53.schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, ja keď som na úvod rozmýšľal, že akú tému vlastne dnes prerokúvame v tomto bode štátny záverečný účet, tak prvé, čo mi napadlo, je, že táto debata by nemala byť užšia alebo ploskejšia ako debata o zrušení gastrolístkov, na tom by sme sa mohli všetci zhodnúť. (Povedané so smiechom.)
A verte mi, že či teda veríte, alebo nie, tak neočakávam ani v ústnej diskusii nejaký valný nápor do rozpravy, že tu príde ďalších 30 rečníkov po mne v ústnej rozprave. A toto mi je trošku predsa len ľúto, pretože štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 2014 si skutočne zaslúži výrazne, ale výrazne väčšiu pozornosť ako napríklad téma nosenia prilieb na skútroch alebo zrušenie gastrolístkov. V slovenskom parlamente je to, bohužiaľ, presne naopak.
Druhá poznámka, aby som priblížil prerokovávanú tému aj neekonómom, tak poviem to tak zjednodušene. Štátny záverečný účet je niečo podobné, ako keď v oblasti privátneho práva, súkromného biznisu sa skončil hospodársky rok akciovej spoločnosti, ktorá na valnom zhromaždení predkladá akcionárom výsledky hospodárenia za uplynulý rok, teda ročnú účtovnú závierku, súvahu a výkaz ziskov a strát, a kto ich počúva, to vedenie spoločnosti na tom valnom zhromaždení, no akcionári počúvajú pozorne to vedenie spoločnosti, aby sa dozvedeli, či spoločnosť hospodárila so ziskom alebo so stratou, a predovšetkým aby sa akcionári dozvedeli, či dostanú, alebo nedostanú za uplynulý rok dividendy.
No a teraz to sľúbené zjednodušenie pre neeokonómov. To, čo je dnes tu v tom pléne, dámy a páni, vy ste tí akcionári, presnejšie akcionármi našej akciovej spoločnosti, ktorá sa volá Slovenská republika, je 5,5 mil. občanov Slovenska a oni by radi počuli teda od vedenia spoločnosti, ktorým v tomto prípade je minister financií, ako tá naša pomyslená akciová spoločnosť s názvom Slovenská republika uplynulý rok hospodárila. A rovnako by radi vedeli tí občania, tí fiktívni akcionári, či teda za minulý rok dostanú dividendy, alebo nie, čo v tomto prípade znamená, či sa hospodárenie Slovenskej republiky za uplynulý rok zlepšilo alebo zhoršilo, a keď sa zhoršilo, o koľko, a čo to bude znamenať, aký to bude mať dopad na - ešte raz - "akcionárov", teda na občanov Slovenska.
No a teraz poďme vážne k číslam. Mal som kedysi stretnutie nebudem menovať toho pána, nebolo by to odo mňa ani etické, ani férové, ktorý povedal takú prapodivnú vetu, ale ona naozaj na tento prípad sa hodí, na tento bod, ktorý prerokovávame, a tá veta znela, že, citujem: "Mohlo to dopadnúť aj horšie." Takže z tohto pohľadu výsledky, ktoré dosiahla Slovenská republika a ktoré máte v rukách v podobe štátneho záverečného účtu, sú naozaj výsledkami, ktoré by sa mohli jednou vetou charakterizovať, že mohlo to dopadnúť aj horšie. Čo mám tým na mysli?
Pravdou je, že schodok oproti plánovanému schodku sa zhoršil alebo teda tá skutočnosť bola horšia o 24 bázických bodov alebo o 0,24 %, čo sú čísla, ktoré samé osebe nepovedia príliš veľa nikomu, ale už vyjadrené vo finančnom vyjadrení v ekvivalente v eurách, už to niečo napovedá a to je 156 mil. eur. Teda schodok štátneho rozpočtu bol o 156 mil. eur vyšší, ako bol plánovaný. Nejdem to teraz prepočítavať - a nechcem byť populista - na rožky a na podobné veci, ale každý si vie predstaviť, že je to obrovská suma. Čo je ale ešte s vyššou vypovedacou schopnosťou, ak si porovnáme nie plán verzus skutočnosť, ale ak si porovnáme dve skutočnosti navzájom medziročne, tak zistíme, že v roku 2013 bol schodok vo výške 2 024 mil. eur a v roku 2014 to už bolo 2 923 mil. eur.
Dámy a páni, to je nárast o 44 %. Opäť tým miliardám s tými deviatimi nulami nemusí veľa ľudí a určite veľa ľudí tomu nerozumie, ale 44 % si vieme predstaviť všetci, to je skoro polovica alebo takmer polovica. To je medziročný nárast schodku štátneho rozpočtu. Podčiarkujem, na hotovostnej báze, aby sme sa nechytali za slovo, na hotovostnej báze a je to medzi rokmi ’14 a ’13. Keď sa pozrieme na verejný dlh, ako tu spomínal môj predrečník pán minister, keď hovoril o tom, že došlo medziročne k zníženiu hrubého verejného dlhu o 1 % výkonu ekonomiky alebo 1 % HDP, tak súčasne treba jedným dychom dodať pre objektivitu, teraz nie pre kritiku ministra, ale pre objektivitu, že z toho 1 %, 0,6 % bol vplyv poklesu hotovostnej rezervy. Opäť to prenesiem do percent. Teda 60 % váhou na medziročnou znížení hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky sa podieľalo zníženie hotovostnej rezervy. Teda nie nejak výrazne, povedal by som, vďaka aditívne nižšiemu vyprodukovaniu nižšieho medziročného schodku sme znížili hrubý verejný dlh. Poviem to opäť veľmi zjednodušene. Hrubý verejný dlh je nič iné ako kumulovane historicky napočítané všetky schodky ročne – s istou dávkou zjednodušenosti, ale súčasne so snahou o lepšie pochopenie aj pre neekonómov –, takže nám nepoklesol hrubý verejný dlh o 1 % výkonu ekonomiky vďaka tomu, že medziročne sme začali produkovať menšie sekery, menšie schodky, ale 60 % váhou na medziročnom znížení hrubého verejného dlhu sa o to zaslúžilo zníženie hotovostných rezerv.
Ja teraz nejdem polemizovať o tom a tu súhlasím s pánom ministrom Kažimírom, že hotovostné rezervy boli na technicky vyššej úrovni, ako je potrebné, a teda načo je emitovať ďalšie a ďalšie dlhopisy a platiť náklady na obsluhu verejného dlhu, ak teda na strane druhej máme v špajzi naakumulovaných viac hotovostných rezerv, ako na obsluhu chodu štátu potrebujeme. No tak nech sa naozaj tie hotovostné rezervy čiastočne znížia, čiže tento krok sám osebe nespochybňujem.
Ďalšiu vec, ktorú chcem zvýrazniť, hotovostné príjmy štátneho rozpočtu v uplynulom roku, to je tých 12,5 mld. eur, medziročne poklesli o 2,3 %, ale súčasne výdavky, tá druhá strana mince, medziročne narástli o 4 %. Čiže príjmy pokles o 2,3 % a výdavky nárast o 4 percentuálne body medzi rokmi ’13 a ’14. To viedlo potom v tom súčte, ak si to spočítame, ako som už hovoril, k medziročnému nárastu schodku o 44 %, zjednodušene povedané, z 2 mld. eur na 2,9 mld. eur.
Keď hovoríme o ekonomickom raste, mňa úprimne teší, že sme zaradení do skupiny krajín, nazvem to, alebo sme bližšie na, k tomu čelu pelotónu európskej 28 za uplynulý rok, aj keď v správe sa uvádza, že 13 krajín malo vyšší schodok ako Slovensko, to isté tvrdenie z opačnej strany znamená, že 14 krajín má nižší schodok ako Slovensko, a takisto sa v správe uvádza, že - kde sme, tuná ten počet krajín (rečník hľadá údaje v podkladoch) - áno, že 17 krajín dosiahlo vyšší dlh, to isté povedané z opačnej strany, 10 krajín má nižší dlh ako Slovenská republika. Takže veľmi zjednodušene opäť povedané, sme niekde uprostred alebo v strede toho, toho pelotónu. Ak hovoríme o zrýchlení ekonomického rastu za uplynulý rok na úroveň 2,4 HDP, treba tiež pre objektivitu len doplniť alebo dodať, že v tom istom roku 2014 ekonomický rast v Maďarsku bol 3,6 % a v Poľsku 3,3 %. Na Slovensku 2,4. Čiže opäť nechcem, aby diskusia nešla po povrchu, aby sa splošťovala, aby sme diskutovali o tom, ako sa často diskutuje v médiách, kedy počúvame slová o tom, že sme premianti, sme najlepší, sme na špici a budeme mať najvyšší rast a tak ďalej. Pripomeňme si, opakujem, keď teda sa bavíme o uplynulom roku, že rast v Maďarsku bol 3,6 % a rast výkonu ekonomiky v Poľsku 3,3 %, čo je o 50 % väčší alebo lepší výsledok, ako tomu bolo na Slovensku.
Dobre, poďme ďalej. Mňa teší, že v snahe teda po objektívnej diskusii, viesť tú diskusiu objektívne, mňa teší, že tvorba hrubého fixného kapitálu, čo je pre budúcnosť krajiny a pre dlhodobú udržateľnosť krajiny, modernizáciu krajiny a pod. veľmi dôležité, tak v uplynulom roku nám hrubý fixný kapitál narástol tempom 5,7 %, to je naozaj dobré konštatovanie a to je naozaj dobrá správa pre Slovensko. Treba ju ale stále vidieť v tom kontexte uplynulých rokov, keď rok predtým sme mali pokles tvorby fixného kapitálu 2,7 % a ďalší rok predtým roku 2012 sme mali pokles až dokonca o 9,3 %, čiže takmer dvojciferným číslom nám v roku 2012 klesla tvorba fixného kapitálu. Teda ak chceme byť, a dúfam, že všetci chceme byť objektívni, samotná tá delta, tá medziročná zmena stavu za uplynulý rok v tvorbe fixného kapitálu je fajn, nárast takmer o 6 %, ale v kontexte tých uplynulých troch rokov – buďme k sebe úprimní a povedzme si –, že naozaj nie je to až také svetlé, až také ružové, ako to bolo v samotnom roku ’14. Pretože pamätáme si tie roky ’13, ’12, ako som spomínal, v roku 2012 dokonca pokles tvorby fixného kapitálu viac ako 9 % medziročný a to naozaj pre krajinu z dlhodobého hľadiska nie je dobré.
Ak to poviem jednu vetou zrozumiteľne, ten, to zlepšenie stavu za uplynulý rok v princípe ani nevyrovnáva tie poklesy tých dvoch rokov predchádzajúcich, čo sa udialo v roku ’12 a ’13. To je proste tak. A myslím si, že vtedy bude diskusia objektívna a vtedy budeme všetci dobrí ekonómovia, keď sa na ľubovoľný údaj z oblasti makroekonómie dokážeme pozrieť nie ako na stavovú veličinu za príslušný rok, v tomto prípade 2014, ale keď sa na akýkoľvek údaj vývoja makroekonomiky pozrieme ako na dynamickú veličinu, teda nie stavovú, ako sa vyvíjala medziročne, a tu by som vrelo doporučoval, aby sme si všímali horizont dlhší, ako je jeden volebný politický cyklus. Toto je veľmi, veľmi dôležité.
Teraz mám jednu otázku na pána podpredsedu vlády, pána ministra financií Kažimíra, chcem sa ho opýtať, v tejto správe konštatujete, že záväzky Slovenskej republiky voči stabilizačnému mechanizmu, teda to, čo ľudovo sme nazývali euroval 1, euroval 2, že predstavujú sumu až na pár drobných 2 mld. eur. Otázka znie a tá suma sa medziročne zvýšila tiež, aj keď nie výrazne, to bolo nejakých 102 alebo koľko miliónov, ale celkový objem, lebo, opäť opakujem, držme si nejaké historické dáta, aby sme mohli ľubovoľnú veličinu posúdiť čo najobjektívnejšie, je to 1 997 mil., čiže 2 mld. eur je suma záväzkov Slovenskej republiky pripadajúcich na EFSF, teda tú European Financial Stability Facility alebo tú európsku stabilizačnú linku, alebo eurovaly, nazvime to akokoľvek.
Otázka znie, veľa sledujem v médiách, teraz hodne sa diskutuje téma Grécka, tá téma naozaj horí a posledné hodiny, minúty ukážu teda, že či vôbec bude ešte to Grécko zachrániteľné, ja sa osobne domnievam, že nie, aj keby došlo na posednú chvíľu k ľubovoľnej forme dohody, tak to bude znamenať len predlženie toho trápenia, to bude naozaj hrôza bez konca, to bude naozaj predlženie tej agónie, ktorá si bude vyžadovať prísun ďalších desiatok miliárd eur bez akéhokoľvek svetla na konci tunela. Ale nechcem hovoriť teraz o Grécku, chcem sa opýtať, či spomínané 2 mld. eur záväzkov Slovenskej republiky voči EFSF, či táto suma peňazí je započítaná v našom dlhu. V médiách počúvame, že nič sa nedeje, že keby sa aj neodolateľné bezpodmienečné záruky, ktoré Slovenská republika vystavila voči stabilizačnému mechanizmu, zrealizovali, boli by uplatnené, inými slovami, to, čo bolo v podobe záruk, podsúvahovej položky, by sa stalo reálnym záväzkom a zo Slovenska by odtieklo reálna suma v eurách casch alebo hotovosť. Pýtam sa, aký by to malo teda dopad na náš deficit a dlh.
Pokiaľ viem, tak aj v deficite, aj v dlhu sú započítané naše vklady do základného imania trvalého eurovalu, čo bolo, myslím, na tri splátky rozbalené dokonca alebo na štyri, neviem presne, a tvorilo to sumu približne nejakých 692 alebo koľko mil. eur . To bol náš vklad, opakujem, do základného imania trvalého stabilizačného mechanizmu. Ale pokiaľ ide o vystavené záruky, ktoré už prekročili alebo dotýkajú sa presnejšie sumy 2 mld. eur, pýtam sa, ak by Grécko zajtra vyhlásilo štátny bankrot a ak by investori, ktorí požičali cez záchranné mechanizmy, ale koncový hráč je Grécko, požičali Grécku, a teda došlo by k uplatneniu záruk, a teda z podsúvahovej položky by sa stala súvahová položka, pýtam sa, ako je na toto pripravená Slovenská republika. To už nie je rok, dámy a páni, 2010, kedy sme počuli jedno také hysterické vyjadrenie, nemýliť si so slovíčkom historické, ale hysterické vyjadrenie vtedajšej premiérky Ivety Radičovej, ktorá povedala vo večer, keď padla vláda, 16 krajín sa predsa nemôže mýliť. Jasne sa ukázalo, že 16 krajín sa mýlilo a, bohužiaľ, 16 krajín sa mýli aj naďalej. To číslo sa zmenilo možno na 17, medzitým nejaká ďalšia krajina v poradí prijala euro, ale to nie je podstatné. Tvrdím, že ak dôjde k uvoľnenej forme dohody, ten omyl bude pokračovať ďalej, to Grécko je už cez ďalšiu austerity politiku proste škrtania verejných výdavkov nezachrániteľné, pokiaľ neopustí ESM possible eurozónu a nezavedie lokálnu menu. Nejdem opakovať, teraz znova hovorím, nejdem do detailov riešenia problematiky Grécka, ale mohli by sme mať tu na stole legitímnu požiadavku nás všetkých v tejto sále adresovanú ministrovi financií, ako by vyzeralo ten worst keys, ako by vyzeral ten najhorší prípad, že Gréci sú von z eurozóny, vyhlásili štátny bankrot, čo sa stane s peniazmi a so záväzkami Slovenskej republiky voči záchranným mechanizmom.
Nakoniec ešte poviem dve poznámky, tá prvá sa týka eurofondov, bola to aj téma samostatného bodu, myslím, na predchádzajúcej schôdzi slovenského parlamentu. V tejto súvislosti jedna jediná poznámka, ak hovoríme, že za uplynulý rok sme mali pán čerpania prostriedkov z rozpočtu EÚ 3,3 mld. eur, pardon, to bolo 3,2 mld. eur a skutočnosť bola len 1,2 mld. eur, že sme ušetrili na kofinancovaní 691 mil., tu chcem len podotknúť a pripomenúť výrok Ľudovíta Ódora, člena rozpočtovej rady, ktorý spočítal, nie povedal, ale spočítal, kvantifikoval, že každé jedno ušetrené euro na kofinancovaní znamená rovnaké jedno euro menej príjmov do štátneho rozpočtu.
V rýchlosti vysvetlím, ak sa nezrealizujú projekty, ktoré sa mali zrealizovať, Slovenská republika zdanlivo šetrí na kofinancovaní, lebo nepoužije peniaze na kofinancovanie, ale z nezrealizovaných projektov vám nebudú na príjmovú stranu rozpočtu plynúť dane z príjmu právnických osôb, to vždy za tým projektom nejaká osoba stojí. Nebudú vám plynúť, ja neviem, spotrebné dane, dane z priadnej hodnoty a tak ďalej a tak ďalej, alebo ak chcete, socioekonomické efekty, ktoré každý dobrý ekonóm, každý dobrý investor..., a predpokladám, že aj pán minister financií je investor, len v tomto prípade neinvestuje svoje privátne peniaze, ale verejné zdroje investuje alebo rozhoduje, ktorým smerom ich investuje, tak každý dobrý investor sa pýta na socioekonomické výsledky alebo dopady akéhokoľvek projektu. V tomto prípade tým projektom je štátny rozpočet, prirodzene, ktorý tiež vytvorí po 12 mesiacoch buď nejakú pridanú hodnotu, nejaký príspevok k zvýšeniu bohatstva krajiny, alebo – a to sa stáva, to sa stáva, bohužiaľ –, alebo aj úbytok bohatstva krajiny. To je tak, ako som spomínal na úvod môjho vystúpenia, ako s akciovou spoločnosťou.
A teda nezrealizované projekty z eurofondov znamenajú zdanlivú úsporu na kofinancovaní, v tomto konkrétnom prípade za minulý rok vo výške 691 mil. eur, ale ak by sa tie projekty boli bývali zrealizovali, tak prinesú 691 mil. naviac príjmov do štátneho rozpočtu cez spomínané efekty dane z príjmov právnických osôb, spotrebných daní, dane z priadnej hodnoty a ďalších, ako som spomínal, socioekonomických efektov, ak by tie projekty zrealizované boli. Toto je naozaj stav, ktorý sa nedá charakterizovať nijak inak ako jednou vetou, ktorá znie, že je to krajina premrhaných alebo premárnených príležitostí, ak chceme konkrétne sa baviť o eurofondoch.
Tu chcem pre objektivitu doplniť, že áno, za takýto stav nenesie politickú zodpovednosť pán predkladateľ, pán minister Kažimír, máme tu predsa za každý operačný program nejaký riadiaci orgán, ktorý, ktorý by mal nosiť a možno v množstve prípadov nielen politickú zodpovednosť, ale vieme veľmi dobre, že mnohé, mnohé z tých prípadov sú zrelé aj na majetkovú, ale aj na trestnoprávnu zodpovednosť.
Ale toto majme stále na pamäti, že nedosiahli sme úspory 691 mil., áno, na cashovej báze, na hotovostnej báze snáď áno, lebo sme nemuseli kofinancovať tie projekty, ale pravdou je, že na báze tých efektov, ktoré sme mohli inkasovať, ak by tie projekty zrealizované boli, sme inkasovali čistú stratu. Netvrdím to ja, tvrdí to člen rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor. Pamätajme si tú tézu, jedno euro rovná sa jedno euro. To, čo ušetríte na kofinancovaní, to vám odchádza v podobe alebo pripravili ste sa presnejšie o naviac príjmy, ak by tie projekty zrealizované boli. A to je naozaj strata príležitostí pre krajinu, hlavne smerom do budúcna, obzvlášť ak to oprieme o známu tézu, že, myslím, viac ako 80 % všetkých investícií na Slovensku je pokrývaných z eurofondov.
Posledná poznámka, konsolidačné úsilie. Budeme o nej hovoriť o chvíľu podrobne v bode, ktorý sa volá Program stability na roky ’15 - ’17, takže len na margo toho roku ’14 chcem povedať, že zatiaľ čo v roku 2013 môžeme objektívne aplaudovať, že konsolidačné úsilie bolo dva percentuálne body alebo 2 % výkonu ekonomiky, ľudovo, zjednodušene povedané, stav verejných financií sa zlepšil o 2 % HDP, tak hneď rok nato a to je práve rok 2014, záverečný účet ktorého teraz prerokovávame, došlo k zhoršeniu o mínus 0,6 % HDP na tom konsolidačnom úsilí.
No a teraz, čo chcem s tým povedať, v týchto predkladaných materiáloch sa to múdro nazýva, že rok 2014 je rokom, citujem, "fiškálnej expanzie", prosím vás, to už má problém aj pomaly ekonóm porozumieť tomu slovnému spojeniu alebo tomu dvojsloviu, že došlo k expanzii, menej zdatný ekonóm sa teší, lebo všetko, čo expanduje, znamená, že to rastie, nie, a keď je veľa, veľa a ešte viac a medziročne to stúpa, tak to je good news, to je dobrá správa. No len fiškálna expanzia v tomto prípade znamená, a teraz som fakt objektívny, zatiaľ čo rok 2013 môžeme chváliť plus 2 % konsolidačné úsilie, tak rok 2014 znamená mínus 0,6 %, čiže nie fiškálna expanzia, ako sa to múdro nazýva, ale inými slovami povedané, je to zhoršenie stavu verejných financií, tomu už rozumie každý, čo je zlepšenie a čo je zhoršenie. Pacient, ktorý má teplotu, tak vie, že 40 stupňov je horšie, ako 39, ale vie súčasne, že 39 je horšie ako 38, a súčasne vie, že keď sa dostane na 37,5, nie som lekár, ale myslím, že tam sa nachádza tá vybalancovaná teplota organizmu, ale súčasne vie, že keď bude mať 36 alebo 35, že zomrie na podchladenie, hej. Čiže na tomto príklade chcem uviesť, že ako sa dá všetko naozaj pekne tak zaobaliť do toho kulantného wordingu, za ktorým sa nám môže častokrát strácať podstata.
Takže konštatujem, v roku 2014 došlo k zhoršeniu stavu verejných financií a toto je jediná správna interpretácia predloženého materiálu, ale súhlasím a viem, že situácia je vážna aj v okolitých krajinách a ona bude ešte vážnejšou, toho sa dočkáme možno ešte do konca tohto politického cyklu, tak súčasne konštatujem, že mohlo to dopadnúť aj horšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja som sa pôvodne prihlásil v bode, keď pán poslanec Kollár avizoval koniec svojho vystúpenia, a tak som si myslel, že o konsolidačnom úsilí nebude hovoriť, ale nakoniec to povedal, takže len podčiarknem, že rok 2014, a myslím, že to patrí do tejto rozpravy, rok 2014 pôsobil dekonsolidačne, a teda naozaj zhoršil stav verejných financií. Je to škoda po tom roku 2013 a škoda aj preto, lebo žijeme dobré časy, máme eurofondy, žijeme v prostredí kvantitatívneho uvoľňovania a tak ďalej a tak ďalej, tak sme si mohli dovoliť konsolidovať aj v 2014.
A o niečo menej významná poznámka, ale myslím, že tiež sem patrí, je, že v roku 2014 nám narástli dane z príjmov fyzických osôb indexom 111,5 a dane z majetku indexom 73,2, to znamená, že nám rástli tie dane, ktoré sú najhoršie z hľadiska udržania hospodárskeho rastu, a tie dane, ktoré sú najviac priateľské k hospodárskemu rastu, tie práve poklesli napriek tomu, že medzinárodné inštitúcie odporúčali opak.
Ďakujem pekne, skončil som.

51.
Ďakujem veľmi pekne za možnosť zareagovať a nebudem zdržovať dlho, aj keď súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Kollár, ale aj pán poslanec Zajac, dokument, ktorému rokujeme dnes a ktorý prešiel väčšinou aj cez skoro všetky výbory Národnej rady, je dôležitý, pretože je zrkadlom hospodárenia štátu v tom širšom slova zmysle, teraz mám na mysli celý okruh verejných financií a my sa často bránime takej firemnej rétorike z hľadiska toho, ako to funguje v štáte, vo verejnej správe, v samospráve, že to nie je ako vo firmách, ale na konci dňa hovoríme o konkrétnych číslach, o čistote účtovania, o preukazovateľnosti, o preukázaní dôveryhodnosti čísiel, tak treba priznať, že Slovensko ide celé roky a z hľadiska výkazníctva tou stranou, tou cestou firemnej kultúry sme patrili medzi jednu z mála krajín a to je proste projekt, ktorý ide naprieč politického spektra, ktorá smeruje k tomu, že výsledok nášho hospodárenia de facto potvrdzuje ako keby audítor, to znamená dáva na to okrúhlu pečiatku. Je to o tisíckach subjektov, ktoré sú zahrnuté v tejto správe, a je to správne, pretože je to o dôveryhodnosti čísel, ktoré máte na stole.
To, že debata je taká, aká je, a že záujem je, aký-taký je, to proste zodpovedá vzrušujúcej debate pri schvaľovaní rozpočtu, lebo vždy je, sú stovky rúk, ktoré chcú rozdávať, a je málo rúk a málo úst, ktoré sa chcú vyjadrovať k hĺbke údajov, ktoré vidíme pred sebou.
Ja ďakujem za korektnú debatu, je korektná aj z pohľadu, korektná aj z pohľadu rôznych, rôznych legitímnych postojov, toho, ako by sa mal vývoj ekonomiky hospodárenia v našej krajine ďalej vyvíjať. Viete veľmi dobre, že toto je výsledok hospodárenia v roku 2014, ktorý sme veľmi búrlivo tuto v decembri-novembri roku 2013 o tom debatovali. To nebolo ako minulý rok necelé dva dni, to bol skoro týždeň, kde sme vlastne dopredu avizovali zmenu taktiky z pohľadu toho, že nebudeme jeden rok pokračovať v silnej konsolidácii, to znamená to slovo expanzia, fiškálne uvoľnenie, resp., resp. väčšia verejná spotreba alebo impulz cez verejnú spotrebu bol plánovaný, cieľavedomý a z hľadiska nášho pohľadu videnia vecí aj sa oplatil, pretože sa, sa odrazil v naštartovaní ekonomiky z pohľadu, z pohľadu aj tvorby pracovných síl, aj toho akéhosi uvoľnenia atmosféry v celej eurozóne a v celej Európskej únii. A na to máme naozaj dlhodobo konzistentne rôzne pohľady a tie sú naozaj legitímne. Výsledok je dôležitý, tak ako to nebýva iba v rozprávkach, v dobrých knihách, ale aj v živote, z pohľadu cieľov, ktoré sme si stanovili, tie sme v zásade splnili a avizujem, že je to, to, čo tu máte dneska na stole, je výsledok jarnej notifikácie, taká okrúhla pečiatka po prvých číslach, ktoré prišli, prešli ministerstvom financií, štatistickým úradom a Eurostatom. Ja naozaj predpokladám, že je výška deficitu notifikovaná, v decembri bude ešte nižšia, bude sa naozaj blížiť k cieľu, ktorý bol stanovený niekde na úrovni 2,6 % alebo ešte lepšie.
Prečo je tomu tak, aby sme si to vysvetlili, dane z príjmov právnických osôb, ktoré dobiehajú a dobiehajú vlastne, firmy mali možnosť posledné daňové priznania podávať 30. júna, to je tuším dnes. To znamená, než na jeseň sa dozvieme ešte o výsledkoch hospodárenia z hľadiska dane z príjmov právnických osôb o 30 % firiem, lebo podľa mojich informácií k 31. marcu to bolo len 70 % firiem, ktoré, ktoré zaplatili dane a priznali výsledky svojho hospodárenia. Takže už na základe ale známych čísiel a nejakého projektovania ďalšieho výhľadu sme naozaj minulý týždeň zvýšili objem našich príjmov dane z príjmov právnických osôb o ďalších 140 mil. eur, čo je skoro 0,2 % HDP, či z tých 2,9 pôjdeme niekde na úroveň pod 2,7. Pevne verím, že žiadne metodologické zmeny tam nebudú. A to je pre mňa ako ministra financií to kľúčové z hľadiska cieľa.
Ak hovoríme o 12, vyše 12 mld. príjmov a vyše 15 mld. výdavkov, tak sa hýbeme niekde na úrovni skoro pod 30 mld. eur sumy, ktorá ovplyvňuje tento výsledok, ak sme teraz odchýlení o 150 mil. eur, tak viete, akým malým percentom z pohľadu tej celej sumy. Na konci dňa je to vždycky nejaká súhra úsilia aj náhod, aj metodologických zmien. Snáď len jedno vysvetlenie, v daniach a odvodoch sa naozaj darilo lepšie vďaka lepšiemu vývoju ekonomiky a vďaka efektivite, lepšej efektivite výberu, to je aj poznámka na pána Jurzycu, ak kritizujete lepší výber, je to dané efektivitou, hej, takže tak to dopadlo, ja som rád, že to dopadlo aspoň takto. A všimnite si, ja som to v úvodnom slove povedal, skoro o miliardu eur sme prišli na základe metodologických zmien, to znamená malinká, malinká cesta v čase, vždy - a to, to boli ľavé aj pravé vlády - si zarátavali dividendy zo štátnych firiem dva roky, dva roky staré dividendy za ESA príjmy, to sa všetko zmenilo minulý rok a už iba príjmy z hospodárenia firiem za daný rok sú považované za ESA príjmy. Predtým to bolo možné, v roku pána 2014 to odrazu možné nebolo, lebo sa zmenil metodologický postoj Eurostatu, a prišli sme o miliardu eur. Keby tento stav, ako sme to robili doteraz, 20 rokov zostal, tak by ten deficit nebol 2,9 pri týchto výsledkoch, ale o 1 % lepší, hej, a bol by aj štrukturálne úplne iný. Čiže môžeme hovoriť o tom, či je niečo fér, alebo nie je fér, toto je proste výsledok, fotografia toho stavu, ktorý tu je, a nič k tomu viacej neviem povedať.
Ja som rád, že sa nám podarilo znížiť dlh, medziročne došlo k poklesu dlhu aj v percentuálnej miere a v absolútnych hodnotách, lebo vždycky nás môžete šticovať buď zľava, alebo sprava percentom alebo absolútnym číslom, ten nárast tam je, ale je v stovkách miliónov eur, necelých 200 mil. eur, je to naozaj historicky jedno z najmenších čísiel, ktoré medziročné navýšenie dlhu, teraz nehovorím o výške deficitu ako takého. Ak je tu kritika, že hotovostný deficit bol vyšší, skutočnosť, kontra skutočnosť, tak si dovoľujem pripomenúť, že v roku ’13 bol o miliardu zase nižší, ako bol plán, no proste sa nám nepodarilo dosiahnuť taký istý výsledok, ale aj tento výsledok, ten hotovostný schodok bol nižší o vyše 300 mil. oproti rozpočtu. Čiže z hľadiska riaditeľa firmy je ten výsledok lepší, ako bol plán, to si dovolím sa obhajovať, a teda máme právo aj na odmeny a tantiémy (povedané so smiechom), ak to chcem povedať vo firemnom vyjadrení.
Boli tu ešte také parciálne otázky, 1 900 ľudí navyše, medzitým som komunikoval so svojimi ľuďmi, to je kľúčovo spôsobené nárastom ľudí, ktorí pracujú s eurofondmi, lebo tam stále je proste potrebné pridať, a potom 800 ľudí, ktorí kontrolujú ten nový systém dávok, a kontra verejné práce. Pôvodný plán bol, aby sa toto navýšenie absorbovalo znížením niekde inde. Prijímam kritiku, ale vysvetľujem, čo je za tým, nie sú za tým ďalší siví úradníci v papučkách, ale konkrétne tieto profesie, ktoré hovoríme, a možno mali podobný počet v tých papučkách odísť, o tom môžeme debatovať veľa.
Posledná vec, započítanie našich záväzkov z hľadiska, z hľadiska našej účasti v dočasnom eurovale, tzv. EFSF, tu vás, pán poslanec Kollár, musím ubezpečiť, že premietnutie do dlhu týchto záväzkov voči každej krajine robí sám Eurostat, nemáme s tým my nič spoločné - ani rezort financií, ani náš štatistický úrad - robí sa to z centrálnej úrovne, to znamená pán Regling, ktorý je šéf EFSF, hlási čísla z hľadiska emitovaných, vydaných dlhopisov dočasného eurovalu voči svojim, teda predaj dlhopisov voči investorom, z ktorých kryl potreby programových krajín, a to sa rozpočítava podľa distribučného kľúča, kapitálového kľúča na jednotlivé krajiny, to znamená všetky tieto záväzky automaticky vstupujú aj s istou nadzábezpekou, tam je, to nie je jedna k jednej, tam vyše 30 % tuším navyše zabezpečenie, aby bol zachovaný triple A, 3A-čkový rating eurovalu, takže to je automatika, s ktorou my nič nemáme, a doteraz to robí skoro 2,5 % na všetky krajiny, na ktorých záchranách sme sa zúčastňovali. A to teda aj znamená, že všetky tieto záväzky sú vo väčšej miere ako na konci dňa, môžu byť premietnuté do reality dňa, sú, sú započítané v dlhu. A to znamená, ich prípadná výzva na realizáciu týchto záruk je už zakomponovaná vo verejnom dlhu. Ten verejný dlh z hľadiska, z hľadiska percentuálneho vyjadrenia nemôže stúpnuť na základe realizácie týchto záruk.
Vyjadrujem sa veľmi opatrne, aby som niečo nehovoril viac, ako momentálne môžem alebo chcem, ale, ale pravdou je, že v prípade gréckych záruk prvé plnenia Gréckej republiky voči dočasnému eurovalu sú naplánované na rok 2022 alebo ’23. To znamená, to je ten prvý rok, kedy sa môže v prípade nejakého úplného fatálneho scenára dôjsť k výzve, a tie, tie dlhy sú zrátané na splácanie ďalších 30 rokov do roku 2055. To sú také základné čísla, ale budeme o nich hovoriť na výboroch, ktoré budú zvolané ešte koncom tohto týždňa a práve k tejto téme.
Ďakujem veľmi pekne za možnosť sa vyjadriť k tejto téme.

53.
Ďakujem veľmi pekne. Program stability prezentuje vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte. Predkladá sa Európskej komisii v rámci európskeho semestra, ktorej cieľom je lepšia koordinácia rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík, zohľadňujúc pravidlá Paktu stability, rastu a stratégie Európa 2020.
Tu si dovolím povedať a pripomenúť, že aj, aj nedávno prerokovávané rozpočtové pravidlá proste reagovali práve na tú realitu, že my začíname považovať konečne aj v našej krajine práve tento dokument, tento dokument a Národný program reforiem za dokumenty, ktoré musia nadobúdať takú významnú váhu, že dokonca môžu nahradiť niektoré typy procesov tvorby a prípravy rozpočtu v minulosti a dokonca ich nahradia. Viete veľmi dobre, že my v podstate navrhujeme zrušiť východiská rozpočtu, počínajúc s ďalším rokom, to znamená, netýkalo by sa to tohto volebného obdobia, ale tento dokument považujeme za tak dôležitý, že je schopný nahradiť aj dokument, ktorý sa volajú východiská a rozpočty, pretože na základe tohto dokumentu sa potom celý rok pripravuje návrh a následne aj štátny rozpočet pre ďalšie roky.
V roku 2014 potvrdilo Slovensko zníženie deficitu na, pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu podľa notifikovaných údajov Eurostatu, to je presne to známe číslo, je to na základe jarnej notifikácie 2,87 % HDP. Pôvodný rozpočtový cieľ bol mierne prekročený a považujeme to za dočasné číslo. Predpokladáme, že aj konečný deficit za rok 2014 bude veľmi blízko cieľu, ktorý bol schválený v Národnej rade. Odhad deficitu hospodárenia verejnej správy v roku 2015 je na úrovni 2,55 % hrubého domáceho produktu. Očakávaný výsledok je blízko rozpočtového cieľa, ktorý zostáva zachovaný. Pozitívne rozpočtové vplyvy sa očakávajú najmä z vyšších daňovo-odvodových príjmov a hlavným negatívnym rizikom ostávajú aj v roku 2015 aj korekcie európskych fondov. Rozpočtový rámec predpokladá do roku 2018 pokračujúce znižovanie schodku verejnej správy. Návrh východísk rozpočtu na roky 2016 až 2018, je zostavený s cieľovými schodkami na úrovni 1,93 % hrubého domáceho produktu na rok 2016, tak aj pripravujeme návrh štátneho rozpočtu, s ktorým prídeme do váženej snemovne na jeseň tohto roku. V ďalšom fiškálny cieľ je 0,88 % hrubého domáceho produktu v roku ’17 a 0,53 % hrubého domáceho produktu v roku ’18. Revízia cieľov vychádza najmä z... - oproti pôvodným predpokladom - z výraznejšieho podchladenia slovenskej ekonomiky. Toto upravovanie cieľov môžte očakávať vždy z roku na rok, pretože podliehame metodikám Európskej komisie z hľadiska minimálnych cieľov, ktoré každá krajina eurozóny musí plniť. Nové rozpočtové ciele zachovávajú predpoklad dosiahnutia štrukturálne vyrovnaného rozpočtu už v roku 2017, tento cieľ zostáva nezmenený v podobe štrukturálneho deficitu na úrovni 0,5 % HDP. Pri priemernom konsolidačnom úsilí 0,5 % HDP v rokoch 2015 až 2017 po jednom z historicky najvýraznejších znížení štrukturálneho schodku roku 2013 vo výške až 2 % hrubého domáceho produktu došlo v roku 2014 tak, ako to tu pred chvíľou bolo viackrát spomenuté, k dočasnej fiškálnej expanzii vo výške 0,6 % hrubého domáceho produktu. Následne konsolidácia pokračuje od roku 2015 až do dosiahnutia strednodobých cieľov v roku 2017. Očakávaný výsledok v roku ’15 a stanovené ciele zodpovedajú štrukturálnej konsolidácii vo výške 0,4 % hrubého domáceho produktu medzi rokmi ’15 až ’16 a 0,7 % HDP v roku 2017. Fiškálna politika by v roku 2018 mala byť už neutrálna a prispieť k následnému udržaniu tzv. strednodobého cieľa.
To sú, samozrejme, ciele, s ktorými sa bude musieť stotožniť aj vláda, ktorá vzíde z ďalších parlamentných volieb, a pohľady na to, akým tempom to má byť, aká má byť zvolená taktika, tým sa bude, samozrejme, zaoberať strana alebo strany, ktoré, ktoré vstúpia do vládnej koalície a stanovia si teda svoje ciele. Stanovené ciele sú teda v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami, po zohľadnení záverov aktuálnej diskusie ohľadne flexibility Paktu stability a rastu na európskej úrovni Európska komisia od Slovenska v rokoch 2014 a ’15 nepožaduje konsolidáciu, upozorňujem, vzhľadom na nepriaznivé ekonomické podmienky, výrazné podchladenie ekonomiky z pohľadu, z pohľadu videnia vzorcov toho, čo je, aký je output gap, to znamená produkčná medzera z pohľadu výpočtov Európskej komisie.
Ďalším aspektom flexibility je priame zohľadnenie verejných investícii. Slovensko ako jedna z mála krajín využíva investičnú klauzulu a v praxi to znamená, že dočasná fiškálna expanzia v roku 2014 vo výške 0,6 % HDP neznamenala porušenie európskych pravidiel. Za predpokladu nezmenených hospodárskych politík by celková veľkosť opatrení potrebných na naplnenie rozpočtových cieľov bola na úrovni 0,6 % HDP roku 2017 a 0,9 % v roku ’18. Toto sú ciele, ktoré sú stanovené na základe dnešného poznania stavu našej ekonomiky.
V roku 2016, naopak, existuje oproti predpokladu nezmenených hospodárskych politík fiškálny priestor vo výške 0,4 % HDP. Priestor je využitý hlavne na vyššie investície obcí, ktoré už nie sú obmedzené dlhovou brzdou, a tiež na mierny nárast v medzispotrebe. V aktuálnom návrhu východísk rozpočtu zatiaľ nie je špecifikovaná časť opatrení vo výške 0,5 % HDP potrebná na dosiahnutie cieľov v roku ’17 a ’18. Túto chuťovku nechávame, samozrejme, na, na tú partiu (povedané so smiechom), ktorá vzíde z ďalších volieb. Bude to musieť, samozrejme, urobiť verejne a transparentne tak, že sa tu o tom všetci dozvedia.
Verejný dlh v roku 2014 prvýkrát od vypuknutia hospodárskej krízy klesol o jeden percentuálny bod na úroveň 53,6 % HDP. Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov bude dlh ako podiel na hrubom domácom produkte v celom prognózovanom období klesať až k hranici 50 % v roku 2018. V roku 2015 sa očakáva stabilizácia, resp. mierny pokles dlhu, vzhľadom na pokračujúcu konsolidáciu sa od roku 2017 predpokladá aj primárny prebytok, saldo verejnej správy očisteného o úrokové náklady, ktorý spolu s ekonomickým rastom prispeje potom už naozaj k výraznejšiemu poklesu dlhu pod hranicu 50 %.
Čistý dlh, to je parameter, s ktorým my málo pracujeme, dosiahol na konci roku 2014 úroveň približne 50 % hrubého domáceho produktu a od roku 2015 kopíruje vývoj hrubého dlhu. Na konci prognózovaného obdobia by mal klesnúť na úroveň 46,4 % hrubého domáceho produktu. Toľko na úvod.
Ďakujem.

55.
Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky na roky 2015 až 2018 (tlač 1541).
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výboru o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1565 z 19. mája 2015 pridelil Program stability na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k Programu stability Slovenskej republiky iné stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému programu zaujali výbory toto stanovisko, odporúčanie pre Národnú radu program zobrať na vedomie a to je výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 430 zo dňa 9. júna 2015 a Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesenie č. 178 zo dňa 27. mája 2015.
Gestorský výbor na základe stanoviska k programu stability vyjadreného pod bodom 3 tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Program stability Slovenskej republiky na roky 2015 až 2018 (tlač 1541) zobrať na vedomie.
Spoločná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 442 zo dňa 16. júna 2015. Výbor ma zároveň určiť za spravodajcu výboru a poveril predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto spoločnej správy.
Ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, k tomuto predloženému materiálu, ktorý sa volá Program stability na roky ’15 až ’17, treba na úvod povedať jednu kľúčovú poznámku a to je tá, že ostáva pre mňa záhadou, prečo spolu s týmto materiálom nebol predložený materiál, ktorý sa volá Národný program reforiem.
Dokonca ešte aj v tom známom dokumente Európskej komisie, ktorý sa volá Country-specific recommendations, samotná Európska komisia konštatuje, že vyjadruje stanoviská – a to sa týka všetkých členských krajín Európskej únie –, vyjadruje stanoviská spolu k obidvom predloženým materiálom. Čiže ešte raz, Program stability na roky ’15 až ’17 na strane jednej a Národný program reforiem na strane druhej. Národný program reforiem, pokiaľ ide o Slovenskú republiku síce zverejnený bol a je verejne, verejne dostupný, na rok 2015 vyzerá takto. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.)
Ja sa len pýtam, prečo neprerokovávame tento Národný program reforiem spolu s Národným programom stability. Sú to naozaj materiály, ktoré veľmi úzko súvisia, a teraz nechcem vôbec ísť po povrchu a narážať na to, že reforma, slovo reforma je častokrát pre ľavicové vlády takým červeným súknom alebo takým nechceným dieťaťom, ale iste by bola v tomto pléne, verím, zaujímavá diskusia aj k Národnému programu reforiem, ktorý, bohužiaľ, sa na rokovaní slovenského parlamentu nevyskytol alebo neocitol (povedané so smiechom) pre mňa z nevysvetliteľných, ešte raz hovorím, dôvodov.
Ak dovolíte, k programu stability začnem poznámkou, ktorú všetci nájdete v správe OECD. Schválne hovorím o správe OECD, pretože to je inštitúcia, ktorú uznáva a uctieva aj predkladateľ minister financií Kažimír, ktorý raz povedal, že OECD to je tá inštitúcia, kde sa nepozerajú na veci ideologicky, politicky, ľavo-pravo, konzervatívny - liberálny pohľad, ale sú to naozaj v tom dobrom, v tom najlepšom slova zmysle technokrati, ktorí sa snažia dať úplne že best practices, proste objektívny pohľad na daný stav veci a, naopak, dávajú doporučenia svojim členským krajinám, ako by sa dal daný problém riešiť, v tomto prípade problém s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií. Takže spomínaná správa OECD, ktorá sa pozrela tiež na to, čo plánuje naša vláda v horizonte najbližších rokov ’15 až ’17 s verejnými financiami, a to úplne kľúčové konštatovanie hovorí, hovorí o tom, že v roku 2014 sa priestor na konsolidáciu zmenšil, to je to, čo nazýva Eugen Jurzyca, že to bola nie konsolidácia, ale dekonsolidácia. Alebo ešte zrozumiteľnejšie si to povedzme, že to bolo niečo, čo zhoršilo stav slovenských verejných financií, a súčasne, konštatuje OECD, že toto, bohužiaľ, zabránilo vytvoreniu, múdro sa to nazýva, fiscal buffer alebo nejaký rozpočtový nárazník na to, aby v týchto, nazvime to, akokoľvek krehkých, ale predsa len trošku lepších časoch, si Slovenská republika mohla vytvoriť predpoklady na plnenie MTO, teda medium term objectives alebo strednodobého cieľa, ktorý hovorí o tom, a toto už nie je vecou politického pohľadu, ale k tomu je Slovenská republika zaviazaná tým, že sme v tomto parlamente ratifikovali európsku fiškálnu zmluvu, tak každá krajina dostala a má pred sebou nejaký strednodobý cieľ, ten MTO, ktorý v našom prípade sa nazýva vyrovnaný štátny rozpočet v roku 2017. Vyrovnaný znamená, že ešte bude stále na primárnom salde schodok 0,5 %, a tiež z pre mňa nie celkom pochopiteľných a logických príčin, mínus 0,5 % podľa fiškálnej zmluvy znamená vyrovnaný štátny rozpočet, ale budiž. Ale majme na pamäti, že toto je strednodobý cieľ pre Slovenskú republiku, ktorý vyplýva priamo z ratifikácie Európskej fiškálnej zmluvy.
Ak chceme tu byť na tejto trajektórii, naozaj na nej, a nie pod ňou, nechceme sa odchýliť od tej trajektórie, aby sme spomínaný strednodobý cieľ dosiahli, tak preto by bolo dobré, priam žiaduce a vhodné, aby si Slovenská republika vytvorila v tých krehkých, ale predsa len dočasne zlepšených ekonomických časoch dostatočný buffer, dostatočnú nárazníkovú zónu k tomu, aby v tom v roku 2017 sme mohli konštatovať, že máme prvýkrát od rozdelenia Česko-Slovenska vyrovnaný štátny rozpočet.
Druhé konštatovanie nie je moje, ale konštatovanie toho pohľadu technokratov, toho pohľadu analytikov OECD v Paríži, hovorí o tom, že na Slovensku sa nám, sme sa dostali do bodu, kedy sme pod predkrízovou úrovňou, pokiaľ ide o investície. Hovoril som pri prerokovaní predchádzajúceho bodu, ktorý sa volal správa o štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2014, a rovnako je potrebné konštatovať, že investície na Slovensku stále nedosiahli (ruch v sále), počúvajme dobre, predkrízovú úroveň, to znamená ročný objem investícií na Slovensku je stále nižší, ako bol pred vypuknutím svetovej finančnej krízy v roku 2008 a potom v jej preliatí na naše územie a na náš kontinent v roku 2009, sme stále pod predkrízovou úrovňou.
Pokiaľ ide o FDI alebo Foreign Direct Investment, alebo priame zahraničné investície, tak tu konštatujú analytici OECD, že je to spôsobené dvoma príčinami, tá prvá, áno, je objektívna, ktorú nevieme a nikdy nebudeme vedieť ovplyvniť, to je spomalenie ekonomického rastu u našich najväčších obchodných partnerov, ako je Nemecko a Francúzsko, ale tá druhá príčina, spočíva v tom, že na území Slovenska začína sa negatívne, teda s mínusovým znamienkom prejavovať to, čomu sa hovorí konkurencia iných, tzv. low-cost countries alebo tých nízkonákladových krajín, alebo krajín, ktoré dokážu byť pre nositeľov FDI, nositeľov priamych zahraničných investícií atraktívnejšie, ako je Slovensko.
Takže toľkoto na úvod k tomuto bodu, ak dovolíte, to sú tie tri konštatovania technokratov, ktorých uznáva aj pán minister, analytikov OECD, ktorí nenesú na daný problém politické, politický nános, ale naozaj idú po vecnej a argumentačnej rovine. Vzhľadom na pokročilý čas, ja myslím, že v túto chvíľu je najvhodnejšie prerušiť moje vystúpenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda za slovo. Mám procedurálny návrh, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku slovenského hereckého velikána pána Ladislava Chudíka. Okrem toho, že to bol veľký herec a umelec, tak bol aj pedagógom na konzervatóriu aj na Vysokej škole múzických umení a bol to prvý minister kultúry po revolúcii v roku ’89.
Myslím si, že si to od nás zaslúži.

Ďakujem pekne, pán predseda, ja by som chcela po dohode a po súhlase spolupredkladateľov stiahnuť z legislatívneho procesu návrh poslancov Národnej rady Janky Šípošovej, Eriky Jurinovej, Evy Horváthovej a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení, dopĺňa zákon č. 300/2005 Trestný zákon (tlač 1610), poradové číslo 54.
Máme rozbehnuté sľubné rozhovory aj s relevantnými odborníkmi, aj s ministerstvom, preto je to.

Ďakujem, vážený pán predseda Národnej rady, po preštudovaní pozmeňovacích návrhov sa domnievam, že návrh zákona je ešte potrebné doplniť.
Ďakujem.

66.
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, vážený pán minister dovoľte mi, aby som stiahol môj pôvodný návrh číslo jedna z rokovacieho poriadku a zároveň predložil pozmeňujúci návrh, ktorý vyhovuje legislatívnym podmienkam, a dovoľte mi, aby som ho prečítal.
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Arpáda Érseka k vydaniu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelaní (školský zákon) v znení a doplnení niektorých zákonov (tlač 1498).
K návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelaní (školský zákon) v znení a doplnení niektorých zákon (tlač 1498), podávam nasledujúci pozmeňovací návrh:
1. Čl. I bod 13 znie:
13. V § 29 ods. 5 písm. b) za slovo "dvoch" nahrádza slovom "viacerých".
2. V čl. I za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
14. V § 29 ods. 8 písm. b) sa slovo "dvoch" nahrádza slovom "viacerých".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Nový bod číslo 14 [§ 27 ods. 8 písm. b)] nadobúda účinnosť 1. septembra 2016, čo sa premietne do ustanovenia upravujúceho účinnosť.
Navrhovanými zmenami v bode 1 a 2 sa zosúlaďuje dikcia § 30 ods. 2 a umožní spájanie žiakov do viacerých ročníkov do jednej triedy na prvom stupni základnej školy.
3. V čl. I bod. 34 sa vkladajú nové body 35 a 36, ktoré znejú:
35. V bode § 161 e) sa vypúšťa ods. 1)
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3.
36. Za § 161e sa vkladá zákon 161f, ktorý vrátane nadpisu znie:
,,§ 161f
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2016
Na najnižšie počty žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka základnej školy zriadené do 31. augusta 2016 sa ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich štvrtého ročníka základnej školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2016."
Nový bod 35 nadobúda účinnosť 31. augusta 2015 a nový bod 36 nadobúda účinnosť 1. septembra 2016, čo sa premietne do ustanovenia upravujúceho účinnosť. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhovaná úprava reflektuje vloženie nového čl. IV (bod 4 tohto pozmeňujúceho návrhu), ktorým sa v novele školského zákona - zákon č. 464/2013 Z. z. upravuje/posúva účinnosť § 29 ods. 8 zákona písm. a) až d).
4. Za čl. IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie:
Čl. V
Zákon č. 464/2013 Z. Z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
V čl. VI sa slová "a čl. I desiateho bodu" nahrádzajú slovami "čl. I § 29 ods. 8 písm. a) a e) deviateho bodu" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a čl. I § 29 ods. 8 písm. b) až d) desiateho bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2016."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Zámerom predkladaného návrhu je predloženie účinnosti ustanovenia zákona upravujúceho minimálne počty žiakov v triedach základnej školy, a to v nadväznosti na novelizačný bod č. 13 prerokúvanej vládnej novely školského zákona.
Vládny návrh v dôvodovej správe k novelizačnému bodu č. 13 uvádza, že navrhované ustanovenie zosúlaďuje dikciu s § 30 ods. 2 zákona a umožní spájanie žiakov viacerých ročníkov do jednej triedy na prvom stupni základnej školy. Ide o odstránenie problému v málotriednych základných školách, aby týmto školám nehrozil ich zánik z dôvodu výraznejšieho poklesu žiakov na prvom stupni. Podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy je možné do jednej triedy spájať žiakov najviac dvoch ročníkov. Máme za to, že prerokúvaný vládny návrh zákona novelizačným bodom č. 13 rieši problém málotriednych základných škôl a z tohto dôvodu sa stanovenie minimálneho počtu žiakov v triede základnej školy, ktoré má nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2015, javí ako nadbytočné.
Napriek uvedenému, v záujme získania reálnych relevantných informácií o počte žiakov v základných školách, ako aj vo vzťahu k úprave obsiahnutej v novelizačnom bode č. 13 vládneho návrhu zákona a jej dopadu na aplikačnú prax navrhujeme zatiaľ len posunutie účinnosti ustanovení, ktoré stanovujú minimálne počty žiakov v triedach na prvom stupni základnej školy podľa § 29 ods. 8 písm. a) až d) zákona 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem, skončil som.