53.schôdza

Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Zároveň, pán poslanec, ďakujem za položenú otázku.
Neviem, z čoho vychádza tento konkrétny údaj? Dovoľte, aby som to zhrnul. Plánované priemerné náklady podľa schváleného rozpočtu na vybudovanie jedného kilometra optickej siete v národnom projekte Digitálne učivo na dosah sú vo výške 21 150 eur vrátane DPH. Táto suma je zložená z nákladov na projektovú dokumentáciu vo výške 2115 eur, to znamená, je to desať percent. A z nákladov na samotné výkopové práce a materiál, teda HDPE rúrky, chráničky, optický kábel a tak ďalej, vo výške 19 035 eur. Ide o priemerné náklady za všetky oblasti. To znamená, aj za rýchle kopanie v meste, aj za náročnejšie práce, napríklad so skalným podložím a podobne. Podľa údajov, ktoré zverejňuje SANET ako verejný obstarávateľ na svojej web stránke, boli priemerné náklady na jeden kilometer, ktorý vynaložil na výkopové práce v roku 2013, Senec, Nové Zámky, vo výške 15 363 eur. Išlo o krátke a nenáročné úseky v rámci intravilánu miest. Takže v projektovom rozpočte národného projektu Digitálne učivo na dosah sú plánované priemerné náklady na jeden kilometer o niečo vyššie, 19 035 eur oproti 15 343 eur, než skutočné náklady SANET-u v roku 2013. Ale je to potrebné chápať ako údaj, ktorý pokrýva, ešte raz zdôrazňujem, všetky profily terénu, to znamená aj horské oblasti, rieky a tak ďalej, v ktorom budú tieto stavby realizované.
Tak isto si dovoľujem upozorniť, že ide, ešte raz, o plánované sumy, ktoré môžu byť v procese verejného obstarávania aj znížené.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešných interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú: podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zahraničná pracovná cesta, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny; ďalej podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zahraničná pracovná cesta, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny; ďalej podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák, tuzemská pracovná cesta, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec; minister dopravy a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec; minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ktorého zastupuje minister kultúry Marek Maďarič; tiež je neprítomný minister obrany Martin Glváč, ktorého zastupuje minister kultúry Marek Maďarič; ďalej minister hospodárstva Vazil Hudák, tiež zahraničná pracovná cesta, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek; ďalej minister životného prostredia Peter Žiga, ktorého zastupuje minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek; a tiež je neprítomný minister zdravotníctva Viliam Čislák, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler.
Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení páni ministri, dámy a páni, chcem poďakovať ďalším mojim dvom kolegom pánovi Hubovi a Mičovskému, že ma takto džentlmensky pustili pred seba.
Ja sa vyjadrím k odpovedi na moju interpeláciu pre predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie. A teda odpoveď pani predsedníčky Zity Táborskej. Odpoveď je v tlači pod č. 18.
Dámy a páni, opakovane som interpeloval pani predsedníčku Zitu Táborskú vo veci, ako dopadla kontrola súťaže, ktorú robila Národná diaľničná spoločnosť na zabezpečenie platieb za služby elektronického mýta palivovými kartami. To je tá známa kauza firmy Paywell, pre ktorú sme tu odvolávali aj pána ministra Jána Počiatka. Pokiaľ si dobre spomínate, tak táto firma Paywell vznikla len jeden deň pred, pred dňom, kedy bola posledný deň možnosť prihlásiť sa do tejto súťaže. Len jeden deň predtým tá firma vznikla, aj tak túto súťaž vyhrala, hoci mala dokladovať tri roky dozadu svoje ekonomické postavenie, svoje odborné postavenie. Na toto odborné a ekonomické postavenie použila referencie firmy Flitpay, ktorá tieto služby od roku 2010 robila pre Národnú diaľničnú spoločnosť bez súťaže. To znamená, 5 rokov Flitpay robil tieto služby bez súťaže. Aj naďalej ich bude robiť, len už nebude to fakturovať priamo Flitpay, ale novovzniknutá firma Paywell, ktorej majetkový reťazec sídli v schránkovej firme na Cypre. Zhodou náhod v tej istej kancelárii je ďalších niekoľko firiem, ktoré sú v pôsobnosti finančnej skupiny J&T.
Preto som opakovane interpeloval, čo je s kontrolou tejto súťaže. Na prvú moju interpeláciu som dostal odpoveď, že kontrola ešte len prebieha. Až niekedy koncom mája som dostal odpoveď, že, a na ktorú teraz reagujem, to je tá odpoveď č. 18, že síce úrad našiel určité pochybenia, napríklad vykonanou kontrolou nad dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní neboli v predloženej dokumentácii zistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré by mali zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, ale našli sa tam pochybenia, keď obstarávateľ nezaslal, neposlal úradu kópie ponúk všetkých uchádzačov doručených v lehote na predkladanie ponúk, a podľa úradu uvedené konanie však nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Alebo našli porušenie, že obstarávateľ žiadal, požadoval záujemcov o doplnenie predložených dokladov čestným vyhlásením bez uvedenia dôvodových pochybení žiadosti o doplnenie dokladov na preukázanie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. A znova to Úrad pre verejné obstarávanie vyhodnotil, že toto nie sú teda také porušenia, ktoré by mali zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Poviem asi takto, Úrad pre verejné obstarávanie niekedy zruší súťaž aj za oveľa menšie pochybenia. Ak chce, zruší súťaž aj za oveľa menšie pochybenia, ako je toto. Preto vyjadrujem a chcem, aby Národná rada dala hlasovať o mojej nespokojnosti s touto odpoveďou.
A doložím to aj najnovším vývojom, keď včera v dennej tlači som si prečítal, dámy a páni, že Generálna prokuratúra teraz začala trestné stíhanie v tejto záležitosti. To znamená, vyjadrenie hovorkyne Generálnej prokuratúry, predmetná trestná vec, o ktorej som hovoril, teda tá kauza Paywell a palivové karty. Mimochodom v ďalších trinástich rokoch táto firma má získať z verejných zdrojov čiastku cez 100 miliónov. Ja som ju vypočítal na 130 miliónov. Takže Generálna prokuratúra: Predmetná trestná vec bola postúpená na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Bratislave.
Ďalej sa v médiách píše, vyjadrila sa krajská prokuratúra. V predmetnej trestnej veci vykonáva dozor prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorý predmet vyvodil ako trestné oznámenie, a 22. júna ho odovzdal na ďalšie konanie na odbor Kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave.
Jedno podanie na Generálnu prokuratúru pre túto kauzu už bolo podané, myslím si, že ešte v decembri minulého roku. Jeho vyšetrovanie skončilo na Okresnom riaditeľstve v Bratislave a bola zastavené ako nedôvodné, preto som veľmi rád, že aj keď Úrad pre verejné obstarávanie nevidí závažné porušenia tejto súťaže, že Generálna prokuratúra tie pochybenia, alebo možné pochybenia, tým, že začala trestné konanie, vidí. Lebo aj podľa medializovaných informácií, aj podľa toho, keď sme tu odvolávali pána ministra Počiatka, sme tu dosť dlho debatovali o tom, že takéto služby, takéto služby v súkromnom sektore, v bankovom sektore sa robia a vykonávajú niekoľkonásobne lacnejšie, niekoľkonásobne lacnejšie. A preto sme odvolávali ministra Počiatka, že on a jeho podriadení nehospodárne nakladajú s verejnými zdrojmi. Stotridsať miliónov eur v najbližších  trinástich rokoch nie je malý peniaz, aby sme to platili nejakej firme, ktorá vznikla len jeden deň predtým, a jej koneční majitelia sídlia na Cypre. Je to schránková firma, nevieme, kto sú jej skutoční majitelia. A možnože sú to občania Slovenska, ktorí sídlia tu neďaleko.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení členovia vlády, dámy a páni. V predchádzajúcom období som členom vlády Slovenskej republiky adresoval 7 interpelácií, keďže som bol vyzvaný, tak ich aj uvediem, ako sú číselne uvedené v tej príslušnej tlači, ktorú sme dostali. Čiže sú uvedené pod č. 1, 2, 13, 14, 15, 16 a 17. Dovoľte mi teraz zareagovať na niektoré z odpovedí členov vlády, ak mám byť opäť konkrétny, tak to budú reakcie uvedené pod č. 2 až 17.
Pána predsedu vlády a pána ministra kultúry som sa listom z 29. apríla tohto roku pýtal, že ako je možné, že významná Národná kultúrna pamiatka kaštieľ v Moravanoch sa dostala do súčasného katastrofálneho stavu, kto je za túto situáciu menovite zodpovedný, aká politická a trestnoprávna zodpovednosť bude voči tejto osobe, respektíve týmto osobám vyvodená a ako plánuje ministerstvo a vláda túto situáciu riešiť v záujme záchrany spomínanej mimoriadne dôležitej pamiatky. Odpovede predsedu vlády a ministra kultúry boli takmer zhodné. Obaja ma informovali o tom, že majiteľom objektu sú slovinskí občania, ktorým boli uložené pokuty vo výške 3 300 a 100-tisíc eur. Tieto pokuty však vlastníci neuhradili a konaniam v tejto veci sa vyhýbajú. Snahy o vyvlastnenie pamiatky boli neúspešné, pretože sa údajne nepodarilo nájsť seriózneho záujemcu, v prospech ktorého by bola národná kultúrna pamiatka vyvlastnená. Trestné konanie vo veci podozrenia zo spáchania zločinu zneužívania vlastníctva v zmysle Trestného zákona bolo prevzaté Slovinskou republikou, a preto Slovenská republika nemôže v predmetnej veci konať. Konečné rozhodnutie nebolo Slovenskej republike dosiaľ doručené. Navyše, aby toho nebolo málo, celé Kocúrkovo je o to väčšie, že, ako som sa dozvedel z odpovede pána ministra Maďariča, konanie pred Krajským pamiatkovým úradom Trnava bolo sťažené aj vydaným uznesením Okresného súdu v Piešťanoch o predbežnom opatrení, ktoré zakázalo nakladať s národnou kultúrnou pamiatkou.
Aby vám bolo jasnejšie, o čo tu ide, že keby náhodou chcel niekto aj nejak zachrániť, aspoň staticky zabezpečiť tento už pomaly padajúci objekt, tak by to nemohol, aj keby to chcel urobiť na vlastné náklady, čiste povedzme z entuziazmu ochranárskeho, lebo je tu to predbežné opatrenie okresného súdu. Takže je to, povedal by som, v úvodzovkách, dokonalé. V danej veci konala, opäť však bezvýsledne, aj pamiatková inšpekcia ministerstva kultúry.
A teraz dovoľte môj stručný komentár. Už začínam mať podozrenie, že odpovede na moje interpelácie sa píšu cez kopírovací papier tak, že sa tam len vymenia osoby a obsadenie, ale inak je obsah viac-menej rovnaký. Každý kompetentný urobil všetko, čo mal a čo bolo v jeho silách. Nikto nie je za nič zodpovedný a ak aj zodpovedný je a dokonca je mu udelená pokuta alebo iná sankcia, jednoducho ju ignoruje, pojednávaniam sa vyhýba a národné kultúrne pamiatky, vzácna príroda, krajina, verejné priestory i verejné financie nám odchádzajú do nenávratna a príslušné orgány Slovenskej republiky sa tvária, že sú voči tomu úplne bezmocné. Otázka znie, na čo ich potom máme? Napadá ma aj parafráza, alebo napadá mi aj parafráza známeho výroku Václava Havla, len by som ju prehodil do inverznej polohy: nie moc bezmocných, ale bezmocnosť mocných.
A ešte poznámka ku kauze Moravany. Moja otázka znie, keď je takáto situácia, že vyšetrovanie prevzala na seba Slovinská republika, koľkokrát bola poslaná protestná nóta Slovenskej republike (pozn. red.: správne má byť – "Slovinskej republike")? Koľkokrát bol v tejto veci predvolaný slovenský, slovinský, pardon, veľvyslanec, keď konanie v tejto veci prevzala na seba Slovinská republika a čas pracuje proti nám? Vidíte, nielen prezident Bush si mýli Slovinsko a Slovensko, ale i ja. Mňa totiž odpovede typu áno, prichádzame o obrovské hodnoty, ale nemôžeme nič proti tomu robiť, lebo, napríklad, mimozemšťania, jednoducho neuspokojujú. A pýtam sa, je to naozaj moja chyba?
Začiatkom mája som sa obrátil na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pána Juraja Draxlera s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa IUVENTY – Slovenského inštitútu mládeže. Dozvedel som sa, že pozemky a objekty správy IUVENTY na Búdkovej ceste 2 boli vyhlásené za prebytočné a v súčasnosti sa pripravuje ich prevod do správy ministerstva. Následne ministerstvo zváži ďalšie využitie. V predbežných diskusiách, ktoré prebehli so zástupcami mestskej časti a občianskymi združeniami, sa rokovalo aj o návrhoch, aby v areáli na Búdkovej boli výstavy, prípadne, aby sa tu obnovila krúžková činnosť.
Musím povedať, že druhá časť odpovede znie nádejne. A čo sa týka prevodu majetkov na iné osoby, uznávam, že som sa zrejme nepýtal dosť konkrétne, takže sa to budem snažiť precizovať a napraviť v najbližších dňoch.
Dňa 14. apríla t. r. som interpeloval ministra životného prostredia pána Žigu vo veci tzv. hausbotov na Dunajských ramenách pod Bratislavou. Odpoveď mi prišla 22. mája, teda 8 dní po zákonom stanovenej lehote. Nestalo sa tak prvý ani druhý raz, a preto podľa známeho "trikrát a dosť!" budem v tejto veci aj postupovať.
Z odpovede pána ministra som sa dozvedel, že predmetné zariadenia sa nachádzajú na území, ktoré je súčasťou chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy a čiastočne aj Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je v tomto prípade na státie plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche potrebný súhlas okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie s účinnosťou od 1. apríla 2014. Väčšina plávajúcich zariadení bola v danom území umiestnená vraj už pred uvedeným termínom, teda v čase, keď uvedený súhlas nebol potrebný. K tomuto mám tri doplňujúce otázky alebo komentáre.
1. V príslušnom zákone sa hovorí o státí, a nie o výstavbe, umiestnení či inštalácii, takže po 1. apríli 2014 nastali dve možnosti: buď sa tieto objekty dodatočne legalizovali, alebo na dunajských ramenách stoja bez povolenia, teda nelegálne. Medzi týmito dvoma možnosťami je len jeden rozdiel, že jedna je horšia ako druhá.
2. Keby sme aj uznali, že väčšina týchto objektov tu bola umiestnená pred uvedeným termínom 1. 4. 2014, ako sa nakladá s tými ostatnými? Teda s tými, ktoré tam boli umiestnené neskôr.
3. Prečo bola novela príslušného zákona prijatá, respektíve nadobudla účinnosť až od 1. 4. 2014, keď vláda bola vymenovaná o dva roky skôr a nič jej nebránilo zákon novelizovať oveľa skôr, ako tak urobila. Argument, že tento problém nebol známy skôr, neobstojí, lebo nielen médiá, občianski aktivisti, ale aj napríklad ja a kolega Hlina sme z tohto miesta viackrát upozorňovali na to, že ide o závažný problém, a apelovali sme na vládu a príslušné alebo relevantné ministerstvá, aby sa týmto problémom zaoberali. Pokiaľ si dobre pamätám, kolega Hlina dokonca iniciatívne predložil návrh novely príslušného zákona, ktorý však nezískal podporu väčšiny. Prečo asi?
Na otázku, kto povoľuje vjazdy motorových vozidiel k týmto objektom, som sa dozvedel, že takéto súhlasy sú vystavované pre občianske združenia, najmä ochranárske, ale aj pre súkromných majiteľov pozemkov a nehnuteľností, ak nemajú možnosť iného vstupu. Tak toto je už naozaj vrchol, vážení. Najskôr niekomu dovolíme umiestniť v chránenom území niečo, čo tam nemá čo hľadať, a potom mu k tomu ešte povolíme prístup motorovým vozidlom, lebo veď ako by sa tam inak, chudáčik, dostal. To, že som žiadal doložiť stanoviská príslušných orgánov, ktoré som nedostal, a to, že som sa pýtal aj na to, či náhodou existencia a prevádzka hausbotov plus prístup motorovými vozidlami k nim neohrozujú aj vodné zdroje, na čo som odpoveď taktiež nedostal, je už len povestná čerešnička na torte, lebo však, čo tam po nejakej vode, všakáno? Hlavné je, že jej ochranu sme slávnostne a s fanfárami dostali vlani do ústavy.
Odpoveď pána ministra na moju interpeláciu teda považujem nielen za neuspokojivú, ale za priam alarmujúcu.
Dňa 4. 5. 2015 som sa toho istého pána ministra Žigu, som sa na toho istého pána ministra Žigu obrátil s dvoma ďalšími interpeláciami týkajúcimi sa tentoraz skládok odpadov. Prvá z týchto interpelácií sa týkala skládky odpadu bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova v Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa. Z odpovede som sa dozvedel, že táto skládka odpadu je údajne pre ministerstvo prioritou a v súčasnosti sa na základe ukončených prác v teréne pripravuje analýza rizika znečisteného územia. Tomuto slovnému spojeniu síce celkom nerozumiem, ale tuším, čo tým chcel autor povedať. Na základe toho, ako aj štúdie uskutočniteľnosti sanácie sa aktualizuje klasifikácia environmentálnej záťaže v informačnom systéme environmentálnych záťaží a následne prebehne konanie o určení povinnej osoby, ktorá bude za odstránenie zodpovedná. Ďalej ma pán minister informuje o tom, že jeho ministerstvo konalo oveľa skôr, ako sa začala, citujem: "v tomto prípade veľmi zvláštna mediálna kampaň niektorých komunálnych politikov, ktorí pre riešenie problému neurobili dosial nič podstatné. Na rozdiel od predchádzajúcich vedení totiž v tomto volebnom období rezort životného prostredia nielen hovorí, ale aj reálne koná. Považujem preto za veľmi pokrytecké a falošné, pokiaľ sa ministerstvo dnes niekto pokúša obviniť z nečinnosti". Koniec citátu. Na záver ma pán minister upozornil na to, že environmentálnych záťaží je u nás veľa a nie je v silách štátu zlikvidovať stovky týchto záťaží na celom Slovensku súčasne, keďže doteraz sa tomuto dedičstvu venovala minimálna pozornosť.
K tomu mám len tri takpovediac kontrolné otázky.
1. Ako je možné, že sa tomuto dedičstvu z minulosti venovala a zároveň v minulosti venovala len minimálna pozornosť?
2. Čo po viac ako troch rokoch, ktoré strávil pán minister vo funkcii, nasvedčuje tomu, že skládka vo Vrakuni je naozaj prioritou jeho ministerstva?
3. Je pán minister naozaj presvedčený, že nebezpečnú skládku odpadu v kontakte s najvýznamnejším zdrojom podzemných vôd v strednej Európe je možné považovať len za jednu zo stoviek envirozáťaží nachádzajúcich sa na našom území, a nie za urgentnú záležitosť porovnateľnú minimálne s povodňou či požiarom veľkých rozmerov alebo inou masívnou živelnou pohromou, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah?
Posledná moja interpelácia z uplynulého obdobia sa týkala skládky odpadov v Považskom Chlmci, ktorá mala byť už dávnejšie definitívne uzavretá, o čom hovorí aj viac ako dva roky starý verdikt Európskeho súdneho dvora, pričom Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky je orgánom, ktorý zastupuje Slovenskú republiku v tomto spore. Z odpovede pána ministra Žigu som sa dozvedel, že primárnym záujmom jeho ministerstva, ako aj Slovenskej inšpekcie životného prostredia je uzavretie skládky v súlade s rozsudkom Európskeho súdneho dvora. Faktom je, že Slovenská inšpekcia životného prostredia vydala 10. apríla 2014 predbežné opatrenie a nariadila prevádzkovateľovi skládky, aby sa zdržal akýchkoľvek činností súvisiacich s ukladaním odpadu v prevádzke, pričom ministerstvo zamietlo aj následný opravný prostriedok prevádzkovateľa. Stále však zostáva otvorenou otázkou, prečo inšpekcia konala až rok po verdikte Európskeho súdneho dvora v tejto veci a prečo to, čo minister životného prostredia označil za primárny záujem, už trvá niekoľko rokov a stále nie je uspokojivo vyriešené?
Z vyššie uvedených dôvodov žiadam hlasovať o mojej nespokojnosti s odpoveďami na moje interpelácie uvedenými pod bodmi, teraz budem čítať pomaly, aby pani Kováčová si to stihla zaznamenať, bodmi č. 2, 13, 14, 15 a 16 uvedenými v tlači č. 1542.
Ďakujem za pozornosť.

Dobré popoludnie. Ďakujem pekne. Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, vážení občania. Bod interpelácie niekedy sa chápe ako povinná jazda. Možnože vzniká taký dojem, ale chcem práve v tejto chvíli povedať, že nie vždy tento dojem môže byť úplne presný, pretože myslím si, že interpelácie majú veľký význam a dokonca niekedy prinášajú aj veľmi rukolapné výsledky. Rád by som o tom predložil teraz dôkaz v prípade dvoch interpelácií, o ktorých si myslím, že takéto výsledky priniesli, aj keď nevravím, že sú práve tým rozhodujúcim momentom.
Tá prvá je uvedená pod č. 19 a bola adresovaná ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi a týkala sa taxácie v slovenských lesoch. Je to kráľovská disciplína, ktorá naozaj pochádza, jej začiatky, z 15. - 16. storočia a vďaka ktorej a jej ustavičnému zdokonaľovaniu došlo k tomu, že dnes máme premyslený systém toho, čo sa v lesoch má urobiť a čo sa v lesoch urobiť nemá. V týchto posledných mesiacoch však došlo k tomu, že nečinnosťou ministerstva pôdohospodárstva a orgánov, ktoré má v priamej kuratele, došlo naozaj k vážnemu ohrozeniu tej mnohostáročnej kontinuity do tej miery, že to vypadalo tak, že sa dožijeme prvýkrát etapy, keď nám taxácia zlyhá a ľudia, ktorí ju vykonávajú, vysokošpecializovaní odborníci odídu možnože natrvalo z tejto, síce nie veľkej skupiny, ale vysoko profesionálnych odborníkov, preč do iných rezortov.
Tá interpelácia, ja si z nej dovolím zacitovať, bola vedená veľmi kriticky, ale myslím si, že férovo. Upozornil som pána ministra na to, s čím on teda musel súhlasiť, že vlastne minister porušuje zákon. Nedodržal zákon o lesoch. Uznal to. Síce takými jemnejšími slovami, že teda došlo k časovému nesúladu medzi zákonom a realizáciou, ale v podstate to už je reč diplomatov, ktorí mu tú odpoveď pripravili. Fakt je ten, že vznikla, ja to budem citovať: "V závere roka 2014 som vás upozornil, že vašej ministerstvo smeruje k porušeniu zákona. Vyslovil som obavu, že zmluvy, ktoré majú garantovať vyhotovenie programov starostlivosti o lesy, v roku 2015 nebudú v zmysle zákona o lesoch uzatvorené do konca roku 2014. Na to ste mi odpovedali, že zákon dodržíte, pretože pokiaľ by aj zlyhali bruselské fondy, potrebné zdroje máte zabezpečené v rozpočte ministerstva. Nezabudli ste mi na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie povedať, že jedinou hrozbou pre tieto zdroje by mohlo byť, že do toho budú vŕtať práve takí ľudia, ako som ja. Táto ministra nedôstojná rétorika nech vám je odpustená, no odpustené vám nemôže byť, že ste zákon naozaj nedodržali a zmluvy včas prostredníctvom vami poverenej organizácie neuzatvorili. Nedodržanie zákona nesmie byť tolerované nikomu, ministrovi predovšetkým. Dnes (bolo to vtedy písané 1. 5. 2015), keď už taxátori mali mať prípravné kancelárske práce ukončené a mali začať s terénnymi prácami, zmluvy stále nie sú uzatvorené. Týmto lajdáckym protizákonným postupom ste nielenže pre tento rok už nenapraviteľne poškodili zákonné postupy pri odbornej správe lesov, ale čo je horšie, ohrozujete úzku skupinu vysokošpecializovaných špecialistov, odborníkov. Zdôrazňujem v tejto interpelácii, že ak sa tento trend naozaj rozbehne a taxatívne kancelárie zrealizujú to, čo už ohlásili, že budú prepúšťať svojich zamestnancov, sú to teda od istého obdobia, tri roky dozadu, už súkromné taxačné kancelárie, takže vznikne veľmi závažné poškodenie strategických cieľov taxatívnej služby.
Žiadal som vás, aby ste odpovedali na dve otázky, či a kedy získate prostriedky potrebné pre zabezpečenie aspoň torza povinností uložených vám zákonom na zabezpečenie programu starostlivosti o lesy na rok 2015 a akú personálnu zodpovednosť vyvodíte voči ľuďom, ktorí vlastne v tejto oblasti veľmi jednoznačne a ozaj preukázateľne zlyhali. "
No ak som povedal, že interpelácie môžu mať svoj význam, tak ten význam vidím v tom, že pán minister bezprostredne po prečítaní tejto interpelácie, čo si teda cením ozaj úprimne, konzultoval túto záležitosť so mnou s tým, že mi povedal relatívne neuveriteľnú vec, že on síce má dobrú snahu, ale ľudia, ktorí majú zabezpečiť túto oblasť, ho neposlúchajú. Nevykonávajú práce tak, aby bol s nimi spokojní. Ocenil som túto úprimnosť, tobôž keď ona sa prejavila behom niekoľkých dní tým, že naozaj došlo k zásadnej výmene generálneho riaditeľa na Národnom lesníckom centre vo Zvolene a tým, zdá sa, ja nevravím, že tá príčina bola presne taká, ale zrejme pán minister to tak cítil, sa odblokoval základný problém, ktorý bol v neposlušnosti, v neochote, v nedorozumení, to nie je už podstatné v tejto chvíli, aby by som presne pomenoval, ale dosť na tom, že naozaj po odvolaní generálneho riaditeľa Národného lesníckeho centra vo Zvolene a poverení vedením tohto dôležitého lesníckeho inštitútu novým generálnym riaditeľom došlo v krátkej dobe k tomu, čo pán minister mi v odpovedi avizoval, že teda budú zmluvy s taxatívnymi skupinami podpísané do 29. mája 2015.
Či už to je výsledok tejto interpelácie, samozrejme nie, tá interpelácia, až tak vysoko ju nebudem vyzdvihovať, alebo je to teda kopa ďalších vplyvov, ktoré ja možno presne nepoznám, fakt je ten, že z bránkovej čiary bol, bola lopta vyrazená, gólu bolo zabránené a po dlhých mesiacoch porušovania zákona o lesoch došlo k podpisu zmluvy medzi taxatívnymi kanceláriami a Národným lesníckym centrom. Takže môžem túto vec hodnotiť ako pre tento rok pozitívnu. Vďaka, lebo naozaj to hrozilo nenapraviteľnými škodami, takže určite nebudem pri tejto interpelácii, 19-ke, žiadať, aby sa hlasovalo o mojom nesúhlase s odpoveďou, pretože s takouto odpoveďou sa dá súhlasiť, ale podmienečne s tým, že ak pán minister pre rok 2015 zachránil situáciu možno aj takým razantným postupom, ako bola výmena generálneho riaditeľa Národného lesníckeho centra, čo teda oceňujem, pokiaľ teda minister neni spokojný a vidí, že má nedodržanie zákonov, tak má konať, to je správne. Ale povedzme si úprimne, že toto nie je systémové riešenie, pán minister. Toto nie je riešenie, ktoré nás môže uspokojiť, pretože vlastne peniaze sa našli takým spôsobom, že to, čo bolo určené na inventarizáciu lesa sa presunulo na program starostlivosti o les a z rozpočtovej kapitoly ministerstva sa presunuli prostriedky, ktoré pán minister našiel, zase na inventarizáciu lesa, takže došlo k takej malej rošáde, ktorá rieši 2015. rok, ale nerieši to, čo potrebujeme.
Nie kvôli tomu, že to hovorím tu, poslanec Mičovský stadiaľto, ale, vážené poslankyne, poslanci, kvôli tomu, že SMER si to dal do programového vyhlásenia svoje vlády, že systémovo porieši hospodársku úpravu lesov a že nájde prostriedky tak, aby tento inštitút fungoval bezproblémovo. A bojím sa, že zatiaľ ešte k tomu nesmerujeme, pretože stále len hovoríme o tom, že to, čo sa nepodarilo pre tento rok, a totižto, že nájsť prostriedky z bruselských fondov z programu starostlivosti, z programu rozvoja vidieka, tak to opäť je len riešenie, že ten Brusel to teda, keď už tento rok sa nepodarilo, budúci rok zaplatí, možno toto zaplatí aj ďalšie dva, tri roky, ale bruselské fondy raz predsi vyschnú a nebudeme môcť stále ako krajina na ne sa spoliehať. Tu je treba pripomenúť, že tu treba nájsť zásadný postup, ktorý umožní bezproblémové financovanie tejto činnosti, už keď funguje od stredoveku a zabezpečili ju králi a monarchovia, tak ju musí vedieť zabezpečiť aj táto vláda a všetky vlády, ktoré prídu po nej. A preto teda prosím pána ministra, aby sa pozrel do programového vyhlásenia svojej vlády a aby prečítal tú časť, ktorá hovorí o tom, že sa tu vyrieši systémové financovanie, že sa tu vyrieši inštitualizácia tohto celého inštitútu, že to bude všetko pripravené tak, aby sme mohli povedať, že fungovať taxácia bude.
A dôvetok už len posledný, na ktorý som tiež upozornil pána ministra. Bolo by veľmi dobré, keby to, čo sa pred niekoľkými rokmi udialo, sa teraz oddialo, a to je to, že taxačná služba bola sprivatizovaná. Ak si to voľakedy dokázal udržať v rukách kráľ a nepustil si túto činnosť z rúk, keď tak trocha, budem hovoriť trocha nadnesene, tak to musí dokázať aj vyspelá Slovenská republika. A taxáciu ako hlavný nástroj regulovania toho, čo sa v lesoch má urobiť a kontrolovania toho, ako sa to urobilo, si štát má ponechať v rukách a nemá sa o to súťažiť, že komu to dáme a za akú cenu to urobí. Predstavte, že by sme takýmto spôsobom pristupovali v nemocniciach k tomu, že teda operovať pacienta dáme tomu, kto nám vysúťaží najlepšiu cenu a bude teda, hej, prezentovať sa nejakým takýmto ekonomickým motívom. Je to vážna vec, aj keď to nechcem porovnávať so zdravím národa. Ale napokon prečo nie? Však zdravie národa súvisí so zdravím lesov. Takže by bolo veľmi dobré a žiaduce, aby sa urobil krok, ktorý by bol určite k podpore.
A úplne ešte koncovka k tomu, aby sa nám odčlenil výskum od hospodárskej úpravy lesov. Existuje tam stále finančné prepojenie, ktoré nie je zdravé a ktoré zneprehľadňuje toky financií, tie, ktoré majú ísť na výskum a ktoré si výskumníci zadovážia, a tie, ktoré majú a musia ísť na výrobu lesných hospodárskych plánov, po novom programov starostlivosti o lesy.
Takže to je moja reakcia na odpoveď pána ministra Jahnátka. Oceňujem, že sa pre tento rok veci vyriešili, a prosím, aby sa systémovo riešili aj pre roky budúce, tak ako to vláda Slovenskej republiky, ktorá nám vládne, sľúbila vo svojom vyhlásení.
Idem teraz k druhej interpelácii a odpovedi na ňu. Tá je uvedená pod č. 21 a tak isto bola adresovaná pánovi ministrovi Jahnátkovi. Pripomeňme si, o čo tu išlo. Išlo tu o to, že Slovenský pozemkový fond ako štátna inštitúcia, ktorá spravuje pozemky, tak štátne, ako aj pozemky neznámych majiteľov, sa chovala, keď jemne budem hľadať nejaký výraz, tak podozrivo, a možno, keď menej jemný by som použil, tak predajne, veľmi divne.
Použil som tu príklad jedného revíru, revíru Biely kameň na východnom Slovensku, kde došlo k nepochopiteľnému konaniu, ktoré rozhodne nemožno stotožniť s konaním v záujme štátu. Naopak, dovolil som si poznamenať v interpelácii, že ide o konanie, ktorým štátne organizácie, alebo organizácia priamo poškodzuje štátne záujmy. A to je tak, že v prípade ,keď štát mal väčšinu pozemkovú, dovolil si hlasovať pri tomto konkrétnom revíri spôsobom, ktorý nebol v záujme štátu. Ide o revír, ktorý, dlhodobo produkovali na ňom svoje poľovnícke produkty Štátne lesy, ktorý bol budovaný Štátnymi lesmi a pri ktorom došlo k podivnému, podozrivému, aj keď zákonnému, to teda musím potvrdiť – ale veď je to známe vec, prosím, že všetky nepeknosti v tomto štáte sa predsi robia podľa zákona, takže to je otázka vždy tých morálnych medziriadkov, ktoré treba pri každom zákone čítať – došlo k tomu, že sa štátna organizácia spolčila proti štátu a Štátne lesy prišli o svoj revír.
Budiš, aj to som uznal, pretože na tom istom rokovaní došlo k zaujímavej veci, bola tam stanovená cena, ktorá bola zaujímavá pre tento revír a ktorú si odhlasovalo zhromaždenie vlastníkov pozemkov vo výške 20 eur za hektár, čo teda predstavovalo, keď už teda štát prišiel o revír, tak aspoň dostával kompenzáciu, ktorú by sme mohli hodnotiť, že je kompenzácia na úrovni trhovej hodnoty tohto revíru. No ale ktosi, kto má schopnosť prechádzať všetkými dverami aj vysokopostavených ľudí, nebol spokojný s týmto rozhodnutím a urobil to, že požiadal opäť, aby Slovenský pozemkový fond sa zúčastnil nového zhromaždenia vlastníkov. Slovenský pozemkový fond to spôsobom, ktorý je veľmi divný, podozrivý a nehodný štátnej organizácie, urobil, opäť neporušil zákon, ale konal spôsobom, ktorý teda uznal za vhodný. Ja som veľmi, verím, že slušnými, ale veľmi smutnými slovami aj pani generálnej riaditeľke napísal osobný list, že ma to zraňuje a mrzí, že dokáže takto spravovať Slovenský pozemkový fond. Urobili to, že cena už nebola 20 eur za hektár, pretože sa to komusi, kto vie prechádzať všetkými dverami v tomto štáte, nepáčilo, ale klesla na 1,57 euro za hektár, pri lese, pri lesoch na 3 eurá a 1,57 eura pri nelesných pozemkoch. Takže na čo by bolo štátu ročne 26-tisíc, keď mu stačí 2-tisíc?!
Ja viem, jedná sa o kvapky, ale tu sa jedná o ten princíp, že tu máme zákon, zákon sa dodrží, ale nedodrží sa morálny imperatív, ktorý pre tých, funkcionári, ktorí dostanú zodpovednosť a právomoc riadiť štátny úsek, na istom tematickom okruhu porušujú. Oceňujem a zároveň sa zamýšľam, a to bude tiež interpelácia, respektíve odpoveď pána ministra Jahnátka, kde nebudem žiadať, aby sa hlasovalo o mojej nespokojnosti, pretože nemôžem jeho odpoveď takto zaradiť do kategórie odpovedí, s ktorou by som mal byť nespokojný, pretože pán minister si tieto veci preveril. Napokon reagoval aj vtedy celkom chlapsky a bezprostredne, že je zdesený týmto postupom a spýtal sa svojich podriadených organizácií Slovenského pozemkového fondu, ako to teda konajú.
Našlo sa síce vysvetlenie, že teda zákon naozaj nie je porušený, ale, čuduj sa svete, ono sa predsi len dačo dialo. A dialo sa to zaujímavým spôsobom, že pani generálna riaditeľka vyvodila personálnu zodpovednosť a nejakí ľudia boli zo svojich vedúcich funkcií, ktorí sa o tieto divné rozhodnutia nejakým dielom pričinili, odvolaní a nejaký človek bol aj práve v tomto období zo Slovenského pozemkového fondu prepustený. Neštudoval som detaily, do akej miery je tu príčinná súvislosť medzi týmito aktami, ale ak som hovoril, že tu sa často dodržiava zákon a nedodržiava sa morálka, ktorá je vždy súčasťou každého zákona, dokonalé zákony neexistujú, ani dokonalí ľudia, je to len otázka symbiózy. Nuž, či ide v prípade pani generálnej riaditeľky a jej rozhodnutia naozaj, a to by som mimoriadne ocenil, o to, že ona síce na jednej strane súhlasí s tým, že zákon bol dodržaný, ale na druhej strane nesúhlasila s tým, že tento zákon nebol dodržaný s takým morálnym imperatívom, aký by tam mal byť vždy charakterizovaný pri takomto rozhodnutí. Ak je to tak, tak je to hodné ocenenia, pretože je to možno príklad pre všetkých riadiacich pracovníkov na rôznych úsekoch, že nestačí, ak konajú naši ľudia poverení zodpovednosťou na istých úsekoch podľa zákona, oni musia konať aj podľa morálky.
A v tomto prípade ja to čítam tak, že pani generálna riaditeľka Matečná spolu s pánom ministrom Jahnátkom toto, nazvime to zase eufemisticky, pochybenie svojich ľudí v prípade revíru Biely kameň na východnom Slovensku, tak to vnímali a tak to aj vyhodnotili. Nuž napokon veľmi rýchlo sa budeme môcť dozvedieť, že či je to tak, pretože ak som hovoril o dvoch stretnutiach, ktoré tu boli, tak je to avizované v odpovedi pána ministra, tretie stretnutie, ktoré zvoláva Slovenský pozemkový fond, a kde dôjde opäť k rokovaniu o cene za tento revír. Ak môj predpoklad a istý idealistický, idealistická domnienka je založená na tom, že naozaj zodpovední pracovníci začali vnímať morálne rozmery zákonnosti, nielen čítanie presných písmenok, tak verím, že dôjde k tomu, že na tomto treťom zhromaždení v prípade revíru Biely kameň dôjde k potvrdeniu ceny, ktorá bola legálne všetkými poverenými účastníkmi tohto zhromaždenia schválená. Ak dôjde však k tomu, že táto cena neprejde, pretože sa to komusi zdá pridrahé – viete, máme v tejto krajine veľa ľudí, ktorí si radi zapoľujú, len keby to veľa nestálo, lebo však oni poľovať chcú a môžu a majú na to aj isté možnosti ako naliehať, ale prečo platiť 40-tisíc ročne komusi, keď stačí len 2-tisíc? – tak uvidíme. Ak máme teraz možnosť urobiť test, ak moja pochvala alebo ocenenie prístupu pani generálnej riaditeľky Matečnej a pána ministra Jahnátka je naozaj správna, tak na treťom zhromaždení sa dosiahne to, že cena bude potvrdená alebo, no ak ju už nikto nedokáže zaplatiť ako nenáležitú a neprimeranú, no nič sa nedeje. Štátne lesy, závod Sobrance, s radosťou budú robiť to, čo roky vykonávali v tomto revíri, budú naďalej sa snažiť v ňom hospodáriť. A to je možno odpoveď pre tých, ktorí povedia, že niekto nechce zaplatiť cenu, ktorá bola schválená.
Takže to je možno to najpodstatnejšie, ale predsa aj tu ešte jeden dôvetok. Opäť sme sa bavili len o jednom revíri a to je naozaj možno téma, ktorá nemusí od tohto pultu byť dopodrobna rozmieňaná. Ale, vážený pán minister, vážená pani generálna riaditeľka Matečná, bola dobrá tradícia dávnejšie, a v nie tak celkom dávnej minulosti, že Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky ako dve štátne inštitúcie jednoducho v prípade, že mali nadpolovičnú väčšinu z tých státisícov hektárov, ktoré sú teda na Slovensku v poľných revíroch, tak vždy konali v zhode. Jednoducho sa podržali navzájom, pretože takto velí nielen záujem štátu, ale aj logika, prečo sa k tomu nevrátiť? Ja si myslím, že výsledok tejto pozitívnej reakcie ministerstva by mal byť taký, a v tom prípade bude môcť zaznieť téza o systémovom vyhodnotení a prehodnotení celej tejto situácie, že sa bude opäť ctiť akási dohoda, môže mať aj písomný charakter, to bude o to lepšie, že Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky a prípadne ďalšie inštitúcie, ktoré majú možnosť ovplyvňovať štátny majetok, budú konať v zhode tak, aby občania Slovenskej republiky neprichádzali o svoje prostriedky. Pretože treba si povedať jasne, že obidve tieto inštitúcie hospodária s naším majetkom, s majetkom občanov Slovenskej republiky, a my ich žiadame a my sme vašimi ústami, aby sme to takto stadiaľto povedali, tento hlas predsi len ide trochu ďalej, ako keď to hovoria ľudia na lesných závodoch, žiadame, aby s týmto majetkom konali správne. Tak, aby občania Slovenskej republiky ho mali čo najlepšie zhodnotený. Takže aj v prípade devätnástky, aj v prípade dvadsať jednotky, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, nežiadam o hlasovanie o tom, aby som, teda bola vyjadrená nespokojnosť, naopak, oceňujem, že tieto interpelácie možno priniesli, čiastočne sa teda podieľali na tom, že sa ľady pohli. A či sa pohli definitívne, alebo sa zase pod najbližším mostom zakliesnia, to uvidíme čoskoro, podľa toho, ako tieto testy dopadnú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Páni ministri, zároveň som rád, že je tu aj minister školstva pán Draxler, pretože s jeho odpoveďou som nie spokojný, ktorú mi poslal na moju interpeláciu z 23. marca, respektíve bola odpoveď a 19. marca bola podaná interpelácia.
Pán minister, na moju interpeláciu zo dňa 19. marca ste mi poskytli odpoveď, ktorá však nezodpovedá na niektoré mnou požadované, teda nereflektuje na niektoré informácie, napriek tomu, že informáciami ministerstvo školstva disponuje. Dúfam, že neposkytnutie týchto informácií bolo len naozaj nedopatrením a nie úmyslom zastierať informácie, ktoré podstatným spôsobom poukazujú na zle nastavený model financovania detí a mládeže v centrách voľného času na Slovensku po prijatí noviel zákonov 596/2003 Z. z. a 597/2003 Z. z.
V otázke č. 4 som dostal vyhýbavú odpoveď na prvú časť otázky, že koľko financií v súčasnosti štát vynakladá na všetky deti vo veku od 5 do15 rokov a vôbec som nedostal odpoveď na druhú časť otázky, koľko z týchto detí je zapísaných v centrách voľného času.
Pre informáciu, štát v tomto roku poukáže obciam na deti vo veku od 5 do 15 rokov, ktorých je 539 243, financie vo výške 39 943 088 eura. A na druhú časť otázky som si zistil odpoveď z Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, ktorý patrí pod vás, pán minister, kde v školskom roku 2014 a 2015 v registrovaných centrách voľného času je teda 539 243 vo veku od 5 do 15 rokov a len 175 167 je členov alebo teda účastníkov centier voľného času.
Keď som žiadal tieto informácie, žiadal som ich kvôli tomu, aby sa vedelo porovnať práve to zlé nastavené financovanie v súčasnosti oproti minulosti, a že tieto financie, ktoré sú určené na vzdelávanie, vlastne zneužívajú samosprávy. V roku 2009 bolo v školských zariadeniach, teda v centrách voľného času a v školských strediskách záujmových činností, ktoré ešte vtedy fungovali, prihlásených celkom 170 776 osôb. V roku 2009 bolo zo štátneho rozpočtu poskytnutých na činnosť centier voľného času a školských stredísk záujmovej činnosti 35 568 887,76 eura. Priemer, teda na jedného člena školského zariadenia bol v tom čase 208,29 eura. Štátne centrá voľného času dostávali na jedného člena podľa vyhlášky 668/2004 normatív 59,6 x koeficient 3,7, to sa rovnalo 220,52 eura. Neštátne centrá voľného času na jedného člena dostali podľa nariadenia vlády 668 taký istý koeficient, teda taký istý normatív x, ale nižší koeficient, teda 2,4, rovná sa 143,04 eura. V roku 2010 bolo v školských zariadeniach, teda v centrách voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti prihlásených celkom 297 164 osôb. Teda zhruba o 120 viac ako rok predtým. V roku 2010 bolo zo štátneho rozpočtu poskytnutých na túto činnosť 46 980 764,81 eura. Priemer na jedného člena školského zariadenia ale vychádzal 158,09 eura. Štátne centrá voľného času dostávali na jedného člena podľa nariadenia vlády 668/2004 už ale nižší normatív s tým istým koeficientom, čiže 48,35 x 3,7 rovná sa 178,89 eura. Neštátne centrá voľného času dostávali na jedného člena podľa toho istého nariadenia s koeficientom 2,4 116,04 eura.
Poďme do súčasnosti. V roku 2015 je v školských zariadeniach, teda v centrách voľného času so zlúčenými školskými strediskami záujmovej činnosti prihlásených celkom 175 167 členov. Pre porovnanie s rokom 2009: je to zhruba o necelých 5-tisíc viac. V roku 2015 je zo štátneho rozpočtu poskytnutých samosprávam na deti vo veku od 5 do15 rokov suma 39 184 641,84 eura. Priemer na jedného člena školského zariadenia tak vychádza 223,69 eur. Na Slovensku je v súčasnosti zaradených v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky 467 centier voľného času, v ktorých je organizovaných už spomínaných 175 167 detí. Keby si kompetentní urobili priemer výšky financií, ktoré dnes mestá a obce poukazujú z podielových daní prostredníctvom všeobecno-záväzných nariadení na deti vo veku od 5 do15 rokov, ktoré sú zapísané v centrách voľného času, zistili by, že výška sa pohybuje v priemere len okolo 55 eur na dieťa, ktoré navštevuje centrum voľného času. Teda radovo trojnásobok nižšie.
Podľa nariadenia vlády č. 668/2204 Z. z. je hodnota koeficientu školského zaradenia centra voľného času dnes už len 1,1 a hodnota bodu na rok 2015 je 66,05 eura, čo predstavuje sumu celkom 72,65 eura. V prípade, že by všetky samosprávy poskytovali 100 % finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku pre centrá voľného času Slovenskej republiky, čo je skôr zriedkavou výnimkou ako pravidlom, stálo by to štátny rozpočet len 12 725 882 eur... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, mohli by ste na chvíľočku k nám, potrebujeme si niečo overiť. Ospravedlňujem sa za prerušenie. (Predsedajúca sa chvíľu zhovára s rečníkom.)
Nech sa páči, pán poslanec.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže z tohto rozdielu vlastne vychádza, že dostávame sa k nezanedbateľnej sume 26 458 749 eur, ktorá dnes končí, treba povedať, že v súlade so zákonom a beztrestne, v samosprávach miest a obcí a nie v rozpočte ministerstva školstva, to znamená, že nie je určená, teda určená je, ale na toto vzdelávanie sa nedostáva.
Ja sa zároveň aj ospravedlňujem týmto, pretože odpoveď od pána ministra som teda dostal asi v tom skoršom čase a na dnešnej schôdzi v tlači aktuálnej 1542 odpoveď na túto moju otázku už nie je zaregistrovaná. Takže ospravedlňujem sa.

67.
Vážené panie podpredsedníčky, vážení páni ministri, dámy a páni. Ja som bol 760 dní na vojne, takže asi z pánov ministrov nikto ma neprekoná, hoci som to dotiahol len na desiatnika. A začnem teraz s interpeláciou na pána ministra obrany, aj keď tu nie je, ale iste sa to dozvie.
V poslednom čase sa mi zdá, že tých cvičení NATO vo východnej Európe začína byť akosi veľa. Je teraz také cvičenie, volá sa Slovak Shield 2015, keď ho vláda schváli, tak vlastne 320 vojakov z Ameriky a V4 budú precvičovať udržanie ochrannej územnej celistvosti štátov NATO u nás. Budú tu vojenskí ostreľovači, špeciálne jednotky, stíhači z krajín NATO, budú cvičiť na Slovensku. Slovenskí vojaci budú mať v Bulharsku naplánované ostré streľby systému protilietadlových S300. Toto vyplýva aj z návrhu na vyslovenie súhlasu vlády s prítomnosťou zahraničných vojsk na území Slovenska a začlenení Slovákov do zahraničia na účel vojenských cvičení. Je to ešte len návrh, ale určite bude schválený. V tom cvičení Slovak Shield budú precvičovať vojaci v rámci cvičenia v centre výcviku Lešť od 8. septembra do 2. októbra. Budú prebiehať aj spoločné cvičenia letectva členských štátov NATO, na Slovensku budú lietať americké stíhačky F15, 16, 18, švédske gripeny, francúzske stíhačky Mirage a Rafael. Takéto 10-dňové cvičenie bude niekedy v júli až v novembri.
Bude existovať aj spoločné cvičenie slovenských, českých a poľských síl pre špeciálne operácie. Koncom novembra a začiatkom decembra budú v Lešti vojenskí ostreľovači zo Spojených štátov, ale aj európskych krajín precvičovať tiež rôzne strelecké postupy. V Zemianskych Kostoľanoch vo výcvikovom a testovacom centre sa bude cvičiť s toxickými látkami. Budú tam Slováci, Česi, Maďari, Rakúšania a Francúzi. Slováci budú aj na viacerých cvičeniach v zahraničí, asi 30 vojakov vycestuje do španielskej Zaragozy a Portugalska, kde sa uskutoční certifikácia logistickej jednotky určenej pre NATO, Risports Freeze. Dvestopäťdesiat slovenských vojakov pôjde v termíne 31. október – 25. november do Poľska, kde bude cvičenie spoločných vojenských jednotiek V4-ky Battle Groups. Šesťdesiat slovenských vojakov vycestuje do americkej Indiany, kde pôjde o spoločnú prípravu odborných jednotiek. A tak ďalej. Takýchto termínov cvičení je tu, mám ešte viacero, aj sme dostali taký zoznam, kde ich je možno dvadsaťpäť. Ale zdá sa mi, že v čase mieru, ktorý v Európe už 70 rokov vládne, začína byť toho trocha veľa. A teda Slovensko často plače, že na obranu dáva málo, čo je asi aj pravda, sľúbilo viacej v rámci vstupu do NATO, ale tieto cvičenia všetky niečo stoja. A teda by ma zaujímalo, že kto to vlastne platí, tieto cvičenia.
Druhý bod sa týka témy, proste angažovania Spojených štátov v Európe. Vieme, že americkí politici v Snemovni reprezentantov schválili rezolúciu, v ktorej vyzvali amerického prezidenta, aby podporil vyzbrojenie Ukrajiny. Spojené štáty posilňujú vojenské jednotky v pobaltských krajinách už na počet päťtisíc. Nedávno som bol s niekým, kto býval v Lotyšsku v hoteli a bol prekvapený, že tam vlastne bola všetko armáda americká.
Rozširovanie NATO. Samozrejme sme radi, že v roku 2004 sme sa tam dostali. Vtedy minister Kukan povedal: kedy, keď nie v Prahe? Bol to Big Bang, keď prijali viacero štátov, my sme ho dohonili vlastne ten dvojročný sklz. Len potom sme boli prinútení do rôznych unilaterálnych akcií bez súhlasu OSN, Bezpečnostnej rady. A teda tým, že Európska únia zanedbala obranu a že sa spolieha len na NATO, to znamená ,Spojené štáty, tým niečo nesedí v Európe a tým pádom sa dostávame aj do akcií, s ktorými naozaj nič nemáme, sme do nich zatiahnutí, čo už sa stalo aj v minulosti.
Tuná bol GLOBSEC, ja som tam vždy chodieval. Tentokrát ma nepozvali, asi vedeli prečo. Senátor McCain, ktorý je známy vietnamský veterán, tu horlil za predaj zbraní Ukrajine, za predaj dronov Ukrajine, ale nielen Ukrajine, aj ďalším, čiže ako keby biznis so zbraňami. Čiže sa mi to nepáči, keď proste by sme sa dali znova zatiahnuť niekde, kde nám to naozaj neprospeje v tomto smere.
Nedávno som videl také zábery v americkej televízii, kde reportéri sa čudovali, že cvičenia na ruskej strane sú pokladané za agresiu a za niečo veľmi protimierové, ale cvičenia NATO, ktoré veľmi tvrdo prebiehajú v baltských krajinách, tak, a s americkými vojskami, ťažkými tankami a tak ďalej, tak sú v poriadku a normálne, no. Čiže tak sa mi zdá, že balansovanie na mier – vojna neni správne. A veľmi treba zdôrazniť, že Slovensko je za mier a že teda 70 rokov sme tu mali mier, Európa si na to zvykla a teraz začať nejako hazardovať s týmto, našou situáciou, je nesprávne. Na Slovensku, v Európe sa 70 rokov nestrieľalo pokiaľ viem, od roku 40. (Reakcia z pléna.) Na hraniciach sa strieľalo, ale nebola to vojna.
Čiže pýtam sa ministra, aké je stanovisko teda Slovenska k týmto postojom, aj k rozširovaniu NATO. To, že Ukrajina sa veľmi chce dostať do NATO, sa mi zdá tiež absurdné. Za Reagana a Gorbačova sa povedalo stop rozširovaniu, potom prišli krajiny V4-ky a ďalšie krajiny a zas sa povedalo, že stop, a teraz znova. Čiže to je veľmi nebezpečné. A preto sa pýtam pána ministra, aké opatrenia alebo aký je postoj našej vlády.
Viete, že voľakedy Ján Pavol II., ktorého všetci obdivujeme, povedal, že Európa je od Atlantiku až po Ural, ba dokonca po Vladivostok. To je všetko Európa. Jána Pavla II. veľmi uznávame, ale momentálne postoje poľské, ktoré sú veľmi ústretové voči, práve proti tejto myšlienke, tak sú prekvapujúce a tí si aj v rámci V4 robia troška neplechu. Čiže to bola prvá interpelácia, ktorú dám samozrejme písomne.
A druhá by sa týkala tiež teda zmluvy TTIP. Niečo o tom už bolo, dosť veľa v európskom výbore, ja som, žiaľ, na tom poslednom zasadnutí nebol, ja som tam iba náhradník. Ale to, že sú tie podklady stále tajné, že vlastne ich, aj v Bruseli možno nahliadnuť iba v jedinej miestnosti, je zakázané robiť kópie, že iba na amerických ambasádach sa niektorí ľudia môžu s tým oboznámiť, sa mi zdá také zvláštne, keď dneska je všetko transparentné.
Zmluva zahŕňa odstránenie problémov, ktoré momentálne najmä v Amerike majú, problémy aj krízy, ale veľmi nadbieha prianiu medzinárodných koncernov. To, že tá netransparentnosť je nejako naprogramovaná, to vidieť z toho, že sa vlastne k nej veľmi ťažko dostať.
Ja mám takú analýzu, z ktorej vyplýva, že naozaj EÚ štandardy a predpisy v tej zmluve sú dané bokom. Rôzne veci, o ktorých sa tuná rozpráva, sú v Európe zakázané, napríklad rastové hormóny, antibiotiká v mäse sa tam propagujú, že geneticky modifikované potraviny sa propagujú, že hygiena spracovaných potravín má byť až pri konečnom produkte, že krmivo pre dobytok má byť geneticky modifikované a tak ďalej. Čiže toto sú niektoré veci, ktoré vyvolajú nepokoj aj otázky, a teda ja by som sa pýtal túto otázku asi na ministra hospodárstva, ale i ministrovi zahraničných vecí dám rovnakú interpeláciu, lebo patrí to asi obidvom.
Ten nadpriemerný dovoz tovaru zo Spojených štátov do Európskej únie tam tiež vidieť silno. Bez obchodu, aj bez obmedzenia. Privatizácia školstva, tlačenie malých a stredných vydavateľstiev z trhu, garancia investícií má byť pevným predmetom dohody. To je vlastne aj nadpis – TTIP znamená v preklade voľná obchodná zóna, investičná garancia. Štáty alebo podniky prídu pred súd, keď sa niekomu nebude so svojimi investíciami, čo je vždy trocha riziko, dariť. A tak ďalej. To je ďalšia téma, ktorá stojí za reč. A je zaujímavé aj to, že tam je veta, že TTIP dohoda, ten jej koncept, stojí nad všetkými zákonmi krajín, ktorých sa týka. Čiže to preferovanie tých nadnárodných koncernov a ich zisky z toho srší a to, čo u nás v Európe, našťastie, už nemáme, voľný priestor pre kapitál a dereguláciu, čo je skôr nekontrolovateľnosť finančného trhu, obchodu s derivátmi, nezdanenosť a tak ďalej. Aj v poľnohospodárstve keď tie koncerny získajú navrch, tak samozrejme malé a stredné poľnohospodárske firmy budú zanikať a závislosť najmä od zahraničia bude stúpať.
Čiže je zaujímavé, že vyvíja sa tlak na to, aby sa táto zmluva podpísala. Tvrdí sa, že je to, že to potrebuje Európska únia. A teda by sme sa pýtali, aký je vzťah Slovenska k tejto zmluve TTIP a čo robí Slovensko, aby sme si v tomto smere našu suverenitu a naše kompetencie zachovali. Lebo tá neoliberalizácia trhu sa mi zdá, že prekračuje hranice únosnosti. A aj trklo ma to, že z EÚ existuje 200 podmieňujúcich návrhov, zo strany Európskej únie, tak štátov a organizácií. Čiže zdá sa mi, že tá zmluva je ešte ďaleko od skutočnej realizácie. A teda stanovisko ministerstva zahraničia a ministerstva hospodárstva by som rád vedel.
Ďakujem.

Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení občania, hostia. Ak mám možnosť hovoriť o istej takej štatisticky významnej svojej vlastnosti, tak je to, že možno Slovensko za tých šesťdesiat rokov som pochodil hlavne pešo a vždy, keď príde nejaký podnet, tak si vybavím konkrétny kraj, z ktorého prichádza. A je to svojím spôsobom výhoda, že teda nepočúvam len slová, ale zároveň vnímam aj obrazy, ktoré sú s týmito slovami spojené. A práve tak, nie tak dávno, včera, predvčerom, keď mi z jedného regiónu Slovenska prišli pomerne smutné informácie, alebo závažné, alebo znepokojivé, tak hneď som si vybavil ten konkrétny kraj. A je to kraj, možno ho budete poznať a možno ani veľmi nie, medzi Dobročou, Kotmanovou, Hrnčiarkami, ukrytý tam na severe Novohradu kdesi pod Bikovom, pod kopcom, ktorého výška sa dobre pamätá, lebo sú to štyri jednotky. Ale my skôr budeme hovoriť o hĺbkach, nie o výškach, ale hĺbkach toho, kde môže upadnúť náš vzťah k prírode, k hodnotám kraja, ktorý často slovami hodnotíme ako krásny a deklarujeme mu svoj obdiv a ochotu ho chrániť, avšak keď príde na konkrétny prípad, tak zistíme, že za krásou slov sa skrýva škaredosť skutkov.
A prečo som tak zablúdil v spomienkach na tie Kotmanovské lazy a k tým Hrnčiarkam, povyše Cinobaniek, k Striebornej? Možno ste to pochodili, možno nie. Odporúčam, je to krásny kút krajiny, kde ešte mnohí ani Slováci ho neobjavili. Nuž, ale napodiv objavila ho istá skupina ľudí, ktorá ho podľa mňa objavovať radšej nemala. Ešte skôr, než popíšem tú skupinu ľudí, tak pripomeniem, že sme mali dobrý zvyk, a ten zvyk je aj celkom zachovaný, dávať niektorým mesiacom prívlastky. Pamätáte si na Marec – mesiac knihy, na Apríl – mesiac lesov? Máju sa zvykol dať prívlastok Mesiac lásky, to už nebolo tak úradne vyhlasované, ale malo to svoju krásu a silu má. No a jún, jún býval spojený s prívlastkom Mesiac poľovníctva. Áno, poľovníci to vedia, ale myslím, že ľudia, tak mnohí nepoľovníci, lebo poľovníci práve v tomto mesiaci zvyknú robiť mnoho takých svojich aktivít, ktorými upozorňujú na to, že ich koníček má istú hĺbku, istú krásu a že to nie je len lovenie zvery, tak vtedy dávajú možno verejnosti takú odpoveď, že naozaj je to koníček, ktorý má svoje hodnoty celospoločenské.
Prečo som zablúdil k tomuto výpočtu jednotlivých mesiacov a ich prívlastkov? To kvôli tomu, že máme práve jún, a kvôli tomu, že do krásnej lokality v okolí Hrnčiarok, Kotmanovej, Cinobane, Dobroče zavítajú tento víkend, teda už na pozajtra a v nedeľu motocyklisti, ktorí vyznávajú šport menom Enduro. Dokonca bude tam pretek, ktorý je povýšený na medzinárodné majstrovstvá Slovenska, a 250 motocyklov bude po horách a lesoch tohto nádherného kraja revať a zavýjať a smrdieť na okruhu 40 kilometrov, bude prechádzať cez potôčiky, po cestách, ale aj po lesných úsekoch, ktoré nie sú lesnými cestami, ako som si overil aj na lesnom úrade, a je to veľká škoda.
V tejto chvíli bude to interpelácia, ktorú adresujem pánom ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a rovnako tak, rovnako aj ministrovi životného prostredia. Keď som si overoval, kto je za tým, nuž, nadšenie týchto motocyklistov. Nechcem v žiadnom prípade spochybňovať, že nemajú právo na svoju existenciu pod slnkom. Ale prečo to vohnať teraz po cestách a hlavne necestách tohto krásneho kraja? A tobôž ešte v tom mesiaci, symbolicky nazvanom mesiacom poľovníctva, keď tie mláďatá, nechcem tu hovoriť nejaké dojímavé scény, ale práve v týchto chvíľach veľmi často vidíte, ako matky jelenice a matky srny vyvádzajú svoje mláďatá. Naozaj neni problém ich stretávať pomerne ľahko a bez toho, aby človek išiel s úmyslom do prírody pozorovať zver.
No čo si myslíte, čo sa stane po tých dvoch dňoch, keď tam 250 motocyklov bude týmto krásnym krajom burácať? No možno niektoré tie zvieracie matere odídu od tých svojich deťúreniec a možno za chvíľočku aj budú tam, aj nejaké smutné nálezy. Ale nechcem to dramatizovať, som presvedčený, že toto nemalo nastať. A keď som to konzultoval s tými ľuďmi, ktorí do toho vstúpili, tak vlastne všetci mi uznali: veď hej, veď máte pravdu. To mi povedali na štátnej správe, to mi povedali aj na štátnych lesoch, no len výsledok je taký, že každý vie, že veď máme pravdu a napriek tomu sa tento počin tam udeje.
Tak sa spytujem, páni ministri, či naozaj máme v poriadku svoje rozhodovacie právomoci a kompetencie, keď takéto zjavné narušenie prírody v nevhodnom mesiaci v nevhodnom prostredí v nevhodnom kraji, teda veľmi vhodnom na inú činnosť, nie na túto, takéto niečo naše orgány odsúhlasia. Viete, ešte aj tá propagácia, ktorú som si našiel na internete, týchto medzinárodných majstrovstiev, hovorí tak, ako aby ľudia vedeli, že s tými 250 motocyklami, kde vlastne prídu: ´Hostiť vás bude ľud Stredného Slovensko hovoria hrdo, no určite sa nenechajte s touto polohou klamať, že by mohlo ísť o jazdenie cez kukuricu...´ Viete, oni priamo sú si vedomí toho, že žiadna kukurica to nebude, žiadne roviny, ale, ako hovoria ďalej, bude to teda prejazdom Horných Fafákov, Kozí chrbát, Pohanský hrad, popri Hraničnom potoku, Vrbinskom potoku, Zimnom potoku, a tak ďalej a tak ďalej, bude to proste, ako to hovoria, iná kávička. Pochopte tú radosť týchto organizátorov, ako kávičku teda naliali do tejto šálky, oni budú s 250 motorkami jazdiť, ako iná kávička, po krásnej, možno už v tejto chvíli ešte môžeme povedať, zvyšku panenskej prírody na Slovensku, lebo každý, kto pozná Hrnčiarky, Koptanovú a tie okolité lazy, tak musí povedať, že je to ozaj ešte krásna a výrazne nezmenená krajina. Potrebujeme takéto rozhodovacie mechanizmy?
Vystúpili sme tu aj s pánom poslancom Hubom už viackrát, že, a bolo to aj publikované, že hlboko nesúhlasíme s tým, aby sa nám preháňali nejaké divné štvorkolky aj dvojkolky po lesoch. Kolegyne, kolegovia, koľkokrát sme sa tu zbytočne doťahovali o tom, že či teda nejaké bicykle máme alebo nemáme, aké vážnej debate, že tí cyklisti nám vadia, a možnože sme zabíjali zbytočný čas, ale takéto niečo nám môže nevadiť? Nuž tak sa spytujem teda pánov ministrov, že teda, či to máme v poriadku, že ľudia, ktorí sú zodpovední na úseku správy lesného hospodárstva a životného prostredia, takéto niečo pripustili. Tobôž keď, hovorím, aj z jednej, aj z druhej strany sa mi dostalo tichej odpovedi, že vlastne nesúhlasia s týmto rozhodnutím, ale rozhodli tak, lebo je to akosi pre ich čítanie zákona jediné riešenie, aby teda voľajako prekľučkovali.
Takže, poprosím vás, pozrime sa spoločne do týchto zákonov a zmeňme to, pretože toto naozaj nie je v poriadku. A aby som teda nehovoril len pánom ministrom z tohto miesta, ale možno ozaj by bolo treba aj pripomenúť aj kolegom, v tomto prípade z odštepného závodu Lesov Slovenskej republiky v Kriváni, že keď dávali ten súhlas, oni ho dali teda podmienečne s tým, že veď napokon lesný úrad rozhodne, nuž, či by, kolegovia, nebolo treba v takejto chvíli skôr sa zamyslieť a povedať si, že takýto súhlas predsi nemôže nám robiť to, čo očakávame od prírody, a to teda, aby v nej podľa možnosti panovali iba tie procesy, ktoré sú pre obyvateľov potrebné a aby sme tam nemali tie zavýjajúce stroje, ktoré ak niekde majú ísť, máme areály na Slovensku, máme pri Považskej Bystrici svetový areál, vybudujme také ešte štyri, ak nám jeden nestačí, ale neumožníme každému kto si, iste aj s dobrým úmyslom spropagovať svoj šport, spropagovať svoj región, zmyslí, že urobí takéto naozaj nervy drásajúce preteky a ničiace našu prírodu. Možno s dobrým úmyslom, ale s veľmi, veľmi zlým výsledkom.
Mám informáciu, že keďže sa jedná už iba o 48 hodín do štartu, že sa to zastaviť nedá, ale teda prosím, ak už tú Cinobaňu budeme musieť prežiť a niektoré živé tvory v tamojších lesoch ju neprežijú, aby sa to teda už neopakovalo pre ďalšie. To je prvá interpelácia, ktorá teda sa týka pretekov medzinárodných majstrovstiev sveta Enduro tento víkend v Cinobani a v okolitých lesoch.
Druhá interpelácia sa týka pána ministra školstva, pána Draxlera, je mu adresovaná, teda netýka sa, bude mu adresovaná. O čo tu ide? Za niekoľko desiatok minút budeme hlasovať, ak sa nemýlim, o školskom zákone. Bola tu dlhodobá rozprava, zistili sme, že mnohým poslancom vadí to, že zriaďovateľ novelou, ktorú o niekoľko desiatok minút máme schváliť, bude zvýšená možnosť zasahovať do demokratických procesov, ktoré prebiehajú na základných a stredných školách,. A ja som vo svojom vystúpení upozornil na to, že neboli využité všetky možnosti konzultácie pri kreovaní tohto zákona s jednotlivými skupinami profesnými, ktoré majú k tomu čo povedať, a spomenul som aj Slovenskú komoru učiteľov. V takej nepriamej reakcii pána ministra sme sa dozvedeli, že on to teda konzultoval so všetkými, ktorí mali záujem. No mne z toho potom vyplynulo, ani keby Slovenská komora učiteľov nemala záujem, ale nie je to pravda, myslím si, že tá práveže vzniesla dosť veľa pripomienok a veľmi jasne ich aj zverejnila. A teraz chcem dať, práveže dobre to vyšlo, život je veľký režisér, tesne pred hlasovaním do pozornosti, vážený pán minister, touto interpeláciou skutočnosť, ktorá vznikla v dôsledku toho, že táto komora učiteľov práve v posledných hodinách ukončila anketu, ktorú usporiadala vo svojej sfére a oslovila 1400 škôl s tým, že boli zvedavý práve v tejto ankete na vzťahy, aké panujú medzi zriaďovateľmi a školami. A hľaďme, že teda aké boli reakcie týchto škôl, ktoré možno by vás mohli zaujímať, a možno ešte, ak by bol som bol veľký idealista, tak zvrátiť hlasovanie, pán minister, ktoré máte možnosť stále ešte možno v tejto chvíli zastaviť. Vy ste vlastne jediná osoba, postava, ktorá by ešte mohla možno aj pod vplyvom tohto výsledku... (Ruch v sále.)
Počkám áno, lebo pán minister má dôležitejšie, ale ja chápem, že... Ja si nepamätám, že by som niekedy išiel ministrov otravovať, keď tu sedia predom. Mne sa to zdá, že majú tam sedieť a majú proste byť reprezentanti vlády a neprichádzať sem kvôli tomu, aby vybavovali. Nie sú priestory inde na to, aby sa ministri bavili s poslancami, práve tu? A dokonca niekedy až tak ostentatívne, však si porozprávame, keď tu už musíme zabiť medzi poslancami nejakú tú hodinu, dve? Páni ministri, ja vás stále oslovujem, že ste členovia vlády Slovenskej republiky, tak vás pekne prosím, buďte nimi každým ohľadom. Mne to jednoducho za tie tri roky tu vadí, že tu sa robia diskusné kluby. A výkriky poslancov, že počkáme a... Na čo je to dobré?
Takže, pán minister, zopakujem, že teda ak ste mali dobrý úmysel rokovať so všetkými profesnými skupinami, ktoré majú čo hovoriť do školského zákona, tak Slovenská komora učiteľov je významná skupina profesionálov, ktorí majú určite, o tom nemožno pochybovať, úprimný záujem na tom, aby školstvo fungovalo, aby fungovali zákony, ktoré riadia prácu školstva. A teda keď anketu zaslali 1400 respondentom, a z toho, to číslo teraz rýchlo nenájdem, ba nájdem, 1379 odpovedalo, tak zjavne vidno, že tá komora má svoje slovo a že zaujala svojimi otázkami jednotlivé školy. Čo sme sa dozvedeli z tejto ankety? Dozvedeli sme sa to, že 111 riaditeľov uviedlo, že zriaďovateľ im hlboko zasahuje, alebo teda zasahuje do prijímania zamestnancov, zasahuje, v prípadoch, že ide o známych zriaďovateľa a veľmi často, zasahuje v podobe tlakov zamestnať miestnych obyvateľov, a to aj napriek absencii požadovanej aprobácie. To je, napríklad 111 respondentov odpovedalo takýmto spôsobom. Šesťdesiatšesť riaditeľov škôl uviedlo, že zriaďovateľ pri prijímaní do pracovného pomeru uprednostňuje rodinných príslušníkov, známych a nekvalifikovanú silu, silu s nižšou kvalifikáciou. Tisícstotri respondentov, to znamená, že 80 % sa vyjadrilo, že s návrhom, ktorý smeruje k posilneniu kompetencie zriaďovateľa vo veci voľby riaditeľa školy, ne-sú-hla-sí. To znamená 80 % oslovených škôl nesúhlasí s touto časťou, ktorá vzbudila také veľké diskusie práve pri prejednávaní zákona, o ktorom sme konštatovali, že je v ňom veľa dobrých momentov, ale toto nám mnohým vadilo. Stoštyridsaťosem riaditeľov odpovedalo, že sa vyvíjajú na nich tlaky ohľadom prijatia vyššieho počtu detí na triedu, ako by mali prijať. Osemdesiatštyri prípadov zaregistrovali autori tejto ankety Slovenskej komory učiteľov, že sa stanovujú diskriminačné, legislatívu porušujúce kritériá pri prijímaní detí do materských škôl. Zasahovanie do kompetencie riaditeľov pri prijímaní detí, 143 prípadov. Vyhrážky súvisiace s odvolaním z funkcie, alebo stratou zamestnania pri nesplnení stanovených požiadaviek, ktoré nemajú oporu v platnej legislatíve, 98 prípadov.
Pán minister, máme za pár minút hlasovanie. Nestoja reakcie vašich škôl, 1300 z 1400 oslovených, ktoré to takto pociťujú, za to, aby ste vypočuli svoje školy? Ste vlastne jediný človek v tejto chvíli v tejto republike, ktorý to môže ešte zastaviť. Skúste povedať si, že by stálo za to rozprávať so Slovenskou komorou učiteľov. A možno, že ak tá anketa neni presná, tak si dajte urobiť svoju, ale nehovorte mi, že poznáte výsledky a názory všetkých ľudí, ktorých sa to týka, respektíve ich reprezentantov, pretože všetkých nemôžete poznať. Ale názory komory učiteľov, no tak tá by jednoducho nemala byť pre vás nevýznamným partnerom. Ja pokiaľ poznám tých ľudí, sú to učitelia, profesionáli, nadšenci. A tí zriaďovatelia, ktorým nikto nechce zobrať ekonomické a kontrolné mechanizmy a funkcie, to sú predsa ľudia, ktorí nerozumejú školstvu v naprostej väčšine prípadov. A keď tie váhy porovnáme, no nestojí za to, aby ste sa pridali na stranu svojich učiteľov. Veď vy vlastne ste sa postavili na stranu tých, ktorí nemajú pedagogické základy. Ja myslím, že vy to musíte mať jasné pri svojom rozhodovaní. Len je to otázka tých politických hier. No keby ste to dostali ako úlohu, že, alebo otázku, kde sa teda máte prikloniť z hľadiska logiky, tak nemôžte mať problém. Pamätám si na vaše brilantné vystúpenie, ktoré nedávno prebehlo televíziou, keď ste sa zúčastnili ako ešte mladý študent tej súťaže v Londýne. Keby ste dostali v Londýne takúto otázku, tak určite by ste ju zodpovedali presne tak, že učitelia sú tí, ktorí majú v tomto prípade hovoriť. Áno, ja viem, vtedy (rečník si povzdychol), dobre, to neni príklad veľmi miestny, ale oceňujem, ma to zaujalo, bolo to pekné, keď ste teda záznam tam zverejnili. Bolo to ozaj elegantné. A ste určite veľmi šikovný človek. Poprosím vás, prejavte šikovnosť aj v tom, že zvrátite ešte to hlasovanie, ktoré nás za chvíľočku čaká. Bol by to teda taký zaujímavý moment, ale myslím si, že naprosto na mieste. Tieto reakcie vašich učiteľov, ktoré vyplývajú z ankety, jednoducho sú zverejnené, je to vec, ktorú som si načerpal zo stránky komory učiteľov, a prosím, aby sa na ich názor prihliadalo, lebo je to názor profesijnej skupiny ľudí, ktorá vie, čo hovorí.
A ešte tretia interpelácia, ktorú adresujem pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi,. Jedná sa o to, že dnes je tiež, život je fakt dobrý režisér, dnes je rovný rok, 25. júna 2014 vláda schválila úlohu, ktorou poverila ministra dopravy, aby vypracoval a hlavne zabezpečil financie na prvú predprojektovú fázu vytvorenia obchvatu, ktorý má obísť obec Dvorianky na východnom Slovensku. Je to obec, ktorú možno poznáte už aj z médií, pretože majú tam akčnú skupinu ľudí, ktorá sa nezmierila s tým, s čím sa mnohé obce zmieria v pocite, že sa nedá nič robiť. Dá sa. Touto obcou prechádzajú denne stovky kamiónov a ťažkých áut, praskajú im tam múry na domoch, majú tam neznesiteľný hluk a majú tam vysoký obsah rôznych nebezpečných látok vo vzduchu, konkrétne je tam veľká koncentrácia podľa všetkého kysličníka dusičitého, NO2. Dobre hovorím? Dobre. A toto sú veci, ktoré tých ľudí trápia, a najmä ich trápi ten prístup, ktorý svedčí teda o tom, že nie všetko je v poriadku. A preto, pán premiér, prosím, aby ste sa spýtali svojich ministrov, konkrétne teda ministra dopravy pána Počiatka, že prečo teda nesplnil tú úlohu a finančné prostriedky na tento účel, na tú predprojektovú prípravu, nie sú ešte zabezpečené? Ono totižto vláda zaviazala sa k tomu, že k 31. augustu 2022 bude obchvat vybudovaný. Obchvat, ktorý teda medzi Hriadkami a Vranovom nad Topľou obíde obce Dvorianky, Sačurov, Sečovská Polianka a Parchovany. Ak sa nepremení táto prvá fáza, je veľké nebezpečenstvo, že sa teda nesplní ani tento termín. A preto odpoveď, ktorú dostala akčná skupina z tejto obce, že fyzická osoba nemá právo sa spytovať na Úrade vlády, prečo nejaké úlohy sa neplnia, je to asi tak, asi táto odpoveď je správna, proste, aby ste vedeli občania, keď sa vám zdá že nejaký minister neplní úlohu, tak odpoveď z Úradu vlády znie, že fyzická osoba sa nemá čo spytovať na neplnenie úloh ministrami vlády Slovenskej republiky. Nuž teda sú potom na to poslanci, aby sa spýtali miesto vás.
Tak sa spytujem, pán premiér, ako hodnotíte nesplnenie tejto úlohy, ktorá bola daná ministrovi dopravy Počiatkovi 25. júna 2014? To znamená, máme dnes práve jednoročné výročie zadania tejto úlohy.
Znepokojuje ma aj to, že odpovede zo životného prostredia, preto je to adresované aj ministrovi životného prostredia, sú také, že: áno, máte pravdu, je veľmi pravdepodobné, že v istých fázach ten kysličník dusičitý je teda koncentrácia, ktorá presahuje prípustnú normu, ale, viete, my to nevieme zmerať, nájdite si nejakú komerčnú firmu, zaplaťte ju a zmerajte si to. Nuž, ja sa spytujem, či to je naozaj pravda, že ak niekde občania majú pocit, že sú tu ohrozené, ich zdravie, nejakými chemickými zlúčeninami a toto treba zistiť, či je tá správna odpoveď, aby si títo občania teda našli firmu a zaplatili ju. Či my teda nemáme systém organizácií, ktoré sledujú hygienu životného prostredia a jeho kvalitu práve zabezpečenú na tom, že takúto základnú vec vedia zistiť? Čo je to za odkaz občanom, že teda si majú zaplatiť firmu a majú si ju jednoducho objednať a nájsť niekde na internete a možnože potom sa dačo bude diať?! Je to odpoveď, ktorá je nelogická a s ktorou sa nemožno stotožniť. Naopak, treba sa stotožniť s tou skupinou aktivistov z obce Dvorianky, ktorí sú tí, ktorí sú nespokojní s týmto stavom a žiadajú, aby sa v tejto veci urobila náprava.
A viete, postál som si minule v tej obci a naozaj, ono zase štátu treba uznať, že nie všetko myslí zle, ale zle to často vypáli. V tejto obci znížili rýchlosť na štyridsiatku a zároveň tam namontovali retardéry. Viete, čo spôsobili tie retardéry na začiatku obce? Že všetky tie stotonové kamióny tam brzdia a tie domy, ktoré sú vzdialené od brzdiacich kamiónov možno nie ani desať metrov, tie sa práve v tej chvíli, keď obrovské mašiny brzdia, otriasajú v základoch a je tam hluk, ktorý bol nameraný, ktorý v izbe, v spálňach týchto ľudí prekračuje povolenú normu. Takže možno je to otázka aj teda, nie čakať do roku 2002 (pozn. red.: správne má byť – "do roku 2022"), kedy bude obchvat, dúfajme, hotový, ale je to aj otázka toho, aby tie retardéry – a verím, že aspoň toto je možné urobiť veľmi rýchlo – sa posunuli pred obce, aby sa nebrzdilo v obci. Lebo je to paradox, ktorý teda som si uvedomil až v tých Dvoriankach, že bodaj by radšej tie kamióny päťdesiatkou prebehli, spôsobili by menej problémov na prasklinách domov a na hlučnosti, ako keď tam prudko brzdia a snažia sa tú rýchlosť dodržať, aj keď teda ony ju nedodržiavajú, ale ten retardér ich predsa len k brzdeniu núti.
Takže, vážený pán premiér, poprosím vás, keby ste sa spýtali svojich pánov ministrov, a to konkrétne teda životného prostredia a dopravy, ako to bude s dodržaním termínov, ktoré si vláda sama uložila, a ako to bude možno aj s opatreniami, ktoré by pomohli do roku 2002 (pozn. red.: správne má byť – "do roku 2022") zmierniť tieto dopady, ktoré sú zjavne dopadmi, ktoré porušujú právo občanov na zdravé životné prostredie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády. Pôvodne som ani veľmi nechcel vystupovať v interpelácii, ale viac-menej ma vyprovokovala odpoveď na moju otázku na hodine otázok pána ministra školstva Draxlera, keď som sa pýtal na rozdiel pri pripojovačkách na internet v jednotlivých školách podľa toho, akým spôsobom sa bude realizovať, či cez projekt SANET do škôl alebo podľa súčasného už realizovaného projektu Digitálne učivo na dosah. Preto si dovolím interpelovať pána ministra Draxlera s rozšírením otázok a niekoľko viet prečo.
Myslím si, že dobrý úmysel, ktorý prejavuje vláda tým, že chce zaviesť internet do viacerých škôl, je dobrým počinom a robili tak aj vlády v minulosti od roku 2005, kedy vznikol projekt SANET do škôl, a odvtedy, podľa toho, koľko ministerstvo školstva vyčlenilo prostriedkov, sa tento internet zavádzal.
V súčasnosti je ministerstvo školstva nositeľom ďalšieho projektu, ktorý sa nazýva Digitálne učivo na dosah. Projekt je už vo fáze realizácie a realizuje sa na základe zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku uzatvorenej medzi Úradom vlády, ako riadiaci orgán pre OPIS, ktorý zastupuje ministerstvo financií ako sprostredkovateľský orgán pre OPIS, a ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu. Zazmluvnená suma tohto nenávratného finančného príspevku je takmer cca 29,6 mil. eur a dátum ukončenia projektu je 31. 12. 2015. Projekt sa má realizovať v rámci opatrenia OPIS 1.2 Elektronizácia verejnej správy a rozvoja elektronických služieb na miestnej a regionálnej úrovni, a čo chcem povedať, opiera sa o štúdiu realizovateľnosti spracovanej v novembri 2014.
Na moju otázku na dnešnej hodine otázok pán minister odpovedal, že neviem, o čo sa opieram pri svojej otázke na základe toho, že suma 29,5 mil. eur pre vybrané školy znamená, že pripojenie na jednu školu bude stáť 124 090 eur. Prečo to hovorím? Dodnes má SANET zmluvu s, alebo projekt SANET do škôl dodnes je funkčný projekt, ktorý funguje, ako som spomínal, od roku 2005 a dodnes na základe tohto projektu bolo pripojených 316 škôl v priemere nákladov na jednu školu 11 043 eur podľa faktúr, ktoré boli hradené z dotácie ministerstva školstva za predchádzajúce roky.
Takže ešte raz, projekt SANET do škôl, dodnes 316 pripojených škôl, náklady na jednu školu 11 043 eur. Vypísaný projekt, ktorý sa ide realizovať, Digitálne učivo na dosah, predpokladaný počet pripojených škôl 237, priemer nákladov na jednu školu 124 090 eur, čo je viac ako desaťnásobok.
Pán minister na moju otázku odpovedal cenami SANET-u a tohto projektu Digitálne učivo na dosah sumou výkopových prác na jeden kilometer. Chcem len povedať, že v odpovedi bolo 15-tisíc eur na kilometer u dvoch projektov, ktoré SANET vôbec nerobil.
Takže, pán minister, z horeuvedeného, respektíve z toho, čo som povedal, si vás dovolím v tejto súvislosti interpelovať a rád by som poznal odpovede na nasledujúce otázky – je ich šesť, dovolím si ich prečítať a samozrejme pánovi predsedovi Národnej rady dodám tieto otázky písomne.
Otázka č. 1: Ako prišlo ministerstvo školstva k sume 29 409 467,87 eur za projekt Digitálne učivo na dosah, keď nemá hotovú projektovú dokumentáciu k zemným prácam a je možné, že sa trasy budú meniť z dôvodu námietok v územnom konaní, ktoré nie je možné vylúčiť?
Otázka č. 2: Prečo sú náklady na pripojenie jednej školy v projekte Digitálne učivo na dosah takmer desať- alebo viac ako desaťkrát vyššie ako v projekte SANET do škôl, ktorý financuje ministerstvo školstva od roku 2005?
Otázka č. 3: Na základe akej analýzy boli vybrané do projektu školy, keď v čase schválenia štúdie realizovateľnosti neexistovali žiadne vykonávacie projekty?
Otázka č. 4: Kto bude prevádzkovateľom novej siete, do ktorej budú pripojené školy v rámci projektu Digitálne učivo na dosah, a ako bude zabezpečené ich prepojenie so školami z projektu SANET do škôl?
Otázka č. 5: Ako ministerstvo školstva zdôvodní, že v zmluve o nenávratnom finančnom príspevku v prílohe č. 2 Predmet podpory nefinančný príspevok je v bode 7 pod kódom 717001 realizácia nových stavieb s rozpočtom 19 965 600 eur uvedené, že sa jedná o implementáciu informačného systému?
A otázka č. 6: Realizovalo ministerstvo školstva s už pripojenými 316 školami z projektu SANET do škôl zavedenie Digitálneho učiva do praxe?
To je všetko, čo sa týka interpelácie.
A ešte taký krátky dôvetok. Je tam mnoho nezodpovedaných otázok, ako napríklad termín dodania tohto projektu, na ktorý sa potom, samozrejme, zameriam podľa toho, aké dostanem odpovede na moju interpeláciu.
Ďakujem, pekne za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dúfam, že mi odpustíte, že vás nebudem zabávať desiatky minút tým, že čo som zažila, kde som zažila, čo som videla, ale prečítam jednoducho interpeláciu na pána ministra. Považujem to za úctu voči kolegom, tu sediacim.
Vážený pán minister kultúry, interpelujem vás, aby ste informovali verejnosť o stave rekonštrukčných a reštaurátorských prác na najväčšej románskej rotunde na Slovensku a dokonca v celej strednej Európe, ktorá stojí nad malou obcou Šivetice v okrese Revúca, šesť kilometrov od Jelšavy. Šivetická rotunda, tento starobylý kostolík s kruhovým pôdorysom, je historicko-kultúrnym skvostom z prvej polovice 13. storočia. Vnútorné múry tejto pamiatky zdobia románske fresky zobrazujúce život kresťanskej mučenice svätej Margity Antiochijskej, ktorej je rotunda zasvätená. Podotýkam, že tejto svätici, ktorá potom, potom sa na ňu zabudlo, je zasvätený aj kostolík v Kopčanoch. Tieto fresky sú najstaršími nástennými maľbami na Gemeri a zároveň najstarším maľovaným hagiografickým príbehom na našom území. Aj pre toto všetko je obrovským kultúrnym zločinom, že na toto miesto už dávno neprúdia davy veriacich i kultúrnych turistov, ktorí by obdivovali toto naše historické dedičstvo a toto naše kultúrne bohatstvo.
Šivetice a ich okolie je veľmi neprosperujúca časť Slovenska a aj pre toto vás interpelujem. Dnes, ak tam nejakí ľudia zablúdia, neveriacky krútia hlavami, ako je možné, že sme pamiatky takéhoto významu a hodnoty nechali roky len tak ležať a chátrať. A hlavne nedokončili sme reštaurátorské práce, ktoré skončili v roku 2010. Posledná finančná injekcia je práve z tohto roku 2010. Teda románska freska a celé vnútro kostola zostali niekoľko rokov napospas.
Žiadam vás preto, pán minister, aby ste ma informovali, prečo v čase vášho druhého ministrovania od roku 2012 dodnes zostáva táto kultúrna pamiatka mimo pozornosti ministerstva kultúry.
Ďakujem vám a ďakujem v mene všetkých Gemerčanov.