53.schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
41.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, som celkom rád, že teraz iní vládni poslanci niečo vybavujú u pána ministra, lebo pred chvíľou, keď ako doňho pomerne dosť intenzívne hučal pán vládny poslanec Blaha, tak som mal strach, že doňho bude hučať nejakú marxistickú ekonomickú teóriu juhoamerického typu, a to by som sa teda veľmi obával. Ale teraz vážne.
Dámy a páni, aj keď som poslancom ešte len tri roky, pravdupovediac, vždycky ma trochu prekvapí, že keď je návrh štátneho rozpočtu vždycky na jeseň, tak je okolo toho veľký záujem, veľký záujem poslancov, hlavne opozičných, samozrejme, médií, veľa sa to rozoberá tento návrh, a pritom je to vždycky plán, dalo by sa povedať zbožné prianie vlády, ktoré síce vychádza z určitých výpočtov, ale ako to dopadne, to je vtedy ešte len taká chiméra.
A, naopak, keď je štátny záverečný účet, ako dneska máme ho predložený, tak ten štátny záverečný účet nevzbudí nejakú veľkú pozornosť verejností ani médií, odborníkov, pravdupovediac, ani poslancov Národnej rady.
Pritom ešte raz zopakujem, návrh štátneho rozpočtu je nejaký plán, to, čo by vláda chcela, minister financií čo by chcel, ako si to predstavuje. Štátny záverečný účet sú tvrdé čísla, tvrdé dáta. Pamätám si svojho času ešte za blahej pamäti za vlády Vladimíra Mečiara, keď minister financií pán Kozlík si dovolil povedať, že čísla sa nedajú oklamať, hlavne keď je nejaký záverečný účet, to je ako v reštaurácii. Príde čašníčka, spočíta to, darmo budete hovoriť, že sa vám to nepáči, proste toto je účet záverečný a takto vyzerá aj štátny záverečný účet. Nechcem ho zhadzovať, samozrejme, tieto dáta, ktoré sme dostali, ale je to tak.
Pán minister tu vo svojom úvodnom slove povedal základné údaje. Základným údajom je toho, ako táto republika, my všetci ako sme hospodárili. Na prvom mieste, samozrejme, vláda, ktorá to má v rukách, má jasnú väčšinu v pléne Národnej rady, tak ten výsledok je taký, že sme urobili schodok 2 156 mil. Niekto to môže nazvať stratu, ak by to hovorilo o nejakej firme, a urobili sme tento schodok už 21 rokov po sebe, od kedy je, odkedy vznikla Slovenská republika, za všetkých vlád Slovenská republika robí každý rok schodok, to znamená stratu. Skúste si to predstaviť u vás v rodine, že by ste 21 rokov robili len stratu, alebo pán Bublavý napríklad na obci, ak by mal 21 rokov po sebe robiť deficit, stratu, schodok, no neviem, ako, ako by tá obec fungovala a ako by taká rodina dokázala vyžiť. Ale to urobili všetky vlády, samozrejme, aby som bol korektný, a zvýrazňujem to preto, lebo žijeme v mesiacoch, v týždňoch, keď skoro každý týždeň pán premiér alebo pán minister ohlásia, že sa nám podarí toho roku, teda daňová prognóza hovorí o tom, že vyberieme viacej daní, ale aj minulého roku už boli takéto optimistické vyjadrenia. Vyberieme viacej daní, preto môžeme to vrátiť ľudom v rôznych podobách. Najlepšie vláde sa to páči baliť do takýchto balíčkov, lebo to sa marketingovo dobre predáva, blížia sa voľby, samozrejme, no tak to zabalíme do balíčkov a hurá ľudom to môžeme vrátiť. Preto zvýrazňujem ten schodok. My sme urobili stratu. My aj keď je o niečo lepší výber daní, vždycky robíme túto stratu.
Ďalej tu bolo spomínané rast HDP. Teda ešte aby som sa vyjadril ku schodku. Ten schodok je vyšší o 0,23 %, ako bol plánovaný, a je vyšší o 0,24 % ako v roku 2013. To znamená, ten schodok je vyšší ako predchádzajúci rok a je vyšší, ako bol naplánovaný. Rast HDP, rast ekonomiky HDP 2,4 %. Pánboh zaplať zaňho. Aj napriek tomu, čo robí vláda alebo skôr nerobí. Z môjho pohľadu vláda nič neurobila za tri roky pre zlepšenie podnikateľského prostredia. Aj vďaka tomu ekonomika narástla 2,4 % a je to aj vysvetlené, rast domáceho dopytu, rast ekonomiky v eurozóne, ktorý sú naši, ako keďže sme importná krajina, čo sa týka hospodárstva, tak tam sa ekonomika hýbala, domáci dopyt sa zvýšil a toto pomohlo na rast našej ekonomike. Ale vláda tomu nenapomohla nijako. Ja som nezaznamenal žiadne opatrenia systémové vlády v tom, aby tu podnikateľské prostredie bolo lepšie. Áno, vláda občas napomáha určitým mecenášom, oligarchom, aby sa im darilo viacej, niekoľkokrát sme to už spomínali. Typickým príkladom je Váhostav, súkromná firma, ktorú vlastní pán Široký, tak tá nevyplatí svojich subdodávateľov a vláda vyplatí za túto firmu dlhy. Nižšia miera nezamestnanosti, 11,6 %. Myslím si, že aj toto, tento rast ekonomiky napomohol tomu, že sa znižovala nezamestnanosť. A toto všetko súvisí aj s výberom daní, ktorého by som sa chcel dotknúť. Dovolím si to porovnávať, všetky tieto výbery, daní s rokom 2013, so skutočnosťou z roku 2013, aby som nehovoril o tom, čo si vláda naplánovala, ale toto, čo sa reálne v roku 2013 vybralo a čo sa vybralo v roku 2014. Tak je tu nárast pri DPH 180 mil., spotrebné dane 33, príjmy fyzických osôb plus 24, príjmy právnických osôb, pán minister, to ma prekvapilo, veľmi ma to neprekvapilo, ale príjmy fyzických osôb, teda dane z príjmov právnických osôb pokles o 86 mil. oproti roku 2013.
Pán minister, chcem sa spýtať, tak rast ekonomiky, domáci dopyt vyšší a dane z príjmov právnických osôb nižší o 86 mil. oproti 2013. Niečo tu, niečo tu nehrá. Mimochodom, ako ja budem vždycky ako pána ministra financií aj vládu chváliť za prísnejší, lepší výber DPH, napríklad kontrolu vratiek, karuselové podvody, proti ktorým aj táto vláda má určité úspechy. Predpokladám, že to sa podpísalo pod lepší výber DPH, ale ja si myslím, že aj ten vyšší domáci dopyt, tá domáca teda spotreba napomohla lepšiemu výberu DPH a to sa podpísalo podľa mňa spolu s nižšou nezamestnanosťou pod príjmy fyzických osôb. To znamená, dane z príjmov fyzických osôb a DPH súvisia so zvýšeným domácim dopytom a s nižšou nezamestnanosťou. Áno, čím viacej ľudí bude pracovať, tým viacej štát, finančná správa vyberie na daniach z príjmov fyzických osôb. A súvisí to, samozrejme, aj so spotrebnými daňami, pretože domáca spotreba, to, čo si ľudia kúpia, tým pádom platia aj spotrebné dane. Keď hovoríme o náraste príjmov DPH, o lepšom výbere DPH, rád by som sa pozastavil pri efektívnosti výberu DPH. Podľa mojich informácií ešte vždycky výber z dane z pridanej hodnoty nie je na úrovni ani roku 2006, ani na úrovni roku 2006. Toľko k daniam.
Krátko by som sa dotkol výdavkov rozpočtových organizácií a z môjho pohľadu to veľmi úzko súvisí s reformou ESO. Pán minister, vláda tu hovorí tri roky, najčastejšie síce pán minister vnútra pán Kaliňák o zásadnej reforme ESO, o efektívnej verejnej správe, ktorá nám pomôže znížiť výdavky. Ja som našiel údaje zase oproti roku 2013, mzdy a platy zamestnancov rozpočtových organizácií oproti roku 2013 vyššie v roku 2014 o 78 mil. Tovary a služby rozpočtových organizácií vyššie o 161 mil. Zamestnanci rozpočtových organizácií - nárast v roku 2014 plus 1 971 zamestnancov. Dámy a páni, o akom ESE tu hovoríme? Vyššie výdavky na mzdy, 78, vyššie výdavky na tovary a služby, 161 a vyšší počet zamestnancov v rozpočtových organizáciách verejnej správy o 1 971. Aká reforma ESO? Keď tu máme nárast výdavkov aj zamestnancov, čo je logicky viacej zamestnancov, viacej výdavkov. Reforma ESO neexistuje a je jako Yeti, o ktorej sa strašne veľa hovorí, ale nikto ju nevidel. Aspoň v týchto tvrdých číslach, ktoré máme pred sebou, to tak nie je. Lebo v opačnom prípade by výdavky na mzdy, na tovary, služby, ale aj na počet zamestnancov musel klesať, a nie stúpať.
Tretia oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, sú eurofondy. Ak by som veľmi mal byť stručný, tak poviem, že čerpanie eurofondov v roku 2014 je jedna veľká katastrofa. Jedna veľká katastrofa. Vláda naplánovala čerpanie eurofondov na úrovni 3 173 mil. Skutočnosť 1 265 mil., čo je 39 % plnenie z toho, čo bolo naplánované. Aj keď viem, že všetky eurofondy nemá v rukách vláda, ale ona nastavuje systém, ona robí si plánovanie. Pri rozpočte na konci roka 2013 vláda naplánovala tie 3 173 mil., plnenie 1 265 mil., 39 % plnenie. A, dámy a páni, ak si očistíme eurofondy od pôdohospodárskych fondov, ktoré predsa len fungujú trochu inak ako, ako zvyšok eurofondov, a zoberieme si len druhé programové obdobie, to je to, čo vlastne v roku 2014 malo aj skončiť, ale je ešte predĺžené do konca roka 2015, tak tam bol plán 1 359 mil., plnenie 447 mil., 32 %, 32 % plnenie. Tam máme napríklad aj, aj infraštruktúru, Operačný program Doprava. Ja som to tu veľakrát hovoril, ale ja to tu musím zopakovať. Ak by diaľnica D1 bola realizovaná z PPP projektov, ktoré podpísala ešte prvá vláda Roberta Fica v roku 2010, čo by sme čerpali, aké by bolo čerpanie v tom druhom programovo období? Ja nechcem ísť do podrobností, ale vedel by som to vyčísliť, koľko z tých 447 mil. tvorí výdavky, ktoré súvisia s výstavbou D1 cez eurofondy, tak ako to spustila vláda Ivety Radičovej. Ak by toto tam nebolo, ak by sa to čerpalo, teda stavalo cez PPP projekty, tak to čerpanie by bolo úbohé. Aj tak je úbohé, 32 % oproti tomu, čo si vláda naplánovala.
Dámy a páni, tretie programové obdobie, to, ktoré vlastne minulého roku začalo, vláda naplánovala 270 mil. Vie niekto z prítomných poslancov, aká bola čerpanosť v roku 2014? Nula, nula, to sú tie tvrdé čísla. Aj pán minister, aj vláda, aj my všetci by sme si asi priali, aby sme už v tom prvom roku mali aspoň nejakú čerpanosť, ale tam je nula. Takto začíname programové obdobie. To znamená, druhé programové obdobie bez poľnohospodárskych fondov, ktoré to zachraňujú, celkovo to zachraňujú, lebo tam oproti plánu 667 mil. je skutočnosť 505 mil. Takže celkové plnenie 39 %, tretie obdobie nula, druhé obdobie bez poľnohospodárskych fondov 32 %. Preto som si dovolil hneď na úvod povedať, že eurofondy a ich čerpanosť je jedna veľká katastrofa aj podľa týchto tvrdých čísel. Vieme o tých problémoch, ktoré sú ohľadom eurofondov, že sú operačné programy, ktoré sú zastavené, sú tu korekcie, ktoré, ktoré nám Brusel udelil, Slovensku, ale aj preto bola aktivita opozičných poslancov aj na finančnom výbore, aj v pléne Národnej rady, kde sme sa snažili, aby v tomto poslednom v roku 2015 sa urobili určité opatrenia, aby táto katastrofa z roku 2014 sa nepreniesla aj do roku 2015. Sme neustále ubezpečovaní, napr. ministrom Vážnym, ktorý má na starosti tieto eurofondy, že v roku 2015 to celé zachránime. Obávam sa veľmi vážne, že po tomto výsledku z roku 2014 sa to nedá zachrániť v roku 2015, a to, čo nevyčerpáme v roku 2015, časť, len veľmi malú časť z toho sa podarí vláde popresúvať do ďalšieho, teda fázovať do ďalšieho programového obdobia, ale Slovensko pri eurofondoch podľa môjho názoru príde od 1,5 do 2 mld. eur. Samozrejme, s eurofondmi veľmi úzko súvisí spolufinancovanie. Ako každý rok musím konštatovať, jedna z najväčších úspor, ktorá sa vláde, a ministrovi financií to príde pomerne vhod, v rozpočte je tá, že oproti, oproti tomu, čo sme si naplánovali na spoluúčasť, reálne to, čo sa použilo na spoluúčasť, je nižšie, a teda úspora štátneho rozpočtu vo výške 252 mil. eur. To znamená, nerealizovali sme eurofondy, ako sme si naplánovali, a preto je tam úspora 252 mil. Škoda, ak by sme boli čerpali eurofondy, myslím si, že aj minister financií by veľmi rád oželel túto akože úsporu, ktorá je potrebná na spoluúčasť.
Dámy a páni, mohol by som ešte hovoriť o ďalších z pohľadu objemu financií. Pardon, ešte som chcel povedať pre informáciu možno niektorých poslancov Národnej rady, ale aj hlavne pre občanov, keď som hovoril toľko o eurofondoch, alebo chcel by som zvýrazniť toto, čo hovoril aj pán minister, naše výdavky, naše výdavky, naše príspevky do Európskej únie tvorili minulého roku 683 mil. eur po určitých úpravách. To dávam do pozornosti len preto, lebo občas, keď sa spomínajú eurofondy a čerpanosť eurofondov, tak sa to niektorým zdá, že veď fajn, dostaneme príspevky z Bruselu, eurofondy a tie môžeme míňať. Už som sa stretol s názorom, že to môžeme aj neefektívne míňať, veď to dostávame z Bruselu. Dámy a páni, nezabúdajme, že my do Európskej únie aj prispievame. To znamená, za minulý rok, aby som bol korektný, čerpali sme 1 265 mil., náš príspevok do Európskej únie 683 mil. Takže dalo by sa rozprávať o ďalších číslach, ale týmto trom oblastiam som sa chcel najviac venovať z tých drobných čísiel.
Určite ste si viacerí všimli ako každý rok za vlády Roberta Fica nárast rezervy predsedu vlády, predseda vlády mal naplánované 1,495 mil., skutočnosť bola 2, 409 mil. Nárast o 61 %. Koho z vás by zaujímalo, môže sa pozrieť na to, ako táto rezerva bola rozdelená, ale oproti tomu, čo som predtým rozprával, toto sú z pohľadu verejných financií predsa len menší objem, preto sa tomu nechcem nejako podrobnejšie venovať.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
15:03
Cieľom návrhu novely tohto zákona je výraznou mierou modernizovať a zefektívniť fungovanie verejnej správy a zvýšiť úroveň informatizácie v našej krajine. Novela upravuje platný právny stav v troch hlavných oblastiach.
V oblasti úpravy podmienok identifikácie a autentifikácie, kde sa napríklad vďaka zavedeniu autentifikačného kvalifikovaného...
Cieľom návrhu novely tohto zákona je výraznou mierou modernizovať a zefektívniť fungovanie verejnej správy a zvýšiť úroveň informatizácie v našej krajine. Novela upravuje platný právny stav v troch hlavných oblastiach.
V oblasti úpravy podmienok identifikácie a autentifikácie, kde sa napríklad vďaka zavedeniu autentifikačného kvalifikovaného certifikátu zavádza možnosť prístupu do informačného systému a k elektronickej komunikácii nielen pre oprávnenú fyzickú osobu, ale aj pre orgány verejnej moci a právnické osoby. Čiže pracovník už nebude potrebovať pre prístup do informačného systému vlastnú e-ID kartu, ale cez svoje prístupové heslo bude automaticky autentifikovaný a vďaka autentifikačnému certifikátu bude jeho komunikácia považovaná za legitímnu.
V ďalšom návrhu zákona navrhujeme zjednodušiť procesy týkajúce sa platobného modulu, kde racionalizujeme procesy platobného modulu, zjednodušujeme množstvo úkonov potrebných na zabezpečenie informácií a evidencií úhrad platieb za služby orgánov verejnej moci. A v neposlednom rade aj zavádzame inštitút zdrojového registra slúžiaceho na prvozápis údaju, ktorý sa následne bude preberať do referenčných registrov.
Ďalšou oblasťou sú legislatívno-technické zmeny, ktoré vyplynuli z praxe orgánov verejnej moci. V nadväzujúcich novelizačných článkoch sa upravujú aj súvisiace procesy.
Toľko na úvod, ďakujem.
Pán podpredseda, ďakujem veľmi pekne za slovo. Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň.
Cieľom návrhu novely tohto zákona je výraznou mierou modernizovať a zefektívniť fungovanie verejnej správy a zvýšiť úroveň informatizácie v našej krajine. Novela upravuje platný právny stav v troch hlavných oblastiach.
V oblasti úpravy podmienok identifikácie a autentifikácie, kde sa napríklad vďaka zavedeniu autentifikačného kvalifikovaného certifikátu zavádza možnosť prístupu do informačného systému a k elektronickej komunikácii nielen pre oprávnenú fyzickú osobu, ale aj pre orgány verejnej moci a právnické osoby. Čiže pracovník už nebude potrebovať pre prístup do informačného systému vlastnú e-ID kartu, ale cez svoje prístupové heslo bude automaticky autentifikovaný a vďaka autentifikačnému certifikátu bude jeho komunikácia považovaná za legitímnu.
V ďalšom návrhu zákona navrhujeme zjednodušiť procesy týkajúce sa platobného modulu, kde racionalizujeme procesy platobného modulu, zjednodušujeme množstvo úkonov potrebných na zabezpečenie informácií a evidencií úhrad platieb za služby orgánov verejnej moci. A v neposlednom rade aj zavádzame inštitút zdrojového registra slúžiaceho na prvozápis údaju, ktorý sa následne bude preberať do referenčných registrov.
Ďalšou oblasťou sú legislatívno-technické zmeny, ktoré vyplynuli z praxe orgánov verejnej moci. V nadväzujúcich novelizačných článkoch sa upravujú aj súvisiace procesy.
Toľko na úvod, ďakujem.
Neautorizovaný
15:05
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel...
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Ďakujem, skončil som.
Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (tlač 1578). K predloženému návrhu zákona predkladám túto informáciu.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Ďakujem, skončil som.
Neautorizovaný
15:07
31.
Ďakujem, pán predsedajúci. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť legislatívne prostredie pre zriadenie registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci ako jedného zo základných registrov verejnej správy.
Register právnických osôb je definovaný v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky ešte v roku 2008. Na jeho základe bola vypracovaná štúdia...
31.
Ďakujem, pán predsedajúci. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť legislatívne prostredie pre zriadenie registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci ako jedného zo základných registrov verejnej správy.
Register právnických osôb je definovaný v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky ešte v roku 2008. Na jeho základe bola vypracovaná štúdia realizovateľnosti registra právnických osôb ako súčasť Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Návrhom zákona sa zriaďuje predmetný register a upravujú sa súvisiace právne vzťahy.
Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci má poskytovať platné údaje umožňujúce jednoznačnú identifikáciu všetkých právnických osôb orgánov verejnej moci a podnikateľov evidovaných v zdrojových registroch. Register právnických osôb bude primárne slúžiť na komunikáciu medzi subjektmi verejnej správy, čiže ako zákonom uznaný jediný, naozaj jediný zdroj identifikačných, adresných a administratívnych údajov s garantovaným obsahom. Pôjde o ekvivalent zákonom stanovených prvotných dokladov pochádzajúcich zo zdrojových registrov, ako sú obchodný register, živnostenský register, register organizácií s medzinárodným prvkom, register nadácií a podobne.
Register právnických osôb umožní identifikáciu každej právnickej osoby a podnikateľa, ktorí prichádzajú do styku s verejnou správou. Právne subjekty evidované v registri právnických osôb budú jednoznačne identifikované prostredníctvom identifikátora.
V súčasnosti sú zdrojové registre budované ako izolované informačné systémy. Niektoré centrálne registre sú vedené manuálne. Navrhuje sa jednotná úprava registra právnických osôb spôsobom, pri ktorom sa nezasahuje do kompetencií jednotlivých zdrojových registrov. Zároveň sa inštitucionalizuje evidencia, ktorá umožňuje na jednom mieste získať pre potreby výkonu verejnej moci relevantné údaje o zapísaných subjektoch.
Výsledný stav zruší duplicitu poskytovania údajov, keďže tieto budú čerpané len z registra právnických osôb, a zdrojovým evidenciám tieto duplicitné poskytovania ako povinnosť zaniknú, čo je kľúčové aj vo vzťahu občana, firmy so štátom.
Ďakujem veľmi pekne.
31.
Ďakujem, pán predsedajúci. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť legislatívne prostredie pre zriadenie registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci ako jedného zo základných registrov verejnej správy.
Register právnických osôb je definovaný v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky ešte v roku 2008. Na jeho základe bola vypracovaná štúdia realizovateľnosti registra právnických osôb ako súčasť Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Návrhom zákona sa zriaďuje predmetný register a upravujú sa súvisiace právne vzťahy.
Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci má poskytovať platné údaje umožňujúce jednoznačnú identifikáciu všetkých právnických osôb orgánov verejnej moci a podnikateľov evidovaných v zdrojových registroch. Register právnických osôb bude primárne slúžiť na komunikáciu medzi subjektmi verejnej správy, čiže ako zákonom uznaný jediný, naozaj jediný zdroj identifikačných, adresných a administratívnych údajov s garantovaným obsahom. Pôjde o ekvivalent zákonom stanovených prvotných dokladov pochádzajúcich zo zdrojových registrov, ako sú obchodný register, živnostenský register, register organizácií s medzinárodným prvkom, register nadácií a podobne.
Register právnických osôb umožní identifikáciu každej právnickej osoby a podnikateľa, ktorí prichádzajú do styku s verejnou správou. Právne subjekty evidované v registri právnických osôb budú jednoznačne identifikované prostredníctvom identifikátora.
V súčasnosti sú zdrojové registre budované ako izolované informačné systémy. Niektoré centrálne registre sú vedené manuálne. Navrhuje sa jednotná úprava registra právnických osôb spôsobom, pri ktorom sa nezasahuje do kompetencií jednotlivých zdrojových registrov. Zároveň sa inštitucionalizuje evidencia, ktorá umožňuje na jednom mieste získať pre potreby výkonu verejnej moci relevantné údaje o zapísaných subjektoch.
Výsledný stav zruší duplicitu poskytovania údajov, keďže tieto budú čerpané len z registra právnických osôb, a zdrojovým evidenciám tieto duplicitné poskytovania ako povinnosť zaniknú, čo je kľúčové aj vo vzťahu občana, firmy so štátom.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
15:10
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:10
Dušan BublavýK predloženému návrhu zákona predkladám túto informáciu. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a...
K predloženému návrhu zákona predkladám túto informáciu. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Poprosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
30.6.2015 o 15:10 hod.
Mgr.
Dušan Bublavý
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (tlač 1579).
K predloženému návrhu zákona predkladám túto informáciu. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Poprosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Neautorizovaný
15:12
Uvádzajúci uvádza bod 15:12
Peter Kažimír35.
Vážený pán podpredseda, návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014 prerokovala vláda Slovenskej republiky 29. apríla tohto roku a schválila ho uznesením č. 217, ktorým ma súčasne aj poverila, aby som ho uviedol pri prerokúvaní v Národnej rade Slovenskej republiky.
Štátny záverečný účet Slovenskej republiky obsahuje základné informácie o ekonomickom vývoji krajiny, výsledky hospodárenia verejnej správy...
35.
Vážený pán podpredseda, návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014 prerokovala vláda Slovenskej republiky 29. apríla tohto roku a schválila ho uznesením č. 217, ktorým ma súčasne aj poverila, aby som ho uviedol pri prerokúvaní v Národnej rade Slovenskej republiky.
Štátny záverečný účet Slovenskej republiky obsahuje základné informácie o ekonomickom vývoji krajiny, výsledky hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky v metodike ESA 2010 a hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe. Hospodárenie je vyhodnotené v nadväznosti na schválený rozpočet verejnej správy na rok 2014, dovoľte mi teda v krátkosti vás informovať o dosiahnutých výsledkoch za rok 2014.
Podľa európskej metodiky ESA 2010 verejná správa Slovenskej republiky v roku 2014 hospodárila so schodkom 2,87 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy k 31. decembru 2014 dosiahol úroveň 53,58 % hrubého domáceho produktu. Tieto údaje sú predbežné na základe tzv. jarnej notifikácie Eurostatom, ktorej výsledky boli prezentované 21. apríla roku 2015. Tu si dovolím hneď aj podotknúť, že na základe práve minulý týždeň zverejnenej prognózy o vývoji daní a odvodov na tento a najbližšie roky súčasťou tejto prognózy bol aj odhad zvýšených príjmov z daní príjmov právnických osôb o ďalších 140 mil. eur, ktoré sa na základe akruálneho princípu budú zarátavať do príjmov štátneho rozpočtu za rok 2014, to znamená, na základe všetkých známych dostupných informácií predpokladáme, že pri jesennej notifikácii by ten záverečný výsledok nášho hospodárenia mohol alebo mal dosahovať úroveň o 0,2 % hrubého domáceho produktu nižšiu úroveň, ako je tu uvedené, čiže nie 2,87 %, ale niekde na úrovni vyše 2,6 % hrubého domáceho produktu, čo sa v zásade kryje s cieľom schváleného štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na rok 2014.
V absolútnom vyjadrení sa hospodárenie s verejnými financiami v roku 2014 skončilo schodkom vo výške 2,2 mld. eur, čo je o 156 mil. eur viac, než sa rozpočtovalo. Pri porovnaní s rokom 2013 je schodok rozpočtu verejnej správy vyšší o 0,24 % hrubého domáceho produktu na základe, opakujem, tých predbežných ukazovateľov schválených jarnou notifikáciou Eurostatom.
Oproti rozpočtu mali na schodok verejnej správy pozitívny vplyv najmä vyššie daňové a odvodové príjmy na akruálnej báze oproti rozpočtu o skoro 700 mil. eur, presne 695,5 mil. eur. V ďalšom pozitívne dopadlo na hospodárenie prenesenie výdavkov štátneho rozpočtu do nasledujúcich období v hodnote 339,8 mil. eur. Úspora prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov s Európskou úniou vo výške 257 mil. eur, nižší odvod do rozpočtu Európskej únie vo výške 167,3 mil. eur a nižšie výdavky na obsluhu štátneho dlhu v celkovej výške 33,4 mil. eur.
Z jednotlivých daní sa oproti pôvodným očakávaniam v rozpočte najpozitívnejšie vyvíjala daň z príjmov právnických osôb, oproti našim prognózam, plánom a rozpočtu to bolo navyše 267 mil. eur, nasledovaná platbami odvodov, o 181 mil. eur viac sme vybrali na odvodoch. V roku 2014 bol zaznamenaný pokračujúci pozitívny vývoj na dani z pridanej hodnoty, ktorý bol lepší oproti rozpočtu o 116 mil. eur. Najdôležitejším faktorom na vývoji týchto príjmov bolo pokračujúce zvyšovanie efektivity výberu daní, to znamená žiadne sadzby, základy dane, ale efektivita výberu vďaka prijatým opatreniam proti daňovým únikom.
Opatrenia na zvýšenie úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty pozitívne prispievali aj k rastu úspešnosti výberu dane z právnických osôb a vyššia úspešnosť bola zaznamenaná aj v prípade spotrebných daní z minerálnych olejov a z tabaku. Oproti rozpočtu malo na schodok verejnej správy negatívny vplyv najmä, išlo najmä o nižšie plnenie niektorých nedaňových príjmov o 1 mld. eur, najmä príjmy vo forme dividend boli nižšie o 714,2 mil. eur, čo na prvý pohľad je vysoká, vysoká čiastka. Ja chcem tu len podotknúť, že tieto peniaze prišli do rozpočtu, ale boli akruálne na základe zmeny metodiky z ESA 95 na ESO 2010 priradené k príjmom rozpočtu 2013. Vyššie výdavky verejného zdravotného poistenia o 160,4 mil. eur, vyššie výdavky Sociálnej poisťovne o 115,1 mil. eur, korekcie v čerpaní európskych fondov vo výške 111 mil. eur, vplyv novozaradených subjektov do verejnej správy, ktoré neboli súčasťou návrhu rozpočtu na rok 2014, a to v celkovej výške 47,5 mil. eur. Ide opäť o metodologickú zmenu prechodu z metodiky ESA 95 na ESA 2010. A aj negatívny dopad malo horšie hospodárenie štátnych fondov vo výške 38,9 mil. eur.
Niečo k dlhu. Maastrichtský dlh verejnej správy Slovenskej republiky dosiahol ku koncu roka 2014 hodnotu 40,3 mld. eur, čo pri vyčíslenom predbežnom v hrubom domácom produkte vo výške 75,2 mld. eur predstavuje číslo 53,58 % hrubého domáceho produktu, čiže zaokrúhlene 53,4. Dosiahnutá medziročná zmena konsolidovaného dlhu znamenala jeho zníženie o 1 % hrubého domáceho produktu. Oproti revidovanej hodnote dlhu za rok 2013 sa v absolútnom vyjadrení zvýšil dlh verejnej správy medziročne o 122,6 mil. eur. Je to jedna z najnižších, ak nie vôbec najnižšia medziročná zmena v absolútnom vyjadrení v histórii krajiny. Na jeho zvýšení sa v najväčšej miere podieľal hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 2,9 mld. eur. Zvýšenie maastrichtského dlhu v roku 2014 negatívne ovplyvnili aj tieto skutočnosti. Išlo o prevzatie záväzkov tzv. dočasného eurovalu vo výške 102,2 mil. eur, preklasifikovanie subjektov do sektora verejnej správy pri jesennej notifikácii údajov za rok 2013 a z toho vyplývajúce zvýšenie maastrichtského dlhu v roku 2014, napríklad išlo o záväzky Národnej diaľničnej spoločnosti alebo Eximbanky, o zdravotnícke zariadenia, ktoré do metodologickej zmeny boli mimo verejný sektor.
Preklasifikovanie subjektov do sektora verejnej správy pri jarnej notifikácii údajov za rok 2014 a z toho vyplývajúce zvýšenie maastrichtského dlhu, to je ďalšia kľúčová príčina, ktorá pôsobila negatívne na zvýšenie dlhu. Pripomínam, napríklad dopravné podniky najväčších slovenských miest boli zaradené do verejného sektora, to znamená výsledok ich hospodárenia sa každý rok už bude premietať do celkového obrazu verejných financií.
Pozitívny vplyv na vývoj maastrichtského dlhu oproti jeho stavu v roku 2013 mali najmä tieto skutočnosti. Išlo o splátky záväzkov zo štátnych cenných papierov v objeme 4 mld. eur, išlo o splátky úverov v štátnom dlhu v hodnote 281 mil. eur, išlo o odstránenie prevzatých záväzkov nemocníc do dlhu verejnej správy vo výške 248,6 mil. eur a takisto došlo k zníženiu konsolidovaného dlhu samosprávy o 44,7 mil. eur.
V rámci Európskej únie 28 krajín v roku 2014 dosiahlo 13 krajín vyšší schodok a 17 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. To je umiestnenie v tabuľke 28 krajín, 13 krajín vyšší schodok a 17 krajín vyšší dlh ako Slovenská republika. Priemerný schodok Európskej únie, to znamená všetkých 28 členských krajín bol 2,9 % hrubého domáceho produktu a priemerný dlh verejnej správy európskej 28 bol 86,8 % hrubého domáceho produktu. Dovoľujem si porovnať s našimi číslami, ešte raz, na základe predbežnej notifikácie, dlh 53,6 oproti priemeru 86,8 a de facto výsledok deficitu 2,87 oproti priemeru 2,9.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokiaľ ide o výsledok hospodárenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 2014, na hotovostnom princípe príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 12,5 mld. eur a výdavky 15,4 mld. eur. Hovoríme o tom malom okruhu štátneho rozpočtu, takže rozpočtové hospodárenie sa skončilo schodkom 2,9 mld. eur. Schodok štátneho rozpočtu vo výške 2,9 mld. eur je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší, opakujem, nižší o 360 mil. eur oproti upravenému rozpočtu, za rok 2014 je nižší o 527 mil. eur. Schodok štátneho rozpočtu bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov.
Dovoľte mi teda požiadať vás, vážené dámy a páni, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým schvaľuje návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2014 a ktorým berie na vedomie spôsob krytia schodku štátneho rozpočtu za rok 2014.
Ďakujem za vašu pozornosť.
35.
Vážený pán podpredseda, návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014 prerokovala vláda Slovenskej republiky 29. apríla tohto roku a schválila ho uznesením č. 217, ktorým ma súčasne aj poverila, aby som ho uviedol pri prerokúvaní v Národnej rade Slovenskej republiky.
Štátny záverečný účet Slovenskej republiky obsahuje základné informácie o ekonomickom vývoji krajiny, výsledky hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky v metodike ESA 2010 a hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe. Hospodárenie je vyhodnotené v nadväznosti na schválený rozpočet verejnej správy na rok 2014, dovoľte mi teda v krátkosti vás informovať o dosiahnutých výsledkoch za rok 2014.
Podľa európskej metodiky ESA 2010 verejná správa Slovenskej republiky v roku 2014 hospodárila so schodkom 2,87 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy k 31. decembru 2014 dosiahol úroveň 53,58 % hrubého domáceho produktu. Tieto údaje sú predbežné na základe tzv. jarnej notifikácie Eurostatom, ktorej výsledky boli prezentované 21. apríla roku 2015. Tu si dovolím hneď aj podotknúť, že na základe práve minulý týždeň zverejnenej prognózy o vývoji daní a odvodov na tento a najbližšie roky súčasťou tejto prognózy bol aj odhad zvýšených príjmov z daní príjmov právnických osôb o ďalších 140 mil. eur, ktoré sa na základe akruálneho princípu budú zarátavať do príjmov štátneho rozpočtu za rok 2014, to znamená, na základe všetkých známych dostupných informácií predpokladáme, že pri jesennej notifikácii by ten záverečný výsledok nášho hospodárenia mohol alebo mal dosahovať úroveň o 0,2 % hrubého domáceho produktu nižšiu úroveň, ako je tu uvedené, čiže nie 2,87 %, ale niekde na úrovni vyše 2,6 % hrubého domáceho produktu, čo sa v zásade kryje s cieľom schváleného štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na rok 2014.
V absolútnom vyjadrení sa hospodárenie s verejnými financiami v roku 2014 skončilo schodkom vo výške 2,2 mld. eur, čo je o 156 mil. eur viac, než sa rozpočtovalo. Pri porovnaní s rokom 2013 je schodok rozpočtu verejnej správy vyšší o 0,24 % hrubého domáceho produktu na základe, opakujem, tých predbežných ukazovateľov schválených jarnou notifikáciou Eurostatom.
Oproti rozpočtu mali na schodok verejnej správy pozitívny vplyv najmä vyššie daňové a odvodové príjmy na akruálnej báze oproti rozpočtu o skoro 700 mil. eur, presne 695,5 mil. eur. V ďalšom pozitívne dopadlo na hospodárenie prenesenie výdavkov štátneho rozpočtu do nasledujúcich období v hodnote 339,8 mil. eur. Úspora prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov s Európskou úniou vo výške 257 mil. eur, nižší odvod do rozpočtu Európskej únie vo výške 167,3 mil. eur a nižšie výdavky na obsluhu štátneho dlhu v celkovej výške 33,4 mil. eur.
Z jednotlivých daní sa oproti pôvodným očakávaniam v rozpočte najpozitívnejšie vyvíjala daň z príjmov právnických osôb, oproti našim prognózam, plánom a rozpočtu to bolo navyše 267 mil. eur, nasledovaná platbami odvodov, o 181 mil. eur viac sme vybrali na odvodoch. V roku 2014 bol zaznamenaný pokračujúci pozitívny vývoj na dani z pridanej hodnoty, ktorý bol lepší oproti rozpočtu o 116 mil. eur. Najdôležitejším faktorom na vývoji týchto príjmov bolo pokračujúce zvyšovanie efektivity výberu daní, to znamená žiadne sadzby, základy dane, ale efektivita výberu vďaka prijatým opatreniam proti daňovým únikom.
Opatrenia na zvýšenie úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty pozitívne prispievali aj k rastu úspešnosti výberu dane z právnických osôb a vyššia úspešnosť bola zaznamenaná aj v prípade spotrebných daní z minerálnych olejov a z tabaku. Oproti rozpočtu malo na schodok verejnej správy negatívny vplyv najmä, išlo najmä o nižšie plnenie niektorých nedaňových príjmov o 1 mld. eur, najmä príjmy vo forme dividend boli nižšie o 714,2 mil. eur, čo na prvý pohľad je vysoká, vysoká čiastka. Ja chcem tu len podotknúť, že tieto peniaze prišli do rozpočtu, ale boli akruálne na základe zmeny metodiky z ESA 95 na ESO 2010 priradené k príjmom rozpočtu 2013. Vyššie výdavky verejného zdravotného poistenia o 160,4 mil. eur, vyššie výdavky Sociálnej poisťovne o 115,1 mil. eur, korekcie v čerpaní európskych fondov vo výške 111 mil. eur, vplyv novozaradených subjektov do verejnej správy, ktoré neboli súčasťou návrhu rozpočtu na rok 2014, a to v celkovej výške 47,5 mil. eur. Ide opäť o metodologickú zmenu prechodu z metodiky ESA 95 na ESA 2010. A aj negatívny dopad malo horšie hospodárenie štátnych fondov vo výške 38,9 mil. eur.
Niečo k dlhu. Maastrichtský dlh verejnej správy Slovenskej republiky dosiahol ku koncu roka 2014 hodnotu 40,3 mld. eur, čo pri vyčíslenom predbežnom v hrubom domácom produkte vo výške 75,2 mld. eur predstavuje číslo 53,58 % hrubého domáceho produktu, čiže zaokrúhlene 53,4. Dosiahnutá medziročná zmena konsolidovaného dlhu znamenala jeho zníženie o 1 % hrubého domáceho produktu. Oproti revidovanej hodnote dlhu za rok 2013 sa v absolútnom vyjadrení zvýšil dlh verejnej správy medziročne o 122,6 mil. eur. Je to jedna z najnižších, ak nie vôbec najnižšia medziročná zmena v absolútnom vyjadrení v histórii krajiny. Na jeho zvýšení sa v najväčšej miere podieľal hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 2,9 mld. eur. Zvýšenie maastrichtského dlhu v roku 2014 negatívne ovplyvnili aj tieto skutočnosti. Išlo o prevzatie záväzkov tzv. dočasného eurovalu vo výške 102,2 mil. eur, preklasifikovanie subjektov do sektora verejnej správy pri jesennej notifikácii údajov za rok 2013 a z toho vyplývajúce zvýšenie maastrichtského dlhu v roku 2014, napríklad išlo o záväzky Národnej diaľničnej spoločnosti alebo Eximbanky, o zdravotnícke zariadenia, ktoré do metodologickej zmeny boli mimo verejný sektor.
Preklasifikovanie subjektov do sektora verejnej správy pri jarnej notifikácii údajov za rok 2014 a z toho vyplývajúce zvýšenie maastrichtského dlhu, to je ďalšia kľúčová príčina, ktorá pôsobila negatívne na zvýšenie dlhu. Pripomínam, napríklad dopravné podniky najväčších slovenských miest boli zaradené do verejného sektora, to znamená výsledok ich hospodárenia sa každý rok už bude premietať do celkového obrazu verejných financií.
Pozitívny vplyv na vývoj maastrichtského dlhu oproti jeho stavu v roku 2013 mali najmä tieto skutočnosti. Išlo o splátky záväzkov zo štátnych cenných papierov v objeme 4 mld. eur, išlo o splátky úverov v štátnom dlhu v hodnote 281 mil. eur, išlo o odstránenie prevzatých záväzkov nemocníc do dlhu verejnej správy vo výške 248,6 mil. eur a takisto došlo k zníženiu konsolidovaného dlhu samosprávy o 44,7 mil. eur.
V rámci Európskej únie 28 krajín v roku 2014 dosiahlo 13 krajín vyšší schodok a 17 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. To je umiestnenie v tabuľke 28 krajín, 13 krajín vyšší schodok a 17 krajín vyšší dlh ako Slovenská republika. Priemerný schodok Európskej únie, to znamená všetkých 28 členských krajín bol 2,9 % hrubého domáceho produktu a priemerný dlh verejnej správy európskej 28 bol 86,8 % hrubého domáceho produktu. Dovoľujem si porovnať s našimi číslami, ešte raz, na základe predbežnej notifikácie, dlh 53,6 oproti priemeru 86,8 a de facto výsledok deficitu 2,87 oproti priemeru 2,9.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokiaľ ide o výsledok hospodárenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 2014, na hotovostnom princípe príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 12,5 mld. eur a výdavky 15,4 mld. eur. Hovoríme o tom malom okruhu štátneho rozpočtu, takže rozpočtové hospodárenie sa skončilo schodkom 2,9 mld. eur. Schodok štátneho rozpočtu vo výške 2,9 mld. eur je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší, opakujem, nižší o 360 mil. eur oproti upravenému rozpočtu, za rok 2014 je nižší o 527 mil. eur. Schodok štátneho rozpočtu bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov.
Dovoľte mi teda požiadať vás, vážené dámy a páni, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým schvaľuje návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2014 a ktorým berie na vedomie spôsob krytia schodku štátneho rozpočtu za rok 2014.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Neautorizovaný
15:23
Uvádzajúci uvádza bod 15:23
Karol Mitrík37.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, Najvyšší kontrolný úrad v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady č. 39/1993 o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2014.
Na základe výsledkov kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov...
37.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, Najvyšší kontrolný úrad v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady č. 39/1993 o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2014.
Na základe výsledkov kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov vybraných rozpočtových kapitol a štátnych účelových fondov, kontroly správnosti zostavenia návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014, ako aj analýzy vyžiadaných informácií Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014 obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Návrhy záverečných účtov kapitol štátneho rozpočtu na rok 2014 boli vypracované v súlade s príslušnou smernicou Ministerstva financií Slovenskej republiky na ich vypracovanie. Záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2014 boli dodržané. Rozpočtové opatrenia vykonané v roku 2014 boli v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
V hospodárení štátneho rozpočtu vykázanom na hotovostnom princípe sa za rok 2014 dosiahli príjmy vo výške 12 497 mil. eur, výdavky vo výške 15 420 mil. eur, schodok vo výške 2 923 mil. eur. V plnení príjmov štátneho rozpočtu za rok 2014 sa premietlo nielen zlepšenie ekonomického prostredia a vyrovnávania daňových povinností, ale aj zvýšenie efektivity výberu daní vplyvom účinného boja proti daňovým podvodom, a to najmä pri dani z pridanej hodnoty a spotrebných daní. V plnení výdavkov štátneho rozpočtu za rok 2014 sa prejavilo nižšie čerpanie kapitálových výdavkov v dôsledku nedostatočného čerpania finančných prostriedkov Európskej únie, ktoré podľa kontrolných zistení Najvyššieho kontrolného úradu k 15. máju 2015 dosiahli úroveň 67,3, najnovší údaj k 26. 6. 2015 je to 70,3%.
Najvyšší kontrolný úrad v tejto súvislosti na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti dospel k záveru, že jednou z príčin tohto nežiaduceho stavu v čerpaní finančných prostriedkov Európskej únie je nielen oneskorenie vyhlasovania výziev, ale napríklad aj príliš komplikovaný systém riadenia ich čerpania. Problémov je, samozrejme, viac a viaceré sú priamo ovplyvniteľné činnosťou alebo nie sú priamo ovplyvnené činnosťou vlády Slovenskej republiky. Je totiž na zamyslenie, prečo v treťom programovom období po uplynutí 18 mesiacov nebola vyhlásená ešte žiadna výzva. Nebudú sa chyby a problémy druhého programového obdobia opakovať aj v tomto období? V týchto rokoch? Nižšie čerpanie prostriedkov Európskej únie v roku 2014 je aj jeden z dôvodov, prečo skutočný schodok štátneho rozpočtu za rok 2014 vo výške 2 923 mil. eur bol v porovnaní so sumou rozpočtovanou v zákone o štátnom rozpočte na rok 2014 nižší o 360 mil. eur. Lepšie hospodárenie štátneho rozpočtu sa pozitívne premietlo v plnení schodku hospodárenia subjektov verejnej správy za rok 2014, ktorý na konsolidovanej báze v metodike ESA 2010 dosiahol úroveň 2 150 mil. eur, čo predstavovalo podiel na hrubom domácom produkte vo výške 2,87%. Pozitívne sa v roku 2014 vyvíjal aj konsolidovaný dlh verejnej správy, ktorý k 31. 12. 2014 dosiahol hodnotu 40 297 mil. eur, čo predstavovalo zníženie jeho podielu na hrubom domácom produkte medziročne o jeden percentuálny bod na úroveň 53,6%.
Najvyšší kontrolný úrad v súvislosti s vypracovaním tohto stanoviska vykonal kontrolu vo vybraných kapitolách štátneho rozpočtu a v štátnych účelových fondoch. Výsledky týchto kontrol potvrdili, že účtovné a finančné výkazy týchto subjektov verejnej správy k 31. 12. 2014 neobsahovali významné nesprávnosti a poskytovali verný a pravdivý obraz o ich finančnej situácii a o skutočnostiach, ktoré sú predmetom ich účtovníctva. Napriek tomu však boli kontrolou Najvyšším kontrolným úradom zistené viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Tieto však neboli dôvodom na oznámenie porušenia finančnej disciplíny príslušným orgánom štátnej správy alebo neboli odstúpené orgánom činným v trestnom konaní. Najčastejšie boli zisťované nedostatky v oblasti účtovníctva preddavkov, inventarizácie majetku a záväzkov, zaraďovania majetku a podobne v súvislosti s dodržaním zákona o účtovníctve. V rámci kontroly dodržania zákona o verejnom obstarávaní išlo predovšetkým o rozdiely medzi zmluvnými cenami a výsledkami elektronickej aukcie alebo rozdiely medzi podmienkami dohodnutými v zmluvách o dielo a samotnými podmienkami kontrolovanej verejnej súťaže. Veľa nedostatkov súviselo s dodržaním zákona o správe majetku štátu, a to najmä v oblasti nakladania s pohľadávkami štátu po lehote splatnosti alebo nakladania s prebytočným majetkom.
To isté však neplatí v prípade kontroly vybraných obcí, miest a vyšších územných celkov, u ktorých boli zistené závažnejšie nedostatky. Podľa záverov viacerých kontrol NKÚ tieto nedostatky vyplývajú predovšetkým z nesprávnej aplikácie viacerých všeobecne záväzných právnych predpisov. Išlo predovšetkým o neplnenie podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, a to buď z dôvodu, že celková suma dlhu obce prekročila 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho účtovného roka, alebo z dôvodu, že suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov prekročili 25% bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. V tejto súvislosti boli zistené viaceré nesprávne a neúplné údaje o skutočnom stave návratných zdrojov financovania vo vybraných finančných výkazoch, ktoré mali za následok nielen skresľovanie údajov o skutočnom stave dlhu, ale aj o plnení podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania.
Medzi ďalšie závažnejšie nedostatky zistené kontrolou Najvyšším kontrolným úradom patrí nedodržiavanie účtovných postupov, porušovanie rozpočtovej a finančnej disciplíny, a to predovšetkým v súvislosti so zostavovaním, schvaľovaním, zverejňovaním rozpočtov a vykonávaním ich zmien, neprerokovávaním záverečných účtov v obecnom zastupiteľstve, poskytovaním rozpočtových nerozpočtovaných dotácií, nevymedzením zvereného majetku v zriaďovacích listinách rozpočtových a príspevkových organizácií obcí a podobne. Pozitívom kontroly Najvyššieho kontrolného úradu v územnej samospráve je skutočnosť, že ani jeden zo samosprávnych krajov pri dosiahnutom dlhu neprekročil zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy stanovenú hranicu 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka, nakoľko ich výška dlhov k 31. 12. 2014 sa pohybovala v rozpätí od 20 do 46% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka, čo vo finančnom vyjadrení predstavovalo rozpätie od 29 694-tisíc eur do 67 259-tisíc eur. Najvyšší kontrolný úrad na základe kontrolou zistených nedostatkov v územnej samospráve v súlade s § 13 ods. 2 zákona o NKÚ navrhol kontrolovaným subjektom odporúčania, ktoré by mali eliminovať nepriaznivý stav a jeho vplyv na vynakladanie verejných zdrojov a prostriedkov Európskej únie.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, Najvyšší kontrolný úrad v kontexte výsledkov svojej kontrolnej činnosti nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014, a preto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie.
Ďakujem pekne.
37.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, Najvyšší kontrolný úrad v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady č. 39/1993 o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2014.
Na základe výsledkov kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov vybraných rozpočtových kapitol a štátnych účelových fondov, kontroly správnosti zostavenia návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014, ako aj analýzy vyžiadaných informácií Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014 obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Návrhy záverečných účtov kapitol štátneho rozpočtu na rok 2014 boli vypracované v súlade s príslušnou smernicou Ministerstva financií Slovenskej republiky na ich vypracovanie. Záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2014 boli dodržané. Rozpočtové opatrenia vykonané v roku 2014 boli v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
V hospodárení štátneho rozpočtu vykázanom na hotovostnom princípe sa za rok 2014 dosiahli príjmy vo výške 12 497 mil. eur, výdavky vo výške 15 420 mil. eur, schodok vo výške 2 923 mil. eur. V plnení príjmov štátneho rozpočtu za rok 2014 sa premietlo nielen zlepšenie ekonomického prostredia a vyrovnávania daňových povinností, ale aj zvýšenie efektivity výberu daní vplyvom účinného boja proti daňovým podvodom, a to najmä pri dani z pridanej hodnoty a spotrebných daní. V plnení výdavkov štátneho rozpočtu za rok 2014 sa prejavilo nižšie čerpanie kapitálových výdavkov v dôsledku nedostatočného čerpania finančných prostriedkov Európskej únie, ktoré podľa kontrolných zistení Najvyššieho kontrolného úradu k 15. máju 2015 dosiahli úroveň 67,3, najnovší údaj k 26. 6. 2015 je to 70,3%.
Najvyšší kontrolný úrad v tejto súvislosti na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti dospel k záveru, že jednou z príčin tohto nežiaduceho stavu v čerpaní finančných prostriedkov Európskej únie je nielen oneskorenie vyhlasovania výziev, ale napríklad aj príliš komplikovaný systém riadenia ich čerpania. Problémov je, samozrejme, viac a viaceré sú priamo ovplyvniteľné činnosťou alebo nie sú priamo ovplyvnené činnosťou vlády Slovenskej republiky. Je totiž na zamyslenie, prečo v treťom programovom období po uplynutí 18 mesiacov nebola vyhlásená ešte žiadna výzva. Nebudú sa chyby a problémy druhého programového obdobia opakovať aj v tomto období? V týchto rokoch? Nižšie čerpanie prostriedkov Európskej únie v roku 2014 je aj jeden z dôvodov, prečo skutočný schodok štátneho rozpočtu za rok 2014 vo výške 2 923 mil. eur bol v porovnaní so sumou rozpočtovanou v zákone o štátnom rozpočte na rok 2014 nižší o 360 mil. eur. Lepšie hospodárenie štátneho rozpočtu sa pozitívne premietlo v plnení schodku hospodárenia subjektov verejnej správy za rok 2014, ktorý na konsolidovanej báze v metodike ESA 2010 dosiahol úroveň 2 150 mil. eur, čo predstavovalo podiel na hrubom domácom produkte vo výške 2,87%. Pozitívne sa v roku 2014 vyvíjal aj konsolidovaný dlh verejnej správy, ktorý k 31. 12. 2014 dosiahol hodnotu 40 297 mil. eur, čo predstavovalo zníženie jeho podielu na hrubom domácom produkte medziročne o jeden percentuálny bod na úroveň 53,6%.
Najvyšší kontrolný úrad v súvislosti s vypracovaním tohto stanoviska vykonal kontrolu vo vybraných kapitolách štátneho rozpočtu a v štátnych účelových fondoch. Výsledky týchto kontrol potvrdili, že účtovné a finančné výkazy týchto subjektov verejnej správy k 31. 12. 2014 neobsahovali významné nesprávnosti a poskytovali verný a pravdivý obraz o ich finančnej situácii a o skutočnostiach, ktoré sú predmetom ich účtovníctva. Napriek tomu však boli kontrolou Najvyšším kontrolným úradom zistené viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Tieto však neboli dôvodom na oznámenie porušenia finančnej disciplíny príslušným orgánom štátnej správy alebo neboli odstúpené orgánom činným v trestnom konaní. Najčastejšie boli zisťované nedostatky v oblasti účtovníctva preddavkov, inventarizácie majetku a záväzkov, zaraďovania majetku a podobne v súvislosti s dodržaním zákona o účtovníctve. V rámci kontroly dodržania zákona o verejnom obstarávaní išlo predovšetkým o rozdiely medzi zmluvnými cenami a výsledkami elektronickej aukcie alebo rozdiely medzi podmienkami dohodnutými v zmluvách o dielo a samotnými podmienkami kontrolovanej verejnej súťaže. Veľa nedostatkov súviselo s dodržaním zákona o správe majetku štátu, a to najmä v oblasti nakladania s pohľadávkami štátu po lehote splatnosti alebo nakladania s prebytočným majetkom.
To isté však neplatí v prípade kontroly vybraných obcí, miest a vyšších územných celkov, u ktorých boli zistené závažnejšie nedostatky. Podľa záverov viacerých kontrol NKÚ tieto nedostatky vyplývajú predovšetkým z nesprávnej aplikácie viacerých všeobecne záväzných právnych predpisov. Išlo predovšetkým o neplnenie podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, a to buď z dôvodu, že celková suma dlhu obce prekročila 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho účtovného roka, alebo z dôvodu, že suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov prekročili 25% bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. V tejto súvislosti boli zistené viaceré nesprávne a neúplné údaje o skutočnom stave návratných zdrojov financovania vo vybraných finančných výkazoch, ktoré mali za následok nielen skresľovanie údajov o skutočnom stave dlhu, ale aj o plnení podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania.
Medzi ďalšie závažnejšie nedostatky zistené kontrolou Najvyšším kontrolným úradom patrí nedodržiavanie účtovných postupov, porušovanie rozpočtovej a finančnej disciplíny, a to predovšetkým v súvislosti so zostavovaním, schvaľovaním, zverejňovaním rozpočtov a vykonávaním ich zmien, neprerokovávaním záverečných účtov v obecnom zastupiteľstve, poskytovaním rozpočtových nerozpočtovaných dotácií, nevymedzením zvereného majetku v zriaďovacích listinách rozpočtových a príspevkových organizácií obcí a podobne. Pozitívom kontroly Najvyššieho kontrolného úradu v územnej samospráve je skutočnosť, že ani jeden zo samosprávnych krajov pri dosiahnutom dlhu neprekročil zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy stanovenú hranicu 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka, nakoľko ich výška dlhov k 31. 12. 2014 sa pohybovala v rozpätí od 20 do 46% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka, čo vo finančnom vyjadrení predstavovalo rozpätie od 29 694-tisíc eur do 67 259-tisíc eur. Najvyšší kontrolný úrad na základe kontrolou zistených nedostatkov v územnej samospráve v súlade s § 13 ods. 2 zákona o NKÚ navrhol kontrolovaným subjektom odporúčania, ktoré by mali eliminovať nepriaznivý stav a jeho vplyv na vynakladanie verejných zdrojov a prostriedkov Európskej únie.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, Najvyšší kontrolný úrad v kontexte výsledkov svojej kontrolnej činnosti nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014, a preto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
15:34
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:34
Daniel DuchoňNávrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č....
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1562 z 13. mája 2015 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1562 z 13. mája 2015 uvedený návrh prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 436 zo dňa 9. júna 2015, ktorý odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:
1. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014, podľa ktorého
a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2015 dosiahol 2,87 %;
b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2015 dosiahol k 31. decembru 2014 sumu 40 297 mil. eur, čo predstavuje 53,58 % hrubého domáceho produktu;
c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 12 497 mil. eur, výdavky 15 420 mil. eur a schodok 2 923 mil. eur.
2. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2014 vo výške 2 923 mil. eur bol k 31. decembru 2014 krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2014 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014 v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných účtov kapitol prerokovali výbory bez pripomienok s výnimkou dvoch výborov, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktoré o návrhoch jednotlivých kapitol nerokovali, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov neboli uznášaniaschopné.
Gestorský výbor uznesením č. 443 zo dňa 16. júna 2015
1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady,
2. navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014,
3. určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
30.6.2015 o 15:34 hod.
Ing.
Daniel Duchoň
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister financií, vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1562 z 13. mája 2015 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1562 z 13. mája 2015 uvedený návrh prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 436 zo dňa 9. júna 2015, ktorý odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:
1. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014, podľa ktorého
a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2015 dosiahol 2,87 %;
b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2015 dosiahol k 31. decembru 2014 sumu 40 297 mil. eur, čo predstavuje 53,58 % hrubého domáceho produktu;
c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 12 497 mil. eur, výdavky 15 420 mil. eur a schodok 2 923 mil. eur.
2. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2014 vo výške 2 923 mil. eur bol k 31. decembru 2014 krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2014 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014 v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných účtov kapitol prerokovali výbory bez pripomienok s výnimkou dvoch výborov, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktoré o návrhoch jednotlivých kapitol nerokovali, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov neboli uznášaniaschopné.
Gestorský výbor uznesením č. 443 zo dňa 16. júna 2015
1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady,
2. navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014,
3. určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.
Neautorizovaný
15:38
Vystúpenie v rozprave 15:38
Pavol Zajac41.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, som celkom rád, že teraz iní vládni poslanci niečo vybavujú u pána ministra, lebo pred chvíľou, keď ako doňho pomerne dosť intenzívne hučal pán vládny poslanec Blaha, tak som mal strach, že doňho bude hučať nejakú marxistickú ekonomickú teóriu juhoamerického typu, a to by som sa teda veľmi obával. Ale teraz vážne.
Dámy a páni, aj keď som...
41.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, som celkom rád, že teraz iní vládni poslanci niečo vybavujú u pána ministra, lebo pred chvíľou, keď ako doňho pomerne dosť intenzívne hučal pán vládny poslanec Blaha, tak som mal strach, že doňho bude hučať nejakú marxistickú ekonomickú teóriu juhoamerického typu, a to by som sa teda veľmi obával. Ale teraz vážne.
Dámy a páni, aj keď som poslancom ešte len tri roky, pravdupovediac, vždycky ma trochu prekvapí, že keď je návrh štátneho rozpočtu vždycky na jeseň, tak je okolo toho veľký záujem, veľký záujem poslancov, hlavne opozičných, samozrejme, médií, veľa sa to rozoberá tento návrh, a pritom je to vždycky plán, dalo by sa povedať zbožné prianie vlády, ktoré síce vychádza z určitých výpočtov, ale ako to dopadne, to je vtedy ešte len taká chiméra.
A, naopak, keď je štátny záverečný účet, ako dneska máme ho predložený, tak ten štátny záverečný účet nevzbudí nejakú veľkú pozornosť verejností ani médií, odborníkov, pravdupovediac, ani poslancov Národnej rady.
Pritom ešte raz zopakujem, návrh štátneho rozpočtu je nejaký plán, to, čo by vláda chcela, minister financií čo by chcel, ako si to predstavuje. Štátny záverečný účet sú tvrdé čísla, tvrdé dáta. Pamätám si svojho času ešte za blahej pamäti za vlády Vladimíra Mečiara, keď minister financií pán Kozlík si dovolil povedať, že čísla sa nedajú oklamať, hlavne keď je nejaký záverečný účet, to je ako v reštaurácii. Príde čašníčka, spočíta to, darmo budete hovoriť, že sa vám to nepáči, proste toto je účet záverečný a takto vyzerá aj štátny záverečný účet. Nechcem ho zhadzovať, samozrejme, tieto dáta, ktoré sme dostali, ale je to tak.
Pán minister tu vo svojom úvodnom slove povedal základné údaje. Základným údajom je toho, ako táto republika, my všetci ako sme hospodárili. Na prvom mieste, samozrejme, vláda, ktorá to má v rukách, má jasnú väčšinu v pléne Národnej rady, tak ten výsledok je taký, že sme urobili schodok 2 156 mil. Niekto to môže nazvať stratu, ak by to hovorilo o nejakej firme, a urobili sme tento schodok už 21 rokov po sebe, od kedy je, odkedy vznikla Slovenská republika, za všetkých vlád Slovenská republika robí každý rok schodok, to znamená stratu. Skúste si to predstaviť u vás v rodine, že by ste 21 rokov robili len stratu, alebo pán Bublavý napríklad na obci, ak by mal 21 rokov po sebe robiť deficit, stratu, schodok, no neviem, ako, ako by tá obec fungovala a ako by taká rodina dokázala vyžiť. Ale to urobili všetky vlády, samozrejme, aby som bol korektný, a zvýrazňujem to preto, lebo žijeme v mesiacoch, v týždňoch, keď skoro každý týždeň pán premiér alebo pán minister ohlásia, že sa nám podarí toho roku, teda daňová prognóza hovorí o tom, že vyberieme viacej daní, ale aj minulého roku už boli takéto optimistické vyjadrenia. Vyberieme viacej daní, preto môžeme to vrátiť ľudom v rôznych podobách. Najlepšie vláde sa to páči baliť do takýchto balíčkov, lebo to sa marketingovo dobre predáva, blížia sa voľby, samozrejme, no tak to zabalíme do balíčkov a hurá ľudom to môžeme vrátiť. Preto zvýrazňujem ten schodok. My sme urobili stratu. My aj keď je o niečo lepší výber daní, vždycky robíme túto stratu.
Ďalej tu bolo spomínané rast HDP. Teda ešte aby som sa vyjadril ku schodku. Ten schodok je vyšší o 0,23 %, ako bol plánovaný, a je vyšší o 0,24 % ako v roku 2013. To znamená, ten schodok je vyšší ako predchádzajúci rok a je vyšší, ako bol naplánovaný. Rast HDP, rast ekonomiky HDP 2,4 %. Pánboh zaplať zaňho. Aj napriek tomu, čo robí vláda alebo skôr nerobí. Z môjho pohľadu vláda nič neurobila za tri roky pre zlepšenie podnikateľského prostredia. Aj vďaka tomu ekonomika narástla 2,4 % a je to aj vysvetlené, rast domáceho dopytu, rast ekonomiky v eurozóne, ktorý sú naši, ako keďže sme importná krajina, čo sa týka hospodárstva, tak tam sa ekonomika hýbala, domáci dopyt sa zvýšil a toto pomohlo na rast našej ekonomike. Ale vláda tomu nenapomohla nijako. Ja som nezaznamenal žiadne opatrenia systémové vlády v tom, aby tu podnikateľské prostredie bolo lepšie. Áno, vláda občas napomáha určitým mecenášom, oligarchom, aby sa im darilo viacej, niekoľkokrát sme to už spomínali. Typickým príkladom je Váhostav, súkromná firma, ktorú vlastní pán Široký, tak tá nevyplatí svojich subdodávateľov a vláda vyplatí za túto firmu dlhy. Nižšia miera nezamestnanosti, 11,6 %. Myslím si, že aj toto, tento rast ekonomiky napomohol tomu, že sa znižovala nezamestnanosť. A toto všetko súvisí aj s výberom daní, ktorého by som sa chcel dotknúť. Dovolím si to porovnávať, všetky tieto výbery, daní s rokom 2013, so skutočnosťou z roku 2013, aby som nehovoril o tom, čo si vláda naplánovala, ale toto, čo sa reálne v roku 2013 vybralo a čo sa vybralo v roku 2014. Tak je tu nárast pri DPH 180 mil., spotrebné dane 33, príjmy fyzických osôb plus 24, príjmy právnických osôb, pán minister, to ma prekvapilo, veľmi ma to neprekvapilo, ale príjmy fyzických osôb, teda dane z príjmov právnických osôb pokles o 86 mil. oproti roku 2013.
Pán minister, chcem sa spýtať, tak rast ekonomiky, domáci dopyt vyšší a dane z príjmov právnických osôb nižší o 86 mil. oproti 2013. Niečo tu, niečo tu nehrá. Mimochodom, ako ja budem vždycky ako pána ministra financií aj vládu chváliť za prísnejší, lepší výber DPH, napríklad kontrolu vratiek, karuselové podvody, proti ktorým aj táto vláda má určité úspechy. Predpokladám, že to sa podpísalo pod lepší výber DPH, ale ja si myslím, že aj ten vyšší domáci dopyt, tá domáca teda spotreba napomohla lepšiemu výberu DPH a to sa podpísalo podľa mňa spolu s nižšou nezamestnanosťou pod príjmy fyzických osôb. To znamená, dane z príjmov fyzických osôb a DPH súvisia so zvýšeným domácim dopytom a s nižšou nezamestnanosťou. Áno, čím viacej ľudí bude pracovať, tým viacej štát, finančná správa vyberie na daniach z príjmov fyzických osôb. A súvisí to, samozrejme, aj so spotrebnými daňami, pretože domáca spotreba, to, čo si ľudia kúpia, tým pádom platia aj spotrebné dane. Keď hovoríme o náraste príjmov DPH, o lepšom výbere DPH, rád by som sa pozastavil pri efektívnosti výberu DPH. Podľa mojich informácií ešte vždycky výber z dane z pridanej hodnoty nie je na úrovni ani roku 2006, ani na úrovni roku 2006. Toľko k daniam.
Krátko by som sa dotkol výdavkov rozpočtových organizácií a z môjho pohľadu to veľmi úzko súvisí s reformou ESO. Pán minister, vláda tu hovorí tri roky, najčastejšie síce pán minister vnútra pán Kaliňák o zásadnej reforme ESO, o efektívnej verejnej správe, ktorá nám pomôže znížiť výdavky. Ja som našiel údaje zase oproti roku 2013, mzdy a platy zamestnancov rozpočtových organizácií oproti roku 2013 vyššie v roku 2014 o 78 mil. Tovary a služby rozpočtových organizácií vyššie o 161 mil. Zamestnanci rozpočtových organizácií - nárast v roku 2014 plus 1 971 zamestnancov. Dámy a páni, o akom ESE tu hovoríme? Vyššie výdavky na mzdy, 78, vyššie výdavky na tovary a služby, 161 a vyšší počet zamestnancov v rozpočtových organizáciách verejnej správy o 1 971. Aká reforma ESO? Keď tu máme nárast výdavkov aj zamestnancov, čo je logicky viacej zamestnancov, viacej výdavkov. Reforma ESO neexistuje a je jako Yeti, o ktorej sa strašne veľa hovorí, ale nikto ju nevidel. Aspoň v týchto tvrdých číslach, ktoré máme pred sebou, to tak nie je. Lebo v opačnom prípade by výdavky na mzdy, na tovary, služby, ale aj na počet zamestnancov musel klesať, a nie stúpať.
Tretia oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, sú eurofondy. Ak by som veľmi mal byť stručný, tak poviem, že čerpanie eurofondov v roku 2014 je jedna veľká katastrofa. Jedna veľká katastrofa. Vláda naplánovala čerpanie eurofondov na úrovni 3 173 mil. Skutočnosť 1 265 mil., čo je 39 % plnenie z toho, čo bolo naplánované. Aj keď viem, že všetky eurofondy nemá v rukách vláda, ale ona nastavuje systém, ona robí si plánovanie. Pri rozpočte na konci roka 2013 vláda naplánovala tie 3 173 mil., plnenie 1 265 mil., 39 % plnenie. A, dámy a páni, ak si očistíme eurofondy od pôdohospodárskych fondov, ktoré predsa len fungujú trochu inak ako, ako zvyšok eurofondov, a zoberieme si len druhé programové obdobie, to je to, čo vlastne v roku 2014 malo aj skončiť, ale je ešte predĺžené do konca roka 2015, tak tam bol plán 1 359 mil., plnenie 447 mil., 32 %, 32 % plnenie. Tam máme napríklad aj, aj infraštruktúru, Operačný program Doprava. Ja som to tu veľakrát hovoril, ale ja to tu musím zopakovať. Ak by diaľnica D1 bola realizovaná z PPP projektov, ktoré podpísala ešte prvá vláda Roberta Fica v roku 2010, čo by sme čerpali, aké by bolo čerpanie v tom druhom programovo období? Ja nechcem ísť do podrobností, ale vedel by som to vyčísliť, koľko z tých 447 mil. tvorí výdavky, ktoré súvisia s výstavbou D1 cez eurofondy, tak ako to spustila vláda Ivety Radičovej. Ak by toto tam nebolo, ak by sa to čerpalo, teda stavalo cez PPP projekty, tak to čerpanie by bolo úbohé. Aj tak je úbohé, 32 % oproti tomu, čo si vláda naplánovala.
Dámy a páni, tretie programové obdobie, to, ktoré vlastne minulého roku začalo, vláda naplánovala 270 mil. Vie niekto z prítomných poslancov, aká bola čerpanosť v roku 2014? Nula, nula, to sú tie tvrdé čísla. Aj pán minister, aj vláda, aj my všetci by sme si asi priali, aby sme už v tom prvom roku mali aspoň nejakú čerpanosť, ale tam je nula. Takto začíname programové obdobie. To znamená, druhé programové obdobie bez poľnohospodárskych fondov, ktoré to zachraňujú, celkovo to zachraňujú, lebo tam oproti plánu 667 mil. je skutočnosť 505 mil. Takže celkové plnenie 39 %, tretie obdobie nula, druhé obdobie bez poľnohospodárskych fondov 32 %. Preto som si dovolil hneď na úvod povedať, že eurofondy a ich čerpanosť je jedna veľká katastrofa aj podľa týchto tvrdých čísel. Vieme o tých problémoch, ktoré sú ohľadom eurofondov, že sú operačné programy, ktoré sú zastavené, sú tu korekcie, ktoré, ktoré nám Brusel udelil, Slovensku, ale aj preto bola aktivita opozičných poslancov aj na finančnom výbore, aj v pléne Národnej rady, kde sme sa snažili, aby v tomto poslednom v roku 2015 sa urobili určité opatrenia, aby táto katastrofa z roku 2014 sa nepreniesla aj do roku 2015. Sme neustále ubezpečovaní, napr. ministrom Vážnym, ktorý má na starosti tieto eurofondy, že v roku 2015 to celé zachránime. Obávam sa veľmi vážne, že po tomto výsledku z roku 2014 sa to nedá zachrániť v roku 2015, a to, čo nevyčerpáme v roku 2015, časť, len veľmi malú časť z toho sa podarí vláde popresúvať do ďalšieho, teda fázovať do ďalšieho programového obdobia, ale Slovensko pri eurofondoch podľa môjho názoru príde od 1,5 do 2 mld. eur. Samozrejme, s eurofondmi veľmi úzko súvisí spolufinancovanie. Ako každý rok musím konštatovať, jedna z najväčších úspor, ktorá sa vláde, a ministrovi financií to príde pomerne vhod, v rozpočte je tá, že oproti, oproti tomu, čo sme si naplánovali na spoluúčasť, reálne to, čo sa použilo na spoluúčasť, je nižšie, a teda úspora štátneho rozpočtu vo výške 252 mil. eur. To znamená, nerealizovali sme eurofondy, ako sme si naplánovali, a preto je tam úspora 252 mil. Škoda, ak by sme boli čerpali eurofondy, myslím si, že aj minister financií by veľmi rád oželel túto akože úsporu, ktorá je potrebná na spoluúčasť.
Dámy a páni, mohol by som ešte hovoriť o ďalších z pohľadu objemu financií. Pardon, ešte som chcel povedať pre informáciu možno niektorých poslancov Národnej rady, ale aj hlavne pre občanov, keď som hovoril toľko o eurofondoch, alebo chcel by som zvýrazniť toto, čo hovoril aj pán minister, naše výdavky, naše výdavky, naše príspevky do Európskej únie tvorili minulého roku 683 mil. eur po určitých úpravách. To dávam do pozornosti len preto, lebo občas, keď sa spomínajú eurofondy a čerpanosť eurofondov, tak sa to niektorým zdá, že veď fajn, dostaneme príspevky z Bruselu, eurofondy a tie môžeme míňať. Už som sa stretol s názorom, že to môžeme aj neefektívne míňať, veď to dostávame z Bruselu. Dámy a páni, nezabúdajme, že my do Európskej únie aj prispievame. To znamená, za minulý rok, aby som bol korektný, čerpali sme 1 265 mil., náš príspevok do Európskej únie 683 mil. Takže dalo by sa rozprávať o ďalších číslach, ale týmto trom oblastiam som sa chcel najviac venovať z tých drobných čísiel.
Určite ste si viacerí všimli ako každý rok za vlády Roberta Fica nárast rezervy predsedu vlády, predseda vlády mal naplánované 1,495 mil., skutočnosť bola 2, 409 mil. Nárast o 61 %. Koho z vás by zaujímalo, môže sa pozrieť na to, ako táto rezerva bola rozdelená, ale oproti tomu, čo som predtým rozprával, toto sú z pohľadu verejných financií predsa len menší objem, preto sa tomu nechcem nejako podrobnejšie venovať.
Ďakujem za pozornosť.
41.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, som celkom rád, že teraz iní vládni poslanci niečo vybavujú u pána ministra, lebo pred chvíľou, keď ako doňho pomerne dosť intenzívne hučal pán vládny poslanec Blaha, tak som mal strach, že doňho bude hučať nejakú marxistickú ekonomickú teóriu juhoamerického typu, a to by som sa teda veľmi obával. Ale teraz vážne.
Dámy a páni, aj keď som poslancom ešte len tri roky, pravdupovediac, vždycky ma trochu prekvapí, že keď je návrh štátneho rozpočtu vždycky na jeseň, tak je okolo toho veľký záujem, veľký záujem poslancov, hlavne opozičných, samozrejme, médií, veľa sa to rozoberá tento návrh, a pritom je to vždycky plán, dalo by sa povedať zbožné prianie vlády, ktoré síce vychádza z určitých výpočtov, ale ako to dopadne, to je vtedy ešte len taká chiméra.
A, naopak, keď je štátny záverečný účet, ako dneska máme ho predložený, tak ten štátny záverečný účet nevzbudí nejakú veľkú pozornosť verejností ani médií, odborníkov, pravdupovediac, ani poslancov Národnej rady.
Pritom ešte raz zopakujem, návrh štátneho rozpočtu je nejaký plán, to, čo by vláda chcela, minister financií čo by chcel, ako si to predstavuje. Štátny záverečný účet sú tvrdé čísla, tvrdé dáta. Pamätám si svojho času ešte za blahej pamäti za vlády Vladimíra Mečiara, keď minister financií pán Kozlík si dovolil povedať, že čísla sa nedajú oklamať, hlavne keď je nejaký záverečný účet, to je ako v reštaurácii. Príde čašníčka, spočíta to, darmo budete hovoriť, že sa vám to nepáči, proste toto je účet záverečný a takto vyzerá aj štátny záverečný účet. Nechcem ho zhadzovať, samozrejme, tieto dáta, ktoré sme dostali, ale je to tak.
Pán minister tu vo svojom úvodnom slove povedal základné údaje. Základným údajom je toho, ako táto republika, my všetci ako sme hospodárili. Na prvom mieste, samozrejme, vláda, ktorá to má v rukách, má jasnú väčšinu v pléne Národnej rady, tak ten výsledok je taký, že sme urobili schodok 2 156 mil. Niekto to môže nazvať stratu, ak by to hovorilo o nejakej firme, a urobili sme tento schodok už 21 rokov po sebe, od kedy je, odkedy vznikla Slovenská republika, za všetkých vlád Slovenská republika robí každý rok schodok, to znamená stratu. Skúste si to predstaviť u vás v rodine, že by ste 21 rokov robili len stratu, alebo pán Bublavý napríklad na obci, ak by mal 21 rokov po sebe robiť deficit, stratu, schodok, no neviem, ako, ako by tá obec fungovala a ako by taká rodina dokázala vyžiť. Ale to urobili všetky vlády, samozrejme, aby som bol korektný, a zvýrazňujem to preto, lebo žijeme v mesiacoch, v týždňoch, keď skoro každý týždeň pán premiér alebo pán minister ohlásia, že sa nám podarí toho roku, teda daňová prognóza hovorí o tom, že vyberieme viacej daní, ale aj minulého roku už boli takéto optimistické vyjadrenia. Vyberieme viacej daní, preto môžeme to vrátiť ľudom v rôznych podobách. Najlepšie vláde sa to páči baliť do takýchto balíčkov, lebo to sa marketingovo dobre predáva, blížia sa voľby, samozrejme, no tak to zabalíme do balíčkov a hurá ľudom to môžeme vrátiť. Preto zvýrazňujem ten schodok. My sme urobili stratu. My aj keď je o niečo lepší výber daní, vždycky robíme túto stratu.
Ďalej tu bolo spomínané rast HDP. Teda ešte aby som sa vyjadril ku schodku. Ten schodok je vyšší o 0,23 %, ako bol plánovaný, a je vyšší o 0,24 % ako v roku 2013. To znamená, ten schodok je vyšší ako predchádzajúci rok a je vyšší, ako bol naplánovaný. Rast HDP, rast ekonomiky HDP 2,4 %. Pánboh zaplať zaňho. Aj napriek tomu, čo robí vláda alebo skôr nerobí. Z môjho pohľadu vláda nič neurobila za tri roky pre zlepšenie podnikateľského prostredia. Aj vďaka tomu ekonomika narástla 2,4 % a je to aj vysvetlené, rast domáceho dopytu, rast ekonomiky v eurozóne, ktorý sú naši, ako keďže sme importná krajina, čo sa týka hospodárstva, tak tam sa ekonomika hýbala, domáci dopyt sa zvýšil a toto pomohlo na rast našej ekonomike. Ale vláda tomu nenapomohla nijako. Ja som nezaznamenal žiadne opatrenia systémové vlády v tom, aby tu podnikateľské prostredie bolo lepšie. Áno, vláda občas napomáha určitým mecenášom, oligarchom, aby sa im darilo viacej, niekoľkokrát sme to už spomínali. Typickým príkladom je Váhostav, súkromná firma, ktorú vlastní pán Široký, tak tá nevyplatí svojich subdodávateľov a vláda vyplatí za túto firmu dlhy. Nižšia miera nezamestnanosti, 11,6 %. Myslím si, že aj toto, tento rast ekonomiky napomohol tomu, že sa znižovala nezamestnanosť. A toto všetko súvisí aj s výberom daní, ktorého by som sa chcel dotknúť. Dovolím si to porovnávať, všetky tieto výbery, daní s rokom 2013, so skutočnosťou z roku 2013, aby som nehovoril o tom, čo si vláda naplánovala, ale toto, čo sa reálne v roku 2013 vybralo a čo sa vybralo v roku 2014. Tak je tu nárast pri DPH 180 mil., spotrebné dane 33, príjmy fyzických osôb plus 24, príjmy právnických osôb, pán minister, to ma prekvapilo, veľmi ma to neprekvapilo, ale príjmy fyzických osôb, teda dane z príjmov právnických osôb pokles o 86 mil. oproti roku 2013.
Pán minister, chcem sa spýtať, tak rast ekonomiky, domáci dopyt vyšší a dane z príjmov právnických osôb nižší o 86 mil. oproti 2013. Niečo tu, niečo tu nehrá. Mimochodom, ako ja budem vždycky ako pána ministra financií aj vládu chváliť za prísnejší, lepší výber DPH, napríklad kontrolu vratiek, karuselové podvody, proti ktorým aj táto vláda má určité úspechy. Predpokladám, že to sa podpísalo pod lepší výber DPH, ale ja si myslím, že aj ten vyšší domáci dopyt, tá domáca teda spotreba napomohla lepšiemu výberu DPH a to sa podpísalo podľa mňa spolu s nižšou nezamestnanosťou pod príjmy fyzických osôb. To znamená, dane z príjmov fyzických osôb a DPH súvisia so zvýšeným domácim dopytom a s nižšou nezamestnanosťou. Áno, čím viacej ľudí bude pracovať, tým viacej štát, finančná správa vyberie na daniach z príjmov fyzických osôb. A súvisí to, samozrejme, aj so spotrebnými daňami, pretože domáca spotreba, to, čo si ľudia kúpia, tým pádom platia aj spotrebné dane. Keď hovoríme o náraste príjmov DPH, o lepšom výbere DPH, rád by som sa pozastavil pri efektívnosti výberu DPH. Podľa mojich informácií ešte vždycky výber z dane z pridanej hodnoty nie je na úrovni ani roku 2006, ani na úrovni roku 2006. Toľko k daniam.
Krátko by som sa dotkol výdavkov rozpočtových organizácií a z môjho pohľadu to veľmi úzko súvisí s reformou ESO. Pán minister, vláda tu hovorí tri roky, najčastejšie síce pán minister vnútra pán Kaliňák o zásadnej reforme ESO, o efektívnej verejnej správe, ktorá nám pomôže znížiť výdavky. Ja som našiel údaje zase oproti roku 2013, mzdy a platy zamestnancov rozpočtových organizácií oproti roku 2013 vyššie v roku 2014 o 78 mil. Tovary a služby rozpočtových organizácií vyššie o 161 mil. Zamestnanci rozpočtových organizácií - nárast v roku 2014 plus 1 971 zamestnancov. Dámy a páni, o akom ESE tu hovoríme? Vyššie výdavky na mzdy, 78, vyššie výdavky na tovary a služby, 161 a vyšší počet zamestnancov v rozpočtových organizáciách verejnej správy o 1 971. Aká reforma ESO? Keď tu máme nárast výdavkov aj zamestnancov, čo je logicky viacej zamestnancov, viacej výdavkov. Reforma ESO neexistuje a je jako Yeti, o ktorej sa strašne veľa hovorí, ale nikto ju nevidel. Aspoň v týchto tvrdých číslach, ktoré máme pred sebou, to tak nie je. Lebo v opačnom prípade by výdavky na mzdy, na tovary, služby, ale aj na počet zamestnancov musel klesať, a nie stúpať.
Tretia oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, sú eurofondy. Ak by som veľmi mal byť stručný, tak poviem, že čerpanie eurofondov v roku 2014 je jedna veľká katastrofa. Jedna veľká katastrofa. Vláda naplánovala čerpanie eurofondov na úrovni 3 173 mil. Skutočnosť 1 265 mil., čo je 39 % plnenie z toho, čo bolo naplánované. Aj keď viem, že všetky eurofondy nemá v rukách vláda, ale ona nastavuje systém, ona robí si plánovanie. Pri rozpočte na konci roka 2013 vláda naplánovala tie 3 173 mil., plnenie 1 265 mil., 39 % plnenie. A, dámy a páni, ak si očistíme eurofondy od pôdohospodárskych fondov, ktoré predsa len fungujú trochu inak ako, ako zvyšok eurofondov, a zoberieme si len druhé programové obdobie, to je to, čo vlastne v roku 2014 malo aj skončiť, ale je ešte predĺžené do konca roka 2015, tak tam bol plán 1 359 mil., plnenie 447 mil., 32 %, 32 % plnenie. Tam máme napríklad aj, aj infraštruktúru, Operačný program Doprava. Ja som to tu veľakrát hovoril, ale ja to tu musím zopakovať. Ak by diaľnica D1 bola realizovaná z PPP projektov, ktoré podpísala ešte prvá vláda Roberta Fica v roku 2010, čo by sme čerpali, aké by bolo čerpanie v tom druhom programovo období? Ja nechcem ísť do podrobností, ale vedel by som to vyčísliť, koľko z tých 447 mil. tvorí výdavky, ktoré súvisia s výstavbou D1 cez eurofondy, tak ako to spustila vláda Ivety Radičovej. Ak by toto tam nebolo, ak by sa to čerpalo, teda stavalo cez PPP projekty, tak to čerpanie by bolo úbohé. Aj tak je úbohé, 32 % oproti tomu, čo si vláda naplánovala.
Dámy a páni, tretie programové obdobie, to, ktoré vlastne minulého roku začalo, vláda naplánovala 270 mil. Vie niekto z prítomných poslancov, aká bola čerpanosť v roku 2014? Nula, nula, to sú tie tvrdé čísla. Aj pán minister, aj vláda, aj my všetci by sme si asi priali, aby sme už v tom prvom roku mali aspoň nejakú čerpanosť, ale tam je nula. Takto začíname programové obdobie. To znamená, druhé programové obdobie bez poľnohospodárskych fondov, ktoré to zachraňujú, celkovo to zachraňujú, lebo tam oproti plánu 667 mil. je skutočnosť 505 mil. Takže celkové plnenie 39 %, tretie obdobie nula, druhé obdobie bez poľnohospodárskych fondov 32 %. Preto som si dovolil hneď na úvod povedať, že eurofondy a ich čerpanosť je jedna veľká katastrofa aj podľa týchto tvrdých čísel. Vieme o tých problémoch, ktoré sú ohľadom eurofondov, že sú operačné programy, ktoré sú zastavené, sú tu korekcie, ktoré, ktoré nám Brusel udelil, Slovensku, ale aj preto bola aktivita opozičných poslancov aj na finančnom výbore, aj v pléne Národnej rady, kde sme sa snažili, aby v tomto poslednom v roku 2015 sa urobili určité opatrenia, aby táto katastrofa z roku 2014 sa nepreniesla aj do roku 2015. Sme neustále ubezpečovaní, napr. ministrom Vážnym, ktorý má na starosti tieto eurofondy, že v roku 2015 to celé zachránime. Obávam sa veľmi vážne, že po tomto výsledku z roku 2014 sa to nedá zachrániť v roku 2015, a to, čo nevyčerpáme v roku 2015, časť, len veľmi malú časť z toho sa podarí vláde popresúvať do ďalšieho, teda fázovať do ďalšieho programového obdobia, ale Slovensko pri eurofondoch podľa môjho názoru príde od 1,5 do 2 mld. eur. Samozrejme, s eurofondmi veľmi úzko súvisí spolufinancovanie. Ako každý rok musím konštatovať, jedna z najväčších úspor, ktorá sa vláde, a ministrovi financií to príde pomerne vhod, v rozpočte je tá, že oproti, oproti tomu, čo sme si naplánovali na spoluúčasť, reálne to, čo sa použilo na spoluúčasť, je nižšie, a teda úspora štátneho rozpočtu vo výške 252 mil. eur. To znamená, nerealizovali sme eurofondy, ako sme si naplánovali, a preto je tam úspora 252 mil. Škoda, ak by sme boli čerpali eurofondy, myslím si, že aj minister financií by veľmi rád oželel túto akože úsporu, ktorá je potrebná na spoluúčasť.
Dámy a páni, mohol by som ešte hovoriť o ďalších z pohľadu objemu financií. Pardon, ešte som chcel povedať pre informáciu možno niektorých poslancov Národnej rady, ale aj hlavne pre občanov, keď som hovoril toľko o eurofondoch, alebo chcel by som zvýrazniť toto, čo hovoril aj pán minister, naše výdavky, naše výdavky, naše príspevky do Európskej únie tvorili minulého roku 683 mil. eur po určitých úpravách. To dávam do pozornosti len preto, lebo občas, keď sa spomínajú eurofondy a čerpanosť eurofondov, tak sa to niektorým zdá, že veď fajn, dostaneme príspevky z Bruselu, eurofondy a tie môžeme míňať. Už som sa stretol s názorom, že to môžeme aj neefektívne míňať, veď to dostávame z Bruselu. Dámy a páni, nezabúdajme, že my do Európskej únie aj prispievame. To znamená, za minulý rok, aby som bol korektný, čerpali sme 1 265 mil., náš príspevok do Európskej únie 683 mil. Takže dalo by sa rozprávať o ďalších číslach, ale týmto trom oblastiam som sa chcel najviac venovať z tých drobných čísiel.
Určite ste si viacerí všimli ako každý rok za vlády Roberta Fica nárast rezervy predsedu vlády, predseda vlády mal naplánované 1,495 mil., skutočnosť bola 2, 409 mil. Nárast o 61 %. Koho z vás by zaujímalo, môže sa pozrieť na to, ako táto rezerva bola rozdelená, ale oproti tomu, čo som predtým rozprával, toto sú z pohľadu verejných financií predsa len menší objem, preto sa tomu nechcem nejako podrobnejšie venovať.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
15:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:58
Daniel DuchoňTakže všetky tieto opatrenia a prijímajú sa ďalšie, smerujú k tomu, aby sa jednoducho napravilo a tým pádom zlepšilo podnikateľské prostredie, aby sa stalo štandardným podnikateľským prostredím bežným typu západných rozvinutých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.6.2015 o 15:58 hod.
Ing.
Daniel Duchoň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, ten prejav si celý poňal a uchopil hodne politicky a by som povedal až neúprimne demagogicky, pretože si povedal napríklad vetu, že vláda nenapomáha tomu, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie, čo určite nie je pravda, pretože ak vláda začala masívne bojovať proti daňovým únikom, proti proste podvodníkom, tak absolútne nemožno povedať, že nenapomáha, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie, pretože opak je pravdou. Jednoducho vláda chce, aby tí, ktorí pristupujú nepoctivo k plateniu daní jednoducho boli potrestaní, aby sa očistilo podnikateľské prostredie, aby sa prijala všeobecne kultúra, ktorá je bežná v rozvinutých západných krajinách, že každý má povinnosť platiť dane. A jednoducho toto je povinnosť, ktorá je nespochybniteľná a ktorú si každý má plniť. Takže z tohto pohľadu je to absolútne zavádzajúce tvrdenie. Plus ďalšie zákony, ktoré boli prijímané proti tomu, aby tu unikali peniaze do daňových rajov, aby sa tu robili fenomény ako transferové ocenenia, aby sa proste odsávali materské spoločnosti dcérskymi, ktoré sídla v daňových rajoch, aby sa napríklad odpisoval majetok podľa toho, akú má reálnu životnosť a tak ďalej a tak ďalej. Zaviedlo sa tu obmedzenie nakladania s hotovosťou a podobné veci. Takisto sa, čo sa týka, veľa spomínaných a kontroverzných vašich vyjadrení, čo sa týka odvodov, tu takisto boli, by som povedal, deformity, ktoré bolo potrebné odstrániť.
Takže všetky tieto opatrenia a prijímajú sa ďalšie, smerujú k tomu, aby sa jednoducho napravilo a tým pádom zlepšilo podnikateľské prostredie, aby sa stalo štandardným podnikateľským prostredím bežným typu západných rozvinutých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
16:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:00
Pavol ZajacČo sa týka zlepšovania podnikateľského prostredia, neviem tie ďalšie opatrenia, ktoré ste spomínali, ja mám skôr pocit, že viacej a viacej zväzujú ruky podnikateľom na Slovensku, ale kľudne ako my sa tu môžeme, vy ste...
Čo sa týka zlepšovania podnikateľského prostredia, neviem tie ďalšie opatrenia, ktoré ste spomínali, ja mám skôr pocit, že viacej a viacej zväzujú ruky podnikateľom na Slovensku, ale kľudne ako my sa tu môžeme, vy ste povedal, že moje vystúpenie bolo politické, môžeme sa tu politicky sporiť. Ja sa stretávam s podnikateľmi, s drobnými živnostníkmi, strednými podnikateľmi, veľkými podnikateľmi, chodím na výjazdy, stretávam sa s ľuďmi, počúvam, počúvam podnikateľov, manažérov blízkych strane SMER. Nikto nechváli túto vládu za to, že by pri tom, akú má silu, že vlastne je vláda jednej strany, podarila nejakými zásadnými krokmi naštartovať podnikateľské prostredie alebo dokonca nejaké zásadné reformy, ktoré by zefektívnili fungovanie verejnej správy. Preto som to zvýrazňoval. Preto som zvýrazňoval to ESO, lebo bolo nám tu lakované neustále, že ako vláda urobí zásadnú reformu, no neurobila. V sociálnej oblasti, v školstve, teraz pred koncom volebného obdobia sú tu ponúkané ľuďom nejaké sociálne balíčky. Ale kto to zaplatí? Preto som na úvod zvýrazňoval, že my robíme schodok každý rok, preto my sa tu môžeme politicky prekárať, koľko chceme, ale nakoniec pôjdeme medzi tých podnikateľov, ktorí napĺňajú tú štátnu kasu, a tí hovoria, že sa nezlepšilo ich fungovanie, to prostredie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.6.2015 o 16:00 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Vážený pán kolega Duchoň, ja som vo svojom vystúpení aj spomenul aj, aj zlepšujúci sa výber daní alebo akože táto vláda, minister financií, že ide po daňových únikov, hlavne pri DPH, to som dokonca asi aj pochválil.
Čo sa týka zlepšovania podnikateľského prostredia, neviem tie ďalšie opatrenia, ktoré ste spomínali, ja mám skôr pocit, že viacej a viacej zväzujú ruky podnikateľom na Slovensku, ale kľudne ako my sa tu môžeme, vy ste povedal, že moje vystúpenie bolo politické, môžeme sa tu politicky sporiť. Ja sa stretávam s podnikateľmi, s drobnými živnostníkmi, strednými podnikateľmi, veľkými podnikateľmi, chodím na výjazdy, stretávam sa s ľuďmi, počúvam, počúvam podnikateľov, manažérov blízkych strane SMER. Nikto nechváli túto vládu za to, že by pri tom, akú má silu, že vlastne je vláda jednej strany, podarila nejakými zásadnými krokmi naštartovať podnikateľské prostredie alebo dokonca nejaké zásadné reformy, ktoré by zefektívnili fungovanie verejnej správy. Preto som to zvýrazňoval. Preto som zvýrazňoval to ESO, lebo bolo nám tu lakované neustále, že ako vláda urobí zásadnú reformu, no neurobila. V sociálnej oblasti, v školstve, teraz pred koncom volebného obdobia sú tu ponúkané ľuďom nejaké sociálne balíčky. Ale kto to zaplatí? Preto som na úvod zvýrazňoval, že my robíme schodok každý rok, preto my sa tu môžeme politicky prekárať, koľko chceme, ale nakoniec pôjdeme medzi tých podnikateľov, ktorí napĺňajú tú štátnu kasu, a tí hovoria, že sa nezlepšilo ich fungovanie, to prostredie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný