14.
Vážený pán predseda, dobrý deň, ďakujem vám za slovo aj za oživenie témy, ona je sama osebe dosť živá a ja mám k tomu niekoľko pripomienok, ktoré tu možno už zazneli, ale opakovanie je nielen matka múdrosti, ale aj matka zmien, ktoré sú v tejto krajine potrebné.
Takže najprv k tomu výboru, pretože tu nie je pán predseda Fecko, výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, ja ako jeho podpredseda si dovolím zareagovať aj na otázku správne kritizovanej neúčasti poslancov na rokovaní tohto výboru v čase, keď bola predmetom programu aj správa Slovenského pozemkového fondu. Musím povedať a myslím, že to vie aj pani podpredsedníčka výboru, že pán Fecko si nezvolil túto, tento termín len tak z nejakej rozkoše, aby potrápil poslancov, ktorí sú členmi výboru, ale mal na to veľmi, veľmi vážny dôvod. Ten vážny dôvod spočíval v tom, že nás požiadala francúzska veľvyslankyňa OSN pre klimatické zmeny, že v tento deň má naplánovaný príchod do Slovenskej republiky a chce prerokovať s poslancami výboru, toho náležitého výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, otázku prípravy samitu, ktorý sa uskutoční tohto roku na jeseň v Paríži, a myslím si, že pán predseda Fecko veľmi správne vyhovel požiadavke pani veľvyslankyne a urobil to, čo by asi urobil každý predseda na jeho mieste. Zvolal k tomuto termínu výbor a to je, myslím, že fakt, o ktorom diskutovať, že či pán Fecko konal správne alebo nesprávne, je úplne zbytočné, pretože rozhodol sa určite správne. Ale ja teda nespochybňujem, tu zaznelo, že niektorí mali plánované dlhodobé lekárske zákroky. Nepochybne je to dôvod hodný zreteľa, ja napr. tiež som včera nebol na tlačovke, dôležitej tlačovke nášho hnutia len kvôli tomu, že som mal tiež plánované lekárske vyšetrenie, a už som vo veku, keď jednoducho týmto veciam dávam prednosť aj pred takou vážnou vecou, ako je tlačová konferencia nášho klubu, tobôž keď išlo o zásadnú tlačovú konferenciu.
Takže v tomto prípade by som si dovolil povedať, že to bolo zvolané správne, ale navyše tie lekárske ospravedlnenia neboli tá podstata, niekoľko poslancov volalo v poslednú chvíľu, ráno pred rokovaním výboru, že neprídu, a to si myslím, že to už nejak nekorešponduje s tým, že by tu mali byť nejaké dlhodobo plánované výkony, ale asi nebolo by dôstojné, aby sme túto správu teraz, ktorú máme na programe rokovania, zaobaľovali do týchto vecí.
Vážená pani generálna riaditeľka, ja vás tu vítam na tomto rokovaní. Myslím, že niektoré veci, lebo vy ste určite osoba odborne zdatná, a myslím, že aj ľudsky veľa vecí chápete, by možno bolo dobré rozprávať skôr s istým pochopením niekde mimo tohto priestoru, ale vy ste verejný činovník, ja som verejný predstaviteľ a myslím si, že tu sa treba rozprávať otvorene, tak aby občania počuli, o čom sa politici rozprávajú, a nie rozmýšľali, že o čom sa rozprávajú niekde v zákutí. A ja myslím, že veci sú naozaj na vašom fonde dostatočne vážne na to, aby sa verejne o nich rozprávalo.
Ešte poznámku aj k tomu, čo spomínal môj predrečník, čo sa týka toho, že tu vôbec môžeme rokovať o tejto správe. Áno, sú správy, ktoré už tu, už sem neprichádzajú do tejto siene zákonnosti a je to presne aj Zelená správa o stave lesného hospodárstva, tak ako to povedal pán poslanec Hlina. Ale zabudol povedať ten neuveriteľný dôvod, prečo sa vlastne naši smerácki kolegovia vo výbore rozhodli tento návrh dať a, samozrejme, väčšinovým spôsobom si ho odhlasovali.
Viete, vážení občania, prečo takáto správa bola navrhnutá, aby sa už o nej nerokovalo tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky? No dôvod je to neuveriteľný, ale je napísaný čierny na bielom. Pretože o túto správu nie je v pléne záujem! Pani podpredsedníčka mi to potvrdzuje, nuž musel by som teda potom v duchu tejto logiky povedať, že už dávno mohla byť skončená aj táto schôdza, lebo podľa záujmu o prerokované témy, dá sa povedať, že záujem o množstvo dôležitých životných tém, ktoré majú ovplyvňovať a zlepšovať život občanov, je tu malý, a ak by sme uplatnili, pani podpredsedníčka, túto logiku, verím, že to nemôžte myslieť vážne, ale ak myslíte, tak, nevstupujem do vášho práva argumentovať, bolo by to teda smutné.
No a teraz už k tej podstate. Pani generálna riaditeľka, ja skončím s tým, že možno nie je všetko také tragické, ako sa môže zdať, keď sú na čele úradov ľudia, ktorí predsi len majú pocit, že nie všetko majú politici dovolené a že niečomu sa treba aj postaviť. Ja len zopakujem nie tie veci, ktoré už tu boli spomínané, ale tú jednu konkrétnu vec, ktorá sa týka vášho rozhodovania pri poľovných revíroch, kde Slovenský pozemkový fond pristupuje ako zástupca pozemkov štátnych a zároveň aj neštátnych, neznámych vlastníkov, ku zhromaždeniam, na ktorých sa rozhoduje o tom, ktorý revír bude komu prenajatý. Vy ste urobili jednu neuveriteľnú vec, ja už som ju spomínal, ja viem, že vám tá vec nemôže byť príjemná, ale keďže sme verejní činovníci, tak treba, aby sa to vyčistilo a raz navždy sa pochopilo, že Slovenský pozemkový fond musí zastupovať záujmy občanov a záujmy Slovenskej republiky, a nie záujmy lokálnych miestodržiteľov, ktorí si myslia, že k ich korune patrí aj právo poľovať. To je veľmi časté v tejto krajine, netýka sa to len tohto volebného obdobia, to je, ako keby to bolo skoro, by som povedal, povinnosťou, a práve preto, to rokovanie, ktoré ste urobili za veľmi podivných okolností, keď váš zástupca sa pridal k istým súkromníkom, aby nie so štátom a pre štát vytvoril väčšinu, ale aby ju vytvoril pre isté lokálne záujmy, že to bola vec, ktorú, verím, že práve vďaka tomuto verejnému pertraktovaniu už Slovenský pozemkový fond nikdy v budúcnosti neurobí, tobôž keď sami ste si do správy napísali, že napriek tomu, že teda tržby z poľovníctva vám stúpajú, ale tie plánované ste nenaplnili. Naplnili ste ich len na 96 celých aj nejaké drobné percentá. Tak to stojí vo vašej správe.
Ja nevravím, že nerobíte tam z hľadiska tých ekonomických parametrov, ktoré ste uviedli do správy, dosť. Vy ste určite dosiahli celkom slušné výsledky, ale spytujem sa, práve tento prípad, keď ste sa takým podivným spôsobom spolčili s ľuďmi, ktorí mali záujem na úkor štátu si zapoľovať, a keď dokonca tam už v druhom kroku sa urobila zmluva, ktorá hovorila, dobre, keď už to teda máme pustiť, tento dlhodobo spravovaný štátom revír do súkromných rúk akéhosi, akýchsi ľudí, ktorí si naň robia nárok, resp. majú záujem poľovať, tak aspoň tam bude cena, ktorá ako keby kompenzovala štátu tú stratu, a teda alebo dostala sa tam cena 20 eur za hektár, čo bola teda cena pozoruhodná. Ale najmä schválená! Tá cena bola schválená vaším zástupcom aj všetkými prítomnými. No len niektorí ľudia tu radi poľujú, len keby to malo jednu takú doložku tajných výhod, aby to veľa nestálo. To je ako dobré, že fajn, zapoľujeme si, len načo platiť 40-tisíc ročne, keď stačí 4-tisíc. No úžasná logika pre tých záujemcov, no len, pani generálna riaditeľka, nemôže to byť logika pre vás, ktorá máte za úlohu hájiť záujmy štátu a hájiť aj rozpočet, ktorý konkrétne v prípade prenájmu pozemkov na poľovnícke účely, ste podľa vašej správy, sami to tam tvrdíte, nenaplnili.
A preto sa naozaj z tohto miesta už nielen spytujem, ale aj prosím a upozorňujem, že to ďalšie stretnutie, ktoré ste teda urobili správne, pod tlakom verejne pertraktovaných problémov, ktoré tam máte. Vy viete, že tam máte ľudí, ktorí mnohí proste si myslia, že generálna riaditeľka je na to, aby ich poslúchala. Ja viem, že je to nepríjemná pozícia. Ja si viem predstaviť, že máte veľa tlakov, a tobôž v tom nešťastnom poľovníctve. Nuž ale, pani generálna riaditeľka, máte to tam v rukách, ja si myslím, že musíte vedieť zniesť aj takúto nie kritiku, ale takúto snahu o nápravu, a ja si myslím, že to tretie rokovanie, ktoré ste pod tlakom aj mojej interpelácie, aj pod tlakom toho, čo sa tu verejne o tom už hovorilo, zvolali alebo zvolávate, že neustúpite z tej pozície, tak ako si to predstavujú niektorí ľudia, že nebudú platiť 27-tisíc ročne za tento revír, ale len 2-tisíc eur, a v tom je tá podstata. Jeden maličký revírik na východnom Slovensku, jeden taký prcek zeme, ale to sú tisícky prípadov. A možno kolega Hlina tu hovoril o výmenách, ktoré naozaj nieže nevoňajú, ale smrdia, a ja hovorím, tieto drobné veci, keď sa tiež poskladajú vedľa seba, tak devastujú rozpočet štátu, devastujú rozpočet vášho fondu, ale čo je hlavné, devastujú vieru občanov Slovenskej republiky v to, že môže dačo fungovať spravodlivo, čestne, a že sú všetci pred zákonom rovní, pretože, uznajte, ak si niekto dokáže také kľúče nájsť, že pootvára dvere na ministerstve, na fonde, a povie si, viete čo, pôjdete, ešte jedno rokovanie zvoláme, vy sa k nám pridáte a my tých 20 eur za hektár zmeníme zase len na 3 eurá za hektár alebo 1,57 eura.
Opakujem to a viem, že som tým svojím spôsobom nie príjemný, a viem, že to možno nie je tá podstata, ale keďže výbor o tejto správe nerokoval, tak možno je to o dôvod viacej, že to môžeme takýmto spôsobom pripomenúť, a tá koncovka, ja som povedal v úvode, že ja v závere skončím možno aj s istým poďakovaním, aj s ocenením.
Pani generálna riaditeľka, chcem veriť, že to, čo mi napísal pán minister Jahnátek, že na základe týchto vecí, o ktorých som už teraz druhýkrát tu v pléne Národnej rady hovoril, ste sa vy ako najvyšší predstaviteľ vášho úradu rozhodla niektorých ľudí postihnúť tým, že ich presúvate, niektorých ľudí tým, že ich prepúšťate, tak ja musím povedať, že ak budú konať predstavitelia štátnej moci za akúkoľvek stranu a v akejkoľvek dobe týmto spôsobom, tak pokiaľ budem mať možnosť stáť pri takomto mikrofóne, tak vždy to ocením, pretože naozaj necítim svoju úlohu v tom, že by som vždy hľadať len chyby a hovoril, že všetko je zlé. Ak ste to urobili tak, že ste sa stotožnili s touto záležitosťou, že nebola... Vy ste síce povedali, že bola podľa zákona, na výbore, keď sme o tom rozprávali na druhom rokovaní, ale že povedzme, že ste sa stotožnili, že nebola urobená s morálkou, ktorá štátnemu zamestnancovi prislúcha, tak ste konali dobre a ja teraz už len čakám, že či sa v tomto prípade predsa len neudeje tá zázračná vec, že niekto nájde ešte silnejšiu kartu, ako má generálna riaditeľka fondu, a povie: "A bude po mojom!"
Verím, že sa to už v tomto konkrétnom prípade nestane, a že tých 20 eur bude zachovaných, ale keďže tu sa jedná o mnoho prípadoch, ktoré vás ešte čakajú a čakajú vašich nástupcov a čakajú túto krajinu, čakajú lesníkov a majiteľov pozemkov, tak vás prosím, aby sa naozaj urobil nie krok teraz ad hoc, pretože sa o tom teraz veľa rozpráva, ale krok, ktorý bude spojený so systémovými zmenami na vašom fonde, kde budú jasné pravidlá, ako sa postupuje, a kde nebude možné postupovať tak, aby sa so zlým úmyslom poškodzovali záujmy občanov Slovenskej republiky, lebo tým, že ste vy v jednom revíri povedali nie 27-tisíc, ale iba 2-tisíc, tak pridám sa k tým miliónom, v tomto prípade občania Slovenskej republiky, v tomto jedinom prípade prišli o 25-tisíc eur ročne. Je to príklad, ktorý má len silu príkladu, a nie silu štátneho rozpočtu, ale keďže z kvapiek more a z centov milióny, myslím si a nejde napokon o peniaze, ide o obnovenie viery občanov v to, že táto krajina môže byť spravovaná čestne, čestnými ľuďmi, a ja chcem len veriť, že vy ste jeden z tých ľudí, ktorí by mohli takejto viere napomôcť.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení občania, vážená pani spravodajkyňa, ďakujem za pozornosť. Verím, že toto opakovanie veci pomôže.
