54. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán predseda Figeľ, ja súhlasím s vami, že máme naozaj pomerne veľké kapacity na to, aby sme prijali tých, ktorí utekajú pred vojnou. Ich a ich rodiny. Na toto kapacity skutočne máme. Minulosť to dokázala a sme moderná krajina a máme na to.
S čím ale si dovolím nesúhlasiť, je práve rétorika tých západných európskych lídrov, ktorí nás tlačia do kúta a vyhrážajú sa rôznymi vecami a hovoria o nás ako o nesolidárnom členovi. Už z toho dôvodu nemôžem súhlasiť s kvótami, ktoré nám chcú nanútiť, pretože kvóty nič nevyriešia už len z jedného základného dôvodu, a to je trend. A trend je neustále narastajúci a dovolím si povedať, že nezdá sa, že by spomaľoval, skôr narastá. Nezachytávam nejaké vyhlásenia alebo kroky, ktoré by riešili migrantov alebo príčiny v ich krajinách nejako rázne. Toto mi tu proste chýba, že ten trend je taký, ktorý nás môže skutočne všetkých ohroziť. To si ja myslím, musíme povedať.
Pán minister tu hovoril, v krátkosti sa dotknem, že príčinou je nestabilita. No ja si dovolím trošku poopraviť. Podľa mňa príčinou je alebo prvotnou príčinou je práve tá príčina nestability, to, prečo vznikla nestabilita. Tam sa pozrime. Netvárme sa, ide o geopolitiku a OSN je geopolitika. A Bezpečnostná rada, stáli členovia majú právo veta. Sýria, Líbya, je to geopolitika. Ten problém nevznikol teraz. Spravodajské služby nie sú nejaký nefunkčný mýtus. Niektorí ľudia tu vedeli, že migranti idú stále vo vyššom a vyššom počte. Nič neurobili. Odpustite mi, ale ja som nezachytil, že by niekto z tých kompetentných, teraz nehovorím slovenských, ale tých európskych urobil niečo radikálne, aj keď vedel o tom, že ten trend a že situácia v Líbyi a Sýrii je katastrofálna.

46.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda, spomenul si vo svojom príhovore aj včerajší prejav v Šaštíne vladyku Vasiľa a musím povedať, že sa pridávam k tomu, že to bol pozoruhodný prejav, aj my luteráni sme ho počúvali s porozumením a veľmi sa mi páčil, keď to poviem trocha odľahčene. Ale dovolím si pokračovať presne tam, kde si svoju citáciu ukončil, ktorá ma zaujala a považujem ju prinajmenšom za tak dôležitú ako tú, ktorú si si vybral ty.
Citujem: "To, čo nás ale duchovne trápi a znepokojuje, nie je ani tak technický mechanizmus riešenia problému migrantov, ale vnútorná dispozícia ducha, ktorým k nemu pristupujeme." Koniec citátu a koniec aj mojej faktickej poznámky.

48.
Ďakujem za slovo.
Ja by som tam možno pokračoval, kde si skončil, pán kolega, a to je v podstate naozaj, tá kríza nie je len na juhu, ale aj na východe. A ak máme byť dôslední, ja som si sám položil ako túto otázku: Ako je to možné, že sme takí, priam hystéria nás zachvacuje, keď sa tu tlačia utečenci z juhu? Ale mlčíme o tom, že na východe, v našej susednej krajine, kde máme spoločnú hranicu, je takmer milión utečencov. Je milión utečencov. Kde je tá naša veľkorysosť? Kde ja tá naša veľkorysosť?
Ja som to, aj s tými kvótami je ťažko súhlasiť. Tak ako v podstate tie štyri body, ktoré boli spomenuté, jedna z tých je tie kvóty, to sme mali na júnovej schôdzi, ťažko sa dá s tým súhlasiť, aby sme niekoho kvótovali, lebo vynútené dobro alebo nútiť niekoho k tomu, aby činil dobro a bol solidárny, je to potom málo efektívne. Je to naozaj v nás.
Ale chcem podotknúť tuná jeden rozmer, ktorý v podstate v celej Európe je aj dlhodobý. Pozrime sa na tú skutočnosť, po kresťanských hodnotách šliapeme – a dlhodobo. Dehonestujeme ich. Nemáme to za nič. Teraz, keď tu vidíme, že tuná prichádzajú ľudia z juhu, možno majú inú kultúru, iné vyznanie, iné náboženstvo, zachvacuje nás priam hystéria. Áno, určite tie ľudské práva, ktoré my poznáme a možno aj deklarácia alebo listina ľudských práv a slobôd nedá sa deklarovať úplne na celý svet a na všetky kultúry. Nie je to možné, lebo euroatlantická kultúra a ponímanie, chápanie možno aj tej demokracie a slobody v euroatlantickom kontexte je iné, ako je v iných krajinách a v inom svete. Samozrejme, vyvoláva to aj častokrát hystériu v nás.

50.
Ďakujem pekne za reakcie, nie všetky boli kontroverzné s mojím vystúpením, ale predsa len ma to vedie k istej odpovedi, hlavne Mikulášovi Hubovi, že som sa podľa neho pridal k rétorike predsedu vlády. No mohli by sme hľadať dátumy, kto kedy skôr povedal niektoré vyjadrenia, ale aj som sa pridal a pridávam sa k objektívnemu obrazu, resp. k pravdivému riešeniu, čo sa týka kvót, alebo čo sa týka tej hlavne záležitosti ako pomenovanie problému a riešenie pri koreni veci, pri koreni jeho vzniku.
Hovorili ste, aj chceli ste rokovať o hodnotách. Pán kolega, prvá hodnota, ktorú vôbec si niekedy neuvedomujeme a ktorá je základom všetkých, je život. Ak život nie je absolútny, tak potom je všetko relatívne, a ak život vnímame ako prvú a základnú hodnotu, tak rovnako k nej pristupujeme, či ide o slovenské dieťa, alebo sýrske dieťa, lebo v tomto zmysle sme si naozaj všetci rovní v dôstojnosti, a pritom každý je originál, každý je iný a tak to bolo a tak to aj má byť, to je definícia ľudstva, jednota v rozmanitosti.
A čo sa týka tej rétoriky západných lídrov, áno, mnohí z nich či nadbiehajú verejnej mienke, alebo kvázi riešeniam ľahším, distribučným, redistribučným, obraz Únie sa pokazí, ak bude diktátom. Únia ako dobre zorganizované spoločenstvo členských štátov a ich občanov, ktorá slúži ich záujmom a je postavená na báze hodnôt, ale rešpektovaných hodnôt, a prvú som tu spomenul, bude dobrá Únia na celé 21. storočie. Ak sa toto stratí, je po Únii už čoskoro. A preto potrebujeme aj krajiny, ktoré takto zmýšľajú a konajú, a pripomenúť tým veľkým, mocným, že nie všetko je sila. Ale rozum a svedomie.

52.
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady, pani predsedajúca, dámy a páni, začnem trochu odľahčene, ak dovolíte, hoci je to veľmi náročná téma, výčitky nikomu tu nepomôžu, pretože sme na jednej lodi. A je úplne jedno, či sedíme v opozícii alebo vo vláde, táto krajina je do určitej miery ohrozená a bude ohrozený každý z nás, či sedíme v kresle poslanca KDH alebo SMER-u, alebo či sme ľudia, ktorí žijú na východnom Slovensku, v strede alebo na západe.
Pán Kaník, keď sa na vás pozerám, vyzeráte taký odpočinutý, asi ste mali pekné dlhé leto a pravdepodobne to je dôvod, pre ktorý ste si nevšimli niektoré udalosti. A vyčítať vláde, že sme nič nerobili, je dosť zvláštne, pretože v júli, keď ste pravdepodobne ležali; ja vám to nevyčítam, ste v opozícii, hovorí sa, že treba si opraviť zuby a naučiť sa cudzí jazyk, keď je človek v opozícii; sme zablokovali povinné kvóty, spolu s Českou republikou a za podpory Maďarska a Poľska sme na mimoriadnom summite Európskej rady zablokovali povinné kvóty. V tom čase sme veľmi jasne hovorili o príčinách, o riešeniach, preto nemá význam ísť touto cestou a chcem poprosiť aj Národnú radu, aby sme o tejto téme komunikovali pokiaľ možno čo najracionálnejšie. (Potlesk.)
Dámy a páni, vo svojom príhovore možno poviem veci, ktoré som už niekoľkokrát povedal, ale musím sa veľmi vážne vyjadriť k vývoju, ktorý môže prísť od pondelka budúceho týždňa. Tento vývoj je mimoriadne vážny, ohrozuje fungovanie Európskej únie a bude mať ďalekosiahle dôsledky pre postavenie jednotlivých inštitúcií tejto najvýznamnejšej európskej inštitúcie. Napriek tomu chcem zopakovať, že Európska únia sa ocitla pod náporom státisícov imigrantov, z ktorých iba malá časť vyhovuje kritériám pre uchádzanie sa o utečenecký štatút, a prestala byť bezpečnou.
Najskôr poviem, že si klameme sami, ak nechceme uznať, a to nie sú iba naše informácie, tieto informácie máme zo spravodajských zdrojov a tieto zdroje sú podobné aj v iných krajinách, že môžeme s plnou vážnosťou hovoriť o tom, že 90 % ľudí, ktorí prichádzajú do Európy, sú ekonomickí migranti, sú to ľudia, ktorí sa pokúšajú nájsť si v Európe prácu. Nemôžme hovoriť o všetkých sto percent ľuďoch, ktorí sem prídu, že sú to ľudia, ktorí hľadajú útočište pred napríklad hrozbou vojny alebo hladu. Nuž ak niekto je v Srbsku a zo Srbska uteká do Maďarska, je v Srbsku vojna? Ak by niekto utekal pred vojnou, tak musí byť spokojný v Srbsku. Ak nie je spokojný v Srbsku, mal by byť spokojný v Maďarsku, ak nie je spokojný v Maďarsku, mal by byť bezpečný v Rakúsku, ale v Rakúsku minulý víkend 14-tisíc ľudí prišlo, iba 700 požiadalo o azyl, všetko ostatné utekalo do Nemecka. Takže hovorme si minimálne tu, keď to nechce hovoriť niekto iný, pravdu a povedzme, že ide predovšetkým o migráciu ekonomického charakteru.
Tu však chcem zdôrazniť, že ak medzi týmito migrantmi sú ľudia, ktorí sú ohrození vojnou, sú ohrození na živote, zdraví, boja sa o svoje rodiny, alebo sú ohrození preto, lebo nemajú čo jesť, tu Slovenská republika musí preukázať svoju jasnú solidaritu a týmto ľuďom pomôcť. Ale nemáme žiadny dôvod, aby sme pomáhali ekonomickým migrantom.
Trošku ma zamrzelo, keď som počul tie príspevky, ktoré majú dostávať ekonomickí migranti, napríklad 650 eur vreckové na mesiac. Ako to máme vysvetľovať našim dôchodcom, veď sme, preboha, v mene reforiem obetovali celé generácie ľudí a naši ľudia žijú s 300 eur mesačne po tom, čo odpracovali 40, niektorí aj viacej rokov. Takže zachovávajme si, prosím, zdravý rozum v tejto téme. A predovšetkým sme všetci na jednej lodi a pravdepodobne sa zhodneme na tom, že Európska únia prestala byť bezpečnou zónou, ako sme ju vnímali dlhé desaťročia.
Ukázalo sa, že Európska únia nemá strážené a chránené hranice, čím sa oslabila jej prestíž seriózneho medzinárodného aktéra, ktorý je schopný vynucovať si rešpektovanie ním stanovených pravidiel. Nuž ako asi na nás teraz pozerajú, keď sme toľko hovorili o tom Schengene, keď sa nám valia tisíce ľudí cez schengenské hranice, nikto ich nielenže nezastavuje, ale nikto od nich nepýta ani elementárne informácie, odkiaľ si, čo chceš, daj odtlačky prstov, ukáž pas, a potom podľa toho budeme s týmito ľuďmi aj nakladať.
Toto ohrozuje globálnu váhu Európskej únie vo svete, ktorý sa dramaticky mení a vznikajú nové centrá moci. Vlna migrantov mení veľkou rýchlosťou politickú mapu vo viacerých členských krajinách Európskej únie a ak ju nezastavíme, hrozí nebezpečenstvo, že tradičné proeurópske strany, ktoré sa desaťročia snažili realizovať projekt európskej integrácie a preukázali schopnosť prekonávať krízy, ktoré prirodzene prinášal, budú vystriedané nacionalistickými, xenofóbnými a otvorene protieurópskymi populistickými politickými zoskupeniami, až európska integrácia stratí politickú podporu a Európska únia bude jednoducho v kríze. Áno, aj toto je v stávke. Slovensko nechce ďalšiu hlbokú krízu Európskej únie.
Opäť nechcem používať všeobecné vyhlásenia, mal som nedávno stretnutie s rakúskym spolkovým kancelárom a hovorili sme trošku aj o vnútropolitickej situácii v Rakúsku. Kto sledujete rakúsku politickú scénu, musíte potvrdiť, že tradičné politické strany dostávajú, po slovensky povedané, na frak, dokonca bašty niektorých tradičných proeurópskych strán v Rakúsku začínajú byť v rukách strán, ktoré nemajú nič spoločné s integráciou Európy, s Európou ako takou. Ak teda nebudeme mať vlastný rozum a ak chceme robiť politiku, pretože s dobrým pocitom zostaneme v opozícii a budeme sa pozerať na nejakých bláznov a polobláznov, ako budú riadiť problém migrantov, tak ja takúto politiku odmietam.
Myslím si, že je našou povinnosťou racionálne, pragmaticky sa k veci postaviť a ponúknuť také riešenie, nielen občanom Slovenskej republiky, ale aj celej Európskej únie, ktoré bude akceptované a ktoré najmä zabezpečí, že Európska únia bude môcť pokračovať vo svojich šľapajach. Aj my sme dali veľa do integrácie, aj my sme veľa obetovali, lebo veríme v integráciu Európskej únie. Ak však budeme schopní v mene neviem čoho obetovať tieto základné hodnoty, je s Európskou úniou veľmi zle. (Potlesk.)
Vážené dámy a páni, ak mám popísať a zhodnotiť hlavné ciele, ktoré sleduje moja vláda svojou politikou voči bezprecedentnej kríze, ktorá vyvolala najhoršiu vnútornú krízu Európskej únie od nášho vstupu do tohto integračného zoskupenia, tak musím zdôrazniť po prvé a predovšetkým, že bezpečnosť občanov Slovenskej republiky je pre moju vládu na prvom mieste, krátkodobá bezpečnosť, ale aj bezpečnosť dlhodobá. Za tú vláda Slovenskej republiky predovšetkým zodpovedá a nikto ju v tomto nemôže nahradiť. Zbytočné sú nám všelijaké emocionálne vyhlásenia, ak raz sa niečo v tejto krajine stane, tak odvolávaný bude predseda vlády, minister vnútra, minister zahraničných vecí a ďalší a ďalší, je to naša zodpovednosť, a preto máme právo v mene vnútornej bezpečnosti Slovenskej republiky aj prijímať konkrétne opatrenia. Tomuto cieľu musíme podriaďovať naše rozhodnutia a celú našu politiku.
Nemôžeme ignorovať vlastné spravodajské informácie a informácie z médií, ktoré sa odvolávajú na spravodajské zdroje. Napríklad, že v Nemecku sa nachádza 11,5-tisíca salafistov, ktorí sa usilujú verbovať nových prívržencov medzi mladými imigrantmi, či britské správy, že do prúdu utečencov vyslal Islamský štát 4-tisíc svojich agentov, ktorí majú založiť v Európskej únii nové bunky. Ja k tomu pridávam ďalšie správy, ktoré hovoria o tom, že to je najmä Islamský štát, ktorý organizuje prevážanie ľudí, získava na tom obrovské zdroje. Nie je tajomstvo, že takýto cestovný lístok, v úvodzovkách, môže niekedy stáť od 3- do 5-tisíc eur alebo dolárov a tieto príjmy môže potom používať Islamský štát na svoje aktivity v Európe, čo je mimoriadne nebezpečné.
Toto nie je paranoja, dámy a páni, toto je normálna a zodpovedná opatrnosť. Nikto z vlády nehovorí a nikdy nebude hovoriť, že čo imigrant, to terorista. Vieme, že to je hlúposť, nehádžeme všetkých imigrantov do jedného vreca a ani nebudeme, ale to, že spomedzi státisícov, ktorí už prišli v tejto vlne do niektorých členských krajín Európskej únie, môže byť niekoľko tisíc potencionálne veľmi nebezpečných ľudí, nie je dôvod na naivitu a stratu ostražitosti iba kvôli tomu, že ľutujeme neľahký osud mnohých rodín, ktoré vojna vyhnala z ich domovov, súcitíme s nimi a chceme im uľahčiť ich situáciu, nie je dôvod, aby sme zanedbali ochranu bezpečnosti našich vlastných ľudí, občanov Slovenskej republiky. Chcem vás ubezpečiť, dámy a páni, že vláda a všetky zložky bezpečnosti a ochrany štátu urobia všetko, čo je v ich silách a možnostiach, aby bezpečnostné riziká vyplývajúce zo situácie minimalizovali a spolupracujeme pri tom so všetkými zložkami z ďalších európskych štátov.
Chcem vás upriamiť na skutočnosť, že Slovensko nie je teraz vystavené situáciám ako napríklad v Maďarsku alebo iné krajiny a je to určite aj preto, že rezort ministerstva vnútra prijíma ďalekosiahle opatrenia, o ktorých často verejnosť ani nie je informovaná, a robíme všetko preto, aby sme prijímali opatrenia, ktoré zabránia vzniku takých nehumánnych podujatí, situácií, ako sme mali možnosť vidieť v niektorých európskych mestách.
Chcel by som využiť túto príležitosť a poďakovať slovenskej opozícii za širokú podporu odmietavého stanoviska vlády k zavádzaniu kvót ako čomusi, čo je iracionálne, čo nerieši podstatu problému a odpútava pozornosť od mobilizácie síl Európskej únie na zastavenie prílevu imigrantov a na obnovenie schopnosti Európskej únie chrániť svoju vonkajšiu hranicu. Prosím, ak máme v tomto rovnaký názor, tak zotrvajme spolu, pretože o to jednoduchšie potom je pre vládu, ktorá je dnes demokraticky zvolená pri moci, tieto stanoviská obhajovať v štruktúrach Európskej únie. Bolo by veľmi zlé, keby sme ešte aj v tejto principiálnej otázke bezpečnosti, budúcnosti Slovenska, Európskej únie mali rozdielne názory.
Dámy a páni, naším národným záujmom je určite aj zachovanie slobodného pohybu osôb v Európskej únii a pokračovanie projektu európskej integrácie, ktorý je naozaj nezvládaným a nekontrolovaným prílevom imigrantov a názorovým rozkolom v otázke zavedenia kvót reálne ohrozený. Chcem zdôrazniť, že my sme rešpektovali európske normy a pravidlá a vybudovali sme nepriepustnú schengenskú hranicu, striktne sme uplatňovali medzinárodné európske azylové právo a procedúry. Kto ste mali možnosť, predovšetkým asi poslanci z príslušného výboru, vidieť hranicu na Ukrajine, to je dôsledná ochrana schengenskej hranice, takto sa má správať každý jeden štát vrátane Grécka, Talianska, teda najmä tie krajiny, cez schengenské hranice ktorých sa migranti valia teraz do Európy. A budeme v tejto politike dôsledne pokračovať, lebo si ctíme platné pravidlá Európskej únie. Odmietanie permanentného povinného prerozdeľovania imigrantov, teda povinných kvót, chápeme vo vláde ako ochranu Európskej únie pred ešte silnejším rozkolom, pred eskaláciou imigračnej krízy a pred ďalšou eróziou platných pravidiel.
Podľa nás zavedenie povinných kvót bude pozvánkou pre ďalších imigrantov. Je totiž evidentné, že v predstave Nemecka, Francúzska, Rakúska a ďalších štátov, ktoré si myslia, že zavedenie takéhoto opatrenia im vnútropoliticky pomôže, zavedenie tohto mechanizmu už neznamená len jednorazové riešenie letnej krízy, ale stály nástroj na prerozdeľovanie imigrantov. Tu sa hovorí o nejakých 2 000 ľuďoch, ktoré má Slovensko na základe povinných kvót prijať. Ale to je permanentný mechanizmus, dnes je to 2 000 a postupne z toho môže byť 50-tisíc, nepodceňujme to!
Ja tu nechcem v žiadnom prípade otvárať nejakú otázku náboženského presvedčenia, ale hovoril som o tom aj v médiách, platí zákon o cirkvách a náboženských spoločnostiach, ktorý hovorí, že ak má cirkev, náboženská spoločnosť 20-tisíc členov, tak sa stáva cirkvou, ktorá má právo ma štátnu podporu, má právo na účasť v armáde, na účasť v ozbrojených zložkách. Toto sú veci, ktoré si asi ťažko vieme predstaviť v našom slovenskom prostredí, a preto treba o nich jednoznačne a bez problémov hovoriť. Uvedomme si, že po prvej vlne migrantov prídu ich rodinní príslušníci a v utečeneckých táboroch v Turecku, v Líbyi, v Jordánsku, Libanone ich čakajú ďalšie milióny. Ak takto potvrdíme tézu, že právo na azyl nepozná žiadnu hornú hranicu, pozývame do Európskej únie ďalších a ďalších a ďalších, a to budú vlny, ktoré nezvládneme, tak ako už nezvládame dnes prvú veľkú vlnu.
Voči navrhovanému mechanizmu povinných kvót narastajúceho počtu imigrantov máme výhradu aj preto, že pre členské krajiny Európskej únie sa stane zdrojom nekonečných hádok o tom, kto z akej krajiny pôvodu a z akej kategórie imigrantov má do ktorej členskej krajiny Európskej únie ísť. Myslím, že o tom hovoril veľmi precízne pán podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Komentátor jedných novín to včera prirovnal k trhovisku, keď napísal: Radšej ani nedomýšľať, čo by sa stalo, keby došlo na plán Európskej komisie v podobe povinných kvót. Dôsledkom tohto plánu by bolo zriadenie akýchsi utečeneckých supermarketov, kde by sa jednotlivé krajiny, predajcovia preťahovali o migrantov, zákazníkov. Je evidentné, že by nastal ďalší chaos a nové vzájomné obviňovanie a ďalšia erózia pravidiel Európskej únie.
Došlo to tak ďaleko, že v Nemecku i v ďalších krajinách je Maďarsko vykresľované ako protieurópsky štát, lebo sa za každú cenu usiluje zaregistrovať nelegálnych imigrantov, voči čomu sa oni búria a pokladajú za ohrozenie ich ľudských práv odcestovať len tak z ničoho nič do Nemecka. V Nemecku môžete zároveň vidieť v televízii reportáž, že všetko je dobre zorganizované a nikto sa nemusí registrovať.
Neviem, čo na takúto interpretáciu boja za dobro a humanizmus, teda na ignorovanie registrácie a ďalších pravidiel príchodu cudzincov do krajiny, hovoria nemecké tajné služby. Ale slovenská vláda je toho názoru, že takáto rezignácia na pravidlá je cesta do pekla pre celú Európsku úniu. Je jednoducho zvláštne, že krajina, ktorá dodržiava pravidlá Schengenu, je kritizovaná, a krajiny, ktoré nerešpektujú Schengen, sú ignorované alebo sú jednoducho nechané tak, veď tak sa to nejako udialo a takto to možno aj malo byť. (Potlesk.) Nie je zároveň možné volať po udržaní dublinského mechanizmu a nechávať vonkajšiu hranicu Európskej únie otvorenú a pozývať imigrantov do Európskej únie. To nemôže z vecného a praktického hľadiska nikdy fungovať.
Teda, dámy a páni, nejde tu o spor medzi dobrými, humanistickými politikmi zo starej Európskej únie a tými z východnej Európy, ktorí ešte nedorástli na vysoké európske hodnoty, ako to priamo alebo zaobalene počúvam od svojich kolegov politikov z niektorých tých bývalých alebo starých členských štátov Európskej únie. A, samozrejme, často to počúvame ako rôzne rady z rôznych médií.
Dámy a páni, to nie je spor medzi zlým Východom a dobrým Západom, ale spor o pravidlá Európskej únie a o jej budúce fungovanie. Jednoducho máme právo povedať svoj vlastný názor. Veď bolo by zlé, keby krajina nemohla povedať, čo si myslí o budúcnosti Európskej únie a o jej fungovaní. (Potlesk.)
Každá krajina, každá krajina, aj Nemecko, aj Rakúsko, aj ďalší majú právo, suverénne právo riešiť svoju demografickú situáciu pozývaním utečencov. Lebo takéto pozvánky tu boli. Ale nie je možné urobiť z toho celoeurópsku cnosť a potrebu prostredníctvom systému povinných kvót schválených kvalifikovanou väčšinou na Rade ministrov vnútra. Nie je možné – a dostávam sa k najpodstatnejšej časti môjho vystúpenia, kde budeme potrebovať podporu slovenského parlamentu –, nie je možné nanucovať iným suverénnym štátom, koho a za akých podmienok musia akceptovať na svojom území. Preto nemôžem súhlasiť, že summit Európskej únie, po ktorom už toľko volám aj ja, by sa nemal zaoberať rozdelením 120-tisíc utečencov, teda povinnými kvótami, a že táto téma je vraj v dobrých rukách u ministrov vnútra.
Nie je tam, dámy a páni, v dobrých rukách. O otázkach, ktoré patria podľa medzinárodného aj európskeho práva do kompetencie suverénnych štátov a ktoré sú citlivo vnímané občanmi Slovenska aj ďalších štátov V4, nemožno rozhodovať silou. Jednoducho to je tak vážna otázka týkajúca sa suverenity členských štátov, že nie je možné, aby sa o nej rozhodovalo tak, že sa rozhodne kvalifikovane a budú vylúčení demokraticky zvolení predsedovia vlád. Veď prosím, nech sa kvalifikovanou väčšinou rozhoduje o tom, aký má byť hrubý výfuk na aute, alebo koľko má mať banán zakrivenie alebo dĺžku, ale ako môžeme kvalifikovanou väčšinou, ak s tým nesúhlasia niektoré členské štáty, rozhodnúť, že vy, aj keď s tým nesúhlasíte, musíte zobrať na svoje územie a držať tam, neviem ako síce, jeden rok 2-tisíc, druhý rok 10-tisíc, ďalší rok 30-tisíc, nakoniec 40- alebo 50-tisíc. Veď to je koniec Európskej únie! To tu ešte jednoducho nebolo, v takejto citlivej otázke suverenity členského štátu Európskej únie postupovať takto necitlivo, že ministri sa stretnú a keď sa nedohodnú, tak väčšina povie, tak toto bude musieť celá Európska únia poslúchať.
Dámy a páni, upozorňujem, že to by bol koniec ilúzie malých členských štátov Európskej únie, že v Únii máme svoj neprehliadnuteľný hlas, ktorý musí byť rešpektovaný, a že to bude mať nedozierne následky pre ďalší proces európskej integrácie. A je to podľa môjho názoru jeden veľký podraz, pretože my sme žiadali summit preto, aby sme na summite dosiahli konsenzus, ako budeme ďalej pokračovať, a dopredu sme avizovali, že máme problém s témou povinných kvót.
Čo urobili? Chcú zaradiť stretnutie ministrov na pondelok alebo na utorok, kde ministri, keďže sa nedohodnú kvalifikovanou väčšinou, rozhodnú, že budú povinné kvóty, a my sa potom stretneme niekedy v stredu, vo štvrtok alebo v piatok, neviem, kedy bude zvolaný summit, a nie je mi celkom jasné, o čom budeme hovoriť. Pretože kvóty budú prijaté kvalifikovanou väčšinou a každá krajina sa bude musieť tomuto podriadiť. Veď je to smiešne, takto obchádzať hlavy štátov, premiérov a suverenitu členských štátov Európskej únie! V tomto duchu budem protestovať aj u predsedu Európskej rady pána Tuska a u ďalších premiérov, pretože to považujem za mimoriadne nesprávny krok.
Pýtam sa, či nenahrá vyblokovanie demokraticky zvolených predsedov vlád z rozhodovania o takej vážnej a politicky senzitívnej veci tým euroskeptickým politikom, ktorí kritizujú Európsku úniu, že sa správa ako superštát. Nebude to argument na zablokovanie potrebných opatrení na prehlbovanie európskej integrácie v niektorých oblastiach, napríklad v eurozóne? My sa všetci stále bavíme, ako prehlbovať treba integráciu ďalej a ďalej a ďalej, ale ako chceme robiť integráciu, na ktorej sa vždy musíme dohodnúť jednomyseľne, keď na druhej strane rešpektujeme prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou, teda väčšinou ministrov vnútra? Je vynútenie si takéhoto typu údajnej solidarity dlhodobo politicky akceptovateľné v krajinách, ktoré majú iný názor? Je to skutočne cesta posilňovania solidarity, alebo je to nebezpečná cesta vedúca k odklonu občanov od európskej myšlienky v týchto štátoch?
Na Slovensku ľudia majú svoj názor, hovoria veľmi jasne: Nechceme povinné kvóty, chceme dobrovoľné príspevky, poďme pomáhať tým, ktorí jednoducho to naozaj potrebujú. Ako budú ľudia pozerať na Brusel, ako budú pozerať na úradníkov v Bruseli a v Európskej únii, keď zrazu príde normálny diktát? To je normálny diktát, musíte na Slovensku prijať toľko a toľko tisíc ľudí, v opačnom prípade bude budete potrestaní, alebo neviem, čo s nami chcú všetko iné urobiť.
Dámy a páni, chcel by som vás požiadať, aby ste na tejto schôdzi Národnej rady diskutovali predovšetkým o tejto téme, čo urobíme, ak je tu zhoda slovenskej politickej scény, prepáčte, používam slovenská politická scéna, ale mám na mysli, samozrejme, aj politické strany, ktoré zastupujú národnostné menšiny. Ak je tu zhoda politickej scény, ak je tu do určitej miery aj súhlasné stanovisko verejnosti, pokiaľ ide o túto tému, čo urobíme ako krajina, ak sa ocitneme v utorok v situácii, že budeme búchať po stole a kričať, my nechceme povinné kvóty, nesúhlasíme s nimi, sú iracionálne, nedemokratické, vaše rozhodovanie je nedemokratické, a napriek tomu povinné kvóty prídu. A bude nás niekto nútiť tieto povinné kvóty rešpektovať. Nuž, ja mám odpoveď na túto otázku za vládu Slovenskej republiky, ale bolo by dobré, keby ste aj vy ponúkli určitú odpoveď vláde Slovenskej republiky.
Ja si myslím, že ak padne rozhodnutie o povinných kvótach napriek nášmu nesúhlasu, lebo toto je vec, kde sa musí rozhodovať jednomyseľne, neexistuje iný spôsob. Ak jednoducho padne takéto rozhodnutie, musíme využiť všetky právne prostriedky, ktoré máme k dispozícii, na vlastnú ochranu a ja dopredu hovorím, dopredu je mi to ľúto, moje slová sa stanú predmetom pravdepodobne veľkej kritiky, nebudeme súhlasiť s rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny, ktorá bude prijatá v pondelok alebo v utorok. Hovorím to veľmi jasne a veľmi otvorene. Nikto nám nebude nanucovať diktátom, čo Slovenská republika má alebo nemá robiť! (Potlesk.)
Chcem vás preto ešte raz požiadať aby ste zvážili túto tému, ktorá je dnes najpodstatnejšia. My v parlamente nevyriešime, či sa bude alebo nebude stabilizovať situácia v Sýrii, alebo že či zastavíme odchod imigrantov z Líbye, my nevyriešime dnes na tomto mieste, že či zriadime alebo nezriadime hotspoty. Súhlasím s pánom podpredsedom vlády, ktorý naznačuje, že súhlasíme prakticky s 99 % návrhov a opatreniami, ktoré ponúka Európska komisia, a chceme na nich participovať, zúčastňovať sa mimoriadne aktívne, finančne, personálne, chceme byť súčasťou riešenia, chceme byť. Ale najhorúcejšia vec, ktorá nás čaká, je, že nám niekto chce niečo nanútiť, čo by malo byť predmetom jednomyseľného rozhodnutia premiérov a hláv štátov. Tu už ide o ohrozenie vnútorného fungovania Európskej únie a v tomto duchu by Národná rada Slovenskej republiky mala zaujať jasné stanovisko.
Zopakujem moje stanovisko ako predsedu vlády, ak povinné kvóty prejdú väčšinou napriek nesúhlasu niektorých členských štátov Európskej únie, vláda Slovenskej republiky nebude s nimi súhlasiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

52.
Pán premiér, ja som rád, že na slovenskej politickej scéne je pomerne veľká zhoda, ja už som navrhoval v máji, v júni aj na našom výbore a potom aj predsedovi parlamentu, aby parlament zaujal stanovisko, ktoré môže posilniť pozíciu vlády, a ja budem o tom hovoriť dlhšie vo svojom vystúpení. Ale chcem zareagovať na tri veci, ktoré sa mi zdajú, že treba povedať.
Ani premiéri nemajú právo veta, v Lisabonskej zmluve sme sa vzdali práva veta v oblasti azylu a migrácie. Či na Rade ministrov, alebo na európskom summite, vy ste vtedy označili, pán premiér, tých poslancov, ktorí boli proti Lisabonskej zmluve a upozorňovali vás na to, že sú protinárodní a protieurópski politici. Vy ste sa vzdali práva veta vo vzťahu k azylu a migrácii napriek tomu, že ste boli na to upozornený.
Po druhé, vaši europoslanci, a tým sa nezdôveryhodňuje naša pozícia, vytvára sa z toho trošku také divadelné predstavenie, opakovane hlasujú za povinné kvóty, hlasovali už trikrát, koncom apríla, 9. septembra a 10. septembra, opakovane hlasovali.
A tretia poznámka je, súhlasím s vami, že bezpečnosť je na prvom mieste a je potrebné veľmi starostlivo preverovať, či do Európy neprúdia aj ľudia, ktorí potenciálne môžu mať teroristické väzby. Ale za vašej vlády sme prijali z Guantánama tretí najvyšší počet väzňov z Európskej únie, po Anglicku a Francúzsku tretí najvyšší počet, aby boli dve stretnutia s prezidentom Obamom v Oválnej pracovni. Ja som ako minister vnútra riešil prvú trojicu a viem, o čom hovorím. Ak niekto bude rozprávať, že väzni z Guantánama pre Slovensko nepredstavujú bezpečnostné riziko, úmyselne a vedome klame. Úmyselne a vedome klame, musíme hovoriť veľmi otvorene, lebo vy ste kvôli fotkám v Bielom dome si zvolili takúto cestu. Takže by som veľmi na vašom mieste vážil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Fico, s jedným určite budem súhlasiť a to je, že sme na jednej lodi. Naozaj sme, a práve preto si riešenie tejto krízy, ktorá v Európe nemá obdobu, vyžaduje racionálne, rozhodné a rýchle opatrenia, ale odmietnuť kvóty, to nestačí. To som vám hovoril ešte v júni. To je A, to je prvý krok, ale po ňom musia nasledovať ďalšie. A s takou rečou, s akou ste vystúpili tu, máte vystupovať predovšetkým v Bruseli.
Preto sa pýtam, čo urobíte do pondelňajšieho stretnutia ministrov vnútra vy? Koľkým premiérom budete volať a u koľkých premiérov budete naliehavo žiadať, aby sa nestalo to, pred čím ste nás tu vystríhali? Pretože to je predovšetkým vaša úloha. Nie nás opozície, nie nás celej Národnej rady. Pretože to, čo treba urobiť, to B, C a D, je nielen odmietnuť kvóty, ale zastaviť ten prúd neregistrovanej migrácie, a to sa nedá ináč, len skutočnou ochranou hraníc po celom jej obvode a tým, že tí ľudia, ktorí budú zachytení, nebudú len zaregistrovaní v hotspote a potom pustení ďalej. Aká je to bezpečnosť, keď na otázku, že či je ekonomický migrant, odpovie, nie, nie som, ja som utečenec, pretože to povie každý. Jednoducho treba utečenecké tábory, kde sa podrobia dôslednej azylovej procedúre a až potom im bude umožnený voľný vstup do Európskej únie. A na to treba zmeniť legislatívu Európskej únie, ktorá rieši dnes tieto pravidlá.
Hovorili ste niekedy o tom na stretnutiach premiérov? Budete o tom hovoriť na najbližšom stretnutí premiérov? Budete naliehavo presadzovať tieto otázky? Pretože nestačí povedať A, treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

56.
Ďakujem.
Pán premiér, súhlasím s vami, že vývoj v Európskej únii a vývoj európskeho projektu od pondelka dostane výraznú zmenu, a takisto chcem povedať, že je unikátne, ako sa politická reprezentácia – či už v snemovni, alebo na predmetnom eurovýbore – v tejto otázke zjednotila, a preto by som chcel upozorniť na dve veci.
Jeden z predrečníkov hovoril, že vy ste právnik a primárne právo Európskej únie predsa neposkytuje možnosť, o ktorej ste vy hovorili, že budeme môcť alebo budete môcť na stretnutí nie ministrov vnútra, ale premiérov niečo vetovať. Tak takto to už fungovať nebude a je podľa mňa jedno, či budú kvóty schválené na jednom alebo druhom fóre. Poskytovať nejakú falošnú nádej, že keďže nám Únia nevyhovie a nezvolá k tomuto mimoriadny summit a bude to, povinné kvóty budú odhlasované ministrami vnútra, je niečo, čo by sme vedeli využiť lepšie, ak by bol mimoriadny summit a premiéri mohli vetovať, je proste fejk. Tak to nefunguje a neviem teraz, prečo by sme túto planú nádej mali dávať. Preto by sme sa mali zamerať na úplne iné kroky a jeden z nich by mohol byť, keď sme sa dokázali zjednotiť pri témach, ja neviem, priateľov kohézie a podobne. Aké sú konkrétne kroky okrem odmietania kvót vlády Slovenskej republiky, alebo čakáme iba na to, že čo sa na tých konkrétnych summitoch alebo stretnutiach Rady EÚ dohodne, alebo vieme predpokladať, že existuje účinná blokačná väčšina... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán premiér, správne ste poukázali, že treba rozlišovať medzi ekonomickým migrantom a utečencom. Samozrejme, už Ženevský dohovor z roku 1951 jasne zakotvuje, že právo na azyl nemajú ekonomickí migranti. Na druhej strane nejaká solidarita s utečencami musí byť. Ja som rád, že ste deklarovali stanovisko vlády, ktoré budete zastávať na najbližšom stretnutí v rámci Európskej únie. No tu chcem podať svoj názor. Pokiaľ podľa tlačovej správy teda Európskej komisie z roku 2012 žije v Európskej únii 4,1 milióna bezdomovcov, pokiaľ podľa tejto tlačovej správy v Európskej únii 25,4 milióna detí je ohrozených chudobou, z toho 4,7 milióna detí nemá dva páry topánok, tak je absolútne smiešne a diskriminačné voči občanom Európskej únie, keď ide Európska únia poskytovať 650 eur mesačne ekonomickým migrantom, chce sa postarať o 100-tisíc alebo 120-tisíc ekonomických migrantov a nedokáže sa postarať Európska únia ekonomicky o 4,1 milióna bezdomovcov alebo o 25,4 milióna detí ohrozených chudobou. Čiže je to absolútne diskriminačné.
A chcel by som potom, ak by sa to dalo, vás poprosiť, aby aj toto bolo tlmočené na stretnutí v rámci Európskej únie, že Európska únia nemá právo pomáhať ekonomickým migrantom, pokiaľ sa nedokáže vysporiadať s chudobou v rámci Európskej únie. Iná je solidarita s utečencami, čo schvaľujem.

Ďakujem pekne.
Pán premiér, s veľa vecami sa dá určite s vami súhlasiť, pokiaľ ide o tvrdenie bezpečnosti Slovákov, v tom sme na jednej lodi, nepochybne. Ale povedzme si alebo dajme do toho trošku faktov.
Určite je faktom to, že v roku 2008 sa prijímala Lisabonská zmluva, čl. 78 ods. 3 práve riešil situáciu, ktorú tu máme dnes, úniovú azylovú politiku. Vy ste mali možnosť vyjednať výnimku. Vy ste ju nedojednali! Vy ste dokonca hrozili demisiou vlády, pokiaľ nebude Lisabonská zmluva prijatá.
Že to nešlo? Ako je možné, že to išlo v Dánsku, v Írsku, vo Veľkej Británii? Ako je to možné?
Povedzme si ešte ďalší fakt, alebo vy tvrdíte, že väčšina alebo 90 % migrantov je ekonomických migrantov. Toto podľa môjho názoru nie je fakt, pokiaľ nedáte nejaký zdroj. Ja som ten zdroj z vašich úst ešte nepočul. Dajte zdroj! Pretože ak ho nedáte, ak nedáte relevantné údaje, bude to iba strašenie ľudí za účelom dosiahnutia vašich politických cieľov, nič iné.
A ešte možno jedna poznámka. Vy ste povedali, že ak by išlo naozaj o utečencov, tak by žiadali o azyl v prvej bezpečnej krajine, čo mohlo byť Grécko, Srbsko, Maďarsko. No len ja si toto nemyslím, aj keď rozumiem tej argumentácii. Je to taká skratka, ale keď sa vrátime do minulosti – Pražská jar. Kam utekali Česi a Slováci? Kam utekali? Utekali do Ameriky, do Kanady. Nie do Francúzska, nie do Španielska. (Výkriky z pléna.) Utekali do Ameriky a do Kanady, páni... (Prerušenie vystúpenia časomerom, výkriky z pléna.)