu som, ale chcem byť solidárny a tolerantný voči samotným fajčiarom, či už sú to muži alebo ženy, pretože nie je to ľahké, si myslím, u človeka takého, ktorý padne do závislosti od fajčenia, vzdať sa tej cigarety. Poznám mnohých ľudí, ktorí vo svojom živote často a opakovane vzdávali sa tohto neduhu, fajčenia. A jednoducho chce to silnú osobnosť. Veľakrát zo slabosti a znova padajú do toho istého problému.
A ja som si predstavil aj takú skutočnosť, kde v podstate je taká rodina, možno päťčlenná, šesťčlenná, to je jedno, štvorčlenná alebo trojčlenná, v aute sú vpredu rodičia, vzadu je to dieťa a idú na dovolenku, pričom teraz ja neviem zastaví ich obecná polícia. Neviem, ako obec do toho bude vstupovať, ako bude za to sankcie udeľovať. Dáva ich obec, obecná polícia a štátna polícia. Tu štátnu políciu (dopravákov) si viem predstaviť. Ale pôjdem tak cez obec a obecná polícia alebo starosta ma tam bude sankcionovať? Neviem si to reálne v praxi uvedomiť.
A čo mi najviac vadí v tejto veci, tak to je, že zákonom ten štát veľmi vstupuje do súkromného života mnohých rodín. Dopoviem to. Možno na výlet sa teší celá rodina alebo tá ide na dovolenku. Možno ten otec sa zabudne, zapáli si tú cigaretu. A keď hneď v úvode cesty dostanú pokutu, myslím si, že majú pokazenú dovolenku. A rovnako keď by sa z nej vracali a by si zapálil ten otec tú cigaretu alebo ktosi by subjektívne posúdil, že je nadymené v tom aute, alebo videl, že je nadymené v tom aute, tak udelil by policajt tú pokutu.
Ale ja poviem vám ešte iný paradox. Dneska mi hovoríme o tých fajčiaroch, že otec a mama si zapália a nesmú tam byť deti mladšie ako osemnásť rokov. Nenechajme sa vysmiať. Dneska dvanásťročné deti a mladšie fajčia. Sú to trinásťročné, štrnásťročné, pätnásťročné deti. To sú závisláci. To je tragédia tejto našej krajiny.
Kolega Jasaň to správne spomenul, ja sa tiež k tomu prikláňam, väčší dôraz a apel tu treba klásť na výchovu a vzdelávanie našich detí. A tá výchova primárne začína v tvojej vlastnej rodine. A tak je na to aj škola. To neznamená, keď tvoji rodičia fajčia, že aj ty musíš byť automaticky fajčiarom. Rovnako je to pri alkohole. To neznamená, že keď máš rodičov alkoholikov, tak že aj ty budeš alkoholikom. Je tam blízky sklon k tomu tak, určite áno. Obávam sa, postupne ak by sme obmedzovali týchto fajčiarov a zasahovali to toho, tak vstúpime tam, áno, už sme na balkónoch a z balkóna už je blízko do tej obývačky alebo do tej kuchyne a budeme zakazovať fajčiť aj v domácnostiach. Myslím si, že treba, to obydlie aby bolo nedotknuteľné. A to auto je veľmi blízke tomu. Ak je to auto, ktoré je neviem služobné alebo verejný dopravný prostriedok, videl som aj šoférov autobusov, ktorí fajčia v autobuse, prosím, toto je priestor, kde jednoducho nie je to možné akceptovať. Si v zamestnaní a prichádzaš do kontaktu aj s nefajčiarmi, musíš sa tomu podriadiť. V tomto smere by som s tým súhlasil.
Humorne, možno to tak humorne až nevyznie, lebo to je naozaj pravdivá situácia, aj v praxi reálne môže existovať, zoberte si skutočnosť takú, kde máte deti alebo máte len jedno dieťa a to dieťa fajčí a neurobíte s tým nič. Jednoducho môžete použiť akékoľvek aj výchovné metódy, no neporadíte si s ním, rovnako ako s alkoholikom a narkomanom. A už potrebuje takéto dieťa profesionálnu pomoc. A napríklad ste v takomto aute, rodičia sedia vpredu v aute, dieťa pätnásťročné sedí vzadu a fajčí a teraz zastaví vás polícia a teraz legitimuje vás a ono nemá vek osemnásť rokov. A teraz tí rodičia. však nesú, samozrejme, tú zodpovednosť. Ale sú aj takéto prípady. A poznám veľmi veľa rodín, kde práve deti vo veku do osemnásť rokov fajčia. Tomu treba predchádzať, aby tie deti možno nefajčili, však zákon máme na to prijatý, len celý problém tej našej krajiny je v tom, že legislatíva je veľakrát dostatočne dobrá, ale nedokážeme ju naozaj reálne aj dodržiavať v tej reálnej praxi.
Nebudem to komentovať, tak to evokuje aj vo mne ten prejav pána prezidenta, ktorý tu je. Boli veci, s ktorými som súhlasil. Škoda, že sa nedalo na neho reagovať, ale boli aj veci, voči ktorým som mal výhrady. Možno naozaj tá vymožiteľnosť práva je dlhodobý problém našej krajiny. A to súvisí aj s tým fajčením, ale aj vo všeobecnosti. To nie je problém, ktorý sa týka možno nejakých posledných piatich, desiatich rokov, ale je to dlhodobý proces. A rovnako si myslím, že je to aj pri tomto fajčení.
Na záver len poviem takto, myslím si, že tá výchova a to vzdelávanie a to formovanie tej mládeže, to je veľmi dôležité. A tehotná matka naozaj, či je to rané štádium tehotenstva alebo je to už tá gravidita vo vysokom štádiu, ktorá fajčí v podstate v uzatvorenom priestore, dusí to dieťa. Říčan vo svojej publikácii Psychologie ontogenetická o tom hovorí, toto dieťa prežíva stres. No ak by sme takto postupovali, tak postupne by sme skončili tam, že zakážeme úplne fajčiť všade a všetkým. A myslím si, že toto je nedosiahnuteľné. Čo mi na tom najviac vadí, tak to je ten vstup do takého súkromia, s čím ja súhlasiť, žiaľ, nemôžem. Som proti fajčeniu, sám som nefajčiar, ale nie som proti samotným fajčiarom, nie som proti tým, ktorí sú závislí od tohto neduhu, to sú veľakrát mnohí otcovia, mnohé matky, ale to sú aj mnohé deti. Ja nie som proti týmto deťom, fajčenie ako také môžem odsúdiť, ale nie spolu s nimi aj tých, ktorí možno sú závislí od tohto a ktorí fajčia. Ďakujem za pozornosť.
