54. schôdza

37.
Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Mikuš, pán poslanec Jurzyca. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec, vy mi nebudete dirigovať, čo mám robiť a čo nie.
Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

38.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vláda predložila na rokovanie Národnej rady návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov. A ja ako človek aj politik sa cítim výrazne orientovaný na podporu regiónov, či už z hľadiska mojej činnosti v minulosti, ale aj v prezentácii v Národnej rade som to veľakrát deklaroval, a myslím si, že tak aj konám. Preto by pomoc centrálnej vlády som mal vnímať ako, ako pozitívny krok a kvázi potvrdil, že je to, je to správny smer. No hneď úvodom chcem konštatovať, že sa jedná o proklamovaný úmysel, a skutočnosť bude realita, ktorá ešte zatiaľ ani nevieme, aká bude, pretože zákon o tom nehovorí.
V prvom rade sa chcem však pristaviť pri načasovaní navrhovaného opatrenia, kde sme svedkom pomaly už predvolebného obdobia a blízkosti parlamentných volieb, a vláda ho zakomponovala, tento návrh zákona, do tzv. sociálneho balíčka, kam popri tomto návrhu zaradila také ľúbivé zámery, ako je zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na potraviny, zvýšenie materského príspevku, poskytovanie pobytu zadarmo pre sociálne slabšie rodiny v štátnych zariadeniach a tak ďalej.
A pred tým, než zdôvodním svoje, teda pred tým, než to podozrenie zdôvodním, zastavím sa pri výsledkoch najrozsiahlejšieho prieskumu mapujúceho podmienky na podnikanie v jednotlivých okresoch Slovenska. Hoci tento prieskum, ktorý robila Podnikateľská aliancia Slovenska, má už 5 rokov, myslím si, a nieže si myslím, som presvedčený, že jeho výsledky sú aktuálne aj dnes. Podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska v tom produkte s názvom Konkurencieschopné regióny 21, zaradili respondenti medzi najväčšie bariéry podnikateľského prostredia slabú kvalitu cestnej infraštruktúry, nízku vymožiteľnosť práva na okresných súdoch, nezáujem štátu a štátnych inštitúcií o okres, byrokraciu a prieťahy v konaní na úradoch, slabé prepojenie odborných škôl s trhom práce, neblahý vplyv v činnosti úradov na podnikanie, nedostatočnú ochranu súkromného majetku, dopad šedej ekonomiky na podnikanie, haprujúce hospodárenie samospráv a migráciu kvalifikovanej pracovnej sily. Vymenoval som prvých desať najzávažnejších prekážok, aby som vás nemusel zaťažovať vymenovaním ďalších.
Keď sa na ne pozrieme, 90 % z nich sú oblasti, ktoré má, v úvodzovkách, na svedomí štát, buď priamo vláda, alebo súdny systém. Ak je štát v odstraňovaní týchto bariér spomalený alebo nečinný, potom sa to priamo odráža na ekonomickej vyspelosti krajiny, ale aj jednotlivých okresov. Tam, kde sú nedostatky najväčšie, je ekonomická aktivita najslabšia a životná úroveň najnižšia. Preto nie div, že za ostatnými oblasťami Slovenska zaostávajú okresy na juhu stredného Slovenska či takmer na celom východe Slovenska, okrem okolia Košíc a Prešova. V roku 2010 dominovali v miere nezamestnanosti v poradí okresy: Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Kežmarok. Spojitosť s kvalitou regionálneho podnikateľského prostredia sa ukázala ako jednoznačná. Spomenuté štyri okresy sa umiestnili v poradí od konca na štvrtom, piatom, dvadsiatom prvom a šestnástom mieste spomedzi všetkých 79 okresov Slovenska.
Okresy s vysokou nezamestnanosťou a slabým podnikateľským prostredím opäť okupovali tie najnižšie priečky. A keď sa spätne vrátim k navrhovanému zákonu, ten sleduje cieľ pomôcť najmenej rozvinutým okresom. Mal by sa v nich, v úvodzovkách, citujem, "naštartovať hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj", aby sa zmiernili hospodárske rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. Na to, aby vláda podľa tohto návrhu stanovila, ktoré subjekty si takúto pomoc zaslúžia, definovala najmenej rozvinutý okres taký, zase citujem, "v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, bola v období za aspoň deväť štvrťrokov počas predchádzajúcich 12-ch po sebe nasledujúcich štvrťrokov vyššia ako 1,9-násobok priemernej miery evidovanosti nezamestnanosti Slovenskej republiky za rovnaké obdobie". Koniec citátu.
Definícia je teda jednoznačná. Dá sa podľa nej stanoviť, kto má možnosť získať štátnu pomoc. Nejdem teraz prepočítavať, ak si však zoberieme posledný údaj z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, vyššiu ako 1,9-násobnú priemernú celoštátnu mieru nezamestnanosti zaznamenali zhodou okolnosti štyri okresy v poradí: Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok a Rožňava. Nie je to niečo, čo som pred chvíľočkou hovoril úplne z iného uhla pohľadu? Iba Rožňava a Kežmarok si spred piatich rokov prehodili pozície na štvrtom a na treťom a štvrtom mieste. Som si istý, že keby sa aj dnes zmapovalo regionálne podnikateľské prostredie v týchto okresoch, okupovali by najspodnejšie priečky. Tieto a ďalšie postihnuté okresy si preto výrazne zaslúžia podporu štátu, ale trošku inú, ako vzdávame v návrhu zákona.
Vráťme sa teda ešte o 5 rokov naspäť a na základe podrobnej analýzy sa pozrime na to, čo v týchto okresoch najviacej chýbalo, aby sa mohli ekonomicky rozvíjať a znižovať nezamestnanosť. Všade si ťažkali na nevhodnú polohu okresu, na podnikanie a nekvalitnú infraštruktúru a za veľké prekážky považovali migráciu pracovnej sily, nízku úroveň vzdelania a všeobecne nízku úroveň konkurencie v priemysle a službách. Ak by sme sa teda mali na to pozrieť z požiadavky týchto štyroch najmenej rozvinutých slovenských okresov, potom by cielene opatrenia mali smerovať práve sem. Na to netreba žiaden osobitný zákon, stačí vziať do úvahy názory odborníkov, alebo ak chcete, kvalifikovaný prieskum. Je vysoká pravdepodobnosť, že ak by sa podarilo vykonať nápravu v najkritizovanejších oblastiach, potom by sa miera nezamestnanosti zmenšovala a postihnuté okresy by neostávali na chvoste celoštátnych štatistík.
Zároveň si dovolím povedať, že ak by vláda sa zasadila o plošné zlepšovanie podnikateľského prostredia v celom štáte, najmenej rozvinutým okresom by to prospelo určite najviac. Veď tam, kde je ekonomicky najhoršie, cítia tieto neduhy, ktoré sú aj v podnikateľskom prostredí najpálčivejšie a prípadné zlepšenia najvypuklejšie. Neverím, hovorím to dopredu, že najzaostalejším regiónom Slovenska pomôže vytváranie špeciálnych komisií, rád a akčných programov, za ktorými by mali sledovať vládne príspevky. Tento zdĺhavý a korupcii veľmi náchylný administratívny systém nemôže nahradiť zmysluplnú vládnu politiku, ktorá sleduje skvalitňovanie podnikateľského prostredia ako nevyhnutnej podmienky pre ekonomický rast. Vláda sa nesmie tváriť ako štedrý darca, ktorý jednotlivým okresom láskavo pomáha finančnými darmi.
Vláda je tu na to, aby občanom slúžila, jej povinnosťou je vytvárať vhodné podmienky v štáte, aby sa firmám a občanom darilo. Pretrvávajúca slabá funkčnosť súdnictva, nízka vymožiteľnosť práva, byrokratická verejná správa či pretrvávajúca korupčnosť sa nedá skryť za rozhadzovanie sociálnych balíčkov, mimochodom, z peňazí všetkých daňových poplatníkov. Preto predložený zákon vnímam ako ľúbivo opatrný, ktorý má medzi občanmi rimavskosobotského, revúckeho, kežmarského a rožňavského okresu vzbudiť zdanie, bratislavská vláda na nich osobitne myslí. Nie je to celkom tak, lebo ak by konala úplne úprimne, nezastavila by sa iba pri nich, šla by ďalej. Na základe čoho sme zvolili bulharskú konštantu 1,9, ktorou sa musí vynásobiť miera nezamestnanosti za štvrťroky? A tak ďalej. Ako k tomu prídu okresy ako Poltár, Vranov, Sabinov a Trebišov, ktoré sú pod čiarou? Veď keby sme koeficient trebárs znížili z 1,9 na 1,5, razom by to nebolo 4, ale 17 okresov. Samozrejme, to už by asi nebol len tak zaradený program do sociálneho balíčka, lebo to už by bolo veľa peňazí.
O účelovosti predloženého návrhu zákona svedčí aj záverečné prechodné ustanovenie prvej časti. Špeciálny režim má nastať v decembri tohto roka. Do konca mesiaca musí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v skrátenom režime informovať ministerstvo dopravy a regionálneho rozvoja o zaradení okresov do navrhnutého osobitného programu. Tomu sa však predlžuje povinná lehota na vypracovanie akčných plánov. Zmysel je pravdepodobne jednoduchý. Na začiatku roka 2016 treba ukázať, že vláda sa usiluje pomôcť najzaostalejším regiónom, a padnú prvé mená okresov, ktorým sa má osobitne pomáhať. To, že manuál bude vypracovaný v predlženom termíne, až dlho, dlho po jej odchode, a pomoc má prísť až potom, už nie je celkom dôležité. Dôležité z môjho pohľadu je, aby voliči a občania vedeli, že môžu čakať nejaké darčeky od vlády.
Ďakujem pekne za pozornosť.

39.
Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Mikuša je jedna faktická.
Nech sa páči, Ján Hudacký.

40.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán kolega, jednoznačne s tebou súhlasím, lebo bez dobrého podnikateľského prostredia ťažko očakávať nejaké zmeny v sociálno-hospodárskom rozvoji na Slovensku. Ja si nemyslím, že je treba nejak extra upravovať podnikateľské prostredie jednotlivých okresov. Tu je treba nastaviť dobre podnikateľské prostredie v celej krajine a potom aj tieto okresy, ktoré sú na tom veľmi slabo, budú mať ďaleko lepšie podmienky pre svoj rozvoj. Veď keď len uvediem príklad v súvislosti s problémami subdodávateľov pri veľkých verejných zákazkách, títo subdodávatelia vo väčšine prípadov pochádzajú práve z týchto východoslovenských okresov, resp. aj banskobystrický, lebo títo, povedzme, živnostníci berú každú jednu zákazku, len aby sa uživili, aby uživili svoje rodiny. Čiže tu ide o to, aby sme hľadali spôsoby ako zlepšiť podnikateľské prostredie. A, žiaľ, súčasná vláda v tomto veľa neurobila, ba priam naopak, poškodzovala podnikateľské prostredie. Ešte raz opakujem, tieto okresy nepotrebujú nejaký extra nový zákon. Ja už som hovoril v predošlej faktickej poznámke, pán minister, že s tými akčnými plánmi už ste mali začať dávno, pretože my vieme dobre, že tie okresy majú problémy už takmer dvadsať rokov. Takže teraz hľadať nejaké riešenia v podobe nového zákona, aj keď ešte raz opakujem, stále lepšie ako nič. Čiže ja beriem stále tento návrh zákona ako niečo, čím pôjdeme aspoň ako tak dopredu, aj keď nevidím dôvod, aby sme tie riešenia už nerealizovali teraz.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Posledným rečníkom prihláseným do rozpravy ústne je Eugen Jurzyca.
Nech sa páči.

Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo. Veľmi krátko o tom, že na Slovensku nedostatočne dobre meriame verejné investície, ich návratnosť, to, čo z toho nakoniec spoločnosť získa, a týka sa to aj predkladaného materiálu.
Uvediem príklady. Máme za sebou desiatky rokov investícií do riešenia problému rómskej otázky. Dnes nevieme dosť dobre povedať, čo vlastne zabralo v minulosti, a je to veľká škoda. Podobne je to napríklad so stimulmi, podporou vybraným súkromným firmám, kde takisto nemáme zverejnené informácie o tom, aká je miera návratnosti investícií, verejných, do konkrétnych firiem. Nebudeme vedieť, aká je miera návratnosti, aký bol úspešný projekt duálneho vzdelávania, pretože napríklad nemeriame platy absolventov stredných škôl, čiže nebudeme vedieť zistiť, či žiaci, ktorí absolvovali duálne vzdelávanie, zarábajú viac, alebo, nedajbože, menej.
Pripájam sa tiež k slovám, ktoré tu odzneli od pána Mikuša, ktorý hovoril, že plošné opatrenia sú efektívnejšie. Myslím si, hoci nemám na to dôkaz, pretože tie analýzy urobené nie sú, myslím si, že keby sa vláda pozrela na to, ako dopadol jej dobrý krok - zníženie odvodov pri nízkopríjmových, čiže podpora podnikateľského prostredia, tak si myslím, že možno by zistila informáciu, že to bolo práveže najlepšie opatrenie z hľadiska znižovania rozdielov medzi okresmi na Slovensku a že to bola najlepšia pomoc tým najmenej rozvinutým regiónom. A bolo to plošné opatrenie, nie takéto opatrenie cez akčné plány. Čiže chýbajú tieto analýzy, napriek tomu ideme znova urobiť relatívne veľké investície.
A druhý taký bod, ktorý chýba v tom materiáli, podľa môjho názoru je, že neobsahuje ukazovatele, podľa ktorých ba sa mali tie akčné plány vytvárať a podľa ktorých by sa mal potom vyhodnotiť ich úspech. To znamená napríklad, či bude úspechom zníženie nezamestnanosti v tom okrese a o koľko zvýšenie priemernej mzdy, zvýšenie zamestnanosti, zvýšenie podielu na tvorbe HDP toho regiónu alebo tej obce. Možno mi pán minister povie, ak bude na to reagovať, že je to mimo rozsahu tohto materiálu, ale vzhľadom na to, čo som hovoril na začiatku, to znamená tie skúsenosti, ktoré na Slovensku máme s veľkými investíciami, a na to, že sa nedarí vyhodnocovať ich efektívnosť, tak si myslím, že už tieto materiály tohto druhu by mali takéto ukazovatele mať v sebe zapracované a mali by byť záväzné.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Na vystúpenie pána poslanca Jurzycu sú dve faktické.
Nech sa páči, Miroslav Kadúc.

44.
Ďakujem pekne. Pán kolega, my sa určite zhodneme na tom, že dobré podnikateľské prostredie na celom Slovensku je práve to kľúčové, aby ekonomika fungovala, a nielen ad hoc opatrenia. Treba povedať jednu vec, to, čo povedal pán Hudacký: toto je vývoj za 20 rokov a, bohužiaľ, toto sú výsledky všetkých nezodpovedných vlád. A mne sa tak javí, že ako keby nikto za to nechcel niesť dôsledky. Potom prichádzame so sociálnymi balíčkami, ktoré sú, bohužiaľ, nevyhnutné. My sme zaspali a pokiaľ nebudeme mať to dobré podnikateľské prostredie na celom území, dovtedy budeme lepiť takéto diery rôznymi ad hoc opatreniami, a čo sa môže stať, a to sa podľa mňa deje aj v tomto prípade, že ten spôsob, ktorý používame, nie úplne najšťastnejší, je dokonca zlý. Lebo tuto sa mi javí, že je potreba, zmena paradigmy, nie cez priame dotovanie, nie cez akčné plány. Je to veľmi podobné, ako sú eurofondy, kde si musíme povedať, a myslím, že je to úplne zrejmé, že eurofondy sú častokrát zneužívané, vytvárajú korupčné prostredie také, ako nevytvára hádam žiadna oblasť v spoločnosti. To je tá prvá paradigma, ktorou ide aj táto vláda. A pokiaľ nepôjdeme tou paradigmou, ako ste aj vy spomenuli a myslím, že aj pán Hudacký, aj pán Mikuš, prestaním dávať prekážok a malým a stredným podnikateľom, to znamená, znižovaním odvodového zaťaženia, prípadne zonáciou regiónov, kde vieme dať daňové úľavy, vieme dať daňové prázdniny konkrétnym podnikom, dovtedy to proste nebude fungovať. Ak budeme dávať, teda ešte raz, priame dotácie, ten priestor na korupciu bude obrovský a skôr sa tým bude politikárčiť, nič iné, nič iné. A práve tí šikovní a úspešní opäť nepôjdu vpred. Podľa mňa je to škoda.

Ďalej Michal Bagačka.

46.
Ďakujem za slovo. Ja by som dotkol toho pojmu alebo tej vety, že tá pomoc je neefektívna. Ono viacej v týchto príspevkoch bolo povedané všeobecných vecí, s ktorými, niektorými môžeme súhlasiť, niekto nie. Ale ja poviem konkrétny príklad. V roku 2007, keďže pochádzam z okresu Rimavská Sobota, z mesta Hnúšte, mal záujem kórejský investor o investovanie v meste cez rôzne aj kontakty priateľské, a tak ďalej. Cez ich vlastne priateľov prišiel sa pozrieť na priestory a povedal, že áno, prídem sem, je tu dosť možno aj ľudí a aj lacnejšia pracovná sila, ale potrebujem mať pripravenú halu. Mesto požiadalo štát o takúto investičnú pomoc, zrekonštruovali sme naozaj v rýchlom čase tú halu a do tej haly a v tej hale začalo pracovať najprv 500, 700, až skončilo to na 1200 ľuďoch v tých najlepších časoch. A vtedy sme si vypočítali, že vlastne len dávka v nezamestnanosti, ktorú tí ľudia poberali, sa štátu vrátila táto investičná pomoc za 2,5 až 3 roky. Tak myslím, že sú aj konkrétne prípady, nedá sa všeobecne povedať, že takáto pomoc je neefektívna.
Ďakujem.