53.schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, pán premiér, ctené dámy a páni kolegovia, dovoľte mi prispieť k tejto dôležitej diskusii pohľadom za Kresťanskodemokratické hnutie i za seba, pretože považujeme utečeneckú krízu za veľmi vážny problém, ktorý sa týka nielen južných krajín Európskej únie, ale celej Európy a vyžaduje si účinné a bezodkladné riešenia. Vítame všetky kroky, ktoré robia štáty, mimovládne organizácie, občiansky sektor, náboženské spoločenstvá preto, aby úprimne napomáhali tým, ktorí sú prenasledovaní a ide im o holú existenciu alebo o základné živobytie.
Vnímame, že otázka utečencov sa nielen v Európe, ale aj na Slovensku stáva priestorom populizmu, xenofóbie, extrémizmu, a preto ostro odsudzujeme všetky prejavy násilia a nenávisti, ktoré sme mohli vidieť počas sobotňajšieho protestu v hlavnom meste v Bratislave. Som rád, že sa touto témou zaoberá plénum a istou konkrétnou formuláciou aj v rámci uznesenia reflektuje toto dianie, a zároveň som presvedčený, že minister vnútra, podpredseda vlády by mal vecne a precíznejšie informovať kompetentný výbor, branno-bezpečnostný výbor, o udalostiach v sobotu na uliciach hlavného mesta. Som presvedčený, že to, čo sa tu dialo, bolo zneužívaním slobody v mnohých konkrétnych príkladoch.
Chcel by som v štyroch bodoch vyjadriť stanovisko, ktoré je konkrétne i politické.
Po prvé. Najdôležitejšie kroky alebo opatrenia majú smerovať k tomu, aby nehynuli ľudia v Stredozemnom mori, aby sa nestávali tragédie, ktoré na úteku postihujú stovky, ba tisíce ľudí v Stredozemnom mori. Na tento účel je potrebné zo strany členských štátov, ale aj Únie ako celku poskytnúť primerané zdroje a lepšie nástroje pre solidaritu s tými, ktorí na jednej strane utekajú, a s krajinami, ktorých sa tento nápor najviac dotýka, a to je Taliansko a Grécko. Ide o vystuženie a zlepšenie pomerov vo FRONTEX-e a vo všetkých kooperujúcich bezpečnostných zložkách.
Po druhé. Nepodporujeme masívne a určite nie ilegálne prisťahovalectvo z tretích krajín do Európy. Ale uvedomme si, že v prípadoch politického, etnického či náboženského prenasledovania je potrebné poskytnúť azyl, určite azylovú procedúru, ale aj azyl alebo tolerovaný dočasný humanitárny pobyt na území členských štátov Európskej únie.
Masívnejšie prisťahovalectvo utečencov v rámci Európskej únie však nepovažujeme za správne riešenie. Preferujeme pomoc ľuďom na dotknutých územiach. Územiach konfliktov, ktoré sú základným problémom, základným zdrojom tejto situácie. Najzávažnejšou príčinou dnešnej krízy sú vojnové a ozbrojené konflikty a s tým súvisiaca extrémna chudoba. Je potrebné, aby Európska únia i svetové spoločenstvo urobili viac pre pokoj a stabilitu na Blízkom východe, ale aj v krajinách afrického kontinentu. Je dobrá, rozumná myšlienka bezpečnostných zón na územiach konfliktov alebo blízkych územiach. Nielenže ju podporujem, ale treba ju presadzovať v rámci európskych štruktúr. Tak ako sa usilujeme od marca presadiť myšlienku vytvorenia osobitného postu vyslanca Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete, lebo je jej stále menej a je stále viac drasticky ohrozovaná.
Je tu lekcia z nedávnych dôb, z poslednej dekády, kedy viaceré demokratické krajiny sa rozhodli vojensky intervenovať alebo podporovať ozbrojené skupiny tak, aby menili nedemokratické režimy. Tým príkladom asi č. 1 je Irak z roku 2003, kedy po 10 rokoch v krajine je evidentný nielen rozklad, ale ovládnutie Islamským štátom a Islamský štát je globálnou hrozbou, nielen regionálnou.
Výsledkom mnohých nerozumných zásahov je dnes chaos, konflikty, masové zabíjanie, straty na ľudských životoch. Preto by medzinárodné spoločenstvo malo prejaviť a preukázať viac jednoty a súčinnosti a solidarity pri riešení stavu, ktorý sa bytostne dotýka miliónov ľudí. Ako základný princíp by som rád podčiarkol, že bez medzinárodného práva, bez jeho rešpektovania sa nedá ani udržať, ani dosahovať mier. Som presvedčený, že mier je ovocím spravodlivosti. A medzinárodné právo, ktoré vychádza zo spravodlivosti, je rečou, jazykom medzinárodných vzťahov, a preto je treba viac sa oň opierať, viac ho podporovať. Hovorím to aj za hnutie, ktorému na tom osobitne záleží, a spomínam aj Irak z roku 2003. Arabská jar evidentne bola a je arabskou búrkou a pre mnohých priniesla skôr zimu, než nejakú nádej. Zvlášť pre veľké a početné komunity kresťanov na území Blízkeho východu alebo severnej Afriky.
Po tretie. KDH nepodporuje systém povinných kvót na vybavenie žiadateľov o azyl, ale podporujeme dohodu členských krajín Európskej únie podľa ich ekonomických a technických možností s cielenou podporou Európskej únie i zdrojov Európskej únie. Slovensko by v tomto zmysle malo poskytnúť súčinnosť a pomoc v rámci svojich azylových možností s tým, že môže postupne prijať niekoľko stoviek utečencov. Tí, ktorí spĺňajú podmienky pre udelenie azylu, ale aj utečencov, ak kapacity umožnia, z humanitárnych dôvodov. Je to v našich silách, ale aj v našej kompetencii. Považujeme za užitočné a efektívne, aby sme ako krajina efektívne pomohli tisíckam ľudí, ktorí sú na mieste, teda v dotknutých regiónoch, aby nemuseli migrovať to Európy. Preto od začiatku, aj v tejto fáze vítam úsilie o spoluprácu a súčinnosť Vyšehradskej skupiny, pretože to je dobrý formát. Na jednej strane neformálny, na druhej má 20 rokov skúseností. Ak sme boli v zhode, mali sme vplyv. Ak sme rozdelení, ten vplyv sa stráca. A k tomu je potrebné spájať podobne zmýšľajúce krajiny. My nie sme v tomto sami, a preto takýto spoločný postup môže mať aj výsledný efekt, o ktorý ide aj v tejto chvíli.
Chcem však povedať, že referendum o utečencoch na Slovensku určite nie je riešením a tak ako niektoré krajiny zaplavuje dnes vlna týchto azylových žiadateľov, tak by Slovensko zaplavil populizmus na škodu Slovenska, našej demokracie a vývoja.
Po štvrté. Som presvedčený, že je čas sústrediť viac sily a dlhodobo spolupracovať s vybranou krajinou alebo územím tak, aby sme naozaj vytvárali stabilitu a perspektívu okolo Európy. KDH bude presadzovať, aby sa jednou z prioritných krajín oficiálnej štátnej rozvojovej pomoci stala Sýria. Tam sa nachádzajú milióny utečencov a komunity, ktoré už majú vzťahy, majú kontakty, majú poznanie, skúsenosti s pomocou zo Slovenska. K tomuto cieľu slúžila aj nedávna májová návšteva melchitského gréckokatolíckeho patriarchu Gregoriosa III., ktorý bol aj v parlamente, aj v tejto sále. Aj on apeloval, aby sme pomáhali ľuďom tam, kde trpia, nie lákali ich za nejakou inou perspektívou, lebo vyľudňovanie alebo oslabovanie týchto komunít znamená dlhodobú hrozbu, ba stratu charakteru pre tieto kultúry.
Konkrétne projekty aj zo Slovenska, finančná pomoc, služba lekárov, sociálnych pracovníkov sú výrazom slovenského odhodlania pomáhať ľuďom priamo na mieste. Chcel by som to osobitne oceniť.
KDH bude naďalej rozvíjať zodpovednú solidaritu s núdznymi a prenasledovanými. Som presvedčený, že napríklad aj zbierka, ktorá bola realizovaná v marci, cez ktorú občania v chrámoch vyzbierali viac než pol milióna eur pre Sýriu a Blízky východ, je výrazom praktickej, osobnej a zodpovednej solidarity.
KDH podporí všetky zodpovedné kroky aj na vládnej a štátnej úrovni, ale aj na mimovládnej úrovni pre riešenie utečeneckej krízy.
Podporíme aj návrh uznesenia, ale, opakujem, nepodporíme populistické návrhy.
Chcem na záver povedať, že žijeme v úvode storočia, ktoré by mohlo byť iným, než bolo to predchádzajúce. Jeden múdry človek nazval 20. storočie obdobím strachu, storočím strachu. A tento čas, ktorý je pred nami, môže byť buď storočím zodpovednosti, alebo storočím ľahostajnosti. To závisí aj od toho, ako sa postavíme k súčasnej utečeneckej kríze v Európe. Ja som presvedčený, že Európa, to je naďalej otázka mieru alebo vojny, spolupráce alebo konfliktu na kontinente. A z hľadiska princípov, ktoré aj teraz budú charakterizovať vzťahy 28-ky alebo ďalších štátov, by sme mali presadzovať toľko integrácie, koľko je nevyhnutné pre zabezpečenie záujmov, oprávnených záujmov zúčastnených krajín, a chrániť a potvrdzovať a prehlbovať toľko slobody, koľko je len možné v rámci spoločnej slobodnej Európy.
Európska integrácia aj v tomto príbehu, aj v tejto chvíli nie je problém, ale je riešením, pretože utečenci, ale aj občania Únie potrebujú riešenia. A potvrdzuje sa znovu a znovu, že zjednotená Európa, to nie sú predovšetkým finančné alebo ekonomické otázky, ale je to téma ľudskosti, je to otázka základných hodnôt a akcieschopnosti. Odpoveď na tieto veľké výzvy závisí aj od Slovenska.
Želám vláde, aby zvládla rokovania tak, aby zohľadnili aj slovenský špecifický záujem v derogáciách, v rokovaniach, v špecifických opatreniach, ale aj v ďalšom úsilí to považujem za možné a potrebné, ale aj spoločný európsky, ktorým je ľudskosť a solidarita.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážená Národná rada, "úlohou politikov, politika politikov nie je len to, aby nasledovali verejnú mienku, ale aj to, aby podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia zastupovali verejný záujem v otázkach, pri ktorých nie sú odpovede jednoznačné". Tieto myšlienky ešte v 18. storočí vyslovil konzervatívny mysliteľ Edmund Börk.
V týchto dňoch, keď na Slovensku zúri populizmus, nemali by sme zabudnúť na tento odkaz. Je pravdou, že politik musí poznať a rešpektovať vôľu voličov. Aj preto chodím pravidelne tých 25 rokov každý týždeň medzi nich, ale napriek tomu si myslím, že musíme ponúknuť viac. Keby úloha nás politikov spočívala len v tom, že budeme robiť a hovoriť len to, čo chce verejná mienka, tak by táto krajina nepotrebovala politikov, stačili by sociológovia alebo výskumní pracovníci.
Úlohou politika je podľa môjho názoru aj to, aby prijal zodpovednosť za svoje rozhodnutia, ktoré sú zložité, ale ktoré majú zásadný vplyv na život občanov. Tieto rozhodnutia napríklad ani ja sám neprinášam. Všetky ich konzultujem s odborníkmi a, samozrejme, počúvam aj hlas voličov, ale potom sa dohodnem s kolegami ako ďalej, lebo to je pre mňa politika.
Vážení kolegovia, svoje vystúpenie som začal týmito slovami preto, lebo sa za zodpovedného politika považujem a myslím si, že takú ťaživú otázku, ako je migrácia, migranti, musíme, na túto otázku musíme dať zodpovednú odpoveď. Musíme odmietnuť povrchné riešenia takých, takých, dá sa povedať, návrhov, čo sme mohli počuť minulý týždeň, budem tu citovať pár citátov ešte z minulotýždňovej mediálnej úrody, ako: "všetci nech idú domov", "nech sem nikto nepríde", "zatvorme hranice", "postavme múry, ploty, všetko bude dobré" a "migrácia nech je problém niekoho iného". Také kvázi riešenia musíme odmietnuť, a to bez ohľadu na to, koľko občanov si myslí toto isté, je to úzkoprsý a krátkozraký názor. A ja si myslím, že toto si slovenská politika a Slovensko dovoliť nemôže.
Kolegyne a kolegovia, v tom sa asi všetci zhodneme, že kvóty nie sú riešením príčin, len je to snaha pomôcť niektorým členským štátom Európskej únie, ktorí už nevedia zvládať túto situáciu vlastnými silami. Áno, samozrejme, môžme o tom hovoriť, že Taliani, Gréci, Európska únia mohla začať konať skôr, ale problém s tým nevyriešime. Dokonca môžme priamo obviniť Talianov, Grékov, že problém migrácie zbagatelizovali, ani ho nezačali riešiť napríklad bilaterálnymi rokovaniami, ako to robilo Španielsko a dosiahli výsledok. Ale dnes už je málo poukazovať na tzv. vinníka, a preto ja tu vyzdvihujem solidaritu s týmito našimi partnerskými krajinami. Nemôžeme byť dobrým členom Európskej únie, keď si užívame výhody členstva, ale aj vtedy, keď toto členstvo prináša aj problémy. Otázka solidarity je základnou hodnotu každej európskej filozofickej školy kresťanskej, sociálnodemokratickej, liberálnej. Každej. Preto sa nemôžme obrátiť chrbtom k solidarite.
Strana MOST - HÍD preto podporí návrh uznesenia, ktorý okrem odmietnutia kvót vyjadruje aj našu vôľu a ochotu pomôcť. Slovensko je totiž schopné pomôcť podľa mojej mienky aj viac ako 800 utečencom, lebo Slovensko je solidárne a relatívne v dobrej ekonomickej kondícii. K tomu ale nepotrebujeme kvóty z Bruselu. Buďme otvorení a aktívni v tejto otázke. Náš prejav solidarity môže byť napríklad dohoda so susedným štátom na poskytnutie kapacity v našich zariadeniach pre utečencov. Poslanci strany MOST - HÍD sú presvedčení, že je nutné začať bilaterálne rokovania a hlavne s krajinami, odkiaľ je prúd utečencov najsilnejší. Či už takto učinia jednotlivé členské štáty, alebo takto učiní Európska komisia alebo Európsky parlament, je to absolútne v tejto chvíli jedno. Hlavne, aby sme začali konať.
A tu by som vyzdvihol a som rád, že pán premiér Fico nás informoval o snahe vytvoriť spoločné stanovisko V4. Ja si myslím, že toto je dobrá iniciatíva.
A ešte jedna myšlienka, ktorú by sme práve my zo Slovenska mohli navrhnúť Európe. Pozrime sa na to, ako sa správajú veľké nadnárodné korporácie. Podľa údajov humanitárnej organizácie OXFAN rôznymi finančnými podvodmi teda ročne prichádzajú chudobné krajiny odhadom o 100 mld. dolárov na daňových príjmoch. A krajiny G7 potom veľkodušne ponúknu týmto krajinám humanitárnu pomoc. Tak nech si európske orgány v Bruseli posvietia na tieto praktiky, lebo týmito peniazmi, samozrejme, by sme mohli riešiť problém ekonomických migrantov priamo tam, kde oni žijú a majú problémy.
Takisto by som navrhol napríklad aj pánovi ministrovi zahraničných vecí, aby pozval našich poslancov Európskeho parlamentu a pokúsili sa spolu nájsť spôsob, ako takýmto nezodpovedným praktikám zabrániť.
Geopolitická zodpovednosť týchto korporácií by mala byť priamo úmerná ich geopolitickej rozpínavosti.
Vážení kolegovia a vážené kolegyne, dovoľte mi byť chvíľu aj osobný. Medzi zakladajúcimi členmi našej strany MOST - HÍD je jeden pán, pán Murin Pašagič, je to utečenec zo Srebrenice. A na mítingu, kde sme ohlasovali vznik našej strany, sa prihlásil do diskusie a porozprával príbeh svojej rodiny. Okrem iného povedal, že keby v Srebrenici v tom čase alebo v Bosne bola začiatkom 90. rokov nejaká multietnická strana, akou je napríklad aj MOST - HÍD, a nie zaslepení nacionalisti, tak by nemusel so svojou rodinou s troma deťmi v noci, deň pred masakrom v Srebrenici, utekať. A nakoniec je rád, že jeho cesta utečenca sa skončila práve na Slovensku, kde, samozrejme, sa usadil, založil si svoj podnik a teraz zamestnáva našich občanov. A dokonca dostal ocenenie od ministra zahraničných vecí pána Lajčáka za šírenie dobrého mena Slovenska.
A to som potreboval a považoval za potrebné teda takto vyzdvihnúť preto, lebo si nemyslím, že môžeme každého či utečenca, alebo hociktorého občana zaškatuľkovať. Nie sme rovnakí.
A pri tejto rozprave práve preto apelujem na vás, na všetkých, nezabúdajme, že imigranti, o ktorých sa tu dnes rozprávame, sú ľudia, ktorí niekedy z politických, náboženských dôvodov alebo niekedy aj z ekonomických dôvodov utekajú z vlastnej krajiny. Naša povinnosť, ak už hovoríme napríklad o utečencoch, ktorí z politických alebo náboženských dôvodov musia opustiť svoju krajinu, je jednoznačná, musíme im pomôcť. A nesmieme zabudnúť ani na to, že aj občania ešte vtedajšieho Československa za tých 40 rokov tzv. teda budovania tzv. komunizmu z politických dôvodov tiež utekali a dostali možnosť. A takisto nesmieme zabudnúť ani na to, že keď už hovoríme o ekonomických migrantoch, tak sme občanmi krajiny, ktorej obyvatelia na začiatku 20. storočia takisto húfne odchádzali za oceán hľadať lepší život pre seba a svoje deti. Cleveland, Pittsburgh a ďalšie mestá na americkom kontinente sú ešte aj dnes domovom slovenských, českých, maďarských, rusínskych a ďalších spoločenstiev, išli a našli tam svoj domov. A, samozrejme, vtedy otvorená Amerika tým sa aj posilnila. Takže ak z ničoho iného, tak aspoň z tohto faktu skúsme čerpať silu na solidaritu.
Zároveň ale som presvedčený, že treba upozorniť všetkých politikov, aby narážkam i na možných teroristov medzi migrantami nevyvolávali nebezpečné vášne, nehľaďme na nich ako na zdroj nebezpečenstva, ale ako na ľudí, ktorí sa nachádzajú v núdzi a nebezpečenstve života. Veď náš azylový proces je veľmi prísny a je schopný odhaliť prípadné nebezpečenstvo, o tom hovorí aj pán minister vnútra, ale to chvália aj, samozrejme, zahraniční kolegovia. Nemáme sa čoho báť. Po tom, čo sa v sobotu udialo v Bratislave, aj po tom, čo môžme čítať denne na internetových fórach, je zodpovednosťou vlády, ale aj tohto parlamentu a nás všetkých zo dňa na deň väčšia, treba teda pravdivo informovať verejnosť, zabrániť šíreniu nenávisti a radikalizácii spoločnosti. A naviac je potrebné sa ohradiť voči antimigrantskej nálade, je to hlavne úloha troch najvyšších ústavných činiteľov, vlády, ale nás všetkých politikov. My by sme vášne mali krotiť a jednoznačne odsúdiť extrémizmus, a nie mlčať ako niektorí politici.
V sobotu v Bratislave sa totiž nejednalo len o imigrantoch, bol to extrémistický pochod sfanatizovaných ľudí a to, čo si málokto uvedomuje, radikálni nacionalisti v sobotu začali svoju volebnú kampaň. Našli svoju obeť aj do tejto kampane. V tej minulej to boli len Rómovia, dnes sú to migranti. A bol by som nerád, keby postoje tejto krajiny a tohto parlamentu vychádzali na jednej strane z extrémizmu a na druhej strane z fanatizmu, ktorý je založený na dezinformáciách. Toto je ten moment, keď musíme urobiť tie správne a nie tie populárne kroky.
Kolegyne a kolegovia, ako som povedal, niekedy musíme prinášať veľmi ťažké rozhodnutia, ale práve v takýchto ťažkých chvíľach je zodpovednosť nás politikov najväčšia. Preto vás žiadam, aby ste brali v úvahu práve teraz, keď sa rozprávame o imigrantoch, toto. Nemôžeme sa rozhodovať na základe predsudkov, uvedomme si, že ide o podstatne viac, ide o našu európsku identitu a budúcnosť. A áno, ktorú si musíme aj ochraňovať, ale dobrými zákonmi a zodpovednými rozhodnutiami.
Riešenia musíme alebo môžme nájsť len na európskej úrovni. Úlohou EÚ je zastaviť prílev ekonomických migrantov, a to riešením situácie v ich domovských krajinách. Naviac členské štáty Európskej únie musia robiť svoje azylantské procesy poriadne a chrániť vonkajšie hranice Európskej únie pred novými ekonomickými migrantami.
Zároveň Európska únia musí prejaviť svoju solidaritu voči migrantom na území svojich členských štátov. Musíme si uvedomiť, že ustúpenie z princípov solidarity by znamenalo ustúpenie aj z pozície európanstva. Európa a v rámci nej aj Slovensko bude vtedy silné, ak nebude paranoidné a sebecké, ale vtedy, keď bude otvorené, sebavedomé a solidárne. Tieto naše hodnoty odráža aj návrh uznesenia Národnej rady, preto poslanci za klub MOST - HÍD toto uznesenie podporia.
Ďakujem za vašu zodpovednosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Ja by som rád zdôraznil tú časť prejavu pána poslanca Bugára, v ktorej hovoril o tom, že máme povinnosť, morálnu povinnosť prijímať rozhodnutia, ktoré nie sú len diktované výskumami verejnej mienky.
A chcem pripomenúť jednu inú postavu v dejinách, ktorá je v tomto smere zaujímavá. John Fitzgerald Kennedy pred tým, než sa stal prezidentom, napísal knihu, ktorá sa volá Profiles of Courage, to je Profily odvahy, a je to také životopisné dielo o ôsmich amerických senátoroch, ktorí vstúpili do dejín tým, že boli ochotní riskovať svoju politickú budúcnosť rozhodnutiami, ktoré boli krajne nepopulárne a kvôli ktorým ktorých často tú politickú budúcnosť aj stáli. A boli to morálne rozhodnutia napríklad o otroctve a podobne.
Sú okamihy, a o tom hovoril pán poslanec Bugár, keď je potrebné nabrať v sebe morálnu silu a urobiť rozhodnutie aj také, ktoré sa nemusí páčiť, ale ktoré je diktované morálnym imperatívom. A rád by som tento pohľad na vec podporil.
Mimochodom, John Fitzgerald Kennedy dostal za tú knihu v roku 1957 Pulitzerovu cenu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel oceniť pána predrečníka, teda pána Bugára, že zdôraznil v súvislosti s migráciou z Afriky, práve by som povedal to "v starej terminológii", vykorisťovanie a neokolonializmus, ktorý tam vládne najmä vinou tých nadnárodných korporácií, o ktorých on hovoril, myslím najmä na Afriku. Tam obrovské zisky z poľnohospodárstva, z dobývania surovín, rúd, nafty atď. utekajú mimo krajinu von aj do daňových rajov rôznym anonymným aj schránkovým firmám. Ak k tomu pridáme finančné špekulácie na burzách, nezdanené, nekontrolovateľné obchody s derivátmi, veď tieto bubliny, by som mohol finančne, dneska prevyšujú 1 500-krát HDP celého sveta, tak potom príčiny toho chaosu a biedy v Afrike sú hneď jasnejšie.
A ďakujem pánovi poslancovi, že práve tento moment zdôraznil, a obávam sa, že z tých aj ja, ale aj tí ďalší rečníci tento moment nespomenuli a je veľmi nutné, že sme ho teraz tu spomenuli, lebo aj tam sú príčiny tejto veľkej migrácie z Afriky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Takisto som milo prekvapený za to, že pán poslanec Bugár zdôraznil alebo spomenul práve negatívnu úlohu nadnárodných korporácií a západných koncernov, s čím maximálne súhlasím. Veľa som o tom písal. A treba o tom aj veľa čítať, si myslím, lebo málo sa o tom na Slovensku hovorí, čo tam tie nadnárodné korporácie robia, povedzme v Kongu, kde sa ťaží koltán, to je to, čo máme všetci v mobiloch alebo naše deti v počítačových hrách. Tam je vyslovene otročenie, to už nie je naozaj nejaké vykorisťovanie, ako spomínal pán poslanec Mikloško, to je doslova otročenie. Tí ľudia spávajú postojačky v období dažďov, tí ľudia sú znásilňovaní, zabíjaní, nikto sa na to nepozerá, pretože v Kongu v tých územiach, kde sa ťažia tieto veci, sú vyslovene zóny bez štátu, bez práva.
A, viete, na jednej strane potom máme veľké reči a ideály zo strany západných mocností a na druhej strane práve ich koncerny toto robia, častokrát podporované práve politikmi z týchto krajín. Čiže je tu istá schizofrénia, isté pokrytectvo.
My si musíme jasne povedať, že za úlohy alebo za problémy Afriky do veľkej miery môžu západné veľmoci. A teraz to je otázka, či už z tohto neokoloniálneho prístupu, ako hovoril pán poslanec Mikloško, ale aj otázka obchodu so zbraňami, 70-80 % obchodu so zbraňami aj do Afriky ide z krajín G8. No tak to zastavme! Lebo inak tam tie vojny budú ďalej sa vyskytovať. To isté, dlhy afrických krajín, no odpusťte tie dlhy! Lebo inak sa tá Afrika nedokáže nikdy pozdvihnúť. Tam je tá zodpovednosť Západu naozaj kruciálna a platí to aj z hľadiska ekonomického rozdelenia bohatstva vo svete.
Druhá vec, kde by som súhlasil s pánom Bugár, kde naozaj som rád, že sa dneska môžme baviť konštruktívne a konsenzuálne, je to odsúdenie xenofóbie, rasizmu, fašizmu. Kvóty sú naozaj veľmi, veľmi zlé riešenie. Ale čo je dôležité, fašizmus je zlo, takže musíme ho vedieť odsúdiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Bugár povedal také slová, "my nie sme rovnakí", od tohto sa chcem odraziť. Veľmi si to vážim, že to povedal. A chcem to povedať nielen o nás, ale aj o utečencoch. To nie je hrča plastelíny, to sú predovšetkým ľudské bytosti. Samozrejme, že sa musíme pripraviť na riziká a brániť sa pred nimi, ale po sobote práve sa mi nedá nepovedať, že ešte viac a lepšie sa musíme pripraviť na našu vlastnú slovenskú nenávisť a na násilie, ktoré my sami vieme produkovať.
A chcela by som vám povedať slová, ktoré napísal človek, ktorý, si myslím, je autoritou pre asi všetkých, ktorí sme tu. Anton Srholec napísal v posledných dňoch tieto slová: "Náš postoj k migrantom, téma, o ktorej sa veľa diskutuje. My, čo žijeme po celé desaťročia v relatívnom pokoji a blahobyte, ani si nevieme predstaviť, koľko je vo svete teroru, hladu a násilia. Tisíce ľudí umierajú vo vodách, tisíce rodín sú na cestách s celým majetkom, ktorý majú v uzlíku. Státisíce prichádzajú do Európy ako do zasľúbenej zeme. Je to môj názor, vy môžete mať opačný, ale ja si myslím, že by sme mali byť otvorenejší, ústretoví. Je to splnenie aj biblického: "Bol som cudzinec, hladný a smädný, a poslúžili ste mi." Aj splatenie nášho dlhu voči svetu. Státisíce Slovákov odchádzali do sveta, boli prijatí, prežili a žijú. Matka Tereza povedala, že problémy nemáme s chudobnými, problémy máme s bohatými. Mnohé protiargumenty poznám aj ja, ale ja mám s nimi naviac aj mnohé dobré dlhoročné skúsenosti. Všetko sa nedá zaplatiť len peniazmi."
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dve poznámky.
Prvá poznámka je, že mne sa zdá postoj, ktorý odmieta povinné kvóty pre ekonomických migrantov, za správny, nie za nesprávny. Súhlasím s tým, že niekedy sa treba postaviť aj proti prúdu verejnej mienky, ale teda za nejaký správny postoj, čiže tuná sa mi zdá, že ten správny postoj je pomôcť utečencom. Ale u ekonomických migrantov byť veľmi opatrný. Teraz nejde o to, že aj oni sú v ťažkej situácii, ako spomínala pani kolegyňa Šípošová, v ťažkej situácii vo svete, v chudobe možno sú 3 mld. ľudí, a nielen v Afrike, v Latinskej Amerike, v Indii. Asi sa dohodneme, že nie je riešenie, že prídu všetci do Európy. To nie je riešenie ani pre nich, ani pre Európu.
Čiže to, ak by sa kvóty prijali, je problém v tom, že ak tá kompetencia Európskej únie raz začne, nikdy neskončí a naozaj to bude mať, by to malo efekt motivácie ďalšej ekonomickej migrácie toho, čomu sa hovorí pull efekt. Ono sa u nás o kvótach dlho nehovorilo, až teraz, ale tá téma je na stole Európskej únie minimálne päť rokov, na každej Rade ministrov za môjho pôsobenia sa riešili kvóty.
A posledná poznámka. Áno, aj veľa - a o tom treba hovoriť tiež - ľudí zo Slovenska boli ekonomickí migranti do Spojených štátov, do Kanady a tak ďalej. Ale faktor, ktorý, si myslím, že je potrebné tiež dať do úvahy, je, že vtedy tie krajiny tiež mali vlastné kvóty, z ktorých krajín akých migrantov zoberú. Aj kvôli tomu, aká je šanca, že sa integrujú do spoločnosti. Naši migranti ekonomickí sú integrovaní v Amerike, nie je problém. Mali by sme hovoriť, že to nie je automatika pre ekonomických migrantov z krajín tretieho sveta v Európe. To je pomerne zásadný rozdiel, o ktorom podľa mojej mienky tiež treba hovoriť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán spravodajca, vážení kolegovia a kolegyne, televízie odišli, tak môžme si povedať to, čo chceme.
Ja ešte raz oceňujem tú predchádzajúcu diskusiu a troška neplánovane k môjmu vystúpeniu by som len povedal to, že keď som raz bol vo Filadelfii, tam je veľký pomník nezávislosti Ameriky a tam je citát z Leviticus 25:10 a to je, keď si pozriete do Starého zákona, je to pripomenutie, že každých 50 rokov je tzv. Svätý rok odpustenia a vtedy sa vracajú dlhy chudobným a vtedy sa odpúšťa a vtedy prenájmy sa dávajú a tak ďalej atď., no. Čiže toto bolo veľmi veľkou témou aj cirkvi, aj komisie Justitia Pax, v ktorej som dlho pracoval práve v jubilejných rokoch. A skutočne nielen cirkev, ale mnohé štáty presadili a dosť veľkoryso odpustili dlhy africkým krajinám. A tu chcem zdôrazniť jednu vec, že je taký už dneska, myslím, kardinál Oscar Mariadaga (správne "Maradiaga"), ktorý je dneska aj v tej osmičke pápežovej Františka tých hlavných reformátorov kúrií atď., a ten vtedy povedal túto vetu, že "africké štáty už preplatili dlžoby mnohokrát", čiže mali požičané a toľkokrát na úrokoch a všetkom možnom museli platiť, že to mnohokrát už preplatili, čiže vtedy vyzýval k tomuto odpusteniu dlhov. Čiže tá myšlienka v predchádzajúcej diskusii neni zlá, aj keď nechcem ju spájať teraz s týmto ako problémom migrantov.
Druhú vec by som chcel povedať, že som rád, že vlastne aj premiér a aj včera alebo predvečerom prezident vlastne v svojom prejave povedal veľmi korektne, a som bol veľmi milo prekvapený, že aj prezident povedal k tejto problematike migrantov svoje pozitívne stanovisko, to som, skôr by som povedal, že nečakal a som mu bol vďačný za to, že to povedal.
Hneď úvodom by som ja vyjadril to, že plne súhlasíme s tým vyhlásením Národnej rady, o ktorom tu bola reč. Je, myslím si, že nadstranícke, vidno, že ho robili mnohí a všetci zo všetkých klubov, je vyvážené. Ja by som si iba dovolil navrhnúť, aby v bode F sa doplnilo, že "treba zohľadňovať nielen kultúrne, historické a sociálno-ekonomické špecifiká jednotlivých členských štátov", ale za to "kultúrne, historické" - čiarka - by som dal aj "náboženské" špecifická jednotlivých štátov; jedno slovo.
No, Slovensko, v ktorom je temer trištvrtina obyvateľov veriacich, hlásia sa ku kresťanstvu alebo ku kresťanským cirkvám, by toto mohlo zdôrazniť najmä preto, že tí utečenci často utekajú práve pred prenasledovaním za svoje presvedčenie.
Dovolím si podotknúť, že je dobré, že dneska o tom hovoríme, veľmi dobré, len troška by som zabŕdol v tom zmysle, že sa mi zdá, že už aj toto je trocha neskoro. Konštatujem, že v zahraničnej politike je tomu v Národnej rade často tak, že napriek mnohým zahraničnopolitickým problémom naše výbory ani plénum na ne nereagujú svojimi uzneseniami, alebo reagujú príliš neskoro. A je to aj dobré, že to je ešte pred premiérovou návštevou Bruselu, to je veľmi dobré, a či to je aj skôr, ako naozaj tí migranti sem skôr-neskôr prídu na Slovensko, o tom buďme presvedčení, čiže musíme byť na to nejakým spôsobom aj pripravení aj politicky.
Keď teda reagujeme v zahraničnopolitických témach trocha oneskorene, alebo vždy oneskorene, tak potom často reagujeme na podnety zvonku, nie na naše iniciatívy a podnety a návrhy, ktorých je nakoniec aj v zahraničnom výbore, v európskom výbore dosť, ale nejako sa nepretavujú do nejakého uznesenia užších výborov alebo pléna.
Napríklad aj Ukrajinu sme dlho tu rozprávali, navrhovali, aby sa o tom debatovalo, až 17. 9., septembra, 2014 sa potom prijalo nejaké uznesenie, ktoré už medzitým, samozrejme, dávno zastaralo, ale aspoň toto, ale už aj to bolo vtedy neskoro. Ja napríklad sám, to teraz neni samochvála, ale som napríklad dal trikrát také iniciatívy:
- návrh na uznesenie v pléne aj vo výbore pre ľudské práva: prenasledovanie náboženských komunít v Iraku a Líbyi, to bol september 2014,
- potom návrh na uznesenie: prenasledovanie kresťanov v Egypte, keď to bolo veľmi aktuálne, prišiel sem veľvyslanec, aj do výboru, aj kdekade, aj ja som sám ho navštívil raz;
- a za tretie je návrh výboru aj pléna k zavraždeniu 21 koptských kresťanov na území Líbye.
Ale teda všetky tie uznesenia alebo návrhy k debate vlastne sa neschválili a nič z nich nakoniec nebolo. Ale som rád, že teda sa k tomu trochu teraz vraciame, aj keď je to v hodine dvanástej. Aj som teda rád, že k tomu vyjadrí Národná rada a tým dá vlastne aj smernicu pre vládu, aj pre premiéra, aj pre ďalších.
Ja chcem zdôrazniť, že päť rokov som teda bol ako veľvyslanec v Taliansku, v roku 2000 - 2005, a tento štát už vtedy čelil tým masovým exodom z Afriky, vtedy bol ostrov Lampedusa, ktorý je najbližší k Afrike, cieľom, ale vtedy ani Európa, ani my proste sme sa s tým nezaoberali, sa nás to netýkalo, ale Talianci už vtedy boli, Taliani už vtedy mali vážne problémy v tomto a teraz sa tá situácia ešte prudko zmenila, iste to má mnohoparametrické príčiny, a teda jej vrchol sa ešte nedá odhadnúť.
Je zaujímavé, že Medzinárodná organizácia pre migráciu 9. júna 2015, len nedávno, oznámila, že do Európy sa tento rok cez Stredozemné more dostalo už 102-tisíc migrantov, utečencom, pričom ich príliv bude v letnej sezóne pokračovať. To je to vážny problém, ktorý si určite vyžaduje účinné riešenie nadštátne, by som povedal, európske. Určite do toho treba zapojiť aj našu vládu, ale aj naše VÚC-ky, mestá, obce aj cirkví a nevládne organizácie. Témy sa chytili aj médiá, ktoré vec, myslím si, až príliš dramatizujú, polarizujú a omnoho neobjektívne informujú, alebo jednostranne.
Samozrejme, k pokojnému riešeniu neprispeli ani prejavy násilia a nenávisti počas tejto soboty v Bratislave, ktoré, samozrejme, aj klub KDH zásadne odsudzuje.
No, KDH nepodporuje masívne prisťahovateľstvo ľudí z tretích krajín do Európy. A v prípadoch politického, etnického či náboženského prenasledovania zdôrazňujem, že je potrebné poskytnúť azyl či tolerovaný dočasný humanitárny pobyt na území členských štátov Európskej únie. Myslím, v minulom roku sme dali asi 15 azylov, veľmi málo. Preferujeme pomoc ľuďom v krajinách, odkiaľ pochádzajú, však? Ako najvážnejšiu príčinu vnímame ozbrojené vojnové konflikty a extrémnu chudobu. Preto za dôležité pokladáme odstraňovanie príčin exodu obyvateľstva a je potrebné, aby Európska únia a svetové spoločenstvo urobili viac pre pokoj a stabilitu na Blízkom východe a v krajinách afrického kontinentu.
Demokratické štáty v minulosti urobili viaceré chyby, keď nevhodne vojensky zasiahli, resp. poskytli zbrane rôznym skupinám, ktoré síce pomohli odstrániť nedemokratické režimy, ale následne bol výsledkom chaos, násilie a veľké straty na ľudských životoch.
Pripomínam, že aj vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN z roku ´48 je čl. XIV, ktorý v odseku 1 hovorí: "Každý má právo vyhľadať si pred prenasledovaním útočište v iných krajinách a používať tam azyl." Čl. II: "Toto právo však nemožno uplatňovať v prípade stíhania odôvodnenom nepolitickým zločinom alebo činmi, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Spojených národov." Čiže z tohto sa jasne potom vylučujú militanti, ktorí proti zásadám OSN vystupujú, a aj ekonomickí migranti, ktorým nejde o prenasledovanie a o lepší život.
Ani KDH nepodporuje systém povinných kvót, to tu už o tom bolo povedané, ale dohodu členských krajín podľa ich ekonomických a technických možností s cielenou podporou prostriedkov a zdrojov EÚ. Slovensko by malo poskytnúť súčinnosť a pomoc v rámci svojich azylových možností. Slovensko môže prijať postupne niekoľko stoviek utečencov, ktorí spĺňajú podmienky pre udelenie azylu, ale aj utečencov z humanitárnych dôvodov. Považujeme však za užitočné a efektívne, aby sme ako krajina aktívne pomohli tisíckam ľudí, ktorí sú na mieste, aby nemuseli imigrovať do Európy.
Je zaujímavé teraz, že ak trebárs teraz jednotne, a to neni hlavný problém, odmietame tie kvóty, ale zároveň sa hlásime aj v našom uznesení k dobrovoľnosti pri pomoci. Čiže možná nejaká veta o tom, že teda dobrovoľne by sme prijali toľko, koľko by nám tie kvóty dávali, teda nejde nám o kvótu a diktát, ale ide nám o to, že dobrovoľne, môže to byť aj viacej, ako je v skutočnosti požadované. Presadzujeme, už to tiež bolo povedané, slovenskú oficiálnu rozvojovú pomoc najmä Sýrii, tomuto cieľu slúžila aj nedávno májová návšteva grékokatolíckeho (pozn. red.: správne "gréckokatolíckeho") patriarchu Gregora III. na Slovensku, ktorý zaujímave zdôrazňoval, že tam žili 2-tisíc rokov kresťania v tejto oblasti a prežili a aj pokojne spolupracovali s moslimmi, až keď sa teraz prehnala proste táto búrka najmä nevhodnými zásahmi do Sýrie a podporou rôznych strán aj zbraňami, aj financiami, tak vtedy začal tento exodus. A on nabádal, aby sme tým ľuďom pomohli tam na mieste, aby neodchádzali odtiaľ, kde sú 2-tisíc rokov. Ale na druhej strane ja si myslím, a aj on to asi vie, že už tá hranica toho pokojného riešenia problému sa prekonala a že tam mu naozaj ide o život a o exodus ľudí, ktorí odtiaľ odchádzajú.
Teda zdôrazňovať ešte raz treba, že hlavnou príčinou migrácie je vojna najmä v Sýrii a Iraku a k tomu, samozrejme, Slovensko nemôže byť ľahostajné, keď každých päť minút zabijú, teda nielen tam, ale na svete jedného kresťana. A niekto pekne konštatoval, že po prenasledovaní kresťanov počas Rímskej ríše toto je druhé najväčšie prenasledovanie v histórii. Len v roku 2013 zahynulo viac ako 105-tisíc ľudí takto. A už som to spomenul, že v týchto krajinách naozaj žili po stáročia kresťania s moslimami v priateľstve, ale po necitlivých zahraničných zásahoch "Arabskej jari" a po radikalizácii islamských hnutí sú kresťania odtiaľ vyháňaní, zabíjaní, prakticky im hrozí zánik v týchto oblastiach.
Pripomínam ešte jeden moment, ktorý tu ešte doteraz nezaznel, že aj Slovensko prežíva dnes vážnu demografickú krízu. Badáme trvalý pokles detí, seniori dlho žijú, každý rok o tri mesiace viac a tretinu prežijú aktívne v penzii. Čiže ten nepomer medzi starými a mladými sa zvyšuje nielen u nás, v celej Európe. A počul som od poradcu premiéra nedávno, že za desať rokov preto budeme hľadať ľudí na prácu a za dvadsať rokov nám bude stotisíc pracovníkov chýbať. Iné krajiny pochopili, že riešenie je v migrácii čestných a kvalifikovaných ľudí, aj keď sa to nesmie vyhnúť tak kontrole, ako je to napríklad momentálne vo Francúzsku, Anglicku, Nemecku a ešte snáď aj v iných krajinách.
My sa s tým azylom vyhovárame, hovoril som, že len pätnásť sme ich dali vlani, azylov, že ľudia chcú ísť ďalej, nechcú tu zostať. Isto sú však aj takí, ktorí by sa tu chceli usadiť, je na to dosť dobrých príkladov. Niekde som teraz čítal, že asi pätnásťtisíc cudzincov u nás vlastne úspešne pracuje, a teda, ako som hovoril, že onedlho bude tu problém s ľuďmi a nie s pracovnými miestami. Aj keď teraz je situácia ešte stále opačná.
Čiže naša opatrnosť je v tomto smere s azylom namieste, ale terajšiu situáciu, musíme konštruktívne na ňu reagovať.
Ja navrhujem do toho aj zaangažovať cirkvi. Napríklad v katolíckej máme asi 2 500 farností, prečo by nemohli zobrať do svojej obce, každá dobrovoľne, jednu kresťanskú rodinu napríklad zo Sýrie alebo z Iraku, odkiaľ vyhnali napríklad zo Sýrie temer 4 milióny ľudí, z Iraku 2 milióny. V tomto smere by aj KBS-ka, ale aj farské úrady a rehole mohli spolupracovať s miestnymi, regionálnymi, vládnymi autoritami a pomáhať ohrozeným ľuďom a snažiť sa ich zaintegrovať do občianskych a cirkevných komunít. Myslím, že sa všeobecne snáď nevie, že Európska únia vyčlenila na každú prijatú osobu na začiatku 6-tisíc euro.
Je to aj v zhode s učením posledných pápežov, ale najmä posledných dvoch, aj tohto tretieho, na ktorého myslím, teda Františka, ktorý o tom veľmi často a veľmi jasne hovorí. Čiže aj cirkev by mala prejsť od verbálnych a písomných podpôr k stanovisku konkrétnej pomoci migrantom.
Už to tu bolo tiež asi spomenuté, že nemožno zabudnúť na časť komunizmu, keď odtiaľto ušlo možná 500-tisíc ľudí za slobodou pred prenasledovaním, aj z ekonomických dôvodov, pričom mnohé štáty nás vtedy veľkoryso prijímali. Dnes zase státisíce utekajú za prácou do zahraničia, v úvodzovkách utekajú. Sú tam podporovaní a zamestnávaní, keby ich prestali akceptovať, iste by sme hovorili o porušovaní európskych smerníc. Teda Slovensko by v tomto smere malo preukázať solidaritu a konkrétnu pomoc tým, ktorí nie vlastnou vinou, ale pre neúnosnú situáciu vo svojich krajinách žiadajú o azyl.
Už sme hovorili o tom, že systém kvót teda odmietame, aj ten kľúč, že závisí to od veľkosti populácie, výšky HDP, stav nezamestnanosti, počet žiadateľov o azyl a skôr sa prikláňame k dobrovoľnosti. A ešte raz zdôrazňujem tú myšlienku, že princíp dobrovoľnosti by sme mohli aj deklarovať tak, že sme ochotní dobrovoľne prijať ľudí, ktorí toto potrebujú, myslím, v tých kvótach Slovensko malo mať cez 800 ľudí. Nesmieme zabudnúť, že tých 1 770 ľudí sa v tomto roku utopilo pred našimi očami v mori, čo je veľký, veliký škandál.
Vážení, pomaly končím, teda fakt že už len pár slov. Chcem ešte pripomenúť, že občianska iniciatíva Liga za ľudské práva poslala list premiérovi 16. júna, teraz, tohto roku - iste ste ho čítali - ku Svetovému dňu utečencov, ktorý má nadpis, že "Stredozemné more je aj naše more". Prichádzajú s rôznymi návrhmi konkrétnych akcií pomoci migrantom a úrovní, rôznych úrovní reálnosti a aj finančnej nákladnosti, ale sú tu. A ten list podpísalo asi 40 mimovládnych organizácií a množstvo osobností, je to, beží to na internete.
A takisto pripomínam, že spoločnosť Ladislava Hanusa na stránke www.ktopomoze.sk založilo takú slovenskú akciu "Kto pomôže?", kde sa ľudia prihlasujú, konkrétne rodiny, momentálne je tam asi 600 rodín prihlásených, aj moja, ktorá hovorí o veľmi konkrétnych pomociach ľudí, keby do ich okolia takíto migranti prišli. A myslím, že Svätý Jur, keby tam prišla aj jedna koptská rodina, by určite takúto rodinu prijala a jej pomohlo v tom, aby sa tu zaintegrovala a začlenila.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Tiež som príjemne prekvapený, že tu dnes venujeme pomerne veľkú pozornosť aj problematike odpustenia zahraničného dlhu krajinám tretieho sveta. Chcem k tomu len poznamenať, že okrem morálneho a finančného aspektu, ktorý tu bol už spomínaný, tu máme do činenia aj s iným aspektom, ktorý by som nazval praktický, recipročný alebo win-win, čiže viacnásobných víťazstiev.
To odpustenie dlhov je totiž možné podmieniť určitou protislužbou zo strany dlžníka a tou je záväzok, že protihodnotou, ak to tak môžme nazvať, za odpustené dlhy bude napríklad účinnejšia ochrana národných parkov, čo v prípade Afriky alebo Južnej Ameriky je veľmi, veľmi aktuálne. Môže to byť investovanie do účinného odzbrojovania alebo riešenia bezpečnostných problémov na území daného štátu a tak ďalej a tak ďalej. Môže to byť investovanie do znižovania globálneho znečistenia životného prostredia, čo sa týka ovzdušia alebo znečistenia morí. Tých príkladov by sme mohli vymenovať ix. A tento mechanizmus známy aj pod slovným spojením odpúšťanie alebo umorovanie dlhu v prospech prírody v tomto prípade, ale môže to byť v prospech čohokoľvek iného ušľachtilého a dôležitého, je tu známy už niekoľko desaťročí a čiastočne sa aj realizuje. Treba povedať, nezačíname niekde na zelenej lúke a veľká časť dlhu krajinám Latinskej Ameriky už bola za takýchto podmienok nakoniec odpustená.
A nemusíme ísť tak ďaleko. Môžme si zobrať susedné Poľsko, ktorému bola časť zahraničného dlhu, ktorý si asi pamätáte, bol veľký pred rokom ´89, odpustená s podmienkou, že investuje do zlepšenia kvality životného prostredia, čo sa aj stalo.
Takže chcel som upozorniť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Mikloško, takisto by som rád ocenil, že ste nadviazal na tú myšlienku o tom odpustení dlhu, čo je mimochodom dlhodobá myšlienka aj Európskeho sociálneho fóra. A teda za seba hovorím, že aj ľavice, ľavice v celom svete. Čiže som rád, že sa na tomto zhodneme.
Skôr kritickejšie by som vnímal vašu, vašu poznámku, že reagujeme neskoro. Sám dobre viete, lebo ste členom európskeho výboru ako náhradník, že európsky výbor za posledné mesiace hádam nerokoval o ničom inom tak intenzívne, ako o probléme migrácií. Dokonca v tom apríli, kedy bol pán premiér na Rade, kde prijali ten princíp dobrovoľnosti, tak na našom výbore bola búrlivá diskusia, dali sme mandát pánovi premiérovi. Potom, keď nastalo to, čo nastať nemalo, že Komisia ignorovala ten mandát Rady a prišla s návrhom povinných kvót, tak sme opäť viackrát rokovali s pánom ministrom vnútra, s pánom ministrom zahraničných vecí, s pánom premiérom. Čiže hovoriť, že to ignorujeme, je naozaj mimo, mimo akejkoľvek reality.
Čo je dôvod, že na to reagujeme v pléne, je práve ten, že Európska komisia obišla Európsku radu a prišla s princípom, kde chce nanútiť kvóty členským štátom aj proti Európskej rade. A tu naozaj viním západné veľmoci z toho, že sa snažia riešiť vlastný problém, ktorý majú. Lebo tu nejde o utečencov. Utečencom všetci idú a chcú pomáhať. Tu je problém so západnými veľmocami, hlavne s tými najbohatšími krajinami, ktoré sú cieľovými krajinami, kam títo migranti prúdia, a oni si chcú vyriešiť tento vlastný problém.
Čiže, viete, na jednej strane tu máme deklarovaný humanizmus, ale na druhej strane nepomáhame utečencom, ale pomáhame tým najbohatším veľmociam. Na jednej strane sa deklaruje obrovská solidarita s utečencami, ale pomáhame paradoxne tým najbohatším a tým najväčším, najsilnejším. Na jednej strane hovoríme o tom, že poďme pomáhať utečencom, ale úplne zabúdame na to, že v Afrike ďalej zostávajú a hladujú ľudia, ktorí nemajú dosť peňazí na to, aby zaplatili prevádzačom. Čiže toto sú naozaj polovičné a falošnosolidárne riešenia.
Ďakujem.