53.schôdza

Ďakujem. Hlina práve dohovoril. Vážené kolegyne, kolegovia, parametre parlamentnej debaty niekedy majú svoje úskalia a myslím si, že túto tému sme v piatok, v piatok sme začínali o tomto hovoriť, a dnes teda po sérii, keďže ideme jak namydlený blesk, tak sme dostali aj boj proti šmejdom cez zákon o krízových situáciách mimo času vojny, ale predsa len by som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona a chcem si dať tú robotu a možno požiadať Parlamentný inštitút, možno aj spolu s navrhovateľom, aby sme sa netvárili, že zavádzame niečo alebo navrhovateľ chce zaviesť niečo úplne neštandardné, pretože, len námatkovo, z troch krajín Európskej únie, a to sú také tie krajiny ako Nemecko, Dánsko, Fínsko, majú veľmi podobný inštitút vo svojich právnych poriadkoch.
Čiže ak sa jedná o nejakú zásadnú investíciu, ktorá presahuje, a to sa dá presne zadefinovať, nejaké parametre bežnosti, tak je takým dobrým zvykom alebo niekedy až povinnosťou, aby sa s takouto investíciou prišlo pred volených zástupcov ľudu, ktorí môžu dať téme obrovskej investície, štátnej investície, možno aj takej investície, ktorá parametricky vie zmeniť mnohé odvetvia hospodárstva, aby sa o tom ich národné, dokonca lokálne parlamenty, ja som našiel aj rokovací poriadok bavorského parlamentu, kde to proste medzi poslancov príde a vyjadria sa v debate na možné úskalia možno vládu alebo konkrétne ministerstvo upozornia na možné úskalia, ktoré..., s takouto investíciou môžu súhlasiť, a potom sa exekutíva vie oprieť aj o legitimitu. Podľa mňa vyššia legitimita v rámci ich exekutívnych právomocí, ak sa ad hoc opýtajú na tému, a ad hoc znamená, že je to zásadná investícia alebo presahuje jej objem, finančný objem nejaké bežné parametre, tak si takúto legitimitu vypýtajú.
Keďže toto nie je v rámci dobrých mravov bežné, tak vítam legislatívnu úpravu a takisto sa ju budem snažiť podporiť, a to nielen z dôvodu, že je to bežné v Európe, ale aj z iného dôvodu. Totižto predpokladám, že viaceré z vás a viacerí z vás sa stretávajú bežne s ľuďmi, a my niekedy sme nútení, nech sme z akéhokoľvek politického košiara, nútení obhajovať niektoré kroky, s ktorými nemáme nič spoločné, resp. sme mohli urobiť len veľmi málo cez inštitúty interpelácie, možno na výborových debatách, keď túto tému dovedieme, a mňa dlhodobo trápi absencia inštitútu všeobecnej rozpravy, pretože potom iba pod témou zmeny legislatívy, čo je taká tá najväčšia prioritná téma tohto pléna, sa tu bavíme o zásadných otázkach a veľmi často predsedajúci a tí, ktorí vedú schôdzu, majú pocit, že poslanci uchádzajú od tej brutálnej striktnosti rokovacieho poriadku a chcú sa baviť o témach, ktoré reálne bavia, reálne dopadajú na, na ľudí, a dostávajú podnety na to, aby sme to v parlamente otvorili.
Často sa bavíme, predtým, keď som bol členom poslaneckého grémia, o tom, že je obrovský nápad, ako hovoria právnici, opozičnej legislatívnej iniciatívy, a často som hovoril o tom, že akú inú možnosť má poslanec, ak sa chce k danej téme vyjadriť, ako to, že nájde problém v zákone, niekedy podľa mňa aj umelo, na to, aby túto danú tému do tohto pléna doniesol.
Okrem teda inštitútu všeobecnej rozpravy ja vítam inštitút toho, že sa budeme o možných dopadoch veľkých investícií baviť, nazvem to ex ante alebo vopred, a nie ex post. Máme tu obrovské témy, ktoré často bičujú našu politickú scénu a spoločnosť, a to sú témy, ktoré súviseli s privatizáciou, rozdaním majetku, ktorý tu bol v minulosti vytvorený, možno jeho predajom, no a ak sa teda zaväzujeme cez PPP projekty alebo cez nejaké projekty k tomu, že verejné zdroje budú pro futuro, do budúcna, záväzkom tejto krajiny, možno by bolo dobré, aby v parlamentnej debate, ktorá je viac, viac, omnoho viac sledovaná ako debata na vláde, ktorá sa dostáva alebo sprostredkovávajú ju len médiá, ale tuto sú tí nositelia priamo k zdroju moci viacej možní, môžu viacej byť konfrontovaní s tým, čo sa s tým štátom deje a čo teda daná investícia spôsobí s verejnými financiami, s budúcnosťou verejných financií, čo si štát bude môcť dovoliť, ak pristúpi k nejakej, 6 mld. PPP projektu a podobne, či to náhodou nespôsobí to, že ak postavíme toto, tak na ďalších 10 rokov môžeme zabudnúť na akúkoľvek vyššiu verejnú investíciu a podobne.
Čiže je reálne, je vhodné, aby toto plénum malo inštitucionálnu alebo inštitút zbrane zavedený v rokovaní, že o veľkých v zásade investičných akciách, ktoré zaväzujú vlády cez volebný cyklus tej konkrétnej vlády, ktorá vládne tu a teraz, by bolo vhodné, aby toto plénum sa o tom porozprávalo, aby jednotliví odborníci, ktorí sa tu medzi nami nachádzajú, sa mohli vyjadriť ku konkrétnym rezortným dopadom, či sa to bude týkať dopravy, či sa to bude týkať hospodárskych vecí, podnikateľského prostredia, a teda k celkovým dopadom na verejné financie.
Preto tento návrh podporujem, chcem teda cez Parlamentný inštitút požiadať o to, aby sme urobili nejakú analýzu, ako zrovna táto, táto malá zmena rokovania parlamentu je upravená minimálne v 28 štátoch Európskej únie, aby sme nedostávali ľudí, ktorí tento nápad alebo túto iniciatívu podporujú, aby sme nedostávali obvinenie, že vymýšľame nejaké koleso alebo nový inštitút. Ja hovorím - námatkovo zo štátov, ktoré by mohli byť tie, ktoré sa k verejným financiám správajú zodpovedne - to majú zavedené minimálne tie tri, ktoré som spomínal.
Čiže návrh podporujem a dúfam, že časom sa toto stane bežným inštitútom, a ak sa nebudeme môcť spoľahnúť na dobré mravy, že s tým prichádza exekutíva automaticky, ja mám skôr vždycky pocit, že to chcú potichu urobiť, tak preto je vhodné sa baviť o tom, že toto plénum by sa nemalo len a len striktne baviť o správach a možno z 95 % - môj odhad - o legislatíve, ale presne toto je tá pôda, ktorá by dokázala osvetliť dopredu, vopred, než sa niečo stane reálnym, či už prijatím uznesenia, ale dôležitá je tá, tá debata a posvätenie a získanie mandátu pre obrovské investície, kde tento návrh cieli, a ja si myslím, že je to za hodné privítať, a dúfam, že to bude aj prijaté.
Ďakujem.

83.
Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, v podstate pochopil som, že snažil ste sa obhájiť návrh poslanca Hlinu, čo ale, myslím si, nie je obhájiteľné.
Tento návrh je absolútne zmätočný z toho dôvodu, že Národná rada je zákonodarný zbor. To, keď docielime to, že Národná rada sa bude vyjadrovať k zmluvám a schvaľovať zmluvy, aby nadobudli účinnosť, tak zo zákonodarného zboru urobíme potom exekutívny orgán pomaly, čo zasa nikto nikdy nechcel ani nechce. Čiže tento návrh, ktorý pán Hlina predkladá, je návrh, ktorý je absolútne nič neriešiaci, lebo v podstate keď vláda odporučí určitú investíciu a nejakú zmluvu ako takú, tak je prirodzené, že vládni poslanci, to je jedno, za ktorej vlády, za to vždy zahlasujú, čiže lebo ide im o dobro štátu a pomoc investíciám a priniesť investície na Slovensko a nebudú deštruovať to.
Čiže toto je zbytočne iba inštitút, ktorým zasa sa tu pán Hlina chce na niečo odprezentovávať, je to absolútna blbosť, kto kde to, kto videl, aby parlament zmluvy schvaľoval okrem medzinárodných zmlúv, ktoré majú prednosť pred zákonmi. Toto môžu iba ľudia, ktorí sú práve neprávnici, vymyslieť. A potom by to tu vyzeralo ako v Kocúrkove.

Pán poslanec Martvoň, právnici veľmi ublížili tejto krajine a tým, čo končíte, ja začnem. Asi trikrát ste použili v tejto faktickej poznámke slovo absolútne a ja by som bol na vašom mieste s týmito absolutóriami veľmi, veľmi opatrný. Nie, tento inštitút nehovorí o tom, že legislatívny orgán, ktorý je, mimochodom, aj kontrolným orgánom, čo asi by ste ako právnik mali veľmi dobre vedieť, ako je, aké je trojdelenie moci v rámci nášho ústavného systému, je absolútne vhodné a myslím, že som to asi päťkrát spomenul v tom krátkom príhovore, že toto nie je inštitút, ktorý je v rámci demokratických systémov európskych štátov nový. Čiže je asi veľmi vhodné aj po tejto faktickej poznámke, aby sme plénu predstavili vyčerpávajúcu štúdiu, v minimálne európskej dvadsaťosmičke ktoré štáty tento inštitút poznajú, pretože ak sa budú právnici vyjadrovať ku kontrolným možným právomociam, k zámerom vlády v tomto pléne, čo my považujeme za vhodné, a nejde len o vašu vládu, ale každú jednu, ktorá sem príde, a ak sa to týka veľkých zámerov, tak si myslím, že slová o absolútnom zmätočnosti alebo absolútnom ničneriešení, ako ste ich prezentovali, sú nevhodné v tejto situácii. Toto plénum má právo mimo rozpočtových debát ako zákona, zákona roka sa baviť o tom, že čo vláda chystá, či ste vládny alebo opozičný poslanec.

87.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia pokúsim sa v záverečnom slove povedať, že, aj takú aktuálnu vsuvku, že prečo je vlastne dôležité, aby sme tento inštitút, o ňom rozprávali. A raz ten inštitút, raz tento návrh bude predkladať exkluzívna zostava predkladateľov.
K poznámke ešte jednu vec. Sa zvykne tak hovoriť, že tí, čo to vedia, to robia, tí, čo to nevedia, to učia. Niekedy to, prísne vzaté, vie byť aj pravdou. Ja len, ja len poviem tak, aby sme si to predstavili. Mali sme koľko? Jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem premiérov, ak sa nemýlim, z toho boli piati právnici. Pán Čič, pán Čarnogurský, pán Mečiar, pán Fico a neviem, či aj pán Moravčík nebol právnik, a to... (Reakcia z pléna.) Nebol? Bol? Bol. No tak vidíte, tak sa nemýlim. A nebol iba pán Dzurinda a pani Radičová. Každý nech si spraví svoj názor.
Ja milujem ľudí, ktorí majú pocit, že keď vyštudovali nejakú UK, právo, že sú najmúdrejší. Viete čo, ja poznám múdrych ľudí, ktorí, ktorí boli možno najďalej v okresnom meste, koľko prirodzenej múdrosti majú v sebe. Viete, koľko majú takí ľudia prirodzenej múdrosti? Tento mýtus o geniálnych právnikoch a o tom, že iba oni dokážu riadiť štát, to si urobte sami. Mali sme sedem premiérov, z toho bolo päť právnikov. Prečo je dôležité rozprávať o takomto inštitúte, a pripájam sa k tomu, že si spravíme komparáciu, lebo Dáni sú podľa mňa, sú o niečo ďalej ako my. A ja pripúšťam moju zdrojovú inšpiráciu na predloženie tohto návrhu. Dánsky parlament schválil investíciu výstavby podmorského tunela z Dánska do Nemecka. To bola citácia, to si môžte vygoogliť. Proste to bol jeden zo zdrojových kódov pre tento návrh zákona. To znamená, my nevymýšľame koleso, to nikdy nedopadlo dobre. To znamená, že existujú inštitúty, ktoré upravujú to, že kedy sa parlament niečomu vyjadruje, a hovorím, parlament nebude posudzovať, či cena za, jednotková cena za dodávku metra štvorcového asfaltu pre bratislavský obchvat je v poriadku. On tu to vyhodnotí a uznesenie bude o tom, či je to vo verejnom záujme, a v diskusii trebárs môže byť aj to, že aká je tá jednotková cena, ale nebude sa vyjadrovať v uznesení. Viete, zjednodušene to môže fungovať aj takým spôsobom, ak teraz sa niekde v prítmí podpíše nejaká zmluva, tak tuná bude o niečo viacej vonku. To znamená, že aj niekto, kto bude chcieť čubriť, tak povie: "Neblázni, však ja s tým musím ísť do parlamentu." Viete, to je, to pôsobí tak preventívne, to pôsobí tak, že, že proste tam budú si dávať pozor, že čo tam dajú, lebo je určitý predpoklad, že niekto bude do toho vŕtať, bude na to nejakým spôsobom upozorňovať, prinesie to nejaké politické riziká.
Prosím vás, že či je dôležité ochraňovať verejné zdroje, ja vám to poviem na jednom príklade. Viete, na akom? Či sa na mňa budú hnevať kolegovia, alebo nie, a ja som včera podpisoval faktúru môjmu asistentovi a všimol som si jednu vec, že tam je, že rozsah prác, ktoré asistent vykonával za dané obdobie. Aj som sa pýtal, áno, že to je podstatná náležitosť faktúry. To znamená, že vy keď podpisujete, a ja podpisujem každý mesiac dvom mojim asistentom faktúry a je tam uvedené, čo pre mňa robili. Píšu to tam. Čiže ak tu je nejaká pani, vlasová kozmetička, ktorá poskytovala služby deviatim poslancom, musela vystavovať faktúry, na faktúru musela uviesť, čo robila. Ak ona uviedla do tej faktúry, že poskytovala služby a podpísala to, lebo tam je aj jej podpis, tak klamala. Tak je to podvod. Ak sa nepreukáže opak. A keď poslanec potvrdil svojím podpisom, že áno, tak tiež je účastník toho, vážení! Ja netrpím tým športom podávania trestných oznámení. Bude tu generálny prokurátor, neviem, či kedy, zajtra alebo pozajtra. Dávam to do pozornosti prípadne občanom. Počúvajte ešte raz. Ja to poviem pred generálnym prokurátorom. Za určitých okolností môžme povedať, že tu niekto vytvoril zločineckú skupinu za účelom poškodenia štátu. Prosím vás, ak niekto vypisoval faktúry, do faktúr uvádzal, že robil nejaké služby, kde je odôvodnení predpoklad terajší, že nerobil, ale dobre, nech sa páči, nech pani vlasová kozmetička preukazuje pred orgánom, či policajným, alebo na súde, že poskytovala tie služby, a nech poslanec potvrdzuje svojou výpoveďou, áno, poskytovala mi tie služby. Nech sa páči, robte si to, vážení!
Ale na tých 75 euro, dávam to do pozornosti občanom, pýtajte sa na to, lebo dokopy to je 40-tisíc euro, a ja vám poviem, dokopy tento parlament, občania tejto krajiny za asistentské služby poslancov zaplatia skoro pol miliardy starých korún. Rozumiete? Za volebné obdobie. To sú ohromné peniaze! Pol miliardy! 500 mil. korún! To sú obrovské peniaze, ktoré aj niekoho pália a ktoré niekto nemá hanbu aj takýmto spôsobom odtiaľto dostávať. Čiže keď sa niekto ulakomí, keď sa niekto ulakomí na takéto peniaze, tak vám garantujem, že je najvyšší čas rozprávať o takomto parametri. Dávam do pozornosti občanov. Niekto tri a pol roka vystavoval faktúry, na faktúru uvádzal, čo robil, to znamená, že ja neviem, jak sa to volá po právnej stránke. To znamená, on proste potvrdzoval nejakú skutočnosť a poslanec svojím podpisom ju prepotvrdzoval tú skutočnosť. Nech sa páči. Ja som zvedavý, či dôjde už aj, aj na takéto, keď už ste tam boli odkázaní. Prosím vás, Slota mal aspoň noblesu, pod miliardu nešiel. A, prosím vás, tuná, veď tu ste sa, tu sa niekto ulakomí naozaj že na takéto paberkovanie, na takéto paberkovanie páru drobných a zosnová takúto nejakú skutočnosť? Vy ste to museli podpisovať! Ja som si to včera uvedomil, že ak každý z nás podpisuje asistentovi faktúry, museli sa s vami stretnúť. Pani Knapíková musela obehnúť deväť poslancov. Musela sa s nimi stretnúť na faktúre. V tele faktúry je uvedené rozsah služieb, ktoré poskytovala za dané obdobie, muselo to tam byť napísané. Ja viem, že niekto povie, napíšem tam, poskytovala som asistentské služby. Dobre, nech si to tam kľudne napíše. Predpokladám, že to tam je aj napísané. Lenže tým, že to napísala, tým vydala určité tvrdenie a to bolo titulom na vyplatenie peňazí. Tak poďme a to navrhnem generálnemu prokurátorovi, poďme to potvrdzovať tie skutočnosti. Tu nejde o 75 euro, tu nejde o 40-tisíc euro za celé to obdobie, tu ide o princíp, vážení. A toto je ten princíp! Na takomto princípe by sme vás mohli konečne dostať, lebo podľa mňa generálny prokurátor je povinný začať v tomto konať. Aj keď sú to poslanci. Aj keď to je Kubánek, aj keď je to neviem kde, aj keď je to vysoko. Niekto na faktúre potvrdzoval určité skutočnosti, niekto ich druhým podpisom prepotvrdzoval. Prosím vás, je, toto jednoznačne dokazuje, že návrh o tom, keď ste boli schopní, keď ste schopní tuná z týchto peňazí čarovať, tak sa nebudete rozpakovať ani sekundu čarovať z iných peňazí, z peňazí mojich vnučiek! Prosím vás, moje dcéry, mám dve krásne dcéry, moje dve krásne dcéry už budú splácať dlhy, ktoré ste aj vy narobili, ale priznávam korektne, aj predchádzajúce vlády. Ale nechajte moje vnučky na pokoji, prosím vás! Nechajte moje vnučky na pokoji, nech skúsia prežiť aspoň kúsok pekného života v tejto krajine. Nech nie sú terorizované jak teraz za nezodpovednosť svojich vlád, dôchodcovia si nevedia vybrať dôchodky v Grécku. Prosím vás, nerobte to! Nerobte to našim ľuďom, nerobte to mojim deťom! Táto krajina je dosť pekná na to, aby sa tu dal prežiť kľudný život. Nezaväzujte ich. Ešte sa narodí, už je miliardu dlžný, prosím vás. To ja zvyknem hovoriť, v mojom prostredí sme boli, že len sa zobudí, už je dlžný. Prosím vás, ešte sa nenarodil, už je dlžný. Ešte sa nenarodil, už je dlžný. Dajte tomu svätý pokoj, dajte od toho pazúre preč, dajte od toho ruky preč! A keď to už je nevyhnutné, a ja pripúšťam, že niekedy je to nevyhnutné, tak potom tomu dajme legitimitu. Nie legitimitu, že u Počiatka v kancelárii. Dajme tomu legitimitu, áno, nech sa páči, máte väčšinu, si to schváľte, ale my budeme mať možnosť v rámci rozpravy povedať, že to určite vo verejnom záujme nie je, preto, lebo, a každý nech sa pripraví, prečo povie, že to nie je. A odznie to. A vy to prelomíte, lebo máte väčšinu, ale odzneje to. A ja vám poviem, že to bude pôsobiť profylakticky. Profylakticky v tom, že si niekto dá dobrý pozor, čo pošle do parlamentu. Dobrý pozor si dá, čo pošle do parlamentu.
Ďakujem pekne.

89.
Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne a v zásade, ak sa nemýlim, tak, a poviem aj, som aj milo prekvapený, že tento návrh zákona má elitného spravodajcu, pána Mikloša. (Povedané so smiechom.) Ja som prípadne zvedavý, aký by on k tomu vyjadril svoj názor, to by ma prípadne zaujímalo, lebo ja priznávam, priznávam, že tento návrh zákona je, je mierne neštandardný, ale povedzme si pravdu, my sme neštandardní úplne. Čiže jeden mierne neštandardný návrh zákona to kľudne znesie. To kľudne znesie.
Tento návrh zákona hovorí o tom, že štát svojou neschopnosťou, niekedy vedomou, niekedy nevedomou spôsobil to, že sa z našej krajiny stalo eldorádo, eldorádo na pôsobenie rôznych úžerníckych, úžerníckych skupín, ktoré vytvorili, dá sa povedať, že produkt, ktorý, ktorý by ste nevytvorili z pohľadu zhodnotenia, keby ste išli ťažiť ropu do Kuvajtu, naozaj. Ak by ste išli ťažiť ropu do Kuvajtu, že by vám to povolili, je predpoklad, že by ste na tom zarobili, ale nezarobili by ste v zásade asi na tom toľko alebo nezarobíte na tom toľko, koľko zarobíte alebo zarobili by ste v zmysle platných právnych predpisov na Slovensku, keď požičiate dôchodcovi tisíc euro. Úlohou je požičať dôchodcovi tisíc euro. Ak mu požičiate tisíc euro, necháte ho spadnúť, necháte ho dať do omeškania, nagenerujete mu z tisíc tri tisíc a dáte exekučný titul, nemusíte sa trápiť s tým, že či dôchodca vám to vráti, či má niečo v chladničke, alebo nemá v chladničke, či sa mu deti poskladajú, nemusíte sa vôbec trápiť. Pošlete prípis generálnemu riaditeľovi na Sociálnu poisťovňu a peniaze vám chodia so železnou pravidelnosťou, až kým sa nezrúti systém Sociálnej poisťovne. Naozaj z pohľadu toho, že ako vytvoriť stroj na peniaze, tak diamantová baňa v Juhoafrickej republike je šuvix! Ťažba ropy v Kuvajte je šuvix! Naozaj to je šuvix oproti tomu, ako zarobíte, keď požičiate dôchodcovi tisíc euro na Slovensku! To je proste ten systém, my sme to dovolili, tento štát to umožnil, u nás to funguje, je ich, myslím, 40-tisíc alebo 50-tisíc dôchodcov, ktorí, chudáci, platia, ale ani nevedia, kde je toho koniec. My sme tu minulý týždeň riešili pri pánovi Richterovi pani, pani z Spišskej Belej, ktorá si, chúďa, požičala v Pohotovosti, ergo smeráckej nebankovke tisíc euro. Koľko sa jej to nagenerovalo? Osem a pol. 8,5-tisíc euro musí vrátiť! Rozumiete tomu, z tisíc euro 8,5-tisíc. Toto tento štát umožnil, toto zákony tejto republiky dovoľujú. Proste ja som tu to už hovoril a poviem to, však niekedy opakovanie je matka múdrosti. V Amerike je jeden vplyvný think tank, volá sa, zjednodušene to ich heslo je v preklade: "Zarobiť sa peniaze dajú aj tak, že nie si sviňa", hej, a sú tam naozaj vplyvní ľudia a, prosím vás, vy ste o tom ešte tu ani nepočuli. Prosím vás, skúste sa inšpirovať takýmito príbehmi, príbehmi niekoho, že niekto niečo vytvoril, z toho, čo vytvoril, niečo poslal štátu a ostatné si nechal, buď minul, alebo investoval. A dokázal to bez toho, bez toho, aby bol sviňa. To je dosť dôležité, lebo tuná, Octavianus bol tiež amatér, on povedal, či ktorý to povedal, že peniaze nesmrdia, keď začal vyberať zo záchodov. Našim nesmrdia absolútne žiadne peniaze. Proste hviezdou večierkov, hviezdou Smotánok sú ľudia z Pohotovosti, ľudia, ktorí sa živia takým spôsobom, že požičajú dôchodkyni tisíc euro a nechajú ju spadnúť na osem a pol. Nech sa páči, tí ľudia ináč tu zvyknú sedieť aj po balkóne, keď predstavuje zákon pán Richter, tak ako členovia exekutívy sedia na balkóne. Ja sa na to neviem pozerať a reagujem možno o niečo impulzívnejšie, ako by sa niekomu páčilo. Keď sme toto dovolili, keď sme toto umožnili, tak ten návrh zákona hovorí, že si to uvedomujeme, že to bola chyba, a chceme to riešiť. Chceme to riešiť aj do budúcna, to tu deklarujete už neviem koľkýkrát.
Prosím vás, po veľkej novele protišmejdového zákona, ktorá bola ohlásená ako neviem aký ťah na bránku, nebankovky z ich produktov upravili iba dva. Zjednodušene, ono to svedčí o tej účinnosti toho, alebo že čo sa vlastne schválilo. Čiže to niekde bola tá komparácia. Mali nejakých 20 produktov, požičiavajú, ale v zmysle novely toho zákona od 1. júna 2014 upravili iba dva. Čiže dosah, tu si predstavte ten dosah vašej veľkej a účinnej novely na to, aby už toto ľudom nerobili. To je, pre jednoduchosť som to takýmto spôsobom sa snažil povedať. Z niekoľkých dvadsiatich dva. Ak sme to dovolili, ak to funguje, ak sa to stalo, priznajme si a poďme sa to pokúsiť nejakým spôsobom riešiť. Jeden z návrhov, ktorým by sa to dalo riešiť, je návrh, ktorý tu je. My ho ten zákon voláme o jednorazovom mimoriadnom oddlžení obyvateľstva a to chcem zdôrazniť, ono je to aj v názve zákona, jednorazovom a mimoriadnom. Jednorazovom a mimoriadnom. To znamená, to nebude, že budeme každých päť rokov to robiť. Jednorazovo a mimoriadnom, lebo si uvedomujeme, že čo sa stalo za tých 25 rokov. Uvedomujeme si. Keď tento štát dokázal oddlžiť banky, banky dokázal oddlžiť, nemocnice, neviem koľkokrát ich dokázal oddlžiť. Tento štát dokázal oddlžiť dokonca Váhostav, súkromnú stavebnú firmu dokonca dokázal oddlžiť. Potom je legitímna otázka, či nenastal čas pomôcť našim ľudom, ktorí sa stali obeťou úžerníckych, organizovaných úžerníckych skupín. Obzvlášť keď si povieme, že čo už štát dokázal. Dokázali oddlžiť Váhostav bez toho, aby sa niekomu skrivil vlások na hlave, jednu vilu predá, druhú si kúpi, nech sa páči. Nastal čas, tento návrh o tom hovorí, o technickom riešení toho, prípadne môžem hovoriť v rozprave. Ja predpokladám, že pán kolega spolupredkladateľ sa k tomu vyjadrí, akým spôsobom sme sa to snažili uchopiť, lebo áno, priznávam, že je to náročné, je to, aj téma je to náročná, je to na hrane. Vidím prísnu tvár pani Žitňanskej, je to na hrane, ale niekedy je čas sa proste neschovávať a povedať, že, a priznať si chybu, že stala sa chyba a poďme tým našim ľudom pomôcť. Poďme pomôcť tej pani. Z tisíc euro 8-tisíc.
Pána Horvátha som tu spomenul. Viete, koľko je tých príbehov, že si požičal, všetko vrátil jak mal chudák, napriek tomu mu prišlo toľko čo si požičal, mu prišlo platiť na penáloch. A pritom všetko vrátil, tak ako mal. Mal v priebehu 24 mesiacov vrátiť tie peniaze. On ich v priebehu 24 mesiacov vrátil. Začal, kedy mal, skončil, kedy mal, v priebehu splácania sa omeškal s jednou platbou o mesiac, s jednou o tri dni a s jednou, myslím, o dva dni. Premiér Fico, ani ja tak neplatím účty za telefón tak poctivo ako tento chudák platil tieto podlžnosti. A napriek tomu dostal invalidný dôchodca z Nižnej Olšavy, nemá nohu, má 240, či koľko má invalidný dôchodok, napriek tomu dostal osem, to znamená sumu, ktorú si požičal, dostal na úrokoch, dostal na úrokoch. Toto je to, čo sme chceli, toto sme chceli, toto, toto sme chceli, za toto ľudia niekde bojovali? Toto sme schopní urobiť svojim ľudom? Našim ľudom? Keď si požičiaš, vráť, áno, svet je taký, my tu nie sme arabský svet, že to sa, hrať sa, že bez úrokov. Keď si požičiaš, vráť a treba vrátiť aj primeraný benefit, to je klasický model, tak funguje európska civilizácia, je to v poriadku. Ale nemôžme ju zničiť tak, že tuto dovolíme, že v zásade tým ľudom, ktorí požičiavajú, nejde o to, aby vrátili, tak ako majú. Tým ľudom ide o to, aby sa omeškali, a vtedy nastane peklo. Zmyslom je celé to nastaviť tak, aby sa omeškali a vtedy sa spustia procesy, z ktorých sa nevyhrabú, a z tisíc euro sa stane 8-tisíc. A my sme to dovolili, tento parlament to dovolil, toto vláda toleruje, prokuratúra toleruje, súdnictvo to toleruje, tým ľudom nemá kto pomôcť. Na Slovensku neexistuje rušňovodič, ktorý ešte niekoho nezrazil, neexistuje, lebo tí ľudia už nevedia, ako sa z tejto situácie domôcť, nevedia sa domôcť práva, nevedia sa domôcť pomoci, empatie, že niekto, tak to riešia takýmto spôsobom. To, že vlaky meškajú, je aj preto, že tento parlament umožnil to, čo umožnil. My navrhujeme aj s kolegom pánom Zajacom, ktorý je spolupredkladateľ tohto návrhu, aby sme pomohli ľudom. Aby zaplatili to, čo si požičali, nikto nikdy nebude rozporovať, aby zaplatili primerané príslušenstvo, to primerané je definované v určitých časových intervaloch, ale to je všetko. Aby sme rozhodnutie niekoho, že bol donútený si požičať tisíc euro preňho neznamenalo, že jediné riešenie tejto situácie je hodiť sa pod ícečko.
Toto navrhujeme a znova, nevymýšľame koleso, nerobíme niečo čo sa nestalo. Chorvátsko je toho skvelým príkladom a relatívne čerstvým. Chorvátsko teraz, myslím, minulý rok alebo v nejakej krátkej dobe dozadu prijalo niečo podobné z pohľadu oddlženia svojho obyvateľstva, kde aj oni priznali a pristúpili na to, že je potrebné pomôcť. Jedna vec je vrátiť peniaze, primerané príslušenstvo, to je úplne v poriadku. Nikto nikdy toto rozporovať nebude ani z mojich úst to nikdy nezaznie, ale nechať tých ľudí takto im zničiť životy, ako je to teraz, je našou povinnosťou to riešiť a jeden z návrhov, ktorý sa to snaží riešiť a pokúša riešiť, je tento.
Očakávam jeho podporu.

91.
Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Jeho súčasťou je aj stanovisko Ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

93.
Vážený pán predseda parlamentu, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k zákonu, ktorý sme spolu s Alojzom Hlinom predložili. Keď vo svojej úvodnej reči pán kolega Hlina hovoril o tom, že na Slovensku niektorí vymysleli systém, a myslel to, tie nebankovky, tie pôžičky, ktoré zbedačujú občanov Slovenska, že porovnával to s tým, že výhodnejšie už len ťažba ropy.
Ja sa obávam, že ani ťažba ropy nie je tak výhodná pre tých, ktorí ťažia ropu ako tieto nebankovky na Slovensku. Ja by som to hádam porovnal iba s predajom drog, hádam iba tie majú takú ziskovosť. Naozaj ten príklad z minulého týždňa, keď pani kolegyňa Mezenská poskytla tú informáciu, že pani dôchodkyňa, myslím si, že dôchodkyňa si požičala tisíc eur a má vrátiť 8,5-tisíc. 8,5-tisíc za tisíc eur a niektorí povedia, že legislatívne, právne všetko v poriadku, no tu zostáva rozum stáť. Naozaj som videl na predsedovi ústavnoprávneho výboru pánovi Madejovi, ktorý sa potom k tomu vyjadroval, že teda budú mať snahu pomôcť tejto osobe. Ale koľko je takých osôb na Slovensku?
Dámy a páni, viete o tom, že máme 2 mil. exekúcií na Slovensku? Dva milióny exekučných podaní na súdoch? Samozrejme, že niektorí ľudia majú tých exekúcií niekoľko, takže sa to nedotýka 2 mil. ľudí na Slovensku, ale 2 mil. exekúcií. Ústavný súd hovoril o tom, že má 40-tisíc podaní ročne od nebankových subjektov, teda od jedného nebankového subjektu, kde sa na Ústavnom súde sťažujú na rozhodnutia súdov. Viete, aký je to obrovský problém na Slovensku? Aká je to časovaná bomba? Dva milióny exekúcií?! Podľa vyjadrení súdu väčšina od nebankových subjektov?! Ja viem, niektorí by povedali, áno, sú tam aj nezaplatené účty za Orange, za elektriku, za plyn. Asi áno. Ale tieto nebankovky nám tu spôsobili obrovský problém. Ja musím pripomenúť, že v marci roku 2010 vláda SMER-u - vtedy ešte minister Počiatek, predseda finančného výboru Burian - zrušili stropy pri úrokoch, pri spotrebiteľských úrokoch, tam sa rozbehol ten úžernícky klondike. Dovtedy platili určité stropy a odrazu si všetci títo polomafiáni povedali, choď na Slovensko, tam sa dá, tam môžeš žiadať tisíce percent. Tisíce percent ročne! Pod Prezidentským palácom bola nebankovka, ktorá núkala určitý spotrebiteľský úrok, úver, teda, pardon, za 50-tisíc % ročne. Veď to je, to je, my sme sa tu zbláznili! To je časovaná bomba, ktorá tu tiká.
A preto sme sa rozhodli s kolegom Hlinom predložiť jednorazové mimoriadne oddlženie obyvateľov Slovenska. Ja viem, že to nie je štandardný prvok. Ja viem, že možno aj pán minister, bývalý pán minister Mikloš povie, že, že, že to zrovna nie je štandardné. Áno, my uznávame, že to nie je štandardné. Ale jednorazovo určiť dátum 1. máj 2016, a dovtedy kto zaplatí istinu a príslušné úroky, ktoré my stanovujeme od roku 2013 30 %, od roku 2011 50 %, od roku 2008 75 %, a čo bude staršie, maximálne 100 %. To znamená istinu plus príslušný úrok. Jednorazovo kto zaplatí, prestáva byť dlžníkom.
Dámy a páni, pre tých pár serióznych ľudí, ktorých podniká aj v nebankových subjektoch, a ja pevne verím, že sú takí, toto je riešením, že prídu k tým peniazom a príslušným úrokom, ktoré požičali. My do toho zahŕňame aj štátne inštitúcie. A povedzme si tu otvorene, štátne inštitúcie, daňové úrady, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne v minulosti pristúpili k takýmto krokom. Povedali, ten kto dlží do určitého času, keď zaplatí istinu, prestáva byť dlžníkom. A bolo to lepšie pre tie inštitúcie. Koľkokrát to urobili, toľkokrát na tom získali určitý finančný objem, a nie zrovna malý. Veľa dlžníkov, ktorí roky a roky dlhovali napríklad Sociálnej poisťovni, si to rozmysleli, či budú naďalej postihovaní exekútormi, súdmi, či im to stojí zato, a zobrali a zaplatili istinu. Vtedy dokonca štátne inštitúcie nechceli ani žiaden úrok, stačilo zaplatiť istinu. A ten príslušný, kto zaplatil, nemusel platiť pokuty, aby som ešte nezabudol, lebo hovoríme tu vždycky o úrokoch, ale naše navrhované riešenie v sebe zahŕňa, že zaplatíš istinu, príslušné percentá, ktoré navrhujeme, a v tom musia byť všetky pokuty, úroky a ďalšie exekučné poplatky, vyplatí, prestáva byť dlžníkom. Pre túto krajinu by to bolo lepšie. Pre občanov tejto krajiny by to bolo lepšie.
Dámy a páni, nedávno sme tu oddlžili z peňazí všetkých daňových poplatníkov súkromnú firmu Váhostav. Tá, ktorá oklamala svojich subdodávateľov, nevyplatila im za ich poctivo odvedenú právu, odrazu návrhom zákona, SMER potreboval odrazu prísť so silným riešením a vyriešil to tak, že z bankových odvodov, to znamená z peňazí občanov, sme oddlžili súkromnú firmu. Človeka, ktorý vlastní haciendy na Bahamách, v Bratislave hotely, ďalšie nemovitosti, má dostatok majetku tá firma na to, aby vyplatila subdodávateľov. Nie. Štát za nich vyplatil. A my tu navrhujeme, aby občania sa mohli vyplatiť, aby istinu mohol zaplatiť. Toto, čo si požičal plus príslušné úroky, a prestáva byť dlžníkom. Táto časovaná bomba, ja nie som naivný, že všetci by vyplatili, ale čiastočne by sa vyriešilo aspoň časť obyvateľov, lebo do budúcnosti tu tiká jedna obrovská bomba. Samozrejme, keď vládne SMER a ešte takto väčšinovo, ako je teraz, každý je ticho. Ticho sú zdravotné sestry, ktorým patrí podľa zákona stanovené navýšenie platu. Pomerne ticho sú aj učitelia, ďalšie skupiny občanov. Aj tieto skupiny občanov sa zatiaľ nevidno, že by nejako hromadne búrili. Ale táto časovaná bomba môže raz vybuchnúť a bude to obrovský problém pre celú spoločnosť. A preto my to takto navrhujeme. Žiadam vás o podporu. Ak sa niekomu zdajú tie úroky, ktoré navrhujeme, malé, môžeme sa o tom v druhom čítaní baviť. Ale zatiaľ sme to nastavili tak, že sa nám to zdá primerané aj pre tých veriteľov, ktorí požičali týmto občanom. Nevraviac, ešte raz zvýrazňujem, štátne inštitúcie, ktoré majú obrovských dlžníkov, Sociálna poisťovňa, pán Muňko by o tom vedel rozprávať, koľko, koľko dlžníkov má Sociálna poisťovňa, daňová správa, finančná správa, zdravotné poisťovne. Určite by to znamenalo prínos do verejných financií.
Takže žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

95.
Ďakujem za slovo. No, myslím si, že na tomto návrhu zákona je potrebné oceniť jeho filozofiu.
Ako to už predkladatelia naznačili, tak možno nejde o štandardný prvok na slovenskej scéne, ale hádam všetci vnímame, že na Slovensku sa aj neštandardne vyvíja situácia v oblasti záväzkov ľudí, ktorí si pri nejakej životnej situácii potrebovali požičať, a následne to splácanie má také parametre, ktoré nie je zlučiteľné ani podľa mňa s nejakým normálnym ľudským svedomím. Takže z toho pohľadu ten zákon určite je, je takým, ktorý môže vyriešiť mnohé, a nielen vo vzťahu k nebankovým inštitúciám, ale aj k štátnym inštitúciám.
V § 2 je navrhnuté aj riešenie, aké by mali vlastne ľudia, ktorí si požičali alebo, alebo majú záväzky, ako by mohli po splatení istiny ešte zaplatiť aj, aj vlastne to, že je úplne logické, že človek, ktorý, ktorý si požičal alebo neplní záväzky, tak, pochopiteľne, má platiť aj úroky alebo niektoré ďalšie náležitosti, tzv. že príslušenstvo.
Myslím si, že by sa aj niektoré tie limity mohli zmeniť, ale to už je na nejakú ďalšiu diskusiu, Ale ešte raz poviem to, čím som aj začal, že je potrebné oceniť filozofiu, je potrebné napraviť krivdy, ktorej sa dostalo tým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som k tomuto zákonu zaujala postoj aj ja ako nielen poslanec, ale hlavne ako predstaviteľ spotrebiteľskej organizácie, ktorá na problémy na finančnom trhu spojené s ochranou spotrebiteľa naráža už niekoľko rokov.
Ja tento návrh, legislatívny návrh, samozrejme, vítam so všetkými desiatimi. Považujem ho za veľmi dobrý a prospešný návrh, hlavne kvôli tomu, že ak sa schváli a príjme, tak bude veľmi dobrým nástrojom a pomôckou pre tých ľudí, ktorí sa mnohí z objektívnych dôvodov, z dôvodov finančnej tiesne dostali do dlhovej špirály, do rôznych dlhových pascí, ktoré na ne nastražili mnohé nekalo a špekulatívne pôsobiace nebankové subjekty.
Ja si dobre uvedomujem, že tento návrh zákona má mať celoplošný dopad, viac-menej je zameraný nielen na zmluvné vzťahy a z nich vyplývajúce následky, ktoré boli uzavreté medzi spotrebiteľmi, medzi dlžníkmi a nebankovými subjektmi, ale tento návrh zákona sa týka celoplošného, mimoriadneho, pardon, ak som to správne pochopila, aj na peňažné záväzky, prípadne peňažné nedoplatky voči verejno-právnym inštitúciám. Spomína sa tu daňový úrad, prípadne Sociálna poisťovňa. S touto oblasťou vymáhaných peňažných súm zo strany Sociálnej poisťovne ja naozaj nemám také bohaté skúsenosti, aby som sa vedela k tejto konkrétnej otázke vyjadriť a v tejto časti s absolútnou istotou daný a predložený návrh podporiť, ale samotný ideový zámer, ktorým sa zameriavame na pomoc znevýhodneným skupinám obyvateľstva, ktorí sa dostali či už do dlhovej špirály, alebo dostali sa do zomknutia vymáhačskej, exekútorskej a súdnej suity, naozaj takýto návrh pomoci takúto podanú ruku v spoločnosti, ktorá sa považuje za humánnu, spolupatričnú, demokratickú, považujem za adekvátny. Takže vlastne tie vaše pochybnosti o tom, či tento návrh neprekračuje nejaké hranice klasického, štandardného, normatívneho procesu, legislatívneho procesu, nepovažujem celkom za dôvodné. Ja tento návrh, samozrejme, za neštandardný nepovažujem, možno sa javí svojím charakterom ako mimoriadny, ale na mimoriadnosť situácie, veľkú zadlženosť slovenských domácností ho vnímam ako adekvátny prostriedok a nástroj legislatívnej pomoci.
Samozrejme, že pri tejto príležitosti mi nedá neuviesť ako by som možno v takom dokonalejšom prevedení vecnom predstavovala samotný zákon ja. Vidím, že navrhovateľ sa upriamil na stavbu zákona a jeho obsahová časť o tom svedčí, kde sa ten mimoriadny, mimoriadny pardon má viac-menej viazať na zmluvné záväzky, ktoré boli uskutočnené alebo vykonané, realizované v určitom čase, teda za také dominantné kritérium, podľa ktorého má byť tento pardon, toto oddlženie uplatnené, sa viaže na časové hľadisko.
Ja by som však chcela navrhovateľovi odporučiť, ak sa tento zákon dostane do druhého čítania, aby sa zamyslel aj nad zohľadnením iného hľadiska, a to presnejšej špecifikácie cieľových skupín, hlavne čo sa týka peňažných záväzkov a dlhov voči spotrebiteľskej verejnosti, pretože tam by som si ja predstavovala uplatnenie a realizáciu takéhoto oddlženia, takéhoto mimoriadneho pardonu, že by bola viazaná na definíciu, zavedený pojem zraniteľného spotrebiteľa. A tam je možné takúto definíciu nastaviť jednak z hľadiska a jednak z pohľadu prizerania na vek, kde by sme mali ošetrených práve dôchodcov ako zraniteľných spotrebiteľov, ktorí naozaj vzhľadom na výšku svojich dôchodkov mnohokrát sú nútení v záplave rôznorodých reklamných ponúk nebankových subjektov siahať po takejto neuváženej a ich sociálnu krízu alebo finančnú krízu prehlbujúcej možnosti. Postupovala by som pri vyhranení a vymedzení definície zraniteľného spotrebiteľa aj z pohľadu sociálno-ekonomického statusu, teda z pohľadu ich súčasného príjmu. Tam by sme dokázali ošetriť a ochrániť v rámci tejto zraniteľnej skupiny spotrebiteľov práve ľudí, ktorí poberajú dávku hmotnej núdzi, prípadne nezamestnaných občanov, ktorí sú na podpore v nezamestnanosti.
No a do tretice by som si vedela veľmi jednoducho a prakticky predstaviť, že by do skupiny zraniteľného spotrebiteľa boli aj zahrnutí spotrebitelia, ktorí sú znevýhodnení, a to už, či už z hľadiska nejakej telesnej, fyzickej alebo aj mentálnej, duševnej indispozície.
Naozaj, ukazuje sa v praxi, že nebankové subjekty a nielen nebankové subjekty, všeobecne mnohí podomoví predajcovia predávajú tovary, poskytujú svoje služby, oslovujú bez zábran aj evidentne hendikepovaných ľudí. A, bohužiaľ, stávajú sa z nich potom obete, ktoré je ťažké v súčasnom legislatívno-inštitucionálnom rámci dokonca aj na súde chrániť. Nie je to automatické.
Ja by som chcela poukázať ešte na jeden taký rozmer, ktorý mňa znepokojil a ku ktorému som sa vlastne vyjadrovala aj v priebehu minulého týždňa a to je to, čo považujem za taký hlavný dôvod, prečo pomôcť ľuďom a v prípade dôchodcov, ktorí sú exekuovaní, ide o 45-tisíc dôchodcov, je to to, že v mnohých prípadoch sa ukazuje, že či už sú to právni zástupcovia veriteľa oprávneného alebo exekútori, prípadne aj zástupcovia, priami zástupcovia nebankových subjektov, nemajú záujem reflektovať na požiadavku spotrebiteľov dlžníkov plniť svoje peňažné záväzky v dobrovoľnom systéme.
To sa pekne ukázalo aj na príklade pani dôchodkyne Madejovej, ktorá vlastne nás žiadala o pomoc práve preto, že aj keď sa dohodla so zástupcom, právnym zástupcom veriteľa oprávneného na tom, že bude postupne na základe rozhodnutia súdu splácať svoju pôžičku, aj keď už ju do polovice splatila, napriek tomu exekútor trval na tom, že v tom formalizovanom postupe, v tom procese, ktorý sa reťazí od nebankovky, vymáhačskej spoločnosti k súdu, rozhodcovskému alebo civilnému, potom následne k exekútorovi, z tohto procesu ju jednoducho nechceli vymaniť. Na jej požiadavku vôbec nereflektovali. A toto mi nepripadá, že je správne. Takýto stav nemožno do budúcna konzervovať, pretože naozaj ak dnes nastavíme systém inštitucionálnej ochrany kontraproduktívne, a to tak, že sa práve dlžník, ktorý sa ocitá vo finančnej tiesni, ktorý nemá prostriedky na to, aby si zabezpečil rovnocennú právnu ochranu, nemá na advokátske kancelárie, pre ktoré nakoniec ani táto sféra spotrebiteľskej ochrany vôbec nie je lukratívna a vôbec vábivá, ak sa takíto ľudia stanú predmetom ťaženia pre právnicky vzdelaných ľudí, to už je jedno, či ide o právnych zástupcov veriteľa alebo zástupcov vymáhačských spoločností, prípadne exekútorov, alebo ide dokonca o sudcov. Ak naozaj my chceme ďalej konzervovať stav, že budeme ľudí, ktorí sa ocitajú v tiesni, nedisponujú dostatočným poznaním, nemajú, nie sú natoľko finančne gramotní, aby sa ubránili ponuke nebankových subjektov, tak jednoducho takto môžeme povedať, že právna ochrana, inštitucionálna ochrana, súdna ochrana v našom štáte zlyháva. A to s takýmto stavom sa ja ako poslankyňa, verím, že aj viacerí, ako tu sedíte, verím, že aj vláda, ministri nebudeme vedieť uspokojiť. Tento problém je potrebné naozaj riešiť.
Jedným z takých dôvodov – ja nechcem naozaj zdržiavať –, pre ktorý je potrebné prevetrať všetky takéto, všetky takéto exekvované pohľadávky, je aj to, že v položkách, a to sú osem-, šesťtisícové, päťtisícové položky, sa mnohokrát ocitajú sumy, ktoré nie sú nijako konkrétne špecifikované, nie sú štrukturované. Objaví sa tam položka so sumou 6-tisíc eur a je k tomu uvedený len krátky popis "náklady spojené s uplatnením pohľadávky". A toto je predložené na úhradu dôchodcovi, 6 800 eur a jednovetný výklad, náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Toto všetko má známky, samozrejme, nie transparentného a nie takého konania, ktoré by sme mohli považovať za konanie a vyúčtovanie položiek uplatňované v súlade s dobrými mravmi.
Smutné na celom je, že ak sa aj dôchodcovia, ktorí siahnu po právnej ochrane a uplatňujú si aktívne cestou súdu svoje práva, tak stretávajú sa s nepochopením samotných súdov. Advokátska kancelária, ktorá sa venuje práve ochrane práv spotrebiteľov, ktorí majú dočinenia s Pohotovosťou, mi avizovali, že majú 20 prípadov, kde v záujme dlžníkov pri neoprávnene spustených exekučných konaniach sa im snažia pomôcť cestou súdov a, žiaľbohu, pokiaľ sa na takto uzavretú zmluvu s nebankovým subjektom viaže zmenková zmluva, nevedia si so samotnými súdmi poradiť. Takže ja naozaj to, k čomu sa hlási tento legislatívny návrh, poviem iba toľko, vítam ho s jeho zacielením na pomoc a právnu ochranu spotrebiteľov, ktorí sa dostali do dlhových pascí, absolútne súhlasím a tento návrh zákona podporím. Verím, že vládna strana SMER, ktorá je zadefinovaná ako strana so silným sociálnym programom práve zacieleným na pomoc dôchodcom, sa nad týmto návrhom zamyslí a umožní nám podporou v prvom čítaní postúpiť tento zákon do druhého čítania, aby sme vyladili všetky ďalšie konkrétne nástroje, ktoré môžeme účinne v prospech pomoci znevýhodneným ľuďom použiť.
Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.

4.
Ďakujem. No chcem oceniť vystúpenie kolegyne Mezenskej, lebo ona z iného pohľadu ako predkladatelia pozrela na predložený návrh a vidí v ňom zmysel. Dokonca tam naznačila aj nejaké možné vylepšenia pri druhom čítaní, čo, no myslím si, že je dobré, lebo dáva priestor aj iným kolegom, ktorí si preštudovali alebo vypočuli predložený návrh, pouvažovať podobne.
Totiž v Národnej rade - a či teraz, či pred nejakým časom - máme možnosť sledovať rôzne návrhy zákonov či noviel, ktoré nejdú zmysluplne v prospech ľudí, ale práve opačne, vytvárajú predpoklady pre lepšiu činnosť niektorých skupín. Len aby som nebol taký nekonkrétny, tak len teraz sme sa mali možnosť vyjadrovať k zákonu o strategických investíciách, kde vlastne podľa mňa určitá neschopnosť koncepčná úradu vlády alebo SARIA teraz sa ide riešiť vyvlastňovaním, čo určite nie je pre občana dobré znamenie, hej, už sme tu mali zákon o solárnom klondike, kde niektoré firmy si vylepšili príjem oproti iným výrobcom energie aj osemkrát. Niekto si tu presunul kmeň poistencov tak, že ani z neho neplatil daň a vyviezol ich vlastne za hranice cez schránku, a keby sme aj chceli vedieť, kto to bol, tak nevieme. No ale nie o tom chcem hovoriť. Toto je návrh, ktorý smeruje k tomu, aby naozaj sa pomohlo ľuďom, ktorí sa z rôznych príčin, určite nie špekulatívnych, dostali do situácie, keď teraz vlastne mnoho, mnohonásobne preplácajú pôvodnú sumu, ktorú si požičali, a nie je to ani s kostolným poriadkom. Čiže návrh... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)