53.schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci. Dovoľte mi, aby som v druhom čítaní k zákonu o rodine vystúpila aj ja. A hneď v úvode poviem, že aj keď naoko priamo nesúvisiaci pozmeňujúci návrh, ktorým sa snažím viac rozšíriť vstup do Občianskeho súdneho poriadku, nesúvisí so zákonom o rodine, možno z formálnej stránky to takto možno vyhodnotiť a posúdiť, ja som hlboko vnútorne presvedčená, že so samotnou vecnou stránkou a s tým, čo dnes trápi slovenskú rodinu, čo ju dnes sužuje, veľmi úzko súvisí. Ja verím, že v záujme zohľadnenia toho, že formalizmus, prepätý formalizmus nemôže zatieniť merito veci a vecnú stránku, o ktorej dnes budem hovoriť, prijmete moje vystúpenie aj predkladaný pozmeňujúci návrh s plným pochopením.
V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ak si, ak môžem, budem krátko citovať, sa píše a uvádza, že "vláda Slovenskej republiky bude usilovať o posilnenie súdržnosti spoločnosti a ako základný predpoklad rastu, kvality ľudí bude podporovať rodinu. Navrhne orientáciu najmä na také hodnoty, ako je rodina, práca, ktorá je zdrojom zabezpečenia prostriedkov pre život, na starostlivosť o zdravie, bude dbať o kvalitu života starších ľudí, výchovu detí, bývanie a sociálnu politiku. Okrem toho vláda Slovenskej republiky vytvorí aj stabilný rámec sociálnej politiky pre istoty občanov, pričom za kľúčové považuje rodinu, ako základnú bunku určujúcu kvalitu života a istôt občanov". V ďalšom bode uvádza, že "vláda Slovenskej republiky presadí, aby rodinná politika bola centrom záujmu sociálnej politiky štátu, a dôsledné uplatňovanie základnej zásady zákona o rodine, podľa ktorej je manželstvo jediný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má spoločnosť chrániť a napomáhať jeho dobru". Je tu teda deklarovaný všeobecný záväzok, že vláde záleží na tom, aby bola podporovaná rodina, bola podporovaná rodina ako základná bunka spoločnosti, a to,  samozrejme, bez toho, aby sme garantovali a chránili aj rodinu, čo sa týka jej sociálno-ekonomického zabezpečenia, jednoducho nie je možné dosiahnuť.
Ja si uvedomujem, že tento zákon o rodine aj vstup do Občianskeho súdneho poriadku viac-menej tematicky súvisí s úpravou starostlivosti o dieťa, hlavne, ak som dobre pochopila, pri striedavej starostlivosti o dieťa, ale chcem poukázať na to, že zjavne toto nie je jediný pálčivý a vypuklý problém, ktorý dnes sužuje slovenskú rodinu. Za rovnako, ak nie viac, pálčivý problém považujem vysokú mieru zadlženosti slovenských rodín. A týka sa to tak mladých rodín, ako aj rodín, ktorých sú členovia v dôchodkovom veku. Ak vláda prijala a deklaruje takýto záväzok podpory rodiny, neviem si celkom dobre vysvetliť, ako je možné, že legislatívne opatrenia, ktoré sme prijali, a to nielen všeobecne na posilnenie a ochranu spotrebiteľov, občanov pri vymožiteľnosti svojich oprávnených nárokov, ale hlavne na ochranu občanov na finančnom trhu, nie sú dostatočne účinné. Svedčia o tom aj podnety, ktoré mi v poslednej dobe prichádzajú. Jeden podnet za všetky, ku ktorému sa včera, myslím, včera vyjadril práve poslanec pán Hlina. Naozaj, napriek tomu, že sme prijali rad legislatívnych opatrení, naoko zamedzujúce nárastu úžery a zadlženosti slovenských rodín, v praxi sa ukazuje, že tieto opatrenia nie sú natoľko účinné, aby sme dnes mohli s plnou váhou a plnou spokojnosťou, satisfakciou vyhlásiť, že spotrebiteľov, občanov, hlavne zo zraniteľných skupín obyvateľov, máme chránených.
Uvedeným návrhom zákona sa ja snažím zamerať hlavne na zavedenie inštitútov, ktoré dokážu ľuďom pomôcť, a to tým spôsobom, že im umožnia dojednať prijateľné podmienky vyplývajúce z ich záväzkov mimo inštitucionálneho režimu. Mojím zámerom je presvedčiť vás o tom, že ustanovenie inštitútu povinnosti predexekučnej a predsúdnej výzvy pomôže veľkému množstvu ľudí, ktorí, žiaľbohu, pri snahe dosiahnuť komunikáciu a dohodu, či už s právnymi zástupcami vymáhačských subjektov, nebankoviek alebo aj exekútorov, majú veľmi negatívnu skúsenosť.
Vážená pani predsedajúca, nehnevajte sa, ale ja asi ukončím svoje vystúpenie v tejto etape, pretože v sále je značný ruch, a to mi neumožňuje sústrediť sa plne na to, čo chcem predniesť. A rovnako si myslím, že téma, o ktorej chcem hovoriť, si zaslúži ďaleko väčšiu pozornosť. Takže, ak dovolíte, ja v tejto fáze moje vystúpenie preruším. Môžem?

Ďakujem pekne. Pán predseda, žiadam Národnú radu, alebo prosím, aby sme o návrhu, vládneho návrhu zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tlač 1498, vzhľadom k tomu, že ešte prebiehajú rokovania, aby sme hlasovali až v utorok, ak sa dá, poobede.

79.
Takže ešte raz zopakujem, aby som nadviazala. Zámerom, môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorým vstupujeme do Občianskeho súdneho poriadku pri nepriamej úprave zákona o rodine, je presadiť inštitút povinnosti predexekučnej a predsúdnej výzvy, pretože sme presvedčení o tom, a toto naše poznanie, tento náš zámer vyplýva z aplikačnej praxe, že takýmto spôsobom dokážeme vytvoriť pre dotknutého dlžníka aký-taký manévrovací priestor pre možnú dohodu a komunikáciu s oprávneným, pre komunikáciu s veriteľom. V mnohých prípadoch sa nám v praxi ukázalo, že ak spotrebiteľ v záujme dohodnúť sa s nebankovým subjektom alebo vymáhačskou spoločnosťou, prípadne s exekútorom o spôsobe alternatívneho riešenia vysporiadania svojho záväzku prejavil záujem, tak väčšinou sa títo zástupcovia dotknutých spoločností k nemu obrátili chrbtom. Potvrdzuje to aj naša skúsenosť, keď sme v záujme zastupovania spotrebiteľa kontaktovali či už nebankové subjekty alebo exekútorov, vymáhačské spoločnosti, ktorým boli postúpené pohľadávky na vymoženie. Nemali záujem s nami komunikovať. A vo väčšine prípadov sme tieto dotknuté subjekty potrebovali upozorniť na mnohokrát objektívne podmienky alebo vplyvy, ktoré neumožňujú spotrebiteľovi, či už pre stratu zamestnania, alebo preto, že sa ocitol v sociálnej tiesni, mu neumožňujú tieto pohľadávky, tieto svoje záväzky voči veriteľom splniť.
V iných prípadoch sa častokrát stávalo, že samí spotrebitelia vniesli svoje pochybnosti a bránili sa pred týmito nebankovými subjektmi v enormne vysoko nastavených vymáhaných čiastkach. Ak sa chceli odvolať, či už voči nebankovým subjektom, alebo vymáhačským spoločnostiam, prípadne voči exekútorom, nebol záujem tieto ich mnohokrát oprávnené požiadavky, preukázané požiadavky zohľadniť. Žiaľbohu, aj na základe prijatej legislatívy, ktorá mala za cieľ posilniť a zvýšiť ochranu spotrebiteľa pred úžerou. Žiaľbohu, aj zo súčasných poznatkov advokátskej praxe a tými, ktorí spotrebiteľov na súdoch zastupujú, máme možnosť vidieť, že neprimerané, neprimerane vymáhané poplatky, úhrady voči oprávneným, voči veriteľom, nemôžme zastaviť.
Ja by som chcela poukázať na to, že v prípade, že spotrebitelia majú záujem riešiť svoje záväzky a dlhy spolu s vymáhaným príslušenstvom alebo nákladmi voči zástupcom veriteľov, ak majú záujem toto riešiť mimoinštitucionálne, mimosúdne, tak naozaj nie je im to umožnené. Nadobúdam čoraz viac dojem a pomaly aj presvedčenie, čo bolo deklarované aj na tom jednom konkrétnom prípade pani Márie Madejovej, ktorý minule uvádzal pán poslanec Hlina, nadobúdam presvedčenie, že je tu účel vlastne týchto ľudí tlačiť do inštitucionálnych procesov, do formalizovaných procesov, či už súdneho riadenia vymáhania takéhoto dlhu, alebo potom aj do procesu vymáhania tohto dlhu cez exekučný úrad. Samozrejme, že na každý takýto proces sa viažu náklady či už právnych zástupcov veriteľov alebo vymáhačských spoločností, prípadne samotných exekútorov.
Nemožno opomenúť, že takýto spotrebiteľ, ktorý sa ocitne v dlhu, v dlhovej špirále, z ktorej sa nevie vymaniť, nemá prostriedky na to, aby sa dokázal pred zomknutím všetkých týchto subjektov, ktoré som spomenula, aby sa dokázal brániť. Vo väčšine prípadov nemá ani to právne vedomie, že nepozná mnohé nové inštitúty, ktoré boli prijaté a ktoré by mohol použiť, a v mnohých prípadoch mu práve jeho sociálna a finančná tieseň neumožní obrátiť sa na advokáta. Netajím sa tým a nie je to žiadne verejné tajomstvo, ak poviem, že samozrejme, ani pre advokátsku obec takéto prípady sociálne alebo ekonomicky finančne poddimenzovaných spotrebiteľov, občanov, vôbec nie sú lukratívne.
Týmto chcem ukázať, že aj napriek prijatej legislatíve, stále ten spotrebiteľ - dlžník, ktorý sa v mnohých prípadoch ako dlžník stáva skôr rukojemníkom suity nebankoviek, vymáhačských spoločností, exekútorov, nemá absolútne rovnovážnu pozíciu, nemá absolútne vytvorený priestor na to, aby sa mohol adekvátne brániť. V takýchto prípadoch to naozaj vyzerá tak, že ak nemáš peniaze, nemáš právo na spravodlivosť, nemáš pomaly právo ani na život. Prípady týchto ľudí naozaj sú dramatické, vedeli by o nich hovoriť tí, ktorí sa tým zaoberajú. A hoci tieto prípady sú riešené ako jednotlivými v rámci personálnych, technických a časových možností tých, ktorí vlastne z princípu takýmto ľuďom pomáhajú, ja predpokladám, že počet 45-tisíc exekvovaných dôchodcov predstavuje takú vlnu a tak veľkú skupinu dlhom zaťažených jednotlivcov, ktorou sa bude musieť štát vážne zaoberať.
Nestačí len prijať legislatívne opatrenia, ktoré budú mať do budúcna preventívny zmysel, a to som presvedčená, že práve inštitúty zavedenia povinných predexekučných a predsúdnych výziev naplnia, ale je naozaj veľmi potrebné, aby sme sa zamerali na tých 45-tisíc exekvovaných dôchodcov, ktorým sú cestou poisťovne zrážané z ich dôchodkov nie malé sumy v prospech vymáhačských spoločností. Bude nevyhnutné týmto ľuďom naozaj pomôcť. Lebo zatiaľ len tým, že o tom hovoríme takto v parlamente, tak sa nám ľudia bezprostredne ozývajú, ale myslím si, že ak by sa o takejto možnosti ochrany finančných spotrebiteľov - dlžníkov, z ktorých sa stali rukojemníci spomenutých subjektov, ak by sa o tejto možnosti dozvedeli, v omnoho väčšom meradle by siahli po odbornej a právnickej pomoci.
Okrem zavedenia inštitútu povinnosti predĺženia predexekučnej a predsúdnej výzvy sa v tomto pozmeňováku budeme sústreďovať aj na to a máme snahu presadiť aj to, aby bola navýšená suma, ktorá má byť chránená pred exekútorom, a zvýšiť vlastne tú sumu z výšky 99 eur na sumu 200 eur.
Ja teda idem k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. Čl. II, sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 79 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
"Ak je predmetom návrhu na začatie konania peňažné plnenie, je navrhovateľ povinný okrem listinných dôkazov podľa prvej vety pripojiť aj kópiu výzvy na úhradu peňažného plnenia spolu s doručenkou alebo vrátenou nedoručenou zásielkou.".".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie: Pred podaním návrhu na začatie súdneho konania, ktorým sa sleduje peňažné plnenie, sa zavádza povinnosť navrhovateľa vyzvať odporcu na dobrovoľné plnenie záväzku. Zmyslom tejto tzv. predsúdnej výzvy je snaha predchádzať takým situáciám, keď sa odporca dozvie o svojich pohľadávkach až na základe predvolania na súd alebo na základe doručeného platobného rozkazu. Najväčší prínos predsúdnej výzvy možno očakávať v prípadoch, keď sa vymáhaná suma pohybuje radovo v niekoľkých eurách, napríklad v desiatkach eur. Z praktických skúseností možno takmer s istotou tvrdiť, že drvivá väčšina odporcov je ochotná dobrovoľne splniť svoje pohľadávky plynúce z rôznych nedoplatkov a penále, problémom však je, že o svojich pohľadávkach častokrát ani nevedia.
Navrhovaná právna úprava ukladá navrhovateľovi povinnosť vyzvať odporcu na dobrovoľné plnenie ešte pred podaním návrhu na začatie súdneho konania na všeobecný súd.
Predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol vypracovaný na základe podnetov z praxe a novelizačné zmeny boli prerokované so zástupcami stavovských a profesijných organizácií. Len pre upresnenie uvediem, bolo to prerokované so zástupcami združení na ochranu spotrebiteľa a s komorou exekútorov.
Jednou zo základných zásad zákona o rodine je povinnosť každého člena rodiny zabezpečiť ochranu a zvyšovanie hmotnej úrovne rodiny. Zavedenie tzv. predsúdnej výzvy predstavuje inštitút, ktorý je spôsobilý významným spôsobom prispieť k naplneniu vyššie uvedenej zásady zakotvenej v zákone o rodine.
Nie je potrebné osobitne pripomínať, že v Slovenskej republike existuje enormné množstvo rodín, ktoré majú značné problémy s riadnym plnením svojich vyživovacích povinností aj z dôvodov vedenia vyčerpávajúcich súdnych sporov, ku ktorým by v prípadoch finančného plnenia na základe upozornenia zo strany veriteľa vôbec nemuselo dôjsť.
2. V čl. ll sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"12. Za § 372w sa vkladá nový § 372x, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 372x
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Na konania začaté do 31. decembra 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2015.".".
Odôvodnenie: Zavádzajú sa prechodné ustanovenia s cieľom zamedziť retroaktivite navrhovanej právnej úpravy.
3. Za čl. IV sa vkladajú nové články V až VII, ktoré znejú:
"Čl. V
Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z., zákona č. 71/2009 Z. z. a zákona č. 336/2014 Z. z. sa dopĺňajú takto:
V § 18 sa za ods. 2 na konci pripája táto veta: "Ak je predmetom návrhu na začatie rozhodcovského konania peňažné plnenie, je žalobca povinný okrem dôkazov podľa prvej vety pripojiť aj kópiu výzvy na úhradu peňažného plnenia spolu s doručenkou alebo vrátenou nedoručenou zásielkou.".
Za § 54b sa vkladá nový § 54c, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 54c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Na rozhodcovské konanie podľa tohto zákona začaté do 31. decembra 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2015.".
Čl. VI
Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
V § 25 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Ak je predmetom návrhu na začatie rozhodcovského konania peňažné plnenie, je žalobca povinný okrem dôkazov podľa prvej vety pripojiť aj kópiu výzvy na úhradu peňažného plnenia spolu s doručenkou alebo vrátenou nedoručenou zásielkou.".
Za § 73 sa vkladá nový § 73a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 73a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Na spotrebiteľské rozhodcovské konania začaté do 31. decembra 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2015.".
Čl. VII
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 483/2001 Z. z., zákona č. 32/2002 Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003, zákona č. 589/2003, zákona č. 613/2004, nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005, zákona č. 341/2005, zákona č. 300/2005, zákona č. 585/2006, zákona č. 84/2007, zákona č. 568/2007, zákona č. 384/2008, zákona č. 477/2008, zákona č. 554/2008, zákona č. 84/2009, zákona č. 192/2009, zákona č. 466/2009, zákona č. 144/2010, č. 151/2010, zákona č. 102/2011, č. 348/2011, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 1/2012, zákona č. 230/2012, zákona č. 335/2012, zákona č. 440/2012 a zákona č. 461/2012, nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 14/2013, zákona č. 180/2013, zákona č. 299/2013, zákona č. 355/2013, zákona č. 106/2014 a zákona č. 335/2014 sa mení a dopĺňa takto:
V § 38 sa za ods. 2 vkladajú nové ods. 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený povinný v primeranej lehote po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia písomne vyzvať povinného na splnenie toho, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Lehota na plnenie určená vo výzve nesmie byť kratšia ako 5 dní.
(4) Výzva podľa ods. 3 obsahuje najmä označenie oprávneného v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, sídlo a IČO, ak ide právnickú osobu, označenie exekučného titulu, osobitné označenie výšky sumy istiny a výšky sumy príslušenstva, ktorú je potrebné uhradiť, číslo účtu a kontaktné údaje oprávneného. ".
Doterajší ods. 3 sa označuje ako odsek 5.
V § 41 ods. 4 sa za slovo "ustanovenie" vkladajú slová "§ 38 odsek 3 a 4,".
V § 44 ods. 4 sa za slovo, pardon, v § 44 ods. 1 sa za slová "exekučným titulom" vkladá čiarka a slová "kópiou výzvy a dokladom o doručení výzvy alebo nedoručenou zásielkou podľa § 38 ods. 3 a 4.".
V § 104 ods. 1 sa slová "99,58 eura" nahrádzajú slovami "200 eur".
V § 115 ods. 2 písm. i) sa slová "99,58 eura" nahrádzajú slovami "200 eur".
Za § 243d sa vkladá nový § 243e, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 243e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016.
Exekučné konanie, ktoré sa začalo pred 1. januárom 2016 a nebolo zastavené alebo právoplatne ukončené do 31. decembra 2015, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2016.".".
Doterajší čl. V sa označuje ako čl. VIII.
Odôvodnenie:
K čl. V a čl. VI. Navrhovaná právna úprava ukladá žalobcovi povinnosť vyzvať žalovaného na dobrovoľné splnenie záväzku ešte pred podaním žaloby na rozhodcovský súd alebo na stály rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory. Uvedená povinnosť sa na žalobcu vzťahuje len v prípade, ak má nesplnený záväzok charakter peňažného plnenia. Súčasne sa zavádzajú prechodné ustanovenia s cieľom zamedziť retroaktivite navrhovaných právnych úprav.
K čl. VII bodu 1. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa zavádza povinnosť oprávneného vyzvať povinného na dobrovoľné plnenie toho, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Zmyslom tejto tzv. predexekučnej výzvy je snaha predchádzať takým situáciám, keď sa povinný dozvie o svojich pohľadávkach až na základe upovedomenia o začatí exekúcie. Najväčší prínos predexekučnej výzvy možno očakávať v prípadoch, keď sa vymáhaná suma pohybuje radovo v niekoľkých eurách, respektíve v desiatkach eur.
Práve o exekučných tituloch na vyššie uvedené spravidla nízke sumy, ktoré veľmi často vznikajú v dôsledku rôznych nedoplatkov a penále, sa povinný o nich (ne)dozvie skôr ako z upovedomenia o začatí exekúcie. V takom prípade už ale povinný musí okrem istiny uhradiť aj trovy exekučného konania.
Skutočnosť, že exekútor je povinný postupovať de facto rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, či sa vymáhaná istina pohybuje vo výške niekoľkých eur alebo v niekoľkých tisíckach eur, nasvedčuje tomu, že len účelne vynaložené náklady exekútora neraz presiahnu výšku vymáhanej pohľadávky.
Z praktických skúseností možno takmer s istotou tvrdiť, že drvivá väčšina povinných je ochotná dobrovoľne splniť svoje pohľadávky plynúce z rôznych nedoplatkov a penále, problémom však je, že o svojich pohľadávkach častokrát ani nevedia. V iných prípadoch, ak sa dlžníci ocitnú v tiesni z objektívnych dôvodov, nemajú žiadnu možnosť dohodnúť sa s veriteľom na alternatívnom, pre obe strany prijateľnom riešení.
Navrhovaná právna úprava ukladá oprávnenému povinnosť vyzvať povinného na dobrovoľné plnenie v primeranej lehote po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu. Primeranosť lehoty sa posudzuje vzhľadom na špecifiká veriteľa. Účelom takejto formulácie je ponechanie istej voľnosti oprávnenému, aby na neho nebol vyvíjaný nátlak kontrolovať splnenie povinnosti povinného ihneď po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia na plnenie. Na druhej strane dlhé vyčkávanie oprávneného so zaslaním výzvy možno považovať za rozpor s dobrými mravmi. V aplikačnej praxi sa neraz potvrdil trend podať návrh na vykonanie exekúcie tesne pred uplynutím premlčacej lehoty, čím sa sledoval záujem o nárast čo najväčších úrokov z omeškania.
Podľa základných zásad zákona o rodine je povinnosťou každého člena rodiny zabezpečovať stabilizáciu a zvyšovať hmotnú úroveň rodiny. Zavedenie tzv. predsúdnej výzvy predstavuje inštitút, ktorý je spôsobilý významným spôsobom prispieť k napĺňaniu vyššie uvedenej zásady zakotvenej v zákone o rodine.
Pokiaľ má štát skutočne záujem chrániť rodinu a jednotlivca ako takého pred skĺznutím do dlhovej špirály, je nevyhnutné prijatie prevenčných opatrení, ktoré sú spôsobilé výrazne obmedziť tento nežiaduci spoločenský jav. Predexekučná výzva na úhradu peňažného plnenia predstavuje jednoduchý, no zároveň účinný spôsob, akým povinného v dobrej viere upozorniť na potrebu urgentného splnenia dlhu.
Prax jednoznačne potvrdzuje, že rodič pod tiažou každodenných povinností a starostlivosti o rodinu neraz prehliadne, že výrok rozhodnutia, na základe ktorého je viazaný na peňažné plnenie, nielenže nadobudol právoplatnosť, ale dokonca uplynula lehota splatnosti daného finančného plnenia. K tomuto neblahému javu dochádza, žiaľ, aj v dôsledku nepostačujúcej úrovne právneho vedomia obyčajných ľudí, zraniteľných a inak znevýhodnených občanov, keďže nie každý má právnické vzdelanie.
Upozornenie povinného prostredníctvom tzv. predexekučnej výzvy predstavuje výraznú pomoc najmä pre rodičov - živiteľov rodín, ktorí neúmyselne v stanovenej lehote nestihli plniť to, čo im ukladá vykonateľný exekučný titul. Prirodzene takýmto spôsobom dokážeme posilniť i ochranu rodín zo zraniteľných dôchodcovských skupín.
K čl. VI bodu 2. Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s predchádzajúcim bodom.
K čl. VI bodu 3. Obligatórnou prílohou k žiadosti o vykonanie exekúcie je okrem exekučného titulu aj kópia výzvy, ktorú oprávnený zaslal povinnému, ako aj doklad o doručení výzvy alebo samotná nedoručená a vrátená písomnosť (nedoručená a vrátená obálka obsahujúca výzvu).
K čl. VI bodom 4 a 5. Suma hotových peňazí, na ktoré sa nevzťahuje exekúcia, sa zvyšuje zo sumy 99,58 eura na sumu 200 eur. Odôvodnením navrhovanej zmeny je najmä zmena životných nákladov, na ktoré legislatíva v tomto smere od účinnosti Exekučného poriadku ešte nereflektovala.
Výška neexekvovateľných hotových peňazí predstavovala sumu 99,58 eura, respektíve sumu 3 000 Sk už v roku 1995, keď bola výška priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky 7195 Sk, teda 238,83 eur. Bola to teda suma rovnajúca sa približne polovici priemerného príjmu. Pre porovnanie: v roku 2014 bola výška priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky na úrovni 858 eur. Rovnako zvýšená suma finančných prostriedkov, rovnakú sumu, zvýšenú sumu finančných prostriedkov sa navrhuje ponechať povinnému odblokovanú aj na jeho bankovom účte.
Navrhovanú úpravu je potrebné vnímať aj z hľadiska, že povinnou osobou môže byť aj rodič, ktorého prvoradou úlohou je uspokojovanie potrieb rodiny. Suma 100 eur, ktorú v súčasnosti nie je možné exekvovať, len s ťažkosťami pokryje náklady jednej dospelej osoby. Ponechanie sumy hotových peňazí vo výške 100 eur pre domácnosť, tvorenú hoci len tromi, štyrmi osobami, je pre takúto osobu - živiteľa rodiny doslova likvidačné. Takáto osoba následne nemá inú možnosť, ako uchýliť sa k získaniu finančných prostriedkov za akúkoľvek cenu, aj za cenu neprimerane nevýhodných podmienok.
K čl. VI bodu 6. Zavádzajú sa prechodné ustanovenia s cieľom zamedziť retroaktivite navrhovanej právnej úpravy.
Záverom chcem povedať, že tento môj pozmeňujúci návrh som samozrejme prerokovala s viacerými opozičnými poslancami, ktorým týmto spôsobom chcem poďakovať za podporu v mene všetkých, ktorí na takýto zákon, na takúto úpravu zákona a podporu, ochranu rodiny a hlavne zadlžených občanov čakajú. Tento zákon, respektíve navrhovanú úpravu som prerokovala aj s niektorými poslancami vládnej strany, ktorí sa spotrebiteľskému právu a vôbec exekučným procesom ako takým venujú. Prebrala som ju aj s pánom ministrom a na základe mnou prednesených argumentov, ktoré boli odkonzultované s odbornou verejnosťou, stavovskými organizáciami, ako som už spomenula, či už združenia na ochranu práv spotrebiteľov alebo aj s Komorou exekútorov, na základe aplikačnej praxe, poznatkov, podnetov ľudí, ktorých zadlženosť sužuje a trápi, ako tu bol uvedený príklad pani Madejovej, ktorá pre pôžičku vo výške 1000 eur dnes musí uhrádzať nebankovke a vymáhačskej spoločnosti 8-tisíc eur, som nadobudla presvedčenie, že niet formálneho dôvodu a už vôbec vecného dôvodu, pre ktorý by tento zákon aj v kontexte programového vyhlásenia vlády a záväzku podporovať rodinu nemal byť schválený.
Pán minister ma upozornil na to, že je záujem otvoriť Občiansky súdny poriadok. Nie tak dávno sme tu mali prednesený, prerokovaný rad rekodifikačných zmien, opatrení, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok, avšak naliehavosť situácie, v ktorej sa mnohí ľudia ocitli, ich zúfalstvo a potreba pomoci ma presvedčili o tom, že nie je dôvod na to, aby sme prijatie takéhoto zákona neschválili. I tak v tejto forme ma skôr preventívnu funkciu.
I tak chcem zdôrazniť, že budem apelovať a vyzývať vládu k tomu, aby ľudia, exekvovaní dôchodcovia, zraniteľní spotrebitelia, v zásade či už ide o dôchodcov, alebo mladých ľudí, aby od štátu dostali pomocnú ruku. Nad formami sa samozrejme môžeme zamyslieť, možnože úpravou zákona sa to nebude dať dosiahnuť, ale ja som vnútorne presvedčená, že štát, ktorý dokáže konzervovať takýto systém, kedy sa z dlžníkov stávajú rukojemníci nebankových subjektov, vymáhačských spoločností, exekútorov, na to napojených súdov, nemôže s plnou istotou o sebe hovoriť, že je to štát, ktorý je postavený na humánnych a demokratických zásadách a princípoch. Naozaj považujem za amorálne a nehumánne, ak dnes konzervujeme systém a režim, kedy profit získavajú predátorské subjekty, ťažiace z nevedomosti a sociálnej tiesne našich občanov.
Vopred vám ďakujem, ak sa nad týmto návrhom zamyslíte a ak ho prehodnotíte a svojím súhlasom ho podporíte. Verím, že vám za toto budú vďační občania, za ktorých tu dnes stojím a ktorých aj zastupujem.
Ďakujem.

81.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som podporiť myšlienku, ktorú pani poslankyňa Mezenská predniesla. Predexekučná alebo aj predsúdna výzva, takisto si myslím, že má svoje opodstatnenie. Aj keď som sa stretla s tým, že možnože tých výziev a neviem akých upozornení alebo proste tej korešpondencie medzi súdom a exekútormi, že je toľko, že sa to stratí. No, osobne si myslím, že aj napriek takýmto možno negatívnym poznámkam, má zmysel takouto predsúdnou alebo predexekučnou výzvou sa zaoberať. Aj keď to možno celkovo priamo nesúvisí s témou, ktorá je otvorená v zákone o rodine, má to vplyv na ochranu rodiny. Jednoznačne práve preto, že ide častokrát o rodičov alebo živiteľov rodín, ktorí sú zo sociálne slabších skupín, a je to naozaj ako preventívny prvok pred tým, aby sa ďalej zadlžovali.
Dovoľte mi aj pár poznámok ešte krátko aspoň povedať, ešte k samotnému zákonu, čo ma veľmi oslovilo. Čítala som si článok, ktorý som našla na internete. Vo svojom vstupe, vo svojom príhovore som hovorila o dôležitosti vzdelávania sociálnoprávnych pracovníkov a uvedomila som si, že to je naozaj to najdôležitejšie, že potrebujeme naozaj mať kopu odborne zdatných ľudí, aby sme deťom neničili na dlhé desaťročia duše, ako sa to stalo v príbehu, ktorý dneska číta asi každý na internete. Ako strašné veci sa vedia udiať, ak sa zvolí princíp, ja neviem, že pracujeme s deťmi ako s nejakými číslami alebo s nejakým len cudzím predmetom, na ktorom nám nezáleží. Takže opäť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pani poslankyňa, ja som si veľmi pozorne vypočula vaše vystúpenie. V podstate my sme spolu už na túto tému viackrát hovorili. Dneska je predmetom rokovania zákon o rodine a vy ste to v podstate sústredila na vymáhanie pohľadávok a viac-menej do exekučného konania.
Ja som teda plne za, aby sa riešila situácia sociálne slabých rodín, ale určite v rovine právnej. Vy ste tu argumentovala s tým, že dlžníci nemajú možnosť sa brániť voči výške vymáhaného dlhu. No ja by som chcela upozorniť a dať do pozornosti, že každý exekútor môže začať konať až na základe poverenia a na základe právoplatného exekučného titulu, podotýkam, právoplatného a vykonateľného. A dlžník má právo už sa v pôvodnom konaní, skôr, než je exekučný titul vydaný, sa má právo brániť a brániť sa proti jednak výške vymáhanej pohľadávky, spôsobu aj jej vzniku. A keď už ani toto nie je možné, v exekučnom konaní, v prvom rade exekútor koná na základe poverenia súdu. Pri vydaní poverenia súd zase ex offo skúma, či sú vydané, či sú splnené podmienky na vykonanie, na výkon rozhodnutia, na exekúciu. Ďalej má právo, možnosť sa brániť v pätnásťdňovej lehote po vydaní upovedomenia a podať námietky voči exekúcii a vlastne počas celého exekučného konania môže súd kedykoľvek vstupovať do konania a skúmať podmienky vykonania exekúcie.
Takže tých právnych možností, či už počas pôvodného konania alebo v čase exekučného konania, je veľmi veľa. Ja by som však chcela povedať, že snáď je treba aj sa viacej venovať tomu právnemu vedomiu občanov, aby vedeli ako sa brániť voči exekúcii, ako postupovať v prípade, že už sa do exekučného konania dostali. A tu si myslím, že už veľa robí aj samotné ministerstvo spravodlivosti, aj Slovenská komora exekútorov. A určite nepomôže, keď to, čo ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

85.
Ja len krátko, nechcem naťahovať čas. Je síce pekné, čo sa povie, čo všetko môže spotrebiteľ, ale iná je tá prax. Chcem poukázať na to, že aj posledný príklad pani dôchodkyne Madejovej je dôkazom toho, že ak chcela dobrovoľne plniť v rámci požadovanej a požičanej, veriteľom požadovanej a požičanej sumy, nebolo jej to umožnené. Takže budeme si to potrebovať nejako zrovnať s tým, čo nám umožňuje legislatívna teória, čo nám umožňujú zákony v teoretickej rovine a čo nám prináša súdna, ale aj mimosúdna prax. Tá ma presviedča o opaku vašich tvrdení, pani poslankyňa.

87.
Ďakujem veľmi pekne. Chcem ubezpečiť kolegov, že budem len veľmi krátko sa snažiť reagovať na rozpravu, ktorá bola, ktorá uplynula k tomuto návrhu zákona. V prvom rade, kolegyne, kolegovia, si dovolím povedať, že trošku sme, mám pocit, že v závere rozpravy, unikli z problematiky rodinného práva, niekam inam, ktorá je tiež naozaj veľmi dôležitá, ale prejednávame zákon, novelu zákona o rodine. K tomu treba povedať, že oceňujem rozpravu, oceňujem odbornú diskusiu a možno aj naznačím, že pokiaľ ide napríklad o témy, ako je premiestnenie dieťaťa a novelizačný bod č. 7, tiež si dovolím vysloviť presvedčenie a myšlienku, že by bolo dobré to z novely vypustiť a počkať ešte na pokračovanie odborných diskusií v tejto veci.
Pokiaľ ide o ďalšie, ďalšie návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy, tak si dovolím, vážený pán predseda Národnej rady, konštatovať a s ľútosťou, že pozmeňovací návrh pani poslankyne Mezenskej nespĺňa náležitosti podľa zákona o rokovacom poriadku. Je tomu tak preto, pretože nielen nie je podpísaný zákonným počtom poslancov, pätnástich poslancov Národnej rady. Síce pod bodom 15 je uvedený poslanec, ale pod bodom 2 a 5 podpisov je podpísaný jeden a ten istý pán poslanec Fecko, z čoho teda asi vyplýva, že pozmeňovací návrh podpísalo 14 poslancov, a preto nespĺňa podmienky podľa zákona o rokovacom poriadku a nemôžeme o ňom hlasovať.
Napriek tomu, bolo tu mnoho povedané v rozprave a pani poslankyňa Mezenská sa natrápila a zaslúži si, aby sme na ňu reagovali. Dovolím si len krátko. Bolo by vhodné, aby sme tak závažné veci, ako je, exekúcie, ako sú vymáhania pohľadávok, riešili v štandardnom legislatívnom procese. Priznám sa, hoď kameňom, kto si bez viny, niektoré opatrenia sa prijímajú aj spôsobom, aký navrhla pani poslankyňa, ale skôr by som oceňoval pri tak rozsiahlom pozmeňovacom návrhu štandardný legislatívny proces a návrh zákona.
Po druhé, by som chcel uviesť na tie argumenty, ktoré uviedla pani poslankyňa Mezenská, že sme sa zaoberali tým podnetom z podnetu pána poslanca Hlinu a dovolím si uviesť nasledovné: áno, istina tam bola 1000 eur, vzniklo obrovské úžernícke príslušenstvo, úrok z omeškania zmluvný 0,25 % denne, ktorý priznal súd, nie exekútor, priznal súd, čo v konečnej výške pri tej výške pohľadávky je viac ako 5000 eur plus. Vznikli tam ďalšie náklady v tomto jednom konkrétnom príklade. Podľa dnešných a aj predchádzajúcich právnych predpisov súd by v prípade aktívnej účasti toho účastníka konania nemal v žiadnom prípade takto pohľadávku priznať. Súhlasím s vami, pani poslankyňa, ale dovolím si tvrdiť a vysloviť presvedčenie, že už dneska je na to legislatíva urobená dobre.
Podľa zverejnených rozhodnutí, ktoré sme si vytiahli zo zverejnených rozhodnutí rozsudkov ministerstva spravodlivosti, sme sa dozvedeli, že účastník konania bol v tom základnom vykonávacom konaní, bol nečinný. Vôbec nepovedal, že ide o spotrebiteľský dlh s tým, že je jedna taká latinská, latinské pravidlo: bdelým patrí právo. To znamená, ten človek sa musí brániť aj v tom súdnom konaní, nie vtedy na tom konci, keď už je neskoro a príde exekútor. Ale stále si myslím, že ten človek je hodný ochrany aj zo strany súdu na to, aby sa súd pozeral, či nejde o príslušenstvo, príslušenstvo vo výške úžerníckej, pretože ja som osobne presvedčený, že áno. Ten rozsudok možno konfrontovať s rôznymi polemikami, ale treba povedať jedno: bola veľmi nevýhodne dojednaná zmluva. Sťažovateľka podpísala zmenku, súd sa na základe toho, že nebola činná v konaní, nepozeral na to, či vôbec ide o spotrebiteľský spor. Keby vôbec len napísala, že to je zo zmluvy o pôžičke, tak okamžite by mal súd povinnosť prihliadať na to sám, ex officio a nepriznať ju a posudzovať tie úroky.
Ten účastník konania bol nečinný a následne, následne súd rozhodol, tak ako rozhodol. Nemyslím si, že rozhodol úplne správne, ale treba ešte aj tento jeden prípad ďalej analyzovať, pretože ho máme len veľmi krátko.
Čo je však ešte horšie, prišiel rozsudok, povinný alebo odporca nepodal odvolanie, predpokladám, a stal sa právoplatný. Prišlo, chcem poukázať na to, že ľudia, ktorí sú v materiálnej núdzi, sa môžu obrátiť na centrum právnej pomoci, bezplatne, veľmi lacno, len sa treba naozaj aktívne o to starať. A vedia pomôcť pracovníci centra právnej pomoci. A ja len chcem vysloviť tú ľútosť, že jediný jednoduchý právny úkon v tom spore stačilo, keby spotrebiteľ urobil. Súd by bol povinný, vtedy by bol povinný sa na to pozerať inak. Súd mal za to, že išlo o pohľadávku zo zmenky. No, môžem si ja myslieť o tom svoje, že nepozeral na kauzu, dôvod vzniku tej pohľadávky. Môžem si myslieť o tom svoje, že priznal takú obrovskú, také obrovské príslušenstvo, čo je nevídané, 0,25 % denne, čo je 91-percentný úrok per annum. To je strašne veľa, to priznáme navzájom, a ten rozsudok z tohto dôvodu asi nie je dobrý. Ale odporca sa nebránil, stal sa právoplatným, prišiel exekútorovi. Exekútor urobil len svoju robotu s tým, že odmena exekútora vo vzťahu k tej dlžnej sume, ktorá nevyplýva, vyplýva z rozsudku, je 10 %, cca náklady exekúcie oproti už vymáhanej sume. To znamená, ja sa vrátim k jednému: nie proces, nie proces, nie exekúcie sú problém, napríklad na tom konkrétnom príklade, problém je hmotné právo. Ako je možné, že súd priznal takúto pohľadávku pri istine 1000 euro, ktorá sa navýšila o zmluvný úrok z omeškania plus 5-tisíc euro? To je pre mňa veľká otázka, nad ktorou treba pracovať.
Problém je aj v nečinnosti účastníkov konania. A my musíme ľudí vzdelávať, vychovávať, zvyšovať ich právne vedomie, aby, keď im príde niečo zo súdu, reagovali, aby sa vtedy prišli sťažovať, vtedy pýtať, vtedy odpovedať súdu. Lebo oni to naozaj v niektorých prípadoch, bohužiaľ, hodia do koša. Druhýkrát príde zo súdu, znovu sa stane to isté. Tretíkrát, dokonca, keď príde od exekútora výzva, neurobia nič, až potom zistia, keď sú im blokované účty a dôchodky, čo býva často neskoro. Toto je presne zanedbaný prípad aj zo strany účastníka konania, pri ktorom možno povedať, že keby bol aktívnejší, mohlo by to rozhodnutie súdu byť iné.
Veľmi rád s vami, pokiaľ budete taká láskavá, budem spolupracovať na tom, či aj pri tých, veľkom, malom množstve možností právnych prostriedkov, procesných, nápravy, či by sme spolu nevymysleli nejaké riešenie, ako tomuto človeku pomôcť. Pretože pri tých všetkých veciach, ktoré som povedal, si v konečnom dôsledku ten človek zaslúži pri spotrebiteľských veciach, aby zo strany veriteľov nebolo úžernícky obchádzané právo. A musíme sa pozrieť aj na to, a to chcem poprosiť pána ministra, aby v tých prípadoch, keď je zjavné, že hoci je tam použitá zmenka veriteľom a je postúpená tá zmenka do Českej republiky a využíva sa na vymáhanie pohľadávky, európske právo, pozor, pretože to išlo podľa nariadenia o vymáhaní drobných pohľadávok, aby sa v takýchto prípadoch, čo urobiť, aby sa to nemohlo obchádzať cez Českú republiku a naspäť na Slovensko. Aby sa takýmto spôsobom nemohli vymáhať úžernícke príslušenstvá a súčasne aby ten súd na to mohol alebo musel prihliadať, keď bude meritórne o tej veci rozhodovať.
Ja chcem len... (Prerušenie vystúpenia predsedom.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, len chcem pre organizáciu času, ešte dlho budete mať záverečné slovo?

Madej, Róbert, poslanec NR SR
Dve minúty, pán predseda. (Reakcie z pléna.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ďakujem. Ďakujem.

Madej, Róbert, poslanec NR SR
Ďakujem. (Potlesk.) Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem pripomenúť, že musíme, kolegyne, kolegovia, na jednej strane zachovávať a dbať o to, aby princípy právneho štátu a vymožiteľnosti práva zostali zachované. Ale na druhej strane súhlasím s tým, možno nájdeme inú cestu, konsenzuálne aj s pani poslankyňou, aby princípy vymožiteľnosti práva neboli zneužívané v prospech úžerníckych veriteľov. A toho sa zastanem vždy, kedykoľvek veľmi rád. Ale spolu urobme všetko pre to, dámy a páni, aby sme urobili osvetu medzi ľuďmi. Pretože aj oni sa musia v tých súdnych konaniach okamžite ihneď vyjadriť. Staré rímske pravidlo, "bdelému patrí právo", stále platí a určite bude platiť aj naďalej.
Ďakujem pekne, pán predseda parlamentu, za ochotu a toleranciu. Všetko dobré želám. (Potlesk.)

89.
Ja len k tomu, že bola som ubezpečená zástupkyňou organizačného odboru o tom, že keď som jej doplnila 15. podpis, takže to zohľadní. Takto to uverejnila aj na internete. Akurát pre šetrenie nákladov už nakopírovaných a distribuovaných pozmeňujúcich návrhov sme tento proces nezopakovali. Takže budem rada, ak si to vykomunikuje, pán spravodajca, s pani z organizačného odboru. Ubezpečovala ma, že je to v poriadku po formálnej stránke.
Čo sa týka vecnej stránky, nereagujem, lebo asi nemám na to priestor. Stačila by jedna, jeden argument: nemožno sociálnu tieseň, finančnú tieseň ľudí označovať za nečinnosť a nedbanlivosť.
Ďakujem.

91.
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v takej komornej atmosfére síce, ale dovoľte mi, aby som uviedol novelu, návrh novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vychádzam z predpokladov, ktoré, žiaľ, na Slovensku sú pretrvávajúce, a to je jeden aj z najzávažnejších problémov, ktorý sa dotýka súčasného podnikateľského prostredia, čo je veľmi zlá platobná disciplína medzi podnikateľskými subjektmi. Predovšetkým obyčajne tých veľkých podnikateľských subjektov voči tým menším, predovšetkým k malým firmám a živnostníkom. Tento problém, samozrejme, potom vstupuje ďalej a rozširuje sa prostredníctvom takzvanej druhotnej platobnej neschopnosti. To znamená, ak jeden subjekt, ten menší podnikateľ, nedostane zaplatené, tak obyčajne nezaplatí aj tomu ďalšiemu. A skutočne ten problém naberá veľký rozmer a to už súvisí potom so značnými problémami, ktoré sa dotýkajú aj tej sociálnej oblasti, predovšetkým v súvislosti s tými malými podnikateľmi a živnostníkmi. Obyčajne sa to odráža v tom, že buď potom prepúšťajú ľudí, alebo do určitej miery priamo majú problémy obyčajne malí živnostníci ako riešiť svoje, doslova svoje živobytie.
Momentálna legislatíva, žiaľ, ani prostredníctvom existujúceho zákona o konkurze a reštrukturalizácii tento problém nerieši. Svojím spôsobom samotný zákon o konkurze a reštrukturalizácii problém zlej platobnej disciplíny, respektíve druhotnej platobnej disciplíny vlastne ani nerieši, pretože tá príčina je kdesi inde. Obyčajne zákon o konkurze a reštrukturalizácii vlastne už len rieši tie dopady, dôsledky toho, čo by sa malo vyriešiť inými zákonnými prostriedkami.
My sme v návrhu zákona o ochrane subdodávateľov prišli s takýmto riešením. Neskôr už zákonom o, teda novelou zákona o DPH, ktorý tiež môže výrazným spôsobom ovplyvniť tú príčinu vzniku druhotnej platobnej neschopnosti, a tak isto aj čiastočne Obchodný zákonník. V každom prípade my sme konzistentní tak, že sme sa snažili riešiť tú príčinu od riešenia zlej platobnej disciplíny cez zákon o ochrane subdodávateľov až v konečnom dôsledku teraz už riešením toho problému skôr dopadov, dôsledkov toho celého, čo je zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
Obyčajne ten existujúci zákon, ktorý je, o konkurze a reštrukturalizácii, skôr rieši problém alebo uprednostňuje ekonomicky silných veriteľov. A títo už vlastne pri uzatváraní zmlúv obyčajne, keďže už majú silnejšie postavenie na trhu, majú určitú výhodu pri tom. Pretože obyčajne si tie pohľadávky vedia zabezpečiť, takže platí potom to pravidlo, že tí silnejší veritelia majú samozrejme potom väčšiu šancu sa dostať k týmto svojim pohľadávkam už v tom procese konkurzov, respektíve reštrukturalizácií.
Ten problém samozrejme súvisí s tým, že ten úpadca, čiže firma, ktorá je v konkurze, prípadne v reštrukturalizácii, nemá dostatočný majetok na to, aby vedela zabezpečiť všetkých veriteľov. Či už tých zabezpečených alebo tých nezabezpečených, ktorí sú obyčajne malí. A preto samozrejme ten dopad je predovšetkým na tých malých, slabších veriteľov. A my sa snažíme aj týmto návrhom zákona túto disproporciu nejakým spôsobom zmierniť. Nehovorím, že celkom odstrániť, ale zmierniť, a to takými troma základnými opatreniami, ktoré sú v návrhu tohto zákona.
Po prvé, chceme posilniť postavenie ekonomicky slabších veriteľov pri hlasovaní na schôdzi veriteľov. Po druhé, chceme obmedziť výšku tej časti oddelených podstát zabezpečených veriteľov, ktoré sa dostanú do peňažnej formy, na úroveň percenta zabezpečených pohľadávok zo všetkých pohľadávok voči úpadcovi. A potom tretie to opatrenie, zavádzame poradie do uspokojovania nezabezpečených pohľadávok tak, že najskôr sa uspokojení ekonomicky slabší veritelia.
Možno trochu komplikovane povedané. Ale v každom prípade chceme skutočne týmito opatreniami zlepšiť postavenie tých slabších veriteľov. A to aj tým, že nielen teda že im dáva možnosť, aby získali väčší počet hlasov, ja ten mechanizmus ešte vysvetlím, ale chceme, aby aj z tých, z objemu tých zabezpečených pohľadávok určitá časť, len určitá časť išla v podstate na zabezpečenie týchto zabezpečených veriteľov a aby aj z tejto časti zabezpečených pohľadávok, čo sú hlavne v peňažnej forme, aby sa dostali medzi nezabezpečených veriteľov, čiže tie malé firmy. No a ten tretí, to tretie opatrenie už som spomínal, že chceme, aby to poradie pri vyplácaní tých veriteľov bolo, bolo opačné. Aby teda boli najprv boli uplatnené tie pohľadávky tých ekonomicky slabších veriteľov a tak tých ostatných.
Čo sa týka toho princípu ako urobiť, ako urobiť v podstate tie podmienky také miernejšie pre tých menších veriteľov, prišli sme s takým váhovým systémom, kde sa snažíme, aby, aby sa posudzovala nielen výška pohľadávky, ale aby sa zároveň posudzovala aj výkonnosť, ekonomická výkonnosť tej firmy. Čo znamená, že chceme, aby, aby sme posudzovali, aby tá váha vlastne odrážala aj tú ekonomickú silu tej konkrétnej firmy, čiže toho veriteľa. A tak v podstate sme prišli so zavedením vzorca pre výpočet hlasov, ktorý bude závislý od pomeru, ako som hovoril, tej dlžnej pohľadávky k základu dane z príjmov veriteľa. Čo odráža? Hľadali sme rôzne tie parametre výkonnosti tej, ekonomickej výkonnosti tej konkrétnej firmy a myslím si, že jediný taký parameter, ktorý je skrz všetky tie subjekty podnikateľské, či už si zoberieme banky, veľké spoločnosti v každej jednej oblasti alebo malých živnostníkov, v podstate myslíme si, že ten základ dane z príjmov veriteľa je ten parameter, ktorý je všeobecný a dá sa uplatniť do tohto opatrenia.
V praxi to vlastne znamená, že nielen výška pohľadávky, ale aj výška príjmu dlžníka v danom období, bude mať vplyv na počet hlasov na schôdzi veriteľov. Čiže cez túto váhu posunieme obyčajne tých malých veriteľov, ktorí sú, ktorí majú pohľadávku relatívne nízku, ale zas na druhej strane majú aj nízky príjem, a do určitej miery niekedy pomerne tá nízka výkonnosť ako toho malého veriteľa k tomu, k tej výške pohľadávky je v podstate to opatrenie, ktorým vlastne my ho posunieme aj čo sa týka počtu hlasov, aj čo sa týka potom ostatných opatrení tak, aby v podstate tie rozdiely, ktoré sú teraz ohromne markantné, aby sa znížili.
Samozrejme, vychádzame pri tomto návrhu z tých posledných rokov, už som to spomínal na začiatku, kde obyčajne malí podnikatelia, živnostníci doplácajú na ten zlý stav podnikateľského prostredia, a dotýka sa to predovšetkým platobnej disciplíny. Či si zoberieme veľké spoločnosti, obyčajne sa to práve realizuje pri tých veľkých verejných projektoch, kde tie veľké spoločnosti, ktoré obyčajne vyhrávajú to verejné obstarávanie, potom nie sú schopné, a to obyčajne ani nie tak z toho dôvodu, že nie sú schopní, nemajú dostatočnú likviditu, nie sú schopní v podstate si plniť tieto svoje záväzky, dosť často je to arogancia tých veľkých spoločností voči malým firmám. A potom ďalšia tá skúsenosť, ktorú máme spred niekoľkých mesiacov, že potom tie veľké spoločnosti, ak majú teda aj ekonomické problémy, tak sa dostanú takýmto účelovým spôsobom až do procesu reštrukturalizácie a obyčajne potom tí malí, malí veritelia prichádzajú o svoje zdroje. A tak potom, tak ako to bolo v prípade Váhostavu, musíme riešiť tieto veci nejakou na mieru šitou legislatívou, aby sme hľadali riešenia, ktoré sú, samozrejme, nesystémové, pretože aj to posledné legislatívne riešenie bolo absolútne nesystémové, ktoré nerieši ani do budúcnosti tento problém malých veriteľov, aby sa dostali k svojim, aspoň k časti svojich zdrojov, a to tak, aby minimálne si vedeli zaplatiť DPH. Aj keď napriek tomu teda, že, a čo sme aj radi, že novela zákona o DPH vlastne už bude čiastočne riešiť, aj keď je tam obmedzená limitom obratu do 75- tisíc eur.
Dámy a páni, ja nebudem ďalej sa rozširovať o tejto problematike. Koniec koncov sme ju preberali v poslednom období veľmi často. Chcem ešte raz povedať, že je to veľký problém podnikateľského prostredia, slabá platobná disciplína, následne druhotná platobná neschopnosť. Tento návrh zákona, respektíve tento návrh novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa snaží alebo má za úlohu zmierniť tie dopady. Ja si myslím, že je to zákon, ktorý by sme mali zobrať do úvahy, a preto vás chcem vyzvať všetkých, aby, aj keď hlavne na tej ľavej strane vládni poslanci sú tu dvaja, tak aspoň takýto apel, povedzte to svojim kolegom, aby teda sa pozreli na tento návrh zákona. Ja si myslím, že je to nástroj, ktorý môže pomôcť zlepšiť podnikateľské prostredie.

Takže vás, samozrejme, žiadam o podporu tohto návrhu. A ďakujem za vašu pozornosť.

93.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny s tým, aby výbor prerokoval návrh zákona do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015. Zo znenia uvedeného návrh zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.