54. schôdza

212.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený člen vlády istôt pre občanov, vážene pani poslankyne, vážení páni poslanci; vyrušujete ma (povedané smerom k navrhovateľovi). Cítim potrebu vyjadriť sa v rozprave k tejto dôležitej a v spoločnosti rezonujúcej téme ilegálnych ekonomických imigrantov a vojnových utečencov z krajín Afriky a Ázie, k tomu, čo sa deje v Európe, a aj k tomu, čo sa deje na Slovensku.
Treba si uvedomiť, že Európska únia sa už niekoľko rokov nachádza v permanentne krízovom stave, najprv to boli banky, potom Grécko, potom Ukrajina, potom zase Grécko a teraz je to vážny problém masovej imigrácie. Lenže teraz už nestačí len napchať kopec peňazí, prípadne ich pred tým ešte nechať natlačiť a problém oddialiť o tri roky, ako sa to nedávno stalo v Grécku. Potrebné sú trvácne riešenia, ktoré zohľadnia nielen skutočné príčiny, ale aj možnosti Európskej únie. A sú potrebné prakticky okamžite, lebo situácia je neúnosná. A aj preto, lebo ide o skutočnú humanitárnu krízu rozmerov, aké Európska únia od druhej svetovej vojny nezažila. Denne umierajú ľudia a mnoho iných zažíva obrovské utrpenie. Ale sú tu potrebné poctivé riešenia. A nie riešenia systémom, rozhoďme to povinne medzi členské štáty a nejako bude. Tu sa totiž nejedná o rozhadzovanie peňazí, presnejšie povedané rozhadzovanie dlhov, ale o uvažované rozhadzovanie ľudských bytostí. Skrátka jedná sa tu o ľudí, ale nielen o tých, ktorí migrujú, ale aj o tých, čo vo svojich domovských krajinách žijú a ktorí tieto krajiny budovali.
Naďalej platí to, čo som hovoril pred niekoľkými mesiacmi, áno, povinné kvóty je správne naďalej odmietať. Pri existencii Islamského štátu, rastúcej náboženskej neznášanlivosti, akú zosobňujú islamskí radikáli, utečenci a imigranti z Afriky a z Ázie pre našich občanov predstavujú určité bezpečnostné riziko. Je to fakt, ktorý je síce možno v rozpore s našou ľudskou solidaritou a súcitom, ale preveriť množstvo ľudí, ktorí prišli do Európskej únie ilegálne, bez dokladov, je nemožné. Navyše Slovensko nie je dlhodobo schopné integrovať ani Rómov, ktorí tu žijú. A jednoducho nie je schopné integrovať tisíce až desaťtisíce ľudí s úplne odlišnou kultúrou a inými životnými návykmi. Navyše vieme, že pred pár týždňami alebo teda mesiacmi povinné kvóty predstavovali pre Slovensko len 800 ľudí, teraz to má byť viac ako 2 000 ľudí a o pár týždňov to bude úplne iné číslo. Skrátka tých 2 000, o ktorých sa teraz jedná, to má byť síce prvá skupina, ale ak to takto pôjde ďalej, tak rozhodne nie posledná. Navyše každý azylant má právo, aby ho nasledovala jeho rodina, takže sa bavíme o úplne iných počtoch.
Ale, dámy a páni, zásadný problém nie je v počtoch. Zásadný problém je v prerozdelení, umiestnení a držaní ľudských jedincov v krajine, kde nechcú ani žiť a nechcú tam ani byť. A som toho názoru, že na toto jednoducho nemáme právo a je to aj v rozpore so základným zdravým rozumom.
Tisíckrát to už bolo povedané, ale nezaškodí to zopakovať ani tisícprvýkrát. Grécko a Taliansko nechránili riadne svoje hranice a zanedbali azylovú politiku. Potom sa problém rozšíril aj na Maďarsko a ani Maďarsko to už nezvládlo. A teraz by členské štáty ukrývajúce sa za Brusel rady týchto ľudí rozhodili po Európe bez ohľadu na to, kam oni sami majú namierené. Voči tomu sa treba jednoznačne postaviť.
Povinné kvóty je našou povinnosťou odmietnuť aj preto, lebo je výlučne právomocou suverénnej Slovenskej republiky samostatne rozhodnúť, kto do nej môže a kto do nej nemôže prísť žiť. Občania Slovenska povinné kvóty odmietajú. Drvivá väčšina. Myslím, že táto téma rezonuje už dosť dlho, aby boli nálady v spoločnosti jasné. Na to nepotrebujeme žiadne ani referendá, ani prieskumy, ani demonštrácie. Na to stačí ísť von a spýtať sa ľudí vonku. Veď povedzme si pravdu. Ozajstní utečenci z vojnových oblastí, ratujúci si holý život, neutekajú cez iks krajín, mnohí bez žien a detí, a neutekajú bez dokladov. Je úplným nezmyslom, aby ste si pred takým útekom nezabudli vziať so sebou peniaze, mobil, smartfón, ale zabudnete si zobrať doklady. A kto tomu verí, tak sám seba klame.
Je úplne zbytočné sa na Slovensku dohadovať o tom, koľko percent z tých ľudí, ktorí doslova zaplavili Grécko a Taliansko, sú skutočne z vojnových oblastí. Dnes je to naozaj zbytočné. A koľkí nie. A koľkí len vycestovali za lepším životom. My ich môžeme chápať a môžeme súcitiť s ich chudobou a zúfalstvom a snahou lepšie žiť. Ale nemôžeme súhlasiť so spôsobom, akým chcú svoju chudobu vyriešiť. Vydávať sa za vojnového utečenca, ak migrujem za lepšími ekonomickými podmienkami, je proste podvod. A taká je pravda, nech by sme chceli byť akokoľvek ohľaduplní a akokoľvek solidárni, toto je proste podvod.
A po druhé, ak utekám, a teraz je jedno, či pred vojnou alebo chudobou, a dostanem sa mimo zónu ohrozenia, do bezpečnej krajiny, musím začať dodržiavať pravidlá. Musím ich dodržiavať. Títo ľudia nerešpektujú nikoho a nič. Presúvajú sa po Európskej únii mirnix-dirnix cez oficiálne hraničné priechody aj mimo nich, bez registrácie, neuposlúchajú príkazy polície a iných ozbrojených zložiek danej krajiny. To proste takto nemôže fungovať.
Dnes sme zachytili informáciu, že imigranti, čo zostali na srbskej strane po uzavretí hraníc a dostavaní plotu Maďarskou republikou, sa pripravujú na prerazenie policajných kordónov, a tá čerstvá informácia hovorí aj o tom, že už sa o to pokúsili a museli byť použité vodné delá. A to má byť akože čo toto?
Ja krátko odbočím teraz. Dámy a páni, keď pred pár dňami kolega Hlina, údajne, lebo každá strana tvrdí niečo iné, v Bratislave neuposlúchol príkaz policajtov, boli naňho použité donucovacie prostriedky a šiel k zemi bez pardonu, poslanec, neposlanec. Ono sa to snáď vyšetrí niekedy, že či ten zákrok bol okej, alebo nebol okej.
Ako bývalý minister obrany chcem dôrazne varovať všetkých pred možným tolerovaním a schvaľovaním nedodržiavania príkazov ozbrojených zložiek. Dokonca ich napádanie zo strany imigrantov a ospravedlňovanie tým, že imigranti sú zúfalí. Vidím takéto náznaky u niektorých kolegov politikov aj u niektorých predstaviteľov médií. Toto je mimoriadne nebezpečné uvažovanie, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o Maďarsko a či s jeho krokmi týkajúcimi sa utesnenia a ochrany jeho hraníc niekto súhlasí alebo nie. Alebo sa to bude týkať aj Slovenska, dámy a páni. Lebo, áno, aj na Slovensku môže v blízkej budúcnosti k takýmto situáciám prísť. A policajti aj vojaci musia cítiť, že za nimi stojíme.
Títo ľudia musia v prvom rade chápať a rešpektovať nás, lebo oni chcú ísť k nám, oni chcú ísť do Európskej únie, resp. chcú cez ňu prechádzať cez jednotlivé krajiny k svojmu cieľu. Nie my sme ich sem zavolali alebo pozvali. To je základný fakt. A takisto musia pochopiť, že Európska únia nie je povinná poskytnúť lepší život všetkým, ktorí majú o to záujem. Lebo o lepší život majú záujem stovky miliónov ľudí na všetkých kontinentoch. A každému triezvo uvažujúcemu človeku musí byť zrejmé, že prijať všetkých, ktorí o to požiadajú, je nad možnosti Európskej únie. To sa proste nedá. To nejde.
Dámy a páni, my v strane Sloboda a Solidarita sme nedávno predstavili ucelené a podľa nás poctivé riešenie súčasnej migrantskej krízy. Najprv uvediem, čo treba zohľadniť pri riešení migrantskej krízy.
1. Z hľadiska Slovenska, ale platí to aj pre iné krajiny, samozrejme, je nebezpečné povedať, že referendum neplatí, lebo občania neboli dobre informovaní. Rovnako nebezpečné je dlhodobo ignorovať vôľu občanov členských krajín Európskej únie. Narážam na Gabčíkovo a dočasné umiestnenie žiadateľov o azyl z Rakúska na Slovensku, o ktorom bolo podpísané memorandum medzi rakúskym a slovenským ministrom vnútra. K tomu sa ešte vrátim, lebo tam vidíme určitý problém.
2. Musia byť dodržané platné pravidlá, najmä schengenská zmluva a dublinský dohovor. Ak sa ukáže, že na riešenie krízy potrebujeme nové pravidlá, treba tie nové pravidlá prijať. Ale kým sa nezmenia tie súčasné, musia byť dodržiavané.
3. Musia byť dodržané aj medzinárodné záväzky, ku ktorým sa Európska únia alebo jej členské štáty zaviazali.
4. Riešenia musia zohľadniť fyzické možnosti členských štátov Európskej únie, najmä čo sa týka absorpčnej kapacity integrovať utečencov či imigrantov.
5. Musí byť zachovaný princíp subsidiarity a autonómne rozhodovanie domácich štátnych autorít vo veciach poskytovania azylu, pracovných povolení a povolení k pobytu.
A teraz k tým riešenia SaS v štyroch krokoch, ktoré sú potrebné. Čo je vlastne potrebné:
1. Vyvinúť maximálne úsilie na stabilizovanie situácie v Sýrii, Iraku a v Líbyi, tak aby domácemu obyvateľstvu pominuli dôvody na útek z krajiny. Európska únia aj Spojené štáty majú dostatočné diplomatické a aj vojenské kapacity, aby výraznou mierou prispeli k mierovému riešeniu v týchto krajinách. A jednania s Ruskom nesmú byť pritom tabu. Zasadiť sa o urovnanie sporu medzi Tureckom a Kurdmi a vyvíjať tlak na bohaté arabské štáty, ako napríklad Spojené arabské emiráty, aby sa aj ony podieľali na riešení utečeneckej krízy, napríklad prevádzkovaním utečeneckých táborov.
2. Zriadiť dva centrálne tábory, najlepšie mimo územia Európskej únie, tak aby zachytávali utečencov z Ázie a Afriky. V nich sústrediť všetkých nových žiadateľov o azyl vrátane tých, ktorí prišli na územie Európskej únie ilegálne, nepožiadali bezprostredne po prekročení hraníc o azyl, resp. sa odmietli podvoliť povinnej registrácii. Tieto tábory by takmer okamžite pripravili o rozprávkový biznis prevádzačov, lebo nikto nebude platiť v budúcnosti tisíce dolárov za životu nebezpečnú jazdu, či už cez more a následne cez iks krajín, ak bude vedieť, že následne tak či tak skončí v takomto tábore.
3. Dôsledne chrániť vonkajšiu hranicu Európskej únie. Obzvlášť vonkajšiu hranicu schengenského priestoru. Práve na tom je postavená schengenská zmluva, že jednotlivé štáty svoje hranice nestrážia. Lebo o to lepšie je strážená alebo teda mala by byť strážená vonkajšia hranica. A tu došlo k masívnym zlyhaniam. Brusel nechal Taliansko doslova v štichu, lebo sa odmietol podieľať na financovaní programu Mare Nostrum zameraného na ochranu južnej hranice Európskej únie.
4. Odmietnuť povinné kvóty na utečencov, ktoré nie sú riešením problému. Naopak, situáciu len zhoršia, lebo sú výzvou pre prevádzačov posielať do Európy ďalších a ďalších ľudí. Naopak, Európska únia musí predstaviť funkčné a ucelené riešenie migračnej krízy.
Sme presvedčení, že takéto riešenie je načrtnuté v našom stanovisku. Samozrejme, súčasťou riešenia musí byť aj stratégia odchodu migrantov, pokiaľ nespĺňajú podmienky alebo nesplnia podmienky na udelenie azylu.
Dámy a páni, dva centrálne utečenecké tábory financované Európskou úniou s garantovaným bezpečím a dôsledné strážené alebo dôsledné stráženie vonkajších hraníc Európskej únie nie je ani neľudské, nie je to ani v rozpore s existujúcimi pravidlami, nie je to v rozpore s medzinárodnými záväzkami. Je to poctivé a trvalé riešenie, ktoré si môže Európska únia aj po finančnej, aj po bezpečnostnej stránke dovoliť.
Ešte sa dotknem toho, čo možno dnes až tak nerezonuje. Som presvedčený, že prevádzačov treba doslova lapať, treba na nich poľovať a strkať ich do väzenia. A ich lode treba nekompromisne likvidovať. Inej cesty proste niet. Lebo práve prevádzači majú na svedomí úmrtia imigrantov. Aj takých, akých našli v uzamknutej dodávke v rakúskom Parndorfe. To sú tí praví vrahovia týchto imigrantov. Nekompromisné potápanie lodí je správne, lebo prevádzačom sa čiastočne predražia ich kšefty s ľuďmi.
Avšak oveľa dôležitejšie je zachytenie imigrantov a utečencov hneď na začiatku a ich sústreďovanie v spomínaných centrálnych táboroch. Jednak preto, aby si potenciálni ďalší imigranti uvedomili, že ich čaká to isté, aby upustili od snahy preniknúť ilegálnym spôsobom do Európskej únie a potom cez iks krajín sa snažiť dostať do cieľa, zväčša do Nemecka, keď budú vedieť, že budú vrátení prakticky na začiatok svojej cesty.
Prevádzačstvo je mimoriadne lukratívny, miliardový biznis. Ak napríklad 700-tisíc utečencov zaplatí v priemere 5-tisíc dolárov, je to zhruba 3,5 miliardy dolárov. Ak nelegálni imigranti nebudú vracaní naspäť alebo sústredení prakticky na začiatok svojej cesty, ale budú rozdeľovaní po celej Európe, len sa budú vytvárať predpoklady a povzbudzovať sa ďalší a ďalší potenciálni imigranti, ktorí to budú skúšať tiež.
V strane SaS sme zástancami toho, že Európska únia nemôže odmeňovať ilegálne prekročenie svojej hranice poskytnutím akéhosi automatického azylu. Ale áno, zároveň musí v zmysle medzinárodných dohôd poskytnúť útočisko tým, ktorí vo svojich domovských krajinách čelia hrozbe perzekúcií a neľudskému zaobchádzaniu. A to sú tí skutoční vojnoví utečenci. Som preto hlboko presvedčený o tom, že proces posudzovania azylu treba priblížiť k štátom, kde tieto hrozby ich občanom reálne hrozia. A tí, ktorým azyl bude udelený, môžu odcestovať do tej svojej novej krajiny bezpečne, lietadlom, a nie za pomoci prevádzačov, ilegálne a pri ohrození ich života.
A potom sa môžeme baviť, potom sa môžeme baviť aj o pomoci a solidarite Slovenska k vojnovým utečencom alebo utečencom perzekuovaným neľudským režimom, napríklad v Eritrei, ale o solidarite a pomoci dobrovoľnej a za splnenia slovenských azylových podmienok alebo podmienok inštitútu dočasnej ochrany. Hlavne pomoci len ľuďom, ktorí si Slovensko naozaj ako krajinu, na ktorú sa obrátia o pomoc, slobodne vyberú. Povinné kvóty sú v príkrom rozpore s takýmto postojom.
Dámy a páni, chcem však z tohto miesta s plnou vážnosťou prehlásiť, že k nárastu strachu a nepokoja, ktorého sme na Slovensku svedkami, prispievajú aj predstavitelia vládnej strany. Premiér Fico aj minister vnútra Kaliňák síce kvóty odmietajú, ale smerácki poslanci v Európskom parlamente za povinné kvóty zahlasovali, a to opakovane a naďalej si za svojím hlasovaním stoja. Spravili to už po druhýkrát. Europoslankyňa za SMER verejne hovorí o ministrovi vnútra z jej vlastnej strany, že sa zaňho a za jeho postoj v súvislosti s imigrantmi a utečencami hanbí. A to má byť akože čo? Vôbec nestačí, že Robert Fico sa snaží odpalkovať a marginalizovať ich postoje tvrdením, že v Bruseli sú všetci odtrhnutí od reality. Veď sú to poslanci Európskeho parlamentu za vládnu stranu SMER, ktorá má zodpovednosť za Slovensko, a títo poslanci SMER-u v Európskom parlamente, a dokonca opakovane, doslova vypovedali poslušnosť vlastnému predsedovi. Ako zastupujú títo vaši kolegovia v Bruseli národno-štátne záujmy Slovenska, dámy a páni zo SMER-u? Ako ich zastupujú?
Odmietam výhovorky niektorých z nich, že veď oni v čiastkovom hlasovaní boli proti kvótam a potom podporili len konečný ucelený dokument, kde tvorili povinné kvóty len jednu časť. Čo to je za nezmysel? Takisto odmietam komunikáciu predstaviteľov SMER-u, konkrétne aj ministra vnútra Kaliňáka, že veď Európsky parlament má len poradný hlas a o ničom nerozhoduje. Takéto marginalizovanie postojov europoslancov za vládnu stranu SMER je nezodpovedné, lebo predstavitelia SMER-u týmito vážnymi rozpormi vniesli a naďalej vnášajú do radov našich občanov strach a obavy. V takejto situácii aj umiernení ľudia, ktorí odmietajú kvóty, mohli a môžu potom naletieť extrémistom, dámy a páni. A na toto opätovne upozorňujem. Je to aj priamy dôsledok konania vašich poslancov v Európskom parlamente.
V súvislosti s poslednými krokmi Nemecka týkajúcimi sa dočasného znovuzavedenia hraničných kontrol na hraniciach s Rakúskom, ktoré vyvolali reťazovú reakciu v následných krokoch a opatreniach aj v iných krajinách, chcem povedať, že Nemci si svoje problémy zapríčinili vo významnej miere sami. Nie je normálne vyhlásiť, že všetkých imigrantov Nemci prijmú s otvorenou náručou, a týmto vyhlásením pani Merkelová spustila doslova masívny pohyb utečencov a imigrantov cez celú Európsku úniu. A následné korekcie vyjadrení už dnešnej katastrofe zabrániť jednoducho nedokázali.
Zároveň chcem zdôrazniť, že kroky Slovenska, ktoré boli vykonané, a mám na mysli náhodné kontroly na hraniciach s Rakúskom a Maďarskom a posilnenie ochrany zelenej hranice s týmito dvoma krajinami, sú legitímne a sú v záujme Slovenskej republiky. Dokonca si myslím, že ak sa migrantské trasy zmenia tak, že sa presmerujú aj cez Slovensko, a predpoklady také sú, musíme byť pripravení aj na rovnaké kroky, aké spravilo Nemecko. Som si vedomý, že takpovediac kompletné kontroly na hraniciach bez nejakej reálnej príčiny len prilievajú olej do ohňa a komplikujú občanom život. Ale dnešná situácia sa môže veľmi rýchlo zmeniť tak, že Nemci uzavrú aj česko-nemecké hranice a zmenia sa trasy migrantov cez tzv. zelenú hranicu Česka a Slovenska. To znamená Maďarsko - Slovensko, Rakúsko - Slovensko a Česko - Nemecko.
To znamená, že druhé, čo treba spraviť ihneď, a ono sa to už čiastočne aj deje, je, že popri chránení zelenej hranice je potrebné aj pripraviť exit, stratégiu pre tých, ktorí hranice prekročia ilegálne a ktorí sa doteraz vyhýbali registrácii. Takýto postup má oporu v medzinárodných dokumentoch i v našom azylovom práve. A zároveň je potrebná dôsledná kontrola všetkých tých, ktorí sa v blízkosti zelenej hranice pohybujú a napĺňajú znaky prevádzačstva.
Dámy a páni, vrátim sa ešte ku komunikácii a k doterajším krokom na Slovensku. Komunikácia slovenských predstaviteľov je katastrofálna. Pri Gabčíkove predstavitelia vládnej strany zlyhali. Nekomunikovali so samosprávou, nekomunikovali s občanmi a poza ich chrbát uzavreli dohodu s rakúskou stranou. Výsledok poznáme, referendum, kde občania Gabčíkova takmer jednohlasne, jednohlasne umiestnenie tzv. rakúskych azylantov odmietli.
A keď sme už pri tom Gabčíkove, mám za to, že sa tu rysuje jeden závažný legislatívny problém, a som rád, že je tu i pán minister spravodlivosti. Preštudovali sme si memorandum medzi rakúskou a slovenskou stranou. Z tohto memoranda vyplýva, že sa nebude jednať ani o udelenie azylu, ani dočasnej ochrany. Lebo podmienky na udelenie azylu by ani neboli splnené, pretože azyl môže Slovensko udeliť len žiadateľovi, ktorý vyhlási, že žiada o udelenie azylu na území Slovenska. A v danom prípade tí migranti požiadali o azyl v Rakúsku. A tiež preto, že žiadatelia prichádzajú z bezpečnej tretej krajiny. Takisto nepôjde o udelenie doplnkovej ochrany ani dočasného útočiska, pretože osoby sú žiadateľmi o azyl v Rakúsku a dočasné útočisko sa poskytuje cudzincovi, ktorý žiada o poskytnutie dočasného útočiska, urobí o tom vyhlásenie, pričom dočasné útočisko poskytuje ministerstvo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky, ktorá koná v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie, ktorá, ako vieme, k téme utečencov ešte nezasadla.
V memorande sa uvádza, že sa má jednať o tzv. tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. A podľa tohto ustanovenia "policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12 písm. b), ak jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné". Pojmom, citujem, "vycestovanie cudzinca nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné", sa podľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície myslí "určitá prekážka vo vycestovaní nezávislá od vôle cudzinca". Napríklad cudzinec je dlhodobo hospitalizovaný na lôžku, cudzinec stratil alebo mu odcudzili cestovný doklad a čaká na vybavenie nového dokladu, cudzincovi preložili plánovaný let a končí sa mu platnosť víza alebo iné závažné skutočnosti a jeho zaistenie nie je účelné. Tento druh tolerovaného pobytu má len dočasný charakter a umožňuje cudzincom legalizovať svoj pobyt na území Slovenskej republiky dovtedy, kým sa neodstráni prekážka pri vycestovaní. Podmienkou na udelenie tolerovaného pobytu z tohto dôvodu je, že cudzinec musí podať žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu sám alebo v zastúpení na úradnom tlačive a musí predložiť písomné zdôvodnenie, prečo nemôže vycestovať z územia Slovenskej republiky a ak je to možné, predložiť o tom aj dôkaz.
Pán minister, z uvedeného to vyzerá tak, že prijatie na Slovensko migrantov, ktorí požiadali o azyl v Rakúsku, nespĺňa podmienky udelenia tolerovaného pobytu. Teraz som si všimol, že pán minister spravodlivosti tu nie je. A je tu pán minister zdravotníctva, takže budem mu to musieť poslať ako interpeláciu. Ospravedlňujem sa.
To znamená, z uvedeného to vyzerá tak, že prijatie na Slovensko migrantov, ktorí požiadali o azyl v Rakúsku, nespĺňa podmienky udelenia tolerovaného pobytu z dôvodu nemožnosti ich vycestovania podľa citovaného zákona. Zároveň uvedené osoby nespĺňajú podmienky na udelenie tolerovaného pobytu ani z iných dôvodov stanovených týmto zákonom. Napríklad ak je tu prekážka administratívneho vyhostenia alebo ide o maloletú osobu nájdenú na území Slovenska, alebo ak to vyžaduje rešpektovanie súkromného a rodinného života cudzinca, ak je cudzinec obeťou obchodovania s ľuďmi, ak je nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich podmienok a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, nejedná sa tu ani o prípad, kedy Slovenskej republike z tohto zákona vyplýva povinnosť poskytnúť ubytovanie osobám, ktorým udelí tolerovaný pobyt, ako takáto povinnosť vyplýva len z § 59 ods. 10 citovaného zákona, podľa ktorého "ministerstvo vnútra zabezpečí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. c) alebo ods. 3 primerané ubytovanie, ak si ho nemôže zabezpečiť sám", teda iba cudzincovi, ktorý je, už som to hovoril, obeťou obchodovania s ľuďmi alebo cudzincovi, ktorý bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, alebo nelegálne zamestnanej maloletej osobe, alebo ak je prítomnosť tohto štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky nevyhnutná na účely trestného konania.
To znamená, zatiaľ nie je vôbec jasný právny mechanizmus, aký tu bol použitý, ktorý by umožnil prijať takúto vzájomnú dohodu na prijatie imigrantov. A pokiaľ my sa tvárime a chceme, aby dodržiavali imigranti pravidlá krajín Európskej únie aj naše pravidlá, náš azylový zákon, tak nemôže tu minister vnútra alebo premiér sa správať, ako keby Slovensko bolo jeho lénom, jeho majetkom, že si tu bude uzatvárať dohody mimo našej legislatívy. Ústava hovorí, že štátne orgány môžu konať len to, čo je vyslovene povolené, na rozdiel od občanov. A v tomto duchu chcem vyzvať predstaviteľov vlády, aby zodpovedali túto otázku skôr, ako sem tí tzv. rakúski žiadatelia o azyl do Gabčíkova prídu, aby sme neutrpeli medzinárodnú hanbu.
Vrátim sa ešte k tej komunikácii, o ktorej som hovoril. Posledný prípad katastrofálnej komunikácie predstaviteľov SMER-u a konkrétne ministerstva vnútra sme videli naposledy pri tzv. cvičení v Malackách. Čo sa udialo?
Jedného dňa nabehli do bývalých kasární, teraz objektu ministerstva vnútra, to je objekt, ktorý dôverne poznám, lebo som tam bol na základnej vojenskej službe, nabehli tam dovnútra bagre a začali tam stavať stany, začali to tam rovnať, budovali pripojenie na vodu, na elektriku, nikto nič nevedel, občania Malaciek nič nevedeli, primátor nič nevedel. Budovali aj v noci, a ministerstvo vnútra mlčalo. Neodpovedalo, normálne neodpovedalo na otázky novinárov, že čo sa deje, a až po niekoľkých dňoch doslova dorazilo tých vystrašených Malačanov, keď na otázku novinárov, že čo sa deje, či tam budú umiestnení utečenci, tak odpovedalo takou veľavýznamnou odpoveďou, že ide o cvičenie a v súčasnosti v Malackách nie je žiaden imigrant. No tak to bola úžasná odpoveď! Samozrejme, okamžite nastala panika, spustila sa petičná akcia v Malackách, zorganizoval sa protest extrémistov, samozrejme, a až o niekoľko dní v televíznej diskusii, keď už všetko hento prebehlo, tak minister vnútra uviedol informácie na pravú mieru. To bola katastrofálna komunikácia, zvyšujúca obavy a strach v spoločnosti.
No a o špeciálnej komunikácii premiér verzus minister zahraničia ani netreba asi špeciálne rozprávať. Zatiaľ čo prvý rozprával o teroristoch a kresťanoch, ktorých si vyberieme, druhý o pár dní povie, že výroky boli vytrhnuté z kontextu a my určite nejdeme selektovať nikoho podľa vierovyznania. A na ďalší deň ten prvý povie, že nie, že ono to platí presne to, čo povedal ten prvý. Tak to je naozaj úžasná komunikácia smerom k občanom Slovenska! Čo si majú o takej komunikácii myslieť, že áno?!
Takže na záver, dámy a páni, podčiarknuté a zhrnuté. Strana Sloboda a Solidarita je presvedčená, že riešenie náporu utečencov, ktorému čelia niektoré štáty Európskej únie, vyžaduje kolektívne rokovania na najvyššej úrovni. Zároveň chceme vyjadriť poľutovanie nad tým, že k takýmto rokovaniam zatiaľ nedošlo a situácia prerástla až do humanitárnej krízy. Ale stretnutie Rady Európskej únie je však nutné aj z hľadiska možného prichýlenia utečencov na území Slovenskej republiky v rámci európskej solidarity, pretože podľa slovenského zákona o azyle sa takáto pomoc môže uskutočniť len na základe, som už hovoril, využitia inštitútu dočasného útočiska a ten predpokladá najprv rozhodnutie Rady Európskej únie a až potom vlády.
A preto chceme vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby sa pri riešení utečeneckej krízy držala zákonov Slovenskej republiky a ústavy, ktorá hovorí, že štátne orgány môžu konať iba v medziach ústavy a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Prichýlenie utečencov bez predchádzajúceho rozhodnutia Rady Európskej únie, ako aj bez žiadosti každého z nich o poskytnutie dočasného útočiska nebude mať oporu v našej legislatíve.
Strana SaS od rokovaní Rady Európskej únie očakáva funkčné a ucelené riešenie migračnej krízy. Sme presvedčení, že súčasťou tohto riešenia musí byť vytvorenie utečeneckých táborov, tak ako som už o tom hovoril, najlepšie mimo územia Európskej únie, kde budú sústredení všetci žiadatelia o azyl vrátane tých, ktorí prišli na územie Európskej únie ilegálne, nepožiadali po prekročení hraníc bezprostredne o azyl, respektíve sa odmietli podvoliť povinnej registrácii. Takýto tábor môže vzniknúť spontánne v Srbsku po tom, čo Maďarsko uzavrelo hranice, a je na Európskej únii, aby si ho vzala pod svoj patronát a vybavila potrebnými kapacitami na azylové konanie.
Strana SaS očakáva od Rady Európskej únie a európskych autorít aj jasnú stratégiu odchodu migrantov z EÚ, pokiaľ nesplnia podmienky na udelenie azylu, a od našich vládnych predstaviteľov očakávame, že budú takýto postoj na Rade presadzovať.
Dámy a páni, my v strane Sloboda a Solidarita povinné kvóty odmietame. Sme v tom jednotní na rozdiel od niektorých iných strán na čele s vládnou stranou SMER. SaS jednoznačne odmieta povinné kvóty tak v slovenskom parlamente, ako aj v tom európskom. Predseda SaS a europoslanec Richard Sulík v Európskom parlamente hlasoval proti nim, a to opakovane. Zároveň strana SaS nielen kritizuje, ale aj navrhuje poctivé a reálne riešenia, ktoré sú – a o tom sme presvedčení – v záujme občanov Slovenskej republiky, v záujme občanov Európskej únie a v konečnom dôsledku aj v záujme samotných imigrantov, ktorí opustili svoje krajiny a snažia sa lepšie žiť.
Ďakujem vám za pozornosť.