Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný, keďže vy ste neodolali tomu, tento návrh politizovať, tak ja vám na oplátku niečo poviem. Vy keď tu vystupujete a napríklad hovoríte o zdravotníctve, tak vy vystupujete akoby agent Penty. A dnes tu vystupujete akoby agent najväčšieho súkromného rádia. O súvislosti s ním vám asi nemusím hovoriť. Takže to je len na úvod, keď mienite túto tému ťahať do trošku iných vôd, kam patrí podľa mňa.
Koľko odporu je z vašej strany voči tomu, aby každá štvrtá pesnička v súkromnom rádiu bola slovenská. Súkromné rádio EUROPA 2, ktorého vlastníci tiež nesídliaci na Slovensku, zrejme plní týchto názorov, ako ich máte vy, keď bol tento zámer oznámený, tak sa snažili poslucháčom slovenským znechutiť slovenskú hudbu a celý jeden deň začali púšťať len slovenskú hudbu. Verím, že ste si pozreli alebo vám niekto povedal, aká potom bola poslucháčska odozva. Stačilo si na to len pozrieť Facebook tohto rádia. Všetci hovorili: „Vysielajte tak aj nasledujúce dni.“ A to vysielali len slovenskú hudbu a snažili sa ešte vysielať takú, ako keby v ich pocite, že to je to, čím my tým Slovákom tú hudbu znechutíme. To, si myslím, je celkom zaujímavý argument voči tomu, či naozaj nejaká každá štvrtá pesnička odradí slovenských poslucháčov slovenskú hudbu počúvať.
Ďalej hovoríte o tom, že to je na podporu starej hudby. Tak si ten návrh preštudujte. Tam sa práve hovorí, že z tej slovenskej hudby má 20 % byť podiel novej slovenskej hudby. A keď robíte také tie mechanické prepočty, koľko je Francúzov alebo francúzsky hovoriacich Slovákov, tak ja vám poviem aj taký údaj, že na Slovensku priemerne ročne na CD nosičoch vyjde vyše 1 300 nových hudobných diel. Kde sú v éteri? Prečo ich naši zahraniční vlastníci slovenských rádií nepúšťajú, aspoň tak, aby bola každá štvrtá pesnička slovenská, aspoň tak, aby sa tí noví slovenskí interpreti do toho éteru dostali. Ja som tiež za dobrovoľnosť. Aj preto keď tu bol kedysi návrh, tak som nešiel na spôsob, že poďme to prijať, ale začal som so súkromnými rádiami rokovať. A mi sľúbili: „Áno, my budeme vysielať viac slovenskej hudby.“ Prešli dva roky, tá úroveň je taká istá, 10 % a ešte aj menej. Kde inde má byť slovenská hudba vysielaná, ak nie v slovenských rádiách?
A návrh zákona nehovorí len o populárnej hudbe. Hovorí o slovenskej hudbe. Hovorí aj o vážnej hudbe aj o menšinovej hudbe, džezovej. Hovorí totiž o slovenskej hudbe na trošku širších kritériách, ako je len slovenská populárna hudba. Čiže predpokladám, že do určitých rádií alebo do verejnoprávneho rádia sa dostane väčší podiel slovenskej hudby vážnej, slovenskej hudby robenej slovenskými džezmenmi alebo napríklad aj také diela, ktoré urobili Štrpka s Ursinym, áno.
A ja žasnem, keď si napríklad ráno púšťam Slovenský rozhlas, že tam štyri pesničky za sebou idú len anglické. A kde mám počúvať slovenskú hudbu, ak nie na Slovenskom rozhlase? Tak nech sa aj tam spamätajú. Keď to nie je možné cestou, tí zahraniční vlastníci (aj Rádia Expres) jednoducho veď pretláčajú zahraničné vydavateľstvá.
Hovoríte o tantiémach pre našich spevákov? A kam odchádzajú dneska tantiémy, keď je dosť pesničiek zahraničných? Veď tiež sa platia tantiémy aj zahraničným interpretom a zahraničným tvorcom. No tak choďte do zahraničia. A prečo by nemohli chodiť aj pre slovenských spevákov aspoň v tom úbohom pomere, čo je štvrtina slovenských pesničiek z desiatich napríklad, hej, každá štvrtá pesnička.
A veľmi som nebol rád, keby sa tuná aplikovali také ako keby ekonomické pohľady, ako to povedal pán Jurzyca. Kultúra nie je oblasť, kde sa tak mechanicky dá preklápať tá vec. Hovorí vám niečo pojem kultúrna jazyková diverzita? Veď predsa my sme povinní podporovať aj kultúrnu jazykovú diverzitu. Prečo Európska únia sa napríklad zhoduje na tom a v legislatíve našej je, že sa podporuje určitý podiel európskych audiovizuálnych diel vo vysielaní vysielateľov. Čo to je? To ide proti podnikaniu? Nie, my si chránime to svoje, lebo inak by sme mali len hollywoodske filmy, len americké filmy. A prečo my nemáme právo povedať, keď tie súkromné rádiá to nechcú, že by tam mohla byť slovenská každá štvrtá pesnička alebo teda hudobné dielo.
Mne je ľúto, že takú samozrejmosť musíme dávať do zákona. Mne je ľúto, že nemáme viac slovenskej hudby v tých slovenských rádiách, že noví interpreti slovenskí nemajú, bohužiaľ, takéto „smutné šťastie“, aké ho mali tí kedysi, keďže naozaj bývalý režim púšťal predovšetkým slovenské, české pesničky. A prečo ich nepúšťajú dnes, aspoň v nejakej takej miere, že to nie je každá desiata pesnička, ako to je dnes, a že len, povedzme, jeden hit točia? A nedajú si námahu tí dramaturgovia.
Však ja poznám tie veci, ako sú. To nie je o tom, že oni by radi púšťali tú slovenskú hudbu a že tá slovenská hudba je nekvalitná. Oni dostanú nejaký playlist z nejakej centrály a to pustia, lebo je to jednoduché, sú to svetové hity, pracuje sa s poslucháčskymi návykmi, tak potom tí ľudia to počúvajú. Nedajú si tú námahu. Nechce sa im to robiť. A možnože niektorí z nich ani nemajú radi slovenskú hudbu. Ale 1 300 nových diel priemerne ročne slovenskej hudby na CD nosičoch vychádza. Nedá sa z toho zložiť, že každá štvrtá pesnička, každé štvrté hudobné dielo môže byť aj slovenské alebo hrané slovenským interpretom alebo spievané slovenským interpretom? Mohlo by to tak byť. A ja si nemyslím, že to niekoho zlikviduje. A uvidíte, že ľudia, nakoniec dal som ten príklad s tým súkromným rádiom EUROPA 2, majú radi slovenskú hudbu, nemajú ju kde počúvať. (Potlesk.)
