54. schôdza

Pán poslanec Jasaň, neviem, možno nečítate e-maily alebo vám tí ľudia nepíšu. Mne tí ľudia píšu. Ale poradím vám, ako zistíte koľkým ľuďom úrady práce 1. júla znížili príspevky, znižovali na celom Slovensku príspevky. Na to sa môžete opýtať pána ministra. Ani to nemusí byť na hodine otázok. On vám to veľmi ľahko môže zistiť a vám povie koľkým tisícom ľudí na Slovensku, podľa môjho názoru nezaslúžene, aj keď je to v súlade so zákonom, nezaslúžene ste znížili pomoc štátu. Takže netrepem. A keď budete slušnejší, tak vám niektoré z tých listov aj dám prečítať.
A čo sa týka pani Vaľovej, vám som zabudol ešte v rozprave povedať, pani poslankyňa, vidíte, v tomto zákone sa ruší povinnosť rodiča každý mesiac predkladať úradu práce potvrdenie o skutočných nákladoch na starostlivosť o dieťa v materskej škôlke. No vidíte, pri tomto zákone sa ruší mesačná povinnosť preukazovať tie náklady, ale v predchádzajúcom zákone o podpore mobility cestovania za prácou sa zavádza každý mesiac ich preukazovať. Veď tu stačilo, aby si z jedného poschodia na druhé poschodie vymenili svoje informácie a prístup k tomuto. Ak chcete znižovať byrokraciu, tak som za to. Ja vás preto nebudem kritizovať. (Reakcia navrhovateľa: „Pán poslanec, tam je všeobecne záväzné nariadenie. To je niečo úplne iné. Prepáčte, že do toho vstupujem. A vy tomu rozumiete? To je malý zákona na úrovni obce a mesta.“)

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, tak najprv budem chváliť, to, čo tu nezaznelo ani z vašich úst, pán minister, že ste v tomto zákone, v tejto novele pozitívne riešili problém v prípade striedavej starostlivosti o deti, ďakujem, a druhú vec, samozrejme, to, čo tu už zaznelo, že ste veľmi pekne, si myslím, znížili tú administratívnu náročnosť v tých prípadoch, kde sa to objektívne dá znížiť. To si tiež zaslúži ocenenie.
Tak ešte na úvod chcem povedať jednu poznámku, aby pani kolegyňa Vaľová nespustila na mňa vo faktickej to, čo som počul na adresu pána Brocku, k tomu, že my sme čo urobili. Tak teda pripomeniem históriu, že tento príspevok bol zavedený za pani ministerky Tomanovej. Vtedy kopíroval výšku rodičovského príspevku. Čiže bol vtedy vo výške 164 eur. Dobre, potom sa prišiel do kresla ministra ja. Zvýšil som tento príspevok zo164 na 230 eur. Dobre, takže bolo to o 66 eur viacej pre tých, ktorým by prípadne robila problém táto matematika. Teraz sem prichádza v jednom prípade zvýšenie o 50 eur a v druhom prípade z vašej dielne, pán minister, zníženie o 150 eur tak.
Takže tá najzávažnejšia vec samotná výška tohto príspevku.
Pani ministerka Tomanová ten príspevok zaviedla vlastne tak, že on kopíroval výšku rodičovského príspevku. A pre tých, ktorí nevedia, ako to funguje, ono to funguje tak, že rodičia, ktorí majú dieťa vo veku do troch rokov, teda majú v podstate akože automaticky nárok na rodičovský príspevok, ktorý bol teda vo výške vtedy 164 eur. A príspevok na starostlivosť o dieťa je vlastne akousi alternatívou rodičovského príspevku. Čiže ako rodič buď sa rozhodnem pre rodičovský príspevok, alebo, ak mám dieťa v nejakom predškolskom zariadení, tak si namiesto rodičovského príspevku môžem vybrať ten príspevok na starostlivosť o dieťa. Čiže je to buď to, alebo to. Nemôže tu byť obidvoje naraz. Čiže ak za pani ministerky Tomanovej bola tá voľba 164 eur rodičovský príspevok alebo tých istých 164 eur príspevok na starostlivosť o dieťa, tak tá suma bola vlastne rovnaká. To znamená, že nemalo vôbec pre toho rodiča žiadny zmysel starať sa o nejaký príspevok o starostlivosť o dieťa a riešiť si to a vybavovať to, lebo vtedy tá administratíva bola ešte značná. To znamená, že ono to síce bolo zavedené, ale prakticky nikto z rodičov to fakticky nečerpal.
No, samozrejme, pani bývalá ministerka, nerád to robím, ale musím na vaše odmietavé krútenie hlavou reagovať tak, že keďže vy ste potom zatrhli rodičovský príspevok pracujúcim matkám, tak to, samozrejme, zmenilo situáciu a tie pracujúce matky sa potom voľky-nevoľky museli rozhodnúť pre ten príspevok na starostlivosť o dieťa, pretože inak by nemali vôbec nič, hej. Čiže toto bolo to riešenie, ktoré vlastne prišlo od vás, ktorým sa to celé začalo.
Ja som potom teda urobil to, že som tento príspevok na starostlivosť o dieťa zvýšil na 230 eur, aby bol lepší, aby bol atraktívnejší ako rodičovský príspevok. Čiže pre rodiča, ktorý mal dieťa v nejakej škôlke, ak sa teda prehrýzol cez tú administratívu, ktorá tam teda bola, bolo výhodnejšie požiadať o príspevok na starostlivosť o dieťa, pretože tak dostal, skrátka, viac, ako keby zostal na rodičovskom príspevku. Pripomínam teda to, že som ten rodičovský príspevok pracujúcim matkám znovu vrátil. Ale to je teda z trošku inej oblasti, aj keď to spolu veľmi súvisí.
Čiže vtedy v roku 2011 tu došlo k zvýšeniu o 66 eur. Mrzí ma, že som vtedy podľahol priateľom z SDKÚ, ktorí mi hovorili, že tých navrhovaných 300 eur, to je moc, Európsky sociálny fond na to nebude mať peniaze a skončí sa programovacie obdobie a čo bude potom, lebo chcel som dať tých 300 eur, ale presvedčili ma, že tam stačí 230 eur. Ľutujem, že som to vtedy tak urobil a že som nestál pevne na tej pozícii dať to na 300 eur, lebo, to je ďalšia pointa pre tých, ktorí to nevedia, gro tohto príspevku je hradených z Európskeho sociálneho fondu. A to je dosť závažná vec na to, aby sme zvažovali, tak ako sme tu, a teda aby zvažoval hlavne pán minister, pretože ten má kľúče od miešačky v rukách, aby ten príspevok bol naozaj atraktívny pre rodičov a aby ho naozaj zamenili za ten poberaný rodičovský príspevok, ktorý je teda, samozrejme, plne hradený zo štátneho rozpočtu.
Teraz hovorím možno veľmi ako ekonóm a možno veľmi suchopárne, ale myslím si, že mali by sme sa nad tým zamyslieť, naozaj, aby to šlo z Európskeho sociálneho fondu, a nie z rozpočtu cez rodičovský príspevok. Čiže preto by mal byť príspevok na starostlivosť o dieťa finančne atraktívnejší ako rodičovský príspevok. Dobre, deje sa tak, pretože ho zvyšujete z 230 na 280 eur, ale myslím si, že by ste mohli byť v tomto veľkorysejší. Niečo tu už vlastne naznačil pán kolega Brocka, ktorý hovorí o tom, že zhruba 2-tisíc ľudí tento príspevok poberá. Ja tieto slová z vlastnej skúsenosti potvrdzujem. Možnože tam došlo k nejakému miernemu pohybu, ale určite nie o desaťtisíce hore-dole, teda hore. (Reakcia z pléna.) Poberá ho 2 054 ľudí, výborne, ďakujem. Ďakujem za túto poznámku. V doložke finančných vplyvov hovoríte o trojtisícovom počte tých poberateľov. Áno, dá sa predpokladať, že ten počet poberateľov o čosi stúpne, keďže sa tá suma zvýši. Ale o čo mi ide? Keby to bolo nie 280, ale, povedzme, 330, o ďalších 50 viac, čiže spolu o 100 eur viac, veľkú „škodu“ by sme tým štátnemu rozpočtu nenarobili. A tí, ktorí majú dieťa v zariadení, kde dnes platia viac ako tých 280 eur, tak tí by boli, samozrejme, spokojní, určite by ten príspevok využili a, samozrejme, splnilo by to ten účel, to znamená pomôcť tejto rodine, tak ako hovoríte v predkladacej a dôvodovej správe. Čiže vopred avizujem, pán minister, že v druhom čítaní zrejme podám pozmeňujúci návrh, aby tá suma 280 eur sa zvýšila na 330 eur.
No ale, pán minister, ja nerozumiem jednej veci a fakt nerozumiem, stále mi to prechádza hlavou, že čo je vo veci. Nerozumiem tomu, prečo znižujete príspevok rodičom, ktorí majú dieťa v obecnej alebo v tzv. štátnej škôlke, pretože doteraz bol ten horný limit jednotne 230 eur a vy ho teraz vlastne pre takýchto rodičov znižujete na 80 eur. Nerozumiem tomu, na čo to je dobré. Už len minimálne ako váš politický konkurent si takto mädlím ruky (Ukázanie mädlenia rúk.) Ale nechcem to robiť, pretože tuto ste urobili vážnu politickú chybu. Zníženie toho príspevku z 230 na 80 eur, páni moji, to je nepochopiteľné. Pri tom všetkom, čo ste neurobili za celé tri roky pre rodiny s deťmi, ešte takýmto rodičom idete znížiť príspevok, ten strop príspevku z 230 na 80 eur?
Ak budete argumentovať napríklad v záverečnej reči tým, že tie náklady v tých obecných škôlkach alebo v štátnych, kde musí platiť rodič, sú predsa na úrovni 50 – 60 eur, tak ja vám vopred odpovedám, že vo väčšine prípadov to tak je, áno, sú 50 – 60 eur, musí ten poplatok zaplatiť rodič, čiže tá hranica 80 eur v tom prípade je postačujúca. Lenže nie všetky obecné škôlky sú takto nastavené. Ja keď som toto povedal vo svojom okolí, čo ste vyparatili, tak sa mi hneď ozvali ľudia s reakciami: „Ale veď my máme dieťa v obecnej škôlke a platíme viac ako 80, platíme 150 eur mesačne a podobne.“ Čiže chcem vás upozorniť, že toto neplatí všade, že v obecnej škôlke sú náklady pod tých 80 eur. To je po prvé.
A, po druhé, čo by sa vám, preboha, stalo, keby ste nechali hranicu pre tie obecné škôlky na tých 280 eurách. No keď raz rodič zaplatí tú päťdesiatku, tak mu preplatíte tú päťdesiatku, veď to je v poriadku, ale predsa ak existuje jedna jediná obecná škôlka, kde pýtajú od rodiča tých 150 eur, tak tých rodičov jednoducho poškodzujete. Na čo je to dobré? Tým chcete ušetriť niečo alebo čo tých chcete dosiahnuť? Iba tých ľudí takto naštvete. Čiže vás vyzývam, stiahnite to, stiahnite tú sumu 80 eur. Ak to neurobíte vy, ja to dám ako pozmeňujúci návrh v druhom čítaní. To je úplne jednoduchá a jasná záležitosť. Tu sa stala chyba.
Dobre, ak sa posunieme trošku ďalej, vždy keď príde debata na tento príspevok na starostlivosť o dieťa, teda vždy keď prišla v posledných troch rokoch debata na tento príspevok, tak my sme hovorili: „Hľadajme cesty, ako tento príspevok poskytnúť aj rodičom s deťmi vo vyššom veku ako do troch rokov.“ A to tu už zaznelo, rada by to povedala aj pani podpredsedníčka, keby nesedela na mieste predsedníckom, veď väčšina tých rodičov v podstate nemá problém pri dieťati do veku troch rokov, lebo tak je ten rodičovský príspevok, no je to tých 203 eur, no, dobre, tak tri roky sa nezvyšoval, dobre, no o tom možno budeme hovoriť inokedy, ale je tu ten rodičovský príspevok, ktorý tá matka, keď nepracuje alebo aj keď pracuje, dostáva. Ale problém je potom pri deťoch, ktoré majú štyri päť alebo šesť rokov, kde dokonca v tom poslednom roku pred školou, je to viac-menej povinné chodiť do škôlky, niečo sa za to vždy platí, týmto rodičom treba nejakým spôsobom pomôcť.
Ja neviem, naozaj v tejto situácii ja nemám dostatočné informácie na to, aby som posúdil, či by sme pri zvýšení toho veku dieťaťa boli v nejakom rozpore s pravidlami Európskej únie. Nie som ani odborník na čerpanie eurofondov, takže neviem to, ale ak existuje nejaká skulinka, ako by sa z eurofondov dali vytiahnuť peniaze na príspevok na starostlivosť o dieťa aj na deti vo veku 3, 4 roky, 5, 6 rokov, tak to, prosím vás, urobme. Ak to neurobíte vy, nech to urobí niekto iný, kto po vás príde, ale túto cestu hľadajme. Nech je to hoci pár desiatok eur, ale pomôžme tým rodičom, ktorí skutočne sú už v práci, platia za škôlku, možno ak majú dokonca viac detí, tak platia na jedno, na druhé dieťa. A tam vlastne okrem prídavku na dieťa, daňového bonusu žiadna nejaká systémová pomoc neexistuje. Čiže ak sa to dá urobiť, čerpajme eurofondy takým spôsobom, aby sa to dostalo formou príspevku starostlivosti o dieťa mladým rodinám, ktoré majú deti, ktoré už majú tie 3 roky a viac. Prosím o to, hľadajme túto cestu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem aj za túto našu výmenu, pán podpredseda. Ja len naozaj potvrdím slová, ktoré hovoril pán poslanec Mihál. Na tento príspevok sa pozerám z pohľadu rodiča, ktorý má deti vo veku do šesť rokov, ktorý takisto potrebuje alebo si zaslúži pomoc štátu minimálne v tom, že by bolo veľmi vhodné, aby sa tu neuprednostňovali len deti, ktoré sú vo veku do troch rokov. Myslím si, že tá filozofia zákona, ktorá hovorí najmä o tom, aby boli zosúladené rodinný aj pracovný život, nijako nenabúrava práve ten vek dieťaťa do šesť rokov, pretože čím je staršie dieťa, tým viac tie náklady rodina vynakladá, je určite logická, a preto by som aj prosila ministra, aby hľadali naozaj spôsoby, ako toto dosiahnuť. Samozrejme, všetci rodičia budú radi, že budú mať zvýšený príspevok na starostlivosť o dieťa, ale podľa mňa to situáciu v rodinách až tak celkom nevyrieši. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Mihál, nedá mi, aby som vám nepripomenula, že, viete, je to hra o číslach a o tom, aby ste udržali štátny rozpočet a aby ste sa zmestili do finančných prostriedkov, ktoré máte. Vy tiež hovoríte, že, áno, pridali ste tam. Ja to veľmi chválim. Ale vtedy sa nedalo dať viac, ako tú sumu, ktorú som dávala. A na druhej strane ale vy ste znížili rodičovský príspevok matkám (respektíve rodičom), ktoré predtým, ako porodili dieťa, plánovali si teda rodinu. A znížili ste ten príspevok z 256 na 164 eur. Takmer o 100 eur, pán poslanec, ste tak šli dolu. To znamená, že aj vy ste čarovali s číslami a hľadali ste také riešenie, aby ste tu našli nejaké zdroje aj na niečo iné. Takže prosím, aby ste boli v tomto aspoň objektívny a uvedomili si, že vždy je to len o presúvaní peňazí z jedného miesta na druhé, tam, kde by to možno mohlo byť trochu efektívnejšie a o niečo lepšie.
Samozrejme, prikláňam sa k jednému názoru a to je, aby mohli dostávať ten príspevok aj detičky staršie ako od troch až do tých šiestich rokov, ale najmä v tom prípade, ak sa jedná o jedného z rodičov, ktorý ako jednotlivec sa stará o svoje deti a má pritom ťažko zdravotne postihnuté dieťa a potrebuje zabezpečovať starostlivosť aj okolo toho dieťaťa. Určite by bolo vhodné nájsť nejaký nástroj pomoci takejto, teda jednotlivcovi s deťmi, pokiaľ má ťažko zdravotne postihnuté dieťa, aj v tých vyšších ročníkoch, ktoré navštevuje predškolské zariadenie.

Áno, ďakujem. Na pani kolegyňu Tomanovú zareagujem. S vašimi záverečnými slovami veľmi súhlasím. Určite, tu ste trafili klinec po hlavičke. Menovali ste práve také rodiny, sú aj neúplné rodiny, ktoré by takúto pomoc veľmi, veľmi privítali.
A vraciam sa ešte raz k tomu zdôrazneniu, tento príspevok sa z väčšej časti poskytuje z eurofondov. Tak to znamená, keď sa bavíme o porovnávaní rodičovského príspevku a príspevku na starostlivosť o dieťa, je pre štátny rozpočet výhodnejšie, keď sa čerpá príspevok na starostlivosť o dieťa ako rodičovský príspevok. Dovolím si vás opraviť v tom, čo ste hovorili na začiatku. Ja som ten vami predvolebne zvýšený rodičovský príspevok 256 eur znižoval a zjednocoval na 190, nie na 164 eur. Čiže tým matkám, ktoré nemali nárok na ten vyšší príspevok, to vlastne stúplo.
A ďalej vám pripomeniem, čo ste zabudli povedať vo vašej faktickej poznámke, že ono sa to nekončí rodičovským príspevkom, ono sa to začína materským. Čiže pre toho, kto si už nepamätá, a to vlastne budeme mať o chvíľku tu aj na programe, tak ja ako minister a vláda Ivety Radičovej sme zvyšovali materské dvakrát po 5 % a predlžovali sme to o šesť týždňov. Čiže toto treba vidieť v komplexe. Celkovo rodiny vtedy určite získali viac, ako to bolo za vašej účasti vo vláde. A, naviac, napríklad okrem iných opatrení som zaviedol tzv. otcovské materské, o čom, žiaľ, ľudia málo vedia, ale táto možnosť tu je. Čiže okrem matky, však, pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, môže si následne čerpať materské aj otec dieťaťa v trvaní 28 týždňov. Toto urobila vláda Ivety Radičovej okrem iných opatrení na prospech rodín s malými deťmi.

Ďakujem pekne. Tiež veľmi stručne sa vyjadrím.
Ďakujem pekne za diskusiu, myslím si, že bola vecná.
Vnímal som, že vcelku logicky je to zvýšenie, takže k tomu asi podpora, či je tých 280 dosť alebo málo, ako a prečo sme tu vychádzali. To nie je nejaká bulharská konštanta. Mali sme záujem dospieť nejako k tomu číslu, urobil sa celkový celoštátny prieskum nákladov na súkromné škôlky, na štátne škôlky a skúmali sme aj náklady súvisiace s poskytovaním takýchto služieb živnostníkov, samostatne zárobkovo činných osôb, lebo aj tie dávame do toho, a nie je to úplne bezvýznamné, päť-šesť detí, dnes ten živnostník, poväčšine živnostníčka bežne zabezpečuje túto službu, čo v maximálnej miere podporujeme. Takže, ešte raz, je to zobjektivizované, samozrejmá vec, sa nebrali do úvahy isté nadštandardy, jazykové, prípadne v škôlke súkromnej, v ktorej je wellness pre deti. To nie je štandard, To je niečo iné. Bol o to maximálny záujem, voláme vždy po adresnosti pri mnohých príspevkoch a dávkach, dovolím si povedať, tu sme maximálne objektívni, preto sme dospeli k tomuto číslu, opakujem, ktoré v celoštátnej analýze pokrýva náklady spojené na tú predškolskú starostlivosť. A o to nám v hlavnej miere aj išlo.
Čo sa týka tých nákladov samosprávy, nazvem to, štátnych škôlok, priemer je 50 – 60 eur, tak ako ste to spomenuli vy. Taký je ten priemer. Skúsme sa zamyslieť, pán poslanec Mihál, nad tým, čo by sa asi stalo, keby sme tam dali ja neviem 100, 200 alebo toľko, ako ste vy hovorili. No umelo by tak jednoducho obce navyšovali a dvíhali a prijímali iné všeobecne záväzné nariadenia, lebo však vás to nič nebude stáť, štát vám to preplatí. Toto by sme tu prirodzene vyvolali. Pokrývame tie náklady. Nechceme, aby rodičia, ktorí z objektívnych dôvodov, že nie je dostatok kapacít v štátnych škôlkach, mali platiť viac na súkromnú škôlku, lebo oni to nezavinili, nevyšlo na to dieťa, lebo nejaký poradovník tam bol.
Tu treba vidieť aj jednu vec, že prijímame opatrenia, ktoré sa týkajú zvýšenia kapacity škôlok, a sú tu ďalšie prostriedky, ktoré štát v tejto chvíli venuje, aby tých kapacít štátnych škôlok alebo obecných škôlok bolo čo najviac.
Opakujem ešte raz, čo sa týka štátnych škôlok, my sme komunikovali a zároveň tú výšku zhodnocovali so ZMOS-om, ktorý nám potvrdil, že toto pokrýva. Ak je obec, ktorá má na to 150 eur vo VZN-ku ako náklady, rád by som na túto tému hovoril s príslušnými. Nepoznám takúto obec. A nedeklarovali, nedali nám takéto nejaké postoje a stanoviská ani predstavitelia ZMOS-u, ktorí sú oprávnení hovoriť za obce a mestá.
Toľko možno k tým pripomienkam, ktoré tu zazneli.
Pán Brocka, neviem, kde ste si to všimli. To nie je 1 mil. Na rok 2016 je to 9,2 mil., na rok 2017 je to 10,6 mil., na rok 2018 je to 11,1 mil. predpokladaných, lebo však to je objektívne, áno, je tam spoluúčasť 15 % štátu, zvyšok sú tam peniaze z Európskeho sociálneho fondu. To znamená, sú trošku iné.
My sa môžeme baviť o tom, či európske alebo naše, v tomto prípade mi vôbec nejde o to... (Reakcia z pléna.) No, áno, to je reálny predpoklad navýšenia. Pán poslanec, vy ako kresťanský demokrat snáď nechcete, aby sme robili nejaký nátlak na matky, aby išli skôr pracovať, pokiaľ nemajú na to vytvorené podmienky a chcú sa starať o dieťa, dajme tomu, do troch rokov alebo viac. To musíme nechať ako veľmi vážne rozhodnutie tej matky, respektíve tých rodičov. To znamená, robiť nábor, presviedčanie by bola asi zlá filozofia. A, opakujem, čudujem sa trošku tomu, že vy ako kresťanský demokrat polemizujete nad tým navýšením a nad tými číslami. Áno, ony objektívne vychádzajú z reálnych predpokladov, že to bude ekonomicky zaujímavejšie, a preto pokiaľ ide o to navýšenie, súhlasím s pánom Mihálom v tom, čo tu proste naznačil.
Často zaznieva otázka, prečo je to len do tých troch rokov. Pán poslanec, vy dobre viete, ja môžem, respektíve aj vy ste mohli, keď ste boli ministrom, toto ministerstvo môže zo zákona gestorovať to len do tých troch rokov. Nad tri roky ak to tu ide, na to je ministerstvo školstva.
A teoreticky si myslím, že dá sa na túto tému aj rokovať v Bruseli z hľadiska použitia eurofondov, ale to už nie je zodpovednosť, ani kompetencia, ktorá prináleží ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím, že vysvetlenie k tomu je veľmi konkrétne.
Pán Brocka, vy otvárate stále tú jednu a istú problematiku, áno, ja som osobne presvedčený, že problematika tých kompenzácií sa bude istým spôsobom riešiť, my musíme tak trošku aj niektoré veci tu dávkovať, nejde to všetko naraz, ale tak trochu zabúdate na jednu vec, že tu miesta pre 3 600 opatrovateliek sme v predchádzajúcom období vytvorili, ktoré neboli, navýšil som kapacitu o jednu tretinu v celoštátnom meradle prostredníctvom projektu, ktorý teraz idem obnovovať a v ktorom pokračujeme aj v novom operačnom programe, opakujem, 3 600 opatrovateliek, ktoré predtým možno museli chodiť niekde do Rakúska, teraz u nás našli miesto a starajú sa o našich ľudí, ktorí tú pomoc potrebujú. Aj to je pridaná hodnota. Aj to tu nebolo, aj to sme my zaviedli, aj toto sme my pripravili. Treba vnímať komplexnejšie tie veci, okolo ktorých hovoríte. Jednoducho, áno, je tu veľmi veľa ľudí z ľudského hľadiska, ktorým by som rád navyšoval tie veci, ale sú tu isté možnosti, ale je tu najmä zodpovednosť.
Takže možno na vysvetlenie toľko k tým pripomienkam, ktoré tu zazneli.
Samozrejme, ďakujem pekne ešte raz za tú diskusiu a uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vláda Slovenskej republiky realizuje opatrenie na podporu rodín s deťmi, ktoré je súčasťou takzvaného druhého sociálneho balíčka.
Predložený vládny návrh zákona sleduje zlepšenie sociálnej a finančnej situácie osôb, ktoré pred nástupom na materskú dovolenku vykonávali zárobkovú činnosť a boli nemocensky poistené.
Vládnym návrhom zákona sa podporujú rodičia detí, respektíve osoby, ktoré prevzali deti do osobnej starostlivosti, pred ich narodením vykonávali zárobkovú činnosť a boli nemocensky poistené, a to zvýšením materského zo súčasných 65 % denného vymeriavacieho základu na úroveň 70 %.
Ďakujem, skončil som.