Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, k tomuto predloženému materiálu, ktorý sa volá Program stability na roky ’15 až ’17, treba na úvod povedať jednu kľúčovú poznámku a to je tá, že ostáva pre mňa záhadou, prečo spolu s týmto materiálom nebol predložený materiál, ktorý sa volá Národný program reforiem.
Dokonca ešte aj v tom známom dokumente Európskej komisie, ktorý sa volá Country-specific recommendations, samotná Európska komisia konštatuje, že vyjadruje stanoviská – a to sa týka všetkých členských krajín Európskej únie –, vyjadruje stanoviská spolu k obidvom predloženým materiálom. Čiže ešte raz, Program stability na roky ’15 až ’17 na strane jednej a Národný program reforiem na strane druhej. Národný program reforiem, pokiaľ ide o Slovenskú republiku síce zverejnený bol a je verejne, verejne dostupný, na rok 2015 vyzerá takto. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.)
Ja sa len pýtam, prečo neprerokovávame tento Národný program reforiem spolu s Národným programom stability. Sú to naozaj materiály, ktoré veľmi úzko súvisia, a teraz nechcem vôbec ísť po povrchu a narážať na to, že reforma, slovo reforma je častokrát pre ľavicové vlády takým červeným súknom alebo takým nechceným dieťaťom, ale iste by bola v tomto pléne, verím, zaujímavá diskusia aj k Národnému programu reforiem, ktorý, bohužiaľ, sa na rokovaní slovenského parlamentu nevyskytol alebo neocitol (povedané so smiechom) pre mňa z nevysvetliteľných, ešte raz hovorím, dôvodov.
Ak dovolíte, k programu stability začnem poznámkou, ktorú všetci nájdete v správe OECD. Schválne hovorím o správe OECD, pretože to je inštitúcia, ktorú uznáva a uctieva aj predkladateľ minister financií Kažimír, ktorý raz povedal, že OECD to je tá inštitúcia, kde sa nepozerajú na veci ideologicky, politicky, ľavo-pravo, konzervatívny - liberálny pohľad, ale sú to naozaj v tom dobrom, v tom najlepšom slova zmysle technokrati, ktorí sa snažia dať úplne že best practices, proste objektívny pohľad na daný stav veci a, naopak, dávajú doporučenia svojim členským krajinám, ako by sa dal daný problém riešiť, v tomto prípade problém s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií. Takže spomínaná správa OECD, ktorá sa pozrela tiež na to, čo plánuje naša vláda v horizonte najbližších rokov ’15 až ’17 s verejnými financiami, a to úplne kľúčové konštatovanie hovorí, hovorí o tom, že v roku 2014 sa priestor na konsolidáciu zmenšil, to je to, čo nazýva Eugen Jurzyca, že to bola nie konsolidácia, ale dekonsolidácia. Alebo ešte zrozumiteľnejšie si to povedzme, že to bolo niečo, čo zhoršilo stav slovenských verejných financií, a súčasne, konštatuje OECD, že toto, bohužiaľ, zabránilo vytvoreniu, múdro sa to nazýva, fiscal buffer alebo nejaký rozpočtový nárazník na to, aby v týchto, nazvime to, akokoľvek krehkých, ale predsa len trošku lepších časoch, si Slovenská republika mohla vytvoriť predpoklady na plnenie MTO, teda medium term objectives alebo strednodobého cieľa, ktorý hovorí o tom, a toto už nie je vecou politického pohľadu, ale k tomu je Slovenská republika zaviazaná tým, že sme v tomto parlamente ratifikovali európsku fiškálnu zmluvu, tak každá krajina dostala a má pred sebou nejaký strednodobý cieľ, ten MTO, ktorý v našom prípade sa nazýva vyrovnaný štátny rozpočet v roku 2017. Vyrovnaný znamená, že ešte bude stále na primárnom salde schodok 0,5 %, a tiež z pre mňa nie celkom pochopiteľných a logických príčin, mínus 0,5 % podľa fiškálnej zmluvy znamená vyrovnaný štátny rozpočet, ale budiž. Ale majme na pamäti, že toto je strednodobý cieľ pre Slovenskú republiku, ktorý vyplýva priamo z ratifikácie Európskej fiškálnej zmluvy.
Ak chceme tu byť na tejto trajektórii, naozaj na nej, a nie pod ňou, nechceme sa odchýliť od tej trajektórie, aby sme spomínaný strednodobý cieľ dosiahli, tak preto by bolo dobré, priam žiaduce a vhodné, aby si Slovenská republika vytvorila v tých krehkých, ale predsa len dočasne zlepšených ekonomických časoch dostatočný buffer, dostatočnú nárazníkovú zónu k tomu, aby v tom v roku 2017 sme mohli konštatovať, že máme prvýkrát od rozdelenia Česko-Slovenska vyrovnaný štátny rozpočet.
Druhé konštatovanie nie je moje, ale konštatovanie toho pohľadu technokratov, toho pohľadu analytikov OECD v Paríži, hovorí o tom, že na Slovensku sa nám, sme sa dostali do bodu, kedy sme pod predkrízovou úrovňou, pokiaľ ide o investície. Hovoril som pri prerokovaní predchádzajúceho bodu, ktorý sa volal správa o štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2014, a rovnako je potrebné konštatovať, že investície na Slovensku stále nedosiahli (ruch v sále), počúvajme dobre, predkrízovú úroveň, to znamená ročný objem investícií na Slovensku je stále nižší, ako bol pred vypuknutím svetovej finančnej krízy v roku 2008 a potom v jej preliatí na naše územie a na náš kontinent v roku 2009, sme stále pod predkrízovou úrovňou.
Pokiaľ ide o FDI alebo Foreign Direct Investment, alebo priame zahraničné investície, tak tu konštatujú analytici OECD, že je to spôsobené dvoma príčinami, tá prvá, áno, je objektívna, ktorú nevieme a nikdy nebudeme vedieť ovplyvniť, to je spomalenie ekonomického rastu u našich najväčších obchodných partnerov, ako je Nemecko a Francúzsko, ale tá druhá príčina, spočíva v tom, že na území Slovenska začína sa negatívne, teda s mínusovým znamienkom prejavovať to, čomu sa hovorí konkurencia iných, tzv. low-cost countries alebo tých nízkonákladových krajín, alebo krajín, ktoré dokážu byť pre nositeľov FDI, nositeľov priamych zahraničných investícií atraktívnejšie, ako je Slovensko.
Takže toľkoto na úvod k tomuto bodu, ak dovolíte, to sú tie tri konštatovania technokratov, ktorých uznáva aj pán minister, analytikov OECD, ktorí nenesú na daný problém politické, politický nános, ale naozaj idú po vecnej a argumentačnej rovine. Vzhľadom na pokročilý čas, ja myslím, že v túto chvíľu je najvhodnejšie prerušiť moje vystúpenie.
Ďakujem pekne.
