53.schôdza

108.
Ospravedlňujem sa, že to trošku komplikujem, ale chcem zareagovať veľmi pragmaticky na ten návrh, pretože je tu nejaké riešenie.
V súčasnom období vládny návrh novely zákona 5 o službách zamestnanosti je otvorený. Prebieha medzirezortné pripomienkové konanie. K čomu smeruje novela? Na základe požiadavky zamestnávateľov máme záujem znížiť administratívu u viacerých nástrojov, ktoré sú predmetom alebo možnosťou uplatnenia cez zákon päťku, to znamená, je to na základe požiadavky jedného vážneho sociálneho partnera. Súčasťou tej novely je aj zmena podmienok, ktoré sa týkajú príspevku za presťahovaním. Áno, zvyšujeme z 200 na 250 eur, podmienka nebude zmena trvalého pobytu, ale prechodného pobytu, takže, jednoducho by som to povedal, tu klopete na otvorené dvere. Je to súčasťou vládnej novely.
Čo sa týka tých ostatných návrhov, ja by som bol rád, aby ste využili tento priestor, pre mňa je dôležité, aby sa k takýmto návrhom vyjadrili všetci sociálni partneri. To pri štandardnom postupe a medzirezortnom pripomienkovom konaní, samozrejmá vec, je možné. Takže sčasti odpovedám, že áno, to, čo navrhujete, my v tej vládnej novele riešime, tú ďalšiu časť by som odporúčal, keby ste dal k dispozícii vzhľadom na to, že je otvorená táto novela, a môžem vám garantovať, že sa s tým budeme zaoberať a že to predložím aj sociálnym partnerom na vyjadrenie.
Všetko. Ďakujem.

110.
Vážený pán minister, moja kolegyňa Monika Gibalová už za prvej vlády Roberta Fica navrhovala, aby tento príspevok na presťahovanie za prácou bol zmenený z dokladovania trvalého pobytu na prechodný pobyt. Ja som toto na jeseň 2012 navrhoval v tomto návrhu mojom zákona, aby trvalý pobyt bol zmenený na prechodný pobyt, potom som to pri vládnom návrhu zákona pozmeňujúcim návrhom navrhoval, aby trvalý pobyt mohol byť nahradený aj prechodným pobytom, to len vám chcem povedať, že aktivity moje a mojich kolegov, kolegyne Gibalovej, sú tu už niekoľko rokov v tomto smere, ja viem, je to pomerne malý, drobný príspevok oproti ostatným, ale mohol by zásadne pomôcť viacerým, podľa mňa aj mladým ľuďom, ktorí sa napríklad z východného Slovenska presťahujú za prácou do Bratislavy.
Čo sa týka toho príspevku na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, znova to bol program KDH, my si myslíme, že treba diferencovať podľa výšky nezamestnanosti v okrese, nie je jedno a nie je jednoduché zamestnať a nájsť prácu pre znevýhodneného uchádzača o zamestnanie v okrese, ako je Vranov nad Topľou, kde je cez 20 % nezamestnanosť, preto alebo oproti tomu, ako je to v Bratislave alebo v Skalici, kde je okolo 6 % nezamestnanosť. Preto si myslíme, že takýto diferencovaný prístup k tomu, ako pomôcť k zamestnaniu hlavne týchto znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, musí byť a tento náš príspevok a návrh je tu už opakovane.

112.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za tú možnosť, aj že tak pán minister promptne zareagoval, chcem sa mu za to takto verejne poďakovať, aj za ten vlastne verejný prísľub, že povedal, že príspevok na presťahovanie za prácou, § 53a, je v medzirezortnom pripomienkovom konaní v takom zmysle, ako sme ho tu dlhodobo niekoľko rokov poslanci za KDH navrhovali, aby sa to zmenilo z trvalého bydliska na prechodné bydlisko. Aby ten príspevok mal zmysel, lebo naozaj, ak v roku 2010 47 žiadateľov, 2011 61 žiadateľov, v roku 2013 66 žiadateľov, príliš malý počet.
Ja viem, že keď sa v roku 2008 alebo v čase zavádzania tohto opatrenia – príspevku na presťahovanie za prácou – navrhovalo toto opatrenie, tak sa počítalo s 5-tisíc žiadateľmi ročne, s 5-tisíc žiadateľmi ročne. Ale naozaj ten, kto sa presťahuje za prácou viac ako 70 kilometrov, aby dokladoval trvalý pobyt, tak to je preňho problém. Títo ľudia nie sú v situácii, že si môžu kúpiť byt alebo dom. Ak sú v takej situácii, tak nepotrebujú podľa môjho názoru veľakrát príspevok na presťahovanie.
A čo sa týka k tomu, ako navrhujeme podporiť zamestnávateľov, ak zamestnajú znevýhodneného uchádzača o prácu? Len pripomínam pre tých kolegov, ktorí nevedia, čo sa pod tým takým čarovným spojením, že znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Dlhodobo nezamestnaní, absolventi škôl stredných, vysokých, matky s deťmi, ľudia nad päťdesiat rokov, zdravotne postihnutí, a to som ešte ani nevymenoval asi všetky kategórie, ale toto je gro. Naozaj Slovensko, čo sa týka nezamestnanosti, áno, aj vláda, aj pán minister sa rád chváli tým, že nám klesá nezamestnanosť, pánboh zaplať za to, že klesá. Ale v okolitých krajinách, kde nemajú taký veľký hospodársky rast ako Slovensko, tá nezamestnanosť klesá oveľa rýchlejším tempom a s dlhodobo nezamestnanými sme podľa mojich informácií o tom, že koľko tí dlhodobo nezamestnaní sú na úradoch práce, koľko teda rokov, sme asi na čele v Európskej únii. Je to obrovský problém, obrovský problém, viete dobre aj vy, kolegovia aj z vládnej strany, že toto sa nám nedarí. Áno, súvisí to aj s komunitou, s rómskou komunitou, kde je obrovská časť týchto dlhodobo nezamestnaných, my potrebujeme pristúpiť diferencovane, ako lokálnymi stratégiami v týchto okresoch, kde musia dať kompetentní hlavy dokopy, ako nájsť prácu pre týchto ľudí. A toto je jedno z opatrení, jedno z riešení.
Tí zamestnávatelia, ktorí by zamestnali takýchto ľudí, by dostali na určitý čas – podľa výšky nezamestnanosti – odpustené zdravotné a sociálne odvody, ktoré platia za zamestnanca, za zamestnanca. To je tých 35 % a ja si myslím, že toto je spravodlivé. Ja si napr. myslím, že vyplácať zamestnávateľom pri zamestnávaní do 29 rokov napríklad minimálnu mzdu a komplet všetky odvody zhruba vo výške 450 eur, nepovažujem to za veľmi šťastné. Naozaj to príliš navádza tých zamestnávateľov k tomu, aby platili minimálnu mzdu.
Naše opatrenie je nastavené tak, že ako nemá zmysel tomu zamestnávateľovi, aby mu platil minimálnu mzdu a bokom mu dával ešte nejaké keš peniaze, lebo potom by dostal len z tej minimálnej mzdy podporu 35 percent. Toto je podľa mňa motivujúce k tomu, aby zamestnávatelia priznávali ten skutočný plat, lebo podľa tej výšky platu by mali tú úľavu vo výške 35 percent. A preto si myslím, že to je spravodlivé, a myslím si, že je spravodlivé aj to, aby si ten zamestnávateľ za seba odviedol tých zhruba 12 percent. Môžeme o tom viesť diskusie, ale potom sa nemôže povedať, ako som počul niektorých, že no tak oni neodvádzajú nič ani do Sociálnej, ani do zdravotnej. Tak prísne vzaté, ak vláda tu dáva zamestnávateľovi mzdu a komplet odvody a nie je za nich odvádzané nič, pri určitej podpore zamestnávania je to tak, že sa za nich neodvádza nič, tak im sa potom naozaj nič nezaráta ani do dôchodkového systému, ale ani do zdravotných odvodov a môže sa im stať, že nebudú mať maródku preplatenú. Preto si myslím, že to je spravodlivé, a týmto spôsobom by bolo dobré postupovať. Samozrejme, ohraničujeme tú maximálnu výšku podpory na výšku, teda podľa priemernej mzdy za predchádzajúci rok.
Za rok 2014 bola teda priemerná mzda 858 eur, čiže maximálna výška podpory by bola 302 eur a aby sme nedostali od niektorých odpoveď, že chceme 35 % podporovať aj zamestnávanie možno nejakých IT-čkárov, ktorí zarábajú 3 000 eur, takže preto sme to aj ohraničili, lebo naozaj najväčší problém na Slovensku je zamestnanie dlhodobo nezamestnaných plus absolventov plus tých napr. ľudí nad päťdesiat rokov. Tí si veľmi ťažko hľadajú prácu. A to, čo sa rozbehlo, to, čo sa rozbehlo pri zamestnávaní na dohodu a vyplácanie bokom ešte niečo, tak toto nie je nastavené tak, aby to bolo motivujúce pre tých zamestnancov dať normálny pracovný pomer tým ľuďom a dať im, priznať im tú mzdu, ktorá im prináleží.
Ako som počul aj od pána ministra, sú naklonení, je koniec volebného obdobia, tak vláda teraz, skoro po štyroch rokoch, je ochotná prísť s určitými opatreniami. No, ja sa musím pýtať, že prečo, čo robila vláda doteraz? Čo robila vláda doteraz, keď takýto návrh opozície tu už bol, už tu je tri roky, skoro tri roky. Tak my sme toto navrhovali už na jeseň 2012 s kolegom Hudackým a vláda si to nevšimla, vládni poslanci si to nevšimli. A teraz na konci volebného obdobia vláda s tým príde, aby podporila zamestnávanie. Dobre, že s tým príde, ale prečo s tým prišla až teraz, prečo tieto problémy už neriešila dlhodobejšie?
Naozaj máme tu zhruba tých desať okresov, kde je nezamestnanosť skoro cez 20 %, treba s tým niečo robiť, treba pristúpiť k tej lokálnej stratégii podpory zamestnávania, a toto je návrh, ktorý ste mohli už na jeseň 2012 si osvojiť a toto opatrenie, či prvé alebo druhé, tu mohlo už fungovať.
Ešte musím zvýrazniť a spomenúť kolegyňu Gibalovú, naozaj príspevok na presťahovanie za prácou navrhovala zmeniť na prechodný pobyt ešte za prvej vlády Roberta Fica, bola odmietnutá. My sme s tým boli odmietnutí na jeseň 2012, pozmeňujúci návrh ku vládnemu návrhu zákona o službách zamestnanosti, takisto sme boli odmietnutí. Preto to tu predkladáme znova, toto opatrenie, aj prvé, aj druhé, a pevne verím, že aj vládni poslanci, keď pán minister sa s tým stotožní, ho podporia.
Ďakujem za pozornosť.

2.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dobré ráno, vážené pani poslankyne, poslanci. Dovoľte, aby som predložil na rokovanie Národnej rady zákon, ktorý bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky a uviedol stručne jeho zámer.
Zámer predloženia je teda zabezpečenie riadnej aplikácie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí, prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve v praxi. Návrh zákona zároveň obsahuje riešenia aktuálnych aplikačných problémov v praxi notárov a precizovanie právnej úpravy, ako je nezlučiteľnosť funkcie, výberové konanie, zastupovanie, náležitosti notárskej zápisnice, komunikácia s účastníkom alebo inou prítomnou osobou podľa zákona, ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa spisuje notárska zápisnica. Ďalej osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, notárska úschova, disciplinárna zodpovednosť. Toto sú všetko veci, ktoré sú riešené z hľadiska aplikačnej praxe.
Návrh zákona taktiež odstraňuje aplikačné problémy v konaní s cudzím prvkom a dochádza k novelizácii týmto návrhom aj zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ako aj zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Tento predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, nebude mať žiaden vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov ani na iné spoločenské oblasti sledované v doložke vybraných vplyvov.
Toľko z mojej strany úvodom. Chcem vás poprosiť po prerokovaní tohto návrhu o schválenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani presedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacieho poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 11. septembra 2015. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je aj zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.

6.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani predsedajúca, pani poslankyne, poslanci, cieľom navrhovanej právnej úpravy je plnenie alebo identifikovanie legislatívnych nedostatkov v oblasti trestného práva vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, z jej členstva v Európskej únii, OECD a Rade Európy, a to konkrétne v oblastiach ochrany životného prostredníctvom trestného práva, tak ako vyplynuli z EÚ Pilot-u č. 5645/13/JUST zo 7. októbra 2013 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí, a to zavedením sankcií za porušenia. Ďalej korupcie zahraničných verejných činiteľov, tak ako vyplynuli z fázy 3 hodnotenia Slovenskej republiky Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách. Ďalej prania špinavých peňazí – vyhľadávanie, zhabanie a konfiškácie ziskov z trestnej činnosti, tak ako vyplynuli zo štvrtého kola hodnotenia Slovenskej republiky vo Výbore expertov Rady Európy týkajúcom sa hodnotenia opatrení proti praniu špinavých peňazí z financovania terorizmu. Ďalej zabezpečenie práva na informácie v rámci trestného konania, tak ako vyplynuli z formálneho oznámenia Európskej komisie č. 2014/0378 vo vzťahu k Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní.
Návrhom zákona sa v čl. I mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších predpisov, v čl. II zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a v čl. III sa dopĺňa zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z. z.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní 4. marca 2015.
Čo sa týka spoločnej správy, predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výboru Národnej rady a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňuje so spoločným hlasovaním o bodoch 1 až 17 s návrhom schváliť. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Toto je všetko, skončil som, pani predsedajúca. Otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada svojím uznesením č. 1712 zo 6. mája tohto roku pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň určila ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k návrhu zákona.
Vládny návrh prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, pričom všetky tri výbory odporučili návrh zákona schváliť.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu zákona nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Z uznesení výborov vyplýva 17 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne s odporúčaním schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 625 z 15. júna tohto roku. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, hostia, hneď na začiatok dávam návrh, aby sme bod 3 spoločnej správy, pán spravodajca, vyňali na samostatné hlasovanie, a nasledujúcich pár minút venujem odôvodneniu.
Ako som už prednedávnom aj v médiách avizoval a na svojom blogu som tiež o tom písal, som si vedomý toho, že máme na Slovensku problém. Máme na Slovensku problém v tom, že ľudia napríklad odporúčajúci konzumáciu tzv. Miracle, Mineral Solutions, teda MMS, čo je v zásade zriedené Savo, týmto spôsobom navrhujú liečenie niektorých diagnóz a dokonca to robia podľa svedectiev na sociálnych sieťach, aj na svojich vlastných deťoch. Zároveň som si vedomý toho, že dlhodobo máme problém, že niektorí tzv. liečitelia využívajú svoje postavenie a zneužívajú ho, či na finančné podvody na svojich klientoch, alebo niekedy dokonca až na úrovni sexuálneho zneužívania.
Som ale presvedčený o tom, že všetko toto konanie už dnes vďaka fungujúcemu Trestnému zákonu postihovať vieme. Máme § 162 Trestného zákona o ublížení na zdraví. Máme trestné sadzby za podvod. To znamená, že v zásade akonáhle nastane nejaká ujma, tak vieme túto ujmu potrestať.
Navrhované riešenie, ktoré prešlo cez pozmeňujúci návrh do spoločnej správy, a mali sme o ňom hlasovať, ale paušálne navrhovalo trestať kohokoľvek, kto vykonáva regulovanú činnosť bez patričnej kvalifikácie a poberá za to nejakú odmenu, to znamená, že má z toho nejaký zisk. Tradičné ľudové liečiteľstvo na Slovensku nemá legislatívnu úpravu. Na tom sa zhodneme. Oproti iným krajinám, kde liečitelia majú svoje cechy alebo komory, alebo jednoducho vedia garantovať u členov týchto komôr a týchto cechov aspoň čiastočne, že áno, za týchto prácu zodpovedáme, my také na Slovensku nič nemáme.
Celé pôsobenie, či už berieme homeopatov, tradičných čínskych lekárov, akupunkturistov, akupresuristov, ľudí, ktorí naprávajú na dedinách, ktorí častokrát majú základné vzdelanie, napriek tomu to robia 40 rokov a vďaka tomu celá dedina chodí rovno, tak takýchto ľudí naozaj by sme zo dňa na deň kriminalizovali a vystavili ich zbytočnej šikane zo strany udavačov.
Ja som jednoznačne za to, aby sa toto prostredie nejakým spôsobom v legislatíve regulovalo, aby sme to dokázali. Nie je to jednoduché. Ale máme príklady z iných krajín, že to ide. Môžeme sa pozrieť od krajín, kde je to tolerované, až po krajiny typu Veľká Británia, kde dokonca homeopatická liečba je hradená z verejných financií, čo ja by som napríklad neodporúčal. Ale máme aj krajiny, ktoré homeopatiká uznávajú ako liečivá.
Takže ak máme ísť poctivou a dobrou cestou, tak tam treba povedať, koho teda za liečiteľa budeme minimálne tolerovať a na základe čoho sa za liečiteľa môže prehlásiť. A potom sa pozrieme možno na tých základných osem, desať základných smerov a pozrieme sa, že ako je takýmto ľuďom vystavovaný nejaký certifikát v zahraničí a či vieme podobným postupom k tomu pristúpiť aj my. A keď už budeme mať systém, že budeme vedieť, že ty by si mal mať na to nejaký papier, že chceš robiť to, čo robíš, tak potom, nech sa páči, môžme pristúpiť aj k tomu, že tých ostatných jednoducho postrašíme. Ja by som nešiel úplne do trestnoprávnej zodpovednosti, lebo predsa len ten princíp ultima ratio podľa mňa hovorí, že najprv máme skúšať všetko ostatné, ale môžme tam dať nejakú formu legislatívneho postihu, ak nebudú hrať podľa pravidiel. Ale tie pravidlá musíme najprv napísať, a preto chcem vyzvať kolegov a kolegyne, aby sme za bod č. 3 v spoločnej správe, napriek tomu, že je k nemu odporúčanie výboru schváliť, neschválili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja si dovolím podporiť argumentáciu pána poslanca Poliačika, čo sa týka nejakej možnej právnej ochrany ľudového liečiteľstva, ľudových liečiteľov, mastičkárov. V princípe ide o praktizovanie a uskutočňovanie spôsobov alternatívnej medicíny. Rovnako vzhľadom na to, že takéto ľudové liečiteľstvo nie je zákonom upravené, nie je normatívne nastavené, tak sa mi zdá, že upraviť možnosti potrestania takýchto foriem a metód liečenia je v zákone a v tejto novele Trestného zákona neúmerne a neprimerane vysoké. Sú to, neviem, tri, štyri, päť až osem rokov odňatia slobody.
A v princípe by ma zaujímalo, ja verím, že väčší priestor bude v druhom čítaní, by ma zaujímalo, na základe čoho a kto bude posudzovať, že či ten alebo iný mastičkár, liečiteľ je kompetentný alebo nie je kompetentný prevádzať svoje liečiteľské praktiky.

Ďakujem. Pani kolegyňa Mezenská, už sme v druhom čítaní. Toto je posledná možnosť vlastne zabrániť tomu, aby tento pozmeňovák prešiel. Ja pevne verím, že sa nám to dnes podarí.
A chcel by som ešte dodať jednu vec, ktorú som zabudol povedať. Dve novely Trestného zákona už sú na stole ministra spravodlivosti. A podľa mojich informácií v tej obšírnejšej, v podstate v tej rekodifikácii, niečo podobné bolo zapracované už v tej novej verzii. A bol by som veľmi rád, keby ministerstvo naozaj najprv počítalo s nejakou legislatívnou úpravou toho prostredia a aj pri novom pokuse o novelizáciu, či už to bude v tomto volebnom období alebo budúcom, sa myslelo najprv na to, že musíme najprv vedieť, do akého prostredia sa púšťame, až potom môžeme doňho zavádzať nejaké tresty.
Ďakujem veľmi pekne.