54. schôdza

52.
Pán premiér, ja som rád, že na slovenskej politickej scéne je pomerne veľká zhoda, ja už som navrhoval v máji, v júni aj na našom výbore a potom aj predsedovi parlamentu, aby parlament zaujal stanovisko, ktoré môže posilniť pozíciu vlády, a ja budem o tom hovoriť dlhšie vo svojom vystúpení. Ale chcem zareagovať na tri veci, ktoré sa mi zdajú, že treba povedať.
Ani premiéri nemajú právo veta, v Lisabonskej zmluve sme sa vzdali práva veta v oblasti azylu a migrácie. Či na Rade ministrov, alebo na európskom summite, vy ste vtedy označili, pán premiér, tých poslancov, ktorí boli proti Lisabonskej zmluve a upozorňovali vás na to, že sú protinárodní a protieurópski politici. Vy ste sa vzdali práva veta vo vzťahu k azylu a migrácii napriek tomu, že ste boli na to upozornený.
Po druhé, vaši europoslanci, a tým sa nezdôveryhodňuje naša pozícia, vytvára sa z toho trošku také divadelné predstavenie, opakovane hlasujú za povinné kvóty, hlasovali už trikrát, koncom apríla, 9. septembra a 10. septembra, opakovane hlasovali.
A tretia poznámka je, súhlasím s vami, že bezpečnosť je na prvom mieste a je potrebné veľmi starostlivo preverovať, či do Európy neprúdia aj ľudia, ktorí potenciálne môžu mať teroristické väzby. Ale za vašej vlády sme prijali z Guantánama tretí najvyšší počet väzňov z Európskej únie, po Anglicku a Francúzsku tretí najvyšší počet, aby boli dve stretnutia s prezidentom Obamom v Oválnej pracovni. Ja som ako minister vnútra riešil prvú trojicu a viem, o čom hovorím. Ak niekto bude rozprávať, že väzni z Guantánama pre Slovensko nepredstavujú bezpečnostné riziko, úmyselne a vedome klame. Úmyselne a vedome klame, musíme hovoriť veľmi otvorene, lebo vy ste kvôli fotkám v Bielom dome si zvolili takúto cestu. Takže by som veľmi na vašom mieste vážil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kaník.

Pán Fico, s jedným určite budem súhlasiť a to je, že sme na jednej lodi. Naozaj sme, a práve preto si riešenie tejto krízy, ktorá v Európe nemá obdobu, vyžaduje racionálne, rozhodné a rýchle opatrenia, ale odmietnuť kvóty, to nestačí. To som vám hovoril ešte v júni. To je A, to je prvý krok, ale po ňom musia nasledovať ďalšie. A s takou rečou, s akou ste vystúpili tu, máte vystupovať predovšetkým v Bruseli.
Preto sa pýtam, čo urobíte do pondelňajšieho stretnutia ministrov vnútra vy? Koľkým premiérom budete volať a u koľkých premiérov budete naliehavo žiadať, aby sa nestalo to, pred čím ste nás tu vystríhali? Pretože to je predovšetkým vaša úloha. Nie nás opozície, nie nás celej Národnej rady. Pretože to, čo treba urobiť, to B, C a D, je nielen odmietnuť kvóty, ale zastaviť ten prúd neregistrovanej migrácie, a to sa nedá ináč, len skutočnou ochranou hraníc po celom jej obvode a tým, že tí ľudia, ktorí budú zachytení, nebudú len zaregistrovaní v hotspote a potom pustení ďalej. Aká je to bezpečnosť, keď na otázku, že či je ekonomický migrant, odpovie, nie, nie som, ja som utečenec, pretože to povie každý. Jednoducho treba utečenecké tábory, kde sa podrobia dôslednej azylovej procedúre a až potom im bude umožnený voľný vstup do Európskej únie. A na to treba zmeniť legislatívu Európskej únie, ktorá rieši dnes tieto pravidlá.
Hovorili ste niekedy o tom na stretnutiach premiérov? Budete o tom hovoriť na najbližšom stretnutí premiérov? Budete naliehavo presadzovať tieto otázky? Pretože nestačí povedať A, treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič.

56.
Ďakujem.
Pán premiér, súhlasím s vami, že vývoj v Európskej únii a vývoj európskeho projektu od pondelka dostane výraznú zmenu, a takisto chcem povedať, že je unikátne, ako sa politická reprezentácia – či už v snemovni, alebo na predmetnom eurovýbore – v tejto otázke zjednotila, a preto by som chcel upozorniť na dve veci.
Jeden z predrečníkov hovoril, že vy ste právnik a primárne právo Európskej únie predsa neposkytuje možnosť, o ktorej ste vy hovorili, že budeme môcť alebo budete môcť na stretnutí nie ministrov vnútra, ale premiérov niečo vetovať. Tak takto to už fungovať nebude a je podľa mňa jedno, či budú kvóty schválené na jednom alebo druhom fóre. Poskytovať nejakú falošnú nádej, že keďže nám Únia nevyhovie a nezvolá k tomuto mimoriadny summit a bude to, povinné kvóty budú odhlasované ministrami vnútra, je niečo, čo by sme vedeli využiť lepšie, ak by bol mimoriadny summit a premiéri mohli vetovať, je proste fejk. Tak to nefunguje a neviem teraz, prečo by sme túto planú nádej mali dávať. Preto by sme sa mali zamerať na úplne iné kroky a jeden z nich by mohol byť, keď sme sa dokázali zjednotiť pri témach, ja neviem, priateľov kohézie a podobne. Aké sú konkrétne kroky okrem odmietania kvót vlády Slovenskej republiky, alebo čakáme iba na to, že čo sa na tých konkrétnych summitoch alebo stretnutiach Rady EÚ dohodne, alebo vieme predpokladať, že existuje účinná blokačná väčšina... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne.
Pán premiér, správne ste poukázali, že treba rozlišovať medzi ekonomickým migrantom a utečencom. Samozrejme, už Ženevský dohovor z roku 1951 jasne zakotvuje, že právo na azyl nemajú ekonomickí migranti. Na druhej strane nejaká solidarita s utečencami musí byť. Ja som rád, že ste deklarovali stanovisko vlády, ktoré budete zastávať na najbližšom stretnutí v rámci Európskej únie. No tu chcem podať svoj názor. Pokiaľ podľa tlačovej správy teda Európskej komisie z roku 2012 žije v Európskej únii 4,1 milióna bezdomovcov, pokiaľ podľa tejto tlačovej správy v Európskej únii 25,4 milióna detí je ohrozených chudobou, z toho 4,7 milióna detí nemá dva páry topánok, tak je absolútne smiešne a diskriminačné voči občanom Európskej únie, keď ide Európska únia poskytovať 650 eur mesačne ekonomickým migrantom, chce sa postarať o 100-tisíc alebo 120-tisíc ekonomických migrantov a nedokáže sa postarať Európska únia ekonomicky o 4,1 milióna bezdomovcov alebo o 25,4 milióna detí ohrozených chudobou. Čiže je to absolútne diskriminačné.
A chcel by som potom, ak by sa to dalo, vás poprosiť, aby aj toto bolo tlmočené na stretnutí v rámci Európskej únie, že Európska únia nemá právo pomáhať ekonomickým migrantom, pokiaľ sa nedokáže vysporiadať s chudobou v rámci Európskej únie. Iná je solidarita s utečencami, čo schvaľujem.

Pán poslanec Kadúc.

Ďakujem pekne.
Pán premiér, s veľa vecami sa dá určite s vami súhlasiť, pokiaľ ide o tvrdenie bezpečnosti Slovákov, v tom sme na jednej lodi, nepochybne. Ale povedzme si alebo dajme do toho trošku faktov.
Určite je faktom to, že v roku 2008 sa prijímala Lisabonská zmluva, čl. 78 ods. 3 práve riešil situáciu, ktorú tu máme dnes, úniovú azylovú politiku. Vy ste mali možnosť vyjednať výnimku. Vy ste ju nedojednali! Vy ste dokonca hrozili demisiou vlády, pokiaľ nebude Lisabonská zmluva prijatá.
Že to nešlo? Ako je možné, že to išlo v Dánsku, v Írsku, vo Veľkej Británii? Ako je to možné?
Povedzme si ešte ďalší fakt, alebo vy tvrdíte, že väčšina alebo 90 % migrantov je ekonomických migrantov. Toto podľa môjho názoru nie je fakt, pokiaľ nedáte nejaký zdroj. Ja som ten zdroj z vašich úst ešte nepočul. Dajte zdroj! Pretože ak ho nedáte, ak nedáte relevantné údaje, bude to iba strašenie ľudí za účelom dosiahnutia vašich politických cieľov, nič iné.
A ešte možno jedna poznámka. Vy ste povedali, že ak by išlo naozaj o utečencov, tak by žiadali o azyl v prvej bezpečnej krajine, čo mohlo byť Grécko, Srbsko, Maďarsko. No len ja si toto nemyslím, aj keď rozumiem tej argumentácii. Je to taká skratka, ale keď sa vrátime do minulosti – Pražská jar. Kam utekali Česi a Slováci? Kam utekali? Utekali do Ameriky, do Kanady. Nie do Francúzska, nie do Španielska. (Výkriky z pléna.) Utekali do Ameriky a do Kanady, páni... (Prerušenie vystúpenia časomerom, výkriky z pléna.)

Kľud prosím v rokovacej sále. Áno.
Slovo má pán poslanec Huba. Pán poslanec Hlina, ospravedlňujem sa.