53.schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Števo, ja som tomu trochu neporozumel alebo poviem, ako som tomu porozumel. A to je, že máme tu nejaký negatívny jav a my s ním proste odmietame čokoľvek robiť, lebo je to zásah do súkromia podľa teba. No ja proste odmietam len prihliadať na to, ako niektorí nezodpovední rodičia ničia svoje deti. A podľa mňa je to rovnako zlé, ako keď tehotná matka fajčí.

A prirovnávaš to tvojmu zásahu do súkromia. Vieš, ak sú deti vychovávané v zlej spoločnosti, sociálka má právo im ich odobrať. Nie je to zásah do súkromia? No, nie je ten zásah, pretože je to v záujme toho dieťaťa, v záujme tej slabšej strany. O tomto my hovoríme.

Musím ti povedať, že sme tvorili tento zákon takmer rok, a nie práve túto konkrétnosť, ale my sme plánovali, aby celkovo pri deťoch sa nesmelo fajčiť, lebo skutočne niektorí sú veľmi nezodpovední a naším záujmom je chrániť tú slabšiu stranu. Potom prišiel status Ďura Drobu na Facebooku. A tak sme komunikovali, že malo to veľmi dobrý ohlas, že bolo by dobré už teraz niečo urobiť s tým a ukázať, že chceme chrániť tie deti. A tu je ten návrh zákona. Podľa mňa tento návrh zákona nikomu neškodí.

Uznávam, že môže sa to javiť ako zásah do súkromia, ale, bohužiaľ, dneska chýbajú vzory tým deťom.

A hovoríš, že otec ide na dovolenku a zabudne sa a zapáli si a dostane pokutu v aute a má tak zničenú dovolenku. No aký je toto vzor pre to dieťa? No proste, ak ten človek pochybí, musí dostať nejakú sankciu.

No a nám nejde o to, aby ten človek bol proste pokutovaný, nám ide o to, aby sa pri deťoch, pri tých slabších sa nefajčilo. To je úplne základné. A podľa mňa je to ďaleko významnejší fakt ako akékoľvek súkromie toho dospelého, nezodpovedného človeka.

Pán poslanec Droba.

Štefan, ty si argumentoval ako kovaný liberál, mne sa to celkom páčilo, si prekvapil, každopádne a pán kolega Kadúc zhrnul to, čo sa ani mne nepáčilo alebo s čím nesúhlasím na tvojej argumentácii. Je pravda, že ja som sám zvažoval, že presne tento návrh zákona podám, ale potom som sa dozvedel, že pani kolegyňa Horváthová a ďalší jej kolegovia z OĽaNO už na tom poctivo pár mesiacov pracujú, tak sme to nechali tak, ako to je. Ale ak by tu neboli títo traja navrhovatelia dnes, tak by som bol asi ja ten, ktorý niečo podobné navrhne.

A, áno, vo mne sa tiež bije toto, na jednej strane právo na súkromie, ochrana vlastných vecí ako auto a domácnosť a podobne a štát, ktorý by nemal zasahovať do toho, čo robíte, na druhej strane ale vidím neliberálnosť toho, a zhodneme sa na tom, že je to, s prepáčením, idiot, kto si zapáli v prítomnosti svojho dieťaťa, to je niečo, čo by som naozaj asi nikomu netoleroval, zhodneme sa na tom, keď to dieťa sa nemá ako brániť, je to ochrana toho slabšieho v tomto vzťahu. A akonáhle by to dieťa malo osemnásť, tak môže povedať, že: „Ocino, prepáč, zastav auto, vystupujem.“ Ale keďže nemá osemnásť a je pripútané na tej sedačke, tak fakt nemá na výber.

A najviac ma dojala jedna vec. Ja som dal ten status na Facebook, lebo som presne takéhoto človeka videl, ktorý fajčil a mal svoje dieťa na zadnej sedačke. Tak som dal status na Facebook, myslím, 400 laikov tam bolo na obyčajný textový status, strašne veľa ľuďom sa to páčilo. A vtedy som sa zamýšľal vlastne nad tým, že asi to naozaj veľa ľudí trápi.

A čo sa týka tej vymožiteľnosti, tak naozaj tam nevidím žiadny problém, keď vieme dávať pokuty za telefonovanie za volantom, tak nie je žiadny problém dať pokutu za fajčenie za volantom.

Toľko z mojej strany. Ja to posuniem do druhého čítania určite.

Pani poslankyňa Horváthová, nech sa páči.

Ja ďakujem aj predrečníkom, že to okomentovali, nebudem to opakovať.

Mňa si, naopak, pán poslanec Kuffa, neprekvapil. Často v poslednej dobe máš chuť ísť proti prúdu a nejakým spôsobom sa tak nejako vyjadriť ku všetkému a všetkému rozumieš.

Veľa vecí si načrtol takých zaujímavých aj pre mňa, ale zdalo sa mi, že viac si sa zameral na ochranu slobody fajčiara a zásah do súkromia, pričom som sa snažila už v rozprave, možno som to nie zreteľne povedala, hovoriť o tom, že nie celkom je to súkromie, keď je vodič súčasťou cestnej premávky. Existuje aj nález Ústavného súdu, ktorý o tom hovorí, hej, že cigareta takisto ako telefonovanie rozptyľuje vodiča.

Ale menej si sa venoval ochrane záujmom dieťaťa, ktoré sedí v aute. A to ma prekvapuje, že ti nevadí, že niekto si zapáli cigaretu v uzavretom priestore a má tam svoje dieťa. Ja som povedala aj to, že mne je ľúto, že s niečím takýmto musím prísť, že sú ľudia, ktorým to nič nehovorí, že si zapália a vzadu v aute majú dieťa.
Spomeniem ešte, v Litve je fajčenie do štyroch metrov v blízkosti dieťaťa trestným činom, v Austrálii, v Kanade majú zákaz fajčenia v prítomnosti dieťaťa. Vo Veľkej Británii nedávno vyšiel zákon, ktorý umožňuje vláde zakázať fajčenie v autách. Takže ja si myslím, že tento náš návrh je namieste, vzhľadom na to, že sa takéto stavy vyskytujú, a teda budem v tomto úsilí pokračovať ďalej a dúfam, že dostanem v tom aj podporu od vládnej strany. Ďakujem.

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem za slovo. Štefan Kuffa, ty si povedal, že takýmto zákonom by sa veľmi zasiahlo do súkromia. Áno, ale fajčiari zasahujú do môjho súkromia, pričom ja sa nemám ako brániť. A pokiaľ sa nevedia ovládať v určitých situáciách a na určitých miestach, tak sa im táto ich činnosť musí regulovať zákonom, pretože sa nevedia ovládať.
A hovoril si o tom stále, že sa tým zasahuje do súkromia. No poviem ti živý príklad. V mojom bývalom bydlisku, kde som ešte býval s mamou a so sestrou, sú susedia, ktorí bývajú o poschodie nižšie a fajčia. Obidvaja sú tvrdí fajčiari. Mali sme s nimi dva problémy. Prvý problém bol, keď fajčili u seba na záchode, pretože cez stúpačky sa ten smrad dostával ku nám. A ja keď som išiel na záchod, tak ten smrad u nás v tom záchode bol a nikto u nás nefajčil. Ďalší problém bol, keď išli fajčiť na balkón, zvyčajne fajčievali v noci, keď už my sme, povedzme, spali v posteliach, respektíve ležali v posteliach a mali sme otvorené okno, prípadne vetračku, pretože bolo značne teplo a potrebovali sme vetrať. Všetok ten cigaretový smrad sa tlačil ku nám, keď sme spali. A títo zasahujú do nášho súkromia. Ako sa máme proti tomu brániť? Vieš, takže tie tvoje argumenty sú na jednej strane také, že možno by aj boli akceptovateľné, ale na druhej strane sú absolútne neprijateľné, sú úplne zvrátené. Vieš, takže ty používaš dvojaký meter a chceš prilepšovať tam, kde by sa prilepšovať nemalo.

S reakciou pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

No, nechcem prilepšovať tam, kde by sa nemalo, určite nie. Tie bytovky naozaj sú veľkým problémom, pretože tie bytové jadrá sú staré, tie staré bytové domy ako boli stavané, tak tam je všetko nielen cítiť, ten dym, zápach, ale však aj počuť. Myslím si, že nové bytové domy už trošku viac sú riešené ako tento problém. A to je presne toto, Igor, čo si naznačil. Takto dnes sme v autách, zajtra budeme v bytoch. Myslím si, že mnohí ľudia nebudú s tým spokojní. Ja som tu za ochranu detí, aj som to povedal, aj dokonca tých, ktoré sú ešte nenarodené, teda aj v tom prenatálnom období. Je to veľký problém. Lenže samými zákazmi a príkazmi, dovolím si povedať a to tvrdím, to ani nedosiahneme. My máme prijatý zákon na ochranu nefajčiarov, ktorý tu bol pred rokom a pol, sme to tu preberali. Zoberte si, tak ako pán kolega Jasaň spomínal, to že my samotní poslanci Národnej rady nerešpektujeme tento zákon.

Ja už zas taký citlivý na to nie som možno, či už ide o kolegov na balkóne alebo niekde v tých priestoroch, ale videl som ich, že fajčia v priestoroch takých, kde by nemali fajčiť. Nie som taký precitlivený, to predýcham zase iným vzduchom, preriedim to, ale ja som chcel povedať aj túto vec, že samotné prijatie tohto zákona nevyrieši ten problém, naopak, vnímam ho ako veľký a vážny zásah do súkromia života, do mnohých rodín, kde v podstate naozaj to môže vyvolávať problémy.
Kolegyni len chcem toľko povedať, že ani zďaleka všetkému nerozumiem, ani sa necítim byť kompetentným na to, že by som všetkému rozumel. Myslím si, že na mnohé veci s veľkou pokorou sa pozerám, ale tu stojím tentoraz naozaj na strane človeka, ľudí ako takých, nie na strane fajčenia, ja som sám nefajčiar.

Ešte chce vystúpiť v rozprave pani navrhovateľka. (Reakcia navrhovateľky.)

Dobre, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pani navrhovateľka chce v záverečnom slove zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.